Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-106-2016.pdf
PDF · 106.54 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/106/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 35 850 370, Prešovská 48, 826 46 Bratislava, zastúpený E. proti žalovanému: IR. o zaplatenie 200 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 20.06.2016 doručil žalobca Okresnému súdu Malacky žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 200 € s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom zmluvnej pokuty. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným Zmluvu č. PZXXXXXXXX_XXX o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 15.05.2012, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné Z. podmienky a na základe ktorej poskytoval žalovanému dodávku pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzanie odpadových vôd na odbernom mieste D.alobca žalovanému vystavil dňa 09.05.2016 faktúru č. XXXXXXXX splatnú 23.05.2016, ktorou vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 200 € za porušenie čl. XII. písm. c) VOP v zmysle ktorého má žalobca nárok na úhradu zmluvnej pokuty za nedostatočnú ochranu vodomera pred odcudzením neznámou osobou. Žalobca si tiež uplatnil úrok z omeškania vo výške 0,03% denne zo sumy 200 € od 24.05.2016 do zaplatenia.
2. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
3. Uznesením č.k. 10Cb/106/2016-75 zo dňa 13.08.2019 súd vyzval žalovaného, aby sa do 15 dní od doručenia uznesenia k žalobe písomne vyjadril a aby v prípade, že uplatnený nárok v návrhu v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy preukázanie svojich tvrdení. V uznesení súd poučil žalovaného, že ak bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú mu týmto uznesením, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 273 CSP.
4. Podľa § 177 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.
5. Podľa § 106 ods. 1 písm. a), ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.
6. Podľa § 116 ods. 1 CSP ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20170501>, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
7. Podľa § 116 ods. 2 CSP ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
8. Žalovanému bola žaloba s prílohami, uznesenie podľa bodu 2. odôvodnenia a poučenie o procesných právach s poukazom na citované ustanovenie § 116 ods. 2 CSP doručené zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 17.12.2019. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
9. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
10. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP vyhlásil dňa 29.01.2020 rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 20.01.2020. Súd vykonal dokazovanie a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
11. Zo Zmluvy č. PZXXXXXXXX_XXX o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 15.05.2012 (č.l. 7-9 spisu) súd zistil, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ uzatvorili zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal uskutočňovať pre žalovaného dodávku pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzanie odpadových vôd, žalovaný sa zaviazal odoberať služby a uhrádzať faktúry za vodné a stočné; odber bol dojednaný pre odberné miesto D. zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Cena za dodávky vody a odvádzanie odpadových vôd sú stanovené rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Podľa úvodných ustanovení zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy Všeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd platné od 01.10.2010. Žalovaný vstúpil do zmluvného vzťahu ako fyzická osoba podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia s prideleným IČO: 46 630 244. Podľa čl. VI. bodu 4 meniť, dopĺňať VOP je oprávnený dodávateľ z dôvodov a spôsobom ako je uvedené vo VOP.
12. Podľa čl. VI. bod 21 Všeobecných obchodných podmienok dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd účinných 01.10.2010 dodávateľ má právo fakturovať úroky z omeškania z uhradených aj čiastočne uhradených faktúr v zmluvne dohodnutej výške 0,03 %.
13. Podľa čl. XII. bod 1 písm. c) Všeobecných obchodných podmienok dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd účinných 01.10.2010, za porušenie povinnosti odberateľa týchto VOP a zmluvy má dodávateľ právo požadovať, aby mu odberateľ zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 166 € za nedovolené manipulovanie s vodomerom/meradlom v zmysle bodu 8. čl. IV. týchto VOP.
14. Podľa čl. IV. bod 8 Všeobecných obchodných podmienok dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd účinných 01.10.2010, ak bola nefunkčnosť alebo poškodenie meradla spôsobené nedostatočnou ochranou alebo zásahom odberateľa, ktorý spôsobil poškodenie vodomeru, náhradu škody a náklady spojené s výmenou alebo opravou vodomeru hradí odberateľ. Prvá dodávateľa na zmluvnú pokutu tým nie je dotknuté. Nedostatočnou ochranou meradla odberateľom sa rozumie aj
spôsobenie mechanického poškodenia neznámou osobou, odcudzenie neznámou osobou, porušenie alebo odstránenie plomby, porušenie alebo odstránenie overovacej značky.
