Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/26/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: S. Q. - LEYA, so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 14, IČO: 35 060 727, právne zastúpeného JUDr. Patrik Holinga s.r.o., so sídlom v Košiciach, na ul. Hlavnej č. 25, IČO: 36 856 967, proti žalovanému: X.. S. K. - AGRO M.I.X., so sídlom v Kapušanoch, na ul. Tehelnej č. 507/2, IČO: 14 321 785, právne zastúpenému JUDr. Petrom Ličákom, advokátom so sídlom v Kapušanoch, na ul. Záhradnej č. 19/468, o odporovateľnosť právneho úkonu, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 05.10.2017 č.k. - 1051 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o trovách konania.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 30.09.2004, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, uzatvorená medzi žalovaným a spoločnosťou BAREL SLOVAKIA, s.r.o., je voči žalobcovi právne neúčinná. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31.05.2004 uzavretej medzi spoločnosťou Oikocredit, Ecumenical Developement Cooperative Society U.A. ako predávajúcim a spoločnosťou BAREL SLOVAKIA, s.r.o. ako kupujúcim, kupujúci nadobudol hnuteľné veci za kúpnu cenu vo výške 210.000 eur a 600.000,- Sk. Podľa potvrdenia predávajúceho zo dňa 07.07.2004 predávajúci prostredníctvom svojho štatutára prevzal od spoločnosti BAREL SlOVAKIA, s.r.o., časť kúpnej ceny vo výške 600.000,- Sk.

3. Na základe dohody o prevode obchodného podielu zo dňa 05.08.2005 prevodca, E. S.., rod. J.., ako 100 % majiteľ základného imania spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o. previedla svoj podiel v spoločnosti vo výške 50 % na X.. S. K. a to bezodplatne. Dohoda nadobudla účinnosť jej schválením na valnom zhromaždení spoločnosti a zápisom do obchodného registra.

4. Zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o. zo dňa 05.08.2004 bolo zistené, že došlo k schváleniu prevodu obchodného podielu E. J. vo výške 100.000,- Sk, t.j. 50 % základného imania na jej brata, teda žalovaného a to bezodplatne. Zároveň bol schválený dodatok k zakladateľskej listine a ďalší konateľ - X.. S. K.. Toho istého dňa bol schválený aj Dodatok č. 1 k zakladateľskej listine.

5. Podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.09.2004 si spoločnosť BAREL SLOVAKIA, s.r.o. zastúpená jej konateľom, F. J., požičala od spoločnosti TOPLIMO, a.s., sumu vo výške 200.000,- Sk, ktorú bola povinná vrátiť do 31.10.2004.

6. Ďalšou zmluvou o pôžičke zo dňa 25.04.2005 si spoločnosť BAREL SLOVAKIA, s.r.o., požičala od spoločnosti TOPLIMO, a.s., sumu 100.000,- Sk s termínom vrátenia do 25.05.2005. Z Notárskej zápisnice č. R. XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, spísanej dňa 28.04.2005 na Notárskom úrade S.. F. C. J. bolo zistené, že spoločnosť BAREL SLOVAKIA, s.r.o., zastúpená konateľmi: F. J. O. X.. S. K. uznala dlh voči spoločnosti TOPLIMO, a.s., v celkovej výške 641.829,30 eur po tom, čo dňa 25.04.2005 uzatvorili Dohodu o vzájomnom vyporiadaní pohľadávok, ktorá sa týkala pôžičky zo dňa 24.09.2004 vo výške 200.000,- Sk a pôžičky zo dňa 25.04.2005 vo výške 100.000,- Sk.

7. Podľa Zmluvy o pôžičke a uznaní dlhu zo dňa 30.09.2004 žalovaný v postavení veriteľa ústne uzavrel so spoločnosťou BAREL SLOVAKIA, s.r.o., v postavení dlžníka zmluvu o pôžičke dňa 12.07.2004, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 4.000.000,- Sk bezodkladne po uzavretí zmluvy na dobu jedného roka. Takisto sa v tejto listine uvádza, že zmluvné strany uzavreli dňa 14.07.2004 ústne zmluvu o pôžičke, podľa ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 5.000.000,- Sk tiež bezodkladne po uzavretí zmluvy na dobu jedného roka. Strany sa dohodli, že dlžník bude splácať obe pohľadávky ako jeden záväzok vo výške 9.000.000,- Sk. Dlžník zároveň v tomto dokumente uznal svoj dlh a prehlásil, že zaplatí túto sumu v mesačných splátkach po 750.000,- Sk v hotovosti do rúk veriteľa, pričom prvá splátka bola splatná dňa 14.08.2004. Ďalej sa dohodlo, že ak bude dlžník v omeškaní so splatením jednej splátky viac ako 10 dní, veriteľ je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pôžičky a dlžník je povinný splatiť dlh v lehote, ktorú veriteľ určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Ku dňu 30.09.2004 bol dlžník v omeškaní, a preto ak si nesplní svoju povinnosť do 14.10.2004, pohľadávky veriteľa sa stávajú splatnými v celku. Zároveň bolo v tomto právnom úkone uvedené, že ak nedôjde zo strany dlžníka k splateniu celej pohľadávky, veriteľ je oprávnený realizovať poskytnuté zabezpečenie, pričom strany sa dohodli, že pohľadávka je zabezpečená prevodom vlastníckeho práva k veciam vo vlastníctve dlžníka.

8. Toho istého dňa, t.j. 30.09.2004, bola medzi žalovaným a spoločnosťou BAREL SLOVAKIA, s.r.o. uzavretá Zmluva o zabezpečovacom prevode práva, predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávky žalovaného v celkovej výške 9.000.000,- Sk. Pohľadávka bola zabezpečená prevodom vlastníckeho práva k hnuteľným veciam. Hodnota predmetu zmluvy bola dohodou účastníkov zmluvy stanovená na sumu 9.000.000,- Sk.

9. Žalovaný oznámením zo dňa 18.10.2004 oznámil spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., že si ponecháva vo vlastníctve zariadenia v zmysle zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 30.09.2004 a to za cenu vo výške 9.000.000,- Sk, na ktorú započítava svoje pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.07.2004 vo výške 4.000.000,- Sk a zo zmluvy o pôžičke zo dňa 14.07.2004 vo výške 5.000.000,- Sk. Pohľadávka mala zaniknúť dňom doručenia tohto oznámenia.

10. V Súvahe spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., za rok 2004 a 2005 sa na strane pasív pod položkou B.III bod 9 neuvádza žiadna suma záväzkov.

11. V Zmluve o spoločnom postupe predávajúcich pri odpredaji podniku zo dňa 31.03.2005 sa spoločnosť BAREL SLOVAKIA, s.r.o., žalovaný a spoločnosť AGRIM, s.r.o., dohodli na predaji výrobne nealkoholických nápojov pozostávajúcej z čerpacej stanice, vodovodu, vodojemu, stavieb prevádzky a technologického zariadenia za minimálnu cenu vo výške 16.000.000,- Sk. Zároveň sa dohodli na vyporiadaní všetkých nákladov spojených so zakúpením a uvedením do prevádzky vo výške 12.800.000,- Sk a zisku z predaja vo výške 3.200.000,- Sk tak, že sa rozdelí pomerom 50 % pre BAREL SLOVAKIA, s.r.o. a zvyšných 50 % pre žalovaného a AGRIM, s.r.o..

