Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/157/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného Z. Y. za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 30. januára 2020 o odvolaní obžalovaného Z. Y. proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Zvolen, sp. zn. zo dňa 19. 08. 2019 takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného Z. Y. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu vo Zvolene, sp. zn. zo dňa 19. 08. 2019 bol obžalovaný Z. Y. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že dňa 26. 12. 2017 v čase o 19.11 h na križovatke ciest II/526 so spojovacou cestou vedúcou od cesty I/66 v km 0,200 v k. ú. Obce S., okres Y. ako vodič viedol B. zn. K., EČV: F v smere od cesty I/66 na obec H., po ceste označenej dopravnou značkou č. P 1: Daj prednosť v jazde!, pričom pri vchádzaní na cestu II/526, po ktorej v tom čase išlo H., EČV: Y ktoré viedol W. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. H. XX, v smere od obce H. na obec S., po ceste označenej dopravnou značkou P 6: Križovatka s vedľajšou cestou, s vyznačením hlavnej cesty, došlo ku zrážke týchto dvoch vozidiel s následným odhodením D., EČV : Y do protismeru, do ktorého narazilo H. EČV: Y ktoré viedla I.. G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. N. XX jazdiaceho v smere od obce S. na obec H., po ceste označenej dopravnou značkou P 6: Križovatka s vedľajšou cestou, s vyznačením hlavnej cesty, čím porušil ustanovenie o cestnej premávke a poškodeným účastníkom dopravnej nehody spôsobil zranenia nasledovne:

- vodičovi vozidla D. spôsobil podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie ľavého hrudníka a odreniny v predkolení s dobou liečenia 3 týždne,

- vodičke vozidla A. I.. G. D. spôsobil podvrtnutie krčnej chrbtice s akútnym cerviko-kraniálnym syndrómom s dobou liečenia 2 týždne,

- spolujazdkyni vo vozidle G. H. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., B. I. XXXX/XX spôsobil pomliaždenie prednej steny hrudníka ťažšieho stupňa s dobou liečenia 14 dní,

- spolujazdkyni vo vozidle D., I. M., nar. XX. XX. XXXX, S. XX spôsobil vykĺbenie pravého bedrového kĺbu, otras mozgu I. stupňa, zlomeninu 3. 4. a 5. predpriehlavkovej kosti pravej nohy, tržnú ranu pravého kolena, podvrtnutie horného medzičlánkového kĺbu 4. prsta ľavej ruky a viacpočetné odreniny tváre s dobou liečenia 3-5 mesiacov,

- spolujazdkyni v B. maloleteN. D., nar. XX. XX. XXXX, spôsobil pomliaždenie hlavy v čelovej a na temennej oblasti vľavo bez doby liečenia,

- spolujazdkyni v B. Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. N. XX spôsobil ťažké pomliaždenie pravého kolena s odtrhnutím úponu zadného krížneho väzu a s roztrhnutím mediálneho menisku, zlomeninu jarmovej kosti vľavo s miernym posunom úlomkov a pomliaždenie 4. prsta pravej ruky s dobou liečenia 3-4 mesiace,

- spolujazdkyni v B. I. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. H., D. XXXX/X spôsobil rozsiahle pomliaždenie hlavy a tváre čelovej oblasti obojstranne, v ľavej okoloočnicovej oblasti a v temennej oblasti, malú tržnú ranu v čelovej oblasti vľavo s dobou liečenia 2-3 týždne. Za to bol odsúdený podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. d), písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, pričom súčasne samosudca podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Rovnako tak samosudca podľa , Tr. zák. uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Napokon podľa obžalovaného zaviazal nahradiť poškodeným škodu, a to:

- W. R., nar. XX. XX. XXXX v Y., trvale bytom R. H. XX, okres Y. škodu vo výške 820,80 Eur,

- I. M., nar. XX. XX. XXXX v F. T. R., trvale bytom S. XX, okres Y. škodu vo výške 3.374,40 Eur,

- Z. Y., nar. XX. XX. XXXX v N., trvale bytom R. N. XX, okres Y. škodu vo výške 3.283,20 Eur,

- I.. G. D., nar. XX. XX. XXXX v Y., trvale bytom R. N. XX, okres Y. škodu vo výške 456 Eur,

- mal. J. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. N. XX, okres Y. zastúpenej zákonnými zástupcami I.. G. D., nar. XX. XX. XXXX a S. D., nar. XX. XX. XXXX v H., obidvaja trvale bytom R. N. XX, okres Y., škodu vo výške 91,20 Eur,

- I. Y., nar. XX. XX. XXXX v N., trvale bytom H. H., D. XXXX/X škodu vo výške 273,60 Eur,

