Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/3/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne R.. R. L., V.. X.X.XXXX, P. L. Q., J. X, zast. JUDr. Adrianou Krajníkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, o zaplatenie 5.987,23 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č. k. -62 zo dňa 21.11.2019 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o zastavení konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie návrh žalobkyne na odpustenie zmeškania lehoty zo dňa 12.9.2019 zamietol, druhým výrokom konanie zastavil a tretím výrokom rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 10 € zaplateného na účet Okresného súdu Košice I žalobkyni prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou od žalovaného domáhala žalovanej sumy a náhrady trov konania, s podaním žaloby nebol zaplatený súdny poplatok. Súd prvej inštancie ju preto výzvou zo dňa 18.7.2019 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 10 € do 10 dní od doručenia výzvy, pričom výzva bola zástupkyni žalobkyne doručená dňa 4.8.2019. Žalobkyňa však zaplatila súdny poplatok až dňa 10.9.2019. Žalobkyňa podaním zo dňa 12.9.2019 žiadala súd o odpustenie zmeškanej lehoty z dôvodu, že jej zástupkyni bola doručená výzva do elektronickej schránky 4.8.2019, avšak prevzala ju až 8.9.2019 a súdny poplatok bol uhradený hneď 10.9.2019. Právna zástupkyňa si výzvu prevzala až 8.9.2019 z dôvodu čerpania letnej dovolenky, čo podľa nej je ospravedlniteľnou prekážkou, pre ktorú vec nevedela vybaviť.

3. Súd prvej inštancie následne citoval ust. , , , , , , , , o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a doplnkov, podľa , podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ) o advokácii a následne rozhodol tak, že návrh žalobkyne na odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby zamietol. Podľa názoru súdu prvej inštancie dovolenka a sviatočné obdobie nemôže byť ani nie je ospravedlniteľným dôvodom pre odpustenie zmeškania lehoty, ale skôr nezodpovedným a ľahkovážnym prístupom právneho zástupcu žalobkyne k povinnostiam, ktoré mu z plnomocenstva udeleného žalobkyňou vyplývajú. Zástupkyňa žalobkyne uviedla, že dovolenku čerpala od 1.7.2019 do 4.9.2019 teda dlhodobo v trvaní najmenej dvoch mesiacov, čo nie je neplánovanou udalosťou a musela si byť vedomá, že ak plánuje dovolenku v tomto

období, musí počítať s tým, že žiaden právny predpis pri plynutí lehôt dovolenku neupravuje a nepozná. Aj v zmysle ust. § 21 zákona o advokácii, ak advokát nemôže pre dlhodobú neprítomnosť riadne chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta je povinný odmietnuť poskytovanie právnych služieb.

