Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/14/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. H., nar. X.X.XXXX, t.č. bytom u otca, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov: matka - M. E., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu S., K.. N. XXXX/XX, štátny občan SR, a otec - P. H., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu S., A. XA, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 16. novembra 2018 č.k. 40P/43/2018-69 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II. a výroku III. r u š í a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1 Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie maloletú N. H., nar. X.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach (výrok I. rozsudku), matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej N. sumou 50 eur mesačne od 18.7.2018, a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca (výrok II. rozsudku), zročné výživné za obdobie od 18.7.2018 do 30.11.2018 v sume 222,58 eur povolil matke splácať v splátkach po 32 eur mesačne popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok, k rukám otca odo dňa doručenia rozsudku (výrok III. rozsudku), rozhodol, že styk matky s maloletou sa neupravuje (výrok IV. rozsudku), v prevyšujúcej časti návrh otca zamietol (výrok V. rozsudku), rozhodol, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 31P/49/2017-33 zo dňa 2.3.2018 (výrok VI. rozsudku) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VII. rozsudku).

1.2.1 Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav: Naposledy bol výkon práv a povinností rodičov k maloletej N. upravený rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 31P/49/2017-33 zo dňa 2.3.2018, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola maloletá N. zverená do osobnej starostlivosti matky, obom rodičom sa zachovalo právo a povinnosť zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. Otec sa zaviazal platiť na výživu maloletej výživné v sume 120 eur mesačne do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. O styku otca s maloletou rozhodol súd tak, že tento sa neupravuje. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.3.2018.

1.2.2 Uznesením č. k. 40P/43/2018-46 zo dňa 28.9.2018 nariadil súd prvej inštancie (Okresný súd Trnava) neodkladné opatrenie, ktorým uložil matke povinnosť odovzdať maloletú N. do osobnej starostlivosti otca, keď mal za to, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery v záujme ochrany zdravia maloletej. V čase jeho nariadenia mal súd zo zhodných tvrdení rodičov preukázané, že mesiac a pol po pojednávaní a rozhodnutí súdu ohľadne úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletej sa títo dostavili na ÚPSVaR, kde uzavreli dohodu o striedavej osobnej starostlivosti o maloletú N. striedajúc sa vo výkone starostlivosti v týždenných intervaloch, od piatka poobedných hodín do nasledujúceho

piatka s tým, že drobné výdavky si rodičia budú operatívne riešiť. Dva týždne po rozhodnutí súdu bol otec na pohovore v Základnej škole, ktorú maloletá navštevuje, pre veľmi slabé študijné výsledky maloletej z vybraných predmetov. Základná škola v zápise zo dňa 15.03.2018 konštatovala, že problémy maloletej N. sú pre neprípravu maloletej matkou. Škola uviedla, že keď dieťa ochorie, nepíše domáce úlohy, nedoberá učivo. Po troch týždňoch neprítomnosti v škole prišla maloletá N. nepripravená, ani počas jarných prázdnin zameškané učivo nedobrala. Škola uviedla, že matka ignorovala jej predvolanie do školy, na rodičovskom združení urážala triednu učiteľku, vykrikovala a rušila rodičovské združenie. Spoluprácu s otcom škola hodnotí pozitívne, keď otec na podnety zo strany školy reaguje bezodkladne a vecne, okamžite príde do školy, snaží sa problém vyriešiť, venuje sa maloletej, pomáha jej pri príprave na vyučovanie, zabezpečil jej počas prázdnin doučovanie z matematiky, slovenského jazyka a anglického jazyka.

1.2.3 Študijné výsledky maloletej sa po jej zverení do osobnej starostlivosti otca zlepšili, maloletá je veselšia a uvoľnená. Nebola chorá, má pravidelný režim. Postupne sa otvára otcovi, rozpráva zážitky zo spolužitia s matkou. Teší sa z toho, že má na desiatu pečivo, keksík aj ovocie, u matky to nemala. Starostlivosť otca je na dobrej úrovni. Maloletá má dobrý vzťah s manželkou otca aj nevlastnou sestrou, v domácnosti otca sa cíti bezpečne.

1.2.4 Maloletá má problémy s cudzím jazykom a tak navštevuje doučovanie z angličtiny 2x týždenne, za čo otec platí po 8 eur.