15. Podľa čl. XIII. bod 1. Všeobecných obchodných podmienok dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd účinných 01.10.2010 dodávateľ je oprávnený meniť tieto VOP z dôvodov zmeny okolností, ktoré platili v čase ich vzniku. Nové VOP nadobudnú účinnosť najskôr v 30. deň po ich zverejnení na internetovej stránke dodávateľa (www.bvsas.sk) Dodávateľ upovedomí odberateľa o nových VOP najneskôr 30 dní pred dňom nadobudnutia ich účinnosti. Odberateľ má možnosť oboznámiť sa s novými VOP aj v zákazníckych centrách dodávateľa.
16. Podľa čl. XII. ods. 1 písm. c) Všeobecných obchodných podmienok dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd účinných 01.07.2014, v prípade, ak odberateľ poruší svoje povinnosti ustanovené v zmluve a VOP, je dodávateľ oprávnený domáhať sa zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200 € za nedovolené manipulovanie s vodomerom/meradlom alebo nedostatočnú ochranu vodomeru/meradla v zmysle čl. IV. (dodávka vody a odvádzanie odpadových vôd) ods. 12.
17. Podľa čl. IV. ods. 12 Všeobecných obchodných podmienok dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd účinných 01.07.2014, ak bola nefunkčnosť alebo poškodenie vodomeru/ meradla spôsobená nedostatočnou ochranou vodomeru/meradla alebo nedovoleným manipulovaním (zásahom), ktorým bolo spôsobené poškodenie vodomeru/meradla alebo overovacej značky (plomby), náhradu škody a náklady spojené s výmenou alebo opravou vodomeru/meradla hradí odberateľ. Právo dodávateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty tým nie je dotknuté.
Nedovoleným manipulovaním s vodomerom/ meradlom sa rozumie najmä porušenie alebo odstránenie plomby, porušenie alebo odstránenie overovacej značky, manipulácia s plombou alebo jej viazaním, ktorou dôjde k jej zlomeniu, rozviazaniu, prerušeniu alebo inému znehodnoteniu narušujúcemu jej kompaktnosť a celistvosť, alebo iná nepovolená manipulácia s vodomerom alebo meradlom, s jeho vnútornými zariadeniami a zložením, ako aj s jeho vonkajším obalom, poškodenie, znehodnotenie alebo zmena parametrov vodomeru/meradla a iné konania, vykonané bez oprávnenia udeleného dodávateľom.
Nedostatočnou ochranou vodomeru/meradla sa rozumie najmä spôsobenie mechanického alebo iného poškodenia neznámou osobou, ako aj odcudzenie neznámou osobou. Nedostatočnou ochranou sa rozumie aj vystavenie vodomeru pôsobeniu nepriaznivých fyzikálnych a chemických podmienok.
18. Podľa čl. VI. bod 16 Všeobecných obchodných podmienok dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd účinných 01.07.2014 v prípade, ak sa odberateľ dostal do omeškania s úhradou akéhokoľvek peňažného záväzku voči dodávateľovi, dodávateľ je oprávnený požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň začatý deň omeškania, a to aj v prípade ak medzičasom došlo k čiastočnej alebo úplnej úhrade faktúry.
19. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 09.05.2016 splatnej 23.05.2016 na sumu 200 € vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu za porušenie čl. XII. písm. c) VOP v zmysle ktorého má žalobca nárok na úhradu zmluvnej pokuty za nedostatočnú ochranu vodomera č. 8707053 pred odcudzením neznámou osobou.
20. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách“), odberateľom vody je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.
