Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46Csp-38-2019.pdf
PDF · 180.59 KB
Case nature
Area
Subarea
46Csp/38/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: R. Y., L.. XX.X.XXXX, P. J. D. - Y. Č.. XXX/XX, D., G.rávne zastúpený: Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 256 907, so sídlom Legionárska 7158/5, Trenčín, proti žalovanému: Blachotrapez, s.r.o., IČO: 364 23416, so sídlom Vojtaššáková 604, Tvrdošín, právne zastúpený: JUDr. Ivanom Michalovom, IČO: 42 330 327, advokátom so sídlom Štúrova 27, Košice, o zaplatenie 2.661,60 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.3.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.765,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 4.2.2019 až do zaplatenia, uloženia povinnosti žalovanému na jeho náklady vymeniť vadnú vec za vec rovnakého druhu, množstva a kvality bez vád s poskytnutím 20-ročnej záručnej doby, alternatívne povinnosti poskytnúť žalobcovi zľavu z ceny diela vo výške 1.200,- Eur a nahradiť trovy konania.
2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvoril kúpnu zmluvu na základe objednávky zo dňa 15.10.2007, ktorej predmetom bolo dodanie tovaru zo sortimentu žalovaného k čomu bola vystavená faktúra č. FV0607403 zo dňa 29.10.2007 so splatnosťou 31.10.2007. Posledným dňom splatnosti faktúry (31.10.2007) bol zároveň žalovaným vystavený záručný list č. 0607137, v zmysle ktorého má žalobca na dodaný tovar rozdelenú záruku v trvaní 10 rokov na perforáciu plechu, a to nasledovne - 10 rokov na oceľový plech s povlakom polyester mat, 15 rokov na hliníkový plech s povlakom polyester, polyester mat, 20 rokov na oceľový plech, aluzinok a 5 rokov na oddelenie jednotlivých vrstiev povlakov vyššie uvedených plechov. Žalovaný tak žalobcovi v zmysle záručného listu poskytol záruku iba v trvaní 10 rokov na perforáciu plechu a 5 rokov na oddelenie jednotlivých vrstiev povlaku. Tento záručný list bol vydaný až po úplnom uhradení kúpnej ceny zo strany žalobcu. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný vo svojom reklamnom letáku na základe ktorého sa žalobca rozhodol práve pre produkt žalovaného uvádza, že na jeho produkty je 20-ročná záručná doba. Žalobca tovar reklamoval dňa 23.11.2016 v pobočke žalovaného, z dôvodu korózie plechov. Žalovaný však túto reklamáciu nevybavil v zákonnej lehote v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca obdržal písomné vyjadrenie o vybavení reklamácie poštou dňa
20.01.2017. V zmysle vybavenia reklamácie sa žalovaný vyjadril, že udelená záruka sa nevzťahuje na predmet reklamácie. Žalobca poukázal na § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a uviedol, že si uplatnil svoje práva, a po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie využil právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok. Uvedené si uplatnil listom adresovaným žalovanému zo dňa 25.01.2017, žalovanému doručený dňa 02.02.2017. Žalovaný však aj napriek splneniu zákonnej podmienky odmietol/ignoroval žalobcovo odstúpenie od zmluvy. Taktiež žalobca poukázal na porušenie zákona zo strany žalobcu v zmysle § 8 ods. 1 citovaného zákona, pričom obchodné praktiky žalovaného považoval za klamlivé, nakoľko uviedol, že dôvodom prečo si vybral práve produkt žalovaného bola žalovaným proklamovaná 20 - ročná záruka na všetky produkty, uvedená na reklamnom letáku ako aj reklamných baneroch pred predajňou žalovaného. V prípade, ak by žalobca mal vedomosť o kratšej záručnej dobe do zmluvného vzťahu so žalovaným by nikdy nevstúpil. Ku klamlivým obchodným praktikám žalovaného žalobca poukazuje na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 16.06.2008 číslo P/0002/05/2008, v ktorom bola žalovanému uložená pokuta vo výške 50 000,00 SK za porušovanie vyššie uvedených ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že predmetné porušenia žalovaný do dnešného dňa neodstránil. Žalobca ďalej uviedol, že sa opakovane snažil vec riešiť mimosúdne, a to aj v rámci alternatívneho riešenia sporov sprostredkovávaného Slovenskou obchodnou inšpekciou, Odborom medzinárodných vzťahov a alternatívneho riešenia sporov avšak bezvýsledne. V tomto „zmierovacom“ konaní vedenom Slovenskou obchodnou inšpekciou pod spis. zn. A/236/61/2017-18 bolo vydané Odôvodnené stanovisko, v ktorom Slovenská obchodná inšpekcia poukazuje na jednotlivé porušenia zákona.
3. Žalovaný doručil dňa 25.4.2019 vyjadrenie k žalobe (č.l. 43), v ktorom v plnom rozsahu poprel skutkové tvrdenia žalobcu a práva uplatnené v tomto konaní, a to čo do platnosti vykonaných úkonov, dôvodnosti reklamácie, dôvodnosti a výšky uplatňovaných nárokov a to z dôvodov. Skutočnosti tvrdené žalovaným a preukazované rozhodnutiami Slovenskej obchodnej inšpekcie nemajú vplyv na občianskoprávne a hmotnoprávne aspekty vykonanej transakcie. Zo žalovaným predloženého záručného listu č. 0607137 vyplýva, že žalobca sa riadne oboznámil s ustanoveniami o záruke poskytovanej žalovaným na predmetný výrobok. Zároveň ako sám uvádza, po oboznámení s obsahom záručného listu a podmienkami záruky záručný list zaslal žalovanému. Skutočnosť, že predmetné dôkazy produkoval v konaní žalobca preukazuje, že žalobca bol s ich obsahom oboznámený a tieto mal k dispozícií. V zmysle uvedeného bol teda pre trvanie záruky povinný dodržiavať záručné podmienky. Najneskôr v čase zistenia obsahu záručného listu tak žalobca musel vedieť o tom, aké sú záručné podmienky, a teda aj podmienky údržby zakúpeného tovaru. Pokiaľ mal žalobca za to, že poskytované záruky a parametre tovaru nie sú v zhode s jeho očakávaniami, mal možnosť využiť svoje spotrebiteľské práva na odstúpenie od zmluvy už v roku 2007. K tejto skutočnosti však nedošlo, čím žalobca akceptoval skutkový a právny stav, a teda zmluvné podmienky, ktoré pre účely kúpnej zmluvy považoval za prijateľné. Pokiaľ však žalovaný tvrdí, že nebola poskytnutá záruka v zmysle záručného listu, platí, že bola poskytnutá len všeobecná 24-mesačná záruka v zmysle Občianskeho zákonníka, a teda vady, hoc i neoprávnené, nemohli byť žalobcom uplatnené v zákonnej lehote. Týmto žalovaný zároveň vznáša hmotnoprávnu námietku premlčania práva na odstúpenie od zmluvy z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko právo nebolo vykonané včas. Skutočnosť, že žalobca o údajnom zavedení vo veci 20-ročnej záruky tvrdí až v roku 2016, teda 9 rokov po zakúpení tovaru, je účelová, nakoľko o podmienkach záruky mal žalobca preukázateľne vedomosť už skôr, no najneskôr dňom podpisu záručného listu. Žalovaný v plnom rozsahu trvá na nedôvodnosti žalobcom uplatňovaných nárokov, a to v rozsahu žalobcom samým produkovaných dôkazov, ktoré v plnom rozsahu zodpovedajú skutkovému stavu, a teda reklamáciu považoval za neodôvodnenú, a to z dôvodov, že neboli dodržané záručné podmienky pre údržbu tovaru, bolo zistené silné znečistenie, nedošlo ku konzervácii a ošetrovaniu strechy, - nedošlo k porušeniu zárukou garantovaných vlastností - perforácii plechu v lehote 10 rokov ani oddeleniu jednotlivých vrstiev povlakov v období 5 rokov. Za účelom preukázania tvrdených skutočností žalovaný navrhuje na pojednávaní vo veci vypočuť svedka - odborného zamestnanca výrobcu strešnej krytiny, ktorej inštalácia je predmetom sporu. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že došlo k odstúpeniu od zmluvy, došlo z jeho strany, došlo z jeho strany k voľbe práva, a teda nie je oprávnený uplatňovať alternatívne obe práva vyplývajúce z ust. § 18 ods. 4 zákona 250/2007 Z.z. - odstúpenia od zmluvy a zároveň, hoc i eventuálnym petitom právo na nový výrobok. V zmysle uvedeného si teda žalobca uplatňuje nárok v rozpore so zákonom oba nároky
- nárok zaplatenie kúpnej ceny (žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie kúpnej ceny v plnom rozsahu kúpnej ceny spolu s úrokom z omeškania). Ak sa má uplatniť žalobcom uplatňované ustanovenia o odstúpení od zmluvy, je potrebné od sumy plnenia potrebné odpočítať aj to, o čo sa druhá strana
užívaním predmetu kúpy obohatila. Zároveň si uplatnil výmenu tovaru s poskytnutím 20 ročnej záruky. Žalobca si nad rámec ním tvrdených skutočností o odstúpení od zmluvy uplatňuje nárok na výmenu tovaru, pričom v takto uplatňované práva sú nad rámec ním tvrdeného skutkového a právneho stavu. Žalobca potvrdil svoju vedomosť o obsahu záruky svojím podpisom. Pokiaľ sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť poskytnúť žalobcovi záruku po dobu 20 rokov, ide bezpochyby o nárok uplatňovaný nad rámec zákonom stanovených možností. Žalobca týmto petitom žiada o nahradenie prejavu vôle v zmluvnom vzťahu a kreovanie obsahu kúpnej zmluvy, čo však nevyplýva ani z obsahu pôvodne uzatvorenej kúpnej zmluvy, z charakteru práv vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a ani z procesných možností stanovených C.s.p. Zároveň si žalobca uplatnil zľavu z ceny diela. Žalovaný opätovne poukazuje na voľbu práva, ktorú tvrdí žalobca, a ku ktorej malo dôjsť odstúpením od zmluvy. Pokiaľ žalovaný tvrdí odstúpenie od zmluvy, nie je oprávnený pre hmotnoprávne účinky takéhoto úkonu žiadať alternatívne ďalší z nárokov, ktoré by mohol žiadať pri uplatňovaní nárokov z vád existujúcej kúpnej zmluvy v zmysle § 587 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to samozrejme za podmienky, že došlo k vadám diela, ktoré by zakladali takýto nárok. Žalovaný zároveň poukazuje na to, že žalobca nijakým spôsobom neodôvodňuje výšku nároku požadovanú v alternatívnom petite. Žalovaný považoval nároky uplatňované žalobcom predmetnými petitmi za neodôvodnené, nad rámec práv spotrebiteľa stanoveným osobitným predpisom či ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zároveň zmätočné. Má za to, že vady petitu sú tak závažné, že nemôže dôjsť k ich úprave zmenou v rámci tohto konania, nakoľko žaloba bola podaná nedôvodne, a tak navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 22.5.2019 (č.l. 66), v ktorom namietal návrh na výsluch svedka - zamestnanca žalovaného a žiadal, aby súd takýto návrh na vykonanie dôkazu zamietol. Uvedené odôvodnil tým, že ide o dôkaz, ktorý nie je spôsobilý priniesť žiadne svetlo do tohto sporu a zbytočne navýši trovy konania, nakoľko neobjasní žiadnu medzi stranami spornú skutočnosť, pretože tie majú povahu právnych skutočností. Zároveň namietal, že zamestnanec žalovaného nie je osobnou, ktorá môže nestranne a hodnoverne preukazovať akúkoľvek skutočnosť. V ďalšom uviedol, že žalobca bol oboznámený so záručnými podmienkami žalovaného, ale až v okamihu, keď zaplatil za dodaný tovar žalovanému. Do tohto okamihu bol v omyle, ktorý vyvolal žalovaný klamlivými obchodnými praktikami. Žalobca nemal možnosť sa reálne oboznámiť o všetkých podstatných zmluvných podmienkach, akou je aj trvanie záručnej doby skôr než do samotného záväzkového vzťahu so žalovaným vstúpil. Žalobca mal za to, že na zmluvný záväzok sa vzťahuje 20- ročná záručná doba v zmysle žalovaným prezentovaných reklamných letákov a banerov. Ďalej tvrdil, že záručné podmienky nemohli byť individuálne dojednané, neboli vyjadrené určito, presne a zrozumiteľne, čím žalovaný de facto obmedzil svoju zodpovednosť za vady v rozpore ním deklarovaných zmluvných podmienok pred uzavretím zmluvy. K argumentácii žalovaného a vzneseniu námietky premlčania práva na odstúpenie od zmluvy žalobca uviedol, že dôvodom podania žaloby nie je odstúpenie od zmluvy, ale uplatnenie žalobcových spotrebiteľských práv, ktoré boli porušené nekalými obchodnými praktikami žalobcu, pričom si žalobca nárokuje alternatívne buď zaplatenie kúpnej ceny spolu s príslušným úrokom z omeškania spolu s výmenou veci s poskytnutím 20-ročnej záruky alebo poskytnutie primeranej zľavy z ceny veci.
5. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 29.1.2020, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti právnych zástupcov strán sporu. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe, nakoľko žalovaný si nesplnil svoje zákonnom stanovené podmienky na základe čoho u žalovaného vznikla škoda. Žalovaný žalobcu opakovane zavádzal v čase od vytvorenia objednávky až po montáž objednaného tovaru. Žalobca má za to, že žalovaný poskytuje 20 rokov záruku na dodaný tovar, čo jednoznačne vyplýva aj z reklamného letáku, ktorý bol predložený ako dôkaz v podanej žalobe. Ďalej navrhla vypočuť ako svedka brata žalobcu, ktorý mal podľa jej vyjadrení na základe splnomocnenia žalobcom vypovedať vo vzťahu k montáži a ošetrovaniu strešnej krytiny. Taktiež súdu navrhla, aby žalobca mohol dodatočne predložiť súdu prípadnú písomnú objednávku, či kúpnu zmluvu alebo zmluvu o dielo. Na otázku súdu nevedela uviesť, či bola medzi stranami uzavretá kúpna zmluva, prípadne v ústnej či písomnej podobe, prípadne zmluva o dielo. Právna zástupkyňa tiež navrhla, aby sa k týmto skutočnostiam vyjadril svedok. V záverečnej reči žiadala žalobe vyhovieť, avšak nárok uplatňovala titulom náhrady škody. Právny zástupca žalovaného opakovane tvrdil, že žalobca si v konaní uplatňuje nároky z odstúpenia od zmluvy, pričom žalovaný v rámci reklamácie zistil, že ku korózii na prelisoch strechy došlo v dôsledku nedostatočného ošetrovania strešnej krytiny, o ktorej bol poučený v záručných podmienkach. Zdôraznil, že žalobca si v konaní zmätočne uplatňuje viaceré nároky, ktoré sa vzájomne vylučujú. Poukázal tiež na zmenu právnej argumentácie na pojednávaní, kedy si žalobca uplatňuje
svoje nároky titulom kúpnej zmluvy, zmluvy o dielo a následne náhrady škody. V závere žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko žalobca si uplatňoval nároky v rozpore s hmotným právom, pričom svoje tvrdenia nepreukázal.
