Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26CoP-2-2020.pdf
PDF · 112.17 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoP/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. H., nar. X.X.XXXX, t. č. bytom ako otec, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, adresa sídla Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov: matka
- M. E., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu K.. N. XXXX/XX, S., zastúpená splnomocnencom, advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., IČO: 47 258 535, adresa sídla Námestie sv. Michala 11, Hlohovec a otec - P. H., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu A. XA, S., zastúpený advokátom: Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, adresa sídla SNP 10, Hlohovec, o výživné, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 4.9.2019 č. k. 40P/43/2018 - 124, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie matke uložil povinnosť od 01.10.2018 prispievať na výživu maloletej N. sumou 120 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám otca (výrok I.) a nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.10.2018 do 30.09.2019 v sume 1.140 eur matke povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 47,50 eur popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty výhody splátok (výrok II.).
1.2.1 Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Maloletá N. je dieťa narodené z druhovského pomeru M. E. a P. H.. Keďže rodičia maloletej od konca roku 2014 spolu nežijú, ich práva a povinnosti k maloletej N. boli upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava z 2. marca 2018 č. k. 31P/49/2017 - 33 a to tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletú N. zveril do osobnej starostlivosti matky, určil, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletej výživné v sume 120 eur mesačne a rozhodol, že styk otca s maloletou sa neupravuje.
1.2.2 Vzhľadom na zmenu pomerov najmä na strane matky maloletej Okresný súd Trnava uznesením z 28.9.2018 č. k. 40P/43/2018 - 46 uložil matke maloletej povinnosť odovzdať maloletú N. do starostlivosti otca.
1.2.3 Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo 16.11.2018 č. k. 40P/43/2018 - 69, bola maloletá N. zverená do osobnej starostlivosti otca s tým, že tento je oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 50 eur
mesačne, zročné výživné v sume 222,58 eur súd povolil matke splácať po 32 eur mesačne popri bežnom výživnom. O styku matky s maloletou N. súd rozhodol tak, že tento neupravuje. Tento rozsudok bol v časti určenia vyživovacej povinnosti zo strany matky a v časti uloženia jej povinnosti zaplatiť zročné výživné (vo výroku II. a III.) zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave z 30. apríla 2019 č. k. 26CoP/14/2019
- 89 a v tejto časti bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
1.2.4 Maloletá N. má XX rokov a je žiačkou základnej školy v S.. Žije v domácnosti otca, ktorý finančne zabezpečuje uspokojovanie jej bežných odôvodnených osobných potrieb (ako sú náklady na bývanie, stravu, obliekanie, hygienické potreby, pod.) ako aj zvýšené výdavky spojené s jej doučovaním, vadou chrupu, zraku a pod. S matkou sa stretáva podľa toho, ako sa chce stretnúť matka. V súvislosti s plnením povinnej školskej dochádzky maloletej otec mesačne vynakladá 40,50 eur a hradí doučovanie v sume 64 eur; spolu 104,50 eur. Okrem toho v priebehu konania otcovi vznikli výdavky pri zabezpečení zvýšenej nevyhnutnej stomatologickej starostlivosti v sume 7,90 eur/mesiac (maloletá nebola dovtedy vedená v starostlivosti zubnej ambulancie) a výdavok so zakúpením okuliarov 5,50 eur/mesiac; spolu (104,50+7,90+5,50) 117,90 eur.
1.2.5 Otec je ženatý, žije v trojizbovom byte v spoločnej domácnosti s manželkou F. H. a jej dcérou z predchádzajúceho vzťahu, maloletou C. Y., ktorá je vo veku blízkom veku maloletej N.. Je zamestnancom spoločnosti A. S., a.s., kde dosahuje priemerný mesačný netto príjem vo výške 1.066 eur, od marca 2019 poberá prídavok na dieťa vo výške 24,34 eur a od mája 2019 si uplatňuje daňový bonus u zamestnávateľa. Okrem príjmov zo zamestnania iné príjmy nemá. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej N. nemá inú vyživovaciu povinnosť a s uspokojovaním svojich osobných potrieb má spojené len bežné výdavky.