12. V zmysle Dohody o predaji podniku na výrobu nealkoholických nápojov Q. zo dňa 19.04.2005 sa F. J. a žalovaný dohodli na odpredaji svojich obchodných podielov v spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., budúcemu investorovi.

13. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovanom Ing. Q. J. A. 20.06.2005 na objednávku spoločnosti AGRIM, s.r.o., bola všeobecná cena výrobnej linky stanovená na sumu 18.016.000,- Sk bez DPH.

14. Z Notárskej zápisnice č. R. XX/XXXX, R. XXXX/XXXX, spísanej dňa 24.01.2006 na Notárskom úrade JUDr. S. K. C. N., bolo zistené, že spoločnosť BAREL SLOVAKIA, s.r.o., zastúpená jej konateľom, F. J., uznala dlh voči žalobcovi zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 14.07.2004 v znení jej Dodatku zo dňa 16.07.2004 na sumu vo výške 1.500.000,- Sk. V zmluve a jej dodatku bol dohodnutý úrok vo výške 6 % mesačne z dlžnej sumy. Zároveň sa zmluvné strany dohodli na úroku z omeškania vo výške 1 % za každý deň omeškania splátky úroku alebo istiny. Dlžná suma k uvedenému dňu bola vo výške 5.660.000,- Sk (1.000.000,- Sk + úrok z omeškania vo výške 4.660.000,- Sk) a vo výške 2.840.000,- Sk (500.000,- Sk + úrok vo výške 2.340.000,-Sk), t.j. spolu vo výške 8.500.000,-Sk.

15. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 28.10.2010, vydaným vo veci , bol F. J. odsúdený pre trestný čin poškodzovania veriteľa podľa , účinného do 31.12.2005, ktorého sa dopustil tým, že ako dlžník a konateľ spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., v dňoch 14.07.2004 a 16.07.2004 na základe uzavretých zmlúv o pôžičke s veriteľom S. Q. si od veriteľa požičal celkovú sumu 1.500.000,- Sk s termínom splatnosti do 14.10.2004 a s mesačným úrokom 6%. Pre účely zabezpečenia pohľadávky veriteľa súhlasil so zriadením záložného práva v prospech veriteľa na nehnuteľnosti - budovu výrobne nealkoholických nápojov v k.ú. Q., okres N., patriace spoločnosti BAREL Slovakia, s.r.o., avšak Správa katastra N. návrh na vklad záložného práva zamietla 16.08.2004. Následne v úmysle zmariť uspokojenie pohľadávky veriteľa dňa 30.09.2004 F. J. zmluvou o zabezpečovacom prevode práva previedol na podnikateľa Ing. S. K. vlastníctvo ku všetkým hnuteľným veciam spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., ktoré tvorili výrobnú linku výrobne nealkoholických nápojov a ďalšou zmluvou zo dňa 28.10.2004 previedol nehnuteľnosť patriacu spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., darovacou zmluvou spoločnosti AGRIM, s.r.o., v dôsledku čoho spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., nezostal žiadny ďalší majetok.

16. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 22.03.2010, č.k. -366, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.09.2010, č.k. spore medzi žalobcom, S. Q. a žalovaným, spoločnosťou AGRIM, s.r.o., rozhodol, že právny úkon, a to darovacia zmluva uzavretá dňa 28.10.2004 obchodnou spoločnosťou BAREL SLOVAKIA, s.r.o., na jednej strane ako darcom, obchodnou spoločnosťou AGRIM s.r.o., na druhej strane ako obdarovaným, predmetom ktorej bol bezplatný prevod vlastníckeho práva k stavbe, súpisné č. XX, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. Q., stojacej na parcele KN XXX, ktorej vklad bol povolený Správou katastra N. dňa 29.11.2004 pod č. C. XXXX/XXXX, je vo vzťahu k žalobcovi právne neúčinný. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu ohľadne vedomostí druhej strany ukrátiť veriteľa. Konateľ žalovaného, Ing. S. K., mal záujem vstúpiť do spoločnosti, ktorá neskôr nehnuteľnosť darovala jeho spoločnosti. Vzhľadom aj na osobný záujem X.. S. K. vstúpiť do spoločnosti BAREL SLOVAKIA s.r.o., sa dá predpokladať, že takáto osoba bola uzrozumená so stavom a chodom firmy.

17. Odporovateľnosť právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon dlžníka pokiaľ ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môže byť veriteľom napadnutý žalobou, aby takýto právny úkon bol vo vzťahu k nemu neúčinný. Prostredníctvom inštitútu odporovateľnosti právneho úkonu poskytuje veriteľovi ochranu pred takými právnymi úkonmi, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka. Dôsledkom úspešnej žaloby je potom možnosť uspokojiť sa z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, teda možno vykonať exekúciu napr. predajom veci tak, ako by k zmene jej vlastníctva z dlžníka na iný subjekt, teda na žalovaného v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu nebolo došlo. Všeobecné podmienky, za ktorých môže sa veriteľ domáhať neúčinnosti právneho úkonu sú existencia platného právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa; vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa; ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti); úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti) a vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

18. Odporom možno napadnúť každý scudzovací právny úkon. Odporovať možno len úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, pričom táto lehota sa počíta odo dňa kedy bol urobený dotknutý právny úkon. Za odporovateľný možno označiť aj právny úkon, ktorým síce nedochádza k prevodu majetku dlžníka, ale dôjde k jeho právnemu znehodnoteniu. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného

o uplynutí prekluzívnej lehoty, nakoľko prvotný petit žaloby bol neurčitý a nevykonateľný. Žaloba o neúčinnosť právneho úkonu dlžníka bola podaná včas, teda v lehote troch rokov od uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, pričom táto bola dodatočne špecifikovaná, čím došlo k odstráneniu vád podanej žaloby. Okrem toho, žalobca na pojednávaní dňa 19.09.2006, teda v rámci trojročnej lehoty, pri prednese žaloby špecifikoval vyššie uvedený odporovaný právny úkon.

19. Pod vymáhateľnou pohľadávkou treba rozumieť pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu. Právny úkon dlžníka je odporovateľný nielen vtedy, ak pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná už v čase keď bol urobený, ale i v prípade ak bol urobený skôr ako sa veriteľova pohľadávka voči dlžníkovi stala vymáhateľnou. Ust. neviaže odporovateľnosť právneho úkonu na ukrátenie uspokojenia konkrétnej vymáhateľnej pohľadávky. Nie je rozhodné, či úmysel dlžníka smeroval k ukráteniu všetkých jeho veriteľov alebo len niektorého z nich, prípadne či dlžník urobil právny úkon bez toho, aby jeho úmysel smeroval voči konkrétnym osobám. Predpokladom odporovateľnosti nemusí byť nielen ukrátenie uspokojenia konkrétnej vymáhateľnej, ale ani splatnej pohľadávky. Nie je teda rozhodujúce, aby išlo o splatnú alebo nesplatnú pohľadávku, ale dôležité je len to či veriteľ má voči dlžníkovi skutočne pohľadávku. Medzi stranami nebolo sporné, že pôžička žalobcu vo výške 1.500.000,- Sk bola poskytnutá v júli roku 2004. Žalobca teda mal v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu pohľadávku voči spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., vyplývajúcu z poskytnutej pôžičky, teda pohľadávka v tom čase už existovala, pričom neskôr sa stala aj vymáhateľnou na základe uznania dlhu spísaného vo forme notárskej zápisnice a súhlasu dlžníka s jej vykonateľnosťou.