6. Súd na pojednávaní zamietol návrh na výsluch svedka navrhovaného žalovaným, a to zamestnanca žalovaného k ošetrovaniu a údržbe strešnej krytiny, nakoľko súd tento dôkaz považoval za neúčelný a nehospodárny. Zároveň súd zamietol návrh na výsluch svedka, ktorý v rozpore s koncentračnou zásadou navrhla právna zástupkyňa žalobcu až na pojednávaní, pričom takýto návrh nevzniesla ani v žalobe ani vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného. V tomto smere súd konštatoval, že takýto návrh je v rozpore s koncentračnou zásadou, ale aj v rozpore s procesným poriadkom, nakoľko právna zástupkyňa žiadala vypočuť svedka, ktorý mal vypovedať k okolnostiam prejednávanej veci za žalobcu. Svedok je osoba, ktorá je schopná svojimi zmyslami vnímať, vnímať, chápať a reprodukovať právne významné skutočnosti, preto nemôže o okolnostiach prejednávanej veci vypovedať „za žalobcu“, nakoľko sa má vyjadriť nezávislé k okolnostiam prejednávanej veci. Následne súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
7. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa ust. § 53 ods. 1 až 3 OZ: 1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
11. Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
12. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
14. Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
15. Podľa § 597 ods. 1 a 2 OZ: 1) Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.
2) Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.
16. Podľa § 599 ods. 1 OZ, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.
17. Podľa § 612 OZ, na spotrebiteľskú kúpnu zmluvu okrem ustanovení § 52 až 54 OZ sa vzťahujú aj všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve a ustanovenia § 613 až 627 .
18. Podľa § 614a OZ, ak dodaný tovar nemá vlastnosti, o ktoré prejavil spotrebiteľ záujem a ktoré sa zhodujú s popisom poskytnutým dodávateľom, náklady na jeho vrátenie a dodanie tovaru, ktorý zodpovedá zmluve, ako aj všetky kupujúcim účelne vynaložené náklady v súvislosti s tým znáša predávajúci.
19. Podľa § 617 OZ, ak treba, aby sa pri užívaní veci zachovali osobitné pravidlá, najmä ak sa užívanie riadi návodom alebo je upravené technickou normou, je predávajúci povinný kupujúceho s nimi oboznámiť, ibaže ide o pravidlá všeobecne známe. Ak predávajúci nesplní túto povinnosť, je povinný nahradiť kupujúcemu škodu, ktorá z toho vznikla.
20. Podľa § 620 ods. 1 až 5 OZ: (1) Záručná doba je 24 mesiacov. Ak je na predávanej veci, jej obale alebo návode k nej pripojenom vyznačená lehota na použitie, neskončí sa záručná doba pred uplynutím tejto lehoty. (2) Ak ide o použitú vec, kupujúci a predávajúci sa môžu dohodnúť aj na kratšej záručnej dobe, nie však kratšej než 12 mesiacov. (3) Pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa užívali po dlhšiu dobu, ustanovujú osobitné predpisy záručnú dobu dlhšiu ako 24 mesiacov. Záručná doba presahujúca 24 mesiacov sa môže týkať i len niektorej súčiastky veci. (4) Na žiadosť kupujúceho je predávajúci povinný poskytnúť záruku písomnou formou (záručný list). Ak to povaha veci umožňuje, postačí namiesto záručného listu vydať doklad o kúpe. (5) Vyhlásením v záručnom liste vydanom kupujúcemu alebo v reklame môže predávajúci poskytnúť záruku presahujúcu rozsah záruky ustanovenej v tomto zákone. V záručnom liste určí predávajúci podmienky a rozsah tejto záruky.
21. Podľa § 621 OZ, záručné doby začínajú plynúť od prevzatia veci kupujúcim. Ak má kúpenú vec uviesť do prevádzky iný podnikateľ než predávajúci, začne záručná doba plynúť až odo dňa uvedenia veci do prevádzky, pokiaľ kupujúci objednal uvedenie do prevádzky najneskôr do troch týždňov od prevzatia veci a riadne a včas poskytol na vykonanie služby potrebnú súčinnosť.
22. Podľa § 622 ods. 1 až 3 OZ: (1) Ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, má kupujúci právo, aby bola bezplatne, včas a riadne odstránená. Predávajúci je povinný vadu bez zbytočného odkladu odstrániť. (2) Kupujúci môže namiesto odstránenia vady požadovať výmenu veci, alebo ak sa vada týka len súčasti veci, výmenu súčasti, ak tým predávajúcemu nevzniknú neprimerané náklady vzhľadom na cenu tovaru alebo závažnosť vady. (3) Predávajúci môže vždy namiesto odstránenia vady vymeniť vadnú vec za bezvadnú, ak to kupujúcemu nespôsobí závažné ťažkosti.
23. Podľa § 623 ods. 1 a 2 OZ: (1) Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez vady, má kupujúci právo na výmenu veci alebo má právo od zmluvy odstúpiť. Tie isté práva prislúchajú kupujúcemu, ak ide síce o odstrániteľné vady, ak však kupujúci nemôže pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád vec riadne užívať. (2) Ak ide o iné neodstrániteľné vady, má kupujúci právo na primeranú zľavu z ceny veci.
24. Podľa § 625 OZ, práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u predávajúceho, u ktorého bola vec kúpená. Ak je však v záručnom liste uvedený iný podnikateľ určený na opravu, ktorý je v mieste
predávajúceho alebo v mieste pre kupujúceho bližšom, uplatní kupujúci právo na opravu u podnikateľa určeného na vykonanie záručnej opravy. Podnikateľ určený na opravu je povinný opravu vykonať v lehote dohodnutej pri predaji veci medzi predávajúcim a kupujúcim.
25. Podľa § 626 ods. 1 OZ, práva zo zodpovednosti za vady veci, pre ktoré platí záručná doba, zaniknú, ak sa neuplatnili v záručnej dobe.
26. Podľa § 627 ods. 1 a 2 OZ: (1) Doba od uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady až do doby, keď kupujúci po skončení opravy bol povinný vec prevziať, sa do záručnej doby nepočíta. Predávajúci je povinný vydať kupujúcemu potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a o dobe jej trvania. (2) Ak dôjde k výmene, začne plynúť záručná doba znova od prevzatia novej veci. To isté platí, ak dôjde k výmene súčiastky, na ktorú bola poskytnutá záruka.
27. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k a) existencii produktu alebo k povahe produktu, b) hlavným znakom produktu, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji produktu a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produktu, c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo produktu, d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody, e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy, f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a vyznamenania, alebo g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu 14) alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.
28. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa taktiež považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a zahŕňa a) marketing produktu vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s akýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom účastníka hospodárskej súťaže, b) neplnenie záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa predávajúci zaviazal.
29. Podľa § 11 ods. 1 až 3 zákona č. 250/2007 Z.z.: (1) Predávajúci je povinný pri predaji informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaného výrobku alebo charaktere poskytovanej služby, o spôsobe použitia, montáže a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia, montáže alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou. Ak je to potrebné s ohľadom na povahu výrobku, spôsob a dobu jeho používania, je predávajúci povinný zabezpečiť, aby tieto informácie zrozumiteľne obsahoval aj priložený písomný návod. (2) Ak výrobca alebo dovozca nevstupuje do priameho vzťahu s predávajúcim, sú povinní pravdivo a úplne informovať o vlastnostiach výrobku dodávateľa. Dodávateľ je povinný pravdivo a úplne informovať o vlastnostiach výrobku predávajúceho. Informácie, ktoré výrobca, dovozca alebo dodávateľ musia poskytnúť, zahŕňajú a) úplný opis rizika, ktoré výrobok predstavuje, vrátane rizika výrobku používaného na výkon služby, b) všetky informácie dôležité pre používanie výrobku,
c) opatrenia, ktoré je potrebné prijať na zabránenie vzniku rizika pre spotrebiteľa pri používaní výrobku. (3) Povinností uvedených v odseku 1 sa nemôže predávajúci zbaviť tvrdením, že mu potrebné alebo správne informácie neposkytol výrobca, dovozca alebo dodávateľ; to neplatí, ak ide o všeobecne známe skutočnosti.
30. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný spotrebiteľa riadne informovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť, a o vykonávaní záručných opráv. Reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi.
31. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu; na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.
