Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11T-95-2018.pdf
PDF · 114.84 KB
Case nature
Area
Subarea
11T/95/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Antala a prísediacich Dušana Hámoša a Petra Thomku v trestnej veci obžalovaného Y. N., J.. XX.XX.XXXX I. V. N., pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. mája 2019, takto
rozhodol:
Obžalovaný: Y. N. Á. V. F. , nar. XX.XX.XXXX v V. N., trvale bytom V. N., Š. K. XXXX, zamestnaný v spoločnosti Y., M..N.. V. N.,
sa spod obžaloby, ktorou mu je kladené za vinu, že
dňa 29.01.2018 v pobočke OTP Banka Slovensko, a.s., V. N. požiadal o poskytnutie Expres úveru vo výške 7.200 eur, pričom uviedol do omylu pracovníka pobočky v otázke splnenia podmienok poskytnutia spotrebného úveru tým, že ku svojej žiadosti doložil potvrdenie o výške príjmov zo závislej činnosti zo dňa 22.01.2018 napriek tomu, že vedel, že v tom čase už nebol zamestnaný v spoločnosti Y.-M.-Y., H. XXX, V. N., v ktorej mal pracovnú zmluvu dohodnutú do 31.12.2017, ale bol nezamestnaný, ktorá žiadosť bola na základe interného hodnotenia banky zamietnutá, a v prípade, že by došlo k čerpaniu úveru by OTP Banke Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31318916, vznikla škoda vo výške nie menej ako 7.200 eur,
t e d a
mal sa dopustiť konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa mal dopustiť v úmysle vylákať od iného úver tým, že ho mal uviesť do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, a tak mu mal spôsobiť väčšiu škodu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
a t ý m m a l s p á c h a ť
úverový podvod podľa § 222 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona,
o s l o b o d z u j e podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku, pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 16.11.2018 pod č. konania 2Pv/321/18/6609-9 obžalobu na obvineného Y. N.V., J.. XX.XX.XXXX v V. N. pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 29.01.2018 v pobočke OTP Banka Slovensko, a.s., V. N. požiadal o poskytnutie Expres úveru vo výške 7.200 eur, pričom uviedol do omylu pracovníka pobočky v otázke splnenia podmienok poskytnutia spotrebného úveru tým, že ku svojej žiadosti doložil potvrdenie o výške príjmov zo závislej činnosti zo dňa 22.01.2018 napriek tomu, že vedel, že v tom čase už nebol zamestnaný v spoločnosti Y.-M.-Y., H. XXX, V. N., v ktorej mal pracovnú zmluvu dohodnutú do 31.12.2017, ale bol nezamestnaný, ktorá žiadosť bola na základe interného hodnotenia banky zamietnutá, a v prípade, že by došlo k čerpaniu úveru by OTP Banke Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31318916, vznikla škoda vo výške nie menej ako 7.200 eur.
Obhajca obžalovaného vo svojom stanovisku k podanej obžalobe uviedol, že obžalovaný je nevinný.
Obžalovaný Y. N. na hlavnom pojednávaní dňa 21.05.2019 podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu a po zákonnom poučení uviedol, že využíva svoje zákonné právo a odmieta vo veci vypovedať.
Z uvedeného dôvodu predseda senátu na návrh obhajcu podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku prečítal zápisnice o výpovedi Y.M. N. z prípravného konania zo dňa 24.09.2018 z čl. 14 až 17 a zo dňa 17.10.2018 z čl. 18 až 22.