20. Ukrátením veriteľa je odňatie možnosti, aby sa pohľadávka veriteľa mohla reálne uspokojiť z majetku dlžníka. Odporovateľný právny úkon teda vedie k zmenšeniu majetku dlžníka. O ukracujúci právny úkon v zmysle ustanovenia nejde, ak dlžník dostal od nadobúdateľa za prevedenie veci, práva, alebo inej majetkovej hodnoty skutočne ich obvyklú cenu alebo mu za ňu bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada. V danom prípade žalovaný za svoju pohľadávku, ktorá podľa zmluvy z 30.09.2004 je vo výške 9.000.000,- Sk, nadobudol hnuteľné veci v podstatne vyššej hodnote. Na dražbe dňa 28.05.2004 bolo najnižšie podanie určené v sume vyššej ako 14.000.000,- Sk. Znalecký posudok vypracovaný X.. Q. J. na žiadosť spoločnosti patriacej žalovanému stanovil v roku 2005 trhovú cenu výrobnej linky na sumu prevyšujúcu 21.000.000,- Sk. Prevodom výrobnej linky spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., po ktorom nasledoval aj prevod nehnuteľnosti, došlo k takému zmenšeniu majetku, že žalobca nemohol reálne uspokojiť svoju pohľadávku z ostatného majetku spoločnosti. Navyše žalovaný ani nepreukázal existenciu tovarových zásob a materiálových vstupov, ktoré mali zostať v spoločnosti ako ani to, že tieto neboli spotrebované pri výrobe tovaru.

21. Zákon ďalej uvádza ako jeden zo základných predpokladov odporovateľnosti úmysel dlžníka, ktorý môže byť aj nepriamy. V prípade právnickej osoby tento úmysel možno pričítať členom štatutárneho orgánu. Preukázanie úmyslu nie je podmienkou odporovateľnosti, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi. V takomto prípade sa úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá (prezumuje) a závisí od osôb blízkych dlžníkovi, aby preukázali opak, teda že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať. Dôkaznú povinnosť musí teda žalovaný sústrediť na úkony náležitej starostlivosti a nemôže argumentovať iba nedostatkom úmyslu na strane dlžníka. Za účelom vyvrátenia zákonnej domnienky o poznaní ukracujúceho úmyslu dlžníka musí blízka osoba a osoba s rovnakým postavením hodnoverne preukázať, že v súvislosti s uzatvorením sporného právneho úkonu vynaložila takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci úmysel dlžníka rozpoznala alebo sa o ňom dozvedela. To kladie zvýšené nároky na tieto osoby pri uzatváraní právnych úkonov. Podľa rozsudku NS ČR z 31.10.2000, sp. zn. , tvrdenie, že blízka osoba nevedela o dlhoch dlžníka a o jeho úmysle ukrátiť veriteľa uzavretím darovacej zmluvy alebo dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože jej dlžník (napr.) neoznámil svoje dlhy a nemohla sa o nich dozvedieť ani z jeho účtovnej evidencie, nie je pre ubránenie sa odporovacej žalobe postačujúce. Obrana žalovaného spočívajúca iba v jeho tvrdení, že o predmetnej pohľadávke nemal vedomosť, keďže nebola vedená v účtovníctve spoločnosti, nie je postačujúca. Naopak súd sa stotožnil s názorom Krajského súdu v Prešove vyjadreným v jeho rozsudku zo dňa 20.09.2010, č.k. -441, o vedomosti žalovaného ukrátiť veriteľa. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že s ohľadom na záujem žalovaného vstúpiť do spoločnosti, a napokon aj jeho vstup, sa dá predpokladať, že takáto osoba bola uzrozumená so stavom a chodom firmy. Dôležitou skutočnosťou pre posúdenie vedomosti žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť žalobcu je aj výpoveď účtovníčky dlžníka, ktorá v trestnom konaní uviedla, že

o pôžičke žalobcu vo výške 1.500.000,- Sk vedela a zároveň v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , uviedla, že žalovaný o stave spoločnosti vedel. Ďalej je potrebné poukázať na to, že pri uzatváraní odporovateľného právneho úkonu bol žalovaný jedným z konateľov dlžníka a zároveň aj veriteľom. Navyše ďalší konatelia spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., boli jeho príbuzní, pričom v uvedenom čase neboli rodinné vzťahy medzi nimi naštrbené. Napokon sám žalovaný v rámci svojej výpovedi v trestnom konaní dňa 05.04.2006 uviedol, že keď videl, ako F. J. zadlžoval firmu BAREL SLOVAKIA, s.r.o., žiadal ho o prevedenie výrobne na jeho firmu. Keďže darovacia zmluva k stavbe bola uzavretá dňa 28.10.2004, neobstojí obrana žalovaného o tom, že sa o pôžičkách spoločnosti dozvedel až v decembri roku 2005. Súd má teda za to, že zo strany žalovaného nebolo preukázané, aby nemohol ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa.

22. Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že Zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 30.09.2004, je voči žalobcovi právne neúčinná, nakoľko došlo k splneniu všetkých podmienok odporovateľnosti tohto právneho úkonu.

23. Ako už bolo uvedené, veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej vymožiteľnej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka. V prípade, že uspokojenie pohľadávky veriteľa in natura nie je možné, pretože exekúcia predajom vecí nie je možná napr. preto, že sa veci nenachádzajú u žalovaného, má ukrátený veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Vznik práva na náhradu nemôže predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože vznikne až ako jeho právny dôsledok. Priznaniu takéhoto práva musí preto predchádzať rozsudok súdu, ktorým sa určí, že odporovaný právny úkon dlžníka stratil vo vzťahu k veriteľovi účinnosť. Právny dôsledok úspešného odporovania, t.j. neúčinnosť právneho úkonu, môže nastať až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bude takejto žalobe vyhovené. Z uvedeného dôvodu súd zamietol žalobu v časti týkajúcej sa finančnej náhrady toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z majetku dlžníka. Pre úplnosť súd dodáva, že náhradu by nebolo možné priznať ani vo vzťahu k pohľadávke vo výške 318.004,80 Sk vyplývajúcej z reklamovaného tovaru, nakoľko táto nie je vymáhateľná, keďže nebola priznaná súdom, resp. uznaná dlžníkom spôsobom umožňujúcim viesť exekúciu na jej vymoženie. Rovnako tak nebol vydaný exekučný titul, ktorý by sa vzťahoval na uplatňované príslušenstvo (úroky z omeškania a trovy) uznaných záväzkov v notárskej zápisnici č. R. XXX/XXXX a notárskej zápisnici č. R. XX/XXXX.

24. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. a .

25. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obe strany sporu.

26. Žalobca navrhol rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť tak, aby žalobe žalobcu na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, bolo vyhovené. Ako dôvod uviedol, že prvoinštančný súd sa vo svojom rozhodnutí odvolal len na judikatúru, v zmysle ktorej je vznik práva na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, až následkom úspešnej odporovacej žaloby, resp. právoplatného rozsudku o takejto žalobe. Pri rozhodovaní sa nezohľadnili konkrétne okolnosti daného prípadu a to tie, že sa žalobca nedokáže uspokojiť z hnuteľných vecí, pretože tieto boli počas konania úmyselne „reťazovo“ scudzené na tretie subjekty s cieľom zmariť uspokojenie veriteľa. Tento úmysel dokonca konštatoval samotný súd prvej inštancie.