1.2.5 U otca boli prešetrené pomery procesným opatrovníkom maloletej. Na strane matky na opakované pokusy nebolo možné vykonať šetrenie. Matka buď nebola doma alebo im neotvárala. S maloletou bol niekoľkokrát vykonávaný pohovor, naposledy v septembri. Maloletá sa pri takomto pohovore vyjadrila, že u otca sa cíti bezpečne, má tam dobré podmienky. Má samozrejme rada aj matku, chce sa s ňou stretávať. Inklinuje ale k tomu, aby bola u otca. Boli aj situácie, keď matka bola pod vplyvom alkoholu a maloletá bola toho svedkom. Otec ju od matky zobral a preto sa maloletá cíti u otca bezpečnejšie, otec alkohol nepije. Polícia doručila oznámenie o nahlásení matky, kedy u matky bola vykonaná dychová skúška s pozitívnym výsledkom na alkohol. U matky nechávali aj odkazy, aby kontaktovala UPSVaR. Matka na výzvy nereagovala, nekontaktovala ich. K nevlastnej sestre sa maloletá vyjadrila, že majú dobrý vzťah. Pri rozhovore s maloletou rodičia neboli prítomní. Maloletá bola uvoľnená, žiaľ, pozná povereného zamestnanca UPSVaR z viacerých stretnutí.

1.2.6 Maloletá navštevuje 4. ročník Základnej školy s MŠ K., S.. Podľa vedomostí školy od septembra žije u svojho otca a veľmi jej táto zmena prospieva. V škole je oveľa veselšia, vyrovnanejšia a vo vyučovaní dosahuje oveľa lepšie výsledky. Na vyučovacom procese je aktívnejšia, pri práci je pozornejšia a snaží sa pracovať bezchybne. Aj domáca príprava sa zlepšila, domáce úlohy sú bezchybne a úhľadne napísané. Podľa názoru školy malol. N. potrebuje na prípravu oveľa viacej času, aby pochopila učivo, preto je nevyhnutné, aby sa doma dlhšie pripravovala a tak zlepšila svoj prospech. Spolužitie N. v rodine svojho otca je podľa názoru školy prospešné, otec i jeho manželka venujú N. dostatočný čas, preto je veľmi šťastná.

1.2.7 V školskom roku 2017/2018 študijné výsledky maloletej boli v druhom polroku horšie ako v prvom, s prevládaním „nedostatočnej“ známky (15x za obdobie troch mesiacov) aj z predmetov, ktoré v prvom polroku maloletá zvládala na úrovni hodnotenia „dobre“. S oznamov a poznámok v žiackej knižke vyplýva, že v mesiaci marec 2018 nemala maloletá zaplatené obedy včas, v apríli učiteľka 2x upozorňuje na nedopísané domáce úlohy pod hrozbou napomenutia maloletej, s odkazom matke: ... vaša dcéra nemôže zostávať bezdôvodne doma a ak zostane doma, tak si musí všetko dopísať. Z výpisov zo žiackej knižky maloletej v školskom roku 2018/2019 ku dňu rozhodovania súdu vyplýva, že známkový prospech maloletej je na úrovni „chválitebne“ až „dobre“, pozitívne výsledky sú najmä z predmetu matematika, angličtina, s jednou nedostatočnou a to z angličtiny dňa 25.10.2018.

1.2.8 Otec sa v roku 2018 oženil, žije v 3-izbovom byte v spoločnej domácnosti s manželkou, F. H. a jej dcérou z predchádzajúceho vzťahu, mal. C. Y., ktorá je vo veku blízkom mal. N.. Obe dievčatá majú vybudovaný veľmi dobrý vzťah medzi sebou, mal. N. si tiež rozumie s manželkou otca.

1.2.9 Priemerný mesačný príjem otca je cca 1.082 eur netto a mesačná mzda matky predstavuje sumu cca 430 eur netto.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého dieťaťa (zmenu zverenia maloletej do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a určenie výživného druhému z rodičov) pre zmenu pomerov podľa § 26 ZoR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a § 121 C.m.p. (zákon číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016) a následne podľa § 24 ods. 1 a ods. 3 až ods. 5, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až ods. 3 a ods. 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 ZoR a dospel k záveru, že takýto návrh otca je dôvodný a otcom navrhovaná zmena rozsudku o úprave práv a povinností rodičov k maloletej je aj v najlepšom záujme maloletej N..

1.4 Od poslednej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej ako aj na strane matky, v tom smere, že matka sa o maloletú riadne nestarala v dôsledku čoho maloletá v osobnej starostlivosti matky neprospievala, keď v škole dosahovala slabé študijné výsledky, nezúčastňovala sa opakovane vyučovacieho procesu a zameškané učivo si nedoberala. V čase starostlivosti matky o maloletú matka bola pod vplyvom alkoholu.

