Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/23/2018

Potvrdené rozhodnutím 19Co/30/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: R. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., právne zastúpený JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, so sídlom Kalaninová 675, 066 01 Humenné proti žalovanému: J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX V., právne zastúpený JUDr. Mariánom Juskom, advokátom, so sídlom Račí potok 3, 040 01 Košice, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.000 eur a o určenie neexistencie pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 11C/23/2018 - 247 zo dňa 30.01.2020 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výrokov III., IV. a VI. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: R. O., W.. XX.X.XXXX, F. G. XXX, XXX XX G., zastúpeného JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, so sídlom Kalaninová 675, 066 01 Humenné proti žalovanému v 1/ rade J. L., W.. X.XX.XXXX, F. T. X, XXX XX V. zastúpeným JUDr. Mariánom Juskom, advokátom, so sídlom Račí potok 3, 040 01 Košice a žalovanému v 2/ rade H., L.. C.. I.., L. L. T. XXX, XXX XX T. IČO: 36 568 279 o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.000,- eur a o určenie neexistencie pohľadávky žalovaného v 1/ rade a 2/ rade voči žalobcovi takto

rozhodol:

I. Žalovaný v 1/ rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.000,- eur od 15.12.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd u r č u j e, že neexistuje pohľadávka žalovaného v 1/ rade voči žalobcovi vyplývajúca zo zmluvy o pôžičke zo dňa 1.3.2012 ako aj jej dodatkov č. 2 zo dňa 10.1.2013 a č. 3 zo dňa 15.7.2013.

III. Súd žalobu voči žalovanému v 1/ rade v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 600,- eur od 8.3.2017 do 14.12.2018, zo sumy 600,- eur od 10.4.2017 do14.12.2018, zo sumy 300,- eur od 18.5.2017 do 14.12.2018 a zo sumy 500,- eur od 15.7.2017 do 14.12.2018 z a m i e t a.

IV. Súd žalobu voči žalovanému v 2/ rade v celom rozsahu z a m i e t a.

V. Súd žalobcovi voči žalovanému v 1/ rade p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

VI. Súd žalovanému v 2/ rade voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného v 1/ a v 2/ rade spoločne a nerozdielne vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 600,- eur od X.X.XXXX do zaplatenia, zo sumy 600,- eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, zo sumy 300,- eur od XX.X.XXXX do zaplatenia a zo sumy 500,- eur od XX.X.XXXX do zaplatenia. Zároveň žiadal, aby boli žalovaní v 1/ a v 2/ rade zaviazaní na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa X.X.XXXX so žalovaným v 1/ rade uzatvoril zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu žalovaný v 1/ rade pri podpise tejto zmluvy v hotovosti požičal čiastku 10.000,- eur a to bezúčelovo, avšak napriek tomu, že došlo k odovzdaniu iba čiastky 10.000,- eur, žalovaný v 1/ rade

úmyselne do zmluvy uviedol čiastku 11.300,- eur, čo odôvodnil tým, že to sú úroky a poplatky za uzavretie zmluvy. Okrem tejto zmluvy došlo k uzatvoreniu toho istého dňa aj zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území Udavské zapísané na liste vlastníctva 1840 a to pozemkov zapísaných na tomto liste vlastníctva.

Ďalej žalobca uviedol, že dôvod, prečo ako fyzická osoba nepodnikateľ uzavrel zmluvu o pôžičke, bola jeho finančná tieseň. Žalobca podniká od roku XXXX ako živnostník a predmetom jeho činnosti je najmä výroba, nákup a predaj dreva a drevených výrobkov, ťažba a spracovanie dreva ako aj pilčícké práce. Žalobca dňa XX.X.XXXX uzatvoril so spoločnosťou ČSOB Leasing, a. s. leasingovú zmluvu, predmetom ktorej bol finančný leasing lesného kolesového traktora LKT 81 Turbo. Cena bola dohodnutá na 26.465,51 eur, ktorá mala byť splatená leasingovými splátkami vo výške 627,29 eur po dobu 48 mesiacov. Žalobca sa nie vlastnou vinou dostal do omeškania zo splácaním predmetu leasingu, pretože jeho zmluvní obchodní partneri boli takmer pravidelne v omeškaní s platbami za dodané služby a tovar od žalobcu, pričom splatnosť faktúry bola priemerne aj 90 dní. Keďže žalobca z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti nebol schopný splácať dohodnuté leasingové splátky riadne a včas, bol nútený viackrát požiadať ČSOB Leasing o zmenu dĺžky trvania leasingovej zmluvy a tým aj o predlženie doby splácania predmetu leasingu. O ďalšiu zmenu splátkového kalendára požiadal žalobca aj posledným dodatkom uzatvoreným dňa XX.XX.XXXX, kedy doba splácania leasingu bola predlžená na dobu 68 mesiacov do XX.XX.XXXX. Aj napriek tomu sa situácia žalobcu naďalej zhoršovala a uvedomoval si, že nebude schopný v stanovenej dobe zaplatiť určené splátky, čím by mu v zmysle zmluvy odobrali predmet leasingu v značnej hodnote a zároveň by prišiel o živobytie. Táto skutočnosť ho ťažila viac, pretože sám žalobca zo svojho príjmu živil celú rodinu, manželku a dve maloleté dcéry, pričom manželka bola v tom čase tehotná s ďalšou dcérou, ktorá sa narodila XX.XX.XXXX. Preto žalobca uzavrel so žalovaným v 1/ rade predmetnú zmluvu o pôžičke.

Žalobca v žalobe poukázal, že mal snahu pôžičku splácať aj s úrokmi, napriek tomu však žalovaný v 1/ rade uzavrel dňa XX.XX.XXXX zmluvu o postúpení pohľadávky s firmou J. L.. C.. I.., IČO: 453 945 63, ktorou na túto spoločnosť previedol pohľadávku voči žalobcovi vo výške 11.300,- eur z uzavretej zmluvy o pôžičke a túto skutočnosť mu oznámil. Žalobca k tomu uviedol, že postupníkom mala byť spoločnosť J. L.. C.. I.., ktorá sa neskôr premenovala na spoločnosť H. L.. C.. I.. a táto ma IČO: 365 682 79 a nie IČO, ktoré bolo uvedené v záhlaví tejto zmluvy. IČO, ktoré bolo uvedené v tejto zmluve o postúpení pohľadávky. má pridelená spoločnosť O. L.. C.. I.., pričom v oboch týchto spoločnostiach vykonával žalovaný v 1/ rade v minulosti funkciu konateľa a preto nie je jasné, na ktorú z uvedených spoločnosti bola pohľadávka žalovaného v 1/ rade v skutočnosti prevedená. V tejto zmluve je uvedená dlžná čiastka vo výške 11.300,- eur a to aj napriek tomu, že ku dňu jej uzavretia už žalobca vrátil žalovanému v 1/ rade sumu najmenej 2.800,- eur.

Dňa XX.X.XXXX uzavrel žalobca so žalovaným v 1/ rade dodatok č. 2 k zmluve o pôžičke, kde bolo dohodnuté predlženie doby splatnosti na deň XX.X.XXXX. Ako veriteľ je na tomto dodatku znova uvedená firma J. L.. C.. I... Žalobca sa so svojimi finančnými ťažkosťami zveril žalovanému v 1/ rade a ten mu na ich vyriešenie ponúkol ďalšiu peňažnú pôžičku za tých istých zmluvných podmienok. Keďže žalobca nevidel inú možnosť ako vyriešiť svoje finančné problémy uzavrel so žalovaným v 1/ rade dňa XX.X.XXXX dodatok č. 3, na základe ktorého žalovaný v 1/ rade žalobcovi poskytol ďalšiu pôžičku vo výške 5.000,- eur, pričom v zmluve opäť uviedol vyššiu sumu a to 5.800,- eur dôvodiac, že ide o ďalšie poplatky za uzavretie zmluvy a o úroky. Ďalej v tomto dodatku žalovaný v 1/ rade uviedol, že požičaná čiastka predstavuje celkovo 17.100,- eur a to aj napriek tomu, že v čase podpísania dodatku žalobca mu vrátil celkovo 4.800,- eur. Ostatné ustanovenia zmluvy o pôžičke zostali nedotknuté. Žalobca preto pokračoval v splácaní pôžičky podľa svojich finančných možnosti a schopnosti a v hotovosti resp. poštou zasielal žalovanému ďalšie splátky. Do XX.X.XXXX žalobca preukázateľne uhradil žalovanému v 1/ rade sumu 23.800,- eur.

Žalobca je toho názoru, že žalovaný v 1/ rade svojim konaním, keď si bol dobre vedomý ťaživej ekonomickej situácie žalobcu, zneužil jeho finančnú tieseň a poskytol mu peňažnú pôžičku za krajne nevýhodných podmienok, kde hodnota vzájomného protiplnenia žalobcu t. j. úroky, zmluvná pokuta a tzv. poplatky je v hrubom nepomere k výške poskytnutej pôžičky. Tento nepomer zväčšuje aj tá skutočnosť, že na zabezpečení pôžičky žalobca musel dať žalovanému v 1/ rade do zálohu svoje nehnuteľnosti v oveľa väčšej hodnote. Výška úroku bola v zmluve dohodnutá na 1,7% z požičanej čiastky mesačne, čo predstavuje ročne 20,40%. Okrem toho si žalovaný v 1/ rade uplatňoval voči žalobcovi tiež zmluvnú

pokutu v prípade včasného nesplatenia pôžičky vo výške 500,- eur mesačne, čo ročne predstavuje čiastku 6.000,- eur, teda 40% ročne zo sumy 15.000,- eur. Takéto ustanovenia považuje žalobca v rozpore s a , ale aj s dobrými mravmi.

Napriek tomu, že žalobca sa snažil dlžnú čiastku splácať žalovaný v 1/ rade si žalobcu zavolal dňa XX.XX.XXXX do V., kde mal už pripravenú listinu označenú ako Dohodu o uznaní dlhu a splátok. V tejto dohode mal žalobca vyhlásiť, že ku dňu XX.XX.XXXX dlží žalovanému v 1/ rade ako svojmu veriteľovi čiastku 21.000,- pozostávajúca z istiny vo výške 17.100,- eur a úroku vo výške 4.000,- eur, ktorý dlh mal žalobcovi vzniknúť nesplatením celej istiny a časti úrokov v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa X.X.XXXX a jej dodatkov. Túto čiastku mal podľa tejto dohody žalobca vrátiť žalovanému v 1/ rade do XX.X.XXXX za rovnakých podmienok ako v pôvodnej zmluve. Žalobca túto dohodu podpísať odmietol, pretože si bol vedomý, že k uvedenému dátumu zaplatil žalovanému v 1/ rade sumu najmenej 21.800,- eur. Avšak vtedy sa mu žalovaný v 1/ rade začal vyhrážať, že ak túto dohodu nepodpíše, príde o svoje nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 1840 pre katastrálne územie G., ku ktorým bolo zriadené záložné právo. Žalovaný v 1/ rade sa mal žalobcovi vyhrážať, že začne výkon záložného práva a že má také známosti, ktoré mu nezabránia, aby tento výkon záložného práva nezrealizoval. Žalobca sa týchto vyhrážok zľakol, pričom mal vedomosti, že žalovaný v 1/ rade sa pohyboval v politike, kde mal blízko k politickej strane Q. a jej členom, k čomu sa stále žalovaný v 1/ rade chválil a aj z dôvodu, aby neprišiel o značný majetok, žalobca túto dohodu aj podpísal.

Po podpise tejto dohody zaplatil žalovanému v 1/ rade čiastku 2.000,- eur. Žalovaný v 1/ rade na žalobcu neustále naliehal, aby svoj dlh vo výške 21.100,- vrátil v termíne jeho splatnosti. Žalovaný v 1/ rade podľa žalobcu ho mal donútiť aj pod vplyvom ďalších vyhrážok, že príde o všetok svoj majetok, podpísať dňa X.XX.XXXX Zmluvu o zriadení záložného práva, ktorou mu žalobca dal do zálohu ďalšie svoje nehnuteľnosti a to stavby nachádzajúce sa v katastrálnom území Udavské. Žalobca uviedol, že túto zmluvu uzatvoril aj na základe listu zo dňa XX.X.XXXX, ktorým ho mal údajný advokát R. F. so sídlom V., konajúci v mene žalovaného vyzývať na splatenie dlhu a vybavenie ručenia na stavby v jeho vlastníctve, avšak žiadny advokát s takýmto menom nie je zapísaný v zozname členom Slovenskej advokátskej komory a preto išlo len o ďalšiu formu nátlaku na žalobcu.

Začiatkom mesiaca S. XXXX žalobca sa chcel na vyriešení tejto pôžičky so žalovaným v 1/ rade dohodnúť, avšak k dohode nedošlo. Následne bolo žalobcovi dňa XX.X.XXXX doručené oznámenie dražobnej spoločnosti o začatí výkonu záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva 1840 pre katastrálne územie G.. Vymáhaný nárok mal predstavovať sumu 25.000,- eur a náklady spojené s výkonom záložného práva čiastku ďalších 3.156,- eur. Znaleckým posudkom zo dňa XX.X.XXXX bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti žalobcu na čiastku 126 000,- eur, preto žalobca dňa 23.4.2018 podal na Okresnom súde Q.É. návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva a tomuto návrhu bolo uznesením sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa 10.5.2018 vyhovené.

