Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/14/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v konaní o návrhu navrhovateľky R. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, XXX XX E. T., zastúpenej JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom, so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, za účasti účastníka konania C. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX E. T., zastúpeného JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a ustanovení opatrovníka opatrovancovi C. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. X, t. č. X. G. D. E. n. o., L. X, XXX XX E. T., zastúpenej procesným opatrovníkom C. E. T., o odvolaní účastníka konania C. V. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7Ps/14/2017 - 98 zo dňa 19. 09. 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7Ps/14/2017 - 98 zo dňa 19. 09. 2018 p o t v r d z u j e .

II. Žiadnemu z účastníkov nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „súd prvej inštancie“) obmedzil spôsobilosť opatrovanca C.R., nar. XX. XX. XXXX na právne úkony v rozsahu:

- zbavil ju spôsobilosti na všetky úkony týkajúce sa majetkovo-právnej oblasti,

- zbavil ju spôsobilosti disponovať s finančnými prostriedkami a majetkovými hodnotami v plnom rozsahu,

- zbavil ju spôsobilosti na samostatné rozhodovanie o svojom zdravotnom stave a nutnosti liečby,

- zbavil ju spôsobilosti na rozhodovanie o umiestnení v zariadení sociálnej starostlivosti,

- zbavil ju zodpovednosti v konaní pred štátnymi orgánmi a orgánmi verejnej moci a vybavovaní úradných záležitostí,

- zbavil ju práva voliť, zúčastňovať sa referenda a verejného hlasovania. Osobitným druhým výrokom súd ustanovil opatrovancovi C. V. opatrovníka R. G., nar. XX. XX. XXXX. Tretím výrokom opatrovníkovi uložil povinnosť vykonávať za opatrovanca všetky úkony samostatne, zastupovať ju v konaní pred štátnymi orgánmi, organizáciami a súdmi, spravovať jej majetok, rozhodovať o jej zdravotnom stave a umiestnení v zariadení sociálnej starostlivosti. Zároveň štvrtým výrokom opatrovníkovi uložil povinnosť podávať súdu pravidelne dvakrát ročne, vždy k 30. 06. a k 31. 12 správu o nakladaní s majetkom opatrovanca. Piatou výrokovou vetou uložil súd opatrovníkovi povinnosť informovať C. V., nar. XX. XX. XXXX o zmene zdravotného stavu, hospitalizácii opatrovanca na inom oddelení a zmene zariadenia, v ktorom je opatrovanec umiestnený telefonicky, e- mailom, prípadne SMS správou do 24 hodín. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že dňa 11. 08. 2017 bol súdu doručený návrh navrhovateľky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony jej matky C. V.. Návrh odôvodnila tým, že matka trpí závažnou duševnou poruchou, matka nie je schopná robiť akékoľvek právne úkony tak, aby si uvedomovala následky svojho konania. Neorientuje sa v priestore, ani čase. Nie je schopná zabezpečovať si veci dennej potreby, starostlivosť o svoje zdravie, o svoju výživu a spravovať svoj majetok. Všetky činnosti za ňu zabezpečuje ona (navrhovateľka). Žiadala preto, aby ju súd ustanovil za opatrovníka. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že uznesením č. k. 7Ps/14/2017-21 zo dňa 07. 09. 2017 pribral do konania účastníka C. V., brata navrhovateľky na základe jeho žiadosti zo dňa 16. 08. 2017, v ktorej uviedol, že do konania vstupuje za účelom ochrany práv svojej matky, ktoré by mohli byť postupom navrhovateľky zneužité a mohlo by dôjsť aj k ujme na jeho právach ako dediča. Účastník konania, C. V., uviedol, že nesúhlasí, aby opatrovníkom bola jeho sestra. Za spravodlivé považoval, aby bolo za opatrovníka ustanovené zariadenie, v ktorom matka je, pretože starostlivosť sestry o matku nebola dobrá, sama jej ordinovala lieky, pichala injekcie a dala jej podpísať papier, že odmieta liečbu, o čom sa on dozvedel až dodatočne.

3. Procesný opatrovník v predmetnej veci navrhol, aby za opatrovníka bola ustanovená navrhovateľka preto, lebo by pokračovala v tom, čo robí doposiaľ. Nebolo preukázané, že by doposiaľ konala proti záujmom pani V., alebo neobstarávala veci dennej potreby v čase pred hospitalizáciou a umiestnením v zariadení sociálnych služieb. Navrhovateľka bola s matkou doposiaľ v častejšom kontakte. V ďalšom obsahu odôvodnenia súd prvej inštancie poukázal na ust. § 231 písm. a) CMP, § 233 ods. 1 CMP, § 236 a § 237 CMP. Uviedol, že pri obmedzení spôsobilosti vychádzal najmä zo znaleckého posudku C.. C.. Na jeho základe považoval zdravotný stav opatrovanca za zlý a považoval obmedzenie spôsobilosti za nutné. Obmedzenie spôsobilosti je v prospech opatrovanca, pretože ten nedokáže posúdiť nutnosť liečby a konkrétnych liečebných postupov a procedúr. Pri ponechaní doterajšieho právneho stavu by mohlo dôjsť aj k ujme opatrovanca na jeho právach. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na ust. § 272 CMP, § 274 a § 275 CMP a konštatoval, že keďže rozhodol o nutnosti obmedzenia spôsobilosti opatrovanca na právne úkony a určil rozsah obmedzenia, musel rozhodnúť aj o osobe opatrovníka. Od počiatku konania prejavila záujem o ustanovenie navrhovateľka. Proti uvedenému vystupoval účastník konania, jej brat, ktorého prvotným záujmom bolo, aby opatrovateľkou nebola navrhovateľka, ale preferoval ustanovenie zariadenia, kde je matka umiestnená. Až v priebehu konania uviedol, že je ochotný funkciu vykonávať aj on. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že vzťahy medzi súrodencami sú vážne narušené, Taktiež mal preukázané, že starostlivosť o matku v prevažnej miere zabezpečovala pred jej umiestnením do zariadenia navrhovateľka. Nebolo však preukázané v konaní, že by sa účastník nestaral, alebo nechcel starať. Súd sa stotožnil s názorom znalca, že pokiaľ sú vzťahy dobré, je lepšie, keď opatrovníkom je člen rodiny. V tomto konaní však nejde o vzťahy súrodencov, prioritným záujmom je záujem opatrovanca a doposiaľ nebolo preukázané, že vzťahy medzi matkou a navrhovateľkou sú narušené, alebo že by navrhovateľka konala proti záujmom opatrovanca. Súd prvej inštancie bol tak toho názoru, že je v záujme opatrovanca, aby funkciu opatrovníka vykonávala navrhovateľka. Tá s matkou trávila viac času, je viac informovaná o jej potrebách a zdravotnom stave ako účastník. Navrhovateľka tak bude kontinuálne pokračovať v tom, čo robila doposiaľ. Funkcia opatrovníka musí byť vykonávaná v prospech opatrovanca a obnáša v prvom rade zodpovednosť. Súd je toho názoru, že zákonnou povinnosťou žiadať o schválenie právneho úkonu a prijatým opatrením o podávaní polročných správ, spolu s informačnou povinnosťou opatrovníka sú obavy účastníka zo zneužitia funkcie opatrovníka minimalizované.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na ich náhradu.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie účastník konania C.R., brat navrhovateľky. Uviedol, že rozsudok napáda v časti výroku II. o ustanovení opatrovníka a vo výroku V., ohľadne jeho povinností z dôvodov podľa § 62 ods. 1 CMP. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým zo znaleckého posudku a z výsluchu znalca, jednoznačne vyplynulo, že matka účastníka, ako i navrhovateľky, trpí progresívnou duševnou chorobou, čo ovplyvňuje aj jej správanie. Znalec sa vo svojom znaleckom posudku nevyjadril, odkedy trvá toto ochorenie a od akej doby nie je menovaná spôsobilá na právne úkony. Odvolateľ nesúhlasil s ustanovením opatrovníka v osobe navrhovateľky, a to vzhľadom na jej správanie súvisiace s matkiným zdravotným stavom, ako aj ovplyvňovanie jej osoby v súvislosti s právnymi úkonmi, o ktorých táto nemala vedomosť.

Je toho názoru, že súd jednostranne vyhodnotil starostlivosť navrhovateľky o matku bez toho, aby skutočne skúmal a overil si špekulatívne správanie, na ktoré on poukazoval počas konania. Uviedol, že dňa 22.05.2017 bolo na Notárskom úrade JUDr. Alžbety Kondrlíkovej, formou notárskej zápisnice vyhotovené generálne plnomocenstvo splnomocnencovi R. G., ktoré udelila splnomocniteľka C. V., aby ju zastupovala pri všetkých právnych úkonoch podľa platného práva na území Slovenskej republiky. V priebehu doby sa účastník dozvedel, že navrhovateľka zneužíva nepriaznivý zdravotný stav matky, a to v tom smere, že ešte pred uzavretím generálneho splnomocnenia malo dochádzať k špekulatívnym prevodom majetku, kde matka zdedila po otcovi majetok značnej hodnoty vrátane finančnej hotovosti ako aj lukratívne nehnuteľnosti. Z matkinho účtu, ktorý účastník zriadil v minulosti, bola postupne v priebehu doby vyberaná hotovosť a nie je zrejmé, na aké účely bola táto hotovosť použitá. Rovnako sa účastník dozvedel, že na Okresnom súde Veľký Krtíš sa vedú konania, kde stranou sporu, resp. účastníkom, je matka odvolateľa. V prvom prípade sa malo jednať o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, konanie vedené pod sp. zn. 12C/185/2016, kde niekto konal za jeho matku, nakoľko táto v danom čase už nebola schopná vnímať obsah písomností, ani si neuvedomovala následky. K rozsudku súdu sa dostal tak, že ho v zariadení nechala navrhovateľka, kde bolo uvedené, že matka si mala prevziať predvolanie na pojednávanie. V tejto súvislosti odvolateľ podal už i trestné oznámenie vo veci podozrenia so spáchania trestného činu podvodu. Špekulatívny postoj jeho sestry vidí odvolateľ aj v tom, že najprv bola uzavretá dohoda o plnomocenstve vo forme notárskej zápisnice, kde táto deklaruje plnú spôsobilosť matky na právne úkony a následne táto podala návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony matky, čo si samo o sebe odporuje. Súčasťou spisu je aj lekárska správa o zdravotnom stave matky zo dňa 10. 08. 2017, a to od C.. S. R.. V uvedenej správe sa okrem iného uvádza, že matka je dlhodobo liečená psychiatrom pre chronické progresujúce psychické ochorenie s dezorientáciou miestom, a preto je nad matkou je nutný dozor inou osobou pri všetkých úkonoch starostlivosti o seba. Z tohto dôvodu bola matka umiestnená do K. D. O. vo E. T.. Súd má možnosť si zistiť údaje z katastra nehnuteľností ohľadne prevodov majetku v čase, keď matka podľa vyjadrení lekárov už nebola schopná vnímať všetky súvislosti, ako aj vyžiadať si správy od lekárov, resp. doplniť znalecký posudok, od kedy je matka v danom stave. K prevodom majetku priložil odvolateľ výpis z listu vlastníctva č. XXX, kde matka kúpnou zmluvou zo dňa 17. 01. 2017 nadobudla majetok vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 aj napriek tomu, že v danom čase bola hospitalizovaná a zdravotný stav jej to neumožňoval. Vyššie uvedené skutočnosti sú takého závažného charakteru, že nie je možné, aby súd nebral do úvahy následky, ktoré by boli len ťažko napraviteľné. Súd je toho názoru, že zákonnou povinnosťou žiadať o schválenie právneho úkonu a prijatým opatrením o podávaní polročných správ, spolu s informačnou povinnosťou opatrovníka sú obavy účastníka zo zneužitia funkcie opatrovníka minimalizované. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam je zrejmé, že osoba navrhovateľky nedáva súdu dostatočnú záruku na to, že bude svoju funkciu vykonávať svedomito a čestne aj napriek § 275 CMP a § 277 ods. 2 CMP. Ďalej uviedol, že pri jeho návšteve matky sa mu táto zdôverila s tým, že ju navrhovateľka bila po hlave, že jej vyčítala, že matka na neho spomínala a že sa s ňou neustále háda a matka následne kvôli tomu plače. Z uvedených dôvodov odvolateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, resp. aby vykonal dokazovanie v odvolacom konaní v zmysle § 68 CMP a následne zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II. tak, že súd do konania ustanoví opatrovancovi opatrovníka C. V. alebo Všeobecnú nemocnicu s poliklinikou E. T., n. o. Taktiež navrhol vo výroku V. rozhodnúť, aby opatrovník bol povinný informovať ostatných účastníkov o zmene zdravotného stavu, hospitalizácii opatrovanca na inom oddelení a zmene zariadenia, v ktorom je opatrovanec umiestnený a o všetkých iných právnych úkonoch, ktoré za opatrovanca urobí, a to telefonicky, e-mailom, prípadne SMS správou do 24 hodín.

6. K odvolaniu účastníka C. V. sa dňa 14. 12. 2018 vyjadrila navrhovateľka R. G.. Uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a odvolaciemu súdu navrhla jeho potvrdenie. Z obsahu odvolania vyplýva, že odvolateľ vyčíta súdu prvej inštancie nesprávne alebo neúplné zistenie skutočného stavu. Tento dôvod nie je ale v odvolaní bližšie špecifikovaný. Z odvolania ďalej vyplýva, že účastník nesúhlasí, aby bola práve navrhovateľka ustanovená za opatrovníka, vzhľadom na jej správanie, ktoré súvisí s matkiným zdravotným stavom, ako aj ovplyvňovanie matky. Navrhovateľka má za to, že údaje, ktoré sa spomínajú na strane 3 odvolania, ktoré odvolateľ opakuje a tieto boli podrobne rozvedené v konaní pred súdom prvej inštancie v konaní 12C/8/2018, kde sa odvolateľ domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, t. j. uzatvorenia dohody o splnomocnení. Navrhovateľke nie je zrejmé, čo mal odvolateľ ďalej na mysli, pokiaľ hovoril o majetku značnej hodnoty zdedenom po otcovi, finančnú hotovosť a lukratívne nehnuteľnosti. Navrhovateľka sa s odstupom času vedela vyjadriť len k prevodu nehnuteľností, ktoré majú byť teraz zapísané na LV č. XXX, k. ú. C. D., kde bola matka nadobúdateľka, nie prevodkyňa a v skutočnosti si len usporadúvala vlastnícke právo k časti pozemku pred domom, tzv. predzáhradku. Matka sa touto záležitosťou zaoberala už v polovici roka 2015 a v tom čase bol jej zdravotný stav bol primeraný. Išlo o odkúpenie podielu od Slovenského pozemkového fondu, pričom existuje kúpna zmluva, kde je predávajúcim Slovenská republika a predmetom prevodu bol ideálny podiel 1/2 z parcely XXXX/X a prevádzaná plocha XX m2 s kúpnou cenou 3,07 Eur za m2, t. j. celkom za kúpnu cenu 138,15 Eur. Pokiaľ v odvolaní odvolateľ uvádza spor vedený na Okresnom súde Veľký Krtíš sp. zn. 12C/185/2016, ide o spor, ktorý vyvolala spoluvlastnícka predmetných nehnuteľností - žalobkyňa C. a z pôvodnej lesnej nehnuteľnosti žiadala vyčleniť svoj spoluvlastnícky podiel in natura, čomu aj súd v podstate vyhovel a matke nevznikla žiadna výhoda. Navrhovateľka uviedla, že v trestnom konaní ju brat dvakrát obvinil z prečinu podvodu, pričom v tejto súvislosti navrhovateľka i vysvetlila otázku dôvodnosti jej starostlivosti o matku, rozviedla aj nakladanie s finančnými prostriedkami. Od doby, kedy umrel navrhovateľkin otec - manžel opatrovankyne, tak za finančné prostriedky 50,- Eur mesačne nakupovala bežné veci, pripravovali matke stravu, nakupovali lieky. Keď matka začala zabúdať, kde si odložila finančnú hotovosť, doklady o inkasnej platbe, dohodli sa s bratom - odvolateľom, že on je zriadi účet v G. J., pričom v Sociálnej poisťovni sa zabezpečilo, aby dôchodok poukazovali na tento účet. Účet bol založený v marci 2015. Neskôr, keď sa zhoršil zdravotný stav matky, bola viackrát aj hospitalizovaná, zvýšili sa náklady na jej potreby a prvýkrát sa vyberala suma z účtu v apríli vo výške 200,- Eur, na čo mal dispozíciu i manžel navrhovateľky. Následne sa vyberalo i v máji 2016, v júni 2016 a každý nasledujúci mesiac až do mája 2017. Od januára 2017 bola matka umiestnená v zariadení pre seniorov, kde bolo treba hradiť poplatky v sume 370,- Eur, a preto výbery z účtu od marca 2017 zvýšili na sumu 2x po 200,- Eur (bankomatová karta mala limit výberu 200,- Eur) a poštovou poukážkou poukazovali na účet správcu zariadenia pre seniorov VšNsP, n. o, E. T., vyššie uvedenú čiastku. Je podľa navrhovateľky zarážajúce, že odvolateľ nespomenul, že dňa 04. 04. 2017 uskutočnil výber v hotovosti 6.000,- Eur a v ten istý deň tiež na totožný účet bola poukázaná suma 3.000,- Eur. Sumu vybral samotný odvolateľ a túto skutočnosť i priznal s dodatkom, „že už sme dosť nahrabali“. Z výpisu z účtu navrhovateľka neskôr tiež zistila, že nasledujúci mesiac odvolateľ vybral mimo bankomatu sumu 369,- Eur, čo je suma, ktorá sa hradila zariadeniu pre seniorov. Platnosť platobnej karty sa skončila v auguste 2017 a od tohto momentu ani navrhovateľka, ani jej manžel nemali na účet prístup. Zvýšené náklady na opateru matky, ako aj potreby možno nepriamo preukázať aj tým, že samotný odvolateľ ku koncu roku 2017 si vyúčtoval z titulu čiastočnej úhrady liekov, drobných nákupov za mesiace máj až december 2017 sumu 258,- Eur, takže vedie prísnu účtovnícku prácu a zúčtováva všetky detaily, čo navrhovateľka dosial nerobila, lebo z jej strany bola starostlivosť o matku úprimná a srdečná bez akýchkoľvek účelových úmyslov. Navrhovateľka má za to, že skutkové tvrdenia, uvádzané v odvolaní, nie sú rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by mali privodiť zmenu opatrovníka osoby ich matky. Bez akéhokoľvek podkladu odvolateľ zvýraznil dispozíciu navrhovateľky z občianskym preukazom a zdravotnou kartou, ktorá sa nachádza v zariadení sociálnej starostlivosti, kde je matka umiestnená, a preto nemá prístup k týmto záznamom, a preto nemôže navštevovať zdravotnícke zariadenie. Navrhovateľka odmietla tvrdenie, že by jej osoba nedávala dostatočnú záruku v tom, že by funkciu opatrovníka nevykonávala svedomite a čestne. Vzhľadom na zdravotný stav matky je v prvom rade najdôležitejšie to, že matka potrebuje fyzickú starostlivosť, zdravotnú starostlivosť a opateru, pričom všetky invektívy týkajúce sa nakladania s majetkom opatrovanca sú vyfabulované.

7. K vyjadreniu navrhovateľky sa písomným podaním zo dňa 28. 01. 2019 vyjadril odvolateľ. Uviedol, že navrhovateľka vo svojej obrane prezentuje svoju osobu ako spôsobilú na vykonávanie funkcie opatrovníka. On má naopak za to, že osoba navrhovateľky nedáva súdu dostatočnú záruku na to, že bude svoju funkciu vykonávať svedomito a čestne a aj napriek § 275 CMP a § 277 ods. 2 CMP. Uvedenému svedčí aj fakt, že navrhovateľka ho neinformovala o podaní tohto návrhu, kde sa odvolateľ musel domáhať svojich a matkiných práv len návrhom na pribratie účastníka do konania. Nie je pravdou, že by on nemal záujem vykonávať túto funkciu, práve naopak. V konaní okrem iného navrhoval, aby súd do konania ustanovil opatrovníka - VŠNsP, n. o., práve kvôli nezhodám súrodencov, aby sa zabezpečila čo najlepšia transparentnosť o starostlivosť o matku, ale je presvedčený, že túto funkciu by vedel a mohol vykonávať aj on osobne. Časové hľadisko, od kedy podľa znalca, nie je matka spôsobilá na právne úkony, je veľmi dôležité ustáliť najmä kvôli tomu, aby sa potvrdilo alebo vyvrátilo to, či sestra v čase jej nespôsobilosti nezneužila jej stav, napr. na preberanie písomností, podpisovanie kúpnych zmlúv, podpisovanie vecí na súd v konaní 12C/185/2016 alebo v prípade udelenia generálneho splnomocnenia. Uvedené predstavuje legitímnu požiadavku na zistenie veci bez akýchkoľvek pochybností. Pokiaľ sa týka skutočností ohľadom bankovej karty a účtu, k tomuto odvolateľ uviedol, že navrhovateľka mala aj má disponibilné právo k účtu, ako mala prístup aj k platobnej karte. Navrhovateľka uviedla, že odvolateľ vybral z účtu 9.000,- Eur. Odvolateľ uviedol, že o uvedené ho požiadala jeho matka, ktorá mu hovorila, aby peniaze vybral a dal vnúčatám. Neustále to prízvukovala v čase, keď bola zdravá, nakoľko počas minulého obdobia vnúčatá neobdarúvala, ale napriek jeho dobrým úmyslom, aby sa predišlo akejkoľvek neodôvodnenej špekulácii, odvolateľ tieto finančné prostriedky opätovne poukázal na účet matky. Zotrval na tom, že došlo k určitým špekulatívnym prevodom matkinho majetku, hlavne čo sa týka nehnuteľností na B., ktoré matka vlastnila. Bez jeho vedomia navrhovateľka matke zobrala lieky, keď on nevedel, ktoré lieky už matka zobrala a ktoré nie, ako aj občiansky preukaz a zdravotnú dokumentáciu. Má za to, že navrhovateľka taktiež neoprávnene poberala a poberá dividendy zo spoločnosti X. G., platby z urbára K., platby z urbára C. D., ako aj výnos z prenájmu pôdy v C. D., o čom sa však vo svojom vyjadrení nezmienila. Podľa vyjadrenia matky sa s ňou navrhovateľka neustále hádala, bila ju po hlave a pri prvej príležitosti ju umiestnila do domova pre seniorov, vyčítala jej každú maličkosť. Taktiež uviedol, že navrhovateľka ho žiadnym spôsobom neinformuje o zdravotnom stave matky, ani o iných úkonoch, ktoré robí, aby sa predišlo netransparentnosti v súvislosti s jej starostlivosťou. V ostatnom v plnom rozsahu zotrval na dôvodoch svojho odvolania.

8. Dňa 30. 01. 2019 účastník C.R. prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil konajúcemu súdu doplnenie vyjadrenia, v ktorom uviedol doplňujúce skutočnosti, že nikdy nemal záujem zbaviť matku spôsobilosti na právne úkony, kde je bežné, že aj ľudia s podobným alebo horším ochorením sa dožívajú vysokého veku bez potreby a nutnosti riešiť ich pozbavenie na právne úkony. Toto konanie neinicioval a dozvedel sa o ňom len náhodou. Navrhovateľkou je práve sestra a dôvod a pohnútky jej konania v tomto smere vidí v určitej snahe sestry ľahšie manipulovať s matkou s cieľom obohatiť sa. O uvedenej pohnútke svedčí aj fakt ohľadne zmeny vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX k. ú. C. D.. Tieto nehnuteľnosti rodičia odvolateľa užívali viac ako 40 rokov, kde z nepochopiteľných dôvodov tieto nehnuteľnosti taktiež bez jeho vedomia nadobudla navrhovateľka, kde tieto nehnuteľnosti mala matka predať, a skutočnosť, že navrhovateľka kúpila polovicu nehnuteľnosti od susedov z tohto LV nevyplýva. Má za to, že v danom čase jej zdravotný stav už nebol dobrý a neumožňoval jej vykonávať akékoľvek úkony tohto druhu. Pokiaľ sa týka matkinho účtu, ktorý je vedený v G. J., odvolateľ vykonáva všetky platby ohľadom starostlivosti o matku riadne a transparentne. Navrhovateľka je taktiež disponentom tohto účtu a vykonáva platby, ktoré sú pre odvolateľa nejasné a nevie, na čo použila navrhovateľka tieto peniaze, či na osobnú potrebu alebo na matkine potreby, čo sa taktiež javí ako vysoko amorálne. Z účtu navrhovateľka od mája 2016 vyberala sumu 200,- Eur mesačne, avšak matka bola umiestnená do zariadenia až v decembri 2016, čo je v zjavnom rozpore s tým, čo tvrdí navrhovateľka. Rovnako akékoľvek hotovostné platby, ktoré matka obdrží v súvislosti s výplatou dividendy alebo platby z urbárov, preberá osobne sestra, sú nejasné a nezrozumiteľné, kde nie je zrejmé, na čo sa tieto prostriedky využívajú. Nie je pravdou, že by nemal záujem vykonávať funkciu opatrovníka, práve naopak. V konaní okrem iného navrhoval, aby súd ustanovil do konania opatrovníka - VšNsP n. o. práve kvôli nezhodám so sestrou a aby sa zabezpečila čo najlepšia transparentnosť. Je ale presvedčený, že túto funkciu by vedel a mohol vykonávať aj on osobne, čo konštatoval i súd. Ďalej uviedol, že súčasťou znaleckého posudku nie je žiadna lekárska správa a lekársky posudok zo dňa 02. 02. 2016, na ktorý sa odvoláva navrhovateľka, čo môže mať súvis s určitou manipuláciou zdravotnej dokumentácie matky z jej strany. V ostatnom v plnom rozsahu zotrval na dôvodoch svojho odvolania.