1.5 Matka sa od zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca maloletú nezaujíma a na jej výživu neprispieva.

1.6 Odkedy je maloletá na základe nariadeného neodkladného opatrenia v osobnej starostlivosti otca nebola chorá, má pravidelný režim. Postupne sa otvára otcovi, rozpráva zážitky zo spolužitia s matkou. Teší sa z toho, že má na desiatu pečivo, keksík aj ovocie, u matky to nemala. Navštevuje 4. ročník Základnej školy s MŠ K., S.. Od septembra žije u svojho otca a veľmi jej táto zmena prospieva. Je oveľa veselšia, vyrovnanejšia a vo vyučovaní dosahuje oveľa lepšie výsledky. Na vyučovacom procese je aktívnejšia, pri práci je pozornejšia a snaží sa pracovať bezchybne. Aj domáca príprava sa zlepšila, domáce úlohy sú bezchybne a úhľadne napísané. Na prípravu do školy potrebuje oveľa viacej času, aby pochopila učivo. Spolužitie malol. v rodine jej otca je pre ňu prospešné, nakoľko otec i jeho manželka jej venujú dostatočný čas. Je veľmi šťastná, lebo cíti záujem a podporu z ich strany.

1.7 Z uvedených dôvodov potom súd sledujúc najlepší záujem maloletej zmenil rozsudok ktorým boli naposledy upravené práva a povinnosti rodičov k maloletej a maloletú N. zveril do osobnej starostlivosti otca (ktorý má vytvorené vhodné materiálne podmienky na jej výchovu a starostlivosť o ňu a má aj záujem rozvíjať jej schopnosti a vlohy) s tým, že tento bude oprávnený a povinný zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach. Súd nemal preukázaný záujem matky na vytvorení bezpečného a stabilného prostredia pre maloletú v jej domácnosti.

1.8 Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti zo strany matky vychádzal zo mzdy matky (zistenej z lustrácie v databáze Sociálnej poisťovne), ktorá ku dňu rozhodovania súdu predstavovala sumu cca 431 eur netto a z príjmu otca, ktorý podľa toho istého zdroja ku dňu rozhodovania predstavoval sumu cca 1.082 eur netto, t.j. sumu vo výške cca 2,5 násobku príjmu matky. Pri určenom pomere príjmov rodičov 1:2,5 ktorými sa majú podieľať na uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletej mal súd za to, že pokiaľ otec prispieval na základe schválenej rod. dohody na výživu maloletej sumou 120 eur mesačne, táto povinnosť pri zohľadnení súdom zistených možností a schopností matky zodpovedá sume cca 50 eur mesačne u matky (považujúc takúto sumu za primeranú), konštatujúc, že cieľom tohto konania nebolo „vziať“ maloletú matke a neprimeraným výživným ju dostať do exekúcie, ale pomôcť matke napraviť jej pomery v domácnosti s prípadným poradenstvom, o ktorú pomoc však matka neprejavila záujem.

1.9 Zročné výživné (za 07/2018 pomerná časť 22,58 eur + 08-11/2018 4x 50 eur) vo výške 222,58 eur súd povolil matke splácať po 32 eur mesačne popri bežnom výživnom, tak aby došlo k jeho úhrade do siedmich mesiacov, zohľadniac skutočnosť, že od 1.1.2019 dôjde k zvýšeniu minimálnej mzdy na sumu 520 eur mesačne.

1.10 V prevyšujúcej časti otcom navrhovaného výživného súd návrh zamietol.

1.11 Rešpektujúc vôľu maloletej ako aj jej otca styk maloletej s matkou neupravil.

1.12 Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne poukazom na § 52 C.m.p. a vecne nemožnosťou ich priznania z dôvodu, že účastníci konania o priznanie ich náhrady nežiadali.

2.1 Rozsudok vo výroku II. a III. (v časti určenia výživného a rozhodnutia o zročnom výživnom) napadol riadnym a včasným odvolaním otec s návrhom na jeho zmenu uložením povinnosti matke platiť výživné vo výške 120 eur mesačne viniac súd, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil.

2.2 Súdom prvej inštancie určené výživné pre mal. N. je neprimerane nízke, nezodpovedá reálnym majetkovým možnostiam a schopnostiam matky, je v rozpore s kritériami vyplývajúcimi z ust. § 75 ZoR.

2.3 Pokiaľ na základe rodičovskej dohody bol otec povinný platiť na maloletú výživné vo výške 120 eur mesačne, takto dohodnutá suma zohľadňovala aj ostané plnenia otca, ktoré maloletej poskytoval, nakoľko matka pre maloletú nezabezpečovala len základné potreby.