Ďalej žalobca uviedol, že je toho názoru že Zmluva o pôžičke zo dňa X.X.XXXX je absolútne neplatná, pričom poukazuje na ustanovenie a 39a tak pre rozpor jej obsahu a účelu so zákonom ako aj s dobrými mravmi a tiež pre zneužitie finančnej tiesne žalobcu a neschopnosti plniť jeho záväzky. Takisto je žalobca je toho názoru, že Dohoda o uznaní dlhu a splátok zo dňa XX.XX.XXXX je takisto neplatná v zmysle a , keďže nejde o nejakú novú pôžičku, ale len o uznanie dlhu zo zmluvy o pôžičke zo dňa X.X.XXXX. Žalobca je toho názoru že preukázal, že v čase uznania dlhu, ktorý bol urobený v tiesni a pod nátlakom, predmetný záväzok už neexistoval, nakoľko pôžička bola v celom rozsahu splatená. Vzhľadom na ustanovenie si žalobca uplatňuje voči žalovanému v 1/ rade nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za splátky uhradené od X.X.XXXX do XX.X.XXXX v celkovej výške 2.000,- eur a z opatrnosti nakoľko žalobcovi nie je známe či došlo skutočne k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany žalovaného v 1/ rade na žalovaného v 2/ rade, si rovnaký nárok uplatňuje aj voči tejto spoločnosti.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil listinné dôkazy - zmluvu o pôžičke zo dňa X.X.XXXX, príjmový a výdavkový doklad zo dňa X.X.XXXX, zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa X.X.XXXX, rozhodnutie Správy katastra zo dňa XX.X.XXXX, leasingovú zmluvu zo dňa XX.X.XXXX, upomienky leasingovej spoločnosti, dodatky k leasingovej zmluvy, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, doklady o čiastkových úhradách, znalecký posudok č. XX/XXXX, zmluvu o

zriadení záložného práva zo H. X.XX.XXXX, rozhodnutie okresného úradu Q., katastrálny odbor zo dňa XX.XX.XXXX, výpisy z obchodného registra, list dražobnej spoločnosti žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, list R. F. žalobcovi zo dňa XX.X.XXXX, dohodu o uznaní dlhu a splátok zo dňa XX.XX.XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. G., návrh na vklad záložného práva zo dňa X.XX.XXXX, Oznámenie o dražbe zo dňa 20.4.2018, oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa X.X.XXXX, vyznačenie poznámky o začatí výkonu záložného práva zo dňa X.X.XXXX, dodatok č. 2 zo dňa XX.X.XXXX, dodatok č. 3 k zmluve o pôžičke, rodné listy maloletých detí, žiadosť o zmenu splátkového kalendára,

4. Súd v zmysle (ďalej len ako „CSP“) doručoval žalobu s prílohami, s procesným poučením ako aj s uznesením s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe žalovaným v 1/ a v 2/ rade, pričom žalovaný v 1/ rade si tieto listiny prevzal dňa 14.12.2018 a žalovaný v 2/ rade si tieto listiny prevzal dňa XX.XX.XXXX.

5. Žalovaný v 1/ rade sa vyjadril k žalobe, pričom vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca neuvádza pravdivé skutočnosti a žaloba je účelovo spísaná tak, ako by bol žalobca podvedený s tým, že žalovaný v 1/ rade mal využiť jeho tieseň, avšak opak je pravdou, pretože žalobca sa správal nezodpovedne a svojimi tvrdeniami zavádza. Podľa žalovaného v 1/rade je preukázateľne, že žalobca si často požičiaval peniaze, ktoré z rôznych dôvodov riadne nesplácal a snažil sa zbaviť dlhov rôznymi úskokmi. Ako vyplýva z dokladov žalobca si vzal už v roku XXXX dve pôžičky, ktoré nesplácal a kvôli čomu mu bol odňatý záloh. V roku XXXX žalobca založil rodinný dom v prospech banky a následne mal zriadené i exekučné záložné právo v prospech Lesov Slovenskej republiky.

Žalovaný v 1/ rade ďalej uviedol, že Zmluva o pôžičke zo dňa X.X.XXXX bola notársky overená. Táto suma bola uvedená i v návrhu podanom na kataster nehnuteľnosti a vo vzťahu k namietanej výške uviedol, že na uzavretí tejto zmluvy o pôžičke bol so žalobcom dohodnutý vopred a to vo výške 10.000,- eur, avšak žalobca ho požiadal o ďalších 1.300,- eur a preto zmluvy musel znova prepísať, ale doklady o odovzdaní peňazí mal žalobca pripravené, pričom žalovanému v 1/ rade tvrdil, že už ďalšie príjmové doklady nemá a žalovaný v 1/ rade netrval na vypísaní ďalšieho príjmového dokladu, pretože žalobca nechal overiť podpisy na zmluvách a to pokladal za dostatočnú záruku a navyše hneď v prvom bode zmluvy je uvedené, že peniaze sú vyplatené v hotovosti pri podpise tejto zmluvy, ktorú žalobca počas 6 rokov nenamietal. Žalobca takisto nemal výhrady voči zmluve, ani voči ďalším dodatkom, ani pri uznaní dlhu, a teda žalovaný v 1/ rade má za to, že ak sa žalobca domáha neplatnosti zmluvy je možné uplatniť v danom prípade i námietku premlčania, ktorú žalovaný v 1/ rade uplatňuje. Zároveň i nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je možné domáhať sa v lehote dvoch rokov, ktorá už od poslednej splátky uplynula bez ohľadu na to, že žalobca žalovanému v 1/ rade dlží viac ako 20.000,- eur, ktoré nesplatil. Pôžička mala byť splatená do XX.X.XXXX a žalovaný v 1/ rade zdôraznil, že zmluvnú pokutu od žalobcu nežiadal a nikdy nemal záujem ju požadovať. Naviac sám z vlastnej iniciatívy predlžil termín splatnosti pôžičky a to dodatkom č. 2 z XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, avšak ani tento termín žalobca nesplnil.

Sám žalovaný v 1/ rade zmluvu o postúpení pohľadávky nepovažuje za neplatnú, pretože v nej uviedol nesprávne identifikačné číslo spoločnosti a ďalej podotkol, že všetky úhrady, ktoré boli vykonané na účet spoločnosti uznal a nikdy ich nepoprel. Žalovaný v 1/ rade takisto dodal, že napriek tomu, že žalobca nesplnil svoje povinnosti, na základe mnohých prosieb žalobcu mu požičal ďalšiu sumu 5.800,- eur v zmysle Dodatku č. 3 k tejto zmluve o pôžičke, kde žalobca potvrdil prevzatie sumy 5.800,- eur a zároveň uznal celkový dlh vo výške 17.100,- eur, ktorá pôžička mala nový termín splatenia a to do XX.XX.XXXX, ktorá opätovne splatená nebola. Dokonca žalobca prestal jedno obdobie platiť, a až v roku XXXX začal túto pôžičku splácať i vo väčších sumách.

Žalovaný v 1/ rade uviedol, že ani k prvej, ale ani k ďalšej pôžičke žalobcu nikdy nenútil a zdôraznil, že žalobca sám z vlastnej iniciatívy mu navrhol, že podpisy na zmluvách overí. Žalovaný v 1/ rade dodal, že v novembri XXXX ho žalobca úpenlivo prosil o požičanie 12.000,- eur, aby mal za čo nakúpiť stroje do dielne a začal nové podnikanie, lebo vraj z dopravy dreva nevie vyžiť, a na otázku, akým spôsobom chce túto pôžičku splatiť žalobca mal odpovedať, že má kamaráta v sporiteľni, ktorý mu prisľúbil pôžičku a po tomto uistení žalovaný v 1/ rade žalobcovi odovzdal ďalších 12.000,- eur, na základe čoho aj podpísali dohodu o uznaní dlhu a splátok s overeným podpisom žalobcu a opätovne sa zmenil i termín vrátenia pôžičky do XX.X.XXXX. Žalobca tento dlh opätovne v celosti nevrátil. Na daný stav žalovaný v 1/ rade požiadal žalobcu, aby založil v jeho prospech ďalšiu nehnuteľnosť, pričom Zmluva o zriadení záložného

práva bola podpísaná XX.X.XXXX. Vzhľadom na obštrukcie žalobcu túto zmluvu podpísali ešte dvakrát aj dňa XX.X.XXXX a X.XX.XXXX, v ktorej zmluve bolo uvedené že dlh činí 21.000,- eur.

Žalovaný v 1/ rade poukázal, že žalobca tvrdí, že uznanie dlhu podpísal pod vplyvom listu od pána F. zo dňa XX.X.XXXX, avšak prvá zmluva bola podpísaná XX.X.XXXX teda dva mesiace pred doručením listu, pričom žalovaný v 1/ rade pre upresnenie uviedol, že pána F. nikdy nežiadal, aby vymáhal jeho dlh. Tomu pánovi len spomenul svoj problém a asi z vlastnej iniciatívy zaslal žalobcovi list, o čom žalovaný v 1/ rade nemal mať vedomosť. Podľa žalovaného v 1/ rade žalobca zavádza aj v tom, že mu bolo vyhrážané stykmi v strane HZDS, čo je reálne nemožné, pretože žalovaný v 1/ rade vystúpil z tejto strany už v roku XXXX a XXXX odišiel do dôchodku. Začiatkom februára XXXX mal žalobca žalovaného v 1/ rade navštíviť s tým, že istinu vyrovná v priebehu ďalšieho 1,5 roka, no žalovaný v 1/ rade mu už neveril, pretože žalobca sa mu zatajoval, nedvíhal telefón a neodpovedal mu na sms správy, a keďže nemal inú možnosť ako sa dostať k svojim peniazom, začal výkon záložného práva.

Žalovaný v 1/ rade upriamil pozornosť súdu i na tú skutočnosť, že žalobca tvrdil, že nevedel splácať leasing na traktor, ktorý mal v nájme, avšak tento mohol vyplatiť naraz z poskytnutej pôžičky, pričom tak zrejme neučinil a peniaze minul niekde inde, pretože z predložených dôkazov je zjavné, že lehoty na splatenie leasingu stále predlžoval. Podľa vedomosti žalovaného v 1/ rade žalobca začal gamblovať a míňať peniaze na rôzne hazardné hry. Ďalej žalovaný v 1/ rade uviedol, že žalobca podal na neho trestné oznámenie pre úžeru, kde trestné konanie bolo podľa jeho vedomosti odmietnuté, čo taktiež jasne preukazuje, že postupoval v zmysle právnych predpisov a teda požiadal aj súd o zabezpečenie rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vedeného pod ČVS: I.-XXX/X-U.-Q.-XXXX.

Podľa žalovaného v 1/ rade úrok, ktorý bol dohodnutý v zmluve, je bežným úrokom i pri pôžičkách v bankách a zmluvná pokuta nebola nikdy uplatnená. Žalobca preukazuje, že žalovanému v 1/ rade hradil pôžičky rôznymi potvrdeniami, avšak na dvoch potvrdeniach nie je viditeľný podpis žalovaného, pričom ide o sumu celkovo 1.200,- eur a doklady z mesiaca 10. a 12. z roku XXXX a z dôvodu opatrnosti žalovaný v 1/ rade poprel prijatie uvedených splátok. Zároveň žalovaný v 1/ rade poukázal, že výpočty udávané v žalobe týkajúce sa úrokov ako aj istiny sú podľa jeho názoru nesprávne a nie sú zďaleka reálne. Žalovaný v 1/ rade navrhol súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

6. K vyjadreniu žalovaného v 1/ rade zaslal žalobca svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o neplatnosť absolútnu, táto sa nepremlčuje. Absolútnej neplatnosti, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo, sa možno domáhať bez akéhokoľvek časového obmedzenia a bezdôvodné obohatenie, ku ktorého získaniu došlo práve na podklade absolútne neplatného právneho úkonu sa logicky musí vydať aj po uplynutí dvojročnej lehoty. Okrem toho žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo forme splátok pôžičky uhradených v období od X.X.XXXX do XX.X.XXXX, takže nemohlo dôjsť k uplatneniu tohto nároku. Žalobca opätovne poukazuje na ustanovenia a 39a a na dôvody, prečo dohodnutú výšku úrokov nie je možné považovať za primeranú a bežnú, keďže táto presahuje priemernú úrokovú sadzbu. Žalobca poukázal na údaje verejne prístupné na stránkach Národnej banky Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva, že v čase, kedy došlo k podpísaniu zmluvy o pôžičke a jej dodatkov, bolo možné od komerčnej banky získať úver na dobu so splatnosťou do jedného roka s úrokovou sadzbou v prieme 0,67% mesačne t. j. 8,05% ročne.

Ďalej žalobca zdôraznil, že v tomto prípade ide o pôžičku medzi dvoma fyzickými osobami a teda ide o realizovanie súkromných teda občianskoprávnych vzťahov, ktorých podstatou nie je obohacovanie sa, získavanie profitu či neprimeraných výhod. Dohodnutý úrok tu má mať skôr formu akejsi symbolickej odplaty za dobrovoľne poskytnutie finančných prostriedkov v čase potreby druhej strany a nie veriteľovi vyniesť významný zisk či zárobok. Zároveň žalobca pripomenul, že pri vyhodnocovaní, či uzavretá zmluva sa neprieči dobrým mravom alebo či na jej podklade nedochádza k úžere, sa nevychádza len zo samotnej výšky úroku, ale aj z neprimerane vysokej zmluvnej pokuty a v neposlednom rade tiež zo zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu.

