Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Scud/11/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľky: O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX B. H., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. februára 2016 takto

rozhodol:

Rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 05. februára 2016 potvrdzuje.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Opravným prostriedkom doručeným súdu dňa 04.05.2016 sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.02.2016, ktorým mu odporkyňa podľa ust. o sociálnom postení (ďalej len „“) a podľa čl. 46 nariadenia Rady (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia zamietla žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 03.09.2015. Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že posúdenie jeho zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ( ďalej len „MPSVZČ“) je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 22.01.2016, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, tvoriace podklad na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľ nie je podľa ust. invalidný.

2. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že česká správa sociálneho zabezpečenia mu na základe rozhodnutia č. j. -428/XXX XXX XXXX, o poskytovaní invalidného dôchodku pre invaliditu prvého stupňa, vypláca od 15.09.2015, sumu 3.180 Kč mesačne. V „posudku o invalidite - zjíšťovací“ OSSZ- Uherské Hradiště, zn. LPS/2015/4694-UH CSSZ zo dňa 15.09.2015 sa na strane 2 v ods. posudkové zhodnocení uvádza, že ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorého príčinou je postihnutie ľavého ramenného kĺbu so stredne ťažkým obmedzením hybnosti, s priznaným poklesom pracovnej činnosti 25 % a navýšením o 10 %, t.j. spolu 35 %, pre jeho vplyv na schopnosť využívať dosiahnuté vzdelanie (základné), skúsenosti a znalosti (šofér z povolania). Slovenským posudkovým lekárom, MUDr. S. J., z pobočky sociálnej poisťovne Bratislava, zo dňa 22.01.2016, mu bol priznaný pokles len 15 %, s navýšením percentuálnej miery za postihnutie chrbtice o 10 % (pre dg. MKCH-M 54), t.j. celkovo len 25 %, ktorý bol vypracovaný na základe tých istých lekárskych nálezov, aké mal k dispozícií aj český posudkový lekár. Ďalšie prípadné percentuálne navýšenie na nižšiu schopnosť pokračovať v predchádzajúcej zárobkovej činnosti a na obmedzenú schopnosť rekvalifikácie, nebolo slovenským posudkovým lekárom vôbec zohľadnené a využité.

3. Vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 12.05.2016 odporkyňa konštatovala, že námietkam navrhovateľa nie je možné vyhovieť, odkázala na posudok posudkového lekára pobočky sociálnej poisťovne zo dňa 22.01.2016, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 03.09.2015 a z ktorého vyplýva, že miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť je 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa dňa 22.03.2016 opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava a dňa 25.04.2016 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, s určením MPSVZČ 25%. Posudkoví lekári vyhodnotili, že navrhovateľov zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity a v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť.

4. Dňa 20.11.2017 bola súdu doručená lekárska správa zo dňa 27.11.2017 (zjavne chybný dátum) obsahujúca informáciu, že žalobca sa nemôže zo zdravotných dôvodov zúčastniť pojednávania určeného na deň 29.11.2017, nakoľko je toho času PN. Spolu s touto správou, žalobca doručil „posudek o invaliditě - kontrolní,“ zo dňa 19.09.2017, podľa ktorého deň vzniku invalidity trvá. V posudkovom zhodnotení je uvedené, že ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, podľa ortopedického vyšetrenia zo dňa 16.08.2017 je postihnutý ľavý ramenný kĺb so stredne ťažkým obmedzením hybnosti, stav po ASK dňa 27.02.2015 s nálezom invet. ruptury horného labra a supakromiálnej bursektomie, rhb liečba. Z posudkového záveru vyplýva, že rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca s najvýznamnejším dopadom na pokles pracovnej schopnosti je zdravotné postihnutie uvedené v kapitole XV, odd. B, položka 3b prílohy k vyhláške č. , pre ktoré sa určuje MPSVZČ 25 %. Vzhľadom k jeho vplyvu na schopnosť využívať dosiahnuté vzdelanie, skúsenosti a znalosti, na schopnosť pokračovať v predchádzajúcej zárobkovej činnosti, alebo na schopnosť rekvalifikácie podľa ust. cit. vyhlášky, sa táto hodnota zvyšuje o 10 %a celkovo činí 35 %.

5. Na pojednávanie určené na deň 29.01.2020 sa účastníci nedostavili. Navrhovateľ uviedol, že sa nemôže dostaviť z rodinných a odporkyňa z prevádzkových dôvodov, pričom požiadala o konanie bez jej prítomnosti.

6. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (, a ) podľa ust. vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo, preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti v súlade s ust. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania a keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. , nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom z pripojených listinných dôkazov v spisovej dôchodkovej dokumentácii, písomných podaní a obsahu administratívneho spisu, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne XXX XXX XXXX X zo dňa 05. februára 2016 je potrebné ako vecne správne potvrdiť (ust. ).

