Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8Co-6-2024.pdf
PDF · 138.06 KB
Case nature
Subarea
8Co/6/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Mariany Hirkovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská č. 1525/1, 140 92 Praha 4 - Mychle, Česká republika, IČO: 64948242, podnikajúca v Slovenskej republike prostredníctvom organizačnej zložky: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová č. 1/A, 813 33 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47251336, zastúpená: JUDr. Katarína Pacachová, LL.M, manažér Corporate Workout, a A. A. B., právnik Corporate Workout, proti žalovanému C. D. E., D., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/XX, XXX XX G., právne zastúpený: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom Rázusova č. 1, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 560 611, o nariadenie zabezpečovacieho eventuálne neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné, č. k. 13C/80/2023 – 115 zo dňa 22. novembra 2023, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie, okrem výroku I. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (súd prvej inštancie, resp. prvoinštančný súd) napadnutým uznesením rozhodol takto :
I. Súd konanie v časti o nariadenie zabezpečovacieho alternatívne neodkladného opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., obec G., okres G., zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Humenné, Katastrálny odbor: a) stavby na pozemkoch (parcela registra "C") súpisné číslo: 179, na pozemku par. č.: 2393/3, popis: Garáž, súpisné číslo: XXX, na pozemku par. č.: 2393/1, popis: Rodinný dom, b) pozemok (parcela registra "C") par. č.: 2393/1, druh: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere: 561 m2, par. č.: 2393/2, druh: Záhrada: 355 m2, par. č.: 2393/3, druh: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere: 54 m2, par. č.: 5360/7, druh: Orná pôda, o výmere: 2637 m2, par. č.: 5360/8, druh: Ostatná plocha: 15 m2, par. č.: 5386/3, druh: Orná pôda: 1120 m2, par. č.: 5388/6, druh: Trvalý trávny porast: 1220 m2, z a s t a v u j e. II. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa úkonov akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Medzilaborce, Katastrálny odbor, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území A., obec A., okres A.: a) stavby na pozemkoch (parcela registra "C") súpisné číslo: 658, na pozemku par. č.: 1346/84, popis: Bytový dom, typ priestoru: Byt č. X, vchod č. 2 na 1. poschodí, b) pozemok (parcela registra "C") par. č.: 1346/84, druh: Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere: 356 m2, vo výlučnom vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 a s podielom 4054/84384 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
a to najmä prevodov vlastníckeho práva na tretie osoby, zriadeniu záložného práva, vecného bremena alebo iného vecného alebo záväzkového práva v prospech tretích osôb alebo v prospech samých seba, vloženiu ako vkladu do základného imania alebo iného majetku právnickej osoby, alebo iným spôsobom scudzenia alebo zaťaženia týchto nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 35Up/942/2023. III. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti z a m i e t a. IV. Súd alternatívny návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a. V. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 50 % s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením súdneho úradníka.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že návrhom, ktorý mu bol doručený dňa 24.10.2023 navrhol žalobca, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým v prospech žalobcu zriadi záložné právo zabezpečujúce pohľadávky žalobcu voči žalovanému vyplývajúce z dohody o ručení č. 00625B/CORP/2020 zo dňa 20.10.2020, v spojení so zmluvou o kontokorentnom úvere č. 000625/CORP/2020 zo dňa 20.10.2020 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 17.03.2021, na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného, zapísaných na LV č. XXX, k.ú. G., a LV č. XXXX, k.ú. A., a to až do okamihu úplného uspokojenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému, alternatívne (správne podľa petitu návrhu eventuálne), aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s týmito nehnuteľnosťami, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ako aj nahradiť trovy konania. Prvoinštančný súd poukázal na to, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 20.10.2020, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 17.03.2021, poskytol žalobca spoločnosti M – TECH partner, s.r.o., Prešov, IČO: 31 728 251, finančné prostriedky vo forme úveru vo výške 450.000,- eur. Žalobca zároveň dňa 20.10.2020 uzatvoril so žalovaným C. D. E., D., dňa 04.07.1976, dohodu o ručení č. 000625B/ CORP/2020 v zmysle ktorej sa žalovaný ako ručiteľ zaviazal, že v prípade, ak dlžník nesplní svoj záväzok zo zmluvy o úvere riadne a včas, uspokojí žalobcu v celom rozsahu dlžníkom nesplneného záväzku. Žalovaný bol v čase poskytnutia úveru a aj v súčasnosti je konateľom a spoločníkom dlžníka. Oznámením o predčasnej splatnosti úveru, a výzvy na úhradu celého zostatku dlhu zo dňa 01.08.2023 oznámil žalobca dlžníkovi, že z dôvodu nesplácania úveru využil svoje právo požadovať okamžité zaplatenie celého zostatku úveru aj s príslušenstvom, a úver sa tak stal splatným dňa 04.08.2023, pričom