Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-32-2019.pdf
PDF · 130.95 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/32/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v spore žalobcu G.. Y.. U. M., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX W. právne zastúpený Marko & Overton-Fox, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481 v konaní o zaplatenie 3 020,95 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.020,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.020,95 eur odo dňa 16.03.2019 do zaplatenia, všetko spolu do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 19.06.2019 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 3.020,95 eur s príslušenstvom titulom odplaty za vecné bremeno od 28.12.2016 až 28.12.2018, ktorým je zo zákona zaťažený pozemok v podielovom spoluvlastníctve žalobcu. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v meste Bratislava, okres Bratislava G., katastrálne územie T. - parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu ako pozemok parcela číslo XXXX vo výmere 457 m2 a pozemok parcela číslo XXXX vo výmere 9205 m2, zapísané na liste vlastníctva pre k. ú. T. číslo XXXX, v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom. Spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavuje pomer 8/210. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností postavených na uvedených pozemkoch, ktoré sú v spoluvlastníctve žalobcu a to Požiarna zbrojnica a Mestská polícia v T.W., vrátane vecí slúžiacich na užívanie spolu s touto stavbou - parkovisko a príjazdové komunikácie. Na základe grafickej identifikácie vypracovanej žalovaným je zrejmé, že žalovaný užíva z uvedených pozemkov spolu 9662 m2. Predmetná stavba vo vlastníctve žalovaného postavená na pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve žalobcu je v katastri nehnuteľnosti evidovaná ako jedna stavba s jedným súpisným číslom, ktorým výlučným vlastníkom je žalovaný. K vysporiadaniu vzťahu k pozemkom v spoluvlastníctve žalobcu nedošlo. Žalovaný užíva pozemky žalobcu jednak tým, že má na nich postavenú stavbu - požiarnu zbrojnicu a budovu mestskej polície vo svojom vlastníctve a tiež tým, že zvyšnú časť pozemkov využíva v súvislosti s postavenými nehnuteľnosťami ako priestor, na ktorom je príjazd a prístup ako aj odstavná plocha, parkovisko. Ide o oplotený a uzavretý areál, do ktorého nemá prístup ani žalobca. Predmetom nároku žalobcu sú nároky za obdobie 28.12.2016 až 28.12.2018. Právny vzťah medzi sporovými stranami upravuje Zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Medzi stranami nie je sporné, že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného má charakter stavby, ktorá prešla do vlastníctva žalovaného z vlastníctva štátu. Žalovanému vznikol na užívanie
pozemkov žalobcu právny titul. Žalobca vecné bremeno v súlade so zákonom trpí. Vecné bremeno však nevzniká bezodplatne a je potrebné vychádzať zo všeobecnej hodnoty vecného bremena. Zákon č. 66/2009 Z.z. vytvára priestor na komplexné vyriešenie vzťahov k pozemkom do budúcnosti a to v rámci pridelenia náhradného pozemku alebo pozemkových úprav. Zákon predpokladá, že vlastníci pozemkov zastavaných stavbami vo vlastníctve miest a obcí získajú náhradné pozemky. Zákonom č. 66/2009 Z.z. nedošlo k vyvlastneniu pozemkov, žalobca je stále podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku. Náhradný pozemok nedostal a žalovaný mu ani žiaden náhradný pozemok neponúkol, hoci zákon č. 66/2009 Z.z. predpokladá práve aktivitu zo strany vlastníka stavby (žalovaného). Právnym titulom odplaty za vecné bremeno uplatneným v prejednávanej veci je obmedzenie vlastníctva a jeho výška je priamoúmerná dĺžke jeho obmedzenia. Odplatu nemožno zamieňať s kúpnou cenou za prevod vlastníctva. Žalobca poukázal na Čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu a uviedol, že je ustálené v súdnej praxi čo opakovane judikoval aj Krajský súd v Bratislave, že vecné bremeno v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. je odplatné a žalovaný je povinný plniť za neho odplatu vo výške všeobecnej hodnoty takéhoto vecného bremena. Poukázal na to, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 66/2009 Z.z. nevyplýva, že by kompenzácia za ním predpokladané dočasné užívanie pozemkov zastavaného stavbou vo vlastníctve žalovaného, mala byť jednorázovou. Nie je to ani možné, pretože vzhľadom na dočasný charakter vecného bremena nie je možné ustáliť dobu jeho trvania, a teda ani hodnotu odplaty. Opakované poskytnutie odplaty za vecné bremeno predpokladá priamo aj Občiansky zákonník v ustanovení § 151p ods. 3 druhá veta. Všeobecná hodnota vecného bremena za užívanie oboch parciel v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, parcela č. XXXX a č. XXXX k.ú. T. za obdobie od 28.12.2016 do 28.12.2018 bola ustálená súdnym znalcom AUDING, s.r.o., znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti G.. Y. T., v znaleckom posudku č. 2/2019 spolu vo výške 79.300 eur. Žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi so spoluvlastníckym podielom 8/210 vznikol nárok z titulu užívania pozemku v podielovom spoluvlastníctve na náhradu sumy 8/210 zo sumy 79.300 eur, teda sumy 3.020,95 eur. Žalovaný je pasívny, vzťah so žalobcom sa nijako nesnaží usporiadať, nereagoval ani na ponuku na odpredaj pozemku a ani na predsporové výzvy. Žalobca je nútený podávať žaloby po uplynutí určitého času užívania pozemku v jeho spoluvlastníctve, teda v čase, keď sa stane zrejmé, že mu žalovaný odplatu neposkytne. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie odplaty za vecné bremeno za obdobie od 28.12.2016 do 28.12.2018 písomne a žiadal o zaplatenie do 15.03.2019. Žalovaný odplatu nezaplatil, a teda sa od 16.03.2019 dostal do omeškania s plnením žalovanej sumy.
2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 18.09.2019. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že má upravený právny vzťah k sporným pozemkom ex lege, teda zo zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky zákonom, ktorý sa stal platným a účinným dňom 01.07.2009. Poukázal na ustanovenie § 4 uvedeného zákona, podľa ktorého ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívaného vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou. K takýmto pozemkom dňom 01.07.2009 vzniklo zákonné vecné bremeno, ktoré vlastník pozemkov je povinný strpieť do realizácie majetkovoprávneho usporiadania formou zámeny pozemkov, prípadne do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Žalovaný toho času nerealizuje zámeny podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. V zákona č. 66/2009 Z.z. sa neuvádza, že ide o bezodplatné zriadenie tohto práva, čo žalovaný ani nenamieta. Namieta však spôsob a formu uplatnenia náhrady, ktorá má znaky opakovaného plnenia, nakoľko si žalobca uplatňuje zaplatenie úhrady za užívanie predmetných pozemkov vždy po uplynutí 2 rokov. Žalovaný namietol, že ide o opakované plnenie a to z dôvodu, že k obmedzeniu vlastníckeho práva došlo na základe jednej skutočnosti, a to postavenia stavby na pozemku žalobcu. Obmedzenie stále trvá, ale i napriek tomu nemožno si danú situáciu vysvetľovať tak, že má charakter opakujúceho plnenia. Ide o jednorázové plnenie, ktoré má charakter majetkového práva podliehajúce premlčacím lehotám podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré bolo možné uplatniť prvýkrát po nadobudnutí účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia lehota je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a uviedol, že v danom prípade je vecné bremeno zriadené zákonom, teda ide o výraz vôle zákonodarcu a nepotrebuje súhlas dