Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cob-59-2019.pdf
PDF · 97.1 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/59/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: INFINITY s.r.o., Labutia 4, 940 01 Nové Zámky, IČO: 35 925 370, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Pirohárom, Podzámska 29, 940 01 Nové Zámky, IČO: 42 199 671, proti žalovanému: HS Studio, s.r.o., Nevädzova 12, 940 01 Nové Zámky, IČO: 44 854 234, právne zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Kanásom, Školská 3, 949 01 Nitra, IČO: 42 119 987, o zaplatenie 83.900,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/7/2019 - 103 zo dňa 22. mája 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/7/2019 - 103 zo dňa 22. mája 2019 p o t v r d z u j e.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno rozsudkom č. k. 15Cb/7/2019 - 103 zo dňa 22.05.2019 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 83.900,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi ich priznal voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak na základe vykonaným dokazovaním ustáleného skutkového stavu, podľa ktorého dňa 31.03.2016 uzavrel žalobca (ako prenajímateľ) so žalovaným (ktorého obchodné meno bolo od 15.07.2009 do 11.07.2016 OLSEN s.r.o. - ako nájomcom) zmluvu o nájme. Na základe uvedenej zmluvy prenajímateľ prenechal nájomcovi časť nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, kat. územie O. K., obec O. K. ako iná budova - obchodné centrum, súp. č. XXXX, na parc. registra „C“ KN č. XXX/X a to v rozsahu 909,50 m2, z toho 483 m2 na prvom nadzemnom podlaží a 436,50 m2 na druhom nadzemnom podlaží. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Podľa článku III. bod 1 bol nájomca povinný zaplatiť prenajímateľovi jednorazovú kauciu vo výške 8.830,- eur. Podľa bodu 2 tohto istého článku zmluvy bola dohodnutá cena za základný nájom v sume 6.000,- eur bez DPH. Podľa bodu 8 rovnakého článku, platbu za prenájom mal nájomca uhrádzať mesačne tak, že aby bola úhrada v plnej výške pripísaná do 25. kalendárneho dňa v každom mesiaci na účet prenajímateľa. Článok IV. upravoval práva a povinnosti prenajímateľa, článok V. práva a povinnosti nájomcu, článok VI. ručiteľské vyhlásenie, článok VII. predkupné právo a článok VIII. záverečné ustanovenia.
2.1. V zmluve dohodnuté nájomné žalobca účtoval žalovanému faktúrami vystavenými vždy do 25. kalendárneho dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý je nájomné uhrádzané. Žalovanému fakturoval dohodnuté nájomné aj nasledovnými faktúrami:
- č. 20170084 zo dňa 14.06.2017 vo výške 7.200,- eur, ktorá bola splatná dňa 25.06.2017 a z ktorej bola uhradená suma 2.500,- eur, teda neuhradených zostalo 4.700,- eur (nájomné za 07/2017),
- č. 20170098 zo dňa 18.07.2017 vo výške 7.200,- eur, ktorá bola splatná dňa 25.07.2017 a ktorú nájomca v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (nájomné za 08/2017),
- č. 20170113 zo dňa 16.08.2017 vo výške 7.200,- eur, ktorá bola splatná dňa 25.08.2017 a ktorú nájomca v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (nájomné za 09/2017),
- č. 20170127 zo dňa 18.09.2017 vo výške 7.200,- eur, ktorá bola splatná dňa 25.09.2017 a ktorú nájomca v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (nájomné za 10/2017),
- č. 20170141 zo dňa 17.10.2017 vo výške 7.200,- eur, ktorá bola splatná dňa 25.10.2017 a ktorú nájomca v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (nájomné za 11/2017),
- č. 20170155 zo dňa 20.11.2017 vo výške 7.200,- eur, ktorá bola splatná dňa 25.11.2017 a ktorú nájomca v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (nájomné za 12/2017),
- č. 20170169 zo dňa 18.12.2017 vo výške 7.200,- eur, ktorá bola splatná dňa 25.12.2017 a ktorú nájomca v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (nájomné za 01/2018),
- č. 20180010 zo dňa 18.01.2018 vo výške 7.200,- eur, ktorá bola splatná dňa 25.01.2018 a ktorú nájomca v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (nájomné za 02/2018),
- č. 20180030 zo dňa 19.02.2018 vo výške 7.200,- eur, ktorá bola splatná dňa 25.02.2018 a ktorú nájomca v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (nájomné za 03/2018),
- č. 20180055 zo dňa 04.05.2018 vo výške 7.200,- eur, ktorá bola splatná dňa 25.05.2018 a ktorú nájomca v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (nájomné za 04/2018),
- č. 20180063 zo dňa 04.05.2018 vo výške 7.200,- eur, ktorá bola splatná dňa 25.05.2018 a ktorú nájomca v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (nájomné za 05/2018),
- č. 20180071 zo dňa 14.05.2018 vo výške 7.200,- eur, ktorá bola splatná dňa 25.05.2018 a ktorú nájomca v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (nájomné za 06/2018).