- H. G., nar. XX. XX. XXXX vo F., trvale bytom F., B. I. XXXX/XX škodu vo výške 364,80 Eur,

- spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO : 35 942 436 škodu vo výške 1.171,18 Eur,

- Sociálnej poisťovni, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, IČO : 30 807 484 škodu vo výške 1.248,10 Eur,

- Spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO : 35 937 874 škodu vo výške 2.674,75 Eur Podľa súd odkázal poškodeného S. D., nar. XX. XX. XXXX v H., trvale bytom R. N. XX, okres Y. s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že hoci obžalovaný na hlavnom pojednávaní prehlásil, že sa necíti byť vinný zo žalovaného skutku a tak na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní využil svoje právo, hoci nevypovedal, samosudca v odôvodnení rozsudku v súvislosti s vinou obžalovaného poukazuje najmä na výpovede svedkov, a to poškodených I.. G. D., vodičky H., ako aj jej spolujazdcov S. D., Z. Y. a I. Y.. Akcentuje pritom najmä výpoveď I.. G. D., ktorá uviedla, že vozidlo prichádzajúce zľava išlo veľmi rýchlo, registrovala svetlá aj protiidúceho vozidla, nestihla však na to zareagovať ani brzdiť a došlo k nárazu jej vozidla s vozidlom nachádzajúcim sa zrazu v jej jazdnom pruhu. Táto svedkyňa rovnako potvrdila, že obžalovaný sa im po dopravnej nehode na mieste opakovane ospravedlňoval. Svedok S. D. vo svojej výpovedi uviedol, že vozidlo prichádzajúce zľava do križovatky pridalo, ako by sa chcelo dostať pred nich a rovnako tak poškodená I. Y. potvrdila, že vozidlo prichádzajúce zľava nezastalo a následne videla, že toto vozidlo sa zrazilo s iným vozidlom, pričom v tom okamihu došlo aj k nárazu ich vozidla do iného vozidla. Ďalej tiež súd poukazuje aj na výpoveď vodiča ďalšieho B., W. R. a jeho spolujazdkyne I. M., kde najmä svedok W. R. potvrdil, že v kritickom čase vchádzal do križovatky po hlavnej ceste, vozovka bola mokrá a vozidlo prichádzajúce sprava do križovatky mu nedalo prednosť, pričom šliapol na brzdu a mierne vytočil volant doľava, aby zamedzil stretu s protiidúcim vozidlom, jazdiacim v protismernom jazdnom pruhu po hlavnej ceste, no nechcel však volant viac vytáčať. Rovnako tak prvostupňový súd poukazuje v súvislosti s vinou obžalovaného na výpoveď svedkyne poškodenej H. G. ml., spolujazdkyne obžalovaného, podľa ktorej sa obžalovaný pri vedení motorového vozidla riadil podľa navigácie v mobile, pričom táto svedkyňa neregistrovala dopravné značenie, avšak obžalovaný s vozidlom nezastavil a potvrdila, že jazda obžalovaného sa jej zdala neprimerane vysoká, akurát pri tej nehode v kritickej zákrute. Okrem toho zo záverov znaleckého dokazovania znaleckej organizácie Znalex, s. r. o., so zameraním na nehody v cestnej premávke, samosudca konštatuje, že v kritickom čase, na základe simulácie vozidiel bola vypočítaná rýchlosť týchto vozidiel na začiatku nehodového deja, a to jednu sekundu pred stretom, a to v prípade vozidla G., toto sa pohybovalo rýchlosťou 64km/h, D. rýchlosťou 79 km/h a vozidlo X. 50 km/h. Znalec ale konštatuje, že pre vodiča vozidla G. - obžalovaného Z. Y. na ceste bez jej vyznačenia dopravnou značkou, tento predpokladal, že mal dať prednosť vozidlu X. sprava, ale zanechaním stôp sa táto skutočnosť nepodarila objasniť a preto pri rozdiele rýchlostí nevie stanoviť, či vozidlo G. (t. j. vozidlo obžalovaného) dalo prednosť v jazde X.. Podľa záverov znalca V.. C. D., ktorý sa zameral na označenie ciest, vozidlá X. a D. mali informáciu o značke P 6, ktorá vyznačuje, že sa nachádzajú na hlavnej ceste a majú vedomosť o tom, že sa blížia ku križovatke s vedľajšou cestou. Vozidlo G. malo značku P 1, to