vyzval dlžníka na úhradu pohľadávky v lehote 3 dní od doručenia tohto oznámenia. Dlžník si toto oznámenie neprevzal, a neprevzatá zásielka bola žalobcovi vrátená dňa 30.08.2023. Toto oznámenie si neprevzal ani žalovaný ako ručiteľ, a neprevzatá zásielka sa vrátila taktiež dňa 30.08.2023. Žalobca navrhol vydanie zabezpečovacieho opatrenia, resp. neodkladného opatrenia z dôvodu existencie hroziacej ujmy nevymožiteľnosti pohľadávky a ohrozenia exekúcie, alternatívne z dôvodu bezodkladnosti úpravy pomerov a obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca poukázal na to, že žalovaný ako ručiteľ, a zároveň ako konateľ a spoločník dlžníka, má vedomosť o existencii vymáhanej pohľadávky a napriek tomu nemá úprimný záujem uhradiť svoj záväzok z poskytnutého ručenia. Žalobca poukázal na to, že žalobca v čase existencie tejto vymáhateľnej pohľadávky previedol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. G. (nehnuteľnosť 1), na základe darovacej zmluvy, pričom pod V 1381/2023 je vyznačená plomba. Žalobca sa preto domnieva, že žalovaný ako ručiteľ sa snaží previesť túto nehnuteľnosť na tretiu osobu, a tým zabrániť žalobcovi, aby sa mohol v budúcnosti v prípadnej exekúcii uspokojiť z predmetného majetku. Žalobca sa taktiež vyjadril, že existuje dôvodná obava, že žalovaný by tak mohol postupovať v budúcnosti aj pri nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX, k.ú. A. (nehnuteľnosť 2). Žalobca zároveň poukázal na to, že v Obchodnom vestníku bolo dňa 26.09.2023 zverejnené uznesenie Okresného súdu Prešov, sp.zn. 2K/33/2023, ktorým súd rozhodol o začatí konkurzného konania na majetok dlžníka. Uviedol, že dlžník nedisponuje reálne exekvovateľným majetkom a žalovaný ako ručiteľ, hoci má vo vlastníctve viacero nehnuteľností, do dnešného dňa nepodnikol žiadne kroky k uspokojeniu záväzku žalobcu, a je obava, že v prípade ak by nedošlo k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia, resp. k vydaniu neodkladného opatrenia, nebol by žalobca uspokojený na svojich právach, a žalovaný ako ručiteľ, by mohol bez akýchkoľvek problémov a komplikácií predmetné nehnuteľnosti zaťažiť „fiktívnym záložným právom“, voči žalobcovi v prednostnom poradí, alebo tieto nehnuteľnosti previesť na inú osobu, alebo inak znemožniť žalobcovi, aby prípadné uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní bolo úspešné, teda ohroziť exekúciu pohľadávky žalobcu. Žalobca sa vyjadril, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za účelom zriadenia záložného práva k týmto nehnuteľnostiam nezasiahne do práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru, nepostihne a neohrozí práva žalovaného z dôvodu, že slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je oba, že
exekúcia bude ohrozená (táto obava tu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je), pričom samotný výkon záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam môže nastať až potom, ako sa v súdnom konaní preukáže, že pohľadávka žalobcu je dôvodná a bola priznaná právoplatným rozhodnutím súdu. Takýmto spôsobom bude dosiahnutá prevenčná funkcia a prevencia hroziacej škody spôsobenej žalobcovi. Žalobca ďalej poukázal na to, že dňa 12.10.2023 podal Okresnému súdu Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom voči žalovanému, pričom uvedené konanie je vedené pod sp.zn. 35Up/942/2023. Žalobca sa vyjadril, že zákaz dispozície z týmito nehnuteľnosťami musí byť určený do takého časového okamihu, aby nebola ohrozená exekúcia na vymoženie splatnej a vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, pretože pokiaľ by súd nariadil zabezpečovacie, resp. neodkladné opatrenie len do času právoplatného skončenia konania vo veci zaplatenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému ako ručiteľovi, bol by žalovanému poskytnutý dlhý časový priestor, v ktorom by zákonnou cestou mohol dosiahnuť zmarenie cieľa kladeného zabezpečovacím alebo neodkladným opatrením.
3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že dňa 02.11.2023 mu bolo doručené vyjadrenie žalovaného (súdu nebolo známe ako sa žalovaný, resp. jeho právny zástupca oboznámili s podaným návrhom), ktorý poukázal na to, že v návrhu žalobca používa jednak pojem alternatívny petit, ako aj eventuálny petit, pričom nie je zrejmé čoho sa domáha a v danom prípade sa nemôže jednať ani o jeden z týchto dvoch druhov petitov, pretože obidva musia mať svoj pôvod v hmotnom práve, čo v tomto prípade nie je naplnené. Podľa názoru žalovaného je návrh žalobcu zmätočný, nezrozumiteľný a neurčitý, a keďže súd nemôže žiadať odstránenie tejto vady, žalovaný navrhol, aby súd návrh z tohto dôvodu odmietol. Ak by mal súd za to, že návrh je spôsobilý na prejednanie, tak v časti týkajúcej sa nehnuteľnosti 1, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. G., nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného, pretože nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný taktiež nesúhlasí s vymedzením pohľadávky žalobcu ako „vymáhateľnej“ z dôvodu vznesených námietok žalovaného. Poukázal na to, že manželka žalovaného listom zo dňa 08.09.2023, ktorý bol žalobcovi doručený 11.09.2023 uplatnila relatívnu neplatnosť dohody o ručení z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok z dôvodu, že neudelila súhlas s uvedenou dohodou (viď rozhodnutie ÚS SR sp.zn. I.