Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/124/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingríd Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: Z.. M. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., S. XXX/X, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s. r. o., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 162, proti žalovanej: S. H. nar. XX. XX. XXXX, bytom H. J. E., J. XXX/XX, zastúpenej: JUDr. Pavol Koczán, advokát so sídlom Levice, Ľ. Štúra 33, o zaplatenie 2 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 13. marca 2019, č. k. -129, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2 000 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 01. 07. 2017 do zaplatenia, do troch od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinná žalovaná zaplatiť žalobkyni s tým, že o výške náhrady trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa, ako kupujúca, uzavrela so žalovanou, ako obstarávateľom, dňa 02. 06. 2016 Dohodu o rezervácii nehnuteľnosti (ďalej aj Dohoda“). Podľa tejto dohody sa žalobkyňa zaviazala ako kupujúca uzatvoriť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť- rozostavaný rodinný dom zapísaný na LV XXXX pre obec Y., na parcele registra "C" pare. č. XXXX/XXX - ostatná plocha o výmere XXX m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“) s predávajúcim obchodnou spoločnosťou Q. F., s. r. o. Podľa článku 2 Dohody uhradila žalobkyňa žalovanej rezervačný poplatok vo výške 2 000 eur, ktorý sa jej mal vrátiť podľa článku 5 v prípade, ak zo strany predávajúceho nedôjde 1c uzavretiu kúpnej zmluvy v stanovenom termíne. V článku 8 Dohody bol stanovený termín uzavretia kúpnej zmluvy najneskoršie do 31. 06. 2017 (správne malo byť do 30. 06. 2017). Dňa 28. 06. 2017 žalovaná elektronicky zaslala žalobkyni Dodatok č. 1 k Dohode o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 28. 06. 2017, podľa ktorého sa článok 8 mal nahradiť novým znením; „že uzatvorenie kúpnej zmluvy sa uskutoční najneskôr do 30. 09. 2017“. Tento Dodatok však žalobkyňa nepodpísala. Dňa 29. 06. 2017 mala žalovaná elektronicky odoslať žalobkyni aj návrh kúpnej zmluvy a predložením grafického editora túto skutočnosť aj preukázať, avšak z návrhu kúpnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2017, nie je zistiteľné, či bola správa prijímateľovi odoslaná. Listom zo dňa 19. 12. 2017 žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie rezervačného poplatku z dôvodu, že v dohodnutom termíne nebol zo strany predávajúceho doručený žiadny návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy.