je „Daj prednosť v jazde!", ktorá sa technicky vzťahovala na rameno križovatky, avšak keďže na mieste pripojenia jazdy B. k ceste 526 v smere na H. nie je žiadne označenie, platí „pravidlo pravej ruky". V tomto smere potom odkazuje na podaný znalecký posudok, že v danom prípade mala byť pod značkou P 1 osadená značka P 13 (tvar križovatky), ktorá by vodičovi sprostredkovala jasnú informáciu, čo je hlavná cesta a čo sú ramená križovatky. Na hlavnom pojednávaní bola tiež prečítaná výpoveď svedka - poškodenej H. G., ktorá okrem iného uviedla, že po nehode bol sám Z. Y. zvedavý a chcel vedieť, kto mohol za dopravnú nehodu, avšak rovnako tak uviedla, že jazda obvineného sa jej zdala neprimerane vysoká akurát pri tej nehode v tej zákrute, avšak čo sa dialo v momente kolízie vozidiel si nepamätá, mala z toho okno. Zranenia jednotlivých poškodených boli podrobne podrobené znaleckému dokazovaniu Znaleckou lekárskou organizáciou, s. r. o., Zvolen, z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktoré sú podrobne popísané v písomných dôvodoch odôvodnenia rozsudku. V súvislosti so subjektívnou stránkou, samosudca v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že v danom prípade zavinenie obžalovaného je dané minimálne nevedomou nedbanlivosťou v zmysle ustanovenia § 16 písm. b) Tr. zák., keďže obžalovaný, hoci by nevedel, že svojim konaním môže porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného spôsobiť, avšak to vedieť mal a mohol vzhľadom na okolnosti prípadu, keďže bola tma, vozovka bola mokrá, pre obžalovaného malo ísť o neznáme miesto, ktorým skutočnostiam mal prispôsobiť svoju jazdu, pričom mal tiež prvotnú informáciu o dopravnej značke P 1, t. j. križovatka s vedľajšou cestou s vyznačením hlavnej cesty a v prípade, že sa táto vzťahovala na rameno križovatky, teda pri nedostatočnom dopravnom značení zložitej križovatky, bol povinný dať prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu sprava, a to vozidlu X., ktoré viedla poškodená I.. G. D.. V tejto súvislosti akcentuje výpovede ďalších vypočutých svedkov - poškodených, a to I.. G. D., S. D., I. Y., W. R., ako aj spolujazdkyne obžalovaného H. G., kde súd má za preukázané, že obžalovaný na križovatke nezastal, nedal prednosť v jazde, a to ani vozidlu prichádzajúcemu sprava. Vo vzťahu k argumentácii obhajcu obžalovaného o nezákonnosti obvinenia obžalovaného, samosudca považoval túto argumentáciu za irelevantnú. Pre skutok v prejednávanej veci bolo riadne začaté trestné stíhanie, povereným príslušníkom PZ pre tento skutok bolo následne vznesené obvinenie Z. Y. na základe zabezpečených dôkazov, najmä záverov znaleckého posudku k zraneniam poškodených a to pre prečin ublíženia na zdraví podľa , Tr. zák. Ďalej poukazuje prvostupňový súd, že v zmysle ustanovenia na zmenu právnej kvalifikácie bol obžalovaný riadne upozornený, a to prokurátorom, a preto konštatuje, že nezistil také pochybenie alebo závažné procesné chyby, pre ktoré by obžalobu bolo potrebné odmietnuť, resp. vrátiť prokurátorovi. V prípade hodnotenia osoby obžalovaného samosudca konštatuje, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, pričom podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov bol postihnutý iba raz, z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. Pri hodnotení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností samosudca dospel k záveru, že v prípade obžalovaného existujú dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa Tr. zák., teda spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvého a podľa Tr. zák. viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Rovnako tak samosudca konštatuje, že v prípade obžalovaného priťažujúcu okolnosť nezistil. S poukazom na horeuvedené dôvody potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorý mu i podmienečne odložil, avšak vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa predmetnej trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla a najmä s prihliadnutím na závažnosť následkov, ktoré obžalovaný spôsobil voči poškodeným jeho konaním, z toho v dvoch prípadoch ťažké ujmy na zdraví a celkový jeho postoj k spáchaniu trestnej činnosti, obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 24 (dvadsiatich štyroch) mesiacov. Vzhľadom na skutočnosť, že v adhéznom konaní si poškodení riadne a včas uplatnili svoje zákonné nároky, najmä v súvislosti s bodovým ohodnotením úrazov, resp. nároku z titulu vynaložených nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť, samosudca tieto nároky uznal tak, ako boli vyčíslené, okrem prípadu škody, ktorú si uplatňoval S. D. vo výške 4.719 Eur za načúvací prístroj, kde túto sumu súd poškodenému ako náhradu škody nepriznal, vzhľadom na to, že poškodeným S. D. uvedená suma nebola doposiaľ uhradená a nevedel sa s určitosťou vyjadriť, či je táto suma presná. Z uvedeného dôvodu preto odkázal tohto poškodeného samosudca na civilný proces. Poškodený V.. F. Y. ani poškodené spoločnosti Autoleasing SK a Union zdravotná poisťovňa si v adhéznom konaní nárok na náhradu škody neuplatnili a súd preto o náhrade škody v ich prípade nerozhodoval. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný, kde v písomných dôvodoch odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu uvádza, že bol obvinený nezákonne, keď mu bolo vznesené obvinenie za trestný čin, za ktorý nebolo začaté trestné stíhanie vo veci. Zdôraznil,

