Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-169-2019.pdf
PDF · 80.93 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/169/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 29. januára 2020 v trestnej veci obžalovaného Y. N., za zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr.zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 21.05.2019, sp.zn. 11T/95/2018, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný Y. N. podľa § 285 písm. b) Tr.por. oslobodený spod obžaloby za skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr.zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 29.01.2018 v pobočke Q. G. N., a.s. V. N. požiadal o poskytnutie D. úveru vo výške 7.200,- Eur, pričom uviedol do omylu pracovníčku pobočky v otázke splnenia podmienok poskytnutia spotrebného úveru tým, že ku svojej žiadosti doložil potvrdenie o výške príjmov zo závislej činnosti zo dňa 22.01.2018 napriek tomu, že vedel, že v tom čase už nebol zamestnaný v spoločnosti Y.-M.-Y., H. XXX, V. N., v ktorej mal pracovnú zmluvu dohodnutú do 31.12.2017, ale bol nezamestnaný, ktorá žiadosť bola na základe interného hodnotenia banky zamietnutá, a v prípade, že by došlo k čerpaniu úveru, by Q. G. N., a.s., I. X, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, vznikla škoda vo výške nie menej ako 7.200,- Eur,
pretože tento skutok nebol trestným činom. Proti tomuto oslobodzujúcemu rozsudku podal okresný prokurátor priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 18.11.2019. Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenie, s ktorými sa však nestotožnil, nakoľko prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil zabezpečené dôkazy.
Argumentoval tým, že banka za deň podania žiadosti o úver považuje deň uvedený v samotnej žiadosti. Z dôkaznej situácie v prípravnom konaní, ktorá nebola vyvrátená ani na hlavnom pojednávaní, vyplynulo, že obžalovaný podal oficiálnu žiadosť o úver dňa 29.01.2018 v pobočke Q. G. v V. N., ku ktorej doložil potvrdenie o výške príjmov zo závislej činnosti zo dňa 22.01.2018. Obžalovaný však v uvedenej spoločnosti pracoval len na dobu určitú, a to od 19.05.2017 do 31.12.2017. Nemožno síce vylúčiť, že ku kontaktu s bankovým pracovníkom ohľadne úveru došlo koncom roka 2017, teda ešte za trvania pracovného pomeru, avšak k evidencii žiadosti o úver v tom čase v počítačovom systéme Q. G. nedošlo. Naproti tomu však obžalovaný potvrdenie o svojom zamestnaní a príjme predložil viac ako tri týždne po skončení pracovného pomeru, teda už vedel, že tieto údaje nie sú pravdivé, a týmto vedome uviedol pracovníčku banky do omylu. Takéto konanie je jednou z alternatív spáchania trestného činu úverového podvodu, a zároveň spôsobom ako neoprávnene získať úver. Keďže obžalovaný už nebol zamestnaný, bolo viac ako pravdepodobné, že v prípade poskytnutia, by nebol schopný úver splácať. Išlo pritom o
pomerne vysokú sumu, a keby táto mala byť splácaná aj počas relatívne dlhšieho obdobia 96 mesiacov, i tak by boli jednotlivé splátky značne vysoké. Okrem toho, obžalovaný žiadnym spôsobom neupustil od ďalšieho konania, ani inak neodstránil nebezpečenstvo, ktoré by v prípade schválenia úveru hrozilo, preto nedošlo k zániku trestnosti pokusu tohto trestného činu.
Preukázanie vedomostnej zložky konania obžalovaného potvrdzuje aj výpoveď svedkyne S.. L. H., ktorá potvrdila jeho zamestnanie a príjem v uvedenej spoločnosti, a to dvoma listinami, raz v roku 2017 (za trvania pracovného pomeru) a druhýkrát v polovici januára 2018 (po skončení pracovného pomeru). V druhom prípade jej obžalovaný povedal, že už pracovníčke banky oznámil, že je nezamestnaný a zostalo len na rozhodnutí banky, či mu úver poskytne, alebo jeho žiadosť zamietne, čo celkovo preukazuje, že obžalovaný v danej veci konal vedome, s cieľom získať úver. Skutočnosť, že obžalovaný pri vybavovaní úveru nevystupoval aktívne, nemá zásadný význam, nakoľko tento síce uviedol správne a pravdivé údaje o svojom príjme v zamestnaní, ale zároveň si bol vedomý, že už v zamestnaní nepracuje, ako aj toho, že nebude schopný dlhodobo a pravidelne splácať žiadaný úver. Za takého stavu obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky žalovaného trestného činu.