32. Podľa § 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.
33. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
34. Podľa § 502 ods. 3 OZ, záručný list obsahuje meno a priezvisko, obchodné meno alebo názov predávajúceho, jeho sídlo alebo miesto podnikania, obsah záruky, jej rozsah a podmienky, dĺžku záručnej doby a údaje potrebné na uplatnenie záruky. Ak záručný list neobsahuje všetky náležitosti, nespôsobuje to neplatnosť záruky.
35. Predmetom sporu podľa výslovných tvrdení žalobcu sú jeho nároky vyplývajúce z uplatnenia jeho spotrebiteľských práv, ktoré boli porušené nekalými obchodnými praktikami žalobcu, pričom si žalobca nárokuje alternatívne buď zaplatenie kúpnej ceny spolu s príslušným úrokom z omeškania spolu s výmenou veci s poskytnutím 20-ročnej záruky alebo poskytnutie primeranej zľavy z ceny veci. Prednostne súd konštatuje, že ak by súd striktne vychádzal zo žalobcom uvedeného právneho posúdenia nároku uplatneného, to by vykazovalo znaky konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach v zmysle § 301 až 306 Civilného sporového poriadku, pričom podľa § 301 CSP „konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je konanie, v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností konkrétneho prípadu.“ V prípade takéhoto konania by však žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby (na podanie takejto žaloby je aktívne legitimovaná iba právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu) a tunajší súd by nebol kauzálne vecne príslušný v zmysle § 31 CSP. Súd však na základe skutkových tvrdení obsiahnutých v žalobe a v zmysle zásady „iura novit curia“ (súd pozná právo) dospel k záveru, že žalobca si svoj nárok uplatňuje titulom nárokov zo zodpovednosti za vady predanej veci, t.j. v zmysle § 620 až 627 OZ a v súlade s § 18 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere súd považuje za nutné uviesť, že v alternatívnom petite je uvedené, že si žalobca uplatňuje primeranú zľavu z ceny diela, pričom nešlo o zmluvu o dielo, ale o kúpnu zmluvu.
36. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané a zároveň medzi stranami nesporné, že strany sporu uzatvorili dňa 15.10.2007 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo dodanie tovaru - strešnej krytiny, čo vyplýva z faktúry č. FV0607403 (č.l. 3), v zmysle ktorej bol žalobca povinný uhradiť do 31.10.2007
kúpnu cenu tovaru v sume 53.187,- Sk (1.745,48 Eur). Dodanie tovaru a uhradenie kúpnej ceny žalobcom bolo medzi stranami nesporné.
37. Zo záručného listu č. 0607137 (č.l. 3 rub) vyplýva, že žalovaný poskytol záruku na perforáciu plechu: 10 rokov na oceľový plech s prevlakom, polyester mat, 15 rokov na hliníkový plech s povlakom polyester, polyester mat, 20 rokov na oceľových plech, aluzinok a 5 rokov na oddelenie jednotlivých vrstiev povlakov vyššie uvedených plechov. Z podmienok záruky (č.l. 4) vyplýva údržba zakúpeného tovaru.
38. Žalobca tvrdil, že dňa 23.11.2016 si u žalobcu uplatnil reklamáciu v pobočke žalovaného v Predmieri z dôvodu korózie plechov na prelisoch na celej streche, pričom v 30-dňovej záručnej dobe nedostal žiadne písomné potvrdenie o spôsobe vybavenia reklamácie. Následne zo strany žalovaného došlo k písomnému vyjadreniu. Až po návšteve pobočky dostal dňa 12.1.2017 písomné vyjadrenie k reklamácii, z ktorého vyplýva, že nebola vykonávaná potrebná údržba krytiny, perforácia plechu nebola zistená. Z odôvodnenia vyplýva (č.l. 4 rub), že nebol predložený záručný list a po analýze materiálov žalovaný reklamáciu nemôže uznať. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca skutočnosti reklamoval strešnú krytinu po 9 rokoch jej užívania, a to v rámci záručnej doby. Zároveň mal súd za nesporné a preukázané, že žalovaný nevybavil reklamáciu žalobcu v zákonnej 30-dňovej lehote, ale až na takmer dva mesiace od podania reklamácie.
39. V prvom rade súd konštatuje, že uvedený záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (dodávateľ) a žalobca bol v postavení spotrebiteľa, nakoľko konal ako fyzická osoba - nepodnikateľ a predmet kúpy zabezpečoval pre svoje súkromné, nie podnikateľské potreby. Na základe uvedeného je na tento záväzkovo-právny vzťah aplikovať príslušné hmotnoprávne ustanovenia zákonov vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa. Zároveň je nutné konštatovať, že konanie je konaní so slabšou stranou sporu - spotrebiteľom, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 290 a nasledovne Civilného sporového poriadku. V tomto smere súd konštatuje, že podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. Takéto osobitné postavenie má však iba spotrebiteľ, ktorý nie je v konaní zastúpený advokátom. V prejednávanej veci od počiatku je žalobca zastúpený advokátom, a tak sa postup podľa § 296 CSP nepoužije (§ 291 ods. 3 CSP). Na základe uvedeného súd konštatuje, že práve s ohľadom na tieto skutočnosti súd v konaní uplatnil koncentračnú zásadu a nepripustil návrhy na vykonanie dokazovania uplatnené až na pojednávaní, ktoré neboli uvedené v žalobe či písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu. Zároveň súd považuje za nutné poukázať na skutočnosť, že právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní spochybnila doposiaľ nesporné skutočnosti (odsek 36 odôvodnenia), keď uviedla, že jej nie je známe, či neexistovala medzi stranami aj zmluva o dielo, prípadne písomná objednávka alebo písomná kúpna zmluva a na tento účel žiadala, aby žalobca mohol uvedené listiny súdu predložiť. Vo vzťahu k takémuto návrhu žalobcu súd konštatuje, že súd nevzhliadol dôvod na odročenie pojednávania za účelom predloženia listinných dôkazov, o ktorých existencii mala pochybnosť aj samotná právna zástupkyňa žalobcu a iba sa domnievala, že takéto listiny by mohli existovať. Súd takýto návrh považoval nielenže v rozpore s koncentrančnou zásadou, ale aj v rozpore s povinnosťou strany tvrdiť a navrhovať dôkazy, keď pri odstraňovaní rozporov v tvrdeniach, žalobca, ktorý je pánom sporu nevie jednoznačne uviesť, na základe čoho sa domáha nároku uplatneného v konaní pred súdom (či titulom nárokov vyplývajúcich z kúpnej zmluvy, zmluvy o dielo alebo v závere uvedeného nároku na náhradu škody).
40. V prejednávanej veci je zo skutkového opisu okolností zrejmé, že žalobca si uplatňuje nároky vyplývajúce zo zodpovednosti za vady predanej veci, pričom poukazuje na nekalé obchodné praktiky žalovaného, ktoré vzhliadol v tom, že žalovaný deklaroval 20-ročnú záručnú dobu, pričom po zakúpení tovaru sa dozvedel o troch odlišných záručných dobách, a to 10-ročnej, 15-ročnej a 20-ročnej.
41. V zmysle § 620 OZ je všeobecná záručná doba 24 mesiacov, pričom ide o prekluzívnu lehotu. Záručná doba začína plynúť od prevzatia veci, okrem prípadu, keď má kúpenú vec uviesť do prevádzky iný podnikateľ než predávajúci. Vtedy záručná doba začína plynúť odo dňa uvedenia veci do prevádzky, ak kupujúci objednal uvedenie do prevádzky do troch týždňov od prevzatia veci a riadne a včas poskytol súčinnosť na účely sprevádzkovania kúpenej veci. V § 620 ods. 3 môže byť na základe osobitného právneho predpisu ustanovená dlhšia záručnú dobu. Druhý spôsob dlhšej záručnej doby je upravený v odseku 5, a to poskytnutím dlhšej záruky predávajúcim na základe vyhlásenia v záručnom liste.
