Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/189/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča, členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobcu Ing. N. D., bytom I. XX, proti žalovanému Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Masarykova 10, Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. sp.: KaPO , ČRZ: 158987/2018, zo dňa 16. novembra 2018, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelária Prešov, Slovenská 40, Prešov, č. sp.: KaPO , ČRZ: 158987/2018 zo dňa 16.11.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalované Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov rozhodnutím zo dňa 16.11.2018 č. sp.: KaPO , ČRZ: 158987/2018 ako príslušný správny orgán podľa o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte: „zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi“) nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci žiadateľovi Ing. N. D., nar. XX.XX.XXXX v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd žiadateľa uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.04.2018.

2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 28.08.2018 bol žalovanému doručený list žiadateľa (v tomto konaní v procesnom postavení žalobcu) z obsahu ktorého vyplývalo, že žiada o poskytnutie právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.04.2018. Vzhľadom na skutočnosť, že žiadosť nebola podaná na predpísanom tlačive a žiadateľ nepredložil ani žiaden doklad preukazujúci splnenie podmienok pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci, žalovaný správne konanie dňa 04.09.2018 prerušil a zároveň vyzval žiadateľa na predloženie tlačiva žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ktoré mu bolo zaslané v prílohe označeného rozhodnutia o prerušení konania ako aj na preloženie vo výzve požadovaných dokladov. Žalobca vyplnené tlačivo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci spolu s prílohami doručil žalovanému dňa 26.09.2018. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ďalej uviedol, že vo veci právneho sporu, s ktorým sa žiadať obrátil na centrum, je daná pôsobnosť centra, pretože ide o občianskoprávnu vec a žalobca na preukázanie skutkového stavu a opodstatnenosti svojho nároku predložil k žiadosti fotokópie týchto dokladov :

- uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 26.04.2018;

- ústavná sťažnosť žiadateľa zo dňa 06.09.2018, porušovateľ: Krajský súd v Prešove, Najvyšší súd Slovenskej republiky a

- odpoveď žiadateľa na výzvu, doručená centru dňa 26.09.2018. Pre potrebu správneho konania žalovaný z webového sídla Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zabezpečil anonymizované znenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.02.2017.

3. Žalovaný ďalej konštatoval, že z obsahu predložených dokladov vyplýva, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (v ďalšom texte aj : „NS SR“), sp. zn. zo dňa 26.04.2018 súd zastavil konanie o dovolaní žiadateľa proti uzneseniu NS SR sp. zn. zo dňa 23.02.2017, ktorým najvyšší súd podľa v spojení s prevej vety a tohto zákona odmietol odvolanie žiadateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove, sp. zn. - 32 z 18.03.2016. Z uznesenia Krajského súdu v Prešove z 18.03.2016 pritom vyplýva, že týmto rozhodnutím bol zamietnutý ako nedôvodný návrh žiadateľa proti nečinnosti správneho orgánu a to Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky, v konaní vedenom podľa príslušných ustanovení o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie. V odôvodnení uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. z 26.04.2018 (doručené žalobcovi dňa 06.07.2018) súd zároveň uviedol, že konanie zastavil z dôvodu, že neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v danej veci pred najvyšším súdom. Práve proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal ústavnú sťažnosť (na poštovú prepravu podaná dňa 06.09.2018), v ktorej namietal porušenie práva na spravodlivé súdne konanie s poukazom na , 2, 3 a porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa .

4. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí zaujal stanovisko, že žalobca namietal porušenie svojich základných práv a slobôd rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým bolo konanie o dovolaní proti uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o odmietnutí odvolania zastavené. Zároveň konštatoval, že uznesenie krajského súdu o zamietnutí návrhu, proti ktorému podal žalobca odvolanie bolo rozhodnutím podľa V. časti vtedy platného a účinného , teda rozhodnutím vydaným v správnom súdnictve. Žiadateľ sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému správnemu orgánu povinnosť konať a rozhodnúť v primeranej lehote a jeho návrh bol zamietnutý. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu žalovaný mal za to, že rozhodnutím o zastavení konania o dovolaní v tzv. správnom súdnictve nemohlo dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd žiadateľa, pretože dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné. V tej súvislosti sa odvolal na právne názory vyslovené v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj rozhodnutie NS SR v konaní vedenom pod sp. zn. a vychádzal aj z konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej: „niet žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné“ (právny názor vyslovený v rozhodnutí sp. zn. ). Zdôraznil, že kým v civilnom dovolacom konaní najvyšší súd dohliada prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť rozhodovania v súdnych konania, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde, správne súdnictvo je charakterizované preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej sústavy ako sústavy súdnej. Keďže už správne súdnictvo je kontrolou inej sústavy, zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania (). Žalovaný z týchto dôvodov v preskúmavanom rozhodnutí uzavrel, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva jeho prípustnosť proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu v správnom súdnictve a teda Najvyšší súd nie je v správnom súdnictve dovolacím súdom a nemá právomoc ako dovolací súd konať. Podľa žalovaného tak rozhodnutie o zastavení konania o dovolaní v správnom súdnictve nie je spôsobilé privodiť porušenie základných práv a slobôd žiadateľa v tomto konaní, čím nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, a teda žiadateľ s poukazom na ustanovenie zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci pritom má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a priložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalobca nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci, žiadateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci v označenej veci nepriznal.