Vzhľadom k tomu navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu v Rimavskej Sobote.
K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, a to písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 29.01.2020. Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenie, s ktorými sa stotožnil, nakoľko prvostupňový súd riadne, dôsledne a zákonne vyhodnotil zabezpečené dôkazy. Žalovaný skutok nie je trestným činom, naviac, v jeho konaní absentuje naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty predmetného zločinu.
Nesúhlasil s tvrdením prokurátora, že oficiálnu žiadosť o poskytnutie úveru podal dňa 29.01.2018 v pobočke Q. G. v V. N., pretože bolo jednoznačne preukázané, že túto žiadosť podpisoval ešte v roku 2017. To, že takáto žiadosť bola pracovníčkou banky X. A. zaevidovaná do systému banky až v roku 2018, nevedel ovplyvniť. Konštatovanie prokurátora, že v prípade, ak by mu bol úver poskytnutý, by ho s veľkou pravdepodobnosťou nebol schopný splácať, čím mal uviesť poškodeného do omylu v otázke splnenia podmienok na splácanie úveru, bola len jeho domnienka, ktorá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Okrem toho, OČTK ignorovali základnú zásadu trestného konania obsiahnutú v ust. § 10 Tr.por., nakoľko mali postupovať tak, aby o zistenom skutkovom stave veci neboli dôvodné pochybnosti, naviac, s rovnakou starostlivosťou mali objasňovať nielen okolnosti svedčiace proti nemu ako obvinenému, ale aj okolnosti svedčiace v jeho prospech, čo sa nestalo.
Vzhľadom k tomu navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, odvolanie prokurátora v zmysle ust. § 319 Tr.por. zamietol ako nedôvodné.
Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na písomných dôvodoch odvolania a súčasne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Naproti tomu sa obžalovaný a jeho obhajca pridržiavali svojho vyjadrenia k odvolaniu okresného prokurátora a argumentácie v ňom uvedenej, v konečnom dôsledku navrhli odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal okresný prokurátor ako oprávnená osoba, a to v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné. Následne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého oslobodzujúceho výroku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie a zistil, že odvolanie okresného prokurátora nebolo podané dôvodne. Súd prvého stupňa, pri dôslednom dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr.por., prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom čiastočne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke neviny obžalovaného zo spáchania skutku kladeného mu za vinu a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku podľa § 285 písm. b) Tr.por. spod obžaloby oslobodil, nakoľko skutok kladený mu za vinu nebol trestným činom. Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom, najmä na stranách č. 7 až 10, s ktorým sa stotožnil. V rámci odvolacieho konania bola venovaná dostatočná pozornosť aj odvolacím námietkam okresného prokurátora, ktoré však nie je možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu. Podľa názoru krajského súdu nebolo vykonaným dokazovaním vôbec preukázané, že by mal obžalovaný dňa 29.01.2018 požiadať predmetnú banku o poskytnutie D.veru. Práve naopak, z dokazovania vyplynulo, že obžalovaný podal písomnú žiadosť o poskytnutie úveru pracovníčke banky už koncom roka 2017, teda v čase, keď bol ešte zamestnaný. K tejto súčasne pripojil prvé potvrdenie svojho zamestnávateľa o výške príjmu zo závislej činnosti, ktoré obsahovalo pravdivé údaje. Len v dôsledku žiadosti zo strany zamestnankyne banky, keďže došlo k zmene interných predpisov banky v dĺžke obdobia, za ktoré mal žiadateľ preukázať svoj príjem, po predložení nového tlačiva, si obžalovaný zaobstaral výlučne z uvedeného dôvodu druhé potvrdenie zo dňa 22.01.2018, ktoré