2.2. Listom zo dňa 15.08.2018 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Následne dňa 16.08.2018 žalobca doručil žalovanému upomienku a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote 14 dní.
2.3. Súd prvej inštancie tiež poukázal na tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žalobca po neúspešnom pokuse o doriešenie uvedeného dlhu na nájomnom (keďže žalovaný ho napriek snahe žalobcu neuhradil) výpoveďou doručenou žalovanému 28.05.2018 vypovedal predmetnú nájomnú zmluvu, pričom žalovanému začala v zmysle článku II. ods. 2 písm. b) plynúť mesačná výpovedná lehota. Žalobca žalovanému jednotlivé faktúry doručoval obyčajnými poštovými zásielkami a následne aj osobne, pričom osobne prebraté pravej dolnej časti žalovaný podpísal. V mailovej komunikácii zo dňa 11.06.2018 a žalovaný potvrdil, že výzvu na zaplatenie dlhu od žalobcu obdržal a namietal, že žalobcom uvádzaná výška pohľadávky nie v súlade s účtovnou evidenciou žalovaného. V neskoršej mailovej komunikácii z 24.08.2018 ručiteľ žalovaného C.. O. F. ponúkal žalobcovi možnosť úhrady dlžnej sumy mesačnými splátkami v maximálnej výške 2.000,- eur spolu s možnosťou zníženia dlhu formou „ barterového obchodu “.
3. Vo svojich právnych záveroch súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku cituje nasledujúce ustanovenia právnych predpisov, ako aj nižšie uvedené články zmluvného textu:
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ( účinného v čase vzniku zmluvy), prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (účinného v čase vzniku zmluvy), nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (účinného v čase vzniku zmluvy),zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (účinného v čase vzniku zmluvy), ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (účinného v čase vzniku zmluvy), ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (účinného v čase vzniku zmluvy), nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.
Podľa § 5 ods. 3 zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (účinného v čase vzniku zmluvy), nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (účinného v čase vzniku zmluvy), ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
4. Následne súd prvej inštancie posúdil zmluvu uzavretú medzi stranami ako platnú zmluvu o nájme nebytových priestorov s dohodnutým nájomným vo výške 6.000,- eur mesačne + DPH s povinnosťou uhrádzať nájomné mesačne vopred na základe žalobcom vystavenej faktúry. Za nesporné súd považoval, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo v dôsledku vypovedania nájomnej zmluvy zo strany žalobcu. Za preukázané tiež súd považoval, že žalovaný si povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnuté nájomné za celé obdobie trvania nájmu nesplnil.
