Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Csp-5-2019.pdf
PDF · 97.43 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: L. D., M.. XX.XX.XXXX, Q.L. L. XXXX/XXX, U., o zaplatenie 2 551,58 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.551,58 eur, úrok 116,77 eur, úrok z omeškania vo výške 1,36 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.551,58 eur odo dňa 21.12.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške 116,77 eur odo dňa 21.12.2018 do zaplatenia a to v pravidelných mesačných splátkach po 50eur k 15.dňu v mesiaci odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva zročné celé priznané plnenie.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.01.2019 podanou na tunajší súd dňa 14.01.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 2 551,58 EUR, úrok 116,77 EUR, úroky z omeškania 1,36 EUR, úrok 12,90 % ročne z nezaplatenej istiny 2551,58 EUR od 21.12.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 2551,58 EUR od 21.12.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 116,77 EUR od 21.12.2018 do zaplatenia, nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.10.2016 uzatvoril žalobca so žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva"), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3000 EUR. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 15.10.2024. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti (prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas), a preto žalobca na základe Výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 20.12.2018 v zmysle § 565 zák. č, 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v súlade s Úverovou zmluvou a Obchodnými podmienkami pre úvery občanom a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia Druhou upomienkou/Opakovaným upozornením zo dna 17.10.2018 v znení: „Prima banka Slovensko, a.s. Vás upozorňuje, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy uplatní svoje právo vyplývajúce z § 565 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a požiada Vás o zaplatenie celej svojej pohľadávky." Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 20.12.2018) predstavovala 2729,73 EUR a pozostávala z: istiny poskytnutého úveru vo výške 2551,58 EUR /žalovanému bol na základe Zmluvy poskytnutý úver vo výške 3000,00 EUR; do dňa zosplatnenia uhradil žalovaný na istinu sumu
448,42 EUR, na základe čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 2551,58 EUR (poskytnutá suma 3000,00 EUR mínus splátky istiny spolu vo výške 448,42 EUR = 2551,58 EUR)/, úrokov 116,77 EUR / predstavujú dohodnutý úrok v zmysle Zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia. Úroková sadzba vo výške 12,90 % p.a. vyplýva zo Zmluvy, úrokov z omeškania 1,36 EUR každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. Úrok z omeškania bol dohodnutý v Zmluve v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to v článku Následky porušenia zmluvných povinností: klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania, a to až do jej zaplatenia"/, poplatkov 60,02 EUR /za upomienky (15 EUR/za každú) a výzvu na predčasné splatenie úveru (30 EUR) v zmysle Sadzobníka poplatkov, prípadne poplatky za vedenie úverového účtu, ktoré boli účtované na ťarchu úverového účtu, ich výška vyplývala priamo zo Zmluvy bod 1.2,, a ktoré si žalobca od žalovaného v súdnom konaní neuplatňuje, poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver 0,00 EUR. Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnil žiadnu úhradu.
2. Súd vydal platobný rozkaz č.k. 8Csp/5/2019-47 zo dňa 20.05.2019 proti ktorému žalovaný podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že sa toho času nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, pričom o tom opakovane informoval žalobcu. Žalobca o tom vedel a účelovo navodil splatnosť úveru, tým, že samotnú výzvu nie je možné považovať za predčasné splatenie úveru. Žalovaný žiadal o umožnenie pohľadávky splácať v splátkach po 50 eur mesačne. Taktiež úver bol poistený.
3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s úhradou dlhu v splátkach navrhnutých žalovaným vo výške 50 eur mesačne.
4. Žalobca ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s návrhom a s listinným dôkazmi predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav veci:
6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody dňa 20.08.2018, prepustený bol dňa 20.9.201. Jedenásť a pol mesiaca sedel, o čom upovedomil žalobcu, že nemôže daný úver splácať. Úver bol poistený skupinou B) práceneschopnosť. Niekoľkokrát písal žalobcovi, aby mu umožnil odklad splátok, nakoľko bol vo výkone trestu odňatia slobody. Potom mu už prišli papiere zo súdu. Žiadal, aby mu bolo umožnené pohľadávku splácať v splátkach po 50eur mesačne, ako uviedol vo vyjadrení, tak to bolo dohodnuté aj v zmluve. Platí ešte výživné na dve deti. Keby mu matka nepomáhala, tak môže ísť zase sedieť. Chodia mu upomienky za Telecom. Je teraz evidovaný na úrade práce. Taktiež má hypotéku v SLSP 184 eur, s nimi sa vedel dohodnúť, keď nastúpil na výkon trestu odňatia slobody, tak mu zníženú splátku na sumu 8,40eur.
7. Súd mal za preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 24.10.2016 Zmluvu číslo č. XXXXXXXXXXXXXX na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3000 eur, bezúčelovú úver, fixná splatnosť 12,9 p.a., poplatok za poskytnutie úveru 150 eur, poplatok za poistenie 1,24 eur, súbor A), výška anuitnej splátky 50,42 eur, termín splatnosti 15.11.2016.
8. Z prehľadu splátok do predčasného zosplatnenia mal súd za preukázané, že žalovaný splatil sumu 448,42 eur, ktorá bola započítaná na istinu.
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
11. Podľa § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
12. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
13. Podľa § 52 ods. 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka , v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej už len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19. Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným prišlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Napriek tejto skutočnosti bolo potrebné posúdiť zmluvu podľa príslušných ustanovení zákona č. 129/2010Z. z. pretože sa jednalo o poskytnutie úveru, kde pôvodný veriteľ vystupoval ako právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, teda fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania(§ 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Inými slovami musí z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t. z. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie.
21. Po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Medzi žalobcom spoločnosť Prima banka Slovensko, a. s. a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere, žalovaný si však svoje zmluvné povinnosti riadne a včas neplnil. Z uvedeného dôvodu žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Podaním zo dňa 20.12.2018 žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný a túto skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobcu si teda v rozhodnom období splnil svoju zmluvnú povinnosť poskytnúť žalovanému úver, avšak žalovaný si svoju povinnosť, a síce uhrádzať tomuto splátky za poskytnutý úver nesplnil. S poukazom na uvedené považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie časti istiny za poskytnutý úver v celkovej sume 2551,58 EUR za dôvodný (3000 mínus splátky istiny 448,42 eur). Žalovaný v konaní existenciu žalobcovej pohľadávky nenamietal a ani v konaní nijakým spôsobom nespochybnil jej výšku. Súd tak nemal preukázané, že by žalovaný uhradil žalobcovi žalovanú sumu 2551,58 EUR s príslušenstvom, a preto súd žalobe v celom rozsahu vo výroku I. vyhovel. Súd priznal žalobcovi úrok 116,77 eur, čo predstavuje dohodnutý úrok podľa Zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť do zosplatnenia, ako aj úrok z omeškania 1,36 eur z dôvodu omeškania úhrady splatných splátok.
22. Žalobca si podanou žalobou voči žalovanému okrem priznaných súm s príslušenstvom uplatňoval aj úrok z úveru vo výške 12,90% ročne z nezaplatenej istiny 2551,58 Eur od 21.12.2018 do zaplatenia, v danej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
23. Súd si je vedomý, že súdna prax v otázke nároku na úroky z úveru za čas po jeho predčasnom zosplatnení nie je jednotná, o čom svedčia i žalobcom poukázané rozhodnutia krajských súdov, avšak v tejto otázke sa súd prikláňa k názoru, že veriteľovi patria úroky z úveru len na čas do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Súd sa opiera o judikatúru vyšších súdov, od ktorej nebol dôvod odkloniť sa v danom prípade. Závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v rozhodnutí pod č. R59/1998 (sp. zn. 4 Cdo 143/98) boli prijaté i v potvrdzujúcom rozhodnutí Krajského súdu Prešov č.k. 29C/131/2011-127 z 23.11.2011, ktoré úsudky súdov napokon akceptoval i Ústavný súd SR vo veci sp. zn. IV.ÚS 476/2012 z 18.9.2012. K záveru súdov, že „...pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru“, Ústavný súd SR nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, keď krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z úveru a úrokmi z omeškania ako aj otázku, prečo zmluvný úrok patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu“. Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov zo strany veriteľa vo forme úveru (§ 503 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka). Zmluvné úroky sú vždy splatné vo forme úveru podľa § 503 ods. 1 vety prvej Obchodného zákonníka. Teda zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. To znamená, že doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov však musí byť zaplatená do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto nemohol oprávnene požadovať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti istiny z úveru. Po dni vyhlásenia celého úveru za splatný dňa 20.12.2018 sa ďalej istina úveru zmluvne neúročí. Preto žalobcovi prináležia len úroky z omeškania, vychádzajúc z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti.
24. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je vomeškaní.27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/87/20150101> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Súd vyhovel žiadosti žalovaného o splnenie peňažnej povinnosti v splátkach, a to podľa § 232 ods. 3,4 C.s.p.. Súd prihliadal na osobné, príjmové a sociálne pomery žalovaného, nakoľko teraz je evidovaný
na úrade práce, kde mu nie je vyplatená žiadna podpora, má tri vyživovacie povinnosti, a to dve vo výške 80 eur, a jedno ktoré bolo určené na tunajšom súde v konaní sp. zn. 8Pc/9/2019 vo výške 100 eur, je vlastníkom nehnuteľnosť, a to rodinný dom, kde platí hypotekárny úver vo výške 184 eur. Žalovaný uviedol, že splácaním výživného a úveru mu pomáha jeho mama. Aj napriek tomu, že žalobca nesúhlasil s výškou splácania 50 eur, navrhol splácanie v sume 213 eur, s ktorou žalovaný nesúhlasil, nakoľko to nie je v jeho možnostiach, a preto súd umožnil žalovanému pohľadávku splácať v splátkach po 50 eur mesačne, pod stratou výhody splátkach.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania priznal žalobcovi, nakoľko bol v konaní plne úspešný.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súd Pezinok, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).