2.4 Matka nemusí pracovať za minimálnu mzdu, má možnosť zamestnať sa aj v inej oblasti, prihliadnuc na svoje vzdelanie a tak si zvýšiť príjem, a to najmä teraz, keď je maloletá v osobnej starostlivosti otca. Ak tak matka nečiní, je dôvodné vychádzať z predpokladaného príjmu, ktorý matka vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti môže dosahovať tak, aby mohla zabezpečiť potreby maloletej N..

2.5 Nakoľko len samotné náklady na doučovanie, ktoré maloletá N. potrebuje predstavujú vyššiu sumu ako súdom stanovené výživné vo výške 50 eur a skutočnosť a že od nariadenia neodkladného opatrenia (t.j. od 28.9.2018) sa matka s maloletou nestretla, vôbec sa o ňu nezaujíma a žiadnym spôsobom na jej výživu neprispieva, navrhuje určiť výživné zo strany matky eventuálne v súlade s ustálenou súdnou praxou v rozsahu 20-30% z príjmu matky.

3. Matka a procesný opatrovník odvolanie nepodali a k odvolaniu otca sa nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 65 C.m.p.), pretože konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.), pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa (otca) je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a preto nevykonal dokazovanie potrebné pre rozhodnutie vo veci.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod spis. zn. 40P/43/2018 je návrh otca na zmenu rozsudku o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z druhovského pomeru.

6. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na odvolacie námietky otca je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletej N. sumou 50 eur mesačne od 18.7.2018, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca (napadnutý výrok II.) a zročné výživné za obdobie od 18.7.2018 do 30.11.2018 v sume 222,58 eur povolil matke splácať v splátkach po 32 eur mesačne popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok.

7. Z obsahu spisu je zrejmé, že naposledy bolo o úprave práv a povinností rodičov k maloletej N. H., nar. X.X.XXXX rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 31P/49/2017-33 zo dňa 2.3.2018, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola maloletá N. zverená do osobnej starostlivosti matky, obom rodičom bolo ponechané právo a povinnosť zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 120 eur mesačne do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a bolo rozhodnuté, že styk otca s maloletou sa neupravuje. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.3.2018.

8. Mal. N. je od septembra 2018 v osobnej starostlivosti otca, a to na základe nariadeného neodkladného opatrenia č.k. 40P/43/2018-46 zo dňa 28.9.2018, nakoľko predošlá úprava pomerov k maloletej a následne aj rodičmi uzatvorená dohoda o striedavej osobnej starostlivosti o maloletú v týždňových intervaloch nebola v záujme maloletej a zo strany matky nebola maloletej poskytovaná dostatočná starostlivosť.

9.1 Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

9.2 Podľa § 121 C.m.p., rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

9.3 Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9.4 Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9.5 Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

9.6 Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

9.7 Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9.8 Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9.9 V zmysle vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine, pri určovaní vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa nebolo rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti je súd z úradnej povinnosti povinný zistiť na jednej strane odôvodnené potreby oprávneného a na druhej strane schopnosti, možnosti a majetkové pomery výživou povinného rodiča. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu a sú závislé najmä od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkového uplatnenia v spoločenskom živote, od hodnoty jeho prípadného majetku a výnosov z neho a podobne. V tejto súvislosti je potrebné ďalej dodať, že výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb ako sú jedlo, ošatenie obuv a podobne, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, ako sú vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a podobne a preto je pri určovaní výživného treba rátať aj s takýmito nákladmi.

9.10 Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti schopnosti ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a podobne) ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitosti, ktoré sú primerané daným vlastnostiam rodičov. Výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa jedným z rodičov je spravidla dôvodom na určenie primerane vyššieho výživného pre druhého z rodičov ktorý taký výkon neuskutočňuje. Pre náležité zhodnotenie schopností, možností a majetkových pomerov povinného treba zistiť okruh osôb, voči ktorým má povinný vyživovacie povinnosti.

9.11 Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Každý z rodičov je pritom povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa jeho schopností a možností a to v rozsahu, aby bolo zabezpečené právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni jeho rodičov. Podľa ustálenej súdnej praxe, rodič ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti je povinný prispievať na výživu svojich detí

sumou vo výške 20% až 30% z jeho netto príjmu a to vzhľadom na odôvodnené potreby toho, ktorého dieťaťa. Ako už bolo uvedené vyššie, "výživou" dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, respektíve uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.