Z čítaných zápisníc bolo zistené, že dňa 24.09.2018 v tom čase obvinený Y. N. využil svoje zákonné právo a odmietol vo veci vypovedať. Pri výsluchu dňa 17.10.2018 k veci samej uviedol, že má bankový účet v OTP Banke a počas toho, ako chodieval do banky, sa viackrát rozprával s pracovníčkou tejto banky, pani A. o možnostiach poskytnutia úveru. Koncom roka 2017 s touto pracovníčkou vypísal aj žiadosť o poskytnutie úveru, ktorú vtedy aj podpísal a zároveň dostal od pracovníčky tlačivo na potvrdenie jeho príjmu, ktoré mal doniesť pre potreby poskytnutia úveru. Ďalej uviedol, že toto tlačivo ešte v roku 2017 predložil zamestnávateľovi, vyplnila ho účtovníčka, pani H. a on ho ešte v roku 2017 odniesol späť do banky, kde ho dal pani A.. Bolo to niekedy v novembri alebo v decembri 2017, pričom na presný dátum sa nepamätal. Ďalej vypovedal o tom, že začiatkom roka 2018 mu pani A. oznámila, že banka zmenila tlačivá na potvrdenie o príjme, preto je potrebné aby priniesol vyplnené nové tlačivo. Pri prevzatí nového tlačiva jej hovoril, že už nie je zamestnaný u predchádzajúceho zamestnávateľa, na čo mu ona odpovedala, že to nie je tak dôležité, pretože žiadosť o úver aj prvé potvrdenie podával ešte v minulom roku, pričom banka potrebuje už len nové potvrdenie príjmu na aktuálnom tlačive a buď mu úver schvália, príp. nie a pokiaľ úver nebude schválený, tak sa nič nedeje. Následne aj s novým tlačivom išiel opäť k svojmu bývalému zamestnávateľovi, kde mu ho vyplnili, priniesol ho do banky, pani A. však nepracovala, a preto ho nechal jej kolegovi, ktorému oznámil len toľko, že priniesol tlačivo. Vo výpovedi zopakoval, že jediný krát podpisoval žiadosť o úver ešte v roku 2017, v roku 2018 už žiadnu žiadosť o úver nepodpisoval. Pamätal sa tiež na to, že niekedy v januári 2018 mu z banky telefonovala pani A., že úver nebol schválený, pretože v januári 2018 už nie je zamestnaný a že sa nič nedeje. Uviedol tiež, že svojím konaním nechcel uviesť banku ani nikoho iného do žiadneho omylu, nikdy predtým o úver nežiadal, nemá s tým skúsenosti a v súvislosti s predmetným úverom robil len to, čo mu povedala a kázala pracovníčka banky.
Na hlavnom pojednávaní bola ako svedkyňa vypočutá F.. H. S., ktorá pracuje ako analytik bankovej bezpečnosti OTP Banky. Predmetnú žiadosť o úver obžalovanému nesprostredkovávala. K veci samej mala len takú informáciu, že dňa 29.01.2018 podal obžalovaný žiadosť o úver v pobočke OTP Banky v V. N., v ktorej žiadal 7.200 eur, túto žiadosť prevzala pracovníčka banky pani A., žiadosť bola spracovaná a keďže sa príjem nedal stotožniť v registri sociálnej poisťovne, tak sa ním zaoberal príslušný analytik. Uviedla tiež, že banke škoda nevznikla a banka si škodu neuplatňuje.
Na doplňujúce otázky predsedu senátu uviedla, že pri nahrávaní žiadosti do systému klient nemusí byť osobne prítomný v banke, za deň podania žiadosti sa považuje deň, ktorý je uvedený v žiadosti. Pracovníci banky v rámci svojich pracovných povinností ponúkajú klientom úverové produkty, svedkyňa uviedla, že pracovníci sú vlastne predajcovia úverových produktov, informujú a oslovujú klientov, ponúkajú im úverové produkty banky. Na otázku, čo musí byť vyplnené v žiadosti o úver, uviedla, že ide o identifikáciu klienta, jeho príjem a zamestnávateľ.
Na doplňujúce otázky obhajcu svedkyňa uviedla, že sa mohlo stať, že klient podpísal žiadosť o úver podstatne skôr, ako pracovník banky nahrával žiadosť o systému, teda neskôr, dodala, že či to však bolo aj v tomto prípade, tak to nevie uviesť. Mala vedomosť o tom, že sa menia tlačivá na poskytovanie úverov, ale či to bolo aj v roku 2018, sa nevedela vyjadriť, podľa svedkyne existujú úverové produkty aj pre klientov, ktorí nie sú zamestnaní, avšak musia byť isté zábezpeky. Svedkyňa potvrdila, že počet schválených žiadostí o úver u toho-ktorého pracovníka banky má vplyv na jeho príjem.
Na hlavnom pojednávaní bola ako svedkyňa vypočutá aj X. A., ktorá pracuje na pozícii univerzálny bankár v pobočke OTP Banky v V. N.. Obžalovaného pozná, uviedla o ňom, že je ich klientom, pričom každého klienta majú osloviť s ponukou úverových produktov. V tejto súvislosti doplnila, že každého klienta, ktorému chodí výplata na účet v ich banke, sa pýta, či nepotrebuje za nejakým účelom úver.
