Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Pc-21-2018.pdf
PDF · 98.53 KB
Case nature
Area
Subarea
9Pc/21/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľky I. I., E.. XX. XX. XXXX, A. XXXX/XX, XXX XX I. I., zast. advokátkou JUDr. Andreou Stupárovou, Novomeského 1266/25, 962 31 Veľká Lúka, IČO: 50224620 proti odporcovi U.. A. I., E.. XX. XX. XXXX, XXX XX D. XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Lucia Filipková, Sládkovičova 26, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 42195179, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným vo výške 400,-- Eur počnúc dňom 23. 11. 2018 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
Zaostalé výživné za obdobie od 23. 11. 2018 do 20. 03. 2019 vo výške 472,-- Eur je p o v i n n ý odporca zaplatiť navrhovateľke v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Týmto d o c h á d z a ku zmene rozsudku tunajšieho súdu v konaní 31P/68/2013 zo dňa 13. 05. 2013 vo výroku, v ktorom bola naposledy určená vyživovacia povinnosť odporcu na navrhovateľku.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 23. 11. 2018 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti od odporcu, ktorá bola naposledy stanovená rozsudkom tunajšieho súdu v konaní XXP/XX/ XXXX, z dôvodu, že došlo od posledného rozhodnutia o výživnom k výraznej zmene pomerov na jej strane.
2. Odporca žiadal návrh zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie spisom XXP/XX/XXXX tunajšieho súdu, výsluchom účastníkov, ich zástupcov, rodným listom navrhovateľky, dokladom o štúdiu, výpisom z LV č. XXXX D.. Ú.. I. I., zmluvou o ubytovaní navrhovateľky, lekárskymi správami MUDr. Karolíny Hanulovej, MUDr. Vladimíra Velického, MUDr. Ivety Šajgalíkovej, správou zamestnávateľa o príjme matky navrhovateľky, správou o príjme odporcu, jeho manželky, zmluvou o pôžičke odporcu uzatvorenej s jeho otcom, dokladmi o kúpe liekov, nákladov na osobné potreby účastníkov a zistil tento skutkový stav:
4. Podľa tvrdenia navrhovateľky manželstvo jej rodičov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu v konaní XXP/XX/XXXX dňa 13. 05. 2013. V tej dobe bola ako maloleté zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 280,-- Eur, z toho 50,-- Eur na tvorbu úspor. V čase rozhodnutia súdu navštevovala 2. ročník gymnázia v Banskej Bystrici. V súčasnej dobe študuje v 3. ročníku magisterského štúdia na 2. lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, študijný odbor všeobecné lekárstvo. Vzhľadom k tomu, že od posledného rozhodnutia súdu uplynulo 5 rokov ako aj k tomu, že jej v súvislosti so štúdiom na vysokej škole narástli náklady na život a štúdium, žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na jej osobu na sumu 450,-- Eur počnúc dňom podania návrhu na súd, t. j. 23. 11. 2018.
5. Odporca žiadal návrh zamietnuť. Súhlasil s tým, aby aj naďalej si plnil vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke sumou 280,-- Eur. Poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľka ako plnoletá dcéra o neho neprejavuje skutočný záujem, nenavštevuje ho v mieste jeho bydliska napriek skutočnosti, že navštevuje starú mamu zo strany matky, ktorá býva neďaleko v Košútoch. Na narodeniny mu pošle len SMS správu. Nekontaktuje ani jeho rodičov, ani inú blízku rodinu z jeho strany napriek tomu, že ju stále pozývajú na rodinné oslavy, vianočné a veľkonočné sviatky. Koncom roka 2018 ju telefonicky kontaktoval so žiadosťou, aby navštívila chorú tetu v nemocnici, čo odmietla. Tiež poukázal na tú skutočnosť, že pred podaním návrhu na súd ho žiadnym spôsobom nepožiadala o plnenie nad rámec určeného výživného. Požadovaná suma výživného je podľa jeho názoru značne nadhodnotená vo vzťahu k odôvodneným potrebám navrhovateľky a v nepomere aj vo vzťahu k jeho schopnostiam a možnostiam ako aj majetkovým pomerom. Navrhovateľka ani nepreukázala relevantným spôsobom svoje výdavky. On sám žije v spoločnej domácnosti s manželkou a jej maloletým synom v rodinnom dome v Košútoch, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Vlastní 4-izbový byt v Banskej Bystrici, v ktorom sa zdržiava počas výkonu práce v Banskej Bystrici raz mesačne a osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, rok výroby 2012. Spláca pôžičku otcovi vo výške 4 000,-Eur sumou 112,- EUR mesačne, ktorú mu poskytol v apríli 2018 na účely vyporiadania BSM. Platí si ročne životnú poistku, povinné zmluvné poistenie na motorové vozidlo ako aj havarijné poistenie. Má zvýšené výdavky na stravovanie, keďže výkon práce má na území celej SR a ČR a s jeho pozíciou sú spojené pravidelné zahraničné cesty. Navrhovateľka by mala disponovať minimálne sumou 3 750,-- Eur z titulu úspor, ktoré jej nasporil. Nič jej nebráni v tom, aby sa popri štúdiu zamestnala.