Takúto dlhšiu záručnú dobu vlastne poskytuje výrobca tovaru, ktorý takýmto spôsobom (prostredníctvom predávajúceho) garantuje, že výrobok, alebo iba jeho súčiastka bude za celú dobu trvania záruky fungovať bezchybne.
42. Pri skúmaní žalobcovho nároku súd dospel k záveru, že žalobca na jednej strane tvrdí, že sa cíti byť oklamaný nekalými obchodnými praktikami zo strany žalobcu pri uvádzaní záručnej doby, ďalej tvrdí, že si riadne v záručnej dobe uplatnil nároky zo zodpovednosti za vady a po vybavení odstúpil od zmluvy, čo žalovaný neakceptoval, no v tomto konaní si výslovne neuplatňuje nároky titulom odstúpenia od zmluvy, ale si ich uplatňuje titulom spotrebiteľských práv vyplývajúcich z nekalých obchodných praktík žalovaného. Pred vyhodnotením samotného žalobcovho nároku vyplývajúceho podľa názoru súdu z uplatnenia nárokov za vady predanej veci (§ 622 a 623 OZ) sa súd zaoberal žalobcom uvedenou argumentáciou. Žalobca v prejednávanej veci svoje nároky odvodzuje aj z neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve, pričom zásadným má byť neprijateľná zmluva podmienka podľa § 53 ods. 3 písm. d) OZ (správne má byť § 53 ods. 4 písm. d)), t.j. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu. V tomto smere ju nutné konštatovať, že ak by sa aj tvrdenia žalobcu zakladali na pravde a konaním žalovaného by došlo k vylúčeniu či obmedzeniu práva spotrebiteľa pri zodpovednosti za vady, žalobca uvedené nešpecifikoval, t.j. neuviedol, ako žalovaný vylúčil či obmedzil práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady. Z pripojených listín takéto zmluvné dojednanie nevyplýva, nakoľko zmluva medzi stranami bola uzavretá ústne a písomne bol vystavený iba záručný list so záručnými podmienkami. So záručných podmienok však nevyplýva, že by žalobca nejakým spôsobom obmedzil práva žalobcu ako spotrebiteľa uplatniť si nároky zo zodpovednosti za vady. V záručných podmienkach (č.l. 4) sú obsiahnuté spôsoby montáže, dodávky, skladovania, strihania plechu a údržby.
43. V ďalšom žalobca tvrdil, že záručná doba je jednou z podstatných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, pričom neuviedol, na základe čoho k takémuto názoru dospel. Podľa názoru súdu, podstatné náležitosti kúpnej zmluvy sú uvedené v jej legálnej definícii v § 588 OZ, a to: a) určenie zmluvných strán, b) vymedzenie predmetu kúpy, c) záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu, d) kúpna cena a záväzok kupujúceho zaplatiť ju. Z uvedeného je zrejmé, že záručná doba nie je podstatnou zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy. Súd má za to, že záručná doba pri kúpnej zmluve vyplýva zo zákona (OZ či osobitného predpisu), prípadne ju môže predávajúci poskytnúť nad rámec zákona, t.j. môže poskytnúť dlhšiu záručnú dobu (§ 620 ods. 5 OZ), a to vyhlásením v záručnom liste (tak ako v prípade žalovaného). Pri predaji veci s predĺženou zárukou je predávajúci povinný podľa § 620 ods. 4 OZ vydať kupujúcemu záručný list. Záručný list je písomným vyhlásením predajcu o dĺžke záruky. Záručný list musí povinne obsahovať údaje uvedené v § 502 ods. 3 OZ Pokiaľ by záručný list predpísané náležitosti neobsahoval, nemá to za následok neplatnosť záruky. V záujme právnej istoty (presné zistenie začiatku plynutia záručnej doby) je nevyhnutné, aby predávajúci pri predaji potvrdil na záručnom liste dátum predaja a pripojil pečiatku predajne a podpis príslušného pracovníka predajne. Visačky, brožúry alebo priamo záručné listy pripojené výrobcom k spotrebnému tovaru (textil, obuv, elektronika) rozširujúce okruh práv kupujúceho napr. tým, že deklarujú dlhšiu záručnú dobu, ako je stanovená zákonom, nemajú žiadny právny význam, ak ich nepotvrdí predávajúci (pečiatka, dátum, podpis). Je tomu najmä preto, že kupujúci nie je v právnom vzťahu s výrobcom. Predávajúci môže založiť zmluvnú záruku svojím jednostranným vyhlásením v záručnom liste (§ 620 ods. 5). Ide o jednostranný právny úkon predávajúceho, na ktorého základe poskytuje kupujúcemu záruku presahujúcu rozsah záruky stanovený v OZ a ktorého vznik nie je viazaný na žiadnu súčinnosť kupujúceho. Týmto spôsobom môžu byť predĺžená záručná doba stanovená v § 620 ods. 1 OZ rozšírený okruh práv kupujúceho a pod. (napr. predávajúci sa môže zaviazať, že aj pri odstrániteľnej vade poskytne kupujúcemu právo na výmenu veci alebo právo na odstúpenie od zmluvy). Na urobenie vyhlásenia o záruke je oprávnený iba predávajúci ako účastník zmluvy. Nemôže ho urobiť napr. výrobca a vo vlastnom mene ani podnikateľ určený na vykonávanie záručných opráv (§ 625 OZ), ktorý tiež nie je účastníkom zmluvy. Ten by tak mohol urobiť len v zastúpení predávajúceho. Toto vyhlásenie by vo vzťahu ku kupujúcemu nezaväzovalo jeho, ale priamo predávajúceho. Vyhlásenie predávajúceho na svoju platnosť vyžaduje písomnú formu (musí vydať kupujúcemu doklad vo forme záručného listu). Z toho vyplýva, že aj každá zmena zmluvnej záruky založená týmto jednostranným vyhlásením predpokladá písomnú formu právneho úkonu. Zákon ďalej vyžaduje, aby záručný list obsahujúci jednostranné vyhlásenie predávajúceho o poskytnutie zmluvnej záruky bol vydaný kupujúcemu. Z toho možno vyvodiť, že kým nie je záručný list obsahujúci jednostranné
vyhlásenie predávajúceho o poskytnutie zmluvnej záruky vydaný kupujúcemu, nie je toto vyhlásenie vo vzťahu ku kupujúcemu účinné. Kupujúci by sa však mohol za predpokladu, že sa predávajúci v rámci zmluvy o predaji v obchode zaviazal poskytnúť zmluvnú záruku jednostranným vyhlásením v záručnom liste, domáhať vydania záručného listu, a to prípadne aj žalobou na súde.
44. V posudzovanej veci súd konštatuje, že záručný list vystavený žalobcovi žalovaným má náležitosti podľa § 502 ods. 3 OZ, pričom nepochybne ide o jednostranný úkon žalovaného ako predávajúceho. Je preto zrejmé, že záručná doba nepredstavuje zmluvné dojednanie, a tak ju ani nemožno posudzovať ako zmluvnú podmienku a už vôbec nie je možné konštatovať absenciu individuálneho dojednania takejto zmluvnej podmienky, keďže sa de facto o zmluvnú podmienku ani nejedná. Záručná doba je doba, počas ktorej si môže kupujúci uplatniť nároky vyplývajúce zo zodpovednosti za vady predanej veci. V prejednávanej veci žalovaný nad rámec zákona poskytol žalobcovi dlhšiu záručnú dobu ako mu vyplýva z právnych predpisov. Žalovaný mal preto právo uplatniť nároky z vád predanej veci v dlhšej záručnej dobe, ktorú špecifikoval žalobca v záručnom liste a s podmienkami záruky sa žalobca riadne oboznámil, čo ani žalobca nespochybnil. Žalobca tiež uviedol, že si vady predanej veci uplatnil v záručnej dobe, avšak bezúspešne. V konaní si podľa vlastného vyjadrenia uplatňoval voči žalovanému nároky z neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík. K uvedenému súd v prvom rade konštatuje, že zákon v prípade neprijateľných zmluvných podmienok takúto zmluvnú podmienku sankcionuje neplatnosťou (§ 53 ods. 5), t.j. na takúto zmluvnú podmienku nemožno prihliadať. Žalobca však za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval dojednanie o záručnej dobe, čo reálne nepredstavuje zmluvné dojednenia a nemožno ho preto podrobiť posudzovaniu, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, prípadne, či možno konštatovať absenciu individuálneho dojednania takejto zmluvnej podmienky. Ak by teda dojednanie o záručnej dobe bolo zmluvnou podmienkou a tú by súd posúdil ako neplatnú, tak by musela platiť všeobecná záručná doba vyplývajúca z Občianskeho zákonníka (24 mesiacov) a žalobca by si tak právo zo zodpovednosti za vady uplatnil po jej uplynutí. K takémuto záveru súd však nedospel, nakoľko je zrejmé, že sa nejedná o zmluvné dojednanie o záručnej dobe.
