Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/11/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu: G. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX, XXX XX H. L., zastúpeného JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovaným: 1/ Y. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX H. L., zastúpenej JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom, so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš a 2/ G. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. E. X, t. č. Q. pre seniorov H., n.o. U. 1, XXX XX H. L., zastúpenej procesným opatrovníkom H. Palkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Veľký Krtíš, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. - 78 zo dňa 13. septembra 2018 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o zamietnutí žaloby a v treťom výroku o nepriznaní nároku žalovanej 2/ voči žalobcovi na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku o nároku žalovanej 1/ na náhradu trov konania m e n í tak, že žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej 1/ trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej 1/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

IV. Žalovanej 2/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (prvý výrok); priznal žalovanej 1/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (druhý výrok) a žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (tretí výrok).

2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou došlou na súd dňa 26. 03. 2018 domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu - dohody o generálnom plnomocenstve uzavretej medzi žalovanou 2/ ako splnomocniteľkou a žalovanou 1/ ako splnomocnencom spísanej vo forme notárskej zápisnice. Poukázal na to, že žalovaná 2/ (matka žalobcu a žalovanej 1/) trpí dlhodobo Alzheimerovou chorobou, je toho času umiestnená v zariadení pre seniorov A. vo H. L.. Jej duševný a fyzický stav je v takom štádiu, že nie je schopná samostatne konať a rozhodovať v akýchkoľvek veciach, nakoľko má aj časté výpadky pamäte. Podľa žalobcu matka v čase udelenia generálnej plnej moci už nebola spôsobilá na právne úkony, preto takýto právny úkon je od počiatku neplatný, je potrebné chrániť práva, ktoré by mohli byť postupom žalovanej 1/ zneužité a tak

isto by mohlo dôjsť k ujme jeho práv ako zákonného dediča, z čoho podľa neho vyplýva aj existencia naliehavého právneho záujmu na podaní takejto žaloby.

3. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že dňa 22. 05. 2017 bola na notárskom úrade C.. K. L., notárky, U. úrad so sídlom G. 1, H. L., spísaná notárska zápisnica č. N 240/2017, Nz 17240/2017, NCRls 17601/2017. Z tejto notárskej zápisnice vyplýva, že žalovaná 2/ nevie písať ani čítať, preto boli do úkonu pribratí aj dvaja svedkovia a to G. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. U. č. XXX/XX, XXX XX H. L. a G.. Q. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. č. XXXX/XX, XXX XX H. L.. Obsahom tejto notárskej zápisnice bolo uzatvorenie dohody o plnomocenstve, kde splnomocniteľ - žalovaná 2/ udelila tzv. generálnu plnú moc splnomocnencovi žalovanej 1/, aby ju plným právom zastupovala pri všetkých právnych úkonoch podľa platného práva na území Slovenskej republiky, konala v jej mene, vykonávala oprávnenia, prijímala povinnosti tak, ako keby to mala robiť ona sama a to vo všetkých úkonoch bez obmedzenia. Plnomocenstvo sa vzťahuje najmä na podpisovanie rôznych dokumentov, na prijímanie a doručovanie rôznych písomností, podávanie návrhov a žiadostí, uzatváranie zmierov, podávanie a vymáhanie nárokov a ich prijímanie ako aj na všetky právne úkony v zmysle občianskeho, správneho, daňového, dôchodkového práva s tým, že splnomocniteľ si je vedomý prípadných následkov udelenia tohto splnomocnenia a toto je platné až do jeho písomného odvolania zo strany splnomocniteľa. Žalovaná 2/ je toho času umiestnená v zariadení A. vo H. L. a trpí duševnou poruchou.

4. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. (ďalej aj „") v prvom rade skúmal, či je žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu založenej na ust. v platnom znení (ďalej aj „") procesne prípustná a dospel k záveru, že nie je. Poukázal na zmenu koncepcie určovacích žalôb oproti predchádzajúcemu procesnému kódexu účinnému do 30. 06. 2016 (konkrétne - poznámka odvolacieho súdu), keď účinný od 01. 07. 2016 v ust. rozlišuje klasickú žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak tento vyplýva z osobitného právneho predpisu (písm. c)) a žalobu o určenie inej právnej skutočnosti (písm. d)), pričom podľa názoru súdu prvej inštancie podmienkou podania takejto žaloby je, že naliehavý právny záujem musí vyplývať z osobitného právneho predpisu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na právnickú literatúru - komentáre: „Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej." (Horváth, E., Andrášiová, A., , komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2015, str. 294). „Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami ( ). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnych skutočností hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný... ...Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný." (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., , komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 505). Súd prvej inštancie rozvinul, že v niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť, prípadne neúčinnosť právneho úkonu alebo neplatnosť konania. Takýmito žalobami sú napríklad žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru ( ), žaloba o určenie neplatnosti dražby (podľa Zákona o dobrovoľných dražbách). S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bol súd prvej inštancie toho názoru, že žaloba žalobcu o určenie neplatnosti právneho úkonu - dohody o plnomocenstve, nie je prípustnou žalobou. Konštatoval, že v prípade, ak by došlo k právnym úkonom, ktoré by boli v neprospech žalovanej 2/, resp. ktoré by obmedzovali žalobcu na jeho právach, tak žalobca môže podať žalobu o určenie práva podľa , ak bude mať na tom naliehavý právny záujem. „Predpokladom na procesnú legitimáciu žalobcu pri pozitívnej určovacej žalobe nie je to, že žalobcovi tvrdené právo patrí. Žalobca môže žiadať aj o určenie práva žalovaného (ktoré existuje voči žalobcovi alebo voči inému ďalšiemu žalovanému)...". (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., , komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 499). Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu prezentovaným v konaní prostredníctvom jeho právneho zástupcu, že by mohlo dôjsť k premlčaniu žalobcovho práva, pretože v zmysle vlastnícke právo sa nepremlčuje, podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva teda nie je

časovo limitované. V prípade, ak by sa v dedičskom konaní po žalovanej 2/ zistilo, že bol prevedený majetok žalovanej 2/, resp. boli z jej účtov vybrané finančné prostriedky, žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že určité veci patria do dedičstva po žalovanej 2/ ako poručiteľovi.

5. Súd prvej inštancie pre úplnosť dodal, že aj v čase, keď bol účinný v znení neskorších predpisov (ďalej aj „"), v zmysle ustanovenia bolo možné domáhať sa určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súdy sa už v minulosti zaoberali otázkou, či je naliehavý právny záujem na určení neplatnosti plnomocenstva spísaného vo forme notárskej zápisnice. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. , kde súd vyslovil právny názor, že žaloba podľa je prípustná len vtedy, ak sa takýmto určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu a tento nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Plná moc je len úkonom medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, pričom ani jej prípadná neplatnosť nemusí sa dotýkať platnosti alebo neplatnosti konania splnomocniteľa a sama o sebe nemusí mať následky pre tretiu osobu, ktorá konala so splnomocniteľom. Samotné vyslovenie neplatnosti dohody o plnomocenstve automaticky neznamená aj neplatnosť prípadných právnych úkonov vykonaných splnomocnencom a teda vyslovenie takejto neplatnosti je len určitým prostredníkom, na ktorého určení práva neexistuje naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem môže byť len na určení neplatnosti konkrétneho právneho úkonu učineného na základe takéhoto plnomocenstva.

6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle (ďalej len „"), nakoľko žalované 1/ a 2/ mali plný úspech v spore. Žalovanej 2/ však nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že jej žiadne trovy nevznikli.

8. Proti prvému výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby a proti druhému výroku o nároku žalovanej 1/ na náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodu uvedeného v t.j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca trval na tom, že žalovaná 2/ nebola v čase uzavretia dohody o plnomocenstve spôsobilá na právne úkony, nakoľko dlhodobo trpí nevyliečiteľnou duševnou chorobou so značným progresom. Poukázal na to, že po uzavretí uvedenej dohody samotná žalovaná 1/ podala na súd návrh na obmedzenie spôsobilosti žalovanej 2/ na právne úkony, čo odporuje tomu, že žalovaná 2/ bola spôsobilá na právny úkon - uzavretie dohody o plnomocenstve. Nespôsobilosť na právne úkony nemožno konvalidovať tým, že pri podpise generálnej plnej moci u notára sú prítomní dvaja svedkovia. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu, že nie je daný naliehavý právny záujem na určení právnej skutočnosti - neplatnosti dohody o plnomocenstve, ale až na určení neplatnosti následného právneho úkonu uzavretého v mene žalovanej 2/ žalovanou 1/, pretože podľa žalobcu je len malá pravdepodobnosť, že by sa riadne a včas dozvedel o následnom právnom úkone týkajúcom sa zdravotného stavu žalovanej 2/, prevodu vlastníckeho práva a pod. Poukázal na to, že plnomocenstvo je generálne, netýka sa len prevodu vlastníctva majetku.