9. K vyjadreniu odvolateľa sa opätovne vyjadrila navrhovateľka. Podľa neho bol matkin stav zlý už v roku 2014. On však nevedel, aký je zdravotný stav matky, pretože k nej nechodil a nestaral sa o ňu. Je pravdou, že manžel navrhovateľky mal prístup k účtu matky, ale okrem výberov bankomatovou kartou tento prístup nevyužívali a po vyhlásení odvolateľa (brata), že bude platiť jej výdavky transparentne, manžel už z tohto účtu nepoužil žiadne finančné prostriedky. Od roku XXXX, od kedy umrel otec, sa brat až do roku 2016 nezaujímal z čoho matka žije, či má potraviny, lieky, hygienické potreby, či má zabezpečené palivo na kúrenie, prinesené do domu uhlie, drevo atď. Sám navrhol navrhovateľke, aby jej vybavila domov dôchodcov. Jeho starostlivosť o matku spočíva v tom, že prevedie z matkinho účtu platbu za umiestnenie v sociálnom zariadení, nechá v zariadení peniaze za lieky a keď má čas, navštívi ju na maximálne hodinu. Finančné prostriedky, ktoré z účtu matky vybral manžel navrhovateľky od apríla 2016 do februára 2017 použili na veci jej osobnej potreby, ako strava, elektrina, kúrenie, lieky, ostatné veci osobnej potreby zabezpečovali a aj naďalej zabezpečujú výlučne z ich rodinného rozpočtu. Všetky vyšetrenia s matkou a všetky hospitalizácie zabezpečovala výlučne navrhovateľka s manželom. Stalo sa, že odvolateľ matku neprišiel navštíviť i tri mesiace. Pokiaľ sa týka dividend, uviedla, že pošta šekové poukážky vypláca len príjemcovi. Pokiaľ sa týka nehnuteľností na B., uviedla, že starší rodinný dom s priľahlým pozemkom v kat. úz. mesta B. Y., V. K., nadobudla navrhovateľka kúpnou zmluvou ešte v roku 1996 od predchádzajúcich vlastníkov, t. j. od matky, R. D. a O. J.. Všetky náležitosti okolo kúpy jej rodičovského domu vybavovala sama matka. Zdôvodnila to tým, že bratovi dal otec 100.000,- Kčs na stavbu rodinného domu, takže im dá rodinný domček. Vlastnícke právo na rodinný dom v C. D. prislúcha stále matke. Z tvrdení odvolateľa nič nie je pravdivé. Sám odvolateľ sa o matku nezaujíma, nezaujíma sa o jej zdravotný stav.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolaniu účastníka konania nie je možné priznať úspech, preto odvolaním napadnutý rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd uvádza, že odvolanie vo veci samej podal účastník C.R., syn matky V., ktorá bola obmedzená na spôsobilosti na právne úkony a ktorej bol ustanovený opatrovník. Odvolateľ uviedol, že odvolanie podáva do výroku II. a V., t. j. nesúhlasí s osobou ustanoveného opatrovníka a v tej súvislosti ani s povinnosťami, ktoré boli konkrétnemu opatrovníkovi uložené. Po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávnenou osobou, odvolací súd pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku.

14. Vzhľadom na skutočnosť, že opatrovancovi C.R. bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony v rozsahu špecifikovanom vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a v nadväznosti na uvedené bol opatrovancovi ustanovený opatrovník, bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmal odvolací súd, celý rozsudok súdu prvej inštancie a o tomto rozhodol.

15. Odvolací súd uvádza, že novozavedená právna úprava obmedzenia spôsobilosti na právne úkony obsiahnutá v ust. § 231 a nasl. CMP má primárne sledovať záujem dotknutej osoby a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Rozhodnúť o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony je možné len vtedy, ak existuje niektorý zo zákonných dôvodov, teda fyzická osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov, omamných prostriedkov a v dôsledku týchto osoba nie je schopná robiť niektoré, resp. žiadne právne úkony. Existencia uvedených predpokladov je predmetom dokazovania, pričom súd v tomto konaní v zmysle základných princípov je povinný zistiť skutočný stav veci a je povinný vykonať dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu, aj keď ich účastníci nenavrhli. Konanie je tak ovládané princípom oficiality.

16. K samotnému preskúmavanému rozsudku, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie spôsobilosti na právne úkony opatrovanca C. V., odvolací súd v celom rozsahu zdieľa skutkové i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, a preto sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a na odôvodnenie rozsudku odkazuje. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie už len dodáva nasledovné:

17. Pokiaľ sa týka obmedzenia spôsobilosti na právne úkony C.R. spôsobom a v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti rozsudku, podkladom pre takéto rozhodnutie bol najmä znalecký posudok vypracovaný znalcom C.. C., z ktorého okrem iného vyplýva záver o diagnóze C.R., ktorá trpí vážnou duševnou poruchou- S. K. ťažkého stupňa. Uvedená duševná porucha v plnom rozsahu ovplyvňuje konanie a správanie menovanej v súkromí i v spoločnosti. V dôsledku tejto poruchy nie je menovaná schopná obstarávať si veci dennej potreby, dodržiavať samostatné základné hygienické potreby, disponovať s finančnými prostriedkami ani majetkovými hodnotami v plnom rozsahu, nemá spôsobilosť v styku s inštitúciami a nie je schopná rozhodovať o potrebe zdravotnej starostlivosti (vyšetrenie zdravotného stavu v terapeutických metódach a hospitalizácie). Počas vykonaného vyšetrenia uskutočneného znalcom dotazovaná na otázku znalca nevedela s istotou uviesť, koľko má detí, ani kde býva. Rovnako pri samoobslužných úkonoch je vo väčšine odkázaná na starostlivosť tretej osoby, musí byť kŕmená a rovnako i hygienické úkony sú realizované za pomoci a asistencie tretej osoby. Vzhľadom na závažnú duševnú poruchu, ktorá značne ovplyvňuje konanie a správanie C.R., súd prvej inštancie rozhodol správne, keď menovanej spôsobilosť na právne úkony obmedzil v rozsahu špecifikovanom v prvom výroku napadnutého rozsudku.

18. Nevyhnutnou súčasťou rozhodnutia súdu pri obmedzení spôsobilosti na právne úkony je i ustanovenie osoby opatrovníka opatrovancovi, nakoľko konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je obligatórne spojené s konaním o ustanovenie opatrovníka. Opatrovník ustanovený osobe vo výroku rozsudku o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je hmotnoprávnym zástupcom fyzickej osoby v rozsahu, v akej jej bola spôsobilosť obmedzená.