1.2.6 Matka je slobodná, avšak žije so svojím partnerom V. E. v rodinnom dome - chate, kde v súvislosti s bývaním majú spojené výdavky vo výške 80 eur mesačne za elektriku a 25 eur mesačne za vodu. Na úhrade týchto výdavkov sa v jednej polovici podieľa aj jej partner. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej N. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Má ešte aj syna R., ktorý je však už plnoletý a schopný sám sa živiť. Matka má ukončené učňovské vzdelanie v odbore strojník - zvárač a tomu zodpovedajúcu pracovnú pozíciu vykonávala do nástupu na materskú dovolenku v roku 2009. Odvtedy sa v tejto profesii neuplatnila (bola len na jednom neúspešnom výberovom konaní na obsadenie voľného miesta na takéto pracovné zaradenie). Od 01.07.2016 je zamestnaná u zamestnávateľa B. F. - B. na pozícii pekár, cukrár s minimálnou mzdou vo výške 490 eur mesačne a od 01/2019 vo výške 520 eur brutto, čo predstavuje cca 460 eur netto. Okrem týchto príjmov iný príjem nemá. Pracovná pozícia cukrára, ktorú vykonáva ju nenapĺňa, avšak napriek tomu, že za takúto prácu poberá len minimálnu mzdu bez akéhokoľvek navýšenia, prémií príplatkov a podobne u tohto zamestnávateľa zotrváva (nehľadá si inú, lepšie platenú prácu, zodpovedajúcu jej vzdelaniu), nakoľko u terajšieho zamestnávateľa má istotu, že o prácu nepríde. Je podielovou spoluvlastníčkou dvoch rodinných domov a pozemku v S., ktoré spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam plánuje predať. Je držiteľom vodičského preukazu. S uspokojovaním svojich osobných potrieb má spojené len bežné výdavky.
1.2.7 Z vykonanej lustrácie aktuálnych pracovných ponúk na pozíciu cukrár - pekár na trhu práce mal súd preukázané, že ponúkaná základná mzda sa pohybuje v okolí trvalého pobytu matky do 50 km (V., V., M., Y. W. W.,) od 580 eur do 700 eur brutto. Matka je motorizovaná, toho času nemá iné vyživovacie povinnosti, ktoré by jej bránili aj v prípadnom dochádzaní za výhodnejšie platenou prácou.
1.2.8 Matka celkovo plnila k rukám otca výživné vo výške 300 eur (150 eur za mesiace 01-03/2019, 50 eur v mesiaci 05,06,08/2019).
1.2.9 Procesný opatrovník výšku výživného ponechal na úvahe súdu.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok maloletého dieťaťa na výživné voči rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti podľa § 36 ods. 1, § 26, § 62 ods. 1, 2, 3 a ods. 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 veta prvá 1 ZoR (zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a nárok dlžníka na určenie dlhšej ako trojdňovej paričnej lehoty na zaplatenie zročného výživného podľa § 232 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletej N. zodpovedá určenie povinnosti matke platiť výživné v sume 120 eur mesačne k rukám otca od 1.10.2018 s tým, že je dôvodné, matke povoliť zaplatenie dlhu na zročnom výživnom za obdobie od 1.10.2018 do 30.9.2019 v
sume 1.140 eur v pravidelných mesačných splátkach po 47,50 eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok.
1.4 Predmetom doplneného dokazovania bolo určenie výšky výživného povinného rodiča, t. j. matky odo dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie neodkladným opatrením zo dňa 28.09.2018, ktorým súd uložil povinnosť matke odovzdať maloletú N. do osobnej starostlivosti otca na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej. K faktickému výkonu uznesenia súdu došlo podľa zhodného tvrdenia rodičov 01.10.2018. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že spravodlivému usporiadaniu pomerov pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa zodpovedá určenie povinnosti matke platiť výživné v sume 120,-eur mesačne, k rukám otca, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Súd určoval povinnosť matky prispievať na výživu maloletého dieťaťa od 01.10.2018, ktorý deň rodičia zhodne ustálili ako deň výkonu neodkladného opatrenia, t. j. deň od ktorého je maloletá v osobnej starostlivosti otca.
1.5 Nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 1.140 eur súd povolil matke splácať po 47,50 eur mesačne popri bežnom výživnom, tak aby došlo k jeho úhrade do 24 mesiacov, t. j. v tomto období bude matka povinná prispievať na výživu sumou (120+47,50) 167,50 eur mesačne k rukám otca.
1.6 Súd nevylučoval konanie o úprave styku matky s maloletým dieťaťom na samostatné konanie, pretože matka na tom netrvala. Zároveň bola súdom poučená, že je potrebné z jej strany upraviť bytové pomery so zabezpečením pripojenia jej budúcej domácnosti (nie chaty) k základným službám ako je voda, plyn, resp. elektrická energia.
1.7 O trovách konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 52 C.m.p. (zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok) a vecne s poukazom na to, že účastníci konania o náhradu trov ani nežiadali.
2.1 Rozsudok napadla riadnym a včasným odvolaním matka maloletej s návrhom na jeho zmenu tak, že matke bude uložená povinnosť platiť výživné na maloletú N. v sume 75 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca s tým, že nedoplatok na zročnom výživnom bude povolený matke zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok, viniac súd prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci a neúplného zistenia skutočného stavu veci.