K predmetnej veci sa pamätala na to, že určite spoločne spísali žiadosť o úver, ktorú obžalovaný aj podpísal, pričom dodala, že spravila chybu v tom, že keď obžalovaný žiadosť podpísal, tak do žiadosti nenapísala dátum, kedy ju obžalovaný podpísal a kedy ona žiadosť vypisovala. Čas vyplnenia tejto žiadosti a jej podpísania obžalovaným presne uviesť nevedela, podľa nej mohlo isť o október, november alebo aj december 2017. V tom čase boli iné postupy ako v súčasnosti, doplnila, že vtedy mohli žiadosť vypisovať aj ručne, teraz to už tak nie je možné, všetko sa rieši elektronicky.
Na otázky prokurátora uviedla, že obžalovaný N. žiadosť o úver nevyplňoval z vlastnej iniciatívy, ale že to bolo na jej podnet. Pamätala sa na to, že mu dala tlačivo o príjme, kde sa zisťoval príjem za šesť mesiacov, toto potvrdenie jej doniesol, avšak už nebolo aktuálne, preto mu dala druhýkrát nové tlačivo, kde sa zisťoval príjem za tri mesiace.
Na otázku obhajcu, či dávala obžalovanému dvakrát potvrdenie o príjme, uviedla, že áno a vzhľadom k tomu, že si na bližšie konkrétnosti nepamätala, bola podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku prečítaná podstatná časť zápisnice o jej výpovedi z prípravného konania zo dňa 10.10.2018 z čl. 36 až 38. Z obsahu tohto výsluchu bolo zistené, že povinnosťou pracovníkov banky je ponúkať klientom úvery. Keďže obžalovanému chodila pravidelne výplata na účet, tak sa ho opýtala, že keď by potreboval úver, aká by bola jeho výška, potom spravila nejaké prepočty, na výšku sumy sa už však nepamätala. Tiež presne nevedela uviesť, že kedy v novembri 2019 alebo v decembri 2017 jej N. doniesol potvrdenie o príjme za posledných šesť mesiacov, keď ho však odovzdal, tak mu dala nové tlačivo na potvrdenie o príjme, pretože sa zmenili pravidlá a na novom potvrdení bolo potrebné potvrdiť príjem za posledné tri mesiace. Uviedla tiež, že keď jej priniesol aj to druhé potvrdenie, tak bola na dovolenke, preto ho prevzal kolega E.. V tejto výpovedi tiež uviedla, že keď sa vrátila z dovolenky, kolega jej odovzdal tlačivo a keď ho prevzala a prezrela, tak žiadosť nahrala do systému. Následne žiadosť, ako aj prefotený občiansky preukaz odoslala na schválenie do Bratislavy a následne neskôr dostala informáciu e-mailom, že žiadosť o úver bola zamietnutá, čo telefonicky oznámila klientovi. Uviedla tiež, že keď vypisovala s klientom žiadosť, on ju podpísal, avšak tam nebol uvedený dátum. V čase, keď nahadzovala údaje zo žiadosti a z potvrdenia do systému, tak klient v banke nebol prítomný.
Na doplňujúce otázky v rámci tohto výsluchu uviedla, že prvýkrát dala v tom čase obvinenému tlačivo na potvrdenie príjmu vtedy, keď s ním vypisovala žiadosť v roku 2017. Vypisovala pre neho len jednu žiadosť o úver. Nepamätala sa, kedy jej prvýkrát doniesol potvrdené tlačivo o príjme. Po nahliadnutí do žiadosti o poskytnutie úveru uviedla, že v tom čase s obvineným žiadosť vypísala v roku 2017, kedy ju on aj podpísal a vtedy mu dala prvýkrát tlačivo na potvrdenie príjmu. Uviedla tiež, že bolo jej chybou, že na žiadosti neuviedla dátum, kedy bola žiadosť v tom čase obvineným skutočne podpísaná. Predmetnú žiadosť nahrávala do systému až po tom, keď od kolegu v roku 2018 dostala druhé tlačivo potvrdenia o príjme, ktoré mu v tom čase obvinený doručil, keď ona mala dovolenku a ktoré mu ona odovzdala na opätovné vyplnenie, keďže sa medzičasom zmenili v banke pravidlá.
V súvislosti s čítanou výpoveďou z prípravného konania svedkyňa uviedla, že tak ako to uviedla sa skutočnosti aj odohrali.