Žalobca poukazuje na časovú chronológiu uzatvorenia zmluvy o pôžičke a jej dodatkov, pričom poukazuje, že posledný termín splatenia dlhu bol dňa XX.X.XXXX a k založeniu nehnuteľnosti došlo dávno po vypršaní tohto termínu dobrovoľného splatenia dňa X.XX.XXXX, kedy žalobca so žalovaným v 1/ rade podpisujú zmluvu o zriadení záložného práva na ďalšie nehnuteľnosti. Tento vklad bol povolený

do katastra dňa XX.XX.XXXX a následne už dňa X.X.XXXX dražobná spoločnosť informuje žalobcu o začatí výkonu záložného práva s cieľom vymôcť nárok oprávneného vo výške 25.000,- eur spolu s nákladmi spojenými s výkonom záložného práva vo výške 3.156,- eur. Z toho žalobca vyvodzuje, že žalovaný sa obrátil na dražobnú spoločnosť, len čo bol vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti povolený, pričom záložné právo z dôvodu svojej akcesorickej povahy vyžaduje existenciu pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorá však v tomto prípade už ani neexistuje. Zhrnutím uvedeného tak žalobca uvádza, že si behom rokov XXXX-XXXX pod vplyvom ťaživej finančnej a sociálnej situácie požičal sumu 15.000,- eur a tento úver od „poctivého“ žalovaného v 1/ rade „s dobrými úmyslami“ by ho mal stáť dokopy sumu najmenej 51.956,- eur, ktorá sa rovná už vyplateným 23.800,- eur + teraz požadovaných 25.000,- eur s nákladmi dražobnej spoločnosti vo výške minimálne 3.156,- eur. Podľa žalobcu ak takéto konanie nespĺňa znaky úžery, potom už skutočne nevie, aké konanie žalovaného v 1/ rade za úžeru už možno označiť.

Žalobca poukazuje, že nie je možné uveriť tvrdeniam žalovaného v 1/ rade, že nevedel o liste zasielanom žalobcovi od pána F., pretože ak mu mal tento problém spomenúť len medzi rečou, je úplne nejasné odkiaľ pán F. získal presnú adresu žalobcu, ako aj presné dátumy uzavretia zmluvy o pôžičke dodatkov, ako aj dohody o uznaní dlhu.

7. K vyjadreniu žalobcu zaslal vyjadrenie žalovaný v 1/ rade, v ktorom žalovaný v 1/ rade uviedol, že súd sa nemôže zaoberať otázkou absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke pretože, ide o bežnú zmluvu ako aj úroky, na ktorých sa so žalobcom dohodol. K výške úrokov žalovaný v 1/ rade uviedol, že sa jedná o bežnú výšku úrokov. Podľa žalovaného v 1/ rade nie je pravdou, že šlo o výlučne realizovanie súkromných vzťahov, pretože žalobca si peniaze požičiaval na podnikanie. Skutočnosť, že žalobca tieto peniaze prehral alebo ich minul iným spôsobom, nie je dôvod na vyhlásenie neplatnosti zmluvy. Žalobca zároveň podľa neho napáda aj uzatvorenie záložnej zmluvy, avšak ide o zákonný prostriedok zabezpečenia pohľadávky. Žalovaný v 1/ rade by sa nemohol obohatiť, pretože po vydražení nehnuteľnosti sa z výťažku dražby uhradí jeho pohľadávka na náklady dražby a zvyšok výťažku sa vráti dlžníkovi. Je toho názoru, že pokiaľ má byť záložné právo prostriedkom motivácie na včasne splatenie dlhu je zrejmé, že v prípade žalobcu takouto motiváciou nie je. Dlh mal byť splatený už dávno a stále nie je.

Žalovaný v 1/ rade sa ohradil voči tomu, aby bol označovaný za úžerníka. Uviedol tiež, že žalobca na neho podal trestné oznámenie ešte v roku XXXX, ktoré však bolo odmietnuté. Ďalej žalovaný v 1/ rade poukázal na to, že žalobca podpísal niekoľko dodatkov k zmluve o pôžičke, ako aj uznanie dlhu ktoré je samostatnou listinou a na základe ktorých si požičal stále ďalšie peniaze a preto nemožno hovoriť o akejkoľvek neplatnosti zmluvy jej dodatkov alebo uznaní dlhu. Žalovanému v 1/ rade nie je zrejmé, akým spôsobom mal na žalobcu vyvíjať nátlak, pretože žalobca tieto tvrdenia nepodložil žiadnym dôkazom. K osobe pána F. žalovaný v 1/ rade zdôraznil, že uznanie dlhu bolo podpísané žalobcom o 2 mesiace skôr, ako mal žalobcovi byť zaslaný list a do februára 2019 žalobca žalovanému v 1/ rade dlhuje približne 29.400,- eur. Taktiež žalovaný v 1/ rade opakuje, že žalobca prenáša svoje problémy na druhých ako mnohokrát pred poskytnutím pôžičky, pričom sa absurdne z dlžníka, ktorý nehradí riadne a včas svoj dlh, po takmer 7 rokoch má stať na základe rozhodnutia súdu veriteľ, s čím sa žalovaný v 1/ rade nestotožňuje.

8. Žalovaný v 1/ rade navrhol vykonať dokazovanie listinami - oznámenie Poštovej banky o výške úrokovej sadzby, zmluva o pôžičke zo H. X.X.XXXX s overenými podpismi, návrh na vklad záložného práva z roku XXXX, zmluva o zriadení záložného práva s rôznymi dátumami podpisu z roku XXXX, návrh na vklad záložného práva z roku XXXX, dohoda o uznaní dlhu s overeným podpisom žalobcu, prehlásenie žalobcu, prepočet dlhu vyhotovený žalovaným v 1/ rade, zabezpečením spisového materiálu v trestnom konaní vedenom pod ČVS: I.-XXX/X-U.-Q. vedeného pred Okresným riaditeľstvom Policajného zborom Q., ako aj zabezpečením spisového materiálu katastrálneho konania vedeným pred vtedajšou Správou katastra Q. pod U. XXX/XX a vypočutím svedka R. Š..

9. Žalovaný v 2/ rade sa k žalobe, ale ani k žiadnemu inému podaniu ostatných strán sporu nevyjadril, pojednávaní sa nezúčastnil.

10. Dňa XX.X.XXXX doručil súdu žalobca návrh na rozšírenie žaloby, ktorým žiadal, aby súd určil, že neexistuje pohľadávky žalovaného v 1/ a 2/ rade voči žalobcovi vyplývajúca zo zmluvy o pôžičke zo

dňa X.X.XXXX, ako aj jej dodatkov č. 2 zo dňa XX.X.XXXX a č. 3 zo dňa XX.X.XXXX. V návrhu na rozšírenie žaloby žalobca uviedol, že napriek tomu, že preukázateľne žalovanému v 1/ rade uhradil čiastku minimálne 23.800,- eur, žalovaný sa voči nemu domáha zaplatenia ďalších najmenej 25.000,- eur z titulu zmluvy o pôžičke a jej dodatkov uspokojením sa výkonom záložného práva k nehnuteľnostiam v hodnote 126.000,- eur prostredníctvom dražobnej spoločnosti. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení neexistencie pohľadávky žalovaných v 1/ a 2/ rade vyplývajúcej z uzatvorenej zmluvy, pretože v opačnom prípade hrozí, že napriek vrátenej sume pôžičky a zaplateným zákonným úrokom z omeškania žalobca príde o nehnuteľnosti a pozemky vo svojom vlastníctve, ktorých hodnota značne prevyšuje hodnotu poskytnutej pôžičky.

11. Uznesením zo dňa X.X.XXXX súd pripustil zmenu žaloby jej rozšírením, keďže súd dospel k záveru, že v predmetnej veci výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom aj pre konanie o zmenenej rozšírenej žalobe.

12. K rozšírenej žalobe sa vyjadril žalovaný v 1/ rade, ktorý uviedol, že určenie neexistencie pohľadávky je absurdné aj vzhľadom na povahu sporu a poukázal na všetky listiny, ktoré žalobca bez nátlaku a dobrovoľne podpísal. Žalobca svoj dlh dlhší čas neuhrádzal, čím sám si svoj dlh zvyšoval o dojednané úroky, ktoré toho času neuznáva a napáda. Podľa žalovaného v 1/ rade pôžička ako taká, je reálnym právnym úkonom, nevyžaduje sa na ňu žiadna písomná forma a preto i podpis listín, ako je uznanie dlhu na preukázanie pohľadávky žalovaného v 1/ rade absolútne postačuje. Zároveň pohľadávky z pôžičky 12.000,- eur nemôže vyplývať zo zmluvy o pôžičke a jej dodatkov, pretože bola poskytnutá neskôr. Žalovaný v 1/ rade tiež poukázal, že pôžička mala byť len na krátke obdobie, avšak svoje peniaze nemá k dispozícii už sedem rokov.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa písomných a ústnych podaní strán sporu, listinami predloženými stranami sporu, vypočutím svedka, oboznámením sa s vyšetrovacím spisom a zistil tento skutkový stav:

Skutkový stav:

14. Žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť od X.XX.XXXX v predmete podnikania - Výroba, nákup a predaj drevených výrobkov. Z predložených rodných listov vyplýva, že žalobca je otcom troch detí, A., nar. X.X.XXXX, W., dňa XX.X.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX

15. Z leasingovej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalobca a spoločnosť ČSOB leasing a. s. uzatvorili Leasingovú zmluvu č. N., ktorej predmetom bol použitý stroj a to Lesný kolesový traktor N. XX M. s dobou finančného prenájmu XX mesiacov od dátumu prevzatia predmetu leasingu s počtom splátok XX. Predbežná vstupná cena predmetu leasingu bola suma 797.300,- SK (26.465,51 eur) s hodnotou riadnej splátky vo výške 18.879,80 SK (626,69 eur), s tým, že definitívne hodnoty budú uvedené v Dohode o platbách nájomného.

16. Žalobca ohľadom leasingového vzťahu predložil nasledovnú listinnú komunikáciu s leasingovou spoločnosťou (ďalej len ako „ČSOB“):

- zo strany ČSOB „2. upomienka úhrady pohľadávky“ zo dňa XX.X.XXXX vo výške neuhradenej pohľadávky 818,40 eur,

- zo strany ČSOB - zálohová faktúra zo dňa XX.X.XXXX, ktorou je fakturovaný preddavok na náklady spojené s vymáhaním splnenia povinnosti vo výške 440,- eur

- zo strany ČSOB „Uvoľnenie poistného plnenia - nesúhlas“ adresované poisťovni Allianz zo dňa XX.X.XXXX,

- zo strany žalobcu - žiadosť o zmenu splátkového kalendár zo dňa X.XX.XXXX,

- dodatok k leasingovej zmluve č. N. zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého žalobca sa so spoločnosťou ČSOB dohodli na oprave dĺžky trvania leasingovej zmluvy s tým, že nová dĺžka leasingu je 60 mesiacov, v nadväznosti na čo dochádza aj k zmene hodnoty leasingových splátok splatných po dni vystavenia tohto dodatku a novej dohody o platbách nájomného,

- zo strany ČSOB „2. upomienka úhrady pohľadávky“ zo dňa X.X.XXXX vo výške neuhradenej pohľadávky vo výške 1.497,15 eur,

- dodatok k leasingovej zmluve č. N. zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého žalobca sa so spoločnosťou ČSOB dohodli na oprave dĺžky trvania leasingovej zmluvy s tým, že nová dĺžka leasingu je 65 mesiacov,

v nadväznosti na čo dochádza aj k zmene hodnoty leasingových splátok splatných po dni vystavenia tohto dodatku a novej dohody o platbách nájomného,

- Dohoda o platbách nájomného k zmluve č. N.-X zo dňa XX.XX.XXXX - od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX výška splátky 259,12 eur, od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX výška splátky 392,36 eur,

- Dohoda o platbách nájomného k zmluve č. N.-X zo dňa XX.X.XXXX - od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX výška splátky 181,74 eur, od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX výška splátky 445,68 eur,

- zo strany ČSOB „1. upomienka úhrady pohľadávky“ zo dňa XX.X.XXXX vo výške neuhradenej pohľadávky 181,74 eur,

- faktúra zo dňa XX.XX.XXXX splatnou dňa XX.XX.XXXX ČSOB fakturuje žalobcovi poplatok za vykonanú službu - zmena splátkového kalendára vo výške 79,67 eur,

- dodatok k leasingovej zmluve č. N. zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého žalobca sa so spoločnosťou ČSOB leasing dohodli na oprave dĺžky trvania leasingovej zmluvy s tým, že nová dĺžka leasingu je 68 mesiacov, v nadväznosti na čo dochádza aj k zmene hodnoty leasingových splátok splatných po dni vystavenia tohto dodatku a novej dohody o platbách nájomného,

- Dohoda o platbách nájomného k zmluve č. N.-X zo dňa XX.XX.XXXX - od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX výška splátky 267,66 eur, od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX výška splátky 399,37 eur,

- Platobný doklady vystavený v ČSOB zo H. XX.XX.XXXX so L. XX.X.XXXX, ktorým bola vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 41,90 eur

17. Zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade dňa X.X.XXXX vyplýva, že žalovaný v 1/ rade ako veriteľ požičiava žalobcovi ako dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 11.300,- eur, ktorú vyplatí pri podpise tejto zmluvy v hotovosti. Dlžník, teda žalobca sa zaviazal túto dlžnú sumu vrátiť žalovanému v 1/ rade do XX.X.XXXX. Zároveň sa žalobca ako dlžník zaviazal zaplatiť úrok vo výške 1,7% mesačne vždy ku prvému dňu nasledujúceho mesiaca na účet uvedený v zmluve. V prípade, ak by dlžník teda žalobca nevrátil dlžnú sumu do XX.X.XXXX, bol povinný žalovanému v 1/ rade okrem úroku zaplatiť aj zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 500,- eur za každý aj začatý mesiac omeškania. V článku 2 tejto zmluvy sa žalobca zaviazal zabezpečiť pôžičku zriadením záložného práva v prospech žalovaného v 1/ rade na pozemky v katastrálnom území G. podľa listu vlastníctva XXXX a podľa parcelných čísel XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X. Pravosť podpisov zmluvných strán na týchto zmluvách bola osvedčená dňa X.X.XXXX pred Notárskym úradom R.. U. H., Q..

18. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že žalobca prijal od žalovaného v 1/ rade sumu 10.000,- eur ktorý príjmový doklad je podpísaný príjemcom - žalobcom. Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že žalovaný v 1/ rade vyplatil žalobcovi sumu 10.000,- eur, ktorý výdavkový pokladničný doklad je podpísaný len žalobcom. Podpisy žalovaného v 1/ rade na týchto dokladoch chýbajú.

19. Zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je zriadenie záložného práva v prospech žalovaného v 1/ rade ako záložného veriteľa. Predmetom zálohu sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G. a to pozemky parcelné číslo XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, pričom žalobca ako záložca vyhlásil, že je vlastníkom týchto nehnuteľnosti. Podľa článku 4 tejto zmluvy zmluvou o zriadení záložného práva sa zabezpečila pohľadávka žalovaného v 1/ rade voči žalobcovi podľa zmluvy o pôžičke zo dňa X.X.XXXX na vrátenie sumy 11.300,- eur s príslušenstvom. V tejto zmluve sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný v 1/ rade je povinný po vrátení pôžičky najneskôr do 10 dní poskytnúť súčinnosť na výmaz záložného práva z katastra nehnuteľnosti. Obe zmluvné strany vyhlásili, že sa s obsahom zmluvy oboznámili, a že bola uzatvorená slobodne, vážne, zrozumiteľne a nie v tiesni. Pravosť podpisov zmluvných strán bola overená dňa X.X.XXXX v Q. pred poverenou pracovníčkou na Notárskom úrade R.. U. H..

Návrh na vklad do záložného práva do katastra nehnuteľnosti podávali žalobca so žalovaným v 1/ rade dňa X.X.XXXX, ktorého prílohou bola záložná zmluva a správy poplatok. Rozhodnutím Správy katastra U. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného v 1/ rade. Toto rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa XX.X.XXXX a žalovanému v 1/ rade dňa XX.X.XXXX.

20. Z oznámenia č. XX/XXXX Poštovej banky, a. s. s účinnosťou od XX.X.XXXX bola stanovená úroková sadzba pre spotrebiteľský úvery v rozpätí od 7,50% - 32,50%.

21. Z údajov dostupných zverejnených na webovej stránke Národnej banke Slovenska vyplýva, že priemerná úroková miera pre spotrebiteľské a ostatné úvery v mesiaci X/XXXX, ktorý predchádzal mesiacu, v ktorom bola uzatvorená zmluva o pôžičke, so splatnosťou do jedného roka bola vo výške 8,42%. Tiež priemerná úroková sadzba všetkých úverov za rok 2013 bola vo výške 7,09% a za rok 2011, ktorý predchádzal roku, v ktorom bola uzatvorená zmluva o pôžičke vo výške 6,82 %.

22. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaný v 1/ rade ako postupca postúpil na postupníka spoločnosť J. s. r. o., IČO: 45 394 563 pohľadávku vo výške 11.300,- eur voči žalobcovi na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa X.X.XXXX s tým, že splatnosť je po predlžení XX.XX.XXXX. Postupca postúpil postupníkovi pohľadávku bezodplatne spolu s príslušenstvom dňom podpísania tejto zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.

Z obchodného registra vyplýva, že spoločnosť J., s. r. o. v čase postúpenia pohľadávky mala sídlo na ul. Pražská 1, Košice s prideleným IČO: 36 568 279 zapísaná v registri vedenom Okresným súdom Košice I v oddiely Sro vo vložke č. 13706/V. Z obchodného registra tiež vyplýva, že spoločnosť O. L.. s r. o. v čase postúpenia pohľadávky mala sídlo na ul. T. X, V. s prideleným IČO: 45 394 563.

23. Z Dodatku č. 2 k Zmluve o pôžičke spísanej dňa X.X.XXXX podpísaného dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalovaný v 1/ rade a žalobca sa dohodli, že sa v pôvodnej zmluve mení článok 1 ods. 2 a to tak, že žalobca sa zaviazal vrátiť veriteľovi dlžnú sumu do XX.X.XXXX a v ďalšom sa zmluvné podmienky neupravili a riadia sa podľa pôvodného znenia vrátane sankcie za včasne nevrátenie dlhu resp. pôžičky.

Z údajov dostupných zverejnených na webovej stránke Národnej banke Slovenska vyplýva, že priemerná úroková miera pre spotrebiteľské a ostatné úvery v mesiaci X/XXXX so splatnosťou do jedného roka bola vo výške 7,98%.

24. Z Dodatku č. 3 k Zmluve o pôžičke spísanej dňa X.X.XXXX podpísaného dňa XX.X.XXXX medzi žalovaným v 1/ rade a žalobcom sa pôvodná zmluva mení v článku 1 ods. 1 a to tak, že žalovaný v 1/ rade dňa XX.X.XXXX požičiava žalobcovi ďalšiu sumu 5.800,- eur a teda požičaná suma dňom podpisu dodatku predstavuje 17.100,- eur a žalobca sa v ďalšom bode zaväzuje túto dlžnú sumu vrátiť do XX.XX.XXXX. V ďalšom sa zmluvné podmienky neupravujú a riadia sa podľa pôvodného znenia vrátane sankcie za včasne nevrátenie dlhu včítanie zabezpečenia pôžičky a zmluvnej pokuty za omeškanie.

Z údajov dostupných zverejnených na webovej stránke Národnej banke Slovenska vyplýva, že priemerná úroková miera pre spotrebiteľské a ostatné úvery v mesiaci 1/2013 so splatnosťou do jedného roka bola vo výške 9,75%.

25. Z Dohody o uznaní dlhu a splátok zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca ako dlžník vyhlásil, že ku dňu XX.XX.XXXX dlží veriteľovi 21.100,- eur a to istinu vo výške 17.100,- eur a úrok 4.000,- eur, ktorý dlh vznikol nesplatením istiny a časti úrokov v zmysle zmluvy a jej dodatkov uzavretej medzi žalovaným v 1/ rade a žalobcom zo dňa X.X.XXXX. V tejto dohode sa žalobca zaviazal vrátiť veriteľovi dlžnú sumu do XX.X.XXXX. Ďalej sa žalobca zaviazal zaplatiť veriteľovi úrok vo výške 1,7% mesačne vždy k prvému dňu nasledujúceho mesiaca. V prípade, ak by žalobca nevrátil dlžnú sumu do XX.X.XXXX bol povinný žalovanému v 1/ rade zaplatiť okrem úroku aj zmluvnú pokutu vo výške 500,- eur za každý aj začatý mesiac omeškania. Zmluvné strany v tejto dohode vyhlásili, že sa s obsahom dohody oboznámili a táto bola uzavretá slobodne a nie v tiesni. Pravosť podpisu žalobcu bola overená dňa XX.XX.XXXX pred Obcou C..

Z údajov dostupných zverejnených na webovej stránke Národnej banke Slovenska vyplýva, že priemerná úroková miera pre spotrebiteľské a ostatné úvery v mesiaci XX/XXXX, ktorý predchádzal mesiacu, v ktorom bola uzatvorená dohoda o uznaní, so splatnosťou do jedného roka bola vo výške 6,43%.

26. Z prehlásenia podpísaného dňa X.X.XXXX v C. žalobcom vyplýva, že žalobca sa zaviazal, že do XX.X.XXXX vybaví na katastri nehnuteľností zápis stavby „Hala na uskladnenie suchého reziva“ a prípojky trafostanica, a súčasne sa zaviazal zriadiť na obidva stavby záložné právo v prospech žalovaného v 1/ rade, nakoľko nesplatil dlh v termíne do XX.X.XXXX.

27. Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa XX.X.XXXX záložný veriteľ - žalovaný v 1/ rade a záložca

- žalobca sa dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a to stavbám - „hala na uskladnenie suchého reziva“ so súp. č. XXX s príslušenstvom zapísaných na liste vlastníctva XXXX v kat. Ú. G.. Záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 1/ rade voči žalobcovi, ktorá vznikla na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa X.X.XXXX, dodatku č. 3 zo dňa XX.X.XXXX a dohode o uznaní dlhu zo dňa XX.XX.XXXX, pričom dlžná suma k tomuto dátumu predstavuje 21.000,- eur. V článku V. tejto zmluvy zmluvné strany vyhlásili, že sú oprávnení so zálohom nakladať, ich prejavy sú dostatočne zrozumiteľné a určité, ich zmluvná vôľa nie je nejako obmedzená a právne úkony sú v predpísanej forme. K tejto zmluve nebola priložená doložka o overení pravosti podpisov zmluvných strán.

28. Listom zo dňa XX.X.XXXX advokát R. F. vyzýval žalobcu k plneniu záväzkov a upozornil ho, aby s okamžitou platnosťou vyrovnal dlh na úrokoch, vybavil ručenie na uvedené stavby a nadviazal kontakt so žalovaným v 1/ rade. V tomto liste ďalej bolo uvedené, že X.X.XXXX žalobca uzavrel so žalovaným v 1/ rade Zmluvu o pôžičke, ktorá mala byť splatená do XX.X.XXXX, pričom pôžička do dnešného dňa splatená nie je. Tiež vl iste bolo uvedené, že dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá Dohoda o uznaní dlhu a splátkach a istina činila 17.100,- eur, úrok 4.000,- eur, ktorá dlžná suma mala byť vrátená do XX.X.XXXX, dlh žalobca nesplatil, občas zaplatil úrok a ústne mal žalobca sľúbiť splatiť dlh do XX.X.XXXX s tým, že bude pravidelne platiť úroky. Dňa X.X.XXXX sa žalobca mal zaviazať, že do XX.X.XXXX rozšíri ručenie o dve stavby, čo takisto žalobca nesplnil. Žalobca sa podľa uvedenia v tomto liste mal sústavne schovávať a nebrať telefóny žalovanému v 1/ rade.

29. Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX záložný veriteľ - žalovaný v 1/ rade a záložca - žalobca sa dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a to stavbám - „hala na uskladnenie suchého reziva“ so súp. č. XXX s príslušenstvom zapísaných na liste vlastníctva XXXX v kat. území G.. Záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 1/ rade voči žalobcovi, ktorá vznikla na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa X.X.XXXX, dodatku č. 3 zo dňa XX.X.XXXX a dohode o uznaní dlhu zo dňa XX.XX.XXXX, pričom dlžná suma k tomuto dátumu predstavuje 21.000,- eur. V článku V. tejto zmluvy zmluvné strany vyhlásili, že sú oprávnení so zálohom nakladať, ich prejavy sú dostatočne zrozumiteľné a určité, ich zmluvná vôľa nie je nejako obmedzená a právne úkony sú v predpísanej forme. Podpisy žalovaného v 1/ rade a žalobcu boli osvedčené na notárskom úrade R.. U. H. v Q. dňa XX.XX.XXXX.

30. Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa X.XX.XXXX záložný veriteľ - žalovaný v 1/ rade a záložca

- žalobca sa dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a to stavbám - „hala na uskladnenie suchého reziva“ so súp. č. XXX s príslušenstvom zapísaných na liste vlastníctva XXXX v kat. území G.. Záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 1/ rade voči žalobcovi, ktorá vznikla na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa X.X.XXXX, dodatku č. 3 zo dňa XX.X.XXXX a dohode o uznaní dlhu zo dňa XX.XX.XXXX, pričom dlžná suma k tomuto dátumu predstavuje 21.000,- eur. V článku V. tejto zmluvy zmluvné strany vyhlásili, že sú oprávnení so zálohom nakladať, ich prejavy sú dostatočne zrozumiteľné a určité, ich zmluvná vôľa nie je nejako obmedzená a právne úkony sú v predpísanej forme. Podpisy žalovaného v 1/ rade a žalobcu boli osvedčené na notárskom úrade R.. U. H. v Q. dňa XX.XX.XXXX.

Návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností bol podaný dňa XX.XX.XXXX žalobcom a žalovaným v 1/ rade, pričom v obsahu sa zhoduje so zmluvou o zriadení záložného práva v časti špecifikácie zálohu a zabezpečovanej pohľadávky. Rozhodnutím Okresného úradu Humenné, odborom katastrálnym č. U. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam, pričom rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa XX.XX.XXXX a žalovanému v 1/ rade dňa XX.XX.XXXX.

31. Z dokladov o úhradách žalovanému vyplývajú nasledovné úhrady deň úhrady suma v eur adresát spôsob 02.04.2012 400,- žalovaný v 1/ rade bankovým prevodom 27.04.2012 400,- žalovaný v 1/ rade bankovým prevodom 28.05.2012 400,- žalovaný v 1/ rade bankovým prevodom 03.07.2012 400,- žalovaný v 1/ rade bankovým prevodom 02.08.2012 400,- žalovaný v 1/ rade bankovým prevodom 08.10.2012 400,- žalovaný v 1/ rade bankovým prevodom

31.10.2012 400,- žalovaný v 1/ rade bankovým prevodom 21.01.2013 400,- žalovaný v 2/ rade bankovým prevodom 21.02.2013 400,- žalovaný v 2/ rade bankovým prevodom 11.03.2013 400,- žalovaný v 2/ rade bankovým prevodom 13.05.2013 400,- žalovaný v 2/ rade bankovým prevodom 01.07.2013 400,- žalovaný v 2/ rade bankovým prevodom 04.06.2014 1.000,- žalovaný v 1/ rade hotovosť 11.09.2014 500,- žalovaný v 1/ rade poštou 14.10.2014 500,- žalovaný v 1/ rade poštou 04.12.2014 500,- žalovaný v 1/ rade poštou 10.02.2015 1.000,- žalovaný v 1/ rade poštou 04.05.2015 600,- žalovaný v 1/ rade poštou 31.05.2015 600,- žalovaný v 1/ rade hotovosť 03.07.2015 4.000,- žalovaný v 1/ rade hotovosť 07.08.2015 600,- žalovaný v 1/ rade poštou 01.09.2015 600,- žalovaný v 1/ rade hotovosť 25.09.2015 600,- žalovaný v 1/ rade poštou 24.11.2015 600,- žalovaný v 1/ rade hotovosť 01.02.2016 600,- žalovaný v 1/ rade poštou 25.02.2016 600,- žalovaný v 1/ rade poštou 30.03.2016 600,- žalovaný v 1/ rade poštou 22.04.2016 600,- žalovaný v 1/ rade poštou 20.05.2016 600,- žalovaný v 1/ rade poštou 01.07.2016 500,- žalovaný v 1/ rade poštou 22.07.2016 600,- žalovaný v 1/ rade poštou 23.08.2016 600,- žalovaný v 1/ rade poštou 07.03.2017 600,- žalovaný v 1/ rade poštou 09.04.2017 600,- žalovaný v 1/ rade hotovosť 17.05.2017 300,- žalovaný v 1/ rade poštou 14.07.2017 500,- žalovaný v 1/ rade hotovosť SPOLU 22.600,-

Na príjmových pokladničných dokladoch zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, ktoré originály sú súčasťou súdneho spisu, nie je podpis príjemcu žalovaného v 1/ rade, čo žalovaný v 1/ rade namietal. Ostatné doklady o úhrade žalovaný v 1/ rade nenamietal.