taktiež obsahovalo pravdivé údaje. V tomto potvrdení bolo, okrem dosahovaného príjmu v rozhodnom období, uvedené i to, že obžalovaný mal pracovný pomer uzavretý na dobu určitú. Za takéhoto stavu nebolo rozhodujúcim, že v čase pripojenia druhého potvrdenia k žiadosti, už nebol zamestnaný, najmä, ak o tejto skutočnosti už začiatkom roka 2018 informoval pri osobnom stretnutí zamestnankyňu banky, svedkyňu X. A., a to v čase, keď od nej na jej žiadosť preberal druhé (nové) tlačivo na potvrdenie o výške príjmov zo závislej činnosti. Veľmi dôležitou bola aj skutočnosť, že s možnosťou získania úveru ho oslovila práve táto svedkyňa, ktorá pracovala na pozícii univerzálneho bankára, a ktorá mala takéto konanie v pracovnej náplni, pričom v prípade úspešného poskytnutia úveru klientovi, sa zvýšilo jej finančné ohodnotenie. Naopak, obžalovaný takýto spôsob získania peňažných prostriedkov sám neinicioval, ale len reagoval na ponúknutú možnosť. Napokon svedkyňa X. A. vypovedala, že dátum 29.01.2018 do žiadosti o poskytnutie úveru dopísala sama osobne, v neprítomnosti obžalovaného, a to v čase, keď získané údaje nahrávala do elektronickej podoby príslušného systému banky. Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že obžalobou ustálený skutkový stav v podstatnej časti nezodpovedá skutočnému priebehu skutku. Z dôkaznej situácie taktiež nevyplynulo, že by mal obžalovaný popísaným konaním uviesť zamestnankyňu banky do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie spotrebného úveru. Okrem nenaplnenia všetkých zákonných znakov objektívnej stránky daného zločinu v štádiu pokusu, absentovalo aj naplnenie subjektívnej stránky tohto trestného činu, konkrétne úmyselného zavinenia, čo i len vo forme tzv. nepriameho úmyslu. Žiadne relevantné skutočnosti nenasvedčovali najmä tomu, že by obžalovaný konal v úmysle spôsobiť poškodenému akúkoľvek škodu. Tvrdenie prokurátora, že obžalovaný by nebol, v prípade poskytnutia úveru, s veľkou pravdepodobnosťou splácať dohodnuté splátky, keďže prišiel o zamestnanie, bolo vyslovene špekulatívne, a čas ukázal, že aj nepravdivé. Je potrebné prihliadnuť nielen na výšku žiadaného úveru, ale aj na celkovú dobu, a to 8 rokov, počas ktorej mal obžalovaný poskytnutú sumu úveru splácať, čo by výrazne znížilo výšku jednotlivých mesačných splátok. Ešte dôležitejšou bola skutočnosť, že obžalovaný bol v predchádzajúcich rokoch, vždy určitý časový úsek zamestnaný, naviac, už po necelých troch mesiacoch od skončenia pracovného pomeru, presne dňa 12.03.2018, sa zamestnal v Y., a.s., teda si zabezpečil pravidelný príjem, čo nepochybne preukazuje pracovný posudok tejto spoločnosti zo dňa 03.09.2018, pričom v tom čase pracovný pomer stále trval. Nezanedbateľným bolo tiež to, že obžalovaný žil doposiaľ riadnym životom, nemal žiadny záznam v registri trestov, okrem priestupkov na úseku cestnej premávky, nespáchal žiadny priestupok, teda ani priestupok proti majetku, čo vo výraznej miere preukazuje, že nemá sklon obstarávať si prostriedky na živobytie spôsobom odporujúcim právnym predpisom. Po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností daného prípadu, vrátane bezúhonnosti obžalovaného, vychádzajúc zo zistenej dôkaznej situácie, mal odvolací súd za to, že okresný súd postupoval zákonne a správne, keď v konečnom dôsledku obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr.por. spod obžaloby oslobodil, nakoľko skutok kladený mu za vinu nebol pokusom uvedeného zločinu ani iným trestným činom, taktiež neexistoval žiadny relevantný dôvod, aby bola táto trestná vec eventuálne postúpená inému orgánu, ktorý by mal žalovaný skutok prejednať ako priestupok. Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolanie okresného prokurátora v súlade s citovaným ustanovením Tr.por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.