9. Žalobca sa ďalej v odvolaní podrobne zaoberal otázkou danosti naliehavosti právneho záujmu na určení právneho vzťahu, či práva a s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. poukázal aj na preventívny charakter určovacej žaloby spočívajúci v eliminovaní stavu ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu. Vyslovením neplatnosti dohody o plnomocenstve by sa podľa neho predišlo všetkým prípadným ďalším sporom.

10. Napokon bol žalobca názoru, že ust. hovorí len o exemplifikatívnom výpočte možných žalôb.

11. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalovaná 1/ sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu so závermi a argumentáciou súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku stotožnila a navrhla jeho potvrdenie v napadnutom rozsahu ako vecne správneho.

Rozsudok NS ČR, na ktorý v odvolaní poukázal žalobca, považovala za neaktuálny vzhľadom na jeho vydanie ešte v čase účinnosti Navyše zo samotnej existencie dohody o plnomocenstve podľa žalovanej 1/ nie sú žiadne spory, ktoré by ohrozovali na právach a povinnostiach či už žalobcu alebo žalovanú 2/.

13. Žalobca v replike poukázal na ustanovenia , a to ust. definujúce právny úkon, ust. pojednávajúce o formách prejavu vôle a ust. a stanovujúce zákonné podmienky, za splnenia ktorých sa právny úkon považuje za (ne)platný, pričom podľa jeho názoru práve z posledne uvedených ustanovení ako osobitného právneho predpisu vyplýva prípustnosť určenia neplatnosti právneho úkonu - dohody o plnomocenstve. Výklad ust. prezentovaný súdom prvej inštancie považoval za príliš rigidný.

14. Podľa žalobcu je potrebné sa vysporiadať s otázkou, odkedy je žalovaná 2/ nespôsobilá na právne úkony. Znalec v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. síce ustálil, že žalovaná 2/ trpí progresívnou duševnou poruchou, ktorá ju robí nespôsobilou na právne úkony, nevyjadril sa však, odkedy toto ochorenie trvá, či bolo u žalovanej 2/ prítomné už v čase uzavretia dohody o plnomocenstve.

15. Žalovaná 1/ v podaní zo dňa 07. 05. 2019 oznámila odvolaciemu súdu výsledok konania o obmedzenie žalovanej 2/ v spôsobilosti na právne úkony, kde Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom sp. zn. zo dňa 23. 04. 2019 potvrdil rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. - 98 zo dňa 19. 09. 2018, ktorým bola žalovaná 2/ obmedzená v spôsobilosti na právne úkony takmer v plnom rozsahu a bol jej ustanovený hmotnoprávny opatrovník v osobe žalovanej 1/, pričom žalovaná 1/ poukázala najmä na bod 23. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, kde nepovažoval uzavretie dohody o plnomocenstve zo strany žalovanej 1/ za špekulatívne a zištné, ale za motivované odporúčaním zdravotníckeho zariadenia, v ktorom bola žalovaná 2/ v tom čase umiestnená za účelom uľahčenia vybavovania úradných záležitostí žalovanej 2/.

16. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa , z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a mimo nich v zmysle v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej je vecne správny a je potrebné ho podľa a potvrdiť. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o procesnej neprípustnosti žaloby o určenie neplatnosti dohody o plnomocenstve a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu dodáva:

17. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

18. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

19. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako správne uviedol súd prvej inštancie aj s poukazom na Veľký komentár k vydaný vydavateľstvom C. H. Beck v roku 2016, je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa , nie žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je. v zmysle názorov vyvodzovaných z vtedajšej judikatúry zahŕňal v ust. obe tieto právne kategórie hovoriac o určení (ne)existencie právnych vzťahov, pod ktoré subsumoval aj neplatnosť právnych úkonov a o určení (ne)existencie práv, pričom pri oboch týchto právnych kategóriách vyžadoval pre prípustnosť určovacej žaloby preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Podstatný rozdiel oproti tomu uvedený v a spočíva v tom, že preukazovanie naliehavého právneho záujmu, resp. predpoklad jeho danosti v prípade, ak vyplýva priamo z osobitného predpisu sa vyžaduje len pri žalobách o určenie (ne)existencie

práva podľa C s. p. Pri žalobách o určenie právnej skutočnosti sa ust. o naliehavom právnom záujme nezmieňuje, jeho preukazovanie teda nie je pre prípustnosť takejto určovacej žaloby podstatná. Jedinou zákonnou podmienkou jej prípustnosti je skutočnosť, že oprávnenie (možnosť) domáhať sa určenia právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu (nie naliehavý právny záujem ako zmätočne uvádza súd prvej inštancie). Súd prvej inštancie však správne príkladmo vymenoval prípady, kedy právny predpis hovorí o tom, že sa neplatnosti niektorých právnych úkonov možno domáhať na súde (žalobou). neobsahuje ustanovenie o tom, že sa absolútnej neplatnosti právnych úkonov možno domáhať na súde. Ust. , od ktorého žalobca odvodzuje neplatnosť právneho úkonu - dohody o plnomocenstve, stanovuje len podmienky, za akých je právny úkon neplatný, na rozdiel od súdom prvej inštancie uvedených ust. , či ust. o dobrovoľných dražbách však nehovorí o tom, že sa neplatnosti právneho úkonu možno domáhať na súde. Podmienky, ktoré sa vyžadujú na to, aby právny úkon - skončenie pracovného pomeru bol platný a ktorých nedodržanie má za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru (samozrejme za predpokladu podania žaloby v ust. stanovenej prekluzívnej lehote) nie sú uvedené v , ale napr. v § - 72. Pre prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti - neplatnosti právneho úkonu preto nestačí, že osobitný predpis stanovuje podmienky (ne)platnosti právneho úkonu, ale že výslovne stanovuje aj možnosť domáhať sa určenia tejto právnej skutočnosti na súde.

20. Nakoľko vzhľadom na uvedené za súčasného právneho stavu účinného od 01. 07. 2016 žaloba o určenie neplatnosti dohody o plnomocenstve prípustná nie je, je bez právneho významu zaoberať sa meritom veci - okolnosťami, za akých bola uzavretá vrátane skúmania, či už v tom čase trpela žalovaná 2/ duševnou poruchou, ktorá ju robila nespôsobilou na daný právny úkon.

21. Je síce pravdou, že výpočet druhov žalôb uvedený v je len exemplifikatívny, ak však zákon stanovuje ako podmienku podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, že to musí vyplývať z osobitného predpisu, nemožno túto podmienku ignorovať a tvrdiť, že sa jedná v tomto prípade o žalobu sui generis. Stanovenie tejto podmienky by totiž potom nemalo zmysel.

22. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v čase jeho rozhodnutia, aj za hypotetického predpokladu, že by bol stále účinný by odvolaniu žalobcu už aj tak nebolo možné vyhovieť, nakoľko tým, že rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. - 98 zo dňa 19. 09. 2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 23. 04. 2019 bola žalovaná 2/ obmedzená v spôsobilosti na právne úkony takmer v celom rozsahu a za hmotnoprávneho opatrovníka jej bola ustanovená žalovaná 1/, už na tomto právnom základe je žalovaná 1/ oprávnená ako zákonný zástupca žalovanej 2/ v zmysle § a 27 na takmer všetky právne úkony v mene žalovanej 2/, dohodu o plnomocenstve tak už nepotrebuje, pričom ani žalobca v konaní netvrdil, že by medzičasom na základe splnomocnenia žalovaná 1/ aj nejaký právny úkon v mene žalovanej 2/ skutočne urobila, len zdôrazňoval preventívny charakter určovacej žaloby.

23. Odvolací súd preskúmal aj od prvého výroku vo veci samej závislé druhý a tretí výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku žalovaných na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku žalovanej 2/ na náhradu trov prvoinštančného konania vecne správne, keď jej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli. O nároku žalovanej 1/ na náhradu trov prvoinštančného konania podľa pomeru úspechu vo veci ( v spojení s ) však rozhodol nevykonateľným výrokom, v ktorom neuložil žalobcovi povinnosť nahradiť jej trovy konania a neuviedol, v akej lehote má byť náhrada trov konania zaplatená. Zmena výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie v treťom výroku o trovách konania teda súvisí len s nesprávne formulovaným výrokom, v ktorom absentovali tieto údaje. Obsahovo ide o totožné rozhodnutie opierajúce sa o ustanovenie V tomto výroku bol preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenený podľa

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že žalovanej 1/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože v odvolacom konaní bol žalobca vo veci samej plne neúspešný a žalovaná 1/ plne úspešná. Žalovanej 2/ odvolací súd nepriznal náhradu trov konania, napriek jej plnému úspechu v odvolacom konaní, pretože jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, k odvolaniu sa nevyjadrila.

25. O výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania tam, kde bol nárok na náhradu priznaný, rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania podľa od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( );

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).