že prednosť v jazde v mieste dopravnej nehody bola nesprávne označená už v obhliadke miesta činu, pričom podľa záverov znaleckého posudku podaného organizáciou Znalex, s. r. o., Zvolen, technickou príčinou dopravnej nehody bolo nedostatočné dopravné značenie v zložitej križovatke a nie nedanie prednosti v jazde vozidlom obžalovaného. Tieto rozpory spôsobili, že v priebehu trestného konania nebola zachovaná totožnosť skutku. Akcentuje tiež skutočnosť, že chybné dopravné značenie malo za následok nedanie prednosti v jazde vozidlu obžalovaného vozidlom D. a až stret týchto vozidiel spôsobil vytvorenie náhlej prekážky pre vodičku vozidla X. Tento stret však nezavinil obžalovaný. Ďalej tiež zdôrazňuje v odvolaní, že v súvislosti s možnosťou zabránenia dopravnej nehody zdôrazňuje, že vodička vozidla X. vôbec nespomaľovala, a to v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou, pričom poukazuje na výpovede svedkov S. D. a I. Y. s tým, že súd nevzal v úvahu závery znaleckého dokazovania, ktoré sú presvedčivé, logické, odôvodnené a v súlade s ďalšími vykonanými dôkazmi. V zmysle týchto záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie Znalex, s. r. o., Zvolen, mal preto v danom prípade aplikovať súd zásadu „in dubio pro reo". Vzhľadom na dopravnú situáciu osobitne poukazuje na dopravné značenie v mieste nehody, kde obžalovaný dôvodne očakával, že vozidlo D. prichádzajúce z jeho pohľadu zľava do neoznačenej križovatky mu malo dať prednosť v jazde a preto sledoval vozovku vedúcu do tejto neoznačenej križovatky sprava, z ktorej strany prichádzalo vozidlo X., kde vzhľadom na všetky relevantné okolnosti, na rozdiel rýchlosti vozidiel, by bol obžalovaný križovatku bezpečne prešiel s dostatočným pozdĺžnym odstupom a bol by sa bezpečne zaradil do pravého jazdného pruhu. Obžalovaný len pre kontrolu pred jazdou križovatkou sa pozrel i vľavo, aby sa presvedčil, či vozidlo D. mu dáva prednosť, kedy zbadal, že toto vozidlo nespomaľuje, na čo bol nútený zareagovať v snahe zabrániť zrážke, čo však nedokázal. Až následne potom vozidlo X. narazilo do už stojaceho vozidla D. Z uvedeného dôvodu potom obžalovaný nemohol porušiť dôležitú povinnosť v zmysle v znení neskorších predpisov, keďže neprichádzal do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde!" alebo „Stoj, daj prednosť v jazde!", a preto nebol povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú križovatkou v organizačnom útvare, keďže aktuálne nedostatočné dopravné značenie obžalovanému včasne, jednoznačne, pochopiteľne, jednoducho a dobre rozpoznateľne neposkytlo informáciu, že by mal vchádzať na hlavnú cestu tak, ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku. Zdôrazňuje pri tom, že za úplnosť dopravného značenia zodpovedá správca komunikácie a k pasportu dopravného značenia sa pred jeho realizáciou vyjadrujú všetky dotknuté orgány. Z tohto dôvodu potom dospieva k názoru, že obžalovaný nezavinil zranenia poškodených osôb, a že v čase bezprostredne pred dopravnou nehodou a i v čase dopravnej nehody sa obžalovaný plne venoval vedeniu vozidla a sledoval situáciu v cestnej premávke, a to najmä dopravnému značeniu. Opakovane tiež uvádza, že dopravné značenie v predmetnej križovatke v čase dopravnej nehody nebolo pre obžalovaného jednoznačne pochopiteľné a dobre rozpoznateľné, taktiež bolo umiestnené nedostatočne a vzhľadom na stavebné usporiadanie zložitej križovatky chýbala minimálne v mieste, kde bola umiestnená dopravná značka P 1 i príslušná značka P 13 (t. j. tvar križovatky), ktorá by obžalovanému sprostredkovala jednoznačnú informáciu o dopravnej situácii. Z týchto dôvodov preto konanie obžalovaného nebolo protiprávne, z čoho vyplýva záver, že nemôže ísť o trestný čin. V súvislosti s druhom trestu zdôrazňuje obhajca obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania, že uložený trest zákazu činnosti iba pokrýva dobu od zadržania vodičského preukazu do doby skončenia súdneho konania, čo je v rozpore s účelom trestu a zásadami pre ukladanie trestov. V kontexte hore uvedeného potom zdôrazňuje, že samosudca nemal ani potom rozhodovať o náhrade škody s tým, že poškodení si svoje nároky na náhradu škody neuplatnili riadne a včas, a to najneskôr do skončenia skráteného vyšetrovania. Podľa názoru obhajcu nestačí také vyjadrenie, ktoré odkazuje na budúce vyčíslenie škody. Podaním odvolania sa domáhal oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, alternatívne zrušenia rozsudku prvostupňového súdu s tým, aby vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju tento znovu prejednal a rozhodol. V doplňujúcich dôvodoch odvolania, ktoré Okresný súd vo Zvolene obdržal dňa 18. 10. 2019 obhajca obžalovaného poukazuje i na ďalšie nedostatky z prípravného konania, kde v prípravnom konaní podľa uznesenia o vznesení obvinenia sa mal obžalovaný dopustiť inkriminovaného konania vo F. na križovatke ciest II/256 so spojovacou cestou vedúcou od cesty I/66 v 0,200 km. V tejto súvislosti poukazuje, že i v obžalobe je uvedené celkom iné miesto, a to na križovatke II/526 a nie II/256. Ďalej tiež uvádza, že v rozsudku je skutok opísaný v rozpore so skutočnosťou, že obžalovaný ako vodič mal viesť B. značky K., a to po ceste označenej dopravnou značkou P 1: „Daj prednosť v jazde!", avšak pred križovatkou, v ktorej došlo k posudzovanej dopravnej nehode, táto dopravná značka nebola. Nebola tam žiadna dopravná značka. A preto v tejto križovatke mala platiť prednosť sprava. Z týchto dôvodov zdôrazňuje,