32. Listom zo dňa X.X.XXXX VIAM - dražobná spoločnosť s. r. o. a žalovaní v 1/ rade ako záložný veriteľ oznámili žalobcovi začatie výkonu záložného práva tak, že záložný veriteľ sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia predajom zálohu na dražbe v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách. Zároveň žalobcovi oznámili, že záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. Predmetom výkonu záložného práva sú nehnuteľnosti žalobcu zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX v kat. úz. G.. V závere tohto oznámenia bol žalobca vyzvaný na úhradu vymáhaného nároku, ktorý ku dňu XX.XX.XXXX činí celkovo 28.156,- eur a to nárok oprávneného vo výške 25.000,- eur a náklady spojené s výkonom záložného práva vo výške 3.156,- eur.

33. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že dražobná spoločnosť U. - dražobná spoločnosť s. r. o. pre účely dobrovoľnej dražby si nechala vyhotoviť stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a to haly na uskladnenie suchého reziva č. súpisné XXX s príslušenstvom a pozemkami v katastrálnom území G. zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, pričom zo záveru tohto posudku vyplýva, že všeobecná hodnota je vo výške 126 000,- eur.

34. Listom zo dňa XX.X.XXXX U. - dražobná spoločnosť s. r. o. oznámila žalobcovi výkon dobrovoľnej dražby a zaslala žalobcovi oznámenie o dobrovoľnej dražbe. Zároveň žalobcu vyzvala, aby umožnil obhliadku nehnuteľností verejnosti v termínoch XX.X.XXXX a XX.X.XXXX.

Z oznámenia o dražbe zo H. XX.X.XXXX vyplýva, že U. - dražobná spoločnosť s. r. o. oznamuje na návrh navrhovateľa dražby - žalovaný v 1/ rade uskutočnenie dobrovoľnej dražby na deň XX.X.XXXX

na Mestskom úrade Q., pričom predmetom dražby mali byť nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G..

35. Z prepočtu žalobcu vyplýva nasledovné: Rok istina požad. úrok mim. úrok zaplat. úrok dlh 2012 11.300,- 1920,- 181,- 2.800,- 2013/1 10.600,- 1.081,- ,- 2.000,- 2013/2 15.481,- 1.579,- 371,- - 1.950, 2014 15.481,- 3.158,- 774,- 2.500,- 3.382,- 2015 15.481,- 3.158,- 774,- 8.600,- - 2016/1 10.813,- 1.838,- 432,- 4.700,- - 2016/2 17.100,- 581,- - - 4.581,- 2017-18 17.100,- 3.779,- 940,- 2.000,- 7.300,- Údaje v eur. Spolu: 22.600,- eur K 20.11.2016 istina 8.383,- + 12.000,- spolu 20.383,- eur Upravené na 17.100,- eur, úspora 3.283,- eur Dlh zvýšený na 4.000,- eur mínus 717,- eur. Celková úspora - 2.566,- eur K 1.2.2018 dlh 17.100,- eur plus 7.300,- eur spolu 24.400,- eur Celkový dlh k 1.2.2019 - 28.743,- eur

36. Dňa X.X.XXXX podal žalobca trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu Úžery a trestného činu Vydierania. Vo veci bolo začaté trestné stíhanie dňa X.X.XXXX, ktoré bolo vedené pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Humenné pod ČVS: ORP-XXX/X-U.-Q.-XXXX.

Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru odboru kriminálnej polície č. I.-XXX/ X-U.-Q.-XXXX a to zo zápisnice o výsluchu svedka - žalovaného v 1/ rade zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalovaný v 1/ rade sa vyjadroval k trestnému oznámeniu podaného žalobcom a vo svojej výpovedi uviedol, že mesiac pred uzavretím prvej zmluvy niekedy vo februári XXXX bol kontaktovaný K. F., či je ochotný požičať žalobcovi určitú sumu peňazí, pričom hovoril okolo 10.000,- eur. Potom prišiel za ním nejaký Ď.G. a odviezol ho do G. za žalobcom na jeho hospodársky dvor, kde mu ukázal, čo má. Po nejakej dobe odišiel osobne znova za ním do G., kde sa dohodli na podmienkach zmluvy a dohodli sa na tom, že mu požičia sumu 10.000,- eur s tým, že v prospech neho založí pozemky, hospodársku budovu, kedy ho hneď trochu žalobca zviedol, lebo tú budovu nemal zapísanú na katastri od roku XXXX. Zmluvu o pôžičke vypracoval žalovaný v 1/ rade ako aj záložnú zmluvu, pričom sa potom stretli u notára v Q., kde dali overiť podpisy. Predtým mu dal sumu 10.000,- eur a ešte pred samotným podpisom zmluvy žalobca od neho pýtal ďalších 1.300,- eur, vraj na opravu auta a tak zmluvu, ktorú mal na 10.000,- eur opravili a podpísali potom v sume 11.300,- eur. Táto suma je aj na zmluve o záložnom práve a preto mu príde účelové tvrdenie žalobcu, že mu požičal len 10 000,- eur a nie 11.300,- eur hlavne z toho dôvodu, že príjmové doklady vypísal žalobca sám a potom na tých 1.300,- eur už vraj nemal čistý doklad. Zmluva mala byť splatená do XX.X.XXXX, pričom splatil žalobca nejaké peniaze, ale celý dlh nesplatil. Žalobca síce posielal peniaze aj na bankový účet spoločnosti J., ale tieto všetky splátky mu žalovaný v 1/ rade uznal. Žalovaný v 1/ rade v tejto výpovedi tiež uviedol, že v roku XXXX dodatkom k tejto zmluve umožnil žalobcovi splatiť v inom neskoršom termíne, pretože videl, že má problémy so splácaním a nechcel ho zbytočne trestať zmluvnou pokutou a úrokmi z omeškania, nový termín bol do XX.X.XXXX. Doposiaľ zmluvnú pokutu neuplatňoval, ale uplatňuje si úroky z omeškania.

Počas toho ako žalobcovi predlžil splatnosť bol žalobcom požiadaný znova o požičanie sumy 5.800,- eur, o čom spísali Dodatok č. X, ktorý dobrovoľne podpísal. Žalovaný v 1/ rade si presne nepamätal, ale taktiež tieto podpisy sa overovali u notára. Týmto dodatkom mal žalobca dňa 15.7. uznať pôžičku v sume 17.100,- eur, pričom žalobcu na túto pôžičku nijako nenútil a skôr sa nechal uviesť do omylu žalovaný v 1/ rade žalobcom s tým, že túto pôžičku mu žalobca dokáže vrátiť do termínu XX.XX.XXXX. Pôžičku žalobca nikdy nesplácal pravidelne a načas do XX.XX.XXXX tak, ako sa zaviazal. Potom platil občas, občas nie. Žalovaný v 1/ rade žalobcu kontaktoval aj sms správami aj telefonicky, avšak žalobca sa zatajoval, sľuboval, niečo aj zaplatil, ale celý dlh nesplatil. Na jeho žiadosť v roku XXXX mu mal žalovaný v 1/ rade opätovne požičať ďalších 12.000,- eur, o čom spísali dohodu o uznaní dlhu a splátok, ktorá bola overená u notára v V.. Táto suma, ktorá je uvedená v dohode 17.100,- eur, to je istina z predchádzajúcej pôžičky spolu s tými 12 000,- eurami, ktoré mu žalovaný v 1/ rade v tom čase požičal

pričom, to v skutočnosti bolo niečo cez 17.300,- eur, ale zaokrúhlili, to na 17.100,- eur kvôli výpočtu úrokov a mimoriadnych úrokov. Úroky vo výške 4.000,- eur nie sú taktiež autentické, pretože tu bola suma okolo 7.000,- eur, ale rozdiel žalovaný v 1/ rade žalobcovi odpustil, pretože mal záujem hlavne na tom, aby bola splatená istina. Už v prvej zmluve o pôžičke dal žalovaný v 1/ rade žalobcovi úrok 1,7% mesačne, čo je na úrovni 20,4% ročne, čo určite nie je úžernícky úrok. Žalovaný v 1/ rade sa sám teraz cíti ako somár, že mu znova požičal napriek tomu, že mal problém splatiť predchádzajúcu pôžičku, ale žalobca mu mal tvrdiť, že má kamaráta v banke a ten mu pomôže vybaviť úver, ak podá kladné daňové priznanie a celú dlžobu mu mal zaplatiť najneskôr do XX.X.XXXX, ktorý dlh však žalobca nesplatil a prestal so žalovaným v 1/ rade komunikovať a preto sa rozhodol požiadať dražobnú spoločnosť o vykonanie dražby, aby sa dostal k svojim peniazom. Žalovaný v 1/ rade poprel, aby sa žalobcovi sám alebo niekto v jeho mene vyhrážal a pýtal od neho peniaze násilím. Na otázku vyšetrovateľa, či žalovaný v 1/ rade vie pôžičku v sume 12 000,- eur z roku XXXX okrem dohody o uznaní dlhu nejakým spôsobom preukázať napr. výberom peňazí v banke, žalovaný v 1/ rade uviedol, že on má vždy určitú hotovosť, pretože má XX rokov a manželka XX a obaja sú vážne chorí a preto má vždy istú hotovosť pre nepredvídané okolnosti a pohreb a podobne.

37. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície ČVS: I.-XXX/X - U.

- Q. - XXXX zo dňa XX. X. XXXX príslušný vyšetrovateľ trestné stíhanie, ktoré bolo začaté uznesením zo dňa X. X. XXXX, zastavil, lebo nie je skutok trestným činom a nie dôvod na postúpenie veci. Proti tomuto uzneseniu žalobca podal sťažnosť, o ktorej rozhodoval prokurátor Okresnej prokuratúry Q., a ktorý uznesením sp. zn. XPv XXX/XX/XXXX-10 zo dňa 6. 2. 2019 sťažnosť pre žalobcu zamietol, pretože sťažnosť nie je dôvodná.

38. Žalobca na pojednávaní dňa X.X.XXXX uviedol, že v roku 2012 sa dostal do finančnej tiesne, pretože nevládal splácať leasingové splátky, a možno aj mal ešte nejakú menšiu pôžičku. Žalobca pracuje v lesnom hospodárstve a prišlo obdobie, kedy nemal dostatok prác a dostal sa do omeškania so splácaním leasingu a hrozilo mu odňatie predmetu leasingu a to traktora, ktorý mu zabezpečuje živobytie, a úver v banke mu dať nechceli, keďže po preskúmaní jeho bonity bol nepriechodný, tak hľadal iné nebankové možnosti. Vtedy sa zoznámil so žalovaným v 1/rade a požiadal ho o poskytnutie pôžičky 10.000,- eur. Zo sumy žalobca 10.000,- eur vyrovnal omeškané splátky na leasingu a zvyšné použil aj na prevádzkové náklady svojho podnikania, pričom suma 10.000,- eur určite nepostačovala na vyplatenie celého leasingu, avšak zažehnal hrozbu odňatia predmetu leasingu. Sumu 5.000,- eur žalobca použil na opravu motora na traktore, pričom faktúru by niekde mal mať uchovanú. Žalovaný v 1/ rade prišiel do Q. a zmluva o pôžičke sa podpisovala pri notárke, pričom k podmienkam zmluvy pristúpil bez toho, aby mal nejakú možnosť sa dohodnúť na výške úrokov, pretože tieto boli dané zo strany žalovaného v 1/ rade a preto podmienky nenamietal a nemal vlastne inú možnosť, pretože vlastne potreboval tie peniaze, nakoľko mu hrozilo, že mu vezmú predmet leasingu a potreboval si leasingové splátky vyrovnať. Podľa žalobcu, on že nebol v pozícii, kedy by mohol namietať nejaké podmienky, pretože on si sumu požičiaval a teda podmienky boli kladené žalovaným v 1/ rade, na ktoré on pristúpil, výšku úrokov si neprepočítaval a ani sa neradil či s účtovníčkou alebo manželkou. V druhom prípade, keď si žalobca požičiaval 5.000,- eur, bol v obdobnej situácii a bol pod tlakom a vedel, že keď si niečo požičiava nebude to zadarmo. Žalobca uviedol, že leasingové splátky splácal v rámci svojich možnosti a keďže aj meškal so splátkami a chcel nejakú pôžičku od banky, tak banka mu ďalšie pôžičky z toho dôvodu, že sa stávalo že bol so splátkami v omeškaní, už viacej neschválila.

