Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/27/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľky I. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX I. I., zastúpenej JUDr. Andreou Stupárovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Novomeského 1266/25, 962 31 Veľká Lúka, proti osobe podľa návrhu povinnej platiť výživné (otcovi navrhovateľky) U.. A. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom č. d. XX, XXX XX D., zastúpenému JUDr. Luciou Filipkovou, Advokátska kancelária so sídlom Sládkovičova 26, 974 05 Banská Bystrica, v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní osoby podľa návrhu povinnej platiť výživné (otca navrhovateľky) proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 130 zo dňa 20. marca 2019 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o zvýšení výživného, v treťom výroku o určení zaostalého výživného, vo štvrtom výroku o zmene rozsudku, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť výživou povinnej osoby na navrhovateľku a v piatom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 83 zo dňa 13. 05. 2013 vo výroku o výživnom na navrhovateľku (štvrtý výrok) tak, že osobe povinnej platiť výživné (otcovi navrhovateľky) zvýšil vyživovaciu povinnosť zo sumy 280,- Eur mesačne na sumu 400,- Eur mesačne počnúc dňom 23. 11. 2018 so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (prvý výrok); v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamietol (druhý výrok); zaviazal otca navrhovateľky zaplatiť zameškané (zaostalé) výživné za obdobie od 23. 11. 2018 do 20. 03. 2019 vo výške 472,- Eur do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (piaty výrok).

2. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že podaným návrhom zo dňa 23. 11. 2018 sa navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného zo strany jej otca zo sumy 280,- Eur na sumu 450,- Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 83 zo dňa 13. 05. 2013, právoplatným dňa 07. 06. 2013 bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené a navrhovateľka - v tom čase ešte maloletá I. I. bola zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec bol povinný prispievať na výživu maloletej I. I. sumou 280,- Eur mesačne, z toho 230,- Eur ako bežné výživné do rúk matky maloletej a 50,- Eur na tvorbu úspor maloletej na jej vkladnú knižku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, pričom úspory do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa bolo možné z vkladnej knižky vyberať len so súhlasom súdu.

3. V čase poslednej úpravy výživného mala navrhovateľka 16 rokov, bola študentkou 2. ročníka M. J. G. J. v I. I., patrila medzi vyznamenaných študentov. V čase napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie mala 22 rokov, navštevovala 3. ročník magisterského štúdia na 2. lekárskej fakulte Q. D. v Z., odbor všeobecné lekárstvo. Od poslednej úpravy výživného tak uplynulo takmer 6 rokov. Navrhovateľka má zvýšené výdavky ohľadnej jej zhoršeného zdravotného stavu, je chorľavá, máva alergie o používa kontaktné šošovky. Z úspor na vkladnej knižke čerpala peniaze na zvýšené výdavky v súvislosti so štúdiom na vysokej škole. Zostatok na vkladnej knižke činil k 10. 01. 2019 sumu 1 220,- Eur.

4. Matka navrhovateľky bola v čase poslednej úpravy výživného zamestnaná, jej priemerný čistý mesačný príjem činil 677,24 Eur. S maloletou bývali aj v súčasnosti bývajú v trojizbovom byte, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve matky. Jej čistý mesačný príjem zo zamestnania v súčasnosti činí 551,- Eur. Uzavrela druhé manželstvo, príjem jej manžela zo zamestnania činí cca 1 200,- Eur, obaja sa podieľajú na nákladoch spojených s bývaním a stravovaním. Najmä poskytovaním bývania a stravy v mieste bydliska a čiastočne aj v mieste štúdia a hradením nákladov na mobilný telefón matka prispieva na výživu navrhovateľky v naturáliách. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

5. Otec navrhovateľky bol v čase poslednej úpravy výživného zamestnaný, jeho priemerný čistý mesačný príjem zo zamestnania činil 1 753,15 Eur, v súčasnosti 1 751,52 Eur, teda je približne rovnaký. Taktiež sa znova oženil, býva v spoločnej domácnosti s terajšou manželkou a jej maloletým synom v jej rodinnom dome, pričom sa spoločne podieľajú na nákladoch spojených s chodom domácnosti. Manželka je taktiež zamestnaná. Otec navrhovateľky vlastní štvorizbový byt v I. I., využíva ho raz mesačne na služobné účely, platí mesačné náklady za služby spojené s jeho užívaním vo výške 187,16 Eur. Mal finančné úspory vo výške 33 600,- Eur, za ne si kúpil motorové vozidlo v cene 4 600,- Eur a zvyšok minul na svadbu, obrúčky a dovolenky. Taktiež nemá inú vyživovaciu povinnosť.