že obžalovaný bol odsúdený za celkom iný skutok, spáchaný na celkom inom mieste, iným spôsobom a za iných okolností. Záverom doplňujúcich dôvodov odvolania uvádza, že jedinou z príčin nárazu vozidla X. do už stojaceho vozidla D. (okrem toho, že vodička X. nebrzdila vôbec) bolo odhodenie vozidla D. do protismeru, čo nie je v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, keďže obžalovaný stret vozidiel G. a K. nezavinil, čím sa príčinná súvislosť prerušila. Taktiež zdôraznil, že obžalovaný nemal žiadnu dopravnú značku v smere jeho jazdy pred križovatkou, v ktorej sa stala nehoda a preto z jeho pohľadu vozidlo D., ktoré prichádzalo do križovatky zľava, mu malo dať prednosť v jazde. Za týchto doplňujúcich dôvodov odvolania sa obžalovaný domáhal oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného v plnom rozsahu zotrval na písomných dôvodoch odvolania a doplnku odvolania, pričom sa domáhal oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, resp. zrušenia rozsudku prvostupňového súdu s tým, aby vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Naproti tomu krajský prokurátor vo svojom záverečnom návrhu uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za správny a zákonný, a to tak z hľadiska zistenia skutkového stavu, právnej kvalifikácie konania, uloženého trestu aj rozhodnutie o náhrade škody s tým, že prvostupňový súd správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vysporiadal sa so všetkými námietkami v konaní, ktoré predniesla obhajoba. Prenášanie viny na vodičku vozidla X. považuje krajský prokurátor za nemiestne, nakoľko obžalovaný podľa neho zavinil dopravnú nehodu. Samotný obžalovaný sa na verejnom zasadnutí pridržal toho, čo uviedol jeho obhajca. Na základe podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. V prvom rade krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre spravodlivé a riadne rozhodnutie vo veci a svoje skutkové, ako i právne závery rozviedol v dôvodoch svojho rozhodnutia, a to v súlade s ustanovením S týmito právnymi, ako i skutkovými závermi sa v podstate krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje tak, ako sú uvedené v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu. Rovnako tak sa stotožňuje Krajský súd v Banskej Bystrici s argumentáciou prvostupňového súdu ohľadne námietok o netotožnosti skutku, o procesných pochybeniach v súvislosti so vznesením obvinenia a podaním obžaloby, ktoré uvádzal obžalovaný už na hlavnom pojednávaní. Tieto závery prvostupňového súdu takisto krajský súd v plnom rozsahu akceptuje tak, ako ich rozviedol prvostupňový súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Nad rámec argumentácie prvostupňového súdu vo vzťahu k zavineniu krajský súd uvádza. Podľa o cestnej premávke a zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o cestnej premávke) je účastník cestnej premávky povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Podľa , najmä však písm. b) Zákona o cestnej premávke je účastník cestnej premávky ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiach, poslúchnuť tiež pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Podľa Zákona o cestnej premávke, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Podľa Zákona o cestnej premávke, vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič nejazdí len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Podľa Zákona o cestnej premávke vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde!" alebo „Stoj, daj prednosť v jazde!" je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste, okrem chodcov, ktorí prechádzajú cez križovatku v organizovanom tvare. Podľa Zákona o cestnej premávke, ak prednosť v jazde nevyplýva z ods. 1, vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu sprava. Podľa Zákona o cestnej premávke, za porušenie povinnosti ustanovenej týmto zákonom sa považuje porušenie záväzných predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, kde ide o také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorej dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo inému sa spôsobí škoda na majetku alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