ÚS 26/2010 zo dňa 08.12.2010). Podľa názoru žalovaného je preto dohoda o ručení neplatná, a nemôže vyvolať žiadne právne účinky, ani vo vzťahu k žalovanému. Listom zo dňa 20.10.2023 žalovaný uplatnil námietku neplatnosti tiež z dôvodu uvedenia do omylu, nakoľko ručiteľ, ale aj spoločníci, resp. štatutárne orgány hlavného dlžníka boli pri celom úverovom prípade uvedení do omylu a stali sa obeťou klamlivých informácií sprostredkovaných orgánmi verejnej moci, ako aj zneužívajúceho a nepoctivého konania zo strany žalobcu. Z príslušnej úverovej schémy, tzv. covidového úveru, na ktoré sa aplikovali antikorona záruky SIH, ako aj sprievodných informácií, ktoré boli verejne proklamované v masívnej mediálnej kampani vyplývalo, že úvery mali byť zabezpečené zo strany štátu, a to až do výšky 90 %. V skutočnosti však vyšlo najavo, že štát poberateľom úverov neposkytuje žiadne záruky, pričom všetko sa to odohrávalo v období reštrikcií vyvolaných obmedzeniami súvisiacimi s pandémiou COVID – 19, v ktorej bol hlavný dlžník de facto nútený vykonávať podnikateľskú činnosť proti svojej vôli. S odkazom na uvedené dôvody a skutočnosti sa žalovaný domohol relatívnej neplatnosti dohody o ručení aj z dôvodov uvedenia do omylu (§ 49a Občianskeho zákonníka). Poukázal na to, že v súvislosti s nehnuteľnosťou 1 zapísanou na LV č. XXX, k.ú. G., sa nejednalo o účelový prevod, ale naopak o dlhodobo pripravovaný prevod s ktorým súhlasila banka, ktorá poskytla hypotekárny úver, a ktorý žalobca zrealizoval pri príležitosti 18. narodenín svojej dcéry. Uviedol, že predmetný rodinný dom je zaťažený záložným právom zabezpečujúcim hypotekárny úver, čo má priamy dopad na jeho hodnotu, a v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, by to znamenalo, že žalobca by nemohol mať v poradí prvé záložné právo. Žalobca taktiež poukázal na to, že žalovaný zamlčal viaceré skutočnosti týkajúce sa zabezpečenia úveru, ktorý je v skutočnosti zabezpečený SIH antikorona poistením, resp. ručením (čo je osobitná schéma zabezpečenia antikorona úverov), a ručením poskytnutým ďalšími dvoma spoločníkmi hlavného dlžníka, a to C. D. B. a C. D. F., ktorí podpísali rovnaké, resp. obdobné dohody o ručení ako žalovaný. Žalovaný prioritne poukázal na to, že z hľadiska vzťahov medzi zabezpečovacím a neodkladným opatrením je zrejmé, že v danom prípade môže žalobca požadovať len nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže primárnym účelom jeho návrhu je zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Ďalej poukázal na to, že žalobca nevenuje žiadnu pozornosť ustálenej požiadavke primeranosti zabezpečovacieho opatrenia. Na jednej strane tvrdí, že žalovaný vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti, a na druhej strane bez bližšieho vysvetlenia tvrdí, že môže dôjsť k ohrozeniu uspokojenia jeho pohľadávky. Podľa názoru žalovaného bolo povinnosťou žalobcu uviesť aspoň približnú hodnotu nehnuteľností, na
ktoré sa má zabezpečovacie opatrenie vzťahovať. Žalovaný taktiež namietal, že žalobca sa vo svojom návrhu vôbec nezaoberá vzťahom k meritórnemu konaniu, pričom z povahy veci, ale aj z § 343 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. – Civilný sporový poriadok (CSP), vyplýva, že na zabezpečovacie opatrenie musí nadväzovať konanie vo veci samej. Žalovaný poukázal na to, že petit zabezpečovacieho opatrenia nemôže byť akceptovaný, pretože neobsahuje výšku pohľadávky, ktorá má byť predmetom zabezpečovacieho opatrenia, naopak obsahuje len všeobecné vymedzenie (bez podrobnej špecifikácie jej právneho dôvodu), napriek tomu, že sa jedná o pohľadávku, ktorej výška je známa. Žalovaný preto považuje petit za nevykonateľný a neprípustný a navrhol, aby bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho, resp. neodkladného opatrenia odmietnutý, a v prípade že ho súd považuje za návrh, ktorý je zrozumiteľný a určitý, aby bol v celom rozsahu zamietnutý.
4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že v súvislosti s namietanou relatívnou neplatnosťou zo strany manželky žalovaného je potrebné vychádzať z judikatúry súdov, podľa ktorej každý z manželov môže samostatne uzatvárať záväzky aj mimo oblasti spoločných vecí (rozsudok NS ČR sp.zn. 3Cz/57/73 zo dňa 21.12.1973). Taktiež poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 8Cdo/263/2019, resp. ďalšie rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že súčasná platná právna úprava pripúšťa, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený v sfére mimo spoločných vecí prevziať a seba samostatné záväzky, t.j. zaväzovať sa v rámci občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov, a to bez toho, aby takéto úkony bolo možné považovať za relatívne neplatné.
5. Žalovaný k tomuto vyjadreniu žalobcu uviedol, že v súvislosti s relatívnou neplatnosťou trvá na svojich záveroch a zdôrazňuje, že ručenie je jednostranným právnym úkonom bez protiplnenia zaťažujúcim majetok tvoriaci masu BSM, a preto sa naňho pozerá špecificky, pričom táto otázka nie je v súdnej praxi posudzovaná tak jednoznačne, ako to tvrdí žalobca, a má za to, že námietka relatívnej neplatnosti je dôvodná. Žalovaný taktiež poukázal na to, že navrhované znenie neodkladného opatrenia je neprimerané, a potencionálne zasahuje do dobromyseľných vzťahov s tretími osobami, keďže nehnuteľnosť 2/ je od roku 2015 dlhodobo prenajatá, preto minimálne zákaz prenájmu nehnuteľnosti nemôže byť považovaný za adekvátny a vyvolá iba ďalšie spory.
6. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že sa nestotožnil s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a má za to, že žalobcom požadovaná dočasná úprava pomerov bude vydaním neodkladného opatrenia dostatočne daná, a to aj s ohľadom na námietky žalovaného prednesené v rámci písomných vyjadrení a neprimeranosť zabezpečovacieho opatrenia. Uviedol, že zo skutočností popísaných žalobcom v návrhu možno vyvodiť dôvodnú obavu odôvodňujúcu naliehavosť a nevyhnutnosť potreby upraviť právne vzťahy medzi stranami sporu. Podľa názoru súdu prvej inštancie je nepochybné, že žalobca podaným návrhom osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami, keď osvedčil existenciu splatnej pohľadávky voči žalovanému a osvedčil vlastníctvo žalovaného k nehnuteľnosti 2/ zapísané na LV č. XXXX, k.ú. A.. Poukázal na to, že účelom neodkladného opatrenia je dosiahnutie predbežných účinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah vyriešený konečným rozhodnutím, v danom prípade v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 35Up/942/2023, pričom vyvstáva potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Uviedol, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je irelevantná skutočnosť, že manželka žalovaného, ako aj žalovaný namietajú neplatnosť dohody o ručení, a rovnako je bezvýznamné aj zabezpečenie pohľadávky žalobcu ručením ďalších osôb, keďže je iba na rozhodnutí žalobcu od ktorého z ručiteľov si bude splatnú pohľadávku vymáhať. Súd prvej inštancie mal za osvedčenú aj snahu žalovaného zmenšiť svoj majetok, a to práve uzavretím darovacej zmluvy zo dňa 25.09.2023, na základe ktorej daroval nehnuteľnosť 1/ zapísanú na LV č. XXX, k.ú. G. svojej dcére, pričom napriek tvrdeniu žalovaného, že ide o dar k 18. narodeninám, je nepochybné, že k zmenšeniu výlučného majetku žalovaného, na základe darovacej zmluvy došlo. Taktiež uviedol, že nariadením neodkladného opatrenia, tak ako je to uvedené vo výroku II. jeho uznesenia, bol podľa jeho názoru zachovaný aj princíp proporcionality. V danom prípade stoja proti sebe právo žalobcu na zaplatenie splatnej pohľadávky a vlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnosti 2/, pričom užívanie nehnuteľnosti žalovaným nie je žiadnym spôsobom ohrozené. Žalovaný bude obmedzený iba v určitom rozsahu vo svojich vlastníckych právach, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej (OS BB sp.zn. 25Up/942/2023).
7. Prvoinštančný súd poukázal ďalej na to, že sa nestotožnil s návrhom žalobcu v časti trvania neodkladného opatrenia až do uspokojenia celej pohľadávky žalobcu na základe zmluvy o úvere v spojení s jej dodatkom, a takéto trvanie neodkladného opatrenia považoval za neprimerané, preto
návrh v prevyšujúcej časti zamietol. Zároveň s poukazom na existujúcu nájomnú zmluvu zo dňa 24.04.2015 medzi žalovaným ako prenajímateľom a A. H. a A. H. ako nájomcami k nehnuteľnosti 2/ zapísanej na LV č. XXX, k.ú. A., sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že zákaz prenajímania predmetnej nehnuteľnosti v danom štádiu nie je nevyhnutný, a mohol by vyvolať ďalšie súdne spory. Preto zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj v časti „prenajal“, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1, 2 CSP. Poukázal na to, že žalobca nebol úspešný v časti o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a bol v konaní úspešný v rozsahu 50 %, preto o trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50%.
8. Voči tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal, okrem výroku I., odvolanie žalobca, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k výroku II. uviedol, že akékoľvek časové obmedzenie trvania neodkladného opatrenia vo svojej podstate limituje súdnu ochranu, ktorá je navrhovateľovi poskytnutá, pričom výnimkou je iba prípad, ak sa samotný navrhovateľ domáha neodkladného opatrenia iba za určité časové obdobie. Uviedol, že žalovaný už preukázal svoje snahy zmenšiť svoj majetok uzavretím darovacej zmluvy. Žalobca má za to, že neodkladné opatrenie je potrebné nariadiť takým spôsobom, aby obmedzenie žalovaného nakladať s nehnuteľnosťou bolo nariadené do takého časového okamihu, aby nebola ohrozená exekúcia na vymoženie pohľadávky. Žalobca uviedol, že navrhoval nariadenie neodkladného opatrenia až do uspokojenia pohľadávky žalobcu, spolu s príslušenstvom, a má za to, že jeho nariadenie aj na čas po právoplatnom skončení konania vo veci samej nezasiahne nad nevyhnutnú mieru do práv žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté výroky II., III., IV. tak, že súd nariadi zabezpečovacie opatrenie, ktorým v prospech žalobcu zriaďuje záložné právo zabezpečujúce pohľadávky žalobcu voči žalovanému vyplývajúce z dohody o ručení zo dňa 20.10.2020 v spojení s zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 20.10.2020 v znení dodatku zo dňa 17.03.2021 na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, evidované na LV č. XXXX, k.ú. A., a to až do okamihu úplného uspokojenia pohľadávky žalobcu, eventuálne neodkladné opatrenia, ktorým zakazuje žalovanému akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami vo výlučnom vlastníctve v podiele 1/1 evidované na LV č. XXXX, k.ú. A.. Najmä sa žalovanému zakazuje, aby previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na tretiu osobu, aby k nehnuteľnosti zriadil záložné právo, vecné bremeno alebo iné vecné alebo záväzkové právo v prospech tretích osôb alebo prospech samých seba, aby nehnuteľnosť vložil ako vklad do základného imania alebo iného majetku právnickej osoby, aby nehnuteľnosť prenajal alebo iným spôsobom scudzil alebo zaťažil, a to až do okamihu úplného uspokojenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému vyplývajúcej z Dohody o ručení č. 000625B/CORP/2020 zo dňa 20.10.2020 v spojení so Zmluvou o kontokorentnom úvere číslo: 000625/CORP/22020 zo dňa 20.10.2020 v znení dodatku č. 17.03.2021. Žalobca zároveň navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok V. napadnutého rozhodnutia tak, že žalovaný je povinný v celom rozsahu nahradiť žalobcovi trovy konania. Taktiež navrhol, aby odvolací súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.
9. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný. Poukázal na to, že podstatou žalobcovho návrhu je zaistenie majetku za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky, a pre takéto prípady CSP upravuje inštitút zabezpečovacieho opatrenia, ktorý je v porovnaní s neodkladným opatrením podstatne miernejším zásahom do práv žalovaného. Poukázal zároveň na to, že neodkladné opatrenie je vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu vo vzťahu subsidiarity (§ 324 ods. 3 CSP), čo znamená, že ak účel, ktorý sleduje požadovaná ochrana navrhovateľa neodkladného opatrenia možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, musí ho súd uprednostniť pre neodkladným opatrením. Súd prvej inštancie ale takéto pravidlo neaplikoval, a to bez akéhokoľvek vysvetlenia, čo je podľa názoru žalovaného v priamom rozpore s Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie síce uviedol, že „žalobcom požadovaná dočasná úprava pomerov bude vydaním neodkladného opatrenia dostatočne daná“, avšak nijako sa nevenuje otázke zákonnej prednosti zabezpečovacieho opatrenia pred neodkladným opatrením, na ktorú musí ex offo prihliadať. Súd prvej inštancie taktiež konštatuje „neprimeranosť zabezpečovacieho opatrenia“, čo ale žalovaný považuje za nesprávne, nakoľko z povahy veci vyplýva, že zabezpečovacie opatrenie predstavuje prakticky vždy miernejší a primeranejší zásah do postavenia druhej strany, ako neodkladné opatrenie. Žalovaný rovnako ako vo svojom vyjadrení, aj v odvolaní poukázal na to, že je neprípustné, aby žalobca formoval svoj návrh ako alternatívny, či eventuálny, a preto návrh žalobcu považoval za zmätočný a navrhol jeho odmietnutie.
Uviedol, že na tento podstatný argument súd prvej inštancie nedáva žiadnu odpoveď, ani sa s touto vadou nijako nevysporiadava. Taktiež sa nestotožňuje s tým, ako súd posúdil meritórny nárok žalobcu voči žalovanému, t.j. pohľadávky z titulu ručenia, keďže súd prvej inštancie prakticky vôbec neprihliadol na argumentáciu žalovaného týkajúcu sa uplatnenej námietky relatívnej neplatnosti, ako aj neplatnosti dohody o ručení z dôvodu uvedenia do omylu. Súd prvej inštancie taktiež jednostranne vyhodnotil prevod majetku na základe darovacej zmluvy, pričom žalovaný ozrejmil svoj rozhodujúci dôvod (motív) a preukázal, že nešlo o žiadne fraudulózne, či inak nedobromyseľné konanie. Významnou je podľa názoru žalovaného aj skutočnosť, že samotný žalobca v návrhu konštatoval, že žalovaný má aj ďalší majetok, a je zrejmé, že samotný žalobca a následne aj súd rezignovali na preskúmanie majetkových pomerov žalovaného. V súvislosti s dodržaním princípu proporcionality súd prvej inštancie iba všeobecne uviedol, že tento je zachovaný, a to bez bližšieho odôvodnenia vo väzbe na konkrétne okolnosti prejednávanej veci. Žalovaný zosumarizoval, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, aj keď návrh žalobcu mal byť odmietnutý. V prípade, ak ho súd považoval za prípustný, vyhovel mu bez splnenia zákonom, prípadne súdnou praxou ustálených predpokladov a nezohľadnil, resp. nedal odpoveď na viaceré podstatné argumenty žalovaného. Rozhodnutím a postupom súdu prvej inštancie sú podľa žalovaného naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, a žalovaný preto navrhuje, aby odvolací súd odmietol návrh žalobcu, resp. ak ho považuje za prípustný, návrh zamietol.
10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v žalobnom petite aj v texte uvádza pojem „eventuálne“, čo je zrejmé aj z obsahu samotného návrhu a pre odstránenie akejkoľvek pochybnosti uvádza, že sa jedná o eventuálny petit. Ohľadom ostatných skutočností zotrval na svojom návrhu a odvolaní.
11. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý samotné odvolanie žalobcu považuje za neprehľadné, zmätočné a miestami nezrozumiteľné. Uviedol, že už od počiatku sa vyjadril tak, že z hľadiska procesných pravidiel nie je prípustné domáhať sa alternatívneho či eventuálneho nariadenia zabezpečovacieho opatrenia resp. neodkladného opatrenia a žalobca sa to snaží odstrániť tak, že tvrdí, že súd mal nariadiť zabezpečovacie opatrenia, avšak sám navrhoval eventuálne či alternatívne nariadenie neodkladného opatrenia. Preto žalovaný navrhuje, aby odvolací súd posúdil aj otázku prípustnosti takéhoto odvolania žalobcu. Podľa názoru žalovaného žalobca v odvolaní účelovo prispôsobuje interpretáciu skutkových okolností a právneho stavu a prehliada, že žalovaný riadne vysvetlil darovanie jednej zo svojich nehnuteľností na svoju dcéru, podrobne vysvetlil, z akých dôvodov považuje dohodu o ručení za relatívne neplatnú. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie správne rozhodol pokiaľ ohraničil dĺžku trvania neodkladného opatrenia a taktiež správne rozhodol o trovách prvoinštančného konania. Žalovaný si zároveň uplatnil trovy odvolacieho konania.
12. K vyjadreniu žalovaného zaujal stanovisko žalobca, ktorý poukázal na to, že petit návrhu bol formovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne a zo strany žalobcu boli nepochybne preukázané všetky jeho doterajšie tvrdenia. Preukázal, že jeho pohľadávka existuje a je konkrétne špecifikovaná. Tiež preukázal, že spoločnosť M-TECH nedisponuje reálne exekvovaný majetkom a žalovaný, hoci má vo vlastníctve viacero nehnuteľností nepreukázal, že má fakticky záujem o čo i len čiastočnú úhradu peňažného záväzku. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca predkladá iba domnienky o nepoctivom záujme žalovaného s prevodom nehnuteľnosti, žalobca poukázal na rozhodnutie súdu prvej inštancie ktorý uznal, že existuje dôvodná obava z ohrozenia exekúcie. Vyjadril sa, že obmedzenie, že časové obmedzenie nariadenia neodkladné opatrenia považuje za neopodstatnené, pričom keďže súd časovo obmedzil nariadenia neodkladného opatrenia do rozhodnutia vo veci samej, tak do začatia exekučného konania uplynie dlhší časový úsek, ktorý dáva žalovanému priestor svojvoľne nakladať s jeho nehnuteľným majetkom a tým ohroziť, prípadne úplne zmariť budúcu vymožiteľnosť žalobcovej judikovanej pohľadávky. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.
13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu, aj žalovaného je dôvodné.
14. Neodkladné opatrenie sa podieľa na realizácii ústavne zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Právo na súdnu
ochranu by nebolo komplexné, ak by chýbala možnosť zákonom ustanoveným postupom domáhať sa svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, v ktorých je toto právo ohrozené v časovej a vecnej súvislosti vylučujúcej jeho ochranu inak než neodkladným, urgentným zásahom súdu. V takýchto prípadoch súd rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčenie tvrdených skutočností (osvedčenie nároku) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledok takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa zo zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu, podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Tu nie je na mieste, aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne aby súd vyvinul procesné úsilie na doplnenie dokazovania. Taktiež nemožno prehliadnuť, že neodkladné opatrenie súd nariadi len v prípade potreby dočasne upraviť pomery strán alebo v prípade, ak by bola daná obava, že by exekúcia bola ohrozená.
15. Pri nariadení neodkladného opatrenia musia byť vzaté na zreteľ fakticita javu, proporcionalita následku a príčina jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán konania. Neodkladným opatrením nemôže dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb ( nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 89/02).
16. Ústavný súd Slovenskej republiky už v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností, t.j. skutočností, ktoré vyplývajú z podložených tvrdení účastníkov konania, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Z odôvodnenia rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zrejmé, aký bol skutkový základ jeho rozhodnutia, t. j. súhrn relevantných osvedčených skutočností a jeho záver týkajúci sa splnenia zákonných podmienok na nariadenie predbežného opatrenia. Z povahy veci vyplýva, že pôjde o primeranú aplikáciu § 157 ods. 2 OSP týkajúcu sa náležitosti odôvodnenia rozhodnutia, pretože napr. nevyhnutne budú absentovať úvahy o relevantných skutkových okolnostiach a dôkazoch, ktoré ich preukazujú, úvahy o hodnotení dôkazov a dôvody, prečo súd nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bude takto spravidla stručnejšie, ako rozhodnutie vo veci samej. Napriek tomu je potrebné trvať na tom, aby, hoci kvantitatívne stručnejšie odôvodnenie, malo príslušnú kvalitu, t. j. aby toto odôvodnenie bolo dostatočne individualizované, obsahovalo sumu relevantných osvedčených skutočností a tiež úvah, ktoré umožnia spätne preskúmať záver o tom, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia.
17. Odvolací súd zo spisu zistil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu žalobcu využil možnosť danú mu § 329 ods. 1 veta prvá CSP a o návrhu rozhodol bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že takýto zjednodušený procesný postup súdu prvej inštancie kladie zvýšené nároky na objektívnu presvedčivosť rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol.