21. Podľa § 26 ods. 1 písm. e) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách Odberateľ a producent sú povinní dbať o to, aby nedošlo k poškodeniu meradla, k jeho odstráneniu alebo k inému neoprávnenému zásahu na meradle,
22. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
23. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
24. Podľa § 300 Obchodného zákonníka okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
25. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými, alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu zmluvy priložené.
26. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
27. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Súd mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným ako podnikateľom došlo k uzavretiu zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, ktorej predmetom bola dodávka pitnej vody z verejného vodovodu odvádzanie odpadových vôd pre odberné miesto D. Zmluva bola uzavretá podľa zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach. Prílohou tejto zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd účinné od 01.10.2010.
28. Žalobca si však v prejednávanej veci uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý odôvodnil v žalobe skutkovo len tým, že vystavil žalovanému faktúru za porušenie čl. XII. písm. c) VOP, v zmysle ktorého má žalobca nárok na úhradu zmluvnej pokuty za nedostatočnú ochranu vodomera pred odcudzením neznámou osobou a identifikoval faktúru číslom, dátumom vystavenia a splatnosti a fakturovanou sumou (číslo faktúry XXXXXXXX, deň vystavenia 09.05.2016, splatnosť 23.05.2016, fakturovaná suma 200 €).
29. Zmluvná pokuta je upravená v § 540 až 545 Občianskeho zákonníka a v § 300 až 302 Obchodného zákonníka. Oba zákonníky upravujú zmluvnú pokutu ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva. V Obchodnom zákonníku je úprava zmluvnej pokuty postavená na zodpovednostnom princípe. Občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu na princípe zodpovednosti za zavinenie, t.j. dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil (§ 545 ods. 3 Obč. z.), Obchodný zákonník uprednostňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosť objektívnu (§ 300). Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Pre uzavretie zmluvnej pokuty sa v oboch úpravách vyžaduje písomná forma. Z písomnej dohody o zmluvnej pokute musí jednoznačne vyplývať výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia, ako aj musí vyplývať za porušenie akej povinnosti je zmluvná pokuta dohodnutá. Na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Bez toho totiž nemožno zistiť, či, resp. kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty.
30. Ustanovenie § 150 ods. 1 CSP a čl. 8 základných princípov CSP ukladá stranám sporu povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci. Žalobcu teda zaťažuje v prípade, že si uplatňuje v konaní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, povinnosť tvrdenia: 1/ vo vzťahu k platnosti dohody o zmluvnej pokute (kde musí preukázať dodržanie obligatórnej písomnej formy dohody o zmluvnej pokute, dohodu o výške zmluvnej pokuty alebo spôsobe jej určenia, ako aj dohodu o tom, za porušenie akej konkrétnej povinnosti je zmluvná pokuta dohodnutá), 2/ vo vzťahu ku vzniku nároku na zmluvnú pokutu konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, ktoré zakladá nárok na jej
uplatnenie. Žalobca ako strana sporu má povinnosť uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu pravdivo a súčasne úplne.
31. Žalobca však v konaní pred súdom primárne neuniesol bremeno tvrdenia, keď netvrdil a neuviedol žiadne skutkové okolnosti rozhodujúce pre posúdenie vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, neuviedol konkrétne konanie alebo opomenutie žalovaného, ktoré by bolo možné subsumovať pod čl. IV. bod 8 VOP, na ktorého porušenie sa zmluvná pokuta viaže. Zo skutkového tvrdenia žalobcu, že vystavil žalovanému faktúru za porušenie čl. XII. bod 1 písm. c) Všeobecných obchodných podmienok nie je možné posúdiť, k akému konkrétnemu porušeniu zmluvných povinností žalovaným prišlo ani kedy sa tak stalo.
