Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Cob-4-2019.pdf
PDF · 86.9 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/4/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr Štefana Zelenáka a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu JUDr. Slavomír Dubjel, Puškinova 16, Prešov, správca konkurznej podstaty úpadcu SATEL, a.s. Poprad, Partizánska ul. č. 17, Poprad, IČO: 00 690 007 právne zast. JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, Žriedlová 3, Košice, proti žalovanému Hviezdoslavovo námestie 11, s.r.o., Leškova 5, Bratislava, IČO: 35 719 095, práv. zast. Mgr. Andrejom Šábikom, advokátom, Hviezdoslavovo nám. 16, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/37/2013-149 zo dňa 14.11.2017, jednohlasne takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/37/2013-149 zo dňa 14.11.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a súčasne rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.2.2013 a opravou doručenou súdu dňa 27.2. 2013 domáhal proti žalovanému určenia, že je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 34/120 k nehnuteľnostiam v napadnutom rozsudku uvedeným. Ďalej navrhol súdu rozhodnúť, aby žalovaný do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vypratal nehnuteľnosti taktiež v napadnutom rozsudku vymenované. Súčasne žiadal vydať predbežné opatrenie.
3. V odôvodnení tiež súd uviedol, že uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1K/17/2010 zo dňa 01. júna 2010 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu: SATEL, akciová spoločnosť Poprad v likvidácii. Tým istým uznesením bol ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty Prvý správcovský dom, k.s., so sídlom kancelárie Drevárska 3663/8, 058 01 Poprad. Následne Okresný súd Prešov uznesením č.k. 1K/17/2010-333 zo dňa 8.8. 2012 publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 15.8.2012 odvolal Prvý správcovský dom, k.s., z funkcie správcu. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 19.9. 2012, č.k. 1K/17/2010-347 bol do funkcie správcu ustanovený žalobca. Toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 27.9.2012. V zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o Konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoKR“) správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto zákonom uspokojí veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade s týmto zákonom a ustanovenia § 44 ods. 1 ZoKR, podľa ktorého oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu a taktiež v zmysle ustanovenia § 86 ods. 1 ZoKR správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca s odbornou starostlivosťou tak,
aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti a ustanovenia § 86 ods. 2 ZoKR, podľa ktorého je správca povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu. Kúpna zmluva
- Medzi obchodnou spoločnosť SATEL, akciová spoločnosť Poprad, so sídlom Partizánska 677/17, Poprad 058 01 IČO: 00 690 007, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Prešov, odd.: Sa, vložka č.: 12/P (ďalej aj „SATEL”) predávajúcim (ďalej aj „Predávajúci”) a žalovaným FUN AIR s r.o., so sídlom IČO: 35 719 095, zapísaná v OR OS Bratislava I, odd.: Sro, vložka č. I4776/B (v súčasnosti po zmene obchodného mena: „Hviezdoslavovo námestie 11, spol. s r.o.„) (ďalej aj „Kupujúci”) bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorá na svojom konci pri podpisoch zmluvných strán uvádza dátum 1.8.2002. Predmetom prevodu bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 34/120-in k celku-nehnuteľnosti v napadnutom rozsudku presne špecifikovanej. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 11.447.130,- Sk (379.975,10 EUR) a mala byť zaplatená úhradou iba vybraných záväzkov úpadcu, konkrétne voči Mestu Bardejov vo výške 87.620,- Sk, Daňovému úradu Bardejov vo výške 1.340.000,- Sk a Daňovému úradu Levoča vo výške 10.019.510,- Sk (ďalej aj „Kúpna zmluva“). Ďalej sa súd zaoberal okolnosťami kúpnej zmluvy a uviedol, že napriek uvedenému dátumu podpisu na Kúpnej zmluve (1.8-2002) existujú skutočnosti preukazujúce, že k podpisu uvedenej kúpnej zmluvy došlo až v roku 2005 konkrétne vtedy, keď bola aj zároveň osvedčená pravosť podpisu prevodcu, t.j. Ing. L. Ú. ako likvidátora úpadcu notárom dňa 27.6. 2005. O podpise Kúpnej zmluvy v roku 2005 svedčí ako dátum osvedčenia podpisu prevodcu notárom, tak aj vyjadrenia Ing. L. Ú., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi na dožiadanom Okresnom sude Bratislava II, sp. zn.: 30Cd/l 1/2012 zo dňa 16.3.2012 túto skutočnosť potvrdil vo svojich odpovediach na otázky. Vyššie uvedené skutočností ohľadom uzatvárania Kúpnej zmluvy preukazujú, že táto bola uzatvorená v roku 2005 (presne 27.6.2005) a nie ako je uvedené na pri podpisoch zmluvných strán v roku 2002 (presne 1.8.2012). S ohľadom na uvedené a preukázané okolnosti uzatvárania Kúpnej zmluvy je teda zrejmé, že zmluvné strany, tak predávajúci ako aj kupujúci simulovali dátum uzatvorenia Kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho simulovali právny úkon ako taký, a teda ich vôľa nebola vážna. Vzhľadom na absenciu ,,vážnosti vôle“ takto urobený úkon nevyvoláva žiadne následky a je naň potrebné hľadieť ako na neexistentný. S poukazom na súdnu prax, konkrétne na Rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR 30Cdo 833/2008 ze dne 16. září 2009, ktoré závery sú podľa názoru žalobcu aplikovateľné aj pre tento prejednávaný prípad. S ohľadom na uvedené zhodne so súdnou praxou má za to, že vôľa konajúcich strán, a to ako predávajúceho tak aj kupujúceho nebola vážna, a v dôsledku čoho je Kúpna zmluva absolútne neplatná v zmysle § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, nakoľko sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Taktiež navrhol ako dôkaz, predvolanie a vypočutie svedkov Ing. L. Ú. - vtedajšieho likvidátora žalobcu a N. G. - vtedajšieho konateľa žalovaného, a teda osoby, prostredníctvom ktorých bol daný úkon (Kúpna zmluva) realizovaný.