18. S poukazom na odvolanie oboch strán sporu odvolací súd považoval za úplne najpodstatnejšie to, že súd prvej inštancie v predmetnej veci nariadil neodkladné opatrenie bez toho, aby sa v podstate akýmkoľvek relevantným spôsobom vysporiadal s ustanovením § 324 ods. 3 CSP, z ktorého jednoznačne vyplýva, že súd nariadi neodkladné opatrenie iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti iba konštatoval, že sa nestotožnil s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a má za to, že žalobcom požadovaná dočasná úprava pomerov bude vydaním neodkladného opatrenia dostatočne daná. Minimálne z tohto dôvodu, už ale súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v samotnom návrhu navrhol, aby súd prioritne nariadil zabezpečovacie opatrenie a iba eventuálne navrhol nariadenie neodkladného opatrenia, čím v podstate zbytočne spôsobil čiastočnú neprehľadnosť samotného návrhu, pričom ani neozrejmil, z akého dôvodu navrhuje eventuálny petit, teda aj nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou žalovaného, ktorý poukázal na to, že žalobca raz uvádza, že sa jedná o eventuálny petit, raz o alternatívny petit. Odvolací súd si dovoľuje uzavrieť, že podstatné je
to, čo žalobca uviedol v petite svojho návrhu, kde uviedol, že sa jedná o eventuálny petit a takýto stav vyplýva aj z obsahu jeho podaní a len z tohto dôvodu nie je na mieste odmietnutie podania, nakoľko úlohou súdu nie je prípadný formalistický a extenzívny výklad ustanovenia § 363 CSP, ale preferuje sa rozhodnutie o merite veci.
19. Odvolací súd sa teda úplne stotožňuje s odvolaním žalovaného týkajúcim sa skutočnosti, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nevenuje otázke zákonnej prednosti zabezpečovacieho opatrenia pred neodkladným opatrením, na ktorú musí ex offo prihliadať. Odvolací súd si zároveň dovoľuje poukázať na to, že v danom prípade bol podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, existuje spôsobilý predmet záložného práva (nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného), zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia má zabezpečovať peňažnú pohľadávku žalobcu a podľa tvrdení žalobcu existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie. Javí sa teda, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre vydanie zabezpečovacie opatrenia.
20. Súd prvej inštancie poukázal na to, že má nepochybne za preukázané, že žalovaný ako ručiteľ je povinný plniť žalobcovi pohľadávku, ktorú neplní dlžník žalobcu a je irelevantná skutočnosť, že manželka žalovaného namieta neplatnosť uvedenej dohody o ručení. Žalovaný k tomu uviedol, že súd prvej inštancie prakticky vôbec neprihliadol na jeho argumentáciu, a teda namietanú relatívnu neplatnosť dohody o ručení resp. neplatnosť úverovej zmluvy z dôvodu uvedenia do omylu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že uvedené námietky pokiaľ boli, resp. budú prednesené aj v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 35Up 942/2023, tak sa s nimi súd bude musieť zaoberať a vyhodnotiť ich, avšak nejedná sa o dôvod, pre ktorý by bolo vylúčené nariadiť v tejto veci zabezpečovacie opatrenie. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že ručenie ďalších osôb je bezvýznamné, tak bez ďalšieho, nemožno takéto konštatovanie považovať za úplne relevantné, avšak je skutočne iba na rozhodnutí žalobcu, od ktorého z ručiteľov si bude splatnú pohľadávku vymáhať. Tieto okolnosti ale v prípade pokiaľ budú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, podľa názoru odvolacieho súdu nebránia v tom, aby bolo nariadené. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že čo sa týka darovacej zmluvy v prospech jeho dcéry tak preukázal, že sa nejednalo o žiadne fraudulózne, či inak nedobromyseľné konanie a súd prvej inštancie to vyhodnotil jednostranne, v jeho neprospech. Odvolací súd k tomu uvádza, že nie je vôbec nelogické pokiaľ súd prvej inštancie v tomto ohľade poukázal na to, že žalovaný sa takto zbavil svojho majetku a táto okolnosť, aj podľa názoru odvolacieho súdu, svedčí o dôvodnej obave žalobcu o nesplnení si záväzku žalovaného resp., že môže byť ohrozená prípadná exekúcia pohľadávky žalobcu. Odvolací súd poukazuje taktiež na to, že žalovaný sa viacnásobne vyjadril, že sám žalobca mal uviesť, že vlastní aj iný majetok a túto skutočnosť súd prvej inštancie nezohľadnil. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že ani samotný žalovaný sa nevyjadril o aký majetok sa má jednať a akým konkrétnym spôsobom to má mať vplyv na rozhodnutie súdu v predmetnej veci. Žalovaný sa taktiež vyjadril, že zabezpečovacie opatrenie musí nadväzovať na vec samú a že nie je špecifikovaná pohľadávka žalobcu, s čím ale odvolací súd nesúhlasí, pretože žalobca svoju pohľadávku presne špecifikoval a taktiež poukázal na to, že túto pohľadávku si uplatňuje v súdnom konaní.
21. Odvolací súd rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia tak, že ho časovo ohraničil, a to právoplatným skončením konania vo veci samej vedeným Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 35Up/942/2023. Žalovaný vo vzťahu k tejto časti rozhodnutia podal odvolanie, t.j. v časti časového ohraničenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolaním žalobcu v tejto časti, keďže má za to, že pokiaľ má byť splnený účel zabezpečovacieho opatrenia a žalobca ho samotným návrhom časovo neohraničil, tak je na mieste jeho nariadenie bez vopred vymedzeného časového ohraničenia. Takýmto postupom by sa naplnil účel návrhu žalobcu a nedošlo by taktiež k neprimeranému obmedzeniu žalovaného, nakoľko v prípade pokiaľ by bola zamietnutá žaloba vo veci samej, tak by došlo aj k zrušeniu zabezpečovacieho opatrenia resp. zriadené sudcovské záložné právo by existovalo do uspokojenia pohľadávky žalobcu.