3. Dôvodil, že zaplatenie rezervačného poplatku žalobkyňou sporné nebolo, pričom mal za to, že nedošlo ani k uzavretiu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť. Podľa článku 8 Dohody o rezervácii nehnuteľnosti, v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy do 30. 06. 2017, z dôvodu na strane predávajúceho, sa obstarávateľ zaviazal vrátiť kupujúcemu rezervačný poplatok. Rezervačnú zmluvu považoval za zmluvu nepomenovanú podľa . Účelom rezervačnej zmluvy je obvykle odplatná rezervácia nehnuteľnosti na dobu určitú, počas ktorej sa predávajúci zaväzuje neponúknuť nehnuteľnosť na predaj tretej osobe, ani ju inak scudziť a poskytnúť výlučné právo kúpy nehnuteľnosti záujemcovi o kúpu, s ktorým uzavrel rezervačnú zmluvu (článok 1 dohody). V prípade uzavretia rezervačnej zmluvy záujemcovi nevzniká povinnosť, ale právo výhradne počas stanovenej doby a za stanovených podmienok kúpiť nehnuteľnosť. V prípade, že nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy z dôvodov na strane záujemcu o kúpu, zaplatený rezervačný poplatok patrí predávajúcemu v 1/2-ine a v 1/2-ine obstarávateľovi z titulu platby za poskytnuté služby (čl. 4 Dohody). V prejednávanej veci mal za preukázané, že žalobkyňa uzavrela rezervačnú zmluvu so žalovanou. V dohodnutom termíne do 30. 06. 2017 nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ani k podpisu Dodatku č. 1 o predĺžení termínu uzavretia kúpnej zmluvy do 30. 09. 2017. Neuzavretie kúpnej zmluvy v dohodnutom termíne zapríčinil predávajúci. Z predložených listinných dôkazov zistil, že k dohodnutému termínu do 30. 06. 2017 nebol predávajúci pripravený uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť, kúpu ktorej si žalobkyňa rezervovala rezervačnou zmluvou. K zápisu vlastníctva k spornej nehnuteľnosti predávajúceho v katastri nehnuteľností došlo až 13. 07. 2017 pod Z-4361/2017, resp. pod Z-5079/2017 dňa 21. 08. 2017, pričom sám konateľ spoločnosti reprodukoval, že zápisy do katastra nehnuteľností sa začali riešiť asi v auguste 2017 a poukázal pritom aj na mailovú komunikáciu so žalobkyňou v septembri 2017. V čase, dokedy mala byť uzavretá kúpna zmluva, neboli usporiadané vlastnícke práva predávajúceho k danej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Dôvodil, že síce žalovaná dva dni pred uplynutím dohodnutej doby rezervácie, a to dňa 28. 06. 2017 mailom zaslala žalobkyni návrh Dodatku č. 1, v ktorom navrhla predĺženie termínu uzavretia kúpnej zmluvy do 30. 09. 2017, tento návrh však žalobkyňa neprijala, a teda záväzný ostal termín do 30. 06. 2017. Argumentoval tiež, že žalovaná nepreukázala svoje tvrdenie, že dňa 29. 06. 2017 zaslala žalobkyni návrh kúpnej zmluvy, pretože z predloženého grafického editora uvedené nevyplývalo, nakoľko v prípade, že by bola správa v gmaili odoslaná, nenachádzalo by sa na ňom v ľavom dolnom rohu tlačidlo „odoslať“. Dodal, že ak by aj žalovaná skutočne návrh kúpnej zmluvy žalobkyni zaslala, vlastnícke práva predávajúceho v tom čase nevyplývali z katastra nehnuteľností, nakoľko vklad jeho vlastníckeho práva sa realizoval až dňa 13. 07. 2017, resp. 21.08.2017. Zdôraznil, že z uzavretej Dohody o rezervácii nehnuteľnosti nevyplývala povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu, ale len právo. V prípade, ak by žalobkyňa zapríčinila neuzavretie kúpnej zmluvy, vznikla by jej povinnosť podľa článku 4 Dohody zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 2 000 eur. K návrhu žalovanej, ktorým sa domáhala započítania sumy 2 000 eur podľa tvrdiac, že neuzavretie kúpnej zmluvy spôsobila žalobkyňa, uviedol, že procesné mala jej kompenzačná námietka povahu obrany proti žalobe, keďže ju uplatnila len do výšky žalovanej sumy. Zastal názor, že neuzavretie kúpnej zmluvy zapríčinil výlučne predajca, preto žalobkyni prináleží vrátenie rezervačného poplatku. Keďže k neuzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov na strane žalobkyne, nie je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 2 000 eur a zaviazal žalovanú na zaplatenie 2 000 eur žalobkyni.

4. Rozhodnutie o úrokoch z omeškania odôvodnil argumentáciou, že žalovaná sa dostala s plnením do omeškania, preto žalobkyni patrí aj ročný úrok z omeškania 5% z istiny podľa . Keďže k uzavretiu kúpnej zmluvy malo dôjsť najneskôr do 30. 06. 2017, preto dňom 01. 07. 2017 je žalovaná v omeškaní až do zaplatenia.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a a v konaní úspešnej žalobkyni priznal aj nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná z dôvodov podľa ust. , , , domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia žaloby, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie za účelom vykonania ďalšieho dokazovanie. Tvrdila, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo práve zavinením žalobkyne, ktorá svojím prístupom zabránila riadnemu uzavretiu kúpnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu sa stala splatnou zmluvná pokuta vo výške 2 000 eur, ktorá je jej vzájomnou pohľadávkou voči žalobkyni, ktorú ako kompenzačnú námietku ako pohľadávku spôsobilú na započítanie si v konaní uplatnila. Žalobkyňa zavádzala, keď tvrdila, že o kúpu nehnuteľnosti má záujem, pretože pred súdom prvej inštancie sa vyjadrila, že kúpu si

