Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/35/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: R. C., nar. XX.XX.XXXX bytom T. Č.. XXX/X, M., Č. O., proti žalovaným: 1/ T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Č.. XXX, M. B. a 2/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Č.. XXX, M. B., obaja žalovaní zastúpení splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, v konaní o odstránenie stavieb, takto

rozhodol:

I/ Súd žalobu z a m i e t a .

II/ Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100 %, ktoré budú vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 21. 7. 2010 žalobca žiadal, aby súd žalovanej 1/ uložil na vlastné náklady odstrániť stavby „ Šopu a Dreváreň „ , postavené na pozemku C KN parcela č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 527 m2, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX pre obec a k.ú. M. B.. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom uvedeného pozemku. Žalovaná 1/ ( pôvodne len žalovaná, bez označenia 1/ ) neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva tým, že na tomto jeho pozemku postavila dve stavby „ Šopu a Dreváreň „ , čím mu bráni vo výkone jeho vlastníckeho práva. Žalovaná 1/ k tomto pozemku nemá žiadne majetkové právo. On jej dňa 22. 6. 2010 zaslal výzvu, v ktorej žiadal, aby odstránila tieto stavby, pričom jej poskytol lehotu 20 dní na uskutočnenie nápravy protiprávneho stavu. Žalovaná však na túto jeho výzvu nereagovala.

2. Na návrh žalobcu súd uznesením č.k. -35 zo dňa 27. 9. 2010 pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpil súčasný žalovaný 2/ a súčasne pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne na svoje vlastné náklady odstrániť „ Šopu a Dreváreň „, ktoré sú postavené na pozemku žalobcu C KN parcela č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 527 m2, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX kat. územie M. B..

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

4. Podľa až 3 :

(1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

(2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

(3) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa :

(1) Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

(2) Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa voči žalovaným 1/ a 2/ domáha odstránenia stavieb Šopa a Dreváreň z pozemku v jeho vlastníctve C KN parcela č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 527 m2, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX pre obec a k.ú. M. B.. Tvrdil, že je vlastníkom tohto pozemku a žalovaní 1/ a 2/ nemajú žiadne právo k tomuto pozemku, na základe ktorého by si mohli zriadiť na ňom stavbu. Žalovaní 1/ a 2/ so žalobou nesúhlasili . Potvrdili, že stavba „ Šopa „ bola postavená nimi na pozemku, špecifikovanom v žalobe, v roku 1988 za účelom uskladnenia materiálu pre stavbu rodinného domu na priľahlom pozemku parcela č. XXXXX/X, ktorý je evidovaný na LV č. XXX pre obec a k.ú. M. B.. Stavba „ Šopa „ bola postavená so súhlasom vlastníčky pozemku, ktorou v tom čase bola matka žalovanej 1/ S. C., rod. B., narodená XX. X. XXXX, zomrelá dňa X. X. XXXX, naposledy bytom M. B. Č.. XXX. Stavba „ Šopa „ stojí na uvedenom pozemku ku dňu podania žaloby už približne 22 rokov, z toho 12 rokov žalobca nebol k uvedenému pozemku zapísaný ako vlastník. Podľa žalovaných 1/ a 2/ sa preto nielenže nejedná o stavbu zriadenú bez súhlasu vlastníka pozemku, ale nepochybne došlo k nadobudnutiu vecného bremena - práva stavby žalovanými 1/ a 2/. Pokiaľ ide o druhá zo stavieb - „ Dreváreň „ , tá bola postavená v období roku 1999 a stojí takmer celá na pozemku parcela č. XXXXX/X o výmere 34 m2 v obci a k.ú. M. B., pre ktorý pozemok v súčasnosti nie je založený list vlastníctva. Táto stavba teda nestojí na pozemku, ktorý je opísaný v žalobe. Aj stavba „ Dreváreň „ bola postavená so súhlasom predošlého vlastníka. Žalovaní 1/ a 2/ pri zriadení stavieb konali so súhlasom vlastníka pozemku a v otázke oprávnenosti predmetných stavieb boli dobromyseľní. Žalovaní 1/ a 2/ navrhli prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania, vedeného na Okresnom súde Námestovo pod. sp.zn. o určenie, že ( okrem iných pozemkov ) pozemok C KN parcela č. XXXXX/X v obci a k.ú. M. B. patrí do dedičstva po S. C.. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. -66 zo dňa 31. 1. 2012 zmenil uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. -52 zo dňa 8. 6. 2011 tak, že konanie prerušil do právoplatného skončenia konania, vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. . Rozsudkom sp.zn. zo dňa 11. 5. 2017 súd určil, že pozemok C KN parcela č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 527 m2, ktorý sa nachádza v obci a k.ú. M. B., patrí do dedičstva po poručiteľke S. C., O.. B., L.. XX. X. XXXX, X. X. X. XXXX, naposledy bytom M. B. Č.. XXX.