27. Súd uplatnil pri rozhodovaní o nárokoch zlý procesný postup a mal o nich rozhodnúť tzv. čiastočným rozsudkom. Týmto procesným postupom by jednak poskytol žalobcovi právnu ochranu aj vo vzťahu k ním uplatňovanému nároku na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech a rovnako by naplnil zásadu účelnosti súdneho konania, pretože žalobca by po úspešnej odporovacej žalobe nemusel podávať voči žalovanému ďalšiu žalobu na zaplatenie, aby získal voči nemu exekučný titul. Súd tak mal o odporovacej žalobe rozhodnúť čiastočným rozsudkom, po nadobudnutí právoplatnosti ktorého by rozhodol aj o nároku žalobcu na náhradu v peniazoch. Týmto procesným postupom by sa predišlo iniciovaniu nového konania a duplicitnému dokazovaniu o nároku žalobcu na náhradu v peniazoch. Týmto nesprávnym procesným postupom súdu bolo porušené procesné právo žalobcu, a to právo domáhať sa ochrany svojho práva, t.j. nároku na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného

právneho úkonu prospech a to do takej miery, že týmto nesprávnym procesným postupom súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

28. Žalovaný navrhol rozsudok vo výroku o určení právnej neúčinnosti Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 30.09.2004 voči žalobcovi zmeniť tak, aby v tejto časti bola žaloba zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že pôvodný žalobca spoločnosť TOPLIMO, a.s., si v konaní uplatnil iba pohľadávku voči dlžníkovi v celkovej výške 641.829,- Sk z neuhradených faktúr a zmlúv o pôžičke a jedine táto pohľadávka bola v predmetnom spore dokazovaná a iba o tejto pohľadávke sa konalo. Zmluva, ktorej predmetom je prevod práva k hnuteľným veciam, bola uzatvorená dňa 30.09.2004 a k realizácii prevodu došlo dňa 18.10.2004. V zmysle ust. , žaloba o odporovateľnosť musí byť podaná na súde do troch rokov od odporovateľného právneho úkonu. Žalobca uplatnil svoju pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 8.500.000,- Sk prvýkrát vo svojom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 22.04.2008. Lehota na uplatnenie akejkoľvek pohľadávky voči dlžníkovi v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu uplynula dňa 30.09.2007, resp. dňa 18.10.2007. Ide o prekluzívnu lehotu a súd na preklúziu prihliada ex offo. Pokiaľ ide o právo žalobcu uplatniť v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu svoju ďalšiu pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 8.500.000,- Sk, žalobca vo vzťahu k tomuto právu vzniesol námietku premlčania.

29. V prípade, ak dlžník uzatvoril viac zmlúv, o ktorých si veriteľ myslí, že ich dlžník uzatvoril s úmyslom ukrátiť jeho pohľadávku, veriteľ musí žalobou o odporovateľnosť právneho úkonu napadnúť každú túto zmluvu, ak veriteľ chce požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku obidvoma právnymi úkonmi. Súd je povinný skúmať všeobecné podmienky odporovateľnosti pri každej zmluve. Súd skúma preklúziu osobitne pri každej uplatnenej pohľadávke veriteľa, a to osobitne v každom konaní. Žalobca si svoju pohľadávku vo výške 8.500.000,- Sk neuplatnil včas. Žalobca je tak veriteľom iba čo sa týka pohľadávky vo výške 641.829,- Sk. V prípade pohľadávky vo výške 641.829,- Sk v čase odporovaného právneho úkonu existovala iba zmluva o pôžičke na sumu 200.000,- Sk. Je nepochopiteľné, z akého dôvodu pri určení hodnoty technológie sa vychádzalo z najnižšieho podania na dražbe 14.350.000,- Sk s DPH, keď na dražbe technológia predaná nebola a to napriek tomu, že sa cena znížila na 10.381.000,- Sk s DPH. Až dva dni po dražbe, teda 31.05.2004 bola technológia predaná spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., za 9 miliónov Sk (210.000 eur x 40 + 600.000,- Sk). Suma 9 miliónov Sk je reálna cena v zmysle znaleckého posudku X.. D. z 03.01.2002 a zo 07.11.2001, v ktorých znalec stanovil všeobecnú cenu technológie na 12.468.100,- Sk s DPH (9.351.025,- Sk bez DPH). Navrhovateľ dražby na dražbe cenu oproti znaleckého posudku navýšil, ale nepodarilo sa mu technológiu predať ani po znížení ceny. Pri určení ceny sa nevychádzalo zo znaleckého posudku, ktorý bol k dispozícii, ale z ceny, ktorú určil ako najnižšie podanie na dražbe vlastník veci. Na určenie ceny technológie sa mali použiť znalecký posudok X.. D. z 03.01.2002 a zo 07.11.2001 a kúpna zmluva z 31.05.2004. Na určenie ceny technológie sa v žiadnom prípade nemal použiť znalecký posudok X.. J., nakoľko tento nie je podpísaný, nemá pečiatku a nemá znaleckú doložku. Tento znalecký posudok bol vyhotovený dňa 20.06.2005, t.j. skoro celý rok po uzavretí Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 30.09.2004. Účastníci tejto zmluvy nemohli poznať uvedený znalecký posudok a ani cenu hnuteľných vecí ním určenú.

30. V konaní sa presne neurčila výška toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku v zmysle ust. . Hodnota technológie sa v odôvodnení rozsudku pohybuje medzi 14.000.000,- Sk a 21.000.000,- Sk. Majetok dlžníka sa v dôsledku odporovaného právneho úkonu podľa súdu zmenšil o sumu medzi 5 miliónmi Sk a 12 miliónmi Sk.

31. Prvoinštančný súd nevysvetlil, z akého dôvodu použil výpoveď účtovníčky O. Q. z trestného konania a z konania vedeného pod sp. zn. , keď O. Q. ako svedok vypovedala aj v tomto konaní. Svedkyňa v konaní vedenom pod sp. zn. vypovedala 2x, avšak použitá bola iba jej výpoveď z 11.10.2006. Na pojednávaní konanom dňa 09.03.2009 však svedkyňa zmenila výpoveď a uvedené sa malo premietnuť aj do zmeneného skutkového stavu. Pri rozhodovaní sa použila krivá výpoveď svedkyne zo dňa 11.10.2006 v konaní vedenom pod sp. zn. . Svedecká výpoveď O. Q. nebola preto správne vyhodnotená.

32. Žalovaný ako konateľ spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., nemal pri uzatváraní odporovaného úkonu žiadny, ani nepriamy úmysel ukrátiť odporovaným právnym úkonom uspokojenie pohľadávky akéhokoľvek veriteľa, keďže nemal žiadnu vedomosť o pôžičkách od žalobcu zo dňa 14.07.2004

a 16.07.2004, ktoré nepodpisoval a neboli evidované v účtovníctve spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., ani neboli na účte spoločnosti, ani v jej pokladni a taktiež nemal vedomosť o pôžičke od spoločnosti TOPLIMO, a.s., vo výške 200.000,- Sk zo dňa 24.09.2004, ktorú nepodpisoval a nebola evidovaná v účtovníctve spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., ani nebola na účte spoločnosti, ani v jej pokladni. Ostatné záväzky spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., voči spoločnosti TOPLIMO, a.s., ešte v čase odporovaného právneho úkonu neexistovali. Iných veriteľov dlžník nemal. Úver od B. splatil za spoločnosť BAREL SLOVAKIA, s.r.o., žalovaný. Keďže žalovaný nemal o následku odporovaného právneho úkonu, t.j. o ukrátení uspokojenia pohľadávky žalobcu žiadnu vedomosť, nemohol ani chcieť, resp. byť uzrozumený takýto následok vyvolať. Nie je pravda, že ďalší konatelia spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., boli jeho blízki príbuzní, pričom v uvedenom čase neboli rodinné vzťahy medzi nimi naštrbené. Dňa 30.09.2004 boli vzťahy medzi F. J.J. a žalovaným naštrbené a to od 16.09.2004, keď F. J. fyzicky napadol svoju manželku a sestru žalovaného - druhú konateľku, ktorá sa od F. J. s deťmi odsťahovala.