Na ďalšie doplňujúce otázky svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že dátum na žiadosti, t.j. 21.09.2018 sa nezhoduje s dátumom, kedy obžalovaný žiadosť podpísal a kedy ona túto žiadosť ručne vypisovala, tento deň je dňom, keď predmetnú žiadosť nahrávala do systému, teda do elektronickej podoby. Zopakovala, že obžalovaný žiadosť podpisoval pred ňou ešte v roku 2017, pričom túto žiadosť v roku 2017 nenahrávala do systému z dôvodu, že sa zmenilo tlačivo o príjme, a preto by žiadosť, ktorá obsahovala staré tlačivo o príjme, schvaľovateľ zamietol. Potvrdila tiež, že ona vlastnoručne na žiadosť dopísala rukou dátum 29.01.2018, čo bolo v ten deň, keď túto žiadosť nahrávala do systému, pričom v ten deň tam obžalovaný nemusel byť osobne prítomný. Tiež vypovedala o tom, že v súvislosti s podanou žiadosťou o úver obžalovaný nebol vôbec aktívny.
Na hlavnom pojednávaní boli ako svedkovia v ďalšom vypočutý Z. H. a S.. L. H..
Svedok Z. H. k veci samej vedel uviesť len toľko, že obžalovaného pozná, opakovane bol u nich v spoločnosti zamestnaný, spomenul si tiež, že mal vedomosť o tom, že obžalovaný predkladal tlačivo ohľadom príjmu, ktoré mu vyplňovala dcéra MA.. H.. Už si nespomenul, či išlo o jedno alebo dve tlačivá, pamätal sa na to, že na tlačive o príjmoch bol údaj odkedy je u nich zamestnaný, avšak tam chýbal údaj, že dokedy je zamestnaný. Potom sa pamätal na to, že niekedy koncom januára 2018 mu telefonovala pracovníčka banky, či je u nich Y. N. ešte zamestnaný, na čo jej odpovedal, že už nie, pretože zamestnaný bol len do 31.12.2017.
Svedkyňa S.. L. H. vykonáva pre firmu Z. H. Y.-M.- Y. N. N. H. XXX administratívne práce a účtovníctvo. Podľa nej bol obžalovaný zamestnancom spoločnosti opakovane, vykonával u nich sezónne práce, väčšinou s ním bola uzavretá pracovná zmluva na jeden rok, príp. pracoval na dohodu, pričom naposledy mal u nich uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú, do 31.12.2017. Pamätala sa na to, že obžalovaný jej priniesol dvakrát tlačivo z banky na potvrdenie o príjme, pričom prvýkrát to bolo ešte v roku 2017, t.j. keď ešte bol u nich zamestnaný, pričom ona tlačivo vyplnila a dala na podpis otcovi, konateľovi. Druhýkrát bol s novým tlačivom za ňou asi dva týždne po tom, ako sa mu už skončil u nich pracovný pomer a vysvetlil, že dostal v banke nové tlačivo s tým, že potrebuje potvrdiť príjem za rok 2017. Tiež jej obžalovaný povedal, že pracovníčke banke on oznámil, že už nie je zamestnaný, na čo mu ona mala povedať, že to nevadí a že žiadosť buď prejde, alebo bude zamietnutá. Dodala, že na prvom tlačive mu potvrdzovala príjem za posledných šesť mesiacov a v tom druhom tlačive príjem aj za posledné tri mesiace a potvrdila to preto, lebo on u nich v roku 2017 robil a deklarovaný príjem skutočne aj mal. Dodala, že v tlačive sa nikde nenachádzala žiadna kolónka o tom, či pracovný pomer na dobu určitú už skončil a dokedy pracovný pomer trval.
Ďalej mala byť na návrh prokurátora vo veci vypočutá svedkyňa S.. D. G., sestra obžalovaného, ktorá však využila svoje zákonné právo a odmietla na hlavnom pojednávaní vypovedať. Z uvedeného dôvodu bola § 263 ods. 4 Tr. poriadku čítaná podstatná časť jej výpovede zo zápisnice o jej výsluchu z prípravného konania zo dňa 07.11.2018 z čl. 52 až 53. Pri tomto výsluchu uviedla, že mala vedomosť o tom, že jej brat žiadal o úver v OTP Banke, rozprávala sa s ním o tom v januári 2018. Vo vzťahu ku konkrétnostiam ohľadom žiadosti o úver nič uviesť nevedela.