rozmyslela. Namietala tiež, že súd prvej inštancie konštatoval v bode 11. odôvodnenia, že neuzavretie kúpnej zmluvy zapríčinil výlučne predajca, teda tento stav nezapríčinila, a preto nie je vo veci pasívne vecne legitimovaná. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkové zistenia v prejednávanej veci a dospel tak k nesprávnemu rozhodnutiu a tiež nesprávne nezapočítal jej kompenzačnú námietku voči žalobkyni.

7. K odvolaniu žalovanej sa písomným podaním vyjadrila žalobkyňa, v ktorom navrhla odvolanie žalovanej podľa ust. odmietnuť, alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej trovy odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení uviedla, že odvolanie žalovanej nespĺňa náležitosti v zmysle ust. , pretože je odôvodnené len formálne odcitovanými odvolacími dôvodmi bez identifikácie konkrétnych pochybení konajúceho súdu. Vyjadrila, že pasívne vecne legitimovanou stranou v konaní je žalovaná, ktorá v Rezervačnej zmluve vystupuje ako obstarávateľ. Zvýraznila, že súd prvej inštancie správne skonštatoval, že žalovaná nebola v súlade s Rezervačnou zmluvou pripravená uzatvoriť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť v čase do 30. 06. 2017, nakoľko ešte 28. 06. 2017 zasielala žalobkyni Dodatok č. 1 k Rezervačnej zmluve, ktorého predmetom bolo predĺženie termínu uzatvorenia kúpnej zmluvy do 30. 09. 2017. Dodala tiež, že žalovaná nepreukázala svoje tvrdenie, že 29. 06. 2017 poslala žalobkyni e-mailom návrh kúpnej zmluvy. V čase do 30. 06. 2017 ani nehnuteľnosť nemohla byť predmetom prevodu, pretože predávajúci nebol v tom čase vlastníkom nehnuteľnosti. Poukázala na skutočnosť, že žalovaná svoje tvrdenia o zabránení uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy žalobkyňou v konaní nepreukázala. Dodala, že Rezervačná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy, preto zakotvenie zmluvnej pokuty v čl. 4 tejto zmluvy spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne, ako spotrebiteľa, a tým je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalovanej ( ) a bez nariadenia pojednávania ( a contrario), s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. ako vecne správny potvrdil.

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

11. V prejednávanej veci sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala zaplatenia 2 000 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 01. 07. 2017 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalovaná sa na jej úkor bezdôvodne obohatila, pretože jej nevrátila rezervačný poplatok potom, ako nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy do dohodnutého termínu 31. 06. 2017 v zmysle Dohody o rezervácii nehnuteľnosti uzavretej medzi stranami sporu dňa 02. 06. 2016. V žalobe uvádzala, že v zmysle Rezervačnej zmluvy sa strany sporu dohodli na rezervácii nehnuteľnosti v čl. 1 špecifikovanej ako rozostavaný rodinný dom, pričom uzatvorenie kúpnej zmluvy podľa čl. 8 Dohody sa mal uskutočniť najneskôr do 31. 06. 2017 / správne malo byť uvedené do 30. 06. 2017/ a v prípade, že nedôjde do tohto termínu k uzavretiu kúpnej zmluvy z dôvodov na strane predávajúceho, rezervačný poplatok sa vráti. Tvrdila, že do 30. 06. 2017 žalovaná nesprostredkovala kúpu predmetnej nehnuteľnosti, ani nevyvíjala súčinnosť, aby predávajúci s kupujúcou uzavreli zmluvný vzťah, jediným jej úkonom bolo predloženie Dodatku č. 1 k Dohode o

rezervácii, ktorým sa mala dohoda predĺžiť do 30. 09. 2017. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel v plnom rozsahu, proti ktorému rozhodnutiu podala žalovaná odvolanie.

12. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacím námietkam žalovanej, konkrétne k ust. , že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho, prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Žalovaná namietala rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu podľa , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, kedy sa jedná o iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia; ďalej uplatnila odvolací dôvod podľa , že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tomto prípade ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Namietala aj vadu podľa , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z až . K žalovanou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil.

13. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne aj o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

15. Obsah práva na súdnu ochranu v zmysle nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu (). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto (každý) domáha svojho

práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktorý je v rozpore so zákonom (porovnaj ).

16. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

17. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil ( ). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať ( ). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto i primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaná sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Nebola zistená ani jedna vada namietaná žalovanou v je odvolaní.

18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací k námietke žalovanej uvedenej v odvolaní, že nie je pasívne legitimovaným subjektom na vrátenie rezervačného poplatku, pretože neuzavretie zmluvy zapríčinil predajca a nie žalovaná, odvolací súd uvádza, že táto jej námietka neobstojí, pretože žalovaná vystupuje v rezervačnej zmluve ako obstarávateľ a v zmysle čl. 5. tejto Dohody: „ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy v stanovenom termíne obstarávateľ vráti rezervačný poplatok kupujúcej v plnej výške“. V zmysle uvedeného i prvoinštančný súd správne dospel k záveru, že žalovaná je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní.

19. Ako už bolo vyššie uvedené, že žalobkyňa, ako kupujúca, uzavrela so žalovanou, ako obstarávateľom, dňa 02. 06. 2016 Dohodu o rezervácii nehnuteľnosti, podľa ktorej sa žalobkyňa zaviazala uzatvoriť, ako kupujúca, kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť opísanú v bode 2. tohto odôvodnenia s predávajúcou obchodnou spoločnosťou Q. podľa čl. 2 dohody uhradila žalobkyňa rezervačný poplatok 2 000 eur a v zmysle čl. 5 jej mal obstarávateľ vrátiť tento rezervačný poplatok v prípade, ak zo strany predávajúceho nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy v stanovenom termíne. Termín uzavretia kúpnej zmluvy bol dohodnutý v čl. 8 najneskoršie do 31. 06. 2017 (ďalej len do 30. 06. 2017). Z obsahu spisuje zrejmé, že žalovaná dňa 28. 06. 2017 zaslala elektronicky žalobkyni Dodatok č. 1 k Dohode o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 28. 06. 2017, podľa ktorého sa čl. 8 mal nahradiť novým znením tak, že uzatvorenie kúpnej zmluvy sa uskutoční najneskôr do 30. 09. 2017. Tento Dodatok č. 1 však žalobkyňa nepodpísala. Nebolo preukázané tvrdenie žalovanej, že zaslala elektronicky žalobkyni návrh kúpnej zmluvy. Z čl. 4 Dohody je zrejmé, že ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v dohodnutom termíne na strane kupujúcej, je kupujúca povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 2 000 eur, a preto sa žalovaná domáhala započítania sumy 2 000 eur podľa tvrdiac, že neuzavretie kúpnej zmluvy spôsobila žalobkyňa.

20. Súd prvej inštancie správne posúdil Dohodu o rezervácií podľa ust. ako nepomenovanú zmluvu, tento právny záver rozsiahlo odôvodnil (bod 10. napadnutého rozsudku) a táto skutočnosť nebola namietaná ani jednou zo strán sporu. Preto odvolací súd na tieto závery súdu prvej inštancie v plnom rozsahu poukazuje. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že k uzavretiu kúpnej