19. V prejednávanej veci bol, po obmedzení spôsobilosti na právne úkony v rozsahu špecifikovanom vo výrokovej časti rozsudku, opatrovancovi, resp. opatrovankyni, C.R., ustanovený opatrovník v osobe jej dcéry, R. G., ktorá je zároveň v predmetnej veci navrhovateľkou. Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že táto až do umiestnenia opatrovankyne v zariadení pre seniorov žila v jej bezprostrednej blízkosti a svojej matke poskytovala osobnú starostlivosť, pomoc a taktiež bola nápomocná pri vybavovaní záležitostí súvisiacich s bežným chodom domácnosti. V tomto smere súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie a toto zameral na naplnenie cieľa - zaistenie najlepšieho záujmu osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. V konaní pred súdom prvej inštancie a ani následne v odvolacom konaní nebola preukázaná žiadna taká skutočnosť, ktorá by spochybňovala spôsobilosť dcéry opatrovankyne, t. j. R. G., vykonávať osobu opatrovníka matky svedomito, v súlade s dobrými mravmi a s prihliadnutím na najlepší záujem svojej matky, keď i predchádzajúce konanie navrhovateľky smerom k jej matke bolo skúmané a posúdené súdom v rámci dokazovania v predmetnej veci. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že pred umiestnením opatrovankyne do zariadenia, navrhovateľka trávila so svojou matkou nepomerne viac času ako syn C.R., z čoho logicky vyplýva i tá skutočnosť, že je o stave, pomeroch a potrebách matky detailne informovaná a v nedávanej minulosti jej bola nápomocná pri bežných úkonoch dennej potreby, ako i pri vybavovaní úradných záležitostí.

20. Pokiaľ odvolateľ namietal čerpanie finančných prostriedkov z účtu matky (opatrovankyne) navrhovateľkou a jej manželom, je prirodzené, že pokiaľ navrhovateľka (so svojím manželom) pomáhala svojej matke s chodom domácnosti a neskôr tento sama i celkom zabezpečovala, tak ako aj osobnú starostlivosť o matku, bolo potrebné uvedené i financovať, na čo bezpochyby slúžia i finančné prostriedky zo starobného dôchodku matky. Z vyjadrení navrhovateľky o.i. vyplýva, že náklady na starostlivosť o matku (lieky, strava, náklady z hospitalizáciou a vyšetreniami) znášali i z rodinného rozpočtu navrhovateľky. Samotná skutočnosť, že navrhovateľka pri nakladaní s finančnými prostriedkami matky použitými na bežnú potrebu neviedla účtovnú evidenciu, neznamená záver, že o tom, že by navrhovateľka nakladala s týmito špekulatívne a vo svoj prospech. V konaní nebolo žiadnym hodnoverným dôkazom preukázané, že by navrhovateľka konala v rozpore s najlepším záujmom svojej matky, že by akýmkoľvek konaním mala snahu zmenšovať majetok matky vo svoj prospech, resp. že by s finančnými prostriedkami matky nakladala nehospodárne alebo tieto využívala na svoj úžitok.

21. Pokiaľ v podanom odvolaní účastník konania uviedol, že „malo dochádzať k špekulatívnym prevodom majetku, kde matka zdedila po otcovi majetok značnej hodnoty vrátane finančnej hotovosti, ako aj lukratívne nehnuteľnosti“, uvedené dôvody odvolateľ nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval a na preukázanie ich pravdivosti nepredložil súdu žiadny dôkaz. Z výpisu z listu vlastníctva predloženého účastníkom v odvolacom konaní vyplýva, že navrhovateľka R. G. na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 29. 04. 2015 nadobudla vlastnícky podiel 1 k pozemku parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvoria, s celkovou výmerou XX m2 (pozemok, na ktorom je dvor), pričom samotná C.R., nadobudla vlastnícky podiel 1 k uvedenému na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 17. 01. 2017. Z uvedeného tak možno len konštatovať, že pokiaľ samotná navrhovateľka uzavrela v roku 2016 predmetnú kúpnu zmluvu ako kupujúca (v čase, keď jej spôsobilosť na právne úkony nebola nijako obmedzená) a na jej základe nadobudla vlastnícke právo k pozemkovej nehnuteľnosti v podiele 1, uvedený právny úkon rozhodne nebol v neprospech opatrovankyne, ju ukracujúci alebo nevýhodný, práve naopak.

22. Odvolacia námietka účastníka ohľadom nehnuteľnosti na B., bola celkom neurčitá a nijakým spôsobom nepreukazujúca akýkoľvek nepoctivý či zištný úmysel navrhovateľky (opatrovníčky). Uvedená odvolacia námietka je tak len v rovine tvrdení, na ktoré reagovala navrhovateľka vo vyjadrení spôsobom, v ktorom vysvetlila nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v minulosti vlastnícky patriacej svojej matke, avšak uvedené vlastnícke právo bolo prevedené už v roku 1996, kedy bol zdravotný stav matky dobrý a nebol dôvod pochybovať o jej spôsobilosti na právne úkony.