10. Vyššie uvedené faktory ovplyvňujúce určenie vyživovacej povinnosti musia byť konajúcim súdom náležite zistené, pretože len dostatočné zistenie skutkového stavu vyplývajúceho z reálne preukázaných odôvodnených potrieb na jednej strane, ako aj preukázaných osobných a majetkových pomerov povinného rodiča na druhej strane môže viesť k správne a primerane určenej výške vyživovacej povinnosti. Takýto postup však súd prvej inštancie nezvolil, t.j. nevykonal dokazovanie vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam v potrebnom rozsahu, čím sa dopustil pochybenia odôvodňujúceho zrušenie napadnutého rozsudku v odvolaním napadnutej časti, a to vo výroku II. a výroku III. ( § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p.).

11. Vo vzťahu k skúmaniu odôvodnených potrieb na strane maloletej, z obsahu spisu vyplýva, že otec maloletej v podaní zo dňa 21.9.2018 vyčíslil výdavky spojené s domácnosťou otca (v ktorej žije spoločne so svojou dcérou N., manželkou F. H. ako aj jej dcérou C. Y.), kde zároveň vyčíslil výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú N., a to v sume cca 100 eur, pričom uviedol, že s maloletou má i ďalšie výdavky spojené s doučovaním cudzieho jazyka (8eur/hod, kedy mal. N. chodí na doučovanie 2x týždenne), tiež výdavky spojené so stravovaním, bývaním ako aj ošatením maloletej. Napriek takto vyčísleným výdavkom konajúci súd pri rozhodovaní tieto výdavky nevzal do úvahy resp. žiadnym spôsobom nevyhodnotil odôvodnené potreby maloletej, keď vôbec neskúmal ich dôvodnosť ako podklad pred určenie výšky vyživovacej povinnosti.

12. Pokiaľ ide o skúmanie osobných a majetkových pomerov rodičov, súd v tomto smere vychádzal výlučne z lustrácie v Sociálnej poisťovni (tu pozri č.l. 58), z ktorého šetrenia zistil hrubý príjem oboch rodičov, z ktorého následne pomocou výpočtu čistej mzdy za rok 2018 na internetovej stránke G. určil čistý mesačný príjem oboch rodičov za rok 2018 nasledovne: u otca vo výške 1.082 eur a u matky vo výške 431 eur. Ďalšie dokazovanie na preukázanie či už osobných, alebo majetkových pomerov rodičov (najmä matky ako povinného rodiča) neskúmal.

13. Nesprávny bol postup súdu prvej inštancie, keď porovnajúc príjem otca s príjmom matky ustálil akýsi pomer príjmov rovnajúci sa 1:2,5, keď mal za preukázané, že príjem otca je cca 2,5 násobne vyšší ako príjem matky a následne dospel k neopodstatnenému záveru, že práve v takomto pomere sa majú rodičia podieľať na výchove a výžive maloletej N. s tým, že ako základ výpočtu výživného zo strany matky vzal (bez ďalšieho) sumu 120 eur, ktorú sa otec zaviazal platiť na výživu maloletej v rodičovskej dohode schválenej ostatným rozhodnutím súdu.

14. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že samotná skutočnosť, že jeden rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti má vyšší príjem ako povinný rodič samo o sebe nemôže zakladať domnienku, že vyšším príjmom zbavuje povinného rodiča plnenia si svojej zákonnej povinnosti vyživovať svoje dieťa, eventuálne zníženia vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť totižto následkom vyššieho vzdelania, zvýšenej snahy pracovať, neustáleho vzdelávania sa ako i ďalších skutočností. Preto by bolo nespravodlivé, aby snaha a úsilie jedného rodiča bola dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti druhého rodiča, najmä ak ten osobnú snahu nevyvíja. Okrem toho, otec, ako rodič, ktorému bolo dieťa zverené sa o maloletú N. osobne stará, zabezpečuje jej bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť plní aj takýmto naturálnym spôsobom.

15. Ustálenie konkrétnej výšky príjmu, dosiahnutie ktorého je v možnostiach a schopnostiach povinného rodiča je dôležité najmä z toho dôvodu, že v zmysle ustálenej súdnej praxe má vo všeobecnosti výživné (na všetky výživou oprávnené osoby) zo strany výživou povinného rodiča predstavovať 20% až 30% zo sumy jeho čistého príjmu (a to či už skutočne dosahovaného príjmu alebo príjmu, ktorý je podľa názoru súdu schopný dosahovať), pričom však pravdaže v každom konkrétnom prípade je potrebné zohľadniť skutočné možnosti a schopnosti každého z rodičov a skutočné odôvodnené potreby posudzovaného dieťaťa. V prípade, že výživou povinný rodič má viacej vyživovacích povinností, je povinnosťou súdu aj v konaní o úpravu práv a povinností rodičia aj len k jednému z nich zistiť a vyhodnotiť všetky odôvodnené potreby všetkých takto výživou oprávnených osôb, a až na základe takýchto zistení určiť rozsah vyživovacej povinnosti povinného rodiča k tomu dieťaťu o ktorom sa práve koná, pravdaže

zohľadniac aj finančné a iné povinnosti, ktoré má výživou povinný rodič voči jeho ostatným deťom, prípadne k ostatným osobám, ktorým je povinný poskytovať výživu.