4. K podanej žalobe žalobcu a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa vyjadril žalovaný a uviedol, že žalobca vo svojej žalobe (a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia) argumentuje predovšetkým absenciou vážnosti vôle žalovaného pri nadobudnutí Spoluvlastníckeho podielu k Nehnuteľnostiam, v dôsledku ktorej údajne neprešlo vlastnícke právo na žalovaného. Dôvodom dátumu podpisu na kúpnej zmluve, uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným (vtedy pod obchodným menom FUN AIR, spol. s r.o.) ako Kupujúcim (ďalej len „Kúpna zmluva“) (predávajúci a kupujúci z Kúpnej zmluvy spoločne ďalej len „Zmluvné strany“), ktorým je dátum 1.8.2002, k podpisu Kúpnej zmluvy došlo až v roku 2005. Žalobca ďalej v žalobe tvrdí, že na základe uvedených okolností uzatvárania Kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol odplatný prevod Spoluvlastníckeho podielu vo výške 34/120-in k Nehnuteľnostiam na žalovaného, došlo na strane žalovaného ako Kupujúceho k simulácii právneho úkonu, čím jeho vôľa nadobudnúť Spoluvlastnícky podiel k Nehnuteľnostiam nemala byť vážna. Podľa žalobcu, vzhľadom na absenciu vôle pri tomto úkone, takto urobený úkon nevyvoláva žiadne následky a je naň potrebné hľadieť ako na neexistentný. Tiež uviedol, že je nemysliteľné argumentovať absenciou vážnosti vôle pri podpise zmluvy len preto, že by s prihliadnutím na okolnosti prípadu, od momentu návrhu k uzavretiu zmluvy, do momentu jej uzavretia, prešli 2, 3, 5 alebo 10 rokov. V danom prípade bol časový rozdiel spôsobený zdĺhavým dojednávaním spôsobu úhrady Kúpnej ceny, ku ktorému sa vyjadrovali aj štátne úrady (Daňový úrad).
5. Právnym režimom zastretého právneho úkonu sa v Občianskom zákonníku stretávame v ustanovení ods. 2, ktorý stanovuje, že: „Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento ‚ úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého
úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý' samotného znenia predmetného ustanovenia § 41a ods. 2 OZ vyplýva, že zákon pre naplnenie podstaty dopustenia sa simulácie právneho úkonu predpokladá uskutočnenie zastierajúceho (simulovaného) právneho úkonu a existencie vzťahu alebo úmyslu, ktorý má byť zastierajúcim (simulovaným) právnym úkonom zastretý. Simulácia právneho úkonu sa dá definovať ako vedomá nezhoda vôle a prejavu. Inými slovami, simuláciou právneho úkonu dochádza k vedomému obídeniu uskutočnenia iného právneho úkonu, ktorý by konkrétnemu právnemu vzťahu obsahovo zodpovedal. Odporca preto nerozumie aplikácii pojmu „simulovaný právny úkon“ zo strany žalobcu pre právny vzťah daný z Kúpnej zmluvy. O simulácii právneho úkonu by sa dalo uvažovať napr. v prípade, by zmluvné strany mali vôľu uzavrieť darovaciu zmluvu, ale v skutočnosti uzavreli kúpnu zmluvu. Žalovaný nerozumie, aký právny vzťah mal byť v danom prípade kúpnou zmluvou simulovaný vzhľadom na vyššie spomenuté okolnosti a riadne plnenie podľa Kúpnej zmluvy je zrejmé, že o simuláciu právneho úkonu tvrdenú žalobcom sa v danom právnom vzťahu nemohlo v žiadnom prípade jednať.