33. Odporovacou žalobou možno napadnúť prevod majetku na základe napr. kúpnej zmluvy, ale nie je možné napadnúť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k majetku, pretože v tomto prípade ide o formu zabezpečenia splnenia záväzku dlžníka, ktorý má dlžník voči inému veriteľovi a pri realizácii tohto zabezpečovacieho prevodu práva síce dochádza k prevodu tohto majetku na inú osobu, ale za účelom splnenia iného určitého záväzku dlžníka. Zabezpečovací prevod práva plnil podľa úpravy platnej do 30.09.2004 dve funkcie a to do splatnosti hlavného záväzku zabezpečovaciu funkciu a po splatnosti hlavného záväzku uhradzovaciu funkciu. Aj v tomto prípade došlo k realizácii zabezpečenia na základe dohody strán, t.j. na základe dohody strán došlo k tomu, že v dôsledku riadneho a včasného neplnenia záväzku spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., voči žalovanému sa tento stal definitívnym vlastníkom veci, ktorá pôvodne slúžila iba na zabezpečenie záväzku a záväzok spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., voči žalovanému zanikol. K realizácii došlo teda na základe dohody, ktorá sa považuje za samostatný právny úkon odlišný od zabezpečovacieho prevodu práva, hoci uzatvorený v rámci zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, na základe ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného. Zabezpečovací prevod práva možno napadnúť odporovacou žalobou iba do jeho realizácie, teda odporovacou žalobou je možné napadnúť zabezpečovací prevod práva iba do momentu, keď plní zabezpečovaciu funkciu. Po realizácii je potrebné odporovateľnou žalobou napadnúť dohodu v zmysle článku V. ods. 2 Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva.

34. Prvotný petit žaloby bol neurčitý a nevykonateľný. V prípade dodatočnej špecifikácie žaloby, ktorou došlo k odstráneniu vád žaloby, ide o zmenu žaloby a keďže k tejto došlo po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty, takto dodatočne špecifikovaná žaloba mala byť zamietnutá z dôvodu preklúzie.

35. V konaní sa neskúmala zjavná neplatnosť zmlúv o pôžičke, ktoré žalobca poskytol spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., v časti úžerníckych úrokov a úrokov z omeškania. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. a ust. .

36. Pokiaľ ide o trovy konania, pri rozhodovaní o nich mu mala byť priznaná náhrada trov konania o priznanie peňažnej náhrady v súlade s ust. .

37. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolania strán sporu smerujúce proti rozhodnutiu vo veci samej nie sú opodstatnené.

38. Pri rozhodovaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu, s výnimkou časti týkajúcej sa trov konania, v plnom rozsahu odkazuje.

39. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo veci samej je potrebné zdôrazniť, že argumentácia žalovaného, podľa ktorej žaloba o určenie neúčinnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 30.09.2004 bola podaná po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty, nie je správna. Ako to vyplýva z obsahu spisu, právny predchodca žalobcu žalobou doručenou súdu dňa 13.07.2005 sa domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu uzatvoreného medzi žalovaným a spoločnosťou BAREL

SLOVAKIA, s.r.o., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam. Už v tejto žalobe právny predchodca žalobcu zdôraznil, že nemá k dispozícii zmluvu o prevode a teda v tomto smere nebolo možné presne špecifikovať právny úkon, ktorého určenia neúčinnosti sa domáhal. Išlo teda o neúplné podanie, pričom tento nedostatok bol v priebehu konania odstránený.

40. účinný v čase podania žaloby na súde moment začatia konania upravoval v ust. Podľa tohto ustanovenia konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu. Z tohto ani z ďalších ustanovení v tom čase účinného nevyplýva, aby v prípade neúplnej žaloby sa moment začatia konania presúval na neskorší termín. Aj podaním žaloby, ktorá má nedostatky vyžadujúce si ich odstránenie, sa konanie začína s účinkami zachovania procesných aj hmotnoprávnych lehôt. Žaloba o určenie neúčinnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 30.09.2004 bola tak podaná včas.

41. Právne bezvýznamným je poukaz žalovaného na preklúziu, resp. premlčanie pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi vo výške 8.500.000,- Sk zo zmlúv o pôžičke zo dňa 14.07.2004 a 16.07.2004, ktorá bola uznaná dlžníkom v notárskej zápisnici č. R. XX/XXXX z dôvodu, že túto pohľadávku si žalobca prvýkrát uplatnil vo svojom podaní doručenom súdu dňa 22.04.2008. Táto pohľadávka vo výške 8.500.000,- Sk predmet konania netvorí, nakoľko jediným právnym úkonom, ktorého určenia neúčinnosti sa žalobca domáha, je zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 30.09.2004. Pokiaľ ide o premlčanie pohľadávky vo výške 8.500.000,- Sk, táto vznikla na základe písomného uznania dlžníkom, čo do dôvodu i výšky, pričom takto uznaná pohľadávka sa v súlade s ust. premlčuje v 10-ročnej premlčacej dobe. V súvislosti so žalovaným uvádzanou úžerou podľa ust. , je potrebné skonštatovať, že v zmysle tohto ustanovenia neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom. Pohľadávky žalobcu nevznikli na základe právnych úkonov urobených fyzickou osobou nepodnikateľom, a preto uvedené ustanovenie nie je možné na prejednávanú vec použiť.

42. v ust. za predmet odporovateľnosti označuje právne úkony. Keďže okruh týchto právnych úkonov neobmedzuje, môže ísť o úkony dvojstranné, jednostranné, odplatné a bezodplatné a iné právne úkony. Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Nemusia to byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka. Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Medzi také úkony možno zaradiť kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, výmennú zmluvu, prevzatie dlhu, postúpenie pohľadávky, odmietnutie dedičstva, odmietnutie daru, odpustenie dlhu, úmyselné nevymáhanie dlhu spôsobujúce premlčanie nároku, prevzatie nevýhodného ručiteľského záväzku, použitie časti majetku na vklad základného imania obchodnej spoločnosti a pod. Je nepochybné, že aj zabezpečovací prevod práva upravený v ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy zo dňa 30.9.2004 medzi takéto právne úkony patrí.

43. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva môže byť uzavretá iba medzi veriteľom a dlžníkom, nie aj treťou osobou. Písomná forma zmluvy je obligatórna ( ). Právo prevedené zabezpečovacím prevodom má povahu práva prevedeného z rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok sa splní. Zabezpečovacia funkcia tohto prostriedku spočíva v tom, že nevýhoda z dočasnej straty prevedeného práva pôsobí na dlžníka, aby splnením záväzku opäť získal predchádzajúce právne postavenie. Pri splnení zabezpečeného záväzku veriteľ je povinný opäť dlžníkovi umožniť výkon práva v rozsahu jeho prevodu a vydať dlžníkovi všetko, čo z prevedeného práva získal. Len čo dlžník splní svoj zabezpečený dlh, zaniká aj zabezpečenie prevodom práva. Teda dlžník opäť nadobúda právo prevedené na veriteľa. Na rozdiel od záložného práva pri tomto zabezpečení záväzku sa prevádza vlastníctvo, ak predmetom prevodu je takéto právo. V prejednávanej veci dlžník bez akýchkoľvek pochybností svoj dlh nesplnil, v dôsledku čoho ani nemohol nadobudnúť späť vlastnícke právo prevedené na veriteľa zmluvou o zabezpečovacou prevode práva.