45. V ďalšom žalobca nárok odôvodnil nekalými obchodnými praktikami žalobcu a od nich odvodzoval nárok na vrátenie kúpnej ceny a zároveň výmenu vadného tovaru za tovar bez vád, alternatívne si uplatnil nárok na primeranú zľavu z ceny. Zákon však v žiadnom ustanovení nesankcionuje uplatňovanie nekalých obchodných praktík nárokmi uplatnenými žalobcom. Nároky, ktoré si uplatnil žalobca v tomto konaní sú podľa názoru súdu nárokmi vyplývajúcimi z nárokov zo zodpovednosti za vady predanej veci, a to v zmysle § 622 a 623 OZ.
46. Ustanovenie § 622 OZ upravuje postup kupujúceho pri uplatňovaní nárokov zo zodpovednosti za odstrániteľné vady kúpenej veci. Za odstrániteľnú možno považovať takú vadu, ktorú možno opravou odstrániť a plnenie sa stáva bezvadným. Za odstrániteľnú sa považuje vada aj vtedy, ak sa na veci opätovne vyskytuje po oprave alebo ak sa na veci vyskytuje väčší počet vád ( § 623 ods. 1 OZ). Ide o špecifickú právnu úpravu, vo vzťahu k § 507 OZ, ktorá upravuje všeobecne zodpovednosť za vady pri záväzkovom vzťahu. Ak sa na tovare predanom v obchode vyskytne odstrániteľná vada, za ktorú predávajúci zodpovedá, má kupujúci tieto nároky: a) právo na bezplatné odstránenie vady (ods. 1), b) právo na výmenu veci alebo ak sa vada týka len súčasti veci, na výmenu tejto súčasti (ods. 2), c) právo na výmenu vadnej veci za vec bez vád (ods. 3) alebo právo od zmluvy odstúpiť (pozri k tomu výklad pri § 623 ods. 1 OZ). Tieto práva kupujúceho korešpondujú zneniu čl. 3 odsek 3 Smernice 1999/44/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25. 5. 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice 1999/44/ES môže spotrebiteľ požadovať od predávajúceho, aby tovar opravil alebo nahradil, v oboch prípadoch bezplatne, pokiaľ to nie je nemožné alebo neprimerané. Náprava sa považuje za neprimeranú, ak predávajúcemu vzniknú náklady neprimerané v porovnaní s alternatívnou nápravou vzhľadom na: a) hodnotu tovaru v prípade, ak by nesúlad neexistoval, b) závažnosť nesúladu a c) skutočnosť, či sa alternatívna náprava môže uskutočniť bez závažných ťažkostí pre spotrebiteľa. Základným právom kupujúceho v prípade odstrániteľnej vady veci predanej v obchode je právo na bezplatné, včasné a riadne odstránenie vady. To znamená, že keď ide o vadu technicky odstrániteľnú, má kupujúci na základe citovaného ustanovenia právo (môže si zvoliť) buď na opravu veci (odstránenie vady), alebo výnimočne na výmenu takej veci za vec novú (v tých prípadoch, keď vec nebola ešte použitá). Len čo kupujúci právo voľby vykoná a uplatní jedno z vyššie uvedených práv, je svojím prejavom vôle viazaný a nemôže vykonanú voľbu jednostranne meniť. Iné než zvolené právo by preto mohol uplatniť buď na základe dohody s predávajúcim, alebo ak by ním zvolené právo zaniklo
(napr. nemožnosťou plnenia) alebo keby odstrániteľná vada nadobudla charakter neodstrániteľnej vady (napr. pre opätovný výskyt vád). Bez ohľadu na to, či vadu odstraňuje predávajúci alebo záručný opravca, vadu predanej veci je potrebné odstrániť: a) bezplatne, b) včas a c) riadne. Ak právo na odstránenie vady bolo kupujúcim dôvodne uplatnené, predávajúci je povinný vadu bez zbytočného odkladu odstrániť. Pojem „bez zbytočného odkladu“ je potrebné vykladať s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu a s prihliadnutím na povahu veci a náročnosť odstránenia vady. Túto lehotu môže konkretizovať reklamačný poriadok predávajúceho. Podľa smernice 1999/44/ES každá oprava alebo náhrada sa uskutoční v rámci primeranej doby a bez závažných ťažkostí pre spotrebiteľa pri zohľadnení vlastností tovaru a účelu, na ktorý spotrebiteľ tovar potreboval. Pokiaľ predávajúci reklamovanú vadu neodstráni, možno túto vadu považovať za neodstrániteľnú so všetkými právnymi dôsledkami uvedenými v § 623 OZ (právo na výmenu veci za vec bez vád, zrušenie kúpnej zmluvy). Nie je pritom rozhodujúce, z akého dôvodu na strane predávajúceho nebola vada v predpísanej lehote odstránená (napr. pre nedostatok náhradných dielov, nedostatočnú kapacitu záručnej opravovne). Predávajúci je povinný vadu odstrániť vykonaním záručnej opravy takým spôsobom, aby vada bola riadne a celkom odstránená a predaná vec nebola v dôsledku výskytu vady ani opravy nijak znehodnotená. Posúdenie toho, aký postup pri odstránení vady veci zvolí, prislúcha zásadne predávajúcemu, pretože kupujúcemu právo na odstránenie vady predanej veci určitým spôsobom zo zákona nevyplýva. Nemožno však vylúčiť, aby sa kupujúci mohol na súde domáhať odstránenia vady určitým spôsobom, ak navrhovaný spôsob odstránenia vady je len dočasným riešením a nie je spôsobilý zabrániť vade v budúcnosti (pozri R 22/1983).