6. V ďalších častiach odôvodnenia súd poukazuje na prebiehajúce konania a vykonanie dokazovania i výsluchom svedkov, pričom ide o kopírovanie zápisníc z pojednávania. Na základe vykonaných dokazovaní súd uviedol, že vec právne posúdil v zmysle ust. §§ 588, 589 spojení s §§ 37 ods. 1,2 a 3 Obč. zák. a uzavrel, že vzhľadom na uvedené skutočnosti, v zhode s tvrdením žalovaného čo preukazoval výpoveďou svedka p. N. G., ktorý uviedol, že dátum do zmluvy napísal on sám i keď si nepamätal, čí išlo o dátum, kedy bola skutočne zmluva podpísaná. Písomná forma zmluvy o prevode nehnuteľností je zavŕšená až podpismi všetkých zmluvných strán, pričom v prípade prevodcu je zavŕšená až overením jeho podpisu, keďže toto overenie sa vyžaduje ako nevyhnutná súčasť takejto zmluvy. To platí aj o výpovedi svedka p. Ú., ktorý uviedol, že k overeniu jeho podpisu došlo v r. 2005, ktorý zároveň podrobne uviedol a odôvodnil vo svojej svedeckej výpovedi časovú os a dôvod uvedených dátumov na zmluve a s poukazom na to, že v zmysle konštantnej judikatúry sudcovských autorít, kde najvyššie súdne autority, podľa článku 11. základných princípov C.s.p. je totiž s účinnosťou od 1.7.2016 práve táto rozhodovacia činnosť pre súdy nižšieho stupia rozhodovacou činnosťou záväznou (ibaže by existovali skutkové právne osobitosti prípadu, ktoré by odôvodňovali možnosť odklonu; ten však je v takom prípade potrebné podľa § 220 ods. 3 C.s.p. dôkladne odôvodniť) a podľa názoru odbornej doktríny, ktorá zabezpečovala proces tvorby nových procesných kódexov, sa pod pojmom najvyššia súdna autorita má rozumieť Najvyšší súd Slovenskej republiky, Ústavný súd slovenskej republiky, Súdny dvor EU a Európsky súd pre ľudské práva, ,,uvedenie dátumu nie je podstatnou náležitosťou zmluvy a preto tento údaj nie je spôsobilý privodiť sám o sebe platnosť alebo neplatnosť právneho úkonu“. Štatutárny zástupcovia oboch zmluvných strán potvrdili reálnu a vážnu vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, pričom sa dohodli na všetkých podstatných náležitostiach t.j. na predmete kúpy ako kúpnej cene, pričom kúpna cena bola určite vyjadrená v čl. 2 bod 1 kúpnej zmluvy. Takto potom je kúpna zmluva platným právnym úkonom, ktorá spôsobila zamýšľané záväzkoprávne aj vecnoprávne účinky, a tak z uvedeného jasne vyplýva, že žalobca vychádza z nesprávneho záveru, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo dňa 1.8.2002. Súd záverom v tejto súvislosti zdôraznil, že v rámci písomného vyhotovenia rozsudku sa zaoberal podstatnými časťami argumentácie oboch sporových strán ako bola z ich strany prezentovaná v konaní. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). Záverom sa vyjadril i k nevykonaniu výsluchu svedka p. C.. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu vo veci samej v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.
7. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V obsiahlejšom odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a tým znemožnil objasnenie hodnoverných a pravdivých skutočností v predmetnej právnej veci, ktoré by mohli mať za následok kvalifikované a nie bezprecedentné rozhodnutie. V neposlednom rade mu na základe uvedeného vytýkal
i nesprávne právne posúdenie tak ustanovení kúpnej zmluvy ako aj veci samej. V tejto súvislosti poukázal i na neplatnosť dohody o cene a dátum uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy.
8. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu a zdôraznil, že dátum uvedený na zmluve nemá vplyv na okamih jej uzavretia, pričom nie je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy a preto tento údaj nie je spôsobilý privodiť neplatnosť právneho úkonu.
9. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku je dôvodné.
Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p., súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
Podľa § 389 ods. 2 C.s.p., ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C.s.p., odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podľa § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovacú prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
10. Odvolací súd v kontexte s dôvodmi odvolania konštatuje, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, nakoľko nevykonal dokazovanie tak, ako ho navrhol žalobca, pričom je potrebné zdôrazniť, že takéto dokazovanie bolo pre správne posúdenie žaloby a pre zistenie pasívnej legitimácie žalovaného dôležité. Následkom nedostatočne zisteného skutkového stavu nevykonaním žalobcom navrhnutých dôkazov mohlo dôjsť i k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čím došlo postupom súdu prvej inštancie i k porušeniu práva na spravodlivý proces a k odňatiu možnosti konať pred súdom. Naviac sa napadnutý rozsudok javí odvolaciemu súdu ako nejasný a zmätočný a odôvodnenie preto nie je v súlade s ust. § 220 C.s.p..
11. Záverom odvolací súd dodáva, že medializované zverejnenie správ v aplikácii Treema obsahuje i komunikáciu sudcu, ktorý vo veci rozhodoval a vydal napadnutý rozsudok. Preto odvolací súd vyjadruje i podozrenie, že vo veci rozhodoval zaujatý sudca. Keďže Dr. Z. už nie je sudcom, vec bude v ďalšom konaní prejednávať nový zákonný sudca.
12. So zreteľom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1, písm. b/ C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1, C.s.p. na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2, C.s.p. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3, C.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.