4.1. Súd prvej inštancie zaujal postoj k obrane žalovaného spočívajúcej v námietke, že žalobca nepredložil doklady o tom, že žalovanému v súlade so zmluvou doručil faktúry, ktorých zaplatenia sa domáha. Takúto obranu žalovaného súd neakceptoval s odôvodnením, že žalobca nemal podľa zmluvy povinnosť doručovať faktúry žalovanému doporučenou poštovou zásielkou prípadne mu ich doručovať tak, aby žalovaný potvrdil písomne ich prevzatie. Zo žalobcom predložených faktúr súd zistil, že niektoré z nich obsahujú v pravej dolnej časti podpis, ktorý je podľa žalobcu potvrdením o ich prevzatí žalovaným. Žalovaný v tejto súvislosti netvrdil opak a ani v tejto súvislosti nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. V súvislosti s touto námietkou žalovaného súd poukazuje aj na ustanovenie § 264 ods. 4 Obchodného zákonníka a na skutočnosť, že bolo zvykom medzi zmluvnými stranami doručovať faktúry zaužívaným spôsobom t.j. obyčajnou poštovou zásielkou, alebo jej odovzdaním žalovanému bez toho, aby prevzatie faktúry žalovaný žalobcovi podpísal. Žalovaný takýto spôsob doručovania faktúr od začiatku zmluvného vzťahu t.j. od 01.04.2016 až do júna 2017 nespochybňoval. Navyše je potrebné konštatovať, že samotná faktúra nie je právnou skutočnosťou na základe ktorej záväzky vznikajú a to bez ohľadu na to, či si ju jej vystaviteľ alebo aj príjemca zahrnuli do svojej účtovnej evidencie, alebo či z nej vystaviteľ splnil daňovú povinnosť.
4.2. Pokiaľ ide o výšku žalobcom uplatneného nároku súd považoval za preukázané, že výška dohodnutého mesačného nájomného bola 6.000,- eur + DPH. V konaní súd nezistil a žalovaný ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že by dohodnuté nájomné za mesiace júl 2017 až jún 2018 žalobcovi uhradil v dohodnutej výške, alebo že by mu takáto povinnosť z akéhokoľvek dôvodu zanikla. Výška dlžného nájomného predstavuje sumu 83.900,- eur (12 mesiacov x 7.200,- eur (6.000,- eur + 20 % DPH) mínus vykonaná úhrada vo výške 2.500,- eur). Zo strany žalovaného nebolo preukázané, že by
bol podľa zmluvy zložil jednorazovú kauciu vo výške 8.830,- eur následkom čoho by bola povinnosťou žalobcu jednorazovú kauciu odpočítať od dlžného nájomného. V konaní súd nezistil, že by predmetný záväzok žalovaného zanikol akýmkoľvek iným relevantným spôsobom. Žalovaný tak podľa súdu prvej inštancie neuniesol ohľadne svojej procesnej obrany tak bremeno tvrdenia, ako ani dôkazné bremeno.
4.3. Súd prvej inštancie odôvodnil odmietnutie vykonania žalobcom navrhovaného dokazovania výsluchom C.. X. M. k okolnostiam súvisiacim s vyprataním žalovaného z prenajatých priestorov, keďže žalobou uplatnený nárok sa netýkal nárokov súvisiacich s vyprataním predmetu nájmu. Záverom odôvodnenia rozhodnutia v merite veci súd prvej inštancie poukázal na to, že na základe všetkých uvedených skutočností dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a žalobe bolo potrebné vyhovieť.
5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.
6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zastúpení advokátom včasné odvolanie dôvodiac tým, že napadnutý rozsudok bol ako uvádza „vydaný nezákonne a z nepreskúmateľného skutkového stavu“.
6.1. V odvolaní akcentoval, že podľa článku III bod 9 sa základné nájomné uhrádza na základe faktúry vystavenej prenajímateľom, pričom tento je povinný ju doručiť nájomcovi do 15. dňa kalendárneho mesiaca. Nesúhlasil so závermi prvoinštančného súdu podľa ktorých žalobca nemal povinnosť doručovať faktúry doporučenou zásielkou, prípadne dať si písomne potvrdiť ich prevzatie, pretože bez toho, aby žalovaný faktúru obdržal, nemožno od neho požadovať úhradu nájomného. Namietal tiež proti odmietnutiu vykonania výsluchu C.. X. M., ktorý by podľa jeho názoru dokázal potvrdiť skutočnosti ohľadne spornej sumy a taktiež aj okolnosti nedoručených faktúr. Podľa názoru žalovaného mal byť tiež vypočutý C.. O. F., v zmluve uvedený ako ručiteľ. Napokon žalovaný tvrdil, že rozpor dlžnej sumy so sumou žalovanou vyplýva z toho, že v predžalobnej výzve žalobca uviedol sumu 77.531,75 eura a v mailovej komunikácii sumu 83.300,- eur.