44. Zmyslom žaloby podľa ust. je dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že je voči veriteľovi neúčinný dlžníkom urobený právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovateľnej žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého k výkonu rozhodnutia (exekučného titulu), vydaného proti dlžníkovi domáhať nariadenia výkonu rozhodnutia postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie

proti dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je celkom možné, musí sa veriteľ domáhať, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu dlžníka vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovateľná žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v konaní o výkon rozhodnutia, a to postihnutím veci, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z majetku dlžníka, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu z odporovateľného právneho úkonu.

45. Aktívne vecne legitimovaný k odporovateľnej žalobe je veriteľ, ktorého pohľadávka je vymáhateľná, ak právne úkony dlžníka ukracujú jeho uspokojenie. Veriteľom je ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku v dobe, kedy bol uskutočnený odporovateľný právny úkon, a to i pohľadávku nesplatnú alebo pohľadávku, ktorá má na základe vzniknutého záväzkového právneho vzťahu vzniknúť až v budúcnosti. Vymáhateľnou sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie je možné vynútiť cestou výkonu rozhodnutia, t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého je možné nariadiť výkon rozhodnutia. Právne úkony dlžníka ukracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v ich dôsledku zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci - nebyť týchto úkonov - by sa z majetku dlžníka aspoň čiastočne uspokojil.

46. Pasívna vecná legitimácia je upravená v ust. . Žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná proti osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon uskutočnený. Žaloba o zaplatenie peňažnej náhrady, ktorá je opodstatnená vtedy, ak nie je možné uspokojenie veriteľa z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka, musí smerovať voči osobe, ktorej vznikol z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

47. Z ust. , v ktorom sú vymedzené podmienky, za ktorých veriteľ môže právnym úkonom dlžníka odporovať, nemožno vyvodzovať, že by predpokladom odporovateľnosti muselo byť ukrátenie uspokojenia už vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Požiadavka, aby žalujúci veriteľ mal vymáhateľnú pohľadávku, je otázkou vecnej legitimácie. K tomu, aby veriteľ bol vecne legitimovaný na podanie odporovateľnej žaloby postačuje, aby jeho pohľadávka bola vymáhateľná aspoň v dobe rozhodnutia súdu o podanej odporovateľnej žalobe (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ).

48. Žalobca bez akýchkoľvek pochybností disponuje 2 exekučnými titulmi, ktorými sú notárska zápisnica zo dňa 28.4.2005 obsahujúca vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlase dlžníka s exekúciou a dohodu o exekúcii podľa osobitného predpisu a notárska zápisnica zo dňa 24.1.2006 obsahujúca vyhlásenie o uznaní dlhu a súhlase dlžníka s exekúciou.

49. Odporovateľným je taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa. O úmysel ukrátiť veriteľa sa jedná najmä vtedy, ak dlžník právnym úkonom chcel ukrátiť veriteľa alebo ak vedel, že právnym úkonom môže ukrátiť svojho veriteľa a pre prípad, že ho skutočne ukráti, s tým bol uzrozumený. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje veriteľa. Preukázanie úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby blízke. Úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa vtedy nemohli i pri náležitej obozretnosti poznať.

50. Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 30.9.2004 za záložného veriteľa podpísal žalovaný a za záložného dlžníka BAREL SLOVAKIA, s.r.o. F. J. a jeho K. E. J.. E. J. bola zároveň I. X.. S. K..

51. V konaní o odporovateľnej žalobe je veriteľ povinný tvrdiť a preukázať, že dlžníkov odporovateľný právny úkon ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky a súčasne, že žalovanému musel byť úmysel dlžníka odporovateľným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda, že žalovaný o tomto úmysle dlžníka pri právnom úkone vedel alebo musel vedieť. Ak však ide o právny úkon medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou alebo o právny úkon uskutočnený dlžníkom v prospech osoby jemu blízkej, nemusí veriteľ tvrdiť ani preukazovať, že žalovanému musel byť úmysel dlžníka odporovateľným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy. Zákon v tomto prípade predpokladá, že žalovaný o úmysle dlžníka vedel,

ibaže by žalovaný preukázal, že v čase právneho úkonu dlžníka úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej obozretnosti nemohol poznať.

52. Vo vzťahu k svedkyni O. Q., ktorej svedecká výpoveď podľa žalovaného nebola správne vyhodnotená, je potrebné dodať, že aj keď táto svedkyňa, ako na to správne poukazuje žalovaný, menila svoju výpoveď o tom, či pôžičky poskytnuté žalobcom v celkovej výške 1.500.000,- Sk boli alebo neboli vedené v účtovníctve spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., z uvedeného nemožno dospieť k záveru o nevedomosti žalovaného o týchto pôžičkách.

53. Okrem svedkyne O. Q. bola v konaní, okrem iných svedkov, vypočutá aj svedkyňa E. J., bývalá konateľka spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o. a I. žalovaného. Táto vo svojej výpovedi uskutočnenej na pojednávaní dňa 26.10.2010 uviedla, že jej vtedajší manžel F. J. mal záujem o kúpu plničky v Q., avšak nemal dostatok financií, a preto mu peniaze nakoniec požičal žalovaný na základe ústnej dohody. Išlo o sumu 9.000.000,- Sk. Žalovaný požičal peniaze F. J.Š. s tým, že F. J. si vybaví úver a z úveru mu peniaze vráti. Úver však vybavený nebol. F. J. nevracal žalovanému pôžičku vo výške 9.000.000,- Sk a navyše si zobral ďalšiu pôžičku z banky vo výške 500.000,- Sk. Pôžičku podpísali v banke, pričom o tejto pôžičke jej bolo zakázané povedať žalovanému. Napriek zákazu túto skutočnosť oznámila žalovanému, za čo ju F. J. fyzicky napadol dňa 16.9.2004. Následne išla za žalovaným ako svojím D. a previedla naň svoj podiel v spoločnosti BAREL Slovakia, s.r.o. v snahe zabrániť, aby F. J. mohol brať ďalšie pôžičky. Na priamu otázku, za akým účelom boli uzatvárané zmluva o zabezpečovacom prevode práva a darovacia zmluva, svedkyňa priamo uviedla, že tieto zmluvy uzatvárali preto, aby F. J.Á. nemohol brať ďalšie pôžičky, pričom za firmu Barel Slovakia, s.r.o. bol potrebný už podpis 2 konateľov. Táto svedkyňa teda jednoznačne potvrdila, že dôvodom k uzavretiu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 30.9.2004 bolo zabrániť zadlžovaniu spoločnosti Barel Slovakia, s.r.o. zo strany jej konateľa F. J..

54. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 28.10.2010 vydaným vo veci bol F. J. ako dlžník a konateľ spoločnosti Barel Slovakia, s.r.o. uznaný vinným z toho, že v dňoch 14.7.2004 a 16.7.2004 na základe uzavretých zmlúv o pôžičke so žalobcom si od žalobcu požičal celkovú sumu 1.500.000,- Sk s termínom splatnosti pôžičky do 14.10.2004 a s mesačným úrokom 6 %. Pre účely zabezpečenia pohľadávky veriteľa súhlasil so zriadením záložného práva v prospech veriteľa na nehnuteľnosti - budovu výrobne nealkoholických nápojov v kat. úz. Q., okres N., patriace spoločnosti Barel Slovakia, s.r.o., avšak Správa katastra N. návrh na vklad záložného práva zamietla 16.8.2004. Následne v úmysle zmariť uspokojenie pohľadávky veriteľa dňa 30.9.2004 F. J. zmluvou o zabezpečovacom prevode práva previedol na žalovaného vlastníctvo k všetkým hnuteľným veciam spoločnosti Barel Slovakia, s.r.o., ktoré tvorili výrobnú linku výrobne nealkoholických nápojov a ďalšou zmluvou zo dňa 28.10.2004 previedol nehnuteľnosť patriacu spoločnosti Barel Slovakia, s.r.o. darovacou zmluvou spoločnosti AGRIM, s.r.o. Prešov, v dôsledku čoho v spoločnosti Barel Slovakia, s.r.o. nezostal žiadny ďalší majetok. Týmto odstránením všetkého majetku zo spoločnosti Barel Slovakia, s.r.o. a nesplácaním pôžičky spôsobil žalobcovi škodu vo výške najmenej 1.500.000,- Sk (49.790,88 eur).

55. Viazanosť súdu inými rozhodnutiami je upravená v ust. . Vychádzajúc z tohto ustanovenia súd je viazaný aj rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal. Z právoplatného rozsudku vydaného v trestnej veci bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola F. J. ako konateľom spoločnosti Barel Slovakia, s.r.o. uzatvorená s úmyslom zmariť uspokojenie pohľadávky veriteľa.

56. Ak sa žalovaný bráni tým, že nie všetky pohľadávky existovali v čase uzatvorenia odporovateľného právneho úkonu, teda zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 30.9.2004, uvedené vplyv na správnosť napadnutého rozsudku nemá.

57. Pre aplikáciu ust. je podstatným preukázateľný a objektívne daný dôvod na úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu, aj keď veriteľ v čase uzatvárania takéhoto úkonu nebol s dlžníkom v právnom vzťahu, ak takýto nárok uplatnil v lehote 3 rokov od uzavretia odporovateľného úkonu a je objektívne preukázané, že žalovaný takýto úmysel za daných okolností pri náležitej starostlivosti musel poznať. Z výsluchu svedkyne E. J. priamo vyplýva, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola uzavretá s úmyslom zabrániť F. J. ako konateľovi spoločnosti Barel Slovakia, s.r.o. zadlžovať túto spoločnosť ďalšími pôžičkami. Zároveň táto svedkyňa potvrdila, že žalovaný o existencii pôžičky vo výške 500.000,- Sk od banky mal vedomosť, nakoľko po tom, čo napriek

zákazu túto skutočnosť oznámila žalovanému ako svojmu D., jej vtedajší manžel F. J.Č. ju dňa 16.9.2004 fyzicky napadol. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy o zabezpečovacom prevode práva mal o tomto dlhu vedomosť a teda v čase vzniku odporovateľného právneho úkonu mu muselo byť známe, že spoločnosť Barel Slovakia, s.r.o. je dlžníkom už iného veriteľa, a to banky. V spore bolo preukázané, že dlžník už v čase vzniku odporovateľného právneho úkonu bol dlžníkom voči inému veriteľovi a takým veriteľom sa stal aj žalobca.

58. Pokiaľ ide o vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť jeho veriteľa, táto bola daná. Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva uzatváral žalovaný v postavení záložného veriteľa so záložným dlžníkom spoločnosťou BAREL SLOVAKIA, s.r.o., ktorú zastupovali konatelia F. J. a jeho manželka E. J.. E. J. je I. žalovaného. Na žalovaného v tom čase, ako to vyplýva zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti BAREL SLOVAKIA s.r.o. zo dňa 5.8.2004, bol schválený prevod obchodného podielu E. J. vo výške 100.000,- Sk, t.j. 50 % základného imania, a to bezodplatne. Zároveň bol schválený dodatok k zakladateľskej listine a ďalší konateľ, ktorým sa stal žalovaný. V dobe uzatvorenia odporovateľného právneho úkonu žalovaný bol konateľom spoločnosti Barel Slovakia, s.r.o., v ktorej ďalšími konateľmi boli jeho I. E. J. a jej manžel F. J..

59. Účelom inštitútu odporovateľnosti je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorý zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, ako by k tomu úkonu vôbec nedošlo. Z ust. vyplýva, že odporovateľným je taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil v posledných 3 rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa a tento úmysel musel byť druhej strane známy, pričom bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere nesie veriteľ (žalobca). Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti v prípade, ak dlžník realizoval právny úkon s osobami jemu blízkymi ( a ) alebo v prospech týchto osôb, prípadne v prospech členov jeho štatutárneho orgánu. V takomto prípade sa existencia ukracujúceho úmyslu dlžníka predpokladá ex lege a skutočný úmysel dlžníka pre procesný úspech žalobcu nie je podstatný. Rozhodujúcou skutočnosťou je ukrátenie veriteľa, teda objektívny stav, ktorý svoje právne následky neodvodzuje od subjektívneho motívu dlžníka. V takomto prípade zákon u blízkych osôb dlžníka alebo u členov jeho štatutárneho orgánu konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa poznali. Je preto na týchto osobách, ak chcú účinne zabrániť podanej odporovacej žalobe, aby v konaní preukázali, že úmysel dlžníka v čase uskutočnenia ukracujúceho právneho úkonu nemohli poznať ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. K účinnému vyvráteniu tejto zákonnej domnienky je preto nevyhnutné jednak tvrdenie žalovaného, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohol poznať, ale najmä preukázanie konkrétnych úkonov vynaloženia náležitej starostlivosti. Za tým účelom musí žalovaný hodnoverným spôsobom v konaní preukázať, že v súvislosti s odporovaným právnym úkonom vynaložil takú relevantnú činnosť, aby ukracujúci úmysel z výsledkov tejto činnosti rozpoznal alebo sa o ňom aspoň mohol dozvedieť.

60. Žalovaný mal záujem vstúpiť do spoločnosti a nakoniec do spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o. vstúpil dňa 5.8.2004 a stal sa jej konateľom. Vzhľadom na záujem žalovaného vstúpiť do spoločnosti Barel Slovakia, s.r.o., ktorý nakoniec vyústil do jeho vstupu do uvedenej spoločnosti, sa dá predpokladať, že žalovaný mal vedomosť o stave a chode spoločnosti. Tvrdenie žalovaného, že nemal vedomosť o dlhoch dlžníka a nemohol sa o nich dozvedieť ani z jeho účtovnej evidencie, nie je postačujúce preto, aby sa mohol úspešne ubrániť odporovacej žalobe. Dôkazom opaku nie je ani výpoveď svedkyne O. Q., ktorá viedla účtovníctvo spoločnosti Barel Slovakia, s.r.o. Hoci táto svedkyňa viackrát zmenila svoju výpoveď vo vzťahu k tomu, či pohľadávka žalobcu v celkovej výške 1.500.000,- Sk bola alebo nebola vedená v účtovníctve spoločnosti, je nepochybné, že táto svedkyňa vedomosť o poskytnutí pôžičky mala a zároveň potvrdila, že pri vedení účtovníctva bola v kontakte tak s F. J. ako aj so žalovaným. Žalovanému preto nič nebránilo, ani za situácie, ak pohľadávka žalobcu nebola vedená v účtovníctve v spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., zistiť si jej existenciu prostredníctvom účtovníčky O. Q. pri osobných stretnutiach s ňou. Žalovaný tak nevynaložil dostatočnú činnosť na to, aby ukracujúci úmysel rozpoznal alebo o ňom mohol vedieť.