6. Navrhovateľka potvrdila, že sa s odporcom nestretáva jeden a pol roka a to od spoločnej dovolenky v Chorvátku, pri ktorej odporca na ňu slovne zaútočil a pokúšal sa ju aj fyzicky napadnúť. Bolo to z dôvodu nezhôd medzi ním a manželkou, keď sa jej zastala. Následne sa u nej prejavili psychické problémy a bolo jej doporučené psychiatričkou vyhýbať sa kontaktu s odporcom. Naďalej však s ním udržiavala telefonický kontakt. Telefonicky bola v kontakte aj s tetou odporcu. Navštíviť ju jej zabránili školské povinnosti. Na jej pohreb však prišla.
7. Mala za to, že odporca zbytočne platí za byt v Banskej Bystrici, keď sa v ňom nezdržiava. Kanceláriu má v Galante. Jeho firma mu prepláca služobné cesty a náklady s tým spojené. Využíva služobné auto. Poprela existenciu pôžičky od otca odporcu. Uviedla, že naopak odporca mal v úschove u svojho otca sumu 33 600,-- Eur, o čom predložila listinný dôkaz. Zostatok na vkladnej knižke, na ktorú jej posielal odporca sumu 50,-- Eur mesačne určenú ako tvorba úspor v rozsudku XXP/XX/XXXX, predstavoval ku dňu 10. 01. 2019 sumu 1 220,-- Eur. Z tejto hradila väčšie výdavky súvisiace s jej štúdiom. Uviedla, že má zvýšené výdavky, lebo používa kontaktné šošovky, máva alergie a je chorľavá. Pred nástupom na vysokú školu si brigádnicky privyrábala. Po nástupe na vysokú školu však musela prácu prerušiť v súvislosti so študijnými povinnosťami. Pred podaním návrhu na súd chcela od odporcu polovičný príspevok na jej zvýšené náklady, čo odmietol. S jeho rodinou sa stretáva. Ako dôkaz o tom pripojila e-mailovú korešpondenciu. Jej matka sa vydala a žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý má vyživovaciu povinnosť k 17- ročnému synovi. Jeho príjem predstavuje cca 1 200,-- Eur.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine 36/2005 Z. z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine 36/2005 Z. z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
10. Podľa § 78 ods. 1 dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
11. Predmetom sporu bolo zvýšenie výživného na navrhovateľku ako plnoletú dcéru zo strany odporcu. Naposledy bolo výživné stanovené pred 5 rokmi v čase, keď navrhovateľka žila so svojou matkou v Banskej Bystrici, kde aj študovala na gymnáziu v 2. ročníku. V súčasnej dobe študuje v Prahe, t. j. mimo miesta svojho bydliska a to formou denného štúdia.
12. V konaní nebolo sporné, že vyživovacia povinnosť odporcu voči nej stále trvá. Bola sporná jej výška.
13. Súd mal za to, že od posledného určenia výživného došlo k výraznej zmene pomerov na strane navrhovateľky s prihliadnutím aj na vývoj životných nákladov, ako aj zvýšené náklady súvisiace so štúdiom na vysokej škole tak, ako to má na mysli ustanovenia § 78 ZR.
14. Je všeobecne známe, že štúdium na fakulte všeobecného lekárstva patrí medzi najnáročnejšie a neumožňuje, aby si študent, ktorý si chce riadne plniť svoje študijné povinnosti, mohol privyrábať brigádnicky popri štúdiu počas školského roka. Súd uveril tvrdeniu navrhovateľky, že má náklady na ošatenie v súvislosti s vykonávanou študijnou praxou , ako aj zakupovaním študijnej literatúry, ktoré náklady sú nevyhnutné vzhľadom ku charakteru štúdia. 15. Okrem nákladov na ubytovanie, cestovné v mieste štúdia a do miesta bydliska, musí vynakladať navrhovateľka aj primerané náklady na stravu, ošatenie, hygienické potreby a podobne.
16. Súd mal tiež za preukázané, že navrhovateľka z titulu svojho zhoršeného zdravotného stavu si musí zakupovať šošovky, lieky na alergiu a bežné lieky, na ktoré by vynakladala finančné prostriedky aj pokiaľ by študovala na území SR.
17. Pre súd nie je rozhodujúce, akou sumou výšku týchto nákladov vyčíslila, ale aké sú schopnosti a možnosti jej rodičov sa podieľať na jej výžive. V ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine je daný základ pre určenie výšky vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Táto sa posudzuje vždy samostatne u každého z nich. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, keď druhý rodič si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa. Stanovená výška výživného potom nevyhnutne obmedzuje nároky dieťaťa, ktoré sa musí prispôsobiť ich životnej úrovni. Len zo súdom určenej sumy výživného môže uhrádzať svoje náklady.
18. Finančná čiastka, ktorá je zasielaná navrhovateľke mesačne vo výške 50,-- Eur na jej vkladnú knižku, je súčasťou výživného určeného naposledy súdom takouto formou na návrh samotného odporcu a to napriek tomu, že odporca nebol, ani v súčasnej dobe nie je osobou, ktorá by mala príjmy z inej než závislej činnosti (porovnaj ustanovenie § 63 ods. 1 a 3 Zákona o rodine). Aj keby tomu tak bolo, súhlas súdu na nakladanie s prostriedkami na účte sa vyžaduje len do doby dosiahnutia plnoletosti dieťaťa.
19. Navrhovateľka preukázala, že v súčasnej dobe má na tejto vkladnej knižke sumu cca 1 220,-- Eur a čerpala z nich po nástupe na VŠ, kedy jej nesporne vznikli jednorázové zvýšené výdavky v súvislosti so štúdiom (posledný výber sumy 500,-- EUR bol 20. 09. 2018, t. j. na začiatku školského roku).
20. Príjem odporcu od poslednej úpravy výživného zostal nezmenený. Ku zmene pomerov na jeho strane došlo v tom, že sa oženil a býva v spoločnej domácnosti s terajšou manželkou v jej rodinnom dome. Na životných nákladoch spojených s bývaním v spoločnej domácnosti s terajšou manželkou sa podieľajú obaja, keďže manželka je zamestnaná. Byt v Banskej Bystrici, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve neprenajíma, naopak uhrádza zaň mesačné náklady, hoci ho podľa jeho vyjadrenia využíva len raz do mesiaca na služobné účely. Nemožno spravodlivo požadovať na odporcovi, aby tento byt predal. Pokiaľ však tvrdí, že nemá dostatok finančných prostriedkov na výživné na navrhovateľku, mal súd za to, že sa bez vážneho dôvodu vzdal finančnej výhody predstavujúcej predpokladané nájomné 4-izbového bytu v Banskej Bystrici pričom hradí mesačne náklady za tento byt 187,16 EUR.. Súd sa stotožnil s názorom navrhovateľky, že pokiaľ sa zdržiava v Banskej Bystrici služobne, náklady na bývanie by mu preplácal zamestnávateľ.
21. V konaní bolo preukázané, že odporca mal finančné úspory v sume 33 600,-- Eur, ktoré dňa 06. 04. 2013 dal do úschovy svojho otca a ktoré podľa jeho prejavu vôle (č. l. 121 spisu) mali byť v rozsahu 80 % poskytnuté práve navrhovateľke. Podľa vyjadrenia odporcu na pojednávaní si za ne kúpil auto za 4 600,-- Eur a zvyšok , t.j. takmer 30.000 EUR, minul na svadbu, obrúčky a dovolenky. Bolo to v čase, keď mal vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, pričom bolo zrejmé, že táto bude pokračovať vo svojom štúdiu na vysokej škole. Takéto jeho správanie potom možno kvalifikovať ako ľahkomyseľné, keď bez vážneho dôvodu sa vzdal svojho majetku v neprospech plnenia jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke ( porovnaj ust. § 62 ods.5 Zákona o rodine).
22. Aj keď má matka navrhovateľky k nej rovnako vyživovaciu povinnosť, jej predpokladanú výšku súd nemôže stanovovať paušálne pomerom k jej celkovému príjmu ako to uviedol odporca vo svojom vyjadrení. Súd zohľadnil skutočnosť, že táto sa stará o výživu navrhovateľky tým , že zabezpečuje náklady spojené s bývaním v mieste jej trvalého bydliska, kam navrhovateľka pravidelne dochádza, ako aj stravu počas tejto doby a čiastočne aj stravu v mieste štúdia a hradí náklady na jej mobilný telefón. Takýmto spôsobom si plní vyživovaciu povinnosť v naturáliách. Jej príjem sa od posledného rozhodnutia súdu znížil zo 677,-- Eur na 551,-- Eur. Uzavrela manželstvo, pričom jej manžel je zamestnaný, dosahuje príjem okolo 1 200,-- Eur Obaja sa teda podieľajú na nákladoch spojených s bývaním ako aj stravovaním.