2.2 Nesprávny je záver súdu prvej inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach matky dosahovať vyšší príjem než minimálnu mzdu, ktorú poberá u súčasného zamestnávateľa, nakoľko, ak by za prácou dochádza a jej príjem by dosiahol 700 eur brutto, zamestnávateľ by jej vyplatil cca 540 eur netto, pričom približne 80 až 100 eur by musela vynaložiť na výdavky súvisiace s dochádzkou do zamestnania. V takom prípade by jej zostalo 440 eur až 460 eur. Ďalej poukázala na to, že v minulosti, keď bola maloletá N. zverená do jej osobnej starostlivosti otec jej platil na výživu sumu 80 eur mesačne napriek tomu, že v tom čase zarábal okolo 1.000 eur mesačne netto. Za takýchto okolností súd schválil rodičovskú dohodu nakoľko mal za preukázané, že takéto výživné je postačujúce na zabezpečenie všetkých potrieb maloletej a jeho výška je v záujme maloletej. Medzi rozsudkom Okresného súdu Trnava spisovej značke 31P/49/2017 z 2.3.2018 a napadnutým rozsudkom existuje potom veľká nerovnováha, ktorú možno považovať za nespravodlivú, a ktorá je v rozpore s princípom právnej istoty.
2.3 Otec vyčíslil výdavky na výživu maloletej v celkovej sume 218 eur mesačne a je nespravodlivé, aby sa na pokrývaní takýchto výdavkov podieľala matka s príjmom 460 eur mesačne (respektíve s príjmom, ktorý podľa súdu mohla dosahovať inom zamestnaní, za ktorým by musela dochádzať 50 kilometrov vo výške 540 eur netto mesačne) vo vyššej miere (sumou 120 eur), ako otec (sumou 98 eur), ktorého príjem je vo výške 1.066 eur netto mesačne, berúc do úvahy aj skutočnosť, že otec poberá prídavok na dieťa v sume 24,34 eur mesačne a daňový bonus v sume 22,17 eur mesačne, ktorou sumou môže pokryť všetky výdavky maloletej, ktoré vznikajú v súvislosti s plnením jej školskej dochádzky.
2.4 Matka maloletej je v šestnástom týždni tehotenstva, ktoré je vzhľadom k jej veku považované za rizikové, pričom gynekológ matke odporučil, aby prestala pracovať, prípadne, aby prešla na menej fyzicky náročnú prácu. Zamestnávateľ však matke maloletej takéto pracovné miesto nevie ponúknuť. Matka si nemôže dovoliť ostať práceneschopná, nakoľko by nemala z čoho platiť výživné vo výške 120 eur mesačne + splátky na zročnom výživnom vo výške 47,50 eur mesačne. Matka je od 18.10.2019
práceneschopná a podľa vyjadrenia jej lekára, MUDr. V. A., gynekológa, jej práceneschopnosť bude trvať až do nástupu na materskú dovolenku, pričom v dôsledku toho príde aj k zníženiu jej príjmu približne na sumu 250 eur mesačne.
3. Otec maloletej odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Matka žiadnym hodnoverným dokladom neosvedčila svoje tvrdenie o rizikovom tehotenstve, ani žiadosť adresovanú zamestnávateľovi o inú pracovnú pozíciu, takže jej tehotenstvo je potrené považovať za bežné a tvrdenia matky za účelové. Na strane matky zatiaľ neprišlo k takej zmene pomerov, že by odôvodňovala potrebu zmeny rozhodnutia súd prvej inštancie.
4. Procesný opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 65 C.m.p.), pretože konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, postupom s nariadením pojednávania (§ 385 C.s.p.), pričom dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie zostalo konanie o návrhu otca na určenie výživného na maloletú N. zo strany matky. Predmetom odvolacieho konania je preskúmať či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil.
7.1 Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti (§ 36 ods. 1 ZoR). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 ZoR).
7.2 Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ZoR).
7.3 Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi ako na strane výživou oprávneného, tak aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
8. Podľa ust. § 387 ods.1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
9. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami ( § 387 ods.3 C.s.p.), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
10. V konaní bol nesporný skutkový stav zistený súdom prvej inštancie uvedený v bode 1.2.1 - 1.2.9 tohto rozhodnutia.
11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti matky k maloletej N. správne vyhodnotil schopnosti a možnosti oboch rodičov prispievať na výživu maloletej N., zohľadniac najmä ich vek, zdravotný stav, dosiahnutú kvalifikáciu, ich majetkové pomery, ako aj odôvodnené potreby maloletej N.. Zohľadnil skutočnosť, že otec maloletej sa o mal. N. osobne stará, čím v určitom rozsahu kompenzuje finančné plnenie potrebné na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletej. Správne prihliadol aj na potencionálny príjem matky (v rozsahu cca 460 eur mesačne), s ktorým by mohla disponovať, nakoľko povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ich schopnosti a možnosti ako základné kritérium pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k ich deťom je súd povinný zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk.