Podľa § 137 ods. 2 písm. h) za porušenie povinnosti týmto zákonom sa považuje porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to nedanie prednosti v jazde. Podľa § 5 ods. 2 Vyhlášky ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva Zákon o cestnej premávke a zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len Vyhláška o cestnej premávke, výstražné značky skupiny A upozorňujú na miesta, kde účastníkovi cestnej premávky môže hroziť nebezpečenstvo a kde musí dbať na zvýšenú opatrnosť. Podľa § 5 ods. 3 Vyhlášky o cestnej premávke, značky upravujúce prednosť a dodatkové tabuľky s tvarmi križovatky skupiny B ustanovujú a spresňujú účastníkom cestnej premávky prednosť v jazde v križovatke alebo v mieste, v ktorom treba prikázať, zopakovať alebo zdôrazniť povinnosť dať prednosť v jazde. Podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť (6) mesiacov až dva (2) roky. Podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici v predmetnej trestnej veci všetci účastníci dopravnej nehody ani jej svedkovia nespochybňovali jej priebeh. Spornou bola iba otázka zodpovednosti obžalovaného za porušenie pravidiel cestnej premávky, najmä povinnosti dania prednosti v jazde vozidlám idúcim po hlavnej ceste, kde z hľadiska jeho obhajoby obžalovaný uvádzal, že dopravné označenie zvislou dopravnou značkou pred križovatkou, t. j. „Daj prednosť v jazde!" bolo zrušené ramenami križovatky a preto v mieste stredu jeho vozidla s vozidlom D. už platilo tzv. pravidlo pravej ruky, t. j. uvádza, že toto miesto už nebolo riadne označené dopravným značením. Krajský súd v tejto súvislosti konštatuje, že pri riešení konkrétnych dopravných situácií pomocou dopravného značenia, ktorých znalosť a prísne dodržiavanie je nevyhnutným predpokladom účasti na takejto premávke, môže zodpovednosť za porušenie takýchto pravidiel vyvodiť iba za splnenia základných predpokladov, t. j. ak účastník cestnej premávky mohol alebo mal vedieť, že pravidlá cestnej premávky porušuje alebo takúto situáciu z relevantného dopravného značenia dôvodne očakáva. Obhajoba obžalovaného sa podporne opiera o závery znaleckého posudku znaleckej organizácie Znalex, s. r. o., Hronská 1, Zvolen, č. 328/2018 a to z analýzy dopravného značenia v mieste dopravnej nehody, kde v zmysle záverov tohto znaleckého posudku možno konštatovať, že dopravné značenie predmetnej križovatky v čase dopravnej nehody bolo umiestnené nie jednoznačne. Vzhľadom na stavebné usporiadanie zložitej križovatky chýbala minimálne v mieste č. 1, kde bola umiestnená P 1, príslušná značka P 13 „Tvar križovatky", ktorá by sprostredkovala vodičovi jednoznačnú informáciu o dopravnej situácii. V tejto súvislosti treba uviesť tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu, že súd vzal v úvahu i záver tohto znaleckého posudku, že technickou príčinou dopravnej nehody bolo nedostatočné dopravné značenie v zložitej križovatke. Na druhej strane však znalci konštatujú, že v súvislosti s možnosťou zabránenia dopravnej nehody ide o otázku právnu, kde treba vziať v úvahu i ďalšie významné faktory v súvislosti s porušením povinností účastníkov cestnej premávky v prípade predmetnej dopravnej nehody. Podľa hore uvedených ustanovení Zákona o cestnej premávke a súvisiacej vyhlášky, každý je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky a správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným vplyvom a svojim schopnostiam. Taktiež je povinný poslúchnuť pokyny vyplývajúce z dopravnej značky alebo dopravného značenia, osobitne pritom vodič je povinný plne sa venovať vedeniu vozidla, sledovať situáciu v cestnej premávke. U danej konkrétnej nehody, v prípade všetkých troch vodičov je potrebné zdôrazniť, že okolnosti, či vodič môže, resp. nemôže predvídať, nemožno vymedzovať iba v hypotetickej rovine (musel by predvídať v podstate čokoľvek), ale je potrebné vždy vychádzať z existujúcich objektívnych okolností, vyplývajúcich z určitej dopravnej situácie, ktorá môže byť charakterizovaná celou škálou faktorov, teda nie len miestom dopravnej nehody, povahou komunikácie, chovaním ďalších účastníkov cestnej premávky, poveternostnými vplyvmi a podobne. Takéto okolnosti vodič vníma svojimi zmyslami a môže ich hodnotiť podľa svojich vodičských znalostí a ďalších subjektívnych dispozícií. Z hľadiska nedbanlivostného zavinenia, tzn. že okrem miery povinnej opatrnosti vyplývajúcej z ustanovenia pravidiel cestnej premávky tu existuje i subjektívne vymedzenie, ktoré spočíva v miere opatrnosti, ktorú je vodič schopný vynaložiť v konkrétnom prípade, pričom o zavinenie z nedbanlivosti môže ísť len vtedy, pokiaľ povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného sú dané súčasne. Zo záverov znaleckého dokazovania jednoznačne vyplýva, že v danej konkrétnej veci sa vodič vozidla D. pohyboval po ceste označenej ako hlavná cesta z pohľadu vodiča, neprekročil povolenú rýchlosť a z jeho uhlu pohľadu mu jeho kolíziu s vozidlom G. spôsobil vodič motorového vozidla G., ktorý vchádzal z vedľajšej cesty na hlavnú cestu.