32. Posúdenie skutkových tvrdení vo vzťahu k okamihu tvrdeného porušenia povinnosti je pritom v súdenej veci rozhodujúce nielen z hľadiska splnenia podmienok pre uplatnenie zmluvnej pokuty, ale aj z hľadiska možného posúdenia výšky nároku. Článok XII. bod 1 písm. c) Všeobecných obchodných podmienok dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd účinných 01.10.2010 upravuje nárok dodávateľa na zmluvnú za nedovolené manipulovanie s vodomerom/meradlom v zmysle bodu 8. čl. IV. týchto VOP, čl. IV. bod 8 VOP účinných 01.10.2010 však neupravuje zmluvnú pokutu za nedovolenú manipuláciu s meradlom, ale nedostatočnú ochranu meradla, naviac porušenie povinnosti čl. IV. bod 8 VOP je podľa čl. XII. bod 1 písm. c) sankcionované zmluvnou pokutou vo výške 166 €, zmluvná pokuta vo výške 200 € nebola zmluvou ani VOP účinnými v čase jej uzavretia dojednaná.
33. Pokiaľ žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200 € za porušenie povinnosti podľa čl. XII. ods. 1 písm. c), táto je upravená až vo VOP účinných od 01.07.2014, v takom prípade mal však žalobca povinnosť tvrdiť a preukázať okrem vyššie uvedeného (bod 32, 33 odôvodnenia) platné uzatvorenie dohody o zmene zmluvy a VOP, ktoré sú jej súčasťou, t.j. splnenie zmluvnej povinnosti vyplývajúce z čl. XIII. bod 1. Všeobecných obchodných podmienok dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd účinných 01.10.2010 (bod 15 odôvodnenia) tak, aby bolo možné konštatovať platné uzatvorenie dohody o zmluvnej pokuty v uplatnenej výške 200 €. Žiadnu z týchto skutkových okolností však žalobca v konaní netvrdil a teda ani nepreukazoval, teda nepreukázal, že zmena VOP, a teda aj zmena dohody o zmluvnej pokute, bola akceptovaná spôsobom predpísaným, resp. dojednaným vo VOP.
34. Vo všeobecnosti sa posúdenie otázok, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, odvíja od hmotného práva. Platí pritom, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 569). Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).
35. Ustanovenie § 151 CSP síce predpokladá, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (odsek 1). V súdenej veci však nie je možné aplikovať citované ustanovenie práve z dôvodov nesplnenia procesných povinností samotným žalobcom označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie, resp. povinnosti uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu pravdivo a úplne. Nakoľko žalobca neuviedol takmer žiadne skutkové okolnosti týkajúce sa uplatneného nároku na zmluvnú pokutu, nebolo možné ani z nich pri rozhodovaní vychádzať a považovať ich za nesporné. Berúc do úvahy podstatnú skutočnosť zanedbania procesnej povinnosti žalobcu tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti, je už na prvý pohľad zjavné, že aplikácia § 151 ods. 1 a 2 CSP by bola v okolnostiach prejednávanej veci neopodstatnená.
36. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená) (uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019). Nesplnením povinnosti tvrdeni,a a na to nadväzujúceho bremena dokazovania prezentovaných skutkových tvrdení, sa sám žalobca vystavil riziku procesnej sankcie v podobe straty sporu.
37. Súd tiež dospel k záveru, že nemožnosť aplikácie § 151 CSP ešte bez ďalšieho neznamená aj nemožnosť meritórne vo veci rozhodnúť vo veci postupom podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, teda bez nariadenia pojednávania. Nakoľko vo veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Spornosť ako kritérium pre nenariadenie pojednávania sa v súlade s citovaným ustanovením týka zisteného skutkového stavu a v konkrétnych okolnostiach veci bola požiadavka nespornosti skutkových tvrdení splnená tým, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril (teda skutkové tvrdenia - ktoré síce súd vyhodnotil ako nedostatočné pre priznanie nároku - nesporoval). Z uvedených dôvodov preto súd bez nariadenia pojednávania rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu v merite veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP vo veci bol úspešný žalovaný, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný si však náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatnil a ani zo súdneho spisu mu vznik trov nevyplýva, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (Uznesenie NS SR z 28. 2. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).