Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/41/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO 35 776 005 proti povinnej Bc. L. H., bytom S. XXX/XX, K. pre vymoženie 860,05 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. -34 zo dňa 19. júla 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, výrokom II. oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi, Exekútorský úrad Námestovo, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 204/4, trovy exekúcie vo výške 39,83 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) v znení účinnom do 31.03.2017 (243h ods. 1 Exekučného poriadku), o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“) účinnej do 31.03.2017. V odôvodnení uviedol, že pôvodný oprávnený sa návrhom zo dňa 19.06.2008 domáhal proti povinnej vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 56.036,- Sk s príslušenstvom na základe exekučných titulov, ktorými sú právoplatné a vykonateľné platobné výmery Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., č. a,b,c, všetky zo dňa 28.02.2006. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kubáčovi udelené tunajším súdom dňa 21.08.2008. Podnetom zo dňa 12.07.2019 súdny exekútor navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz. Súd mal z Obchodného vestníka SR preukázané, že Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. zo dňa 22.02.2018 vyhlásil konkurz na majetok dlžníčky (povinnej) Bc. Zdenky Kebískovej, nar. 28.04.1975, Malookružná 187/27, Prievidza. Súd dodal, že osobný bankrot, resp. oddlženie fyzickej osoby je relatívne samostatné súdne konanie, ktorého dôsledkom v úspešnom prípade je, že zákonom vymedzené pohľadávky veriteľov voči dlžníkovi sa stanú nevymáhateľnými. Jednou z podmienok na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu je, že dlžník musí osvedčiť existenciu exekučného alebo iného obdobného vykonávacieho konania. Nakoľko na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz a pohľadávka vymáhaná voči povinnej v tomto konaní nebola nedotknutou pohľadávkou podľa , súd exekúciu vedenú proti povinnej (dlžníčke) podľa ust. Exekučného poriadku v spojení s vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. V predmetnej veci poverený súdny exekútor podal tunajšiemu súdu špecifikáciu jednotlivých úkonov, z ktorej súd zistil, že táto je v súlade s . Zo špecifikácie úkonov exekútora bola zrejmé, že tieto úkony exekútor vykonal, a preto súd dospel k záveru, že v danom prípade má právo na náhradu trov exekúcie spolu vo výške 39,83 eur. Tieto trovy pozostávajú

z minimálnej odmeny vo výške 33,19 eur + 20% DPH k odmene a hotovým výdavkom vo výške 6,64 eur. S poukazom na ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, k náhrade trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia bola zastavená na základe vyhlásenia konkurzu na majetok povinnej a oprávnený pri podávaní návrhu podľa tohto zákona musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy. 2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Z obsahu odvolania je zrejmé, že odvolanie smeruje len proti výroku II. o trovách exekúcie. Oprávnený uviedol, že exekučné konanie bolo začaté ešte pred účinnosťou , ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na majetok povinného, pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke. Bolo potrebné použiť právnu úpravu účinnú do 31.12.2011, nakoľko i pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie síce procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu. V tejto súvislosti dal do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 13.09.2019. Oprávnený nenesie žiadnu zodpovednosť, že sa povinná počas exekúcie dostala do konkurzu a keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nebolo mu možné uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Rovnako nie sú splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa Exekučného poriadku, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na náhradu trov exekúcie, ale exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu vyhlásenia konkurzu. Súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie odmenu, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie. Toto riziko je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie súdneho exekútora, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. V tejto súvislosti oprávnený poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, č. 70, nález Ústavného súdu SR , rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Mihál proti Slovenskej republike č. 31303 a č. 23360/08, či uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 16.12.2008, sp. zn. . Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle a nasl. (ďalej len „“) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Povinná sa písomne vyjadrila k odvolaniu oprávneného. Uviedla, že nakoľko sa dostala do finančných problémov, bola nútená požiadať súd o osobný bankrot prostredníctvom Centra právnej pomoci v Banskej Bystrici. Súd žiadosti vyhovel a povinnú oddlžil. Majetok povinnej odpredáva správkyňa konkurznej podstaty Katarína Štrbáňová, Dvory 1932, Púchov. Povinná je na čiastočnom invalidnom dôchodku, jej príjem predstavuje sumu 162,70 eur mesačne, a preto nie je schopná uspokojovať práva veriteľov inak ako prostredníctvom správkyne. 4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa. 5. Podľa veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 6. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . 7. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti . neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01.07.2016, avšak keďže (rovnako ako ) je vo všeobecnosti procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu , podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia , ak to povaha veci nevylučuje. 8. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť v prípade II. výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, teda výroku o trovách exekúcie, že právna úprava sporového konania účinná do 30.06.2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa podľa (ďalej len „“) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - ). Procesná úprava účinná od 01.07.2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom ( ), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné len ak to zákon výslovne pripúšťa ( ). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým , teraz ), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. , od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný ( v spojení s Exekučného poriadku). 10. To však neznamená, že je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia. 11. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie . V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku ( Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie ( druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - ) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora

- ). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s ) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani "primerane" subsumovať pod rozhodnutie "o nároku na náhradu trov konania" podľa . 12. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety "Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie" do Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie. 13. Keďže rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie . Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné ( podľa Exekučného poriadku v spojení s ). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie oprávneného v zmysle odmietnuť. 14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).