4. Ďalej súd dôvodil, že dňa 1. júla 2017 nadobudla účinnosť časť novely , podľa ktorej, ak poplatník v lehote stanovenej súdom nezaplatí súdny poplatok a súd konanie z tohto dôvodu zastaví, dodatočné zaplatenie súdneho poplatku v odvolacej lehote bude bez ďalšej relevancie na trvanie konania a súd uznesenie o zastavení konania nezruší. K zrušeniu môže pristúpiť len vtedy, ak sa dodatočne zistí, že k samotnému zastaveniu vôbec nemalo dôjsť, napríklad že bol poplatok zaplatený v súdom určenej lehote, len súd o tom nevedel alebo tu existuje niektorý iný z dôvodov, ktorý je uvedený v Zb o súdnych poplatkoch. Vzhľadom k tomu, že v súdom stanovenej lehote nebol zaplatený súdny poplatok, ktorý bol splatný už podaním žaloby, súd konanie zastavil. Keďže zaplatila žalobkyňa súdny poplatok až po stanovenej lehote a po zastavení konania rozhodol súd o vrátení súdneho poplatku vo výške 10 € bez krátenia. 5. V zákonnej lehote proti uzneseniu súdu prvej inštancie, a to proti jeho druhému výroku, ktorým súd konanie zastavil, podala žalobkyňa odvolanie podľa ust. , , a . Poukázala na to, že predmetná písomná výzva na úhradu súdneho poplatku do elektronickej schránky právnej zástupkyne uložená dňa 19.7.2019 s úložnou lehotou 15 dní, ktorý dátum uloženie uplynul 3.8.2019. Písomnosť sa de iure považovala za doručenú 4.8.2019, avšak skutočné doručenie písomnosti nastalo až po ukončení dovolenky právnej zástupkyne 4.9.2019 reálnym prevzatím výzvy, a to dňa 8.9.2019, pričom už 10.9.2019 bol súdny poplatok zaplatený a zároveň bolo hneď požiadané návrhom zo dňa 12.9.2019 o odpustenie zmeškania lehoty predmetného úkonu. K veci ako dôkaz bol priložený aj úradný záznam o čerpaní dovolenky. Vytýkala, že súd prvej inštancie sa zameral iba na otázku samotného odpustenia zmeškania lehoty, pričom vychádzal z prezumpcie fikcie doručenia, aj keď mu zo spisu vyplývala skutočnosť, že právna zástupkyňa sa ako adresát elektronickej správy nemohla s obsahom tejto správy oboznámiť v úložnej lehote, vzhľadom na jej objektívnu neprítomnosť na pracovisku z dôvodu čerpania dovolenky. Súd sa nijako nevysporiadal s otázkou neúčinnosti doručenia podľa zák. č.l o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Govermente) ale vec posúdil iba podľa ustanovení . Pokiaľ súd prvej inštancie dôvodil, že dovolenka a sviatočné obdobie nemôže byť dôvodom na odpustenie zmeškania lehoty, tento názor bol asi doslovne prevzatý z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 28.2.2014 a úsudok súdu prvej inštancie právna zástupkyňa považovala za právne irelevantný k veci a dehonestujúci právnu zástupkyňu na rozdiel od zastupovania v tomto spore, keď právna zástupkyňa vykonáva advokáciu samostatne, v poukazovanej veci išlo o zastupovanie advokátskym spoločenstvom, ktorého konateľom je advokát, kde v spoločenstve pôsobili ďalší traja advokátski koncipienti, z ktorých jeden bol osobitne poverený zastupovaním veci. V tomto prípade však ide o iný skutkový stav, pretože právna zástupkyňa žalobkyne vykonáva svoju činnosť samostatne v zmysle zákona o advokácii, preto je neprítomnosť z dôvodu dovolenky v súvislosti so zmeškaním úkonu jednoznačne ospravedlniteľným dôvodom. Dovolenka je podľa nej objektívnym ospravedlniteľným dôvodom absencie v práci aj pri výkone advokácie, pretože tu ide o základné právo, ktoré aj advokátovi zaručuje . Hodnotenie osoby právnej zástupkyne ako nezodpovednej a ľahkovážnej iba preto, že využila svoje základné ústavné právo dovolenky a ako samostatne konajúci advokát na tomto základe postavila žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty je nielen etickým, ale aj hrubým právnym excesom, pretože je v priamom rozpore s SR, v zmysle ktorej je dovolenka zaručeným a teda ospravedlniteľným dôvodom pre absenciu plnenia pracovných povinností. Čo sa týka dĺžky dovolenky, tá nemá právny význam nakoľko právne podstatná je skutočnosť absencie poznatku o doručení, t. j. o uložení správy o doručovaní do elektronickej schránky. Pri listovej zásielke sa podľa ustálenej judikatúry skúma otázku nezastihnutia adresáta v sídle doručovania a pokiaľ je nezastihnutie je objektívne preukázané, potom nastáva fikcia doručenia, ale zásielka sa opakovane doručí a príslušné lehoty plynú od nového doručenia v zmysle . Obdobne je to upravené v prípade aj elektronickej zásielky, kde sa v konaní o neúčinnosť doručenia skúma možnosť adresáta oboznámiť sa s obsahom elektronickej úradnej správy v úložnej lehote ( zákona o e-Govermente). Osobitný poukaz na ust. zákona o advokácii je už vôbec právne irelevantný, čerpanie dovolenky nezakladá povinnosť advokáta odmietnuť právnu službu. Súd mal postupovať skôr v zmysle ust. zákona o advokácii. V danej veci nešlo o otázku nemožnosti zastupovania klienta pred súdom, ale zastupovanie tu riadne trvalo, iba počas neho došlo k čerpaniu dovolenky na zotavenie samostatne činného advokáta, ktoré spadá do času riadneho výkonu advokácie, teda to riadneho trvania zastupovania klienta pred súdom. Nie je to ani prípadom v zmysle už uvedeného ustanovenia ods.

1 zákona o advokácii, pretože pri inej konštrukcii, kde by dovolenka na zotavenie mala byť prekážkou vo výkone advokácie, bola by ňou až dovolenka v trvaní 31 dní, čo je inak minimálna základná výmera dovolenky u zamestnanca podľa , za ktorého stavu by musel každý jeden samostatne činný advokát, čerpajúci letnú dovolenku v tomto rozsahu zabezpečiť si náhradného kolegu, splnomocniť ho na prebratie písomnosti a podrobne ho oboznámiť s každý jedným prípadom svojho zastupovania, lebo nemôže predvídať aká listina a v ktorom okamihu jeho dovolenky bude doručená a ako ju treba vybaviť. Poukazovala pritom v súvislosti s ospravedlniteľnosťou zmeškania úkonu aj uznesením Najvyššieho súdu SR z 5.8.2011 sp.zn. . V namietanom zastavení konania je primárnou otázkou fikcie doručenia, kedy však z dôvodu čerpania dovolenky sa zástupkyňa objektívne nedozvedela o doručovanej správe a o uložení do jej elektronickej schránky, čím došlo k skutkovej situácii podľa , a zákona e- Goverment. Žalobkyňa ďalej uviedla a dala do pozornosti advokátskeho poriadku, kde úradným miestom doručovania úradných písomností je sídlo advokáta. Znamená to, že advokát nemá právnu povinnosť preberať úradnú elektronickú korešpondenciu na inom, než na úradnom mieste. Vylúčila tým taký výklad, ktorý by prezumoval vzhľadom k tomu, že ide o elektronické doručovanie technicky dostupné kdekoľvek a kedykoľvek, je dané nepretržite preberanie písomnosti 365 dní v roku bez nároku na absenciu oboznámenia sa s obsahom elektronickej úradnej správy v úložnej lehote. Takýto prístup k preberaniu písomnosti advokátom je však bez opory v zákone. Keďže advokát má právnu povinnosť preberať úradné zásielky v mieste sídla, platí to potom aj o úradných zásielkach doručovaných elektronicky a skutočnosť, že advokát koná aj inak a preberá písomnosti z elektronickej stránky aj mimo sídla alebo nad rámec úradných hodín, zakázaná nie je, avšak to nie je právna povinnosť advokáta. Teda neprevzatím úradnej zásielky z elektronickej schránky počas objektívnej neprítomnosti v mieste sídla nie je porušením právnej povinnosti advokáta. Čo sa týka dĺžky dovolenky dala do pozornosti, že podstatné je to, že u samostatne činného advokáta je zjavné, že v dôsledku čerpania dovolenky v čase úložnej doby doručenej úradnej správy na čo postačí už len 15 dní sa pre neprítomnosť na pracovisku nemohol objektívne oboznámiť s jej obsahom a prípadná vyššia dĺžka dovolenky je irelevantná. Vzhľadom k uvedenému žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v druhom výroku ako nesprávne a predčasné zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaného odvolania podľa ust. bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. , a a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Odvolaním bol napadnutý iba výrok uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení konania, ostatné výroky teda neboli predmetom prieskumu odvolacím súdom.

7. Žalobkyňa použila odvolacie dôvody uvedené v , , , . V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Nebol zistený ani taký nesprávny procesný postup súdu, ktorý by mal za následok porušenie práv žalobcu na spravodlivý proces, preto odvolací súd uznesenie napadnuté odvolaním ako vecne správne potvrdil podľa .

8. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, ktoré je podrobné a vyčerpávajúce, preto na neho v plnom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia odvolací súd uvádza:

9. K zastaveniu konania došlo po oneskorene zaplatenom súdnom poplatku zo žaloby a po tom, čo bol zamietnutý návrh žalobkyne na odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie tohto poplatku, keďže súd dôvod uvedený žalobkyňou neposúdil ako ospravedlniteľný. Podľa súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.