Ďalej žalobca dodal, že si požičal 15.000,- eur, vrátil už 23.800,- a stále má vrátiť ďalších 29.000,- eur, čo je pre neho už nemysliteľné, že za 15.000,- eur musí vrátiť nejakých vyše 50.000,- eur. A keďže všetko chcel mať v poriadku tak o platbách žalovanému v 1/ rade si viedol evidenciu a každú platbu má zdokladovanú príjmovým dokladom alebo poštovou poukážkou. Ďalej žalobca udáva, že splácal tak, ako mohol, pričom splácal nepravidelne, avšak stále sa snažil vždy dorovnať svoje dlhy. U. XX/XXXX podpísali v Rozhanovciach dohodu o uznaní dlhu na sumu 21.000,- eur aj s úrokmi, pričom žalobca uviedol, že žalovanému v 1/ rade podpísal tieto listiny preto, lebo on to od neho žiadal a takisto žiadal od žalobcu, aby mu dal do zábezpeky nehnuteľnosti, ktoré vlastní a to svoje haly, tak podpísali v roku XXXX aj zmluvu o zriadení záložného práva. Tieto listiny žalobca podpisoval, pretože predpokladal, že peniaze, ktoré si požičal, aj vráti a nepredpokladal, že mu začne na nehnuteľnosti nejaká dražba a že tieto, tento svoj majetok vystaví takejto hrozbe, že o tento majetok príde. Okrem súm 5.000,- eur a 10.000,- eur si žalobca od žalovaného v 1/ rade určite žiadne iné finančné prostriedky nepožičal, pretože by to bolo

zdokladované listinami, keďže aj žalovaný v 1/ rade chcel mať veci na poriadku a určite by to bolo v nejakej zmluve alebo listine, v ktorej sa podpisovali aj u notárky.

Žalobca v 11 mesiaci 2016 bol za žalovaným v 1/ rade sa spýtať, ako ďalej, keďže už zaplatil značnú sumu a požičal si len 15.000,- eur, pričom mu bolo prezentované zo strany žalovaného v 1/ rade, že chce ešte ďalších 2.000,- eur. Následne mali aj podpísať tú dohodu o uznaní dlhu, avšak žalobca udáva, že nevie na čo žalovaný v 1/ rade chcel takýto doklad. Ďalej žalobca dodal, že preňho to už bolo veľa a teda prestal s platením žalovanému v 1/ rade, pretože už zaplatil celkovo 23.800,- eur, na čo následne vyhľadal aj právnu pomoc. K vyhrážkam žalovaného v 1/ rade žalobca uviedol, že obdobie nevie, ale bolo to pritom, keď mu žalovaný v 1/ rade telefonoval, že potrebuje peniaze, tak dal žalobca dokopy splátku 600,- eur, sadol do auta a išiel za ním do C., pričom sa stretli buď pred domom žalovaného v 1/ rade alebo v miestnej reštaurácii, kde mu veľakrát žalovaný v 1/ rade sa vyhrážal, že má stále nejakých známych z Q. a vedia použiť rôzne ťahy ako aj to, že má známych z mafie a môže prísť o dom.

39. Žalovaný v 1/ rade na pojednávaní dňa X.X.XXXX uviedol, že býval v V. v C. a žalobcu nepoznal a prišiel za ním pán Š., či by mohol požičať žalobcovi nejaké peniaze. A keďže žalovaný v 1/ rade mal nejaké peniaze voľné tak teda súhlasil, pričom podmienky si nediktoval a úrok navrhol pán Š. spolu so žalobcom. Keď prišli spolu do Q. za žalobcom, boli dohodnutí na sume 10.000,- eur, že mu žalovaný v 1/ rade požičia, avšak v poslednej chvíli pred podpisom chcel žalobca ešte ďalšie peniaze, tak potom opravil zmluvy a požičal mu 11.300,- eur, ktorú zmluvu o pôžičke žalobca podpísal pred notárom. Vtedy mu mal žalobca odovzdať príjmový pokladničný doklad na sumu 10.000,- eur, avšak žalovaný v 1/ rade sa ho pýtal, že prečo je tam len suma 10.000,- eur, na čo mu mal žalobca odpoveď, že ďalšie tlačivá pri sebe nemá. Potom žalobca mal žalovaného v 1/ rade oklamať, že niekto v okolí Q. potrebuje si požičať 5.000,- až 6000,- eur, či mu žalovaný v 1/ rade môže požičať a až vtedy neskôr vysvitlo, že tie peniaze potrebuje žalobca. Ďalej žalovaný v 1/ rade uviedol, že žalobca mal pôžičku splatiť do 6 mesiacov, pričom ju nesplatil ani do 6 rokov, a až potom keď začal sa svojho dlhu domáhať dražbou na nehnuteľnostiach, žalobca išiel za právnikom, čo považuje aj to, že žalobca si nevedel splatiť svoju pôžičku včas, za prejav jeho nespoľahlivosti, preto dal aj do zmluvy klauzulu o zmluvnej pokute 500,- eur, pretože až tesne pred podpisom nadobudol presvedčenie, že žalobca je nespoľahlivý. Avšak ďalej udáva, že túto zmluvnú pokutu od žalobcu nikdy nechcel a keby ju aj od neho vymáhal, bol by mu dlžný nejakých 24.000,- eur.

Potom žalobca mal prísť za žalovaným v 1/ rade, že potrebuje 12.000,- eur a keďže v tom čase žalobca žalovanému v 1/ rade ako tak platil, tak žalovaný v 1/ rade mu požičal ďalších 12.000,- eur. Avšak na otázku, ako to chce žalobca splatiť, žalobca žalovanému v 1/ rade uviedol, že pozná niekoho v Slovenskej sporiteľni a dostane teda pôžičku, ktorú mu potom vráti. Týchto 12.000,- eur mu požičal pred podpisom dohody o uznaní dlhu a z jeho prepočtoch mu vychádzalo, že žalobca má dlh na istine 8.000,- eur a preto je teda na dohode o uznaní dlhu suma okolo 20.000,- eur, pretože keď spočítal dlh na istine a ďalších 12.000,- eur, tak mu to vyšlo takto. Na otázku právneho zástupcu žalobcu však žalovaný uviedol, že 12.000,- eur žalobcovi odovzdal dňa 21.11.2016, pretože má o tom doklad a to uznanie dlhu, pričom bolo to vopred dohodnuté, avšak iný doklad mu netrebalo, pretože mal uznanie dlhu, v ktorom bolo zahrnuté všetko.

Ďalej žalovaný v 1/ rade uviedol, že nie je pravdou, že by sa žalobcovi vyhrážal. V roku 2004 išiel do dôchodku a zo strany Q. vystúpil už v roku 2002. Tiež nie je pravda, že by žalovaný v 1/ rade vyvíjal na žalobcu nátlak a žalobca pri podpise listín nijako neprotestoval. A až po 6 rokoch mu žalobca hovoril o tom, že je v nejakej tiesni, dovtedy mu nič žalobca nespomínal. Žalovaný v 1/ rade tiež dodal, že od prvej chvíle ho žalobca podviedol, pretože pri prvej zmluve o zriadení záložného práva, neboli do nej poňaté aj haly, keďže tieto boli skolaudované v roku XXXX, avšak neboli zapísané na katastri nehnuteľnosti, preto aby mu ich nemohol nikto zobrať. Až potom žalovaný v 1/ rade zistil, že nemá záložné právo na halu a preto v roku XXXX začal žiadať od žalobcu, aby mu dal aj tú halu do záložného práva. Podľa žalovaného v 1/ rade žalobca si zvykol na vysoký životný štýl, mal veľa pôžičiek a veľa vecí mu aj pobrali exekútori zo strojov, ktoré mal na podnikanie, žalobca je poľovník a čo nevie dokázať, vie aj to, že žalobca mal gemblovať, kde míňal finančné prostriedky. Žalobca má založený aj svoj rodinný dom, pričom tu sa hrá na chudáka a ukazuje divadlo ako sa stať z dlžníka veriteľom. Žalovaný v 1/ rade žalobcu vyzýval na vrátenie dlhu permanentne, pričom od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX zaslal žalobcovi 31 sms - správ, o čom má záznam vo svojom počítači a veľakrát mu telefonoval, pričom veľa telefonátov žalobca ani neprebral. Žalovaný v 1/ rade neposkytoval pôžičky aj iným fyzickým osobám, možno len v jednom ďalšom prípade, pretože on sa tým neživí.

Na otázku súdu, aby žalovaný v 1/ rade uviedol, kto pripravoval listiny Zmluvu o pôžičke z roku XXXX, Zmluvy o zriadení záložného práva ako aj Dohodu o uznaní dlhu a dodatky, žalovaný v 1/ rade odpovedal, že tieto pripravoval sám, pričom tieto listiny mu písala manželka na počítači. Žalovaný v 1/ rade tiež odpovedal, že príjmový a výdavkový pokladničný doklad zo dňa X.X.XXXX znejúci na sumu 10.000,- bol mu zo strany žalobcu odovzdaný, pričom žalobcovi aj namietal, že je tam len suma 10.000,- eur a na zmluve o pôžičke je suma 11.300,- eur, k čomu mu žalobca mal povedať, že viacej dokladov pri sebe nemá. V prípade požičania sumy 5.800,- eur v zmysle dodatku č. 3, ako aj sumy 12 000,- eur podľa dohody o uznaní dlhu, žalobca takéto doklady od žalovaného v 1/ rade nežiadal. Z dodatku č. 3 jasne vyplýva, že žalobca preberal sumu v hotovosti a teda nebolo nutné vystavovať nejaké ďalšie doklady a čo sa týka uznania dlhu a splátok tak toto uznanie má podľa žalovaného v 1/ rade aj prednosť pred ostatnými zmluvami, keďže žalobca uznal svoj dlh a takýto dlh, ktorý uznal mal žalobca žalovanému v 1/ rade aj vrátiť a toto uznanie dlhu kvázi ako keby rušilo predchádzajúce zmluvy o pôžičky.

40. Svedok R. Š. navrhnutý žalovaným v 1/ rade na pojednávaní dňa X.XX.XXXX uviedol, že bol raz svedkom stretnutia medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, pričom on zoznámil žalobcu so žalovaným v 1/ rade. Na tomto stretnutí sa preberalo to, že žalobca potreboval si požičať peniaze, pričom spôsob si dohodovali už žalobca so žalovaným v 1/ rade samostatne, pričom svedok mal žalobcovi uviesť, že žalovaný v 1/ rade požičiava peniaze za určitý úrok, pričom spôsob je tak, že sa podpíše písomná zmluva u notára. Svedok si nevedel spomenúť, kedy sa stretnutie uskutočnilo. Svedok uviedol, že žalobcu oboznámil, že žalovaný v 1/ rade berie za požičanie peňazí úrok 20% ročne, čo je bežný úrok, pričom žalobca túto výšku úroku nenamietal. Podľa svedka sa jedná o bežný úrok, ktorý bol vyhlásený Národnou bankou Slovenska. Svedok nevedel uviesť sumu, ktorú žalobca potreboval, o sumách sa nebavili, pri podpise zmluvy o pôžičke prítomný nebol. Svedok mal vedomosť, žalovaný v 1/ rade požičiaval peniaze ľudom, od svojho spoločníka, ktorý je toho času nebohý, pretože on mu odporučil pána Szaba, ale svedok nemal vedomosť, že žalovaný v 1/ rade požičiava peniaze aj iným ľudom. Svedkova pána L. odporučil pán F..

Na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby sa svedok vyjadril, kto určil výšku úrokov 20%, svedok uviedol, že túto výšku dohadoval on, pričom žalobcu oboznámil, že výška úrokov bude 20%, s čím žalobca súhlasil, pritom jemu pán F. povedal, že pán L. chce úrok 20%. Svedok inému pôžičku od žalovaného v 1/ rade, nesprostredkoval a z toho, že sprostredkoval pôžičku medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, svedok žiadny prospech z tohto nemal.

41. V záverečnom rozhodnutí právny zástupca žalovaného 1/ rade poukázal, že pôžička je reálnym právnym úkonom, nevyžaduje sa naň žiadna písomná forma a preto podpis listín ako aj uznania dlhu (v tomto prípade dohoda o uznaní dlhu a splátok) na preukázanie pohľadávky žalovaného 1/ rade úplne postačuje k a súd tieto skutočnosti nemôže ignorovať, pretože uznanie dlhu je samostatným právnym úkonom, ide o úkon jednostranný a zároveň úkon potvrdený notárom. Daný úkon sa nemusí viazať k písomnej zmluve o pôžičke. Suma 12.000,- eur bola poskytnutá neskôr. Žalovaný 1/ rade nikdy od žalobcu zmluvnú pokutu nežiadal. Podľa názoru žalovaného 1/ rade pokiaľ sa súdu javí zmluvný úrok vysoký, má k dispozícii moderačné právo, ktorým zníži úrok na ním akceptovateľnú výšku. Zároveň v prípade, že súd má za to, že výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi, takisto môže túto pokutu moderovať. Neprijateľnej však tvrdenie žalobcu, že zmluva o pôžičke a ako taká aj dodatky sú absolútne neplatné. Právny zástupca žalovaného v tom rade poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. zo dňa XX. XX. XXXX, ktorý využil moderačné právo súdu a znížil zmluvný úrok zo 60 % na výšku 25 %, ktorá sa javila ako súladný s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené žalovaný v 1/ rade navrhoval súdu žalobu zamietnuť.

42. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa XX. X. XXXX vo svojom záverečnom zhrnutí uviedol, že na podanej žalobe trvajú. Je toho názoru, že pokiaľ ide o zmluvy o pôžičke, ktoré boli uzavreté dňa X.X.XXXX a dodatku zo dňa XX.X.XXXX sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. V ďalšom zhrnul svoje doterajšie skutkové tvrdenia, pričom poukázal tiež v zmluve sú neprimerane vysoké jednak úroky vo výške 1,7% mesačne, čo samé o sebe by neboli, ale spolu so zmluvou pokutou vo výške 500,- eur a s tými poplatkami za uzavretie zmluvy ide o úžeru už v podstate, takže z tohto dôvodu považujú túto zmluvu za neplatnú. Pokiaľ ide o dohodu o uznanie dlhu je zrejmé, že tento dlh v tom čase už neexistoval, pretože ide o dlh z týchto pôžičiek, čo je zrejmé aj z textu dohody o uznaní dlhu a v tomto čase už malo byť vrátené suma 23 800,- eur.