12. Pokiaľ matka prispeje na výživu maloletej sumou 120 eur mesačne (ktorá suma predstavuje cca 26 % z jej potenciálneho príjmu), otec spolu sumou 277 eur mesačne pričom priamo finančne prispeje sumou 138 eur mesačne a zostatok výšky výživného (v rozsahu 139 eur) vykompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o maloletú (poskytne jej bývanie a uhradí s tým súvisiace náklady, zabezpečí jej stravu, pranie a žehlenie jej vecí, uprace jej veci, a pod.) a k tomu sa pripočíta suma rodinných prídavkov 24,34 eur mesačne, vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov potrebných na krytie odôvodnených potrieb maloletej a na strane matky zostane naďalej istá rezerva do výšky 30 % z jej príjmov, z ktorej bude možné čerpať v budúcnosti pri ďalšom navýšení výživného, s poukazom na rastúce potreby maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v zmysle ustálenej súdnej praxe má vo všeobecnosti výživné (na všetky výživou oprávnené osoby) zo strany výživou povinného rodiča predstavovať 20 % až 30 % zo sumy jeho čistého príjmu (čo by v prejednávanej veci pri predpokladanom výživnom vzhľadom na vek maloletej N. a tomu zodpovedajúce náklady potrebné na uspokojovanie jej odôvodnených potrieb, v rozsahu 26 % z príjmu matky maloletej predstavovalo výživné vo výške 120 eur mesačne a z príjmu otca výživné vo výške 277 eur mesačne), pričom však v každom konkrétnom prípade je potrebné zohľadniť skutočné možnosti a schopnosti každého z rodičov a skutočné odôvodnené potreby posudzovaného dieťaťa. V tejto súvislosti potom odvolací súd dodáva, že „výživou“ dieťaťa na ktorú obidvaja rodičia prispievajú sa pritom rozumie zaobstarávanie resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný, telesný a duševný rozvoj dieťaťa, nevynímajúc aj náklady potrebné na uspokojovanie jeho bytových potrieb.
13.1 Neobstojí odvolacia námietka matky, že toho času je práceneschopná, a preto jej do budúcna klesne príjem, nakoľko pri určení výživného súdy vychádzajú z priemerného zárobku výživou povinných rodičov vyčísleného za dlhšie časové obdobie (najčastejšie jeden rok) a dočasná práceneschopnosť toho, ktorého rodičia nemá bezprostredne po jej vzniku vplyv na súdom určené výživné. Pokiaľ sa matke
maloletej narodí dieťa, teda pribudne jej ďalšia vyživovacia povinnosť, bude to dôvod, aby podala návrh na súd na opätovné posúdenie možnosti a schopnosti rodičov prispievať na výživu maloletej N..
13.2 Obdobne neobstojí ani námietka matky, že otec sa priamo finančne podieľa nižšou sumou na výživnom pre maloletú, nakoľko to nie je (vzhľadom na vyššie uvedené) pravdou, ani námietka, že v minulosti pri schvaľovaní rodičovskej dohody súd nevychádzal z vyššie citovanej ustálenej súdnej praxe, nakoľko takéto rozhodnutie súdu nie je predmetom prieskumu týmto odvolacím súdom.
14. V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal s ostatnými námietkami uplatnenými matkou dieťaťa už počas prvoinštančného konania a vzhľadom na to, že matka dieťaťa ani v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osobitne zhodnotiť, a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil, keď tento správne rozhodol nie len o trovách konania, ale aj o zročnom výživnom s tým, že pri určení samotnej paričnej lehoty (lehoty na plnenie) dospel k správnemu záveru, že primeranou lehotou je obdobie 24 mesiacov, riadiac sa pri svojom rozhodnutí úvahou, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami výživou povinného a matka mala dostatok času pripraviť sa na platenie zročného výživného popri bežnom výživnom za obdobie od zmeny zverenia maloletej do starostlivosti otca a tak je rozumné predpokladať, že si na splatenie takéhoto dlhu vytvorila adekvátnu finančnú rezervu (minimálne redukovaním svojich plánovaných mesačných výdavkov ).
16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 C.m.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 C.m.p.
17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).