47. Ustanovenie § 623 OZ upravuje postup a nároky v prípade neodstrániteľných vád predanej veci. Za iné neodstrániteľné vady sa považujú také, ktoré sú síce technicky odstrániteľné, ale charakter takých vád odôvodňuje ich postavenie na roveň vadám neodstrániteľným. Do tejto skupiny patria aj prípady, keď sa na veci vyskytuje väčší počet vád (podľa súdnej praxe najmenej 3 vady) alebo sa tá istá vada vyskytne opätovne (podľa súdnej praxe ide o opätovné vyskytnutie vady vtedy, ak sa vada po oprave vyskytne ešte 2-krát). V týchto prípadoch má kupujúci právo voľby na výmenu veci za novú alebo na zrušenie zmluvy (odstúpením). V prípade inej neodstrániteľnej vady môže kupujúci požadovať právo na primeranú zľavu z ceny veci ( § 623 ods. 2 OZ) ak napriek tejto vade možno vec riadne užívať (napr. vada emailu). V prípade neodstrániteľnej vady má kupujúci tieto práva: a) právo na výmenu veci ( § 623 ods. 1 prvá veta OZ) alebo b) právo na odstúpenie od zmluvy ( § 623 ods. 1 prvá veta OZ) alebo c) právo na primeranú zľavu z ceny (§623 ods. 2 OZ). Tieto práva má kupujúci, ak ide o neodstrániteľné vady, ktoré sa prejavujú v tom, že vadu nemožno opraviť (odstrániť) a táto vada bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez vád. Vada sa považuje za neodstrániteľnú nielen vtedy, ak vec nemožno opraviť, ale aj vtedy, keď inak opraviteľná vada nebola odstránená „bez zbytočného odkladu“ (§ 622 ods. 1 druhá veta OZ). Kupujúci má tak právo, aby a) zrušil kúpnu zmluvu odstúpením od nej alebo b) domáhal sa výmeny vadnej veci za vec bez vád. Právo na výmenu veci alebo právo na odstúpenie od zmluvy závisí od úvahy kupujúceho. Záleží teda od kupujúceho, ktoré z týchto práv zvolí. Predávajúci je povinný túto voľbu rešpektovať a jej sa podriadiť. V prípade, že kupujúci uplatní vedľa práva na výmenu veci tiež právo na odstúpenie od zmluvy, môže tak urobiť s podmienkou, že k zrušeniu zmluvy dôjde iba vtedy, ak sa výmena vadnej veci ukáže ako nemožná z dôvodu podľa § 575 ods. 1 OZ (napr. vec sa nedováža). Obe práva môže kupujúci uplatniť za týchto podmienok: a) ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez vád, b) ide o odstrániteľnú vadu, ktorá sa však vyskytuje opätovne alebo ide o väčší počet vád, kvôli ktorým kupujúci nemôže vec riadne užívať. Ustanovenie § 623 ods. 1 OZ je potrebné vykladať v nadväznosti na znenie čl. 3 ods. 5 smernice 1999/44/ES, podľa ktorého spotrebiteľ môže požadovať primerané zníženie ceny alebo zrušenie zmluvy: a) ak spotrebiteľ nemá nárok ani na opravu, ani na náhradu, alebo b) ak predávajúci v primeranom čase neuskutočnil nápravu, alebo c) ak predávajúci neuskutočnil nápravu bez závažných ťažkostí pre spotrebiteľa. Spotrebiteľ nemá nárok na zrušenie zmluvy v prípade málo významného nesúladu tovaru so zmluvou. Ak sa kupujúci rozhodol pre právo na výmenu veci, kúpna zmluva medzi ním a predávajúcim zostane zachovaná. Z toho dôvodu nemožno uplatniť nároky z bezdôvodného obohatenia podľa § 457 ods. 1 OZ a § 458 OZ. Preto kupujúci nemá právo na vrátenie kúpnej ceny. Má však právo, aby mu predávajúci vydal za ním vymieňanú vec inú vec, ktorá bude značkou, typom a prevedením zhodná s pôvodnou vecou. Tomuto právu kupujúceho zodpovedajú povinnosti predávajúceho. Uplatnením práva na výmenu veci pôvodná kúpna zmluva nezaniká a kupujúci na jej základe získava za vadnú vec inú vec, ktorá je zhodná s pôvodne odovzdanou vecou. Plnenie strán je preto plnením z pôvodne uzavretej kúpnej zmluvy. Preto i obsah a rozsah plnenia sa riadi znením tejto zmluvy. Kupujúci dostáva novú - bezvadnú vec, a to za rovnakých podmienok, ktoré boli dohodnuté pri uzavretí kúpnej zmluvy. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že podľa § 627 ods. 2 OZ plynie u tejto veci nová záručná doba od prevzatia veci.
Vzhľadom na to, že pri výmene vadnej veci nedochádza k vzniku novej kúpnej zmluvy, kupujúci nemá právo v prípade zvýšenia či zníženia pôvodnej ceny na vrátenie rozdielu medzi pôvodne zaplatenou a zníženou cenou. Kupujúci má právo výmenu veci uplatniť buď samostatne, alebo ako eventualitu k inému právu zo zodpovednosti za vady. O naposledy uvedený prípad ide napr. vtedy, keď si kupujúci nie je istý, či určitá vada predanej veci je alebo nie je odstrániteľná, a preto z opatrnosti uplatní právo na jej odstránenie a pre prípad, že ide o vadu neodstrániteľnú, právo na výmenu veci. Eventuálnym spôsobom možno uplatniť aj právo na výmenu veci a právo na zľavu z ceny. Takýto postup by bol praktický najmä vtedy, keď si kupujúci nie je celkom istý, či určitá neodstrániteľná vada predanej veci bráni alebo nebráni jej riadnemu užívaniu. Za takejto situácie by mohol uplatniť právo na výmenu veci a pre prípad, že reklamovaná neodstrániteľná vada v skutočnosti nebráni riadnemu užívaniu veci, právo na zľavu z ceny alebo od zmluvy odstúpiť. V niektorých prípadoch prislúcha kupujúcemu právo zmluvu o predaji tovaru zrušiť jednostranne odstúpením od zmluvy. Kupujúci môže podľa § 623 ods. 1 OZ od kúpnej zmluvy odstúpiť vo dvoch prípadoch: a) ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez vád a kupujúci sa nechce uspokojiť s výmenou vadnej veci za vec bez vád, b) ide síce o odstrániteľnú vadu, avšak kupujúci nemôže pre jej opätovný výskyt po oprave alebo pre väčší počet vád vec riadne užívať a nechce sa uspokojiť s výmenou vadnej veci za vec bez vád. Kupujúci má za podmienok § 623 ods. 1 OZ právo na zrušenie kúpnej zmluvy odstúpením bez ohľadu na to, či a po akú dobu vec užíval. Predávajúci nie je oprávnený za užívanie veci kupujúcim i po dlhšiu dobu požadovať od neho akúkoľvek náhradu (napr. vo forme zrážky z vrátenej, pôvodnej zaplatenej kúpnej ceny). Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorý môže byť urobený v akejkoľvek forme, pokiaľ ním kupujúci dáva dostatočne najavo svoju vôľu zrušiť kúpnu zmluvu. K zrušeniu kúpnej zmluvy dochádza dňom, kedy prejav vôle kupujúceho došiel predávajúcemu. Zrušená kúpna zmluva už nemôže nadobudnúť účinnosť. Nie je však vylúčené uzavretie novej zmluvy, ktorej predmetom by však bola už použitá vec so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú (§ 619 ods. 1 OZ a § 620 ods. 2 OZ).