6. Súd považuje obranu žalovaných 1/ a 2/ proti žalobe za dôvodnú. Čo sa týka stavby „ Dreváreň „ , žalobcovia popreli, že by sa táto nachádzala na pozemku C KN parcela č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 527 m2, ktorý sa nachádza v obci a k.ú. M. B.. Tvrdili, že sa nachádza na inom pozemku - parcela č. XXXXX/X o výmere 34 m2 v obci a k.ú. M. B.. Keďže žalovaní 1/ a 2/ rozporovali tvrdenie žalobcu, že stavba „ Dreváreň „ sa nachádza na pozemku, vo vzťahu ku ktorému sa žalobca domáha odstránenia stavieb, bolo na žalobcovi, aby svoje tvrdenie preukázal dôkazmi. Žalobca však na preukázanie svojho tvrdenia o tom, že stavba „ Dreváreň „ sa nachádza na pozemku, ku ktorému je evidovaný ako vlastník, nenavrhol žiadne dôkazy. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol. Čo sa týka stavby „ Šopa „ , žalovaní 1/ a 2/ argumentovali tým, že jednak v čase zriadenia stavby, v roku 1988, mali na zriadenie stavby súhlas vtedajšej vlastníčky pozemku S. C., O.. B. - matky žalovanej 1/ aj žalobcu

a preto túto stavbu nemožno považovať za neoprávnenú stavbu a jednak od času zriadenia stavby, kedy ju so súhlasom vtedajšej vlastníčky pozemku postavili, už uplynula vydržacia doba a oni vydržaním nadobudli vecné bremeno - právo stavby na tomto pozemku.

7. Z vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalobca nerozporoval tvrdenie žalovaných 1/ a 2/, že stavba „ Šopa „ bola zriadená v roku XXXX so súhlasom vtedajšej vlastníčky pozemku, na ktorom stojí - S. C., ktorá bola matkou žalobcu aj žalovanej 1/. Súd potom vychádzal z toho, že toto tvrdenie žalovaných 1/ a 2/ je pravdivé. Súd potom súhlasí s argumentom žalovaných 1/ a 2/, že stavba „ Šopa „ nie je stavbou neoprávnenou, pretože žalovaní 1/ a 2/ mali súhlas vlastníčky pozemky s jej zriadením a tiež s argumentom žalovaných 1/ a 2/, že vydržaním nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva stavby k pozemku, na ktorom sa „ Šopa „ nachádza, pretože túto stavbu zriadili so súhlasom vtedajšej vlastníčky a dobromyseľne vykonávali viac ako 10 rokov právo stavby pre seba. Keďže stavba „ Šopa „ nie je stavbou neoprávnenou, pretože žalovaní 1/ a 2/ k nej majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva stavby, súd žalobu o jej odstránenie zamietol.

8. Z vykonaného dokazovania navyše súd konštatuje, že žalobca napriek tomu, že je v katastri evidovaný ako vlastník pozemku C KN parcela č. XXXXX/X v obci a k.ú. M. B., nie je skutočným vlastníkom tohto pozemku. Ako bolo uvedené, právoplatným rozsudkom sp.zn. zo dňa 11. 5. 2017 súd určil, že uvedený pozemok patrí do dedičstva po S. C., zomrelej X. X. XXXX, teda ku dňu svojej smrti S. C. bola vlastníčkou tohto pozemku. Zo zápisu na LV č. XXXX pre obec a k.ú. M. B. vyplýva, že žalobca bol ako vlastník tohto pozemku do katastra nehnuteľností zapísaný na základe osvedčenia o držbe č. X. XXXX/XX ( NZ XX/XX ) - XXX/XX. Z rozsudku sp.zn. zo dňa 11. 5. 2017 súd zistil, že žalobca toto osvedčenie o držbe uskutočnil dňa 10. 2. 2000 a vyhlásil v ňom, že je oprávneným držiteľom tohto pozemku s tým, že ho nadobudol v roku 1998 darom od svojich rodičov a že ho od roku 1998 nerušene a dobromyseľne užíva. Z tohto rozsudku vyplynulo však aj to, že žalobca vo vyhlásení o držbe neuviedol pravdivé údaje o tom, že pozemok užíva od roku 1998 výlučne a nerušene on sám. Naopak