zmluvy medzi žalobkyňou, ako kupujúcou, a predávajúcim nedošlo do 30. 06. 2017, a preto v zmysle čl. 8 Dohody o rezervácii je povinný obstarávateľ vrátiť kupujúcej rezervačný poplatok v plnej výške, teda 2 000 eur. V predmetnej veci preukázateľne k uzavretiu kúpnej zmluvy v stanovenom termíne do 30. 06. 2017 nedošlo. Taktiež bolo preukázané, že žalobkyňa nepodpísala elektronicky zaslaný návrh obstarávateľa z 28. 06. 2017 o predĺženie termínu uzavretia kúpnej zmluvy. Dodatok č. 1 k Dohode o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 28. 06. 2017 nebol záväzný a tak nedošlo k zmene termínu uzavretia kúpnej zmluvy. Je teda nutné uzavrieť, že neuzavretie kúpnej zmluvy v dohodnutom termíne zapríčinil predávajúci, pretože k termínu do 30. 06. 2017 nebol pripravený uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že k uvedenému termínu ani zjavne nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy k spornej nehnuteľnosti, nakoľko sám predávajúci sa stal vlastníkom tejto nehnuteľnosti až dňa 13. 07. 2017 pod Z-4361/2017, resp. pod Z-5079/2017 dňa 21. 08. 2017. V zmysle Dohody o rezervácii bola povinná žalovaná v prípade nerealizácie kúpnej zmluvy podľa čl. 8 vrátiť rezervačný poplatok vo výške 2 000 eur žalobkyni.

21. Žalovaná v konaní tvrdila, že kúpna zmluva nebola uzavretá pre obštrukčné správanie sa žalobkyne. Tvrdila, že dňa 29. 06. 2017 zaslala žalobkyni návrh kúpnej zmluvy, pričom túto skutočnosť zdokladovala len rozpísaným konceptom elektronickej správy a nie skutočne odoslanou elektronickou správou, obsahom ktorej by bol návrh na uzavretie kúpnej zmluvy. K uvedenému odvolací súd dáva do pozornosti, že podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať ( ). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

22. Posudzujúc povinnosť dôkazného bremena žalovanej v konaní, ktoré je konaním sporovým, v ktorom platí prejednacia zásada, so zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania, odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, že neuzavretie kúpnej zmluvy bolo zapríčinené prístupom žalobkyne, pretože v tomto smere nedoložila žiadne relevantné dôkazy a jej tvrdenia zostali len vo všeobecnej rovine. Uvedené nepreukazuje ani neprijatie elektronicky zaslaného návrhu obstarávateľa - žalovanej z 28. 06. 2017 o predĺženie termínu uzavretia kúpnej zmluvy a to Dodatkom č. 1 k Dohode o rezervácii nehnuteľnosti do 30. 09. 2017, pretože k uzavretiu tohto dodatku nedošlo. Rovnako tak z uzavretej Dohody o rezervácii nehnuteľnosti žalobkyni nevyplývala povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu, ale len právo túto zmluvu uzavrieť. Iba v prípade preukázania zapríčinenia neuzavretia kúpnej zmluvy žalobkyňou jej v zmysle čl. 4 Dohody mohla vzniknúť povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 2 000 eur.

23. V závere odvolací súd len pre úplnosť poukazuje na správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy do 30. 06. 2017 ani nemohlo dôjsť, pretože v tomto termíne predávajúci nemohol platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom v tomto čase nebol a vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti nadobudol až dňa 13. 07. 2017 resp. dňa 21. 08. 2017.

24. Žalovaná i v odvolaní zotrvala na svojom návrhu, ktorým sa domáhala započítania nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty 2 000 eur žalobkyňou z dôvodu zapríčinenia neuzavretia kúpnej zmluvy samotnou žalobkyňou. K uvedenému odvolací súd poukazuje na svoje predchádzajúce tvrdenia, teda že žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, že práve žalobkyňa zapríčinila neuzavretie kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti. Z toho dôvodu jej nevzniklo ani právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. 4 Dohody o rezervácii nehnuteľnosti. V konaní bolo preukázané, že neuzavretie kúpnej zmluvy zapríčinil výlučne predajca, preto žalobkyni prináleží vrátenie rezervačného poplatku v

zmysle čl. 8 Dohody, a preto súd prvej inštancie správne zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2 000 eur žalobkyni.

25. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne rozhodol o úroku z omeškania a trovách prvoinštančného konania, ktoré rozhodnutie v týchto častiach riadne a správne odôvodnil, preto odvolací súd naň v plnom rozsahu poukazuje v zmysle ust. .

26. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ust. a potvrdil.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s ust. a v konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).