Právny stav:

43. Podľa ust. (ďalej len ako „“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

44. Podľa ust. záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

45. Podľa ust. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom

Podľa ust. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

46. Podľa ust. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ust. pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

Podľa ust. veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Podľa ust. ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

47. Podľa ust. a kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa ust. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ust. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa ust. a právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa ust. ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

48. Podľa ust. splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa a nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Posúdenie veci súdom

49. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovaným domáhal jednak zaplatenia sumy 2.000,- eur s príslušenstvom, a jednak určenia neexistencie pohľadávky žalovaných voči žalobcovi zo zmluvy o pôžičke zo dňa X.XX.XXXX a jej dodatkov, pričom poukázal, že výška dohodnutého úroku je v rozpore s dobrými mravmi v spojení s dohodnutou výškou zmluvnej pokuty a taktiež poukázal na to, že v čase uzatvorenia dohody o uznaní dlhu uznávaný dlh neexistoval. Žalovaný v 1/ rade so žalobou nesúhlasil, uviedol, že ide o bežnú zmluvu o pôžičke s bežným úrokom a keďže žalobca mu dodnes dlh nevrátil, chcel sa ako záložný veriteľ uspokojiť zo zálohu, keďže splatenie pôžičky bolo zabezpečené záložným právom zriadeným k nehnuteľnostiam žalobcu. Žalovaný v 2/ rade sa k podaniam strán sporu nevyjadril.

50. V prvom rade sa súd musel vysporiadať s otázkami, koľko žalovaný v 1/ rade žalobcovi skutočne požičal, ako si zmluvné strany o pôžičke dojednali úroky, a či žalobca dlh voči žalovanému v 1/ rade si svoj záväzok splnil.

51. Súd mal za preukázané, že dňa X.X.XXXX došlo medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalovaný v 1/ rade poskytol žalobcovi pôžičku vo výške 10.000,- eur. Aj keď je na písomnej zmluve uvedená čiastka 11.300,- eur, súd nemal za preukázané, že by došlo k odovzdaniu tejto čiastky žalovaným v 1/ rade, pretože žalovaný v 1/ rade vo svojich výpovediach, či už pred políciou alebo pred súdom uviedol, že so žalobcom boli dohodnutí na pôžičke vo výške 10.000,- eur. Pred policajtom v trestnom konaní žalovaný v 1/ rade tvrdil, že zmluvu o pôžičke a záložnú zmluvu vypracoval on, pred súdom však žalovaný v 1/ rade povedal, že listiny - zmluvu o pôžičke z roku XXXX, zmluvy o zriadení záložného práva a dohodu o uznaní dlhu a dodatky pripravoval

sám, pričom tieto listiny mu písala manželka na počítači. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že v poslednej chvíli pred podpisom (pred samotným podpisom zmluvy) mal žalobca od neho vyžiadať ešte 1.300,- eur, tak zmluvu opravili. Pre súd je teda zrejmé, že ak bola zmluva o pôžičke napísaná pred tým, ako došlo k jej podpisu, ťažko si len možno predstaviť, že by mohlo dôjsť k oprave zmluvy o pôžičke, ale aj záložnej zmluvy a návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti tesne pred jej podpisom, spôsobom, že by tieto listiny boli opravené na počítači manželkou žalovaného v 1/ rade v V., keďže žalovaný v 1/ rade pochádza z V. a zmluva sa podpisovala u notára v Q..

52. Súd nemal za preukázané tvrdenie žalobcu, že v zmysle dodatku č. 3 zo dňa XX.XX.XXXX nedošlo k odovzdaniu 5.800,- eur, ale k odovzdaniu len 5.000,- eur. Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že ďalšia finančná pôžička bola len vo výške 5.000,- eur. K tejto pôžičke neboli predložené ani len príjmové, alebo pokladničné doklady, a neboli navrhnuté ani žiadne dôkazy k preukázaniu tohto tvrdenia.

53. Ďalej súd nemal za preukázané, že by žalovaný v 1/ rade požičal žalobcovi v novembri 2016 sumu 12.000,- eur. Žalobca poprel, že by si takú ďalšiu sumu od žalovaného v 1/ rade požičal, a žalovaný v 1/ rade poskytnutie tejto sumy preukazoval len dohodou o uznaní dlhu a splátok zo dňa XX.XX.XXXX. Avšak z tejto dohody nevyplýva, že by došlo zo strany žalovaného v 1/ rade k pôžičke ďalšej sumy, tak ako tomu bolo v prípade pôžičky dodatkom č. 3 zo dňa XX.X.XXXX. Žalovaný v 1/ rade k tejto sume uviedol, že sumu 12.000,- eur požičal žalobcovi ešte pred podpisom dohody o uznaní dlhu, pretože v tom čase žalobca ako tak platil, čomu však súd neuveril, že by žalovaný v 1/ rade, ktorý zjavne mal všetko podchytené v písomnej forme, že by žalobcovi poskytol pôžičku v sume ešte vyššej ako prvou pôžičkou bez písomnej zmluvy alebo iného písomného dokladu. V trestnom konaní žalovaný v 1/ rade na otázku, či vie pôžičku v sume 12.000,- eur preukázať aj inak ako dohodou o uznaní dlhu, uviedol, že má vždy určitú hotovosť, pretože on má XX rokov a manželka XX rokov a sú obaja vážne chorí, pre nepredvídané okolnosti. Aj na základe tohto tvrdenia súd neuveril žalovanému v 1/ rade, že by pri dodržaní bežnej opatrnosti predsa len poskytol zo svojich úspor pre nepredvídané okolnosti bez písomnej zmluvy žalobcovi ďalšiu pôžičku vo výške 12.000,- eur, ktorý podľa tvrdení žalovaného v 1/ rade nemal splatenú ešte ani len predchádzajúcu pôžičku. Keďže žalobca poprel prijatie sumy 12.000,- eur od žalovaného v 1/ rade, bolo povinnosťou práve žalovaného v 1/ rade v súdnom konaní hodnoverne preukázať dôkazmi, že k odovzdaniu tejto sumy skutočne došlo.

Súd tiež poukazuje aj na znenie dohody o uznaní dlhu a splátok, z ktorej vyslovene vyplýva, že dlh, ktorý žalobca uznáva je vo výške 21.100,- eur a to istina vo výške 17.100,- eur a úrok 4.000,- eur, ktorý vznikol nesplatením istiny a časti úrokov v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa X.X.XXXX a jej dodatkov. Žiadnym z dodatkov nebolo preukázané, že bola žalovaným v 1/ rade poskytnutá žalobcovi ďalšia pôžička vo výške 12.000,- eur a istina vo výške 17.100,- eur je jasným a zrejmým súčtom istiny uvedenej v zmluve o pôžičke vo výške 11.300,- eur plus istina z dodatku č. 3 vo výške 5.800,- eur.

54. Čo sa týka tvrdenej finančnej tiesne žalobcu, ktorá ho nútila podpísať zmluvu o pôžičke (X.X.XXXX), keďže podľa jeho tvrdení peniaze potreboval, aby mu nebol odobratý predmet leasingu - lesný traktor, taktiež poukázal, že je jediným živiteľom rodiny, súd je toho názoru, že toto tvrdenie žalobcu preukázané nebolo. Žalobca preukázal, že naposledy pred uzavretím zmluvy o pôžičke bol vyzvaní na úhradu dlžnej splátky v mesiaci R. XXXX, kedy sa dostal do omeškania so sumou 181,74 eur. Z komunikácie medzi žalobcom a leasingovou spoločnosťou ďalej vyplynulo, že pred uzavretím pôžičky dňa XX.XX.XXXX došlo k úprave lehoty splatnosti na 68 mesiacov a úprave leasingových splátok od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX na výšku splátky 267,66 eur a od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX na výšku splátky 399,37 eur. Tiež bolo preukázané, že pred uzatvorením zmluvy o pôžičke žalobcovi bola vyúčtovaná zmluvná pokuta splatná XX.X.XXXX vo výške 41,90 eur. Po sčítaní splátok za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX spolu so zmluvnou pokutou dlh žalobcu voči ČSOB leasing bol vo výške minimálne 4.839,18 eur, teda žalobca nepreukázal ani svoje tvrdenie o tom, že suma 10.000,- eur „určite nepostačovala na vyplatenie celého leasingu“.

Takisto nebolo preukázané, že by žalobcovi hrozilo odobratie predmetu leasingu zo strany leasingovej spoločnosti, takéto odobratie žalobcovi hrozilo v roku XXXX. Žalobca v tomto smere nepreukázal, že by mal iné dlhy, že bol taký zadlžený, že by nemal na životné náklady alebo na prevádzkové náklady. Súd tiež poukazuje aj na závery zistené v trestnom konaní, kde z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že k otázke, či páchateľ zneužil tieseň, neskúsenosť, rozumovú slabosť alebo rozrušenie, vyšetrovateľ zaujal negatívny postoj, pretože z listinných dôkazov zabezpečených do vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že

žalobca mal dostatok iných prostriedkov, ktorými mohol riešiť svoju finančnú situáciu a záväzky aj iným spôsobom ako pôžičkou. Vyšetrovateľ zistil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie G., niekoľkých motorových vozidiel a zbraní, a teda vylúčil skutočnosť, že žalobca konal v tiesni.

55. Následne sa súd zaoberal dojednaním zmluvných strán o úrokoch. Zmluva o pôžičke ustanovuje, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť úrok vo výške 1,7% mesačne vždy k prvému dňu nasledujúceho mesiaca. Dodatkom č. 2 sa zmenil termín splatnosti dlhu na XX.X.XXXX a dodatkom č. 3 zo dňa XX.X.XXXX sa pôžička navýšila o sumu 5.800,- eur na sumu 17.100,- eur a termín splatnosti sa dohodol na XX.XX.XXXX s tým, že ostatné podmienky ostávajú v pôvodnom znení.

Dohoda o uznaní dlhu a splátok zo dňa XX.XX.XXXX ustanovuje prehlásenie žalobcu, že k XX.XX.XXXX dlží žalovanému v 1/ rade 21.100,- eur a to istinu 17.100,- eur a úrok 4.000,- eur, ktorý dlh vznikol zo zmluvy o pôžičke zo dňa X.X.XXXX a jej dodatkov a zároveň sa zaviazal dlžnú sumu vrátiť do XX.XX.XXXX. V bode tri tejto dohody je ustanovený záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi úrok vo výške 1,7% mesačne vždy k prvému dňu nasledujúceho mesiaca.

Právny úkon, ktorý trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne), alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne), je absolútne neplatný. Právny úkon je neurčitý, ak síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu, nemožno odstrániť ani prostredníctvom výkladových pravidiel. Judikatúra už viackrát vyložila, že vôľa účastníka vtelená do právneho úkonu je prejavená určite a zrozumiteľne, ak je výkladom objektívne pochopiteľná, t. j. ak typický účastník v postavení jej adresáta môže túto vôľu bez rozumných pochybností o jej obsahu adekvátne vnímať. Určitosť predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu; právny úkon je neurčitý, ak sa konajúcemu nepodarilo jednoznačným spôsobom stanoviť obsah vôle, pričom neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani za použitia výkladových pravidiel. Zrozumiteľnosť potom vyjadruje kvalitu spôsobu (formy) prejavu vôle; právny úkon je nezrozumiteľný, ak konajúci po jazykovej stránke nedosiahol v dôsledku chybného slovného či iného sprostredkovania jasné vyjadrenie vôle a objektívne nemožno ani výkladom právneho úkonu zistiť, čo chcel účastník právneho úkonu prejaviť.

Zmluva o pôžičke môže byť bezodplatná alebo odplatná. V prípade bezodplatnej pôžičky ide o bezúročnú pôžičku. Za odplatnú sa zmluva o pôžičke považuje iba vtedy, keď odplatný charakter zmluvy o pôžičke nepochybne vyplýva z jej obsahu. Odplatou za užívanie požičanej istiny je úrok. Úrok sa plní v tom istom druhu ako istina, a to v určitom percente počítanom na určitý čas. Ak nie je dojednanie o úrokoch pri poskytnutí peňažnej pôžičky vyjadrené slovami samo osebe jednoznačné, pretože nie je zrozumiteľné (z hľadiska spôsobu vyjadrenia tohto prejavu vôle nemožno vyvodiť, aká vôľa má byť vyjadrená) alebo určité (prejav vôle je síce zrozumiteľný, ale nie je zrejmý jeho obsah), je potrebné vždy pristúpiť k výkladu (interpretácii) prejavu vôle podľa pravidiel uvedených v ustanovení .