48. V zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia nárokov zo zodpovednosti za vady je súd toho názoru, že podľa skutkového opisu okolností uvedených v žalobe, si žalobca v konaní uplatnil nároky všeobecne zo zodpovednosti za vady, nie výlučne z odstúpenia od zmluvy ako tvrdí žalovaný, pretože odstúpenie od zmluvy predstavuje špecifický nárok kupujúceho pri uplatnení nárokov z neodstrániteľných vád veci. Súd v tomto smere považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že súdu neostáva iné iba konštatovať zmätočnosť a nejednoznačnosť žaloby. Žalobca na jednej strane žiada zaplatenie ceny kúpenej veci (prvý navrhovaný výrok rozsudku), čo by odôvodňovalo tvrdenie žalovaného o uplatnenom nároku z odstúpenia zo zmluvy. Na druhej strane súbežne žiada žalobca, aby súd žalovaného zaviazal na výmenu veci za vec rovnakého druhu, množstva a kvality bez vád s poskytnutím 20-ročnej záruky. Takýto nárok však kupujúci v prípade odstúpenia od zmluvy nemá, ide výlučne o nárok pri zachovaní kúpnej zmluvy, a to či už podľa § 622 ods. 2 OZ (odstrániteľné vady) alebo vyplývajúci z § 623 ods. 1 OZ prvá veta. V tomto smere súd zdôrazňuje, že zákonodarca v § 623 ods. 1 OZ umožnil kupujúcemu v prípade neodstrániteľných vád veci vybrať si buď možnosť výmeny vadnej veci za vec bez vád alebo právo na odstúpenie od zmluvy. Zákon neumožňuje kumulatívne požadovať aj vrátenie kúpnej ceny (pri nároku z odstúpenia od zmluvy v zmysle § 457 OZ) a popri tom aj výmenu veci za vec bez vád. Tieto dva nároky sa jednoznačne aj logicky vylučujú, pretože v prípade, ak by súd takejto žalobe v oboch jej súbežných výrokoch vyhovel, neoprávnene by zvýhodniť jednu stranu sporu, ktorá by de facto bez finančného protiplnenia získala novú vec a zároveň jej boli vrátené finančné prostriedky vynaložené na kúpu. Čo sa týka alternatívneho petitu, ktorým si žalobca uplatniť nárok na primeranú zľavu z ceny „diela“, tu súd v prvom rade poukazuje na to, že uvedené považoval iba za zrejmú nesprávnosť pri písaní žaloby, avšak na pojednávaní samotná právna zástupkyňa žalobcu tvrdila, že medzi stranami sporu „možno“ existovala aj zmluva o dielo týkajúca sa montáže strešnej krytiny. Napriek tomu súd tento nárok vyhodnotil ako nárok vyplývajú z ustanovení o nárokoch zo zodpovednosti za vady predanej veci, a to pri neodstrániteľných vadách v zmysle § 623 ods. 2 OZ. Opätovne súd zdôrazňuje, že nejde o nárok vyplývajúci výlučne z odstúpenia od zmluvy, nakoľko v prípade uplatnenia nároku na primeranú zľavu z ceny ostávajú účinky kúpnej zmluvy zachované. Na druhej strane súd musí konštatovať, že žalobca v spore nijakým spôsobom neodôvodnil a ani nepreukázal, prečo si v konaní uplatňuje nárok na primeranú zľavu z „ceny diela“ (správne má byť z kúpnej ceny) práve vo výške 1.200,- Eur, a tak tento nárok súd považuje za nepreukázaný.
49. Z vyššie uvedeného právneho posúdenia veci súd vychádzal pri posudzovaní konkrétneho nároku uplatneného v konaní. Nakoľko súd vyhodnotil záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako vzťah spotrebiteľský, je nutné na prejednávanú vec aplikovať nielen všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o kúpnej zmluve, ale aj príslušné ustanovenia vzťahujúce sa na spotrebiteľské zmluvy ako aj zákon o ochrane spotrebiteľa (č. 250/2007 Z.z.). V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie § 18 citovaného zákona, v ktorom sa novým spôsobom upravuje uplatňovanie zodpovednosti za vady. Vo vzťahu k § 18 ods. 4 zákona č. 250/20007 Z.z. je nutné poznamenať, že žalobca tvrdil, že si uplatnil u žalovaného nárok zo zodpovednosti za vady (podal reklamáciu) a po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie si uplatnil svoje právo na odstúpenie od zmluvy, čo žalovaný neakceptoval. V konaní však žalobca jednak nepreukázal odstúpenie od zmluvy a na druhej strane sám konštatoval, že si výslovne v konaní neuplatňuje nároky vyplývajúce z odstúpenia od zmluvy (vo vzťahu k nemu zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania). Súd preto ani osobitne neposudzoval žalobný nárok vyplývajúci z odstúpenia od zmluvy, ktorým je vydanie si vzájomných plnení v zmysle § 457 OZ.
50. Súd sa zaoberal tvrdeniami žalobcu o uplatnení jeho spotrebiteľských práv v rámci reklamácie, t.j. nároku zo zodpovednosti za vady v záručnej dobe. Podľa názoru súdu žalobca si uplatnil včas svoj nárok zo zodpovednosti za vady, t.j. v predĺženej záručnej dobe, avšak netvrdil ani nepreukázal, že by jeho vybavenie žalovaným (zamietnutie reklamácie) bolo bezdôvodné. Až na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu tvrdila, že žalobca sa o strešnú krytinu staral a čistil ju „vapkou“ a na preukázanie svojich tvrdení žiadala k uvedenému vypočuť svedka - žalobcovho brata, ktorý mal preukázať, že žalobca v súlade so záručnými podmienkami vykonával údržbu strešnej krytiny. Súd uvedený návrh na výsluch svedka zamietol pre porušenie koncentračnej zásady. Navyše, súd konštatuje, že nepovažuje ani prípadný výsluch navrhovaného svedka za dostatočný a najmä relevantný vo vzťahu k takémuto tvrdeniu. Preukázanie správnej údržby žalobcom alebo prípradné preukázanie zavinenia poškodenia strešnej krytiny žalovaným, je otázkou odborného posúdenia, preto súd nepovažoval ani prípadnú výpoveď svedka - laika za relevantnú.
51. Vo vzťahu k prejednávanej veci súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo/220/2017 zo dňa 11.10.2018, v ktorom NS SR konštatoval, že: „Ak k poškodeniu výrobku dôjde v dôsledku jeho nesprávneho používania, najmä užívania v rozpore s informáciami o spôsobe použitia a údržby výrobku, nejde o "reklamačnú" vadu. Spotrebiteľ v takom prípade nemá právo od zmluvy odstúpiť ani právo na výmenu výrobku za nový výrobok.“ Okrem toho sa NSSR v odôvodnení rozhodnutia zaoberal aj tým, a) či spotrebiteľovi v prípade, ak jeho reklamácia na odstránenie vád nebola vybavená v 30-dňovej lehote od jej uplatnenia, vzniká týmto okamihom právo na odstúpenie od zmluvy, ako by išlo o neodstrániteľnú vadu tovaru"; b) "či nedodržanie lehoty 30 dní na vybavenie reklamácie zakladá domnienku existencie tvrdenej vady, z ktorého dôvodu súd už jej objektívnu existenciu neskúma". V tomto rozhodnutí sa dovolací súd stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého zákon č. 250/2007 Z.z. úpravu zodpovednosti za vady predanej veci nerozširuje o právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy aj v prípade, že sa nejedná o záručnú vadu, resp. v prípade že sa vôbec nejedná a vadu predanej veci a že i prípadné nevybavenie reklamácie v zákonnej 30 dňovej lehote nezakladá bez ďalšieho vznik nároku kupujúceho na vrátenie kúpnej ceny, a súd sa musí existenciou kupujúcim tvrdených vád zaoberať, tieto vyhodnotiť a posúdiť, či došlo zo strany kupujúceho k účinnému zrušeniu zmluvy. Ďalej NS SR konštatuje, že márne uplynutie 30 dňovej lehoty stanovenej na vybavenie reklamácie v § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. nezakladá domnienku existencie reklamovanej vady a nároky zo zodpovednosti za takúto vadu má kupujúci len vtedy, ak vada objektívne existuje. Spotrebiteľom uplatnené právo zo zodpovednosti za vady je totiž dôvodné len za splnenia určitých predpokladov, a to že a/ reklamovaná vada je skutočne vadou, b/ vyskytuje sa u predajnej veci v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady, c/ je takej povahy, ktorá je pre uplatnenie kupujúcim uplatneného práva vyžadovaná. Preto je nevyhnutné, aby sa súd vždy zaoberal samotnou existenciou vady, určením, či v konkrétnej veci ide o tzv. "reklamačnú vadu". V prípade, že k poškodeniu dôjde v dôsledku nesprávneho používania veci, najmä v prípade jej užívania v rozpore s informáciami (výrobcu) o spôsobe použitia a údržby veci, nejde o "reklamačnú" vadu v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. V intenciách citovaného rozhodnutia NS SR súd konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno) vo vzťahu k tomu, či skutočne vada uplatnená v reklamácii bola uplatnená dôvodne, alebo či k poškodeniu strešnej krytiny došlo v dôsledku jej nesprávneho užívania a údržby v rozpore so záručnými podmienkami žalovaného, a tak súdu neostávalo iné, iba žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
52. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.
53. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
55. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda v zmysle zásady úspechu v konaní. Nakoľko súd žalobu v celom rozsahu zamietol, úspešnou stranou sporu je žalovaný, ktorému súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia