Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-121-2019.pdf
PDF · 105.08 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/121/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: K. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., I. XXX, zastúpenej JUDr. Marianou Zavackou, advokátkou so sídlom Komárno, Nádvorie Európy 32/3, proti žalovanému: C. H., nar. XX. XX. XXXX, X. XXX, zastúpenému advokátkou JUDr. Ivetou Majlingovou, so sídlom v Komárne, Pohraničná 7, o zaplatenie 8.264,07 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 12. októbra 2018, č. k. 15C/132/2016-109, v spojení s opravným uznesením z 25. júna 2019, č. k. 15C/132/2016-140, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s jeho opravným uznesením (ďalej len „napadnutý rozsudok“, „napadnuté rozhodnutie“) súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 8.264,07 eura zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Pri svojom rozhodovaní aplikoval ust. § 451 ods. 1, 2 a § 454 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Vychádzal zo žaloby žalobkyne, ktorá sa v konaní domáhala zaplatenia žalovanej sumy na tom skutkovom základe, že so žalovaným počas trvania manželstva podpísali dňa 07. 11. 2006 zmluvu o poskytnutí úveru „R.“, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 10.280,16 eura. Ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa XX. XX. XXXX. V rokoch 2008 až 2015 žalobkyňa postupne uhradila sumu 16.528,15 eura, a preto požadovala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 8.264,07 eura, čo predstavuje polovicu uhradenej sumy. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, čo medzi stranami ani nebolo sporné, že žalobkyňa a žalovaný, ako manželia, dňa 07. 11. 2006 podpísali Zmluvu o poskytnutí úveru „R.“, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 300.000 Sk, na rekonštrukciu nehnuteľnosti, teda bol poskytnutý ako účelový úver, čo vyplývalo priamo zo znenia úverovej zmluvy (bod 2.1 Zmluvy). Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo právoplatne rozvedené dňa XX. XX. XXXX. Žalobkyňa v konaní preukázala, že v čase po rozvode splatila celú dlžnú sumu úveru. Argumentoval, že úver bol žalobkyni preukázateľne poskytnutý na financovanie rekonštrukcie nehnuteľnosti, ktorú má vo výlučnom vlastníctve, čo zistil zo znenia zmluvy o zriadení záložného práva, keď záložné právo bolo zriadené na nehnuteľnosti nachádzajúce sa vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a inú nehnuteľnosť spoločne strany sporu nevlastnili. V konaní bolo z potvrdenia banky a z výpisov účtu taktiež preukázané, že úver bol poukázaný na účet žalobkyne, s ktorým mohla disponovať len žalobkyňa. Dospel k záveru, že žalobkyňa minula úver na zveľadenie svojho majetku a zaplatené všetky splátky úveru po rozvode predstavujú jej náklady na jej výlučný majetok. Preto nevzhliadol dôvod, aby žalovaný bol zaviazaný,
pretože v jeho prípade neprišlo k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu. V závere uviedol, že úver poskytnutý na rekonštrukciu výlučného majetku jedného z manželov, nemôže byť predmetom zápočtu pri vyporiadavaní, a v danom prípade sa tak bývalí manželia nemohli stať podielovými dlžníkmi, a teda nie je možné požadovať zaplatenie polovice úveru. V danej súvislosti súd poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu ČR 22 Cdo 183/2008 zo dňa 03. 12. 2009, kde Najvyšší súd ČR vyslovil obdobný názor v súvislosti so splácaním hypotekárneho úveru po rozvode, ak úver bol použitý na nehnuteľnosť vo vlastníctve jedného z manželov.
3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 a § 262 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že úver bol poskytnutý stranám sporu ako manželom za trvania manželstva a ich majetok, ani úver nebol po rozvode manželstva vyporiadaný. Tvrdila, že sa so žalovaným ústne dohodla na platení úveru. Uviedla, že úver nebol použitý na rekonštrukciu nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve. Nehnuteľnosť nadobudla pred manželstvom v roku 2001 a potrebné úpravy v roku 2001-2002 zabezpečila z finančných prostriedkov z podnikania. Všetky úpravy boli vyfakturované a sú vedené v účtovníctve. Zvýraznila, že podmienkou poskytnutia hypotekárneho úveru bolo podpísanie záložnej zmluvy na nehnuteľnosť v jej vlastníctve. Úver si zabezpečovali z dôvodu vyrovnania si svojich záväzkov za nezaplatenie faktúr za plyn, elektrickú energiu a vodu. Dodala, že nedoplatky len za plyn boli v roku 2016 - 17.000 Sk, za rok 2017- 5.000 Sk a za rok 2018 - 17.000 Sk, spolu 39.000 Sk. Vyzdvihla, že na prvom pojednávaní strany sporu zhodne potvrdili, že do majetku žalobkyne z úveru bola poskytnutá suma 30.000 Sk za účelom rekonštrukcie kúpeľne. Žalovaný ale neuviedol, že z tohto úveru boli platené splátky na nové motorové vozidlo S. W., mesačne 6.000 Sk, do rozvodu manželstva spolu 120.000 Sk, ktoré auto si po rozvode zobral. Mala za to, že úver bol uzavretý spoločne a bola ich povinnosť ho splácať spoločne. Po rozvode manželstva banka vyzvala niekoľkokrát ako prvého v poradí uvedeného na úvere žalovaného na splácanie úveru. Nakoľko žalovaný neuviedol banke zmenu adresy, výzvy boli banke vrátené a následne bola vyzvaná ona a úver potom začala splácať. V roku 2010 podstúpila vážnu operáciu chrbtice a bola celý rok práceneschopná. Bol jej priznaný invalidný dôchodok vo výške 45%. Na následné komplikácie bola v priebehu ďalších dvoch rokov niekoľkokrát hospitalizovaná. To spôsobilo, že splácanie úveru bolo nepravidelné a veriteľ sa rozhodol uplatniť si záložné právo. V máji roku 2014 ju vyzvala dražobná spoločnosť o možnosť sprístupnenia nehnuteľnosti za účelom ohodnotenia predmetu záložného práva. Na základe týchto skutočnosti po dohode s rodičmi, ktorí jej pomohli so splatením úveru, požiadala veriteľa o možnosť predčasného splatenia úveru. Vzhľadom na jej zdravotný stav to bolo jediné východisko ako zabrániť vydraženiu nehnuteľnosti. Zvýraznila, že žalovaný svoje tvrdenie, že celý úver bol použitý na rekonštrukciu jej nehnuteľnosti, nijako nepreukázal. Namietala, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy doklady, ktoré mu boli súdu zaslané dňa 14. 07. 2016.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Zastal názor, že súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a správne vyhodnotil skutkový a právny stav. V konaní nebolo preukázané, že finančné prostriedky z poskytnutého úveru boli poukázané na jeho účet alebo, že by tieto prostriedky užíval. Uvedené bolo vyvrátené potvrdením VÚB a.s., ktorá potvrdila, že účet bol vedený na žalobkyňu a len žalobkyňa s ním mohla disponovať. Žalobkyňa svoju nehnuteľnosť nerekonštruovala len v rokoch 2001 a 2002, ale i v rokoch 2006 a 2007. Za účelovú označil námietku, že úver mal byť použitý na zaplatenie nedoplatkov na plyne v rokoch 2016, 2017 a 2018, teda po predčasnom splatení úveru. Nesúhlasil s tvrdením, že z úveru mali byť plnené splátky na zakúpenie motorového vozidla, pretože do BSM nenadobudli motorové vozidlo. Uzavrel, že všetky splátky po rozvode predstavujú náklady na výlučný majetok žalobkyne, a preto sa nemohol na účet žalobkyne obohatiť.
6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
9. Predmetom tohto konania je žaloba žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 8.264,07 eura z dôvodu, že počas trvania manželstva podpísali dňa 07. 11. 2006 Zmluvu o poskytnutí úveru, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 10.280,16 eura. V žalobe tvrdila, že manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa XX. XX. XXXX a po rozvode v rokoch 2008 až 2015 postupne splatila na úvere sumu 16.528,15 eura a žiadala, aby žalovaný zaplatil sumu bezdôvodného obohatenia vo výške 8.264,07 eura, teda polovicu uhradenej sumy. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.
10. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacej námietke žalobkyne, konkrétne k uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil. Takúto vadu konania odvolací súd v preskúmavanom konaní nezistil.
11. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
12. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len ústavy), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na inom orgáne SR.
13. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne aj o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
14. Obsah práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto (každý) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktorý je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/2008).
15. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 CSP dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
16. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto i primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobkyňa sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.
17. Podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.
18. Podľa čl. 8 CSP, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
19. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
20. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
21. Podľa ust. § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
22. Posudzujúc povinnosť dôkazného bremena žalobkyne v sporovom konaní, ktoré je konaním sporovým, v ktorom platí prejednacia zásada, so zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania súd prvej inštancie prejednal vec a rozhodol po vykonaní viacerých pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovanie navrhnuté stranami, ktoré po poučení nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Odvolací súd plne sa stotožňujúc so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie na zvýraznenie správnosti jeho rozhodnutia dodáva, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou ohľadom preukázania bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na základe ňou tvrdených skutočností.