23. Pokiaľ sa týka námietky odvolateľa ohľadom tzv. generálnej plnej moci, udelenej C.R. splnomocnencovi R. G., spísanej dňa 22. 05. 2017 na Notárskom úrade JUDr. Alžbety Kondrlíkovej formou notárskej zápisnice, odvolací súd jednak uvádza, že uvedenou argumentáciu prednesenou účastníkom už v konaní pred súdom prvej inštancie sa zaoberal a vysporiadal súd prvej inštancie a zároveň odvolací súd konštatuje, že v zhode so súdom prvej inštancie v uvedenom nevzhliadol akékoľvek špekulatívne, či zištné konanie navrhovateľky, nakoľko i z obsahu spisového materiálu vyplýva, že udelenie plnomocenstva navrhovateľke matkou v roku 2017 bolo R. G. odporučené samotným zdravotníckym zariadením - VšNsP, n.o. E. T. v súvislosti s umiestnením jej matky do tohto zariadenia (na čl. 97c spisu: „Vzhľadom k diagnóze našej klientky pani V. bola pani G. požiadaná sociálnou pracovníčkou nášho zariadenia, aby si vybavila generálnu plnú moc na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch, nakoľko ona vybavovala všetky náležitosti ohľadom svojej mamy a nielen po právnej stránke, ale aj zdravotnej a sociálnej.“). Na dôvažok a pre úplnosť odvolací súd dodáva, že námietky , ktoré predniesol odvolateľ v súvislosti s udeleným všeobecným plnomocenstvom boli predmetom samostatného konania, v ktorom sa účastník konania C.R., v pozícii žalobcu, domáha určenia neplatnosti tohto právneho úkonu. Odvolací súd dopytom zistil, že v predmetnom konaní vedenom Okresným súdu Veľký Kritíš pod sp. zn. 12C/8/2018 bola žaloba zamietnutá; v dôsledku podaného odvolania, predmetná veci nie je právoplatne skončená.

24. Zásadnou skutočnosťou, na ktorú odvolací súd poukazuje a zvýrazňuje, je tá okolnosť, že konanie opatrovníka za opatrovanca nie je neobmedzené, nie je jeho neobmedzenou ľubovôľou, naopak, zo zákona vyplývajúcou povinnosťou žiadať schválenie právneho úkonu za opatrovanca súdom v každom obdobnom prípade (t. j. teda nielen v prejednávanej veci vzhľadom na osobu ustanoveného opatrovníka) je riziko akéhokoľvek ukracujúceho úkonu, resp. úkonu opatrovníka v rozpore so záujmom opatrovanca, eliminované na minimum. Uvedený dohľad súdu nad činnosťou opatrovníka za opatrovanca je tiež posilnený povinnosťou predkladania pravidelných polročných správ opatrovníka súdu, kde tento bude v pravidelných určených intervaloch mať možnosť posúdiť konanie opatrovníka za opatrovanca a jeho súladnosť s najlepším záujmom opatrovanca, ktorého zastupuje.

25. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky odvolateľa, že zo znaleckého posudku nevyplýva, resp. znalec sa nevyjadril, od kedy trvá ochorenie matky V. a od akej doby nie je menovaná spôsobilá na právne úkony, uvedené nebolo predmetom znaleckej činnosti znalca a nie je nedostatkom, či vadou znaleckého posudku a v konečnom dôsledku nezakladá ani nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie obsiahnutých v posudku, nakoľko spôsobilosť na právne úkony C.R. je obmedzená vo vymedzenom rozsahu až právoplatným rozsudkom súdu, ktorým bolo obmedzenie spôsobilosti opatrovanca na právne úkony v presne vymedzenom rozsahu vyslovené. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony opatrovanca tak nastáva právoplatným rozhodnutím súdu a to s účinkami do budúcna (pro futuro).

26. Odvolací súd tak konštatuje, že zo žiadnej odvolacej námietky odvolateľa obsiahnutej v odvolaní nevyplýva také konanie navrhovateľky, súčasné, či z minulosti, z ktorého by bolo možné čo i len náznakom konštatovať akékoľvek nepoctivé, zištné či nezodpovedné konanie navrhovateľky na úkor jej matky, C.R., a odvolací súd nevzhliadol žiadne také konanie, ktorým by si navrhovateľka sledovala napĺňanie svojich vlastných majetkových či iných záujmov. Naopak, pokiaľ navrhovateľka poskytovala svojej matke pomoc, starostlivosť a opateru v období predchádzajúcom predmetnému súdnemu konania, takémuto jej konaniu nie je čo vytknúť a na základe súdom vykonaného dokazovania možno konštatovať, že osoba navrhovateľky dáva všetky záruky na to, že funkcia opatrovníka bude navrhovateľkou vykonávaná riadne, zodpovedne, s osobitou starostlivosťou a v najlepšom záujme opatrovankyne - matky navrhovateľky. Súd prvej inštancie tak správne rozhodol i o osobe opatrovníka pre osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony, keď za opatrovníka ustanovil navrhovateľku -

dcéru C.R., u ktorej i odvolací súd konštatoval predpoklad, že túto funkciu bude vykonávať v prospech opatrovanca.

27. Odvolací súd preskúmal i výrok o trovách konania ako výrok závislý a konštatoval, že súd prvej inštancie rozhodol v prejednávanej veci správne, keď vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pričom postupoval podľa § 52 CMP, kde platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol taktiež s poukazom na ust. § 52 CMP, § 396 CSP a § 261 ods. 1 CSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia § 52 CMP platí, že trovy konania vedeného podľa Civilného mimosporového poriadku znáša každý z účastníkov sám. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje taktiež na § 251 ods. 2 CMP, podľa ktorého ten, kto podá návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jeho zástupcovi alebo štátu. V danom prípade však podmienky na aplikáciu uvedeného ustanovenia splnené neboli.

29. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).