16. Zdôvodnenie konkrétnej výšky výživného (v tomto prípade 50 eur), ktorá podľa názoru súdu prvej inštancie aj v súčasnosti zodpovedá zákonným kritériám pre určenie primeranosti vyživovacej povinnosti rodiča - matky voči maloletej N., musí vychádzať z konkrétnych skutkových okolností a byť založené na hodnotiacich úvahách súdu ohľadom zistených schopností, možností a majetkových pomerov rodičov dieťaťa (§ 62 ods. 2 ZR) ako aj ohľadom odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ako oprávneného (§ 62, § 75 ZR). Na to, aby súd mohol hodnotiace úsudky v tomto smere vysloviť, musí najskôr dostatočne zistiť skutočný stav veci.

17. Súd prvej inštancie síce správne citoval príslušné ustanovenia Zákona o rodine upravujúce zákonné podmienky, z ktorých súd pre určenie vyživovacej povinnosti vychádza, avšak tieto neboli premietnuté relevantným spôsobom do rozhodovania, pretože v dôkaznej fáze súd nevykonal potrebné dokazovanie, a to tak na zistenie príjmových schopností a možností oboch rodičov, obzvlášť matky, ako ani odôvodnených potrieb maloletej. Vo vzťahu k takto zisteným príjmových pomerom rodičov odvolací súd poukazuje na to, že na preukázanie osobných a majetkových pomerov nestačí len deklarovanie príjmu rodičov lustráciou z príslušného registra, tak ako to učinil súd prvej inštancie. Takýto postup nezodpovedá vyššie citovanému ust. § 62 a nasl. ako ani kritériám vyplývajúcim z ust. § 75 ZoR. Pri posudzovaní kritérií pre určenie výšky vyživovacej povinnosti súdy musia pristupovať prísne za súčasného zhodnotenia všetkých relevantných skutočností.

18. Je zrejmé, že objektivizovať vyživovaciu povinnosť nie je možné, práve preto je potrebné vychádzať z už vyššie spomenutého rozmedzia 20% až 30% čistého príjmu povinného rodiča. Je pravdou, že v odôvodnených prípadoch nie je vylúčené, aby bolo výživné určené aj mimo tohto rámca, musí však ísť o taký prípad, kedy prekročenie tohto rozmedzia odôvodňujú výnimočné skutočnosti (napr. či už objektívne zhoršená možnosť dosahovať príjem, alebo nadštandardne vysoké príjmy rodiča). Vybočenie z tohto rámca však musí mať bezpodmienečne podklad vo vykonanom dokazovaní.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že súd výzvou zo dňa 20.8.2018 matku vyzval na preukázanie svojich osobných a majetkových pomerov a mesačných výdavkov, výzva bola matke doručená zákonnou fikciou na č.l. 32, kedy sa zásielka vrátila súdu ako neprevzatá v odbernej lehote. Po vrátení neprevzatej zásielky sa konajúci súd ďalej zisťovaním pomerov na strane matky nezaoberal, a to aj napriek skutočnosti, že pre absenciu zistenia požadovaných skutočností potom nebolo možno spravodlivo rozhodnúť.

20. V závere súd prvej inštancie poukázal na to, že účelom konania nebolo vziať maloletú N. matke a neprimeraným výživným ju dostať do exekúcie, ale pomôcť matke napraviť jej pomery v domácnosti s prípadným poradenstvom, preto zaviazal matku na plnenie vyživovacej povinnosti v rozsahu 50 eur mesačne od 18.7.2018, pričom zročné výživné v sume 222,58 eur povolil matke splácať v mesačných splátkach po 32 eur, čo tiež ostalo bez náležitého odôvodnenia.