5. Včas podanou správnou žalobou z 22.12.2018, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 31.12.2018 žalobca žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Centra právnej pomoci, Kancelária Prešov č. sp. KaPO , ČRZ: 158987/2018 zo dňa 16.11.2018, navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Tvrdil, že ako účastník administratívneho konania bol rozhodnutím správneho orgánu ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a preskúmavané rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné. Namietol, že žalovaný v tejto právnej veci opakovane preukázal svoju zaujatosť, nekompetentnosť, a nekvalifikované posúdenie tejto právnej veci. Nesúhlasil so záverom žalovaného, že vo veci, s ktorou sa na neho obrátil so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu. Vyslovil názor, že takéto konštatovanie žalovaného je priam až zarážajúce, čo všetko dokáže vymyslieť a zmeniť zákon len preto, aby nepriznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci. Namietol, že aj keď žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza citácie z rozhodnutí súdov, neuvádza podstatné a relevantné ustanovenia vzťahujúce sa na tento predmet sporu. Tvrdil, že následkom výroku žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí je to, že naďalej bude okrádaný a bude aj ničený jeho majetok. Rozhodnutie žalovaného považoval za ďalšie šikanózne, nezákonné, účelové a zmätočné rozhodnutie, ktoré nerozhodlo o veci, v ktorej žiadal o právnu pomoc. Vyslovil pochybnosť, či žalovanému skutočne ide o to, aby účastníkovi konania bola priznaná právna pomoc a to za situácie, keď rozhodnutie žalovaného je zmätočné, nepreskúmateľné z nedostatku dôvodov a odôvodnenie jeho rozhodnutia je aj absolútne nedostačujúce a nedáva žiaden zákonný podklad pre výrok rozhodnutia. Žalobné dôvody označil s poukazom na , , a , t. j. že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý uznal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V závere zdôraznil, že žalovaný vo svojich rozhodnutiach neuviedol, že v obdobných konaniach pred žalovaným jeho rozhodnutia už boli vyhlásené za nezákonné viacerými rozsudkami Krajského súdu v Košiciach, ako aj rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 25.04.2019 navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, prípadne ako oneskorene podanú odmietol. Mal za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto v celom rozsahu trval na skutkových a právnych záveroch uvedených v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Vo vyjadrení zdôraznil, že v zmysle ustanovenia správnou žalobou sa musia okrem všeobecných náležitostí podania uviesť aj dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné, t. j. žalobné dôvody. Žalobca však v správnej žalobe neuviedol, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, ale v celom rozsahu správnej žaloby vyjadruje len svoj nesúhlas s rozhodnutím žalovaného a konštatuje zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zároveň vo vyjadrení zdôraznil, že vo vzťahu k posúdeniu zrejmej bezúspešnosti sporu trvá na záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pretože žalobca na výzvu žalovaného neuviedol, ktoré jeho základné práva a slobody boli predmetným uznesením porušené a v čom konkrétne podľa neho toto porušenie spočíva pre prípad, že žalobca konkrétne základné práva a slobody uviesť nevie. Podľa žalovaného inštitút ústavnej sťažnosti neslúži ako ďalšia forma opravného prostriedku v inštančnom postupe, ale slúži na nápravu závažných zásahov do garantovaných práv a slobôd. Zotrval preto na názore, že najvyšší súd nie je v správnom súdnictve dovolacím súdom a nemá právomoc ako dovolací súd v správnom súdnictve konať, preto rozhodnutie o zastavení konania o dovolaní v správnom súdnictve podľa názoru žalovaného nie je spôsobilé privodiť porušenie základných práv a slobôd žiadateľa v tomto konaní. V závere vyjadrenia zdôraznil, že žalobca nebol schopný označiť, ktoré jeho základné práva a slobody boli predmetným uznesením najvyššieho súdu porušené, prípadne uviesť, v čom konkrétne podľa neho toto porušenie spočíva, preto možno prijať záver, že ide len o snahu žalobcu využiť inštitút ústavnej sťažnosti ako ďalšiu formu opravného prostriedku vyjadrujúcu jeho nespokojnosť s predmetným rozhodnutím.