7. Podľa , veta druhá , (ďalej aj „“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

8. Podľa , , konania podľa tretej hlavy piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konania podľa piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

9. Podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

10. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

11. Z ust. a vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov je uvedená v percentách v prílohe č. 4 cit. zákona (, , a ).

12. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske znalosti, preto vo veciach sociálneho poistenia je takéto dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia ( ).

13. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore ( ). Posudkoví lekári túto posudkovú lekársku činnosť vykonávajú vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho konania.

14. Z ust. -4 vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

15. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet a zhodnotenie nesubsumuje odôvodnenie rozhodnutia odporkyne, ktoré je verejnou listinou, ale je súčasťou obsahu posudku posudkového lekára, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia odporkyne. V ňom musia byť zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu poistenca a jeho vplyvu na jeho pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej správnosti a teda zákonnosti rozhodnutia odporkyne.

16. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy, predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp.zn. ).

17. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

18. Z ust. a vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

19. Podľa ust. dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

20. Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich bude v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993).

21. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa podľa ust. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa vyjadruje v percentách a určuje, nakoľko následkom zdravotného postihnutia poklesla schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou rovnakého veku, vzdelania a pracovných skúseností. Rozhodujúcim na určenie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je funkčný stav organizmu, ktorý sa zistí z predložených lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a na základe funkčných vyšetrení a ich záverov. Posúdením funkčného stavu organizmu sa zistia zostávajúce telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré možno využiť pri vykonávaní vhodnej práce a ktoré možno skvalitniť rehabilitáciou, alebo rozšíriť rekvalifikáciou. Pri odporúčaní vhodnej práce (pri pracovnej rekomandácii) sa dbá na to, aby navrhovaná práca nezhoršovala zdravotný stav, ale prispela k udržaniu alebo rozvoju schopností zárobkovej činnosti. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje aj so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, ktoré nesúvisia s rozhodujúcim zdravotným postihnutím. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, je možné zvýšiť percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti najviac o 10%. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti na ostatné ochorenia, sa nesčítavajú. V prípade, že v

prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách, podľa zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

22. Podľa všeobecného posudkového hľadiska kapitoly XV, prílohy č. 4 k - Choroby podporného a pohybového aparátu - miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného postihnutia (postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine, alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Pri chronických zápaloch kĺbov treba prihliadnuť popri poruche funkcie tiež na aktivitu chorobného procesu. Pri celkovej osteoporóze či osteomalácií (napr. pri hormonálnych poruchách, gastroinstentinálnych resorpčných poruchách, pri poškodení obličiek) je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá od rozsahu a stupňa patologických zmien skeletu a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poraneniach svalov a šliach sa určí podľa miery funkčnej poruchy, podľa postihnutia krvného a lymfatického systému. Pri poraneniach fascie sa môžu objaviť ruptúry svalov, ktoré sú však len zriedkavou príčinou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.

23. Podľa oddielu G - postihnutie končatín, miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa podľa všeobecného posudkového hľadiska určí podľa rozsahu straty časti končatín po poranení, vrodených alebo získaných chýb, zostávajúcich následkov po operáciách a úrazoch, zápalových a degeneratívnych ochoreniach. Pri určovaní miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri posudzovaní postihnutia horných končatín treba vychádzať z postihnutia dominantnej končatiny. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri amputačných stratách vychádza z funkcie kýpťov a susedných kĺbov.

24. Krajský súd konajúci vo veci sa oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia zo dňa 05.02.2016, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku s odkazom na obsah pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 22.01.2016, tvoriaceho súčasť odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľ nie je podľa invalidný, pretože miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 25 % oproti zdravej fyzickej osobe. V ochoreniach posudkový lekár uviedol starostlivosť ortopéda od 01/2014 pre bolesti cervikálnej chrbtice s propagáciou do oboch HK viac vľavo, bolesti v ľavom ramene značne redukujúce hybnosť pretrvávajúcu i pri fyzikálnej a medikamentóznej liečbe, pričom vychádzal z ortopedického vyšetrenia zo dňa 09.09.2015. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 15 % určil obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu na nedominantnej končatine podľa pís. a/ položky 6, oddielu G kapitoly XV. Zdravotné postihnutie určil na hornej hranici určeného rozpätia miery poklesu schopnosti v rozmedzí 10 - 15%. Za iné zdravotné postihnutia zvýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti o 10%.

25. Na základe odvolania navrhovateľa, doloženého rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 19.11.2015, spolu s posudkom o invalidite navrhovateľa zo dňa 09.09.2015, bol dňa 25.04.2016 posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne znovu posúdený jeho zdravotný stav. Z celkového posudku vykonaného na základe doložených lekárskych správ z ortopedického vyšetrenia zo dňa 09.09.2015 vyplýva, že navrhovateľ bol artroskopicky riešený na ľavom ramennom kĺbe, po operácii rehabilitoval a absolvoval kúpeľnú liečbu s výsledkom takmer normálnych funkčných rozsahov ľavého ramenného kĺbu, pričom pri krajných polohách pociťuje ešte bolestivosť. Svalová sila ľavej ruky je t.č. výdatná (+4). Po zhodnotení posudku vypracovaného posudkovým lekárom pobočky sociálnej poisťovne Bratislava, dospel aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne k záveru, že funkčné zhodnotenie ľavého ramena zodpovedá podľa prílohy č. 4 len MPSVZČ 15 %, čo je horná hranica zákonom predpísaného rozpätia. Napriek tomu, že v dokumentácii je spomenuté MRI vyšetrenie krčnej chrbtice v r. 2012, ponechal z titulu krčnoramenného a krčnozáhlavového syndrómu navýšenie o 10%, podľa ust. .

26. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo opäť označené obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu na nedominantnej končatine, na základe čoho posudkový lekár ústredia sociálnej poisťovne priznal hornú hranicu rozpätia v príslušnej položke, t.j. 15% MPSVZČ (Kapitola XV, položka 6, písmeno a/) s navýšením o 10 %.

27. Zhodnotením obsahu spisu súd zistil, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 05.02.2016, právne podriadené ust. a v znení neskorších predpisov, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, vychádzajúc z miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nevykazuje znaky nedostatočnosti, arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti. Základ pre závery odporkyne poskytlo posúdenie posudkových lekárov sociálnej poisťovne v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných nálezov. V lekárskych posudkoch zo dňa 22.01.2016 a aj zo dňa 25.04.2016 bol prijatý zhodný záver, že zdravotný stav navrhovateľa nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári určili zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, Oddielu G - postihnutie končatín, pod položku 6 obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu, písmeno a - na nedominantnej končatine. Zdravotné postihnutie bolo určené na hornej hranici určeného rozpätia miery poklesu schopnosti 15 %. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím a svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu, percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti (ktorá môže byť v rozpätí najviac 10%) navýšili o 10%.

28. Navrhovateľ k svojim písomným podaniam dokladal rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia, ktoré vzal za základ k posúdeniu jeho zdravotného stavu z pohľadu priznania invalidity aj Slovenskou sociálnou poisťovňou. , s účinnosťou od 01.01.2004 však priniesol vlastnú právnu úpravu sociálneho poistenia na Slovensku, s odklonom od Českej resp. predchádzajúcej spoločnej právnej úpravy, danej a s odlišným posudzovaním jednotlivých situácii. Súd tak nemôže brať na zreteľ námietky navrhovateľa odvolávajúceho sa na posudzovanie jeho zdravotného stavu, vykonávané v súlade s odlišnou právnou úpravou, platnou na území ČR.

29. Zhrnúc uvedené súd konštatuje, že navrhovateľ neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by mohli vyvolať zmenu v posudkových záveroch, nakoľko predložené lekárske nálezy a zdravotná dokumentácia neboli spôsobilé ovplyvniť, resp. zmeniť výsledky odbornej posudkovej činnosti lekárov odporkyne, ktorí sa v lekárskych správach podrobne, v súlade s ust. , vysporiadali so zdravotným stavom i zdravotnými problémami navrhovateľa a z ničoho nebolo možné vyvodiť záver o pochybení alebo zanedbaní povinnosti posudkových lekárov. Predložené lekárske správy a nálezy v prvotnom posudzovaní nevytvorili dostatočný podklad na určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako na odporkyňou určených 25 %. Z uvedeného možno uzavrieť, že navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje mieru invalidity u rozhodujúceho zdravotného postihnutia a ani vo forme iných, ním uvádzaných zdravotných problémov, tvoriacich sekundárne postihnutie, vyššiu ako 25 %. Naopak, posudky posudkových lekárov súd považoval za presvedčivé a nevnášajúce pochybnosti o komplexnom zhodnotení jeho zdravotného stavu, riadne odôvodňujúce a posudzujúce závažnosť jeho zdravotného postihnutia a obsahujúce logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí ako aj o miere poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ani na konania o opravnom prostriedku dokladané lekárske správy nepreukázali pochybenia v posudkových záveroch, odôvodňujúce vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako na hornej hranici priznaných 15% pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí.

30. Na základe uvedeného možno teda rezumovať, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a na základe platnej právnej úpravy. Správny súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila a s ohľadom na uvedené konštatuje, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie.

31. Z pohľadu komplexnosti posúdenia veci súd dopĺňa, že posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem zákona o sociálnom poistení aj podľa prílohy č. 4 k tomuto zákonu, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená v týchto kapitolách.

32. Súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že v prípade zmeny vo vývoji zdravotného stavu navrhovateľa a na základe nových či aktuálnych lekárskych nálezov, môže opätovne odporkyňu požiadať o nové posúdenie jeho zdravotného stavu ( ).

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X . zo dňa 05. februára 2016 je vecne správne a preto ho podľa potvrdil. 34. Krajský súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia v spojení s ustanovením , a keďže navrhovateľ v konaní úspech nemal, právo na náhradu trov konania mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach . V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.