Okrem vyššie uvedeného dokazovania boli podľa § 269 Tr. poriadku predsedom senátu prečítané listinné dôkazy, a to potvrdenie o výške príjmov zo závislej činnosti zo dňa 29.01.2018, žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 29.01.2018, výpisy z účtu v OTP Banke Slovensko, a.s., potvrdenia o zamestnaní, uzavreté dohody o pracovnej činnosti, mzdové listy, pracovné zmluvy obžalovaného, pracovný posudok z čl. 103, výpis z ústrednej evidencie priestupkov z čl. 102, odpis registra trestov z čl. 101 a správa o povesti z čl. 104, pričom obžalovaný k prečítaným listinným dôkazom nemal žiadne pripomienky.
Z čítaných listinných dôkazov boli okrem iného zistené nasledovné skutočnosti. Na čl. 56 sa nachádza potvrdenie o výške príjmov zo závislej činnosti, ktoré bolo vystavené zamestnávateľom obžalovaného, a to spoločnosťou Y.-M.-Y., N..V..Q.. H. XXX zo dňa 22.01.2018, kde je potvrdený čistý priemerný mesačný príjem Y. N. za posledné tri mesiace a tiež za posledných šesť mesiacov. V potvrdení je tiež vyznačené, že zamestnanec je zamestnaný od 19.05.2017, pričom pracovný pomer je uzavretý na dobu určitú. Z
tohto potvrdenia však nevyplýva a nie je tam žiadna kolónka o tom, z ktorej by bolo zrejmé, kedy sa predmetný pracovný pomer zamestnanca, ktorý začal dňa 19.05.2017 a je uzavretý na dobu určitú, aj ukončil, teda nie je tam žiadna kolónka pre ukončenie pracovného pomeru. Z tohto potvrdenia je ďalej bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že ide o tlačivo pre potreby OTP Banky, čo je zrejmé zo záhlavia tohto potvrdenia.
Ďalej je na čl. 58 až 63 zažurnalizovaná žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru, pričom tento úver sprostredkoval obchodník č. 6438. Z výsluchu svedkyne A. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že týmto sprostredkovateľom bola táto svedkyňa. Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru je vypísaná ručne, paličkovým písmom, kde je žiadateľ identifikovaný menom, priezviskom a dátumom narodenia, rodným číslom, pričom ako žiadateľ je tam uvedená osoba Y. N.. Ďalej sú vyplnené informácie vyplývajúce z jeho občianskeho preukazu, ako aj adresa jeho bydliska, číslo jeho účtu, údaje o jeho vzdelaní. Ďalej sú v žiadosti okrem iného rôzne kolónky, ktoré sú však nevyplnené, pričom nevyplnené sú aj kolónky týkajúce sa príjmu žiadateľa zo závislej činnosti a jeho zamestnávateľa, nič ohľadom zamestnávateľa žiadateľa nie je v žiadosti vyplnené. Ďalej je z tejto žiadosti zrejmé, že výška úveru je 7.200 (nie je uvedená mena) s dobou splatnosti 96 (nie je vyplnené, či ide o dni, mesiace, roky). Na záver žiadosti, po predtlači o rôznych súhlasoch a vyhláseniach žiadateľa je uvedené, že žiadosť bola spísaná v V. N. dňa 29.01.2018 a je podpísaná žiadateľom. Vo vzťahu k dátumu 29.01.2018 je potrebné uviesť, že svedkyňa A. tento dátum rukou dopísala až v čase, keď túto žiadosť nahrávala elektronicky do systému banky, pričom podľa jej výsluchu túto žiadosť žiadateľ, t.j. Y. N. podpísal ešte skôr, a to nezisteného dňa a mesiaca v roku 2017.
Ďalej sú v spise žurnalizované aj dôkazy týkajúce sa zamestnania obžalovaného u Z. H., Y.-M.-Y., H.J. XXX a ohľadom jeho posledného pracovného pomeru sa na čl. 93 až čl. 94 nachádza pracovná zmluva, podľa ktorej pracovný pomer Y. N. začal dňa 19.05.2017, bol uzavretý na dobu určitú, do 31.12.2017.