23. Na tomto mieste odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahly a právne vyčerpávajúci výklad právneho inštitútu bezdôvodného obohatenia, na ktoré odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje a preberá ho za svoje vlastné. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa v konaní svoje tvrdenia, že prostriedky z hypotekárneho úveru, ktorý si vzali strany sporu za trvania manželstva, boli využité i žalovaným. Naopak, v konaní bolo preukázané, že dňa 07. 11. 2006 žalovaný ako dlžník a žalobkyňa ako spoludlžník uzatvorili ako manželia (manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa XX. XX. XXXX) s VÚB, a.s. ako veriteľom zmluvu o poskytnutí úveru „R.“, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi a spoludlžníkovi úver vo výške 300.000 Sk. Suma úveru mala byť podľa zmluvy poukázaná na účet XXXXXXXXXX/XXXX a úver bol poskytnutý ako úver účelový na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Zároveň veriteľ podpísal s dlžníkmi i zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorou zabezpečil pohľadávku vzniknutú z vyššie uvedenej úverovej zmluvy, pričom záložné právo bolo podľa zmluvy zriadené na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. V konaní bolo preukázané, že dispozičné právo k vyššie uvedenému účtu mala len žalobkyňa. Za situácie, že úver bol poskytnutý ako hypotekárny úver, ktorého podstatou je jeho viazanie ku konkrétnej nehnuteľnosti, úver bol viazaný k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, suma úveru bola poukázaná na účet žalobkyne, ktorá sama mala výlučné právo s týmto účtom disponovať, pričom v konaní žalobkyne nevyvrátila tvrdenie, že úver nebol použitý na rekonštrukciu nehnuteľnosti, na ktorú je úver viazaný, nemožno dospieť k inému právnemu záveru, než k akému dospel súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Vo svetle skutočností, že žalobkyňa, ktorá preukázateľne splatila celú sumu úveru, splácala úver poskytnutý jej na nehnuteľnosť v jej vlastníctve, pričom s úverom disponovala len ona sama, je nutné uzavrieť, že zaplatené splátky po rozvode predstavujú jej náklady na jej výlučný majetok. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že úver poskytnutý na rekonštrukciu výlučného majetku jedného z manželov, nemôže byť predmetom zápočtu pri vyporiadavaní.
24. V závere odvolací súd k odvolacím námietkam žalovanej vznesených v odvolaní, že úver bol použitý na kúpu auta žalovaného a na splatenie dlhov z faktúr za plyn, elektrinu a vodu, teda k novotám v odvolacom konaní, konštatuje, že v zmysle § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Odvolací súd nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Táto zásada vyplýva z princípu neúplnej apelácie. Výnimkou sú prípady, v ktorých odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní. Ak je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla, ako aj doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP, pokiaľ pôjde o tzv. novoty v odvolacom konaní. Odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu, alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. V prejednávanej veci žalobkyňa počas celého konania pred súdom prvej inštancie mala vytvorený dostatočný právny i časový priestor na preukázanie svojich tvrdení a produkovanie dôkazov v tomto smere, pričom vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi, na základe ktorých potom súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolaciemu súdu sa ale nedá podotknúť, že elementárnej logike odporuje tvrdenie, že hypotekárny úver splatený v roku 2015 slúžil na vyplatenie nedoplatkov na energiách v rokoch 2016 až 2018. K námietke žalobkyne ohľadom nevysporiadania sa zo strany súdu prvej inštancie s dokladmi preukazujúcimi rekonštrukciu
jej nehnuteľnosti v rokoch 2002 až 2005, s výpisom z banky a dokladmi z účtovníctva a 2002 odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie sa s týmito dôkazmi v odôvodnení rozhodnutia výslovne nezaoberal, avšak z kontextu celého odôvodnenia založeného na všetkých predložených dôkazoch je zrejmé, že tieto žalobkyňou predložené podklady žiadnym spôsobom nevyvracajú učinené závery súdu prvej inštancie, nepreukazujú, že žalobkyňa hypotekárny úver nespotrebovala na rekonštrukciu nehnuteľnosti, že by účet, na ktorý bola poukázaná suma úveru, patril inej osobe, ktorá by mala k nemu dispozičné oprávnenie a prostriedky z úveru by táto osoba čerpala iným spôsobom, než na aký boli zmluvne viazané a poskytnuté.
25. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok, ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom konaní žalovanému podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu vzhľadom na plnú úspešnosť žalovaného v odvolacom konaní. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).