Súd teda dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o úrokoch je neurčité a nezrozumiteľné, keďže nie je zrejmé, a ani výkladom podľa ust. nie je zrejmé, z akej čiastky bol žalobca povinný uhrádzať úroky, do kedy bol povinný uhrádzať úroky, ako žalovaný v 1/ rade mohol započítavať platby na tú ktorú žalobcovu povinnosť ( prvá zaplatiť úroky a druhá vrátiť istinu), keďže ak by sa úroky z pôžičky poskytnutej v sume 10.000,- eur dňa X.X.XXXX počítali v mesačnej výške 1,7%, čo je 170,- eur, (zo sumy 11.300,- eur úrok 1,7% mesačne 192,10 eur), z platieb žalobcu žalovanému v 1/ rade vyplýva, že jeho platby presahovali sumu úrokov, a táto sa v zmysle ust. mala započítavať na istinu, a teda aj úrok z klesajúcej istiny mal byť nižším, čo však v prípade výpočtu žalovaného 1/ splnené nebolo. Taktiež v dodatku č. 3 zo dňa XX.XX.XXXX sa uvádza, že požičaná suma dňom podpisu dodatku 15.7.2013 predstavuje 17.100,- eur (11.300,- eur + 5.800,- eur) , teda vôbec neboli vysporiadané platby žalobcu, ktoré sa mali započítavať na istinu, a žalovaný v 1/ rade všetko započítaval na úroky a na mim. úroky, pričom z predloženého prepočtu žalovaným v 1/ rade súdu vôbec nie je zrejmé, akým matematickým výpočtom žalobca k jednotlivým výškam došiel.

Súd je tiež toho názoru, že aj v rámci Dohody o uznaní dlhu a splátok, je dojednanie o úroku neurčité, keďže z bodu je dlh uvedený v sume 21.000,- eur a to istiny 17.100,- eur a úrokov 4.000,- eur, a teda nie je zrejmé, od kedy a do kedy by bol žalobca povinný platiť úroky, a z akej čiastky, pričom súd je toho názoru, že je absolútne neprijateľné a právom nedovolené žiadať úroky z úrokov. Súd je preto toho

názoru, že posúdením zmluvy o pôžičke z X.X.XXXX v nadväznosti na jej dodatky a dohodu o uznaní dlhu a splátok možno konštatovať, že ujedanie o úrokoch je neplatné.

56. Súd je tiež toho názoru, že dojednanú výšku úrokov možno tiež považovať za úroky v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy nie sú v zákone definované. Obsah pojmu dobré mravy je dopĺňaný judikatúrou. Vo všeobecnosti sú dobré mravy definované ako mimoprávne hodnoty spoločné určitej spoločnosti na určitom stupni jej vývoja chápané ako nespochybniteľné minimum slušnosti všetkých spravodlivo uvažujúcich jedincov. Dobré mravy sú tiež vykladané ako pravidlá morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorých sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu a práve použitie „nápravného“ prostriedku dobrých mravov podľa predstavuje krajné riešenie za účelom zaistenia potrebnej väzby medzi normami písaného práva a základnými mravnými a etickými normami spoločnosti.

Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom primerane s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, t. j. nesmie ísť o šikanózny výkon práva a musí byť v súlade s dobrými mravmi. Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi znamená, že sa výkon práva ocitá v rozpore s uznávaným názorom rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť výkon práva tak, aby bol v súlade so základnými a všeobecne rešpektovanými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti (so zásadou slušnosti, poctivosti, čestnosti, vzájomnej úcty, tolerancie, dôvery a pod.) (pozri uznesenie Najvyšší súd SR sp. zn zo dňa 19. 7. 2011). Pokiaľ sa výkon práva ocitne v rozpore s dobrými mravmi súd takémuto právu s poukazom na právnu ochranu neprizná.

Súd v tomto smere tiež poukazuje na doterajšiu rozhodovaciu prax, podľa ktorej pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa , ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. ).

Úrok požadovaný žalovaným v 1/ rade, ktorý je vo výške 1,7% mesačne, čo je 20,4% ročne, podľa názoru súdu nie je možné považovať ani za bežný, ale ani za obvyklý úrok. Z údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska je zrejmé, že výška úroku dojednaného v zmluve je takmer trojnásobne vyššia ako priemerná úroková miera zverejnená Národnou bankou Slovenska. Žalovaný v 1/ rade poukázal na oznámenie Poštovej banky a. s., ktorá v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke poskytovala spotrebiteľské úvery s úrokom v rozpätí 7,50% až 32,50% ročne, avšak súd je toho názoru, že týmto nemôže byť hodnoverne preukázaná priemerná výška úrokovej miery, keďže Národná banka Slovenska čerpá z údajov poskytnutých od všetkých bankových subjektov pôsobiacich na trhu s úvermi.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“

Súd tiež poukazuje aj na štatistické údaje zverejnené na webovej stránke Národnej banky Slovenska, podľa ktorých priemerná úroková sadzba bola pri všetkých úveroch za rok XXXX, ktorý predchádzal roku XXXX, kedy došlo k uzatvoreniu Dohody o uznaní dlhu a splátok, v sadzbe 5,22% ročne v III. štvrťroku 2016 dokonca vo výške 4,06%. Aj z týchto údajov je zrejmé, že úrok požadovaný žalovaným v 1/ rade je oproti priemerných úrokovým sadzbám neprimerane vysoký a teda v rozpore s dobrými mravmi.

K návrhu žalovaného v 1/ rade aplikovať moderačné právo a znížiť úrok na súdom akceptovateľnú výšku súd upriamuje pozornosť, že žiadna zákonná norma súdu neumožňuje výšku dohodnutého úroku znížiť, ako to napr. ustanovuje ust. pri inštitúte neprimerane vysokej zmluvnej pokuty. Súd tiež poukazuje, že žalovaný v 1/ rade nesprávne vyvodil záver Krajského súdu v Prešove v rozhodnutí sp. zn. zo dňa XX.XX.XXXX, pretože z tohto rozhodnutia vôbec nevyplynulo, že by odvolací súd znížil zmluvný úrok. Predmetom prejednávaného prípadu bolo vypratanie nehnuteľností, v ktorom odvolací súd hodnotil ustanovenia zmluvy o pôžičke uzatvorenej v roku 2000 komplexne, pričom zistil, že odplata v tejto zmluve pozostáva výlučne z úrokov vo výške 60% ročne a pre porovnanie tiež zmonitoroval úpravy bežných úrokoch v zahraničí. Odvolací súd teda dospel k záveru, že „za primeraný úrok považuje odvolací súd vzhľadom na výšku pôžičky úrok 25%. Úroky v takejto výške síce prevyšujú priemerné úrokové sadzby poskytované bankami o viac ako 100%, ale už sa dajú tolerovať. Žalovaní dohodli až 60% úroky a rozhodnutím súdu sa značne vyvažuje vzťah medzi nimi a veriteľom. Významnou skutočnosťou je, že ide o jeden rok trvania pôžičky (čl. I bod 2 zmluvy o pôžičke) a ustálenosť bežných úrokov (odplaty) je pre usporiadanie vzťahov s veriteľom prepotrebná.“ Súd nemôže na danú vec sa riadiť týmto rozhodnutím, keďže jedná sa o posúdenie inej zmluvy o pôžičke a s iným obsahom uzavretej skôr.

57. Súd mal teda za preukázané, že žalobcovi bola poskytnutá pôžička vo výške 15.800,- eur, a doposiaľ žalobca žalovanému v 1/ rade uhradil sumu vo výške 22.600,- eur, a keďže súd vyhodnotil dojednanie o úrokoch za neplatné, v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia, je žalovaný v 1/ rade povinný vrátiť žalobcovi plnenie prijaté z neplatnej časti právneho úkonu. Keďže žalobca si uplatnil zaplatenie sumy 2.000,- eur a to tých častí plnení, ktoré žalobca žalovanému v 2/ rade uhradil dňa X.X.XXXX vo výške 600,- eur, dňa XX.X.XXXX vo výške 600,- eur, dňa 17.5.2017 vo výške 300,- eur a dňa XX.X.XXXX vo výške 500,- eur, súd vyhovel žalobe v tejto časti a zaviazal žalovaného v 1/ rade na zaplatenie tejto sumy. Žalovaný v 1/ rade vzniesol námietku premlčania k uplatnenému bezdôvodnému obohateniu avšak súd poukazuje, že žalobca podal žalobu dňa XX.XX.XXXX, teda dvojročná premlčacia doba ešte neuplynula a žalobca si uplatnil svoje právo včas, preto súd vyhodnotil námietku premlčania zo strany žalovaného v 1/ rade ako nedôvodnú.

Čo sa týka úrokov z omeškania, súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške podľa predpisov občianskeho práva, ale avšak až odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola žaloba s prílohami preukázateľné žalovanému v 1/ rade doručená, teda od XX.XX.XXXX, keďže žalovaný v 1/ rade si žalobu s ostatnými listinami prevzal dňa XX.XX.XXXX, pričom súd žalobu žalobcu považuje za kvalifikovanú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pre súd je zrejmé, že žalovaný v 1/ rade do času prevzatia žaloby nebol vyzvaný na dobrovoľné splnenie svojej povinnosti, a podľa názoru súdu sa tak do omeškania nemohol dostať skôr. Preto súd v prevyšujúcej časti, čo sa týka úrokov z omeškania tak, ako to uviedol vo svojom výroku III., žalobu zamietol.

58. V druhom rade sa súd zaoberal, či žalobca má na požadovanom určení neexistencie pohľadávky naliehavý právny záujem. Účelom podmienky existencie naliehavého právneho záujmu je zabrániť vyvolávaniu zbytočných sporov bez praktického významu pre ich účastníkov. Určovacia žaloba predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.

V danom prípade súd tiež vyhovel žalobe aj čo do určenia neexistencie pohľadávky žalovaného v 1/ rade voči žalobcovi z tejto zmluvy o pôžičke zo dňa X.X.XXXX v znení jej dodatkov, nakoľko mal za preukázané, že je tu naliehavý právny záujem na takomto určení, a to z dôvodu výkonu záložného práva zo strany žalovaného v 1/ rade voči žalobcov. Z oznámenia o výkone dobrovoľnej dražby, ako aj z oznámenia o začatí výkonu záložného práva vyplynulo, že žalovaný v 1/ rade sa snažil domôcť uspokojenia pohľadávky, ktorú vyčíslil na sumu 25.000,- eur, speňažením majetku žalobcu ohodnoteného na 126.000,- eur.

Súd je toho názoru, keďže v čase uzatvorenia Dohody o uznaní dlhu neexistoval dlh, nemohlo dôjsť ani k platnému uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva v roku XXXX a teda výkon záložného práva v tomto prípade je neopodstatnený, nedôvodný a bez právneho základu, keďže v zmysle ust. ids. 1 písm. a ) záložné právo zaniká zánikom zabezpečovanej pohľadávky.

K uznaniu dlhu súd uvádza, že predmetom uznania môže byť len existujúci a platný záväzok. Ak teda dlžník uznal určitý záväzok zo zmluvy, hoci zo zmluvy pre neho žiadny záväzok nevyplynul, alebo by išlo o zaniknutý záväzok, potom by uznal neexistujúci záväzok a s takýmto uznaním nemožno spájať žiadne právne následky v zmysle . Súd poukazuje na názory judikatúry, ktorá považuje uznanie dlhu podľa za taký úkon, na základe ktorého nevzniká namiesto pôvodného záväzkového vzťahu nový záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, ale deklaruje sa ním iba právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku a teda procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka.

V tomto prípade je súd toho názoru, že dlžník, teda žalobca v tomto konaní preukázal, že v čase uznania dlhu záväzok zo zmluvy o pôžičke zo dňa X.X.XXXX a jeho dodatkov už neexistoval a preto teda súd vyhodnotil dohodu o uznaní dlhu za neplatnú. Z úhrad žalobcu je zrejmé, že do dňa XX.XX.XXXX žalovanému v 1/ rade uhradil sumu 20.600,- eur, pričom v tejto dohode mal žalobca uznať dlh vo výške 17.100,- eur na istine a 4.000,- ešte na úrokoch.

K námietkam žalovaného v 1/ rade, že v prípade uznania dlhu v dohode o uznaní dlhu a splátok zo dňa XX.XX.XXXX sa jedná o samostatný právny úkon, súd poukazuje, že základným atribútom uznania dlhu, je vznik vyvrátiteľnej domnienky, že uznávaný dlh trval, a preto nie je možné túto dohodu o uznaní dlhu oddeliť od právnych úkon, na základe ktorých mal tento dlh vzniknúť. Samotná dohoda predložená stranami sporu pojednáva, že dlh vznikol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa X.X.XXXX a jej dodatkov. Tiež súd poukazuje, že dohoda nebola potvrdená notárom, ako tvrdí žalovaný v 1/ rade, nebolo preukázané, že by táto dohoda bola spísaná v notárskej zápisnici, bolo len preukázané, že pravosť podpisu žalobcu bola úradne osvedčená pred Obecným úradom v C..

59. Čo sa týka zamietnutia žaloby voči žalovanému v 2/ rade, súd nemal za preukázanú jeho pasívnu vecnú legitimáciu. Žalobca nepreukázal, že by na žalovaného v 2/ rade bola platne postúpená pohľadávka žalovaného v 1/ rade, keďže aj sám žalovaný v 1/ rade postúpenie nepovažoval za platné a následné dodatky uzatváral so žalobcom vo svojom mene. Taktiež nebolo zo strany žalobcu preukázané, že by sa žalovaný v 2/ rade domáhal voči žalobcu výkonu záložného práva.

K trovám konania

60. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. V danom prípade bolo predmetom konania nárok na zaplatenie sumy 2.000,- eur s príslušenstvom a tiež nárok na určenie neexistencie pohľadávky. Súd žalobe vyhovel obom uplatneným nárokom, ale len voči žalovanému v 1/ rade. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 100% voči žalovanému v 1/ rade a úspech žalovaného v 1/ rade predstavuje 0%. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní, preto úspešnému žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému v 1/ rade, preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku (výrok V.) O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

62. Čo sa týka nároku náhradu trov konania voči žalovanému v 2/ rade, z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v 2/ rade v konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v konaní nevznikli.

výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania žalovaného v 2/ rade, ktorý by inak mal nárok na náhradu v rozsahu 100% voči žalobcovi, keďže voči nemu bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného v 2/ rade rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. odvolanie, ktoré sa podľa ust. CPS podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

Podľa ust. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.