10. Zmeškanie procesnej lehoty potencionálne vyvoláva závažné dôsledky v podobe procesnej preklúzie, t .j. zániku práva vykonať úkon na vykonanie ktorého bola lehota určená alebo možnosti súdu neprihliadnuť na procesné úkony, ktoré strana sporu urobí po márnom uplynutí určenej lehoty.

Pre prípady, keď strana sporu nevykonala včas procesný úkon z ospravedlniteľného dôvodu zákon tu umožňuje za kumulatívneho spojenia viacerých podmienok odpustenie zmeškania lehoty, následkom čoho bude oneskorene urobené podanie vecne prejednané. Súd posudzuje dôvod omeškania a predovšetkým skutočnosť, či tento dôvod je ospravedlniteľný. Príkladom ospravedlniteľného dôvodu je napr. náhle ochorenie alebo nepredvídaná pracovná cesta. Ospravedlniteľným dôvodom nebude dovolenka (komentár k Civilného sporovému poriadku Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomášovič a kolektív). Treba tu uviesť, že jednou z významných konceptných zmien, ktoré priniesol je prísna fikcia doručenia súdnych písomností v prípade ich neprevzatia advokátom na tzv. oficiálnej adrese, ale keďže v určitých prípadoch by vyvodenie fikcie bolo príliš tvrdé, zákon dáva v súdu možnosť odpustiť zmeškanie lehoty, ktorá takto začala plynúť, avšak jedine za kumulatívneho splnenia dvoch predpokladov, a to, že adresát sa na adrese nezdržiaval z ospravedlniteľného dôvodu, napr. pobyt v zdravotníckom zariadení a v súvislosti so zdržiavaním sa na inej adrese, adresát neporušil žiadnu právnu povinnosť. Tu je treba uviesť, že aj pri vyššie citovaný komentár k uvádza, že ospravedlniteľným dôvodom nemôže byť situácia, že adresát bol na dovolenke a podobne. V takomto prípade je adresát povinný zabezpečiť si preberania písomností a v tomto prípade je irelevantné, či ide o doručovanie doručovateľom alebo elektronickým spôsobom. Je pravdou, že v upravuje aj spôsob doručovania súdnych písomností do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, ktorým je o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Govermente).

11. Podľa § 32 ods. 5 písm. b/ zákona o e-Govermente, ak elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak nie je adresou orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr a to aj vtedy, ak sa o tom adresát nedozvedel. Podľa ods. 6 písm. b/ tohto ustanovenia ust. odseku 5 písm. b/ sa nepoužije, ak orgán verejnej moci rozhodne, že elektronické doručenie je neúčinné.

12. Podľa § 33 ods. 1 zákona o e-Govermente ak osobitný predpis neustanovuje iný postup na rozhodnutie o neúčinnosti elektronického doručenia alebo ak sa podľa osobitného predpisu neúčinnosť elektronického doručenia neposudzuje ako predbežná otázka, orgán verejnej moci, ktorý koná vo veci, ktorej sa elektronické doručovanie týka, rozhodne na návrh adresáta, že elektronické doručenie je neúčinné, ak tento preukáže, že objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením alebo na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne znemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatia by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať. V prípade, že orgán verejnej správy rozhodne o neúčinnosti doručenia elektronická úradná správa vrátane všetkých dokumentov sa považuje za doručený dňom, keď rozhodnutie o neúčinnosti elektrického doručenia nadobudne právoplatnosť.

13. Odvolateľka nepreukázala, že by skutočne došlo k neúčinnému doručeniu výzvy na zaplatenie súdneho poplatku tak, ako to prezentuje vo svojom odvolaní. Čo sa týka posúdenia ospravedlniteľnosti dôvodu, pre ktorý neprevzala včas elektronicky doručovanú výzvu na zaplatenie súdneho poplatku advokátka žalovanej, túto ju posúdil súd prvej inštancie správne, a podrobne svoje úvahy odôvodnil, s čím sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Keďže návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty nebolo vyhovené a súdny poplatok bol zaplatený až po stanovenej lehote, súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, keď konanie zastavil.

14. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa napadnutý výrok uznesenia ako vecne správny potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. v spojení s ust. . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala a žalovanému v ňom trovy ani nevznikli.

16. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).