6. Súd prvej inštancie na základe takto vykonaného dokazovania porovnávajúc všetky rozhodujúce okolnosti v čase predchádzajúceho rozhodnutia upravujúceho vyživovaciu povinnosť otca k v tom čase ešte maloletej navrhovateľke s okolnosťami zistenými v čase jeho rozhodovania dospel k záveru, že v zmysle o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „“) došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane navrhovateľky, ako aj na strane jej rodičov, preto je jej návrh na zvýšenie výživného čiastočne dôvodný. Súd prvej inštancie konštatoval zvýšené výdavky navrhovateľky najmä v súvislosti s jej denným štúdiom na vysokej škole mimo miesta bydliska v zahraničí (vzhľadom na študijný odbor nielen na odbornú literatúru, ale aj na ošatenie, študijné pomôcky), s tým spojenými výdavkami na cestovné, stravné, ktoré v čase poslednej úpravy výživného nemusela vynakladať, ale aj titulom jej zhoršeného zdravotného stavu, nakoľko si musí zakupovať šošovky, lieky na alergiu a bežné lieky, ktoré by si kupovala, aj keby študovala na území SR. Súd prvej inštancie nepovažoval za účelom ustálenia výšky výživného za rozhodujúce, akou sumou tieto výdavky navrhovateľka vyčíslila, ale aké sú schopnosti a možnosti jej rodičov podieľať sa na jej výžive s poukazom na . Konštatoval, že ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, keď druhý rodič si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa. Zdôraznil, že aj keď má matka navrhovateľky k nej rovnako vyživovaciu povinnosť, jej predpokladanú výšku súd nemôže stanovovať paušálne pomerom k jej celkovému príjmu, ako sa domnieva otec navrhovateľky.

7. Pokiaľ ide o nakladanie s úsporami na vkladnej knižke navrhovateľky, toto považoval súd prvej inštancie za opodstatnené, zdôraznil, že k tvorbe úspor na vkladnej knižke v sume 50,- Eur mesačne ako súčasti naposledy súdom stanoveného výživného vo výške spolu 280,- Eur došlo na návrh otca navrhovateľky, hoci nebol osobou, ktorá by mala príjmy z inej než závislej činnosti a súhlas súdu s nakladaním s prostriedkami sa vyžadoval len do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa.

8. K bytovým pomerov otca navrhovateľky súd prvej inštancie uviedol, že aj keď od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby byt v I. I. predal, ukracuje svoj príjem, z ktorého by mohol hradiť výživné jednak o nájomné a jednak o náklady za služby spojené s užívaním tohto bytu, hoci tam trávi čas len na raz mesačne na služobné účely. Taktiež sa súd prvej inštancie stotožnil s názorom navrhovateľky, že náklady spojené so služobnými cestami do I. I. by mu preplácal jeho zamestnávateľ.

9. Vynaloženie finančných úspor otcom navrhovateľky vo výške 33 600,- Eur na motorové vozidlo, svadbu, obrúčky a dovolenky v čase, keď mal vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti k navrhovateľke, najmä keď bolo zrejmé, že táto bude pokračovať v štúdiu na vysokej škole, kvalifikoval súd prvej inštancie ako ľahkomyseľné správanie otca, nepovažoval ich za nevyhnutné výdavky majúce prednosť pred výživným v zmysle .

10. K námietke otca vznesenej v konaní, že navrhovateľka si na štúdium môže privyrábať brigádami súd prvej inštancie uviedol, že je všeobecne známe, že štúdium na fakulte všeobecného lekárstva patrí medzi najnáročnejšie a neumožňuje, aby si študent, ktorý si chce riadne plniť svoje študijné povinnosti, mohol privyrábať brigádnicky popri štúdiu počas školského roka.

11. Po zohľadnení životných potrieb navrhovateľky, schopností, možností, majetkových, zárobkových a výdavkových pomerov jej rodičov, ich životnej úrovne, ako aj potenciality príjmu u otca navrhovateľky spočívajúceho v nájomnom za byt v I. I., súd prvej inštancie uzavrel, že zvýšené výživné v sume 400,- Eur je primerané, najmä ak sa odporca nepodieľa iným spôsobom na výžive navrhovateľky ako platením výživného. V prevyšujúcej časti považoval súd prvej inštancie vzhľadom na zohľadnené kritériá návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného za nedôvodný, a preto ho zamietol.

12. K názoru otca navrhovateľky apelujúceho na ust. , že priznanie zvýšeného výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko dcéra sa s ním a členmi jeho rodiny odmieta stretávať, nezaujíma sa o nich, súd prvej inštancie uviedol, že dôvod na aplikáciu ust. nevidí. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že po rozvode manželstva rodičov navrhovateľky táto sa s otcom stretávala, chodievala riadiť jeho byt, trávili spolu dovolenky a to aj s jeho novou manželkou a jej synom a bola v kontakte aj s príbuznými z jeho strany, o čom predložila ako dôkaz komunikáciu prostredníctvom SMS. Z výpovede otca navrhovateľky vyplynulo, že pokiaľ odmietala tráviť s ním Vianoce, bolo to z dôvodu, že chcela byť s matkou, lebo ju nechcela nechávať samú. Nezúčastnila sa osláv 70-tin jeho otca, 60-tin jeho uja a 90-tin babky z dôvodu plnenia študijných povinností. K vážnejšiemu konfliktu účastníkov došlo pred jeden a pol rokom na spoločnej dovolenke, pričom nebolo sporné, že tento bol zapríčinený nezhodami otca navrhovateľky a jeho manželky, ktorá chcela z dovolenky odísť skôr, t.j. nie navrhovateľkou, ktorá sa jej zastala. Bolo preukázané, že po tomto konflikte sa samotný otec vyjadril vo vzťahu k navrhovateľke, že sa s ňou nechce stretnúť, že už nie je jeho dcéra, čo bolo priamo preukázané aj výpisom z SMS komunikácie z 09. 08. 2017. Tento túto skutočnosť potvrdil s tým, že jeho právna zástupkyňa uviedla, že reagoval neprimerane z dôvodu, že navštevuje od rozvodu psychiatrickú ambulanciu A.. K. a reagoval tak v afekte, pričom slová, ktoré povedal, takto nemyslel. Navrhovateľka sa aj napriek tomuto konfliktu naďalej kontaktovala s otcom, aj keď len prostredníctvom SMS (blahopriala mu k narodeninám, meninám). Pokiaľ tento takúto formu komunikácie nepovažoval za primeranú, navrhovateľka tento spôsob odôvodnila lekárskou dokumentáciou A.. U. K., z ktorej vyplynulo, že jej zdravotný stav sa zhoršil v dôsledku konfliktov s ním, ako aj kvôli náročnému štúdiu. Samotný otec navrhovateľky potvrdil, že hoci navštevoval Z. služobne, sám nemal čas na to, aby sa stretol s navrhovateľkou, ani na to nevyvinul žiadnu iniciatívu. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie nevyhodnotil jej správanie sa voči otcovi ako neprimerané a neadekvátne vzhľadom k situácii, ktorej vznik nezapríčinila.

13. V zmysle veta druhá súd prvej inštancie výživné zvýšil počnúc dňom podania návrhu, t.j. od 23. 11. 2018. Sumu zameškaného výživného 472,- Eur za obdobie od tohto dátumu do dátumu rozhodnutia určil nasledovne: Od sumy zvýšeného výživného 400,- Eur odpočítal sumu naposledy určeného výživného 280,- Eur a mesačný rozdiel rozpočítal na 8 dní mesiaca november 2018 a 20 dní mesiaca marec 2019 a pripočítal k nemu mesačný rozdiel za mesiace december 2018 až február 2019. Takto určené zameškané výživné uložil otcovi zaplatiť navrhovateľke v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

14. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. (zrejme nedopatrením uviedol , nakoľko tento pojednáva o zániku pestúnskej starostlivosti - poznámka odvolacieho súdu).

15. Proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie o zvýšení výživného a tretiemu výroku o určení zameškaného výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec navrhovateľky. Rozsudok súdu prvej

inštancie označil za nesprávny z dôvodov uvedených v , , a (ďalej aj „“) a z dôvodu podľa (ďalej aj „C. m. p.“), t.j. z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec navrhovateľky považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné ohľadne konkrétnych výdavkov navrhovateľky na jej oprávnené potreby, keď súd prvej inštancie len konštatoval, že pre neho nie je rozhodujúce, akou sumou navrhovateľka výšku týchto nákladov vyčíslila, ale aké sú schopnosti a možnosti jej rodičov podieľať sa na jej výžive; v rozsudku absentuje zmienka o tom, prečo súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté otcom navrhovateľky, z rozsudku nie je zistiteľné, z akého rozhodujúceho obdobia súd prvej inštancie vychádzal pri ustálení priemerného čistého mesačného príjmu otca. Možno sa len domnievať, že vychádzal z listín predložených otcom navrhovateľky. Z rozsudku nie je taktiež zrejmé, akou sumou prispieva na výživu navrhovateľky jej matka.

16. Otec navrhovateľky ďalej napádal skutkové zistenia súdu prvej inštancie ohľadne rozsahu vecného plnenia vyživovacej povinnosti matky k navrhovateľke, nakoľko navrhovateľka študuje na vysokej škole v Českej republike, jej matka tak nemá možnosť objektívne vykonávať osobnú starostlivosť o navrhovateľku a táto vzhľadom na vek navrhovateľky 22 rokov nie je ani účelná. Matka tak s navrhovateľkou nezdieľa spoločnú domácnosť, navrhovateľka žije s priateľom na internáte. Súd prvej inštancie nevykonal otcom navrhnutý dôkaz - výsluch matky navrhovateľky ohľadne týchto skutočností.

17. Súd prvej inštancie taktiež nevykonal dôkazy navrhnuté otcom na pojednávaní konanom dňa 01. 03. 2019 najmä ohľadne pôvodu sumy 33 600,- Eur, spôsobu hospodárenia s nimi a hospodárenia navrhovateľky s úsporami na vkladnej knižke, čím dostatočne nezistil skutočný stav veci, hoci tak mal v prípade potreby v zmysle §§ 35 a 36 C. m. p. urobiť aj vykonaním dôkazov, ktoré účastníci nenavrhli.

18. Otec navrhovateľky uviedol, že sumu 33 600,- Eur nadobudol v roku 2012 2013 z predaja nehnuteľností, ktoré mu predtým darovali jeho rodičia. Ich vynaloženie na svadbu, svadobnú hostinu, obrúčky, či dovolenky, na ktorých bola aj navrhovateľka, nepovažuje za ľahkomyseľné a takéto ich hodnotenie zo strany súdu prvej inštancie považuje za disproporčné vo vzťahu k hodnoteniu nakladania navrhovateľky s jej úsporami na vkladnej knižke, ktorým sa súd bližšie nezaoberal, uspokojil sa s aktuálnym zostatkom 1 220,- Eur, hoci podľa otca navrhovateľky za obdobie od 12. 11. 2012, kedy začal prispievať na tvorbu úspor sumou 50,- Eur mesačne do februára 2019 mala navrhovateľka k dispozícii minimálne 3 800,- Eur.

19. Za nesprávny považoval aj záver súdu prvej inštancie o vzdaní sa majetkového prospechu spočívajúceho v nájomnom na štvorizbový byt v I. I. a ukrátení jeho príjmu platením mesačným úhrad spojených s užívaním bytu raz mesačne. Zdôraznil, že sa jedná o jeho jediný nehnuteľný majetok po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva s matkou navrhovateľky. Podľa neho je nelogické a nehospodárne, aby tento byt prenajímal a sám si v mieste výkonu práce podľa pracovnej zmluvy zabezpečoval iné vhodné bývanie. Nesúhlasil totiž ani s názorom súdu prvej inštancie a navrhovateľky, že pri služobných cestách v I. I. by mu náklady na bývanie preplácal zamestnávateľ, pretože miesto výkonu práce je podľa pracovnej zmluvy v I. I..

20. Ďalej otec navrhovateľky kritizoval súd prvej inštancie, že pri určení výšky zvýšeného výživného nevzal do úvahy štátne sociálne dávky vo forme prídavku na dieťa vo výške 23,68 Eur mesačne a daňového bonusu uplatneného matkou vo výške 22,17 Eur mesačne. Navrhovateľka by tak po zvýšení výživného na 400,- Eur mesačne zo strany otca a peňažného príspevku matky na jej výživu vo výške 50,- Eur mesačne (čo vyplýva z bezhotovostnej transakcie) disponovala sumou takmer 500,- Eur mesačne, čo predstavuje takmer čistý mesačný príjem jej matky.

21. Napokon otec navrhovateľky nesúhlasil ani s vyhodnotením správania sa navrhovateľky voči nemu zo strany súdu prvej inštancie ako nie rozporného s dobrými mravmi a preto neodôvodňujúceho aplikáciu . Odôvodňovanie nezáujmu o neho ako rodiča po rozvode manželstva s jej matkou zo strany navrhovateľky predložením lekárskej správy obsahujúcej odporúčanie lekára na obmedzenie kontaktu s rodičom považoval za účelové.

22. Vzhľadom na uvedené mal otec mal. detí za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil a určil výšku zvýšeného výživného v rozpore s jeho schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi ako povinného rodiča, ako aj odôvodnenými potrebami navrhovateľky.

23. Otec navrhovateľky preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že dokladmi predloženými v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočne ilustrovala výdavky spojené so štúdiom na vysokej škole v Prahe, súd prvej inštancie na ne poukázal a vie aj sám zo svojej rozhodovacej činnosti posúdiť, koľko stojí štúdium na zahraničnej škole, v tomto prípade na lekárskej fakulte Q. D. v Z., bez potreby výslovného uvedenia číselného údaju.

25. Navrhovateľka mala taktiež za to, že súd prvej inštancie dostatočne zistil a okomentoval pomery otca v bode 20. odôvodnenia rozsudku.

26. K starostlivosti matky navrhovateľka poznamenala, že aj keď nevyžaduje osobnú starostlivosť v rozsahu, ako keď bola malé dieťa, ale stále je jej zo strany matky poskytovaná, keď je doma na adrese trvalého pobytu v I. I.. Ďalej jej matka každý mesiac posiela sumu 320,- Eur, z toho 230,- Eur činí výživné od otca a zvyšok 90,- Eur prispieva matka. Hradí tiež príležitostné výdavky navrhovateľky spojené s ošatením a pod. Vo zvyšku plní svoju vyživovaciu povinnosť v naturáliách poskytovaním vecných plnení, ako sú strava, pranie oblečenia a pod.

27. K prídavku na dieťa a daňovému bonusu navrhovateľka uviedla, že tieto poberala matka aj v čase poslednej úpravy výživného, nemajú teda vplyv na rozhodnutie súdu o zvýšenom výživnom.

28. K potrebe využívania bytu v I. I. otcom v čase jeho služobného zdržiavania sa v I. I. raz mesačne navrhovateľka uviedla, že táto nie je daná, byt môže prenajímať, čím sa dobrovoľne vzdáva príjmu, čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Poukázala na to, že trvalý pobyt má otec evidovaný na adrese D. XX, nie v I. I..

29. Podľa navrhovateľky otec v konaní nepreukázal, akým spôsobom nadobudol sumu 33 600,- Eur, ani na čo ju minul. V konaní len tvrdil, že ju získal predajom nehnuteľností, ktoré mu darovali jeho rodičia a že ju minul na kúpu motorového vozidla, svadbu, obrúčky, dovolenky. Aj keby bol pôvod peňazí a výdavky preukázal, navrhovateľka sa stotožnila s názorom súdu prvej inštancie o ľahkomyseľnom správaní otca a o tom, že ich vynaloženie nepovažoval za nevyhnutné. Potvrdila, že s otcom absolvovala dve dovolenky (v Chorvátsku a Bulharsku), pričom predpokladá, že suma na ňu pripadajúca nepresiahla 1 000,- Eur. S poukazom na ust. mala za to, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu.

30. Navrhovateľka ďalej vo vyjadrení konkretizovala, na čo použila časť úspor na vkladnej knižke, zároveň však dodala, že sa jedná o výživné, ktoré už bolo zaplatené, a preto nemá relevanciu sa naň odvolávať zo strany otca pri rozhodovaní o zvýšení výživného.

31. Taktiež vyhodnotenie jej správania vo vzťahu k otcovi a jeho rodine súdom prvej inštancie ako nie rozporného s dobrými mravmi vzhľadom na okolnosti považovala navrhovateľka za správne. Dodala, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie sa s otcom stretla minimálne trikrát, na rodinných oslavách, svadbe a krstinách. Snažila sa s ním nadviazať komunikáciu aj napriek jeho zaujatému a nepríjemnému postoju. Taktiež ho volala navštíviť ju v Prahe, keď sa tam zdržiaval, ale rázne odmietol, že nemá čas.

32. Na záver poukázala na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni jej rodičov, pričom jeho životnú úroveň pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľka navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdiť a o trovách konania rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

34. Otec navrhovateľky v replike trval na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťou, z akého dôvodu sa znížil príjem matky navrhovateľky zo zamestnania, pričom je potrebné pri určení výživného skúmať pomery oboch rodičov. Mal za to, že navrhovateľka preukázala prispievanie na jej výživu peňažne zo strany matky len v sume 50,- Eur mesačne (aj to len dokladom o jednorazovej bezhotovostnej transakcii), nie 90,- Eur mesačne. Poukázal na to, že mobilný telefón je evidovaný na matku navrhovateľky, nejedná sa teda o výdavok dieťaťa, ale matky, preto žiadal naň neprihliadať. Ďalej poukázal na to, že zmena jeho trvalého pobytu, zamestnávateľa uvedeného v dodatku k pracovnej zmluve, či pracovnej pozície, nemá vplyv na miesto výkonu práce uvedené v pracovnej zmluve. Mal za to, že navrhovateľka si mohla vybrať štúdium aj na Slovensku, nemusela študovať medicínu v zahraničí. Poukázal na to, že navrhovateľka sama potvrdila, že na dovolenkách hradených zo sumy 33 600,- Eur s ním bola. Napokon nesúhlasil s názorom navrhovateľky, že výživné vo forme úspor už bolo zaplatené, preto nemá relevanciu sa naň odvolávať. Mal za to, že preukázanie, na čo navrhovateľka úspory použila má relevanciu v súvislosti s hospodárením a odôvodnenými potrebami navrhovateľky.

35. Navrhovateľka v duplike poukázala na to, že štúdium na vysokej škole v zahraničí si vybrala kvôli vysokej kredibilite, odbornosti vysokej školy a možnosti praxovať už od začiatku štúdia. Zdôraznila, že aj pri štúdiu na Slovensku by mala zvýšené výdavky. Ohľadne výdavkov otca, ktoré uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie uviedla, že výdavky na súkromné motorové vozidlo nepovažuje za nevyhnutné, nakoľko otec aj na súkromné účely využíva služobné vozidlo, čo súdu zamlčal. Taktiež nepovažovala za nevyhnutné a preukázané náhodilé výdavky otca vyčíslené sumou 580,- Eur ročne na voľnočasové aktivity, či na oslavy, pohreby a pod. Dodala, že výdavky na ošatenie a hygienu si otec vyčíslil v sume 200,- Eur mesačne. Nad rámec súdom naposledy právoplatne určeného výživného jej neprispieva. Mobilný telefón síce je evidovaný na matku, ale využíva ho roky navrhovateľka, o čom jej otec vie. Trvala na tom, že neprenajímaním bytu v I. I. sa jej otec dobrovoľne vzdáva finančného prospechu. Napokon spochybňovala pôvod sumy 33 600,- Eur a vo zvyšku dupliky podrobnejšie rozvádzala argumentáciu uvedenú v jej vyjadrení k odvolaniu otca.

36. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní osoby výživou povinnej (otca navrhovateľky) podľa preskúmal vec v rozsahu odvolania v zmysle , nielen z dôvodov vymedzených v odvolaní v zmysle C. m. p, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa C. m. p. z dôvodu, že to nepovažoval pre zistenie skutočného stavu veci za potrebné a rozsudok súdu prvej inštancie v prvom, treťom, štvrtom a piatom výroku potvrdil podľa , ako vecne správny. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a na toto poukazuje s výnimkou záveru o potencialite príjmu otca navrhovateľky spočívajúceho v nájomnom (viď nižšie). Na zdôraznenie jeho vecnej správnosti, reagujúc na odvolacie dôvody otca navrhovateľky dodáva:

37. Pokiaľ otec poukazuje na strohé odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie ohľadne výdavkov navrhovateľky, k tomu odvolací súd uvádza, že potreba podrobného dokazovania v tejto otázke závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu. V tomto prípade však obšírne uvádzanie výdavkov a ich presný výpočet nie je nevyhnutné vzhľadom na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni jeho rodičov v zmysle . Inak povedané, čím je životná úroveň rodičov dieťaťa nižšia, o to viac treba podrobne skúmať jeho nevyhnutné odôvodnené potreby. Pri súčasnom priemernom čistom mesačnom príjme otca cca 1 750,- Eur a jeho nevyhnutných mesačných výdavkoch na ošatenie, obuv, hygienické potreby, na úhrady spojené s užívaním bytu v I. I., výdavky na cestu z miesta trvalého pobytu na miesto výkonu práce uvedené v pracovnej zmluve a na prispievanie na spoločnú domácnosť, na povinné zmluvné poistenie motorového vozidla, miestny poplatok za komunálny odpad a drobný stavebný odpad spolu vo výške cca 900,- Eur, rozdiel postačuje na krytie potrieb navrhovateľky v rozsahu 400,- Eur mesačne. Za nevyhnutné výdavky rodiča nemožno považovať výdavky spojené so stravovaním v práci a zahraničnými pracovnými cestami, ktoré mu má uhrádzať zamestnávateľ, ani výdavky na voľnočasové aktivity, dovolenky, životnú poistku, havarijnú poistku a pod., ktoré sú nadštandardom, prejavom zvýšenej životnej úrovne rodiča. Odvolací súd tým nechce povedať, že by si nadpriemerne zarábajúci rodič tieto výdavky nemohol vôbec dovoliť vzhľadom na jeho životnú úroveň, mal by ich však vynakladať v takom rozsahu, aby mal na pamäti, že aj jeho dieťa má v zmysle právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Inak povedané, ak rodičovi dovoľujú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery mať zvýšenú životnú úroveň, musí sa to prejaviť aj v

zvýšenej životnej úrovni jeho dieťaťa. Je len logické, že životná úroveň dieťaťa je zvyšovaná najmä životnou úrovňou solventnejšieho rodiča, ktorý je v prevažnej miere povinný podieľať sa na jeho výžive. Preto nie je podstatné, či by sa výživné svojou výškou približovalo príjmu druhého menej solventného rodiča. V tomto duchu treba chápať vyjadrenie súdu prvej inštancie, že preň nie je rozhodujúce, akou sumou navrhovateľka výšku svojich nákladov vyčíslila, ale aké sú schopnosti a možnosti jej rodičov sa podieľať na jej výžive.

38. Životná úroveň otca umožňuje jeho dcére študovať na vysokej škole v Českej republike a míňanie výživného aj na výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné. Už len tým, že aj pri poslednej úprave výživného bola jeho časť použitá na tvorbu úspor bolo potvrdené, že len výživné vo výške 230,- Eur slúžilo na krytie nevyhnutných výdavkov na oprávnené potreby vtedy ešte maloletého dieťaťa a výživné vo výške 50,- Eur odôvodňovalo tvorbu úspor mal. dieťaťa vzhľadom na životnú úroveň jeho otca, neslúžilo na okamžitú spotrebu a preto v prípade potreby použitia úspor sa vyžadoval súhlas súdu nahrádzajúci súhlas zákonného zástupcu - matky, aby sa zabránilo tomu, že by matka úspory použila na svoje potreby. Dosiahnutím plnoletosti však dieťa je spôsobilé na právne úkony v plnom rozsahu, nepotrebuje teda ani súhlas matky, ani súhlas súdu na nakladanie s úsporami podľa svojej úvahy. Preto súd prvej inštancie v rozsudku už nerozlišoval výživné na nevyhnutné potreby dieťaťa a výživné (úspory) na nadštandardné výdavky dieťaťa predstavujúce podieľanie sa na životnej úrovni rodiča. Bolo oprávnením navrhovateľky časť úspor použiť na krytie výdavkov na štúdium na vysokej škole v zahraničí. Nie je namieste po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa dožadovať sa zo strany rodiča vydokladovania týchto výdavkov dieťaťom, nakoľko ako už bolo povedané, úspory neslúžia na nevyhnutné výdavky dieťaťa, ale predstavujú v peňažnom vyjadrení právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča.

39. O nadštandardnej životnej úrovni otca napokon svedčia aj jeho výdavky na dovolenky (bez ohľadu na to, či sa na nich dcéra zúčastnila, lebo je na rozhodnutí rodiča, či pôjde na dovolenku a pozve naň svoje dieťa, alebo prispeje dieťaťu na jeho výživu inak), svadobnú hostinu, obrúčky a pod. Minutie sumy 33 600,- Eur na ne a motorové vozidlo (ktorého cena činila len 4 600,- Eur) za tri roky nemožno považovať za vynaložené v nevyhnutnom rozsahu. Pôvod týchto peňazí nie je pre rozhodnutie o výške výživného rozhodujúci, podstatné je, že nimi otec navrhovateľky disponoval a ako s nimi naložil. Výživné na dieťa má totiž prednosť pred výdavkami povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť ( ). Pri dieťati nie je zákonom stanovené kritérium, že výživné môže minúť len na nevyhnutné potreby, ak životná úroveň jeho rodičov, resp. rodiča mu dovoľuje platiť aj iné výdavky. Preto výčitka otca voči súdu prvej inštancie o disproporčnom hodnotení spôsobu nakladania s úsporami ním a navrhovateľkou nie je namieste.

40. Napokon aj vzhľadom na odstup času od poslednej úpravy výživného do podania návrhu na zvýšenie výživného (viac ako 5 rokov), vyšší vek navrhovateľky a s tým spojené vyššie náklady na stravu, ošatenie, bývanie a na štúdium, keďže v čase poslednej úpravy výživného študovala na strednej škole v mieste bydliska, je evidentný nárast oprávnených nákladov dieťaťa o 120,- Eur mesačne, aj keby študovala na vysokej škole v rovnakom študijnom odbore na Slovensku, okrem uvedeného aj vzhľadom na vzrast cien tovarov, energií a služieb za posledných päť rokov. Z tohto pohľadu je potrebné pozerať sa aj na neskúmanie poklesu príjmu u matky navrhovateľky súdom prvej inštancie, nakoľko aj pri zachovaní jej príjmu, ktorý mala v čase poslednej úpravy výživného, je odôvodnené zvýšenie výživného zo strany otca vzhľadom na vyššie uvedené o 120,- Eur mesačne.

41. Pokiaľ ide o vecné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany matky navrhovateľky, je pravdou, že vzhľadom na štúdium dcéry v zahraničí sa táto nezdržiava toľko času v spoločnej domácnosti ako v minulosti, to však neznamená, že matka sa o ňu vôbec nestará a že spoločná domácnosť zanikla. Navrhovateľka sa vracia domov, trávi tam víkendy (aj keď určite nie každý vzhľadom na vzdialenosť miesta bydliska od miesta štúdia), prázdniny a pod. Navyše aj v súvislosti so štúdiom jej matka na cestu môže pripraviť jedlo, čisté oblečenie a pod. Vzhľadom na nízky príjem matky oproti príjmu otca už v čase poslednej úpravy výživného nie je potrebné pre účely tohto konania podrobne skúmať, či matka prispieva peňažne na potreby dcéry sumou 50,- Eur, resp. 90,- Eur mesačne. Nakoľko totiž v minulosti dcéra s ňou bývala, o to viac jej poskytovala vecné plnenia, plnila vyživovaciu povinnosť v naturáliách. Ako správne uviedla navrhovateľka pri zvýšení výživného sa prihliada na výdavky, ktoré predtým nebolo potrebné vynaložiť, preto sa rozsah vyživovacej povinnosti matky vzhľadom na jej príjem nemenil a zvýšené výdavky je povinný znášať otec vzhľadom na jeho vyšší príjem, vyššiu životnú úroveň. Taktiež

prídavok na dieťa, ako aj daňový bonus bol poberaný na dieťa už v čase poslednej úpravy výživného, nemá preto vplyv na hradenie zvýšených výdavkov dieťaťa.

42. K námietke otca navrhovateľky ohľadne výdavkov na mobilný telefón odvolací súd uvádza, že pokiaľ mobilný telefón slúži potrebám dieťaťa, je nepodstatné, že je evidovaný na jeho matku.

43. K potencialite príjmu spočívajúceho v nájomnom a ukracovaní príjmu platením úhrad za užívanie štvorizbového bytu v I. I. odvolací súd uvádza nasledovné:

44. Vlastniť štvorizbový byt a hradiť mesačné náklady spojené s jeho užívaním, najmä ak otec príde do bytu len raz mesačne za účelom plnenia služobných povinností, zdržuje sa tam po túto dobu sám, považuje odvolací súd prinajmenšom za ekonomicky neefektívne. V prípade predaja tohto bytu za sumu z tohto predaja utŕženú by si otec navrhovateľky mohol zabezpečiť dvojizbový byt viac zodpovedajúci potrebám jedného človeka a zvyšné peniaze použiť na potreby navrhovateľky a svoje potreby vzhľadom na jeho životnú úroveň. Odvolací súd však akceptuje, že je taktiež prejavom zvýšenej životnej úrovne, ak si rodič dovolí financovať štvorizbový byt, ktorý využije raz mesačne, hoci ho nepotrebuje, postačoval by mu aj dvojizbový byt na účel, na ktorý dnes využíva štvorizbový byt. V takom prípade je nerealizovateľné, aby byt súčasne prenajímal, nakoľko nájomcovia vzhľadom na ochranu svojho súkromia by boli asi veľmi ťažko ochotní akceptovať, že by sa v byte raz mesačne zdržiaval a s tým by zrejme nesúhlasil ani on sám. Neobstojí síce úvaha, že prechodné ubytovanie pre účely služobnej cesty by zabezpečil, resp. preplácal otcovi navrhovateľky jeho zamestnávateľ, pretože na to má v zmysle zákona zamestnanec nárok, len ak vycestuje mimo miesta výkonu práce, ktorým je v tomto prípade v zmysle pracovnej zmluvy a jej dodatkov I. I., treba však zároveň poznamenať, že miesto výkonu práce bolo určené ešte v roku 2000, kedy otec navrhovateľky v I. I. ešte býval, nielen sa tam prechodne zdržiaval, a keďže jeho práca spočíva najmä v služobných cestách, ktorých prevažná časť za mesiac nie je realizovaná do I. I., na základe dohody so zamestnávateľom by miesto výkonu práce mohol aj zmeniť bližšie k miestu svojho terajšieho bydliska, nie je však z jeho tvrdení z vykonaného dokazovania zrejmé, či sa o to vôbec pokúsil, čo svedčí o tom, že mu daná situácia vyhovuje.

45. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti hodnotiac ich jednotlivo, ako aj vo svojom súhrne prihliadajúc na všetko, čo v konaní pred súdom prvej inštancie vyšlo najavo, aj odvolací súd zvýšené výživné určené súdom prvej inštancie považuje za primerané, zodpovedajúce potrebám navrhovateľky, vyššej životnej úrovni jej otca a schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerov oboch rodičov.

46. Vzťahy navrhovateľky a jej otca sú poznačené vzájomným správaním sa rodičov medzi sebou, ako aj otca a navrhovateľky a ich konfliktami majúcimi pôvod zrejme už v rozvodovom období a po ňom. K tomu pridružená vzdialenosť ich bydlísk a miesta štúdia navrhovateľky a jeho časová náročnosť ovplyvnili frekvenciu stretávania sa a spôsob ich komunikácie, navyše ak otec nevyužije možnosť stretnúť sa s navrhovateľkou ani počas jeho pracovnej cesty v Prahe. Preto ani odvolací súd nevidí dôvod na aplikáciu ust. .

47. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o zvýšení výživného a v závislom štvrtom výroku, ktorým bola konštatovaná zmena rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 83 zo dňa 13. 05. 2013 v časti určenia výživného na navrhovateľku ako vecne správne v zmysle a potvrdil.

48. Ako od týchto výrokov závislý v zmysle odvolací súd preskúmal aj tretí výrok o určení zameškaného výživného. Súd prvej inštancie dospel k správnemu určeniu obdobia, za ktoré vzniklo zameškané výživné aj k jeho správnemu výpočtu. Preto aj tento výrok v zmysle a odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

49. Súd prvej inštancie napokon správne postupoval aj ohľadne rozhodnutia o náhrade trov konania v zmysle § 52 C. m. p. na návrh v zmysle § 57 C. m. p.

50. Na návrh navrhovateľky odvolací súd v zmysle v spojení s C. m. p. a C. m. p. rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania v zmysle C. m. p.

51. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).