23. Ani jeden z rodičov navrhovateľky nemá inú vyživovaciu povinnosť než k navrhovateľke.
24. Z uvedených dôvodov súd konštatoval, že návrh na zvýšenie výživného na navrhovateľku je dôvodný čo do základu. Pri rozhodovaní o výške nároku navrhovateľky súd vychádzal z priemerného príjmu odporcu, ktorý dosahoval v čase rozhodovania súdu, t. j. zo sumy 1 751,52 Eur, ako aj z už uvedených jeho osobných a majetkových pomerov. Zohľadnil tiež pomery na strane matky navrhovateľky, jej príjem a rozsah osobnej starostlivosti ako aj predpokladané primerané náklady na úhradu súčasných životných potrieb navrhovateľky.
25. Vzhľadom k hore uvedeným zisteným skutkovým okolnostiam mal súd za to, že primeranou sumou výživného v súčasnej dobe zo strany odporcu na navrhovateľku je suma 400,-- Eur, keď súd zohľadnil, že sa odporca nepodieľa iným spôsobom na jej výžive. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol, ako bezdôvodný.
26. Súd zvýšil výživné odo dňa podania žaloby na súd, t. j. odo dňa 23. 11. 2018. Zaostalé výživné za obdobie od tohto dátumu do rozhodnutia súdu predstavuje sumu 472,-- Eur (za 8 dní mesiaca november 2018, mesiac december 2018 až február 2019 a 20 dní mesiaca marec 2019, ako rozdiel medzi sumou priznanou v tomto konaní vo výške 400,-- Eur mesačne a v predchádzajúcom konaní 280,-- Eur mesačne). Súd túto sumu uložil žalovanému zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
27. Súd sa zaoberal aj obranou odporcu, že by priznanie zvýšeného výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine vzhľadom k tomu, že sa navrhovateľka s ním dlhšiu dobu nekontaktuje, rovnako ani s jeho príbuznými.
28. Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine predpokladá také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí úplnú stratu práva priznať výživné. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, tolerancie, ľudskosti. Nie sú však právom presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov spoločnosti v danom čase a mieste. Súd ich posudzuje konkrétne v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov, t. j. aj odporcu samotného, a následnosti ich úkonov v čase a mieste.
29. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že po rozvode manželstva rodičov navrhovateľky táto sa s otcom stretávala, chodievala riadiť jeho byt , trávili spolu dovolenky a to aj s jeho novou manželkou a jej synom a bola v kontakte aj s príbuznými z jeho strany , o čom predložila ako dôkaz komunikáciu prostredníctvom SMS. Z výpovede odporcu vyplynulo, že pokiaľ odmietala tráviť s ním Vianoce, bolo to z dôvodu, že chcela byť s matkou, lebo ju nechcela nechávať samú. Nezúčastnila sa osláv 70-tin jeho otca, 60-tin jeho uja a 90-tin babky z dôvodu plnenia študijných povinností. K vážnejšiemu konfliktu účastníkov došlo pred jeden a pol rokom na spoločnej dovolenke, pričom nebolo sporné, že tento bol zapríčinený nezhodami odporcu a jeho manželky, ktorá chcela z dovolenky odísť skôr, t. j nie navrhovateľkou.
30. Bolo preukázané, že po tomto konflikte sa samotný odporca vyjadril vo vzťahu k navrhovateľke, že sa s ňou nechce stretnúť, že už nie je jeho dcéra, čo bolo priamo preukázané aj výpisom z SMS komunikácie z 09. 08. 2017. Odporca túto skutočnosť potvrdil s tým, že jeho zástupkyňa uviedla, že reagoval neprimerane z dôvodu, že navštevuje od rozvodu psychiatrickú ambulanciu MUDr. Velického a reagoval tak v afekte, pričom slová, ktoré povedal, takto nemyslel.
31. Navrhovateľka aj napriek tomuto konfliktu sa naďalej kontaktovala s odporcom, aj keď len prostredníctvom SMS (blahopriala mu k narodeninám, meninám). Pokiaľ odporca takúto formu komunikácie nepovažoval za primeranú, navrhovateľka tento spôsob odôvodnila lekárskou dokumentáciou MUDr. Ivety Šajgalíkovej, z ktorej vyplynulo, že jej zdravotný stav sa zhoršil v dôsledku konfliktov s odporcom ako aj náročnému štúdiu. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval jej správanie sa voči otcovi - odporcovi za neprimerané a neadekvátne vzhľadom k situácii, ktorej vznik nezapríčinila.
32. Samotný odporca potvrdil, že hoci navštevoval Prahu služobne, sám nemal čas na to, aby sa stretol s navrhovateľkou, ani na to nevyvinul žiadnu iniciatívu.
32. Nebol tu potom dôvod na aplikáciu ustanovenia § 75 ods. 2 zákona o rodine.
33. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Zákona o rodine, keď v prevažnej miere úspešná navrhovateľka náhradu trov konania nepožadovala.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).