V prípade vozidla X., toto sa taktiež pohybovalo v kritickom čase po ceste označenej ako hlavná cesta z pohľadu vodičky s tým, že prichádzala do križovatky riadne označenej dopravnou značkou s tým, že má prednosť v jazde vo vzťahu k vozidlu G., a to vzhľadom na skutočnosť, že sa pohybovala po hlavnej ceste, pričom sa míňala s vozidlom D. v predmetnej križovatke, kde nehrozil stret týchto vozidiel. Naproti tomu tu máme uhol pohľadu vodiča vozidla G., t. j. obžalovaného, ktorý sa v kritickom čase pohyboval rýchlosťou približne 59 km/h (str. 57 znaleckého posudku), ktorého vodič - obžalovaný mal bezprostredne pred križovatkou umiestnenú značku P 1 „Daj prednosť v jazde!", ktorá značka v zmysle jeho obhajoby na vzdialenosť niekoľkých metrov, s poukazom na ramená križovatky, okamžite stratila platnosť a už sa ďalej mienil riadiť iba pravidlom tzv. pravej ruky. Naviac, krajský súd akcentuje skutočnosť, že v čase príjazdu týchto vozidiel do inkriminovanej križovatky išlo o nočnú hodinu, teda viditeľnosť bola znížená a vozidlá riadne svietili, t. j. všetkým účastníkom cestnej premávky bolo zrejmé, že do miesta križovatky, t. j. miesta stretu sa blížia tri motorové vozidlá súčasne. V tejto súvislosti krajský súd akcentuje výpovede svedkov, ktorí jednoznačne, vrátane svedkyne, ktorá sedela v motorovom vozidle obžalovaného, potvrdili, že obžalovaný v kritickom čase jazdil rýchlo, dokonca viacerí účastníci dopravnej nehody potvrdili, že obžalovaný v kritickom čase zrýchľoval. Za tejto dôkaznej situácie preto krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, ktoré sú uvedené na str. 10 odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu, že obžalovaný sa v kritickom čase správal v rozpore so Zákonom o cestnej premávke tak, že napriek limitujúcim faktorom, ktorými bola v danom mieste tma, vozovka bola mokrá, pre obžalovaného malo ísť o neznáme miesto, ktorým skutočnostiam mal obžalovaný prispôsobiť jazdu, pričom mal tiež informáciu o dopravnej značke P 1, t. j. križovatka s vedľajšou cestou, kde táto značka ho mala viesť k zvýšenej miere opatrnosti a nie k zrýchľovaniu motorového vozidla. Naviac krajský súd akcentuje skutočnosť, že podľa výpovede svedkyne H. G. obžalovaný mal v kritickom čase zapnutú navigáciu, takisto i z navigácie musel mať obžalovaný informáciu o povinnosti dať prednosť v jazde, kde krajský súd zdôrazňuje, že obžalovaný nepoznal tvar križovatky a bolo jeho povinnosťou zvýšiť svoju ostražitosť pri prejazde križovatkou tak, aby mohol bezpečne touto križovatkou prejsť pri situácii, kedy sa do križovatky blížili dve ďalšie vozidlá. Úplne za scestný považuje krajský súd argument obhajcu uvedený nie len v dôvodoch odvolania obžalovaného, ale i prednesený na verejnom zasadnutí, že dopravnú nehodu zavinila vodička motorového vozidla X. tým, že nedostatočne reagovala na vzniknutú situáciu, krajský súd v tejto súvislosti chce z hľadiska zavinenia obžalovaného, resp. z hľadiska zavinenia vodičky motorového vozidla X. poukázať na tzv. princíp obmedzenej dôvery, podľa ktorého od účastníka cestnej premávky nemožno spravodlivo požadovať, aby