21. S týmto názorom sa odvolací súd v žiadnom prípade nemôže stotožniť. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je konaním, ktoré má sledovať najlepší záujem maloletého dieťaťa tak ako to vyplýva z čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého „Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“ Vyššie uvedeným tvrdením súd prvej inštancie neprimerane a neprípustne povýšil záujem matky, ušetrením ju od platenia výživného v primeranom rozsahu, pred absolútne prvoradým záujmom maloletej N., čím zároveň neprimerane zaťažil otca, ktorý maloletej poskytuje nielen osobnú starostlivosť, ale od nariadenia neodkladného opatrenia znáša všetky výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú, nakoľko matka nielenže s maloletou od septembra 2018 nebola v kontakte a nezaujímala sa o ňu, ale na výživu maloletej N. nijako neprispela. Každý rodič bez akéhokoľvek upomínania súdom, vzhľadom na rozumovú vyspelosť má byť vedomý svojej povinnosti starať sa o výchovu a výživu svojho dieťaťa počnúc jeho narodením, a to až do času, kým nie je schopné živiť sa samo. Napokon, matka mala od nariadenia neodkladného opatrenia dostatok času upraviť svoje osobné pomery tak, aby zabezpečila pre maloletú N. prostredie, v ktorom môže prospievať, neučinila tak, zásielky súdu si nepreberala, nariadeného pojednávania sa nezúčastnila, nespolupracovala ani s procesným opatrovníkom.

22. Poukazujúc na súdom prvej inštancie určené výživné na maloletú N. vo výške 50 eur mesačne, odvolací súd tiež poukazuje na ust. § 62 ods. 3 ZoR, podľa ktorého „Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.“ Berúc do úvahy aktuálnu výšku životného minima k 1. júlu 2018 ustanovenú Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 196/2018 Z.z., a to vo výške 93,61 eur na nezaopatrené neplnoleté dieťa, potom 30% z tejto sumy predstavuje sumu 28,08 eur, ktorá suma je tá najnižšia možná, akou je každý rodič povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa. Už na prvý pohľad je zrejmé, že súdom určená výška výživného v sume 50 eur je len o niečo vyššia ako uvedené minimálne výživné, pričom na takto neprimerane nízke výživné nebol žiaden dôvod, resp. tento dôvod vôbec nebol skúmaný a ani zistený. Otec poukázal na to, že len samotné doučovanie cudzieho jazyka nie je možné pokryť takto určeným výživným (za predpokladu, že maloletá chodí na doučovanie z cudzieho jazyka 2x týždenne, t.j. mesačne dohromady 8-10 hodín po 8eur/hod, spolu len výdavky na doučovanie predstavujú cca sumu 64 eur až 80 eur). Tu treba mať na zreteli i to, že doučovanie cudzieho jazyka je v záujme zlepšenia študijných výsledkov maloletej, ktorého potrebu zapríčinila matka zanedbaním školských povinností maloletej, a ktoré v plnej miere hradí otec, teda tento znáša dôsledky nedostatočnej starostlivosti matky. Preto aj táto odvolacia námietka otca bola v celom rozsahu dôvodná.

23. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu ďalej dospel k záveru, že jednak vykonané dokazovanie týkajúce sa aktuálnych pomerov účastníkov konania bolo nedostatočné, a jednak pokiaľ súd skúmal iba súčasné pomery účastníkov, tieto nemal s čím porovnávať, pretože náležite nezisťoval aké pomery účastníkov boli v čase rozhodovania vo veci sp. zn. 31P/49/2017. Nemohol preto vedieť, či a ako sa zmenili odôvodnené potreby dieťaťa, v čom konkrétne sa jeho výdavky zvýšili, ktoré výdavky mu prípadne pribudli (alebo odbudli) a či ide o zmenu podstatnú. Rovnako tomu bolo pokiaľ ide o pomery rodičov, teda nebolo zistené či, ako a z akých dôvodov sa zmenila ich životná úroveň a v akej sume sú schopní podieľať sa na výžive maloletej. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, súd sa uspokojil len s obsahom rozsudku, ktorý bol v predmetnej veci vyhlásený.

24. Pokiaľ súd prvej inštancie na základe takto neúplných zistení, ktoré priblížil odvolací súd vyššie, t.j. bez akéhokoľvek skúmania odôvodnených potrieb maloletej N. na jednej strane, tiež bez náležitého skúmania osobných a majetkových pomerov na strane matky ako povinného rodiča, neopomínajúc zohľadnenie plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany otca svojou osobnou starostlivosťou o maloletú ako aj sekundárneho skúmania jeho osobných a majetkových pomerov, dospel k záveru, že výška výživného na mal. N. v rozsahu 50 eur mesačne je na zabezpečenie základných potrieb maloletej dostačujúca, je potrebné rozsudok v tejto časti považovať za predčasný, keď súd prvej inštancie síce aplikoval správnu normu, nesprávne ju ale interpretoval, vyvodil nesprávne právne závery, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie ktoré vykonať z úradnej povinnosti mal. Takýto jeho postup v konaní potom aj znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