Po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Na prvom mieste je potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že obžalovaný dňa 29.01.2018, tak ako sa to uvádza v skutkovej vete obžaloby, požiadal v pobočke OTP Banky v V. N. o poskytnutie úveru do výške 7.200 eur. Obžalovaný túto skutočnosť od počiatku trestného stíhania popieral, nepodarilo sa ju preukázať žiadnym vykonaným dôkazom, naviac sama svedkyňa A., sprostredkovateľka predmetného úveru, pri výsluchu tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že ona tento dátum do žiadosti o úver napísala vlastnoručne až vtedy, keď túto žiadosť nahrávala do elektronickej podoby v systéme banky. Podľa tejto svedkyne obžalovaný žiadosť podpísala ešte skôr, a to koncom roka 2017, pričom žiadnym z vykonaných dôkazov sa konkrétny deň podpísania žiadosti, zistiť nepodarilo.
Ďalej sa nepreukázalo, že obžalovaný k svojej žiadosti doložil potvrdenie o výške príjmov zo závislej činnosti zo dňa 22.01.2018 napriek tomu, že vedel, že v tom čase už nebol zamestnaný v spoločnosti Y.-M.-Y., N..V..Q.. H. XXX. Z výsluchu obžalovaného, ako aj z výsluchu svedkyne A. a svedkyne F.. H. bol preukázaný opak, a teda že v čase, keď obžalovaný predkladal toto potvrdenie vystavené dňa 22.01.2018, tak sprostredkovateľka úveru, svedkyňa A. vedela, že už nie je zamestnaný. Je nutné opäť zopakovať, že z výsluchu svedkyne A. a F.. H. a tiež svedka H. bolo zistené a preukázané, že sprostredkovateľka úveru dala na vyplnenie obžalovanému celkom dve tlačivá na potvrdenie príjmu. Prvé tlačivo mu dala ešte v čase, keď sama rukou spísala žiadosť o úver, vtedy ju obžalovaný aj podpísal, pričom dátum na žiadosti uvedený nebol, obžalovaný tlačivo odovzdal zamestnávateľovi, ktorý ho vyplnil a potvrdil mu príjem za posledných šesť mesiacov. Túto skutočnosť potvrdila F.. H., ako aj svedkyňa A.. Medzitým, ako prvé potvrdenie o príjme obžalovaný priniesol do banky, a to ešte v čase, kým bol zamestnaný, sa však v banke zmenili pravidlá a tlačivá pre poskytovanie úverov, a preto mu sprostredkovateľka úveru, svedkyňa A. dala na vyplnenie druhé tlačivo, kde sa okrem príjmu za posledných šesť mesiacov zisťoval aj príjem za posledné tri mesiace. Druhé tlačivo obdržal obžalovaný už v roku 2018, svedkyňa F.. H. aj toto tlačivo vyplnila, pretože obžalovaný u nich pracoval do 31.12.2017 a bolo potrebné v tlačive vyznačiť príjem za obdobie, ktoré zodpovedalo aj trvaniu jeho pracovného pomeru v ich spoločnosti.
Z výsluchu svedkýň F.. H. a A.j tak vyplýva, že v čase, keď obžalovaný druhé potvrdenie o príjme predkladal, všetci zainteresovaní, teda aj banka prostredníctvom sprostredkovateľky úveru, vedeli, že
pracovný pomer obžalovaného skončil dňa 31.12.2017 a keď druhé potvrdenie predkladal, tak už zamestnaný nebol.
K uvedenému je ešte potrebné dodať, že svedkyňa A. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že v súvislosti s vybavovaním predmetnej žiadosti o úver spravila chybu sama. Táto chyba podľa nej spočívala v tom, že v čase, keď rukou vypisovala žiadosť o úver a kedy túto žiadosť aj obžalovaný podpísal, tak v žiadosti neuviedla dátum. Pre odstup času už nikto zo svedkov nevedel uviesť, ktorý deň sa táto žiadosť vypisovala, bolo zistené len toľko, že to bolo určite koncom roka 2017. Svedkyňa opakovane priznala, že deň dopísala do žiadosti až vtedy, keď rukou písanú žiadosť elektronicky nahrávala do systému banky, čo bolo dňa 29.01.2018, tento dátum tam dopísala a v ten deň aj žiadosť spracovala a nahrala. V tento deň mala zároveň k dispozícii a do systému nahrávala aj druhé tlačivo o príjme obžalovaného, ktoré bolo jeho bývalým zamestnávateľom vyplnené dňa 22.01.2018.