6.2. Z uvedených dôvodov sa žalovaný svojím odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancii na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec dňa 30.01.2020 bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (§ 379 a 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je v danom prípade neopodstatnené, keďže rozsudok prvoinštančného súdu je vecne správny.
9. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v súlade s § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku.
9.1. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu tak v oblasti skutkových zistení, ako aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vo svojom odvolaní už neprichádza so žiadnymi pre posúdenie veci podstatnými novými tvrdeniami, rozhodnutie súdu prvej inštancie vo svojom odôvodnení dáva vyčerpávajúcu odpoveď na všetky žalovaným použité prostriedky procesnej obrany, pričom odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje.
9.2. V rámci zdôraznenia správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3) považuje odvolací súd za potrebné uviesť naviac nasledovné. Odvolateľ používa ako ťažiskovú námietku tvrdenie, že žalobca nepreukázal doručovanie faktúr s vyúčtovaním nájomného tak, ako to predpokladá článok III. bod 9 predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov. Odvolací súd tomu dodáva, že zmluva v článku III. bod 8
obsahuje v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. jasnú úpravu výšky a splatnosti nájomného, ako aj spôsobu jeho platenia. Z tohto zmluvného článku jednoznačne vyplýva povinnosť nájomcu uhrádzať nájomné bezhotovostne mesačne tak, aby úhrada bola v plnej výške pripísaná do 25. kalendárneho dňa v každom mesiaci na účet prenajímateľa (pričom odvolací súd zdôrazňuje, že príslušné bankové spojenie je uvedené v samotnom texte záhlavia zmluvy). Uvedené v súvislosti so znalosťou zmluvne dohodnutej výšky nájomného vytváralo pre žalovaného návod aj možnosť, aby si svoju povinnosť platiť nájomné splnil riadne a včas, a to aj bez ohľadu na vystavenie faktúry zo strany prenajímateľa - žalobcu. Už súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že medzi stranami nebolo sporu o tom, za aké obdobie si žalovaný svoju povinnosť platiť dohodnuté nájomné neplnil. V tomto svetle považuje odvolací súd za bezpredmetnú námietku žalovaného o existencii pochybností žalovaného o výške jeho peňažného dlhu. Bližšiu odpoveď v tomto smere ohľadne opodstatnenosti výšky peňažnej pohľadávky vzniknutej z titulu dlhu na nájomnom vzhľadom na obdobie, po ktoré si žalovaný neplnil zmluvnú povinnosť platiť nájomné v zmluvne dohodnutej výške, poskytuje už odôvodnenie prvoinštančného rozsudku, pričom odvolací súd sa s ním plne stotožňuje.
9.3. K odvolacej námietke, v rámci ktorej žalovaný namietal voči tomu, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchmi svedkov C.. X. M. a C.. O. F., odvolací súd uvádza, že táto je neopodstatnená. V prípade výsluchu C.. X. M. je potrebné zdôrazniť, že žalovaný vykonanie takéhoto dôkazu v priebehu prvoinštančného konania nikdy nenavrhol, nebol teda súčasťou jeho procesnej obrany. Výsluch tohto svedka (ku skutočnostiam naviac odlišným od tých, ktoré považuje v odvolaní žalovaný za rozhodujúce z hľadiska jeho výsluchu) navrhol výlučne žalobca a žalovaný preto prichádza s návrhom na vykonanie takéhoto dôkazu prvýkrát až v odvolacom konaní. Rovnako prvýkrát až v podanom odvolaní žalovaný navrhuje aj výsluch svedka C.. O. F. - ručiteľa záväzkov žalovaného z predmetnej zmluvy (naviac bez konkretizácie akéhokoľvek významu takéhoto dôkazu z hľadiska možných skutkových zistení slúžiacich posúdeniu prejednávanej veci). Odvolací súd v tomto smere poukazuje iba na to, že v danom prípade ide o neprípustné novoty v odvolacom konaní, keďže žalovaný ničím neosvedčil (a napokon ani netvrdil), že uvedené prostriedky procesnej obrany, ktoré neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie, sú prípustné z hľadiska naplnenia výnimiek upravených § 366 CSP.
9.4. V ostatnom odvolací súd už len poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP ako vecne správne potvrdil.
11. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v súvislosti s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v zmysle § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).