- jeho súrodenci, ktorí boli subjektmi na stranách sporu v konaní sp.zn. uviedli, že nie je pravdou, že by žalobca pozemok užíval výlučne sám, pretože ten dlhodobo býval v Č. O., E. M. B. sa zdržiaval minimálne a pozemok neužíval - napr. S. C., L.. X. X. XXXX, bytom M. B., J.W. Č.. XXX ( v konaní sp.zn. vystupuje ako žalovaný 2/ ) uviedol, že o pozemok sa 35 rokov stará on a keby ho on nevykášal, tak by sa na pozemok ani nebolo možné dostať. Skutočnosť, že žalobca vo vyhlásení o držbe neuviedol pravdivé skutočnosti, vyplýva aj z jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 29. 1. 2020, kde uviedol, že on osvedčenie o držbe spísal preto, lebo jemu jeho súrodenci povedali, aby si to vybavil. Jemu sestra C. povedala, že ich matka mu dáva všetko. Ďalej uviedol, že kým jeho matka žila, tak pozemok užíval spolu s matkou a po jej smrti ho užíva spolu s bratom S., ktorý býva v susedstve a sadí si tam zemiaky. Tvrdil, že po smrti matky pozemok kosil on, niekedy brat S. alebo jeho nájomník, ktorému prenajal lesný pozemok. On v roku 1964 odišiel do Č. O., kde sa oženil a do M. B. chodieval raz alebo dva razy mesačne. Stávalo sa, že prišiel len na nedeľu, pretože v sobotu musel ísť do práce. Až do roku 2002 pracoval. Doplnil, že on sa cítil byť vlastníkom predmetného pozemku na základe toho, že ten pozemok nikto nechcel. Z týchto vyjadrení žalobcu je zrejmé, že nemohol nadobudnúť vydržaním vlastníckeho právo k pozemku, pretože nemal právny titul dobromyseľnej držby - v rámci svojho vyjadrenia na pojednávaní dňa 29. 1. 2020 vôbec nespomenul, že by mu matka mala tento pozemok v roku 1998 darovať ústnou darovacou zmluvou, ale že sa cíti byť vlastníkom pozemku preto, lebo ho nikto nechcel a navyše z jeho vyjadrenia vyplynulo, že pozemok, kde sa nachádza stavba, ktorú žiada odstrániť, nikdy neužíval sám - podľa vlastného vyjadrenia ho najprv užíval so svojou matkou a po jej smrti ho užíva spolu s bratom S.. Pokiaľ ide o osvedčenie o držbe, žalobca vyhlásenie o držbe uskutočnil v zmysle o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení účinnom do 30. 11. 2000. Podľa až 3 tohto zákona:

(1) Na základe osvedčenia notára (ďalej len "osvedčenie") vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení.

(2) Ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania; to platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení.

(3) Po dobu uvedenú v odseku 2 má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa.

Súd konštatuje, že žalobca na základe zápisu do katastra nehnuteľností, kde bol zaevidovaný na základe osvedčenia o držbe, získal postavenie oprávneného držiteľa. Bolo na žalobcovi, aby preukázal, že od dátumu jeho zápisu do katastra nehnuteľností do dňa 7. 3. 2011, kedy bola podaná žaloba vo veci sp.zn. o určenie, že vec patrí do dedičstva, uplynulo najmenej 10 rokov. Žalobca však netvrdil a ani nepreukázal, kedy bol na základe osvedčenia o držbe zaevidovaný ako vlastník predmetného pozemku do katastra nehnuteľností. Súd potom konštatuje, že žalobca nepreukázal, že by nadobudol vlastnícke právo k pozemku C KN parcela č. XXXXX/X v obci a k.ú. M. B.. Keďže preukázanie vlastníctva k pozemku, vo vzťahu ku ktorému sa žalobca domáha odstránenia stavby, je základným predpokladom jej úspešnosti, súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, že ju priznal žalovaným 1/ a 2/, ktorí boli v konaní úspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ().

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.