Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoE-202-2019.pdf
PDF · 77.7 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/202/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Františka Čisovského v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, Pribinova 2, Bratislava proti povinnému: I. X., nar. X.X.XXXX, bytom S., W. X vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom, Námestie SNP 538/16, Stropkov o vymoženie 66,39 eura a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.3.2019, č. k. 6Er/696/2006-17, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 19.3.2019, č. k. 6Er/696/2006-17 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Frigovi so sídlom Exekútorský úrad Stropkov, Hlavná 1737/61 trovy exekúcie v sume 79,09 eura v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že súdny exekútor bol dňa 5.12.2006 poverený vykonaním exekúcie, pričom exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie vydané KR PZ KDI Košice dňa 20.10.2004, č. AA 1797168. Dňa 18.12.2017 zaslal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a požiadal o priznanie trov exekúcie. Súd citoval § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol, že opakovanými previerkami a šetrením majetku povinného v dostupných evidenciách ako aj mieste jeho bydliska súdny exekútor zistil, že povinný nepoberá príjmy podliehajúce exekúcii, nevlastní žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Ďalším výkonom exekúcie by sa zbytočne navyšovali iba trovy exekúcie. S poukazom na uvedené súd exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi priznal v zmysle § 14 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) trovy exekúcie vo výške 79,09 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil v zmysle § 388 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.) tak, že exekúciu zastavuje podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané a vzhľadom na to, že súd tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 243j Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
4. Oprávnený podal odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku); neboli splnené procesné podmienky (365 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku); zároveň toto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku); súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku). Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie uviedol, že proti výroku o trovách odvolanie nie je prípustné. Napadnuté uznesenie vydal sudca súdu prvej inštancie. Citoval § 200, § 202 ods. 1, § 202 ods. 3 Exekučného poriadku a mal za to, že v zmysle zákonných ustanovení má v exekučnom konaní sudca konať a rozhodovať len o veciach, proti ktorým je prípustné odvolanie. Nakoľko Exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach priamo neupravuje prípustnosť odvolania voči rozhodnutiu o trovách exekučného konania, má o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky rozhodnúť vyšší súdny úradník. Oprávnený mal za to, že nesprávnym procesným postupom konajúceho súdu mu bolo znemožnené, aby využil svoje procesné právo spočívajúce v podaní sťažnosti voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie zastavil exekúciu na základe podnetu súdneho exekútora v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keďže majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 11CoE/27/2012 zo dňa 18. 04. 2012, v ktorom konajúc ako odvolací súd v obdobnej veci vyjadril názor, že podanie exekútora (návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť) je iba podnetom súdneho exekútora, ktorý si plní povinnosť podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 456/2011 a II. ÚS 340/2013). Oprávnený mal za to, že zánik vymáhaného práva po vydaní exekučného titulu je hmotnoprávnou okolnosťou, na základe ktorej je exekučný súd povinný exekučné konanie zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, bez ohľadu na iné ďalšie dôvody. Súd prvej inštancie takto nepostupoval. Oprávnený s poukázaním na vyššie uvedené v rámci tohto odvolania namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený podotkol, že rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1797168 zo dňa 20.10.2004, ktoré je v tomto konaní exekučným titulom, sa stalo vykonateľným dňa 20.10.2004, pričom lehota na vykonanie exekúcie uplynula dňa 4.11.2007. Oprávnený vyjadril presvedčenie, že vzhľadom na túto skutočnosť muselo byť súdu zrejmé, že v konaní nemôže pokračovať z dôvodu, že uplynutím prekluzívnej lehoty právo zaniklo, čo vylučuje akékoľvek ďalšie konanie smerujúce k vymáhaniu predmetnej pohľadávky. Exekútor v predmetnom exekučnom konaní nepostupoval v súlade so zákonom, nakoľko nekonal hospodárne a bez zbytočných prieťahov a nepodal návrh na zastavenie exekučného konania podľa ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. V dôsledku uvedeného je oprávnený presvedčený, že sú splnené podmienky predpokladané ustanovením § 243j Exekučného poriadku, t. j. že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby súd nepriznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p..
8. Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil, a to z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keďže už v roku 2007 došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie. Nakoľko došlo k zániku práva,
oprávnený mal za to, že súd prvej inštancie mal exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.
9. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie, sp. zn. 6Er/696/2006 zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 20.11.2006, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydaný Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Krajské družstvo cestného dozoru dňa 20.10.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2004 a vykonateľným sa stal dňa 5.11.2004.
10. Podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
11. Zákonom č. 298/2008 Z.z. bol s účinnosťou od 1.9.2008 z § 88 zákona o priestupkoch vypustený odsek 1.
12. V posudzovanej veci podkladom pre exekúciu je blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydaný dňa 20.10.2004, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 5.11.2004. Ide teda o exekučný titul, ktorý bol vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy, t.j. v období, keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Trojročná lehota na vykonanie exekučného titulu uvedená v tomto ustanovení začala plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti tohto exekučného titulu, t.j. dňom 5.11.2004 a uplynula dňa 5.11.2007 (§ 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení platnom do 31.8.2008). Od tohto dňa právo priznané exekučným titulom z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty zaniklo a exekúcia, ktorá sa stala neúčelnou, rovnako ako aj úkony súdneho exekútora v predmetnej exekúcii, mala byť zastavená.
13. Z tohto dôvodu má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nerozhodol správne, ak zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (t.j. z dôvodu nemajetnosti) a v tej súvislosti aj o trovách exekúcie a ich výške, nakoľko v predmetnej veci dňa 5.11.2007 právo priznané exekučným titulom z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty zaniklo.
14. Preto zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nielen vo výroku o zastavení exekúcie, ale aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391ods. 1 a 2 C.s.p..
15. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s vyššie uvedenými skutočnosťami podľa záverov odvolacieho súdu, zastaviť exekúciu z dôvodu uplynutia lehoty na vykonanie exekúcie a zodpovedajúco tomu rozhodnúť o trovách exekúcie. Svoje rozhodnutie jasne, stručne a presvedčivo zdôvodní a vysporiada sa aj s námietkami oprávneného uvedenými v odvolaní.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).