7. Žalobca v replike z 28.08.2019 vyslovil názor, že žalovaný správny orgán sa opätovne nevyjadruje k podanej správnej žalobe, ale opisuje udalosti, resp. chronologický postup jednotlivých úkonov v danej

veci a opätovne iba uvádza, ako má vyzerať správna žaloba a čo má obsahovať. Vo vzťahu k tomu, aké jeho základné práva a slobody boli porušené žalobca uviedol, že zo strany žalovaného ide o hrubú aroganciu, pretože práve preto žiadal o právnu pomoc, aby kvalifikovaný právny zástupca presne takéto práva a slobody označil. Opakovane sa odvolal na platnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj bližšie nešpecifikované rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, v ktorých je uvedený výklad hodnotenia zrejmej bezúspešnosti sporu. Na základe týchto skutočností trval v celom rozsahu na podanej správnej žalobe.

8. Žalovaný sa k podanej replike duplikou nevyjadril napriek tomu, že táto mu spolu s výzvou súdu bola doručená dňa 29.11.2019.

9. Správny súd v konaní podľa a nasl. , rozhodujúc o všeobecnej správnej žalobe, po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj po oboznámení sa s úplným administratívnym spisom správneho orgánu, na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného rozsudkom, ktorý bol vyhlásený dňa 29.01.2020 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

10. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo pred správnym súdom dňa 15.01.2020 v neprítomnosti zástupcu žalovaného (neúčasť žalovaného bola ospravedlnená podaním z 07.01.2020 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, pričom vyslovil súhlas, aby sa konalo aj v ich neprítomnosti) žalobca na upresnenie správnej žaloby doplnil, že zástupca žalovaného sa nezúčastňuje žiadnych pojednávaní, kde ako účastník vystupuje žalobca, pričom vo väčšine prípadov, s ktorými sa obrátil o pomoc na centrum právnej pomoci mu žiadna právna pomoc poskytovaná nie je, čo žalovaný odôvodňuje tým, že neboli kumulatívne splnené všetky tri zákonné podmienky pre jej poskytnutie. Namietal nesprávnosť právneho záveru žalovaného o tom, že nie je vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a v celom rozsahu nesúhlasil s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Podľa názoru žalobcu žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí rozhodol o veciach, ktoré mu vôbec neprislúcha rozhodovať, pretože o zrejmej bezúspešnosti môže rozhodnúť iba súd a nie centrum právnej pomoci. Opakovane sa odvolal na judikatúru tak Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach týkajúce sa problematiky posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu a poukázal aj na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , kde otázka bezúspešnosti je veľmi podrobne rozobratá a vysvetlená.

11. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci písomným podaním z 16.08.2018 označeným ako „Žiadosť o určenie kvalifikovaného právneho zástupcu z radov advokátov vo veci ústavnej sťažnosti pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.“ Z obsahu tejto žiadosti vyplýva, že žalobca žiadal o právnu pomoc v konaní proti uzneseniu NS SR sp. zn. zo dňa 26.04.2018. Reakciou žalovaného na predmetné podanie bolo rozhodnutie žalovaného o prerušení správneho konania č. sp. KaPO , ČRZ: 121845/2018 zo dňa 04.09.2018, ktorým zároveň vyzvalo žiadateľa, aby predložil vypísané a na príslušných miestach podpísané tlačivo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ktoré mu bolo zaslané v prílohe, a pre vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu predložil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.04.2018 spolu s vyznačenou právoplatnosťou, uviedol, ktoré jeho základné práva a slobody boli týmto uznesením porušené, uviedol, v čom konkrétne podľa jeho názoru spočíva porušenie označených základných práv a slobôd a v prípade, ak ústavnú sťažnosť už podal, predložil jej fotokópiu spolu so všetkými prílohami a dokladom preukazujúcim dátum jej podania na súde. Zároveň bol vyzvaný, aby predložil aj vo výzve označené doklady pre potreby posúdenia stavu materiálnej núdze. Žalobca na výzvu reagoval predložením Žiadosti o poskytnutie právnej pomoci na predpísanom tlačive z 23.09.2018, v ktorej označil, že žiada o právnu pomoc vo veci, v ktorej „ ide o žalobu proti nečinnosti správneho orgánu - Okresný úrad Prešov, Odbor výstavby a bytovej politiky, Námestie Mieru 3, 081 92 Prešov. Táto žaloba bola podaná po tom, čo Stavebný úrad a Okresný úrad Prešov boli neustále upozorňovaní na nezákonnú stavbu v rozpore so stavebným zákonom, boli mu zasielané materiály a neurobil nič! Umožnil výstavbu v rozpore so zákonom“. Z obsahu žiadosti ďalej vyplýva, že žiada o právnu pomoc a zastupovanie v rámci súdneho konania, ktoré sa týka už vydaného súdneho rozhodnutia ústavného súdu (neznámej sp. zn. vo veci ústavnej sťažnosti s doručením rozhodnutia dňa 06.07.2018). Z obsahu administratívneho spisu zároveň vyplýva, že tento obsahuje fotokópiu Ústavnej sťažnosti

sťažovateľa Ing. N. D. z 06.09.2018, kde ako porušovatelia sú označení 1/ Krajský súd v Prešove (uznesenie sp. zn. -32 zo dňa 18.03.2016) a 2/ Najvyšší súd Slovenskej republiky (uznesenia sp. zn. a sp. zn. ). Žalobca tak podal ústavnú sťažnosť „proti porušovaniu základných práv na spravodlivé súdne konanie (, 2 a 3 SR) a porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa .“

12. Z obsahu uznesenia NS SR sp. zn. zo dňa 23.02.2017, ktoré je obsiahnuté v administratívnom spise žalovaného vyplýva, že Krajský súd v Prešove uznesením z 18.03.2016 č. k. -32 podľa zamietol nedôvodný návrh navrhovateľa proti nečinnosti správneho orgánu v konaní vedenom podľa o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie, ktorým sa navrhovateľ domáhal vyslovenia povinnosti odporcu konať v zmysle Správneho poriadku vo veci jeho práva byť účastníkom správneho konania vo veci vydania územného rozhodnutia a stavebného povolenia pre označených stavebníkov. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom správny orgán druhého stupňa nerozhodol. Proti rozhodnutiu stavebného úradu nebolo podané odvolanie zo strany účastníkov stavebného konania, stavebné konanie bolo právoplatne ukončené a správny orgán druhého stupňa t. j. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky preto nemal žiadnu právomoc vo veci v tomto štádiu stavebného konania konať. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 23. 02. 2017 odmietol odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove vyššie uvedenej sp. zn. čo odôvodnil tým, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné ( v spojení s veta prvá a ).

13. Z obsahu uznesenia NS SR sp. zn. zo dňa 26.04.2018 obsiahnutého v administratívnom spise vyplýva, že predmetným uznesením NS SR zastavil konanie o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu sp. zn. z 23.02.2017 (podľa ), čo odôvodnil tým, že v správnom súdnictve s poukazom na platnú judikatúru (napr. Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , ako aj rozhodnutia NS SR) dovolanie neprichádza do úvahy.

14. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade tak s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia.

15. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

16. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

17. Podľa o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení , fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak: a/ jej príjem nepresiahne 1,4 - násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

18. Podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný

prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

19. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalobcovi ako žiadateľovi o právnu pomoc vo veci podanej ústavnej sťažnosti z 06.09.2018 proti rozhodnutiu, ktorým bolo zastavané konanie o ním podanom dovolaní vo veci týkajúcej sa správneho súdnictva nebola právna pomoc priznaná, a to z dôvodu, že žalovaný s ohľadom na okolnosti danej veci prijal záver, že vo veci, s ktorou sa žalobca obrátil na žalovaného so žiadosťou o právnu pomoc nie je vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu a preto žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky upravené v ust. § 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.