22. Ako už odvolací súd naznačil, v predmetnej veci sa javí, že sú splnené podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, pričom súd prvej inštancie v podstate vôbec neozrejmil z akého dôvodu tento návrh zamietol a vydal vo veci neodkladné opatrenie. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že o všetkých námietkach žalovaného sa bude samozrejme konať vo veci samej. Ako uviedol samotný
žalovaný nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predstavuje miernejší prostriedok zásahu do práv vlastníka nehnuteľnosti, pričom pokiaľ by všetky námietky žalovaného boli vyhodnotené ako relevantné a žalobcovi by nebola priznaná jeho pohľadávka, teda žaloba by bola zamietnutá, súd je povinný podľa § 335 CSP zrušiť zabezpečovacie opatrenie a v prípade pokiaľ by bola pohľadávka právoplatne priznaná a žalovaný by ju dobrovoľne nesplnil, nastúpil by zákonný účel zabezpečovacieho opatrenia.
23. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s názorom žalovaného, že z hľadiska procesných pravidiel v danom prípade z hľadiska účelu a podstaty zabezpečovacieho opatrenia nebolo relevantné domáhať sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia s eventualitou nariadenia neodkladného opatrenia a aj keď súd prvej inštancie v podstate z hľadiska teórie správne prvú eventualitu, teda nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, tak v danom prípade, ako už bolo vyššie uvedené, vôbec neozrejmil ako sa vysporiadal s ustanovením § 324 ods. 3 CSP. Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd posúdil aj otázku prípustnosti odvolania žalobcu voči výroku o nariadení neodkladného opatrenia, tak žalobca, podľa názoru odvolacieho súdu, správne namietal nesprávnosť časového ohraničenia jeho návrhu bez ohľadu na to, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol vydaním neodkladného opatrenia, a takéto odvolanie podľa názoru odvolacieho súdu z hľadiska jeho obsahu možno pripustiť.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom, keď o návrhu žalobcu rozhodol rozhodnutím, ktoré nie je dostatočne individualizované, neobsahuje sumu relevantných osvedčených skutočností a tiež úvah, ktoré umožnia spätne preskúmať správnosť jeho záverov, znemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali svoje procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd súčasne dospel k záveru, že vzhľadom na povahu a intenzitu porušenia procesných práv strán sporu (keď právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jedným z kľúčových čiastkových práv práva na spravodlivý proces), uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
25. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa § 391 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom rozhodne aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
26. Súd prvej inštancie po vrátení veci bude vo veci opätovne konať a znovu rozhodne, pričom bude povinný podľa § 391 ods. 2 CSP rešpektovať právne názory odvolacieho súdu a súčasne bude dbať o to, aby nové rozhodnutie bolo presvedčivé, nevykazovalo znaky arbitrárnosti a najmä aby bolo dostatočne individualizované, obsahovalo sumu relevantných osvedčených skutočností a tiež úvah, ktoré umožnia spätne preskúmať správnosť jeho záverov, teda či boli alebo neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie o návrhu žalobcu. S ohľadom na zistený skutkový stav v čase, keď bude prvoinštančný súd rozhodovať (prípadne aj doplnený oproti pôvodnému), posúdi, či zistený skutkový stav vyžaduje nevyhnutnosť predbežnej úpravy práv a povinností sporových strán. Za daných okolností už nemôže súd prvej inštancie vychádzať zo skutkového stavu, ktorý bol daný v čase vydania zrušeného uznesenia, a teda ešte pred samotným odvolacím konaním.
27. Úlohou súdu prvej inštancie bude teda, s ohľadom na právne názory vyslovené odvolacím súdom, opätovne posúdiť návrh žalobcu, ktorý prioritne podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a súd prvej inštancie relevantne neodôvodnil z akého dôvodu ho zamietol. Z doteraz osvedčených skutočností sa javí ako nepochybné, že existuje spôsobilý predmet záložného práva vo vlastníctve žalovaného a peňažná pohľadávka žalobcu, pričom sa taktiež javí, že v danom prípade existuje obava budúceho zmarenia prípadnej exekúcie. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že námietky žalovaného týkajúce sa neplatnosti dohody o ručení resp. úverovej zmluvy budú predmetom konania vo veci samej.
28. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 50 %, čo odôvodnil tým, že zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, čo predstavuje neúspech žalobcu a jeho úspech predstavuje to, že bol úspešný v časti vydania neodkladného opatrenia, teda bol úspešný v rozsahu 50 %, a preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. Takýto záver ale nie je správny, pretože pokiaľ súd posúdil, že žalobca bol úspešný v rozsahu 50%, logicky platí, že aj žalovaný bol úspešný v rozsahu 50 % a v takomto prípade je na mieste aplikácia ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Ohľadom trov konania, ale
súd prvej inštancie, minimálne v odôvodnení svojho rozhodnutia, nezohľadnil, že žalobca zobral späť svoj návrh v časti týkajúcej sa nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX v k.ú. G., čím v tejto časti procesne zavinil zastavenie konania. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude teda náležite posúdiť úspech a neúspech strán sporu a podľa výsledku konania aplikovať príslušné ustanovenie týkajúce sa nároku na náhradu trov konania.
29. Toto rozhodnutie bolo prijate senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).