61. Aj keď v čase uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 30.9.2004 vzťahy medzi žalovaným a konateľom dlžníka F. J. neboli dobré, nakoľko dňa 16.9.2004 došlo k fyzickému napadnutiu I. žalovaného E. J. zo strany jej manžela F. J., uvedené neznamená, aby žalovaný úmysel

dlžníka ukrátiť veriteľa nemohol ani pri náležitej starostlivosti poznať. Pred dátumom 16.9.2004 vzťahy naštrbené neboli, čoho dôkazom sú aj 2 pôžičky poskytnuté spoločnosti Barel Slovakia, s.r.o. zo strany žalovaného v dňoch 12.7.2004 a 14.7.2004 v celkovej výške 9.000.000,- Sk len na základe ústnej zmluvy. Poskytnutie tak veľkej sumy odôvodňuje prijať záver o tom, že vzťahy medzi žalovaným a konateľom spoločnosti Barel Slovakia, s.r.o. F. J.Š. boli na mimoriadne dobrej úrovni založenej na vzájomnej dôvere. Až po zhoršení vzťahov bola uzatvorená zmluva o pôžičke a uznaní dlhu zo dňa 30.9.2004 týkajúca sa 2 predchádzajúcich ústne dohodnutých pôžičiek. Toho istého dňa, teda 30.9.2004 bola uzavretá sporná zmluva o zabezpečovacom prevode práva, pričom touto zmluvou došlo k zabezpečeniu celej pohľadávky žalovaného v sume 9.000.000,- Sk, a to prevodom vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ktorých hodnota bola dohodou stanovená na sumu 9.000.000,- Sk. Následne žalovaný oznámením zo dňa 18.10.2004 oznámil spoločnosti Barel Slovakia, s.r.o., že si ponecháva vo vlastníctve hnuteľné veci v zmysle zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, a to za cenu vo výške 9.000.000,- Sk, na ktorú započítal svoje pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.7.2004 vo výške 4.000.000,- Sk a zo zmluvy o pôžičke zo dňa 14.7.2004 vo výške 5.000.000,- Sk. Týmto úkonom teda bez akýchkoľvek pochybností došlo k ukráteniu iných veriteľov, a to právneho predchodcu žalobcu a žalobcu.

62. Na základe zisteného skutkového stavu je potrebné dospieť k záveru, že žalovaný v súvislosti so zmluvou o zabezpečovacom prevode práva v konaní nepreukázal, aby vo vzťahu k úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa postupoval s náležitou starostlivosťou.

63. Pri rozhodovaní nebolo porušené ani procesné právo žalobcu domáhať sa ochrany svojho práva vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu voči tomu, kto mal s odporovateľného právneho úkonu prospech.

64. Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ust. a . Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti ( ), podmienkami odporovateľnosti (-5 ), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti ( ), pasívnou vecnou legitimáciou (, ) a právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právneho úkonu ( ).

65. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech ( ).

66. Dôsledkom úspešného odporovania právneho úkonu je v zmysle citovaného ust. neúčinnosť tohto úkonu. Právnu neúčinnosť charakterizuje samotný zákon tak, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, že odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Právna neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je neúčinnou relatívnou, t.j. táto neúčinnosť platí iba voči veriteľovi, ktorý sa úspešne domáhal odporovateľnosti právneho úkonu. Neúčinnosť právneho úkonu sa voči veriteľovi prejaví tak, že na uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu, napr. predajom vecí tak, ako by k zmene jej vlastníctva z dlžníka na iný subjekt nebolo došlo. Ak to však nie je možné, napr. preto, že vec sa už nenachádza u žalovaného, priznáva zákon veriteľovi právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Táto náhrada je limitovaná výškou prospechu, ktorý mal žalovaný z odporovateľného právneho úkonu.

67. Pretože právo odporovať právnym úkonom sa v zmysle ust. v spojení s ust. uplatňuje žalobou o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, môže právny dôsledok úspešného odporovania, t.j. neúčinnosť právneho úkonu, a teda možnosť veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a ak to nie je možné, možnosť domáhať sa peňažnej náhrady, nastať až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bude takejto žalobe vyhovené. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási. Odporovateľnosť teda nemožno riešiť ako predbežnú otázku, keď i zo samotného gramatického výkladu ust. vyplýva, že právna

neúčinnosť právneho úkonu je dôsledkom úspešného odporovania. Uvedené ustanovenie zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech pri splnení podmienky v ňom uvedenej, ktorý však nemôže predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho právny dôsledok. Priznaniu takéhoto nároku preto musí predchádzať právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu. Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou odporovateľnosti v zmysle ust. -5 , preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam. Môže mať význam až pri posudzovaní možnosti veriteľa vyplývajúcich z úspešného odporovania.

68. V zmysle ust. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V čase vyhlásenia rozsudku žalovaný nedisponoval právoplatným rozhodnutím, ktorým bolo žalobe podľa ust. vyhovené. Až po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia má žalobca možnosť domáhať sa peňažnej náhrady podľa ust. .

69. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenej možnosti rozhodnúť vo veci čiastočným rozsudkom táto daná nie je. Predpokladom čiastočného rozsudku v súlade s ust. je to, aby niektorý z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov alebo časť uplatneného procesného nároku sa v priebehu konania stali nespornými. Ani jeden zo žalobcom uplatnených nárokov sa v priebehu konania nesporným nestal, a teda podmienka vyžadovaná pre vydanie čiastočného rozsudku splnená nebola.

70. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok, s výnimkou výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.

71. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, tento je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. Rozhodnutie o trovách bolo odvodené len citáciou ust. bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia. V prejednávanej veci predmetom konania boli 2 samostatné nároky, a to nárok na určenie neúčinnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a nárok na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Pri právach zo samostatným skutkovým základom treba úspech a neúspech strany posudzovať osobitne podľa toho, v ktorom nároku, ktorý by mohol byť samostatne uplatnený, bola úspešná a v akom rozsahu a v ktorom zase nie. Trovy potom treba separovať a osobitne o nich rozhodnúť. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní o veci samej. Nie je možné považovať za čiastočný úspech, ak žaloba, v ktorej sa uplatnili viaceré nároky, bola čiastočne úspešná a čiastočne sa zamietla tak, že úspech i neúspech sa týkali samostatných nárokov. V takom prípade sa plný úspech alebo čiastočný úspech vo veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by mohol byť samostatne uplatnený. Ak ide o práva so samostatným skutkovým základom, môže dôjsť aj k tomu, že povinnosti na náhradu trov konania sa budú určovať osobitne vo vzťahu ku každej strane sporu. V súvislosti s rozhodovaním o trovách je potrebné dodať, že v časti nároku na určenie neúčinnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva mal plný úspech žalobca a v časti nároku na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech bol v celom rozsahu úspešný žalovaný. Keďže vydanie nezrozumiteľného alebo nedostatočne zdôvodneného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené stranám, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ). V ňom bude úlohou súdu prvej inštancie rozhodnutie o trovách odôvodniť tak, aby spĺňalo náležitosti vyplývajúce z ust. .

72. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).