Z výsluchu svedkyne A. zároveň vyplynulo, že v súvislosti s predmetnou žiadosťou o úver obžalovaný nijak aktívne nevystupoval, nebol nedočkavý pri jej vybavovaní, pričom zároveň svedkyňa uviedla, že okrem iného je povinnosťou pracovníkov banky klientov informovať a ponúkať im úverové produkty. V tomto smere sú pracovníci banky predajcami úverov a z výpovede svedkyne F.. S. tiež vyplýva, že počet schválených žiadostí o úver má vplyv u toho-ktorého pracovníka banky na jeho finančnej odmene.
Prokurátor mal za to, že v obžalobe uvedené konanie obžalovaného napĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.
Podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.
Podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona, kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru a tak mu spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Podľa § 222 ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, odňatím slobody na tri až desať rokov sa páchateľ potrestá ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním väčšiu škodu.
Objektom tohto trestného činu, rovnako ako pri všeobecnom trestnom čine podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, je cudzí majetok, špecificky však ten majetok, z ktorého sa poskytuje úver alebo záruka na úver.
Na trestnosť páchateľa v predmetnej veci sa vyžaduje, aby iného uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, ktoré však nie sú v súlade so skutočnosťou a tak vylákal od neho úver. Môže pritom ísť o konanie, opomenutie, ale aj konkludentné konanie páchateľa.
V danom prípade ide o úmyselný trestný čin, konkrétne v § 222 ods. 3 Tr. zákona, zločin.
Podľa § 15 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b/ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Zavinením sa rozumie vnútorný psychický vzťah páchateľa k skutočnostiam tvoriacim trestný čin. Tvorí obligatórnu zložku subjektívnej stránky trestného činu (ďalšou jej zložkou môže byť pohnútka). Zavinenie je podstatnou náležitosťou trestnej zodpovednosti, čím je vyjadrená zásada, že bez zavinenia niet trestného činu ani trestu. Zavinenie je vybudované na dvoch zložkách, a to vedomostnej (intelektuálnej) a vôľovej. Je nevyhnutné, aby obidve zložky zavinenia zahŕňali skutočnosti tvoriace objekt a objektívnu stránku trestného činu (chránený záujem, zavinenie, konanie a následok).
Zavinenie vo forme úmyslu je vybudované na zložkách vedomostnej aj vôľovej. Podľa stupňa naplnenia vôľovej zložky rozlišujeme úmysel priamy a nepriamy. Vedomostná zložka je v obidvoch prípadoch rovnaká.
Pri priamom úmysle páchateľ chce spôsobiť porušenie alebo ohrozenie chráneného záujmu. Chcenie sa chápe ako najvyšší prejav vôle.
Pri nepriamom úmysle páchateľ priamo nechcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, súčasne je však uzrozumený s tým, že takéto porušenie alebo ohrozenie nastane. Uzrozumenie sa tu chápe ako najnižšia zložka vôle.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení bolo potrebné preukázať páchateľovi žalovaného úverového zločinu, v danom prípade Y. N., naplnenie všetkých štyroch podstatných zložiek tohto trestného činu, ktorými sú objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka. Po zhodnotení vykonaného dokazovania však súd zistil, že v konaní nebola preukázaná subjektívna stránka zločinu úverového zločinu, v konkrétnom prípade nebol Y. N. preukázaný úmysel uviesť do omylu pracovníka pobočky banky v otázke splnenia podmienok poskytnutia spotrebného úveru. Zároveň nebolo preukázané, že Y. N. úmyselne ku svojej žiadosti doložil potvrdenie o príjme zo závislej činnosti aj napriek tomu, že vedel, že v tom čase už nebol zamestnaný. Naopak, vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že pracovník banky - sprostredkovateľka úveru v čase, keď Y. N. dokladal druhé potvrdenie o svojom príjme, vedel, že v tom čase, t.j. 22.01.2018 už Y. N. nie je zamestnaný.
Keďže subjektívna stránka žalovaného trestného činu nebola naplnená, nemohlo konaním Y. N., ktoré mu je v obžalobe kladené za vinu, dôjsť k spáchaniu žalovaného zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.
Z uvedených dôvodov súd obžalovaného spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom. mal sa dopustiť konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa mal dopustiť v úmysle vylákať od iného úver tým, že ho mal uviesť do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, a tak mu mal spôsobiť väčšiu škodu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku).
Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku). Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. poriadku). Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku). Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku). Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku). Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku). Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.