bez ďalšieho predpokladal akékoľvek možné porušenie pravidiel cestnej premávky inými účastníkmi, po prípade chybné alebo absentujúce značenie, hoci nesprávne dopravné značenie je z technického hľadiska významné pre vznik dopravnej nehody. Krajský súd však konštatuje, že dopravné značenie nebolo však zjavne nesprávne. Vodičovi - obžalovanému dávalo pred križovatkou jasne na vedomie, že má dať prednosť v jazde. Pri 60 km/h rýchlosti obžalovaný iba za minimálny čas prešiel veľmi dlhú vzdialenosť od dopravnej značky po miesto stretu s vozidlom D. I z uvedeného dôvodu je potom zrejmé, že obžalovaný nesprávnou technikou jazdy a nesplnením povinnosti vyplývajúcej zo značky „Daj prednosť v jazde!" vyvolal celú kolíznu situáciu s vozidlom D., v dôsledku ktorej potom toto vozidlo odhodilo do jazdného pruhu vozidla X. a došlo k zraneniam jednotlivých účastníkov dopravnej nehody tak, ako sú popísané v skutkových záveroch prvostupňového súdu. V tejto súvislosti neobstojí ani argument obhajoby uvedený v odôvodnení odvolania, že došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaného a následkami, ktoré vznikli v prípade ujmy na zdraví ďalších osôb. Vo všeobecnej rovine treba najskôr uviesť, že príčinný vzťah, ktorý spojuje konanie s následkom je nevyhnutným obligatórnym znakom tzv. objektívnej stránky trestného činu. Krajský súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že konanie páchateľa má povahu príčiny i vtedy, keď okrem nej k následku viedlo i konanie ďalších osôb, pretože príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom sa neprerušuje, ak ku konaniu páchateľa pristúpia ďalšie okolnosti, ktoré spolupôsobia pri vzniku následku, avšak konanie zostáva tou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nebolo došlo. Príčinná súvislosť je preto daná i vtedy, keď vedľa príčiny, ktorá bezprostredne spôsobila následok, pôsobila i ďalšia príčina. Každé konanie, bez ktorého by následok nebol nastal, nie je však rovnako dôležitou príčinou následku (zásada gradácie príčinnej súvislosti). Osobitne významná je aj skutočnosť, že konanie obžalovaného z hľadiska spôsobeného následku bolo príčinou dostatočne významnou a preto má krajský súd za to, že nedošlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti, ale práve naopak, že príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom je tu v danom prípade daná. Vo vzťahu k zavineniu, druhu a výmere trestu krajský súd uvádza, že vzhľadom na horeuvedené závery je toho názoru, že obžalovaný Z. Y. sa inkriminovaného konania dopustil vedomou nedbanlivosťou a i

porušením dôležitej povinnosti, vzhľadom však na absenciu odvolania prokurátora i s prihliadnutím na osobu obžalovaného a taktiež nedostatočné dopravné značenie, uložený trest vrátane trestu zákazu činnosti považuje odvolací súd za primeraný. S poukazom na skutočnosť, že v danom prípade potom považoval krajský súd odvolanie obžalovaného za nedôvodné s tým, že skutkové a i právne závery prvostupňového súdu sú správne a preto v zmysle ustanovenia odvolanie obžalovaného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.