20. Správny súd zdôrazňuje, že pri takomto type súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov na základe všeobecnej správnej žaloby je podľa pre správny súd rozhodujúci stav konania v čase právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu - t. j. v tomto prípade v čase jeho doručenia žiadateľovi o právnu pomoc, t. j. žalobcovi tomto konaní. K skutkovým okolnostiam danej veci je potrebné zdôrazniť, že po doručení rozhodnutia ktorým bolo zastavené dovolacie konanie, žalobca proti uzneseniu NS SR podal na Ústavný súd Slovenskej republiky ústavnú sťažnosť (uvedené konštatoval aj žalovaný v ods. 4 na str. 4 preskúmavaného rozhodnutia), podanú na poštovú prepravu dňa 06.09.2018, v ktorej namietal porušenie práva na spravodlivé súdne konanie (, 2, 3 SR) a porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa . Z obsahu administratívneho spisu, ako aj správnej žaloby a neskôr aj z repliky žalobcu vyplýva, že žalobca žiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci v dvoch rovinách - prvej týkajúcej sa pomoci pri identifikácií jeho základných práv, ktoré boli, resp. mohli byť porušené rozhodnutím NS SR a druhej, - ktorá sa týka priamo samotného zastupovania v konaní pred ústavným súdom o jeho ústavnej sťažnosti. Správny súd zdôrazňuje, že ako správny hodnotí právny záver žalovaného z preskúmavaného rozhodnutia, že dovolanie v správnom súdnictve v zásade nie je prípustné (ktorý záver vychádza z platnej judikatúry Ústavného súdu SR ako aj NS SR), zároveň je však zároveň potrebné zdôrazniť, že žalobca nežiadal o právnu pomoc v konaní pred dovolacím súdom (NS SR), ale v konaní pred ústavným súdom, na základe jeho ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu NS SR v dovolacom konaní.

21. Správny súd zdôrazňuje, že žiaden zo zákonných predpisov nebráni žalobcovi podať na Ústavný súd Slovenskej republiky ústavnú sťažnosť, ak má za to, že rozhodnutím všeobecného súdu bol poškodený na jeho ústavných právach, avšak o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov a aj v súčasnosti platný Z .z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný od 14.11.2018) stanovuje podmienky, za akých je takáto ústavná sťažnosť fyzickej osoby prípustná, a aké podmienky musia byť splnené aby sa ústavnou sťažnosťou mohol ústavný súd aj zaoberať. Uvedené posúdenie podľa názoru správneho súdu je však plne v právomoci ústavného súdu, ktorý podaný návrh predbežne prerokuje, a ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu ( ).

22. Správny súd poukazuje aj na právne závery vyplývajúce z rozhodnutia NS SR vo veci vedenej pod sp. zn. z 28.03.2018, týkajúcej sa skúmania podmienok pre poskytnutie právnej pomoci, kde pri hodnotení zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorého sa právna pomoc mala týkať výslovne uviedol právny názor, že pri posudzovaní bezúspešnosti sporu centrum prihliada len na formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa a zamietnutie žiadosti z tohto dôvodu bude prijateľné iba v zrejmých prípadoch, napr. uplynutie prekluzívnej lehoty a pod.. Aj iné rozhodnutia najvyššej súdnej autority podporujú tento právny názor, že úlohou centra je prípadnú bezúspešnosť hodnotiť iba z pohľadu splnenia procesných predpokladov, nie však z pohľadu hodnotenia výsledku sporu z vecnej stránky, čím by mohlo dôjsť k prejudikovaniu sporu a v zásahom do právomoci iných, teda aj súdnych orgánov.

23. Práve z týchto dôvodov správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného hodnotil ako nesprávne, pretože žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci nielen v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, ale aj právnej pomoci pri identifikovaní, resp. pomenovaní tých jeho základných práv, ktoré mohli byť resp. boli porušené označeným rozhodnutím NS SR. Správny súd preto pre

nesprávny právny názor, z ktorého žalovaný vychádzal pri svojom rozhodnutí v zmysle ust. rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

24. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného opätovne vyhodnotiť žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci z hľadísk, ktoré boli označené v tomto odôvodnení rozsudku, a zároveň správny súd dáva do pozornosti žalovanému, že jeho povinnosťou bude v prvom rade zistiť aktuálny stav konania o ústavnej sťažnosti žalobcu, a v ďalšom konaní postupovať na základe takto zistených skutočností.

25. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný ( ).

26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný voči neúspešnému žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci procesným postupom podľa a .

27. Senát Krajského súdu v Košiciach rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.