25.1 Podľa čl. 2 základných princípov C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

25.2 Podľa čl. 6 C.m.p. súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

25.3 Podľa § 35 C.m.p., súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

25.4 Podľa § 36 C.m.p., súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

26. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je v zmysle príslušných ustanovení Civilného mimosporového poriadku konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu. Toto konanie charakterizuje tzv. vyhľadávací princíp, to znamená, že Civilný mimosporový poriadok, a to práve ustanovenia § 35 a § 36 C.m.p. dávajú súdu oprávnenie vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania za účelom náležitého zistenia skutkového stavu. Práve vyššie citované ustanovenia predstavujú svojim spôsobom prelomenie zásady formálnej pravdy, kedy súd

prestáva byť viazaný dôkazmi a návrhmi strán a môže vstúpiť do konania a iniciatívne zisťovať skutočnosti, aj takáto potreba počas konanie vyvstane. Takýmto postupom zabezpečí spravodlivé a zákonné rozhodnutie vo veci.

27. Práve pre vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (t.j. vo výroku II. a výroku III.) postupujúc v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

28.1 V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať a posúdiť jednak odôvodnené potreby mal. N., na preukázanie ktorých vyzve otca, ako rodiča, ktorému bola maloletá N. zverená do osobnej starostlivosti. V tomto smere sa súd zameria na zistenie výdavkov na maloletú spojených s návštevou školského zariadenia, mimoškolských aktivít maloletej včítane výdavkov na individuálne doučovanie a prípravu do školy, výdavkov vynaložených na zdravotnú starostlivosť o maloletú a pod. a to najmä za účelom zistenia, či maloletá má s uspokojovaním svojich osobných potrieb spojené aj iné ako len bežné výdavky a v kladnom prípade aké.

28.2 Pokiaľ ide o osobné a majetkové pomery na strane matky ako povinného rodiča, súd vyzve zamestnávateľa matky na predloženie potvrdenia o jej príjmoch (tak, aby bolo zrejmé aký bol príjem osoby povinnej v tom ktorom kalendárnom mesiaci v členení brutto, netto, príplatky a zrážky a pod.), zistí, či matka disponuje aj iným príjmom, resp. hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom, ktorý je možné zohľadniť pri určení vyživovacej povinnosti, či má matka aj iné vyživovacie povinnosti (k synovi K.) a v akom rozsahu si ich plní, zistí životnú úroveň matky, jej bytové pomery ako aj prípadné spolužitie ďalšej osoby s príjmom v domácnosti matky, rovnako sa zameria na preukázanie mesačných výdavkov matky. Súd tiež zistí aké vzdelanie matka dosiahla, jej zdravotný stav, schopnosti zamestnať sa s dosiahnutím vyššej mzdy čo vyhodnotí v kontexte s princípom potencionality príjmom povinného rodiča, vzhľadom na skutočnosť, že matka poberá len minimálnu mzdu.

28.3 V rovnakom rozsahu bude potrebné vyššie uvedené skutočnosti zistiť sekundárne i na strane otca, keď súd prihliadne aj na výdavky špecifikované otcom zo dňa 21.9.2018 na č.l. 33 spisu. Zároveň súd zistí ktorý z rodičov poberá na mal. N. rodičovský príspevok, ktorý z rodičov si uplatňuje daňový bonus, zistí prípadné vecné plnenia zo strany rodičov a ich rozsah.

29. Súd prvej inštancie zároveň v novom rozhodnutí zohľadní aj osobnú starostlivosť otca o mal. N., ktorou si otec plní vo vzťahu k maloletej svoju vyživovaciu povinnosť, a ktorá je postavená na roveň finančným plneniam a tiež skutočnosť, že otec od času, kedy mu bola maloletá neodkladným opatrením zverená do osobnej starostlivosti (t.j. 09/2018) hradí aj všetky výdavky spojené a vynaložené na starostlivosť o ňu.

30. V súhrne posúdi odôvodnenosť tých ktorých výdavkov maloletej N., konfrontujúc ich s príjmovými pomermi rodičov, v závislosti od čoho určí výšku výživného, ktoré sa vzhľadom na vek maloletej (t.č. maloletá N. navštevuje 4. ročník, má 10 rokov a doposiaľ na jej strane neboli zistené zvýšené výdavky potrebné na uspokojovanie jej osobných potrieb) odvolaciemu súdu javí primerané vo výške cca 25% príjmu povinného rodiča, t.j. matky.

31. Až po takto doplnenom dokazovaní bude možné ustáliť výšku výživného na mal. N. tak, aby výživné reálne zodpovedalo odôvodneným potrebám maloletej a zároveň možnostiam a schopnostiam matky ako povinného rodiča, teda až po tom súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne a to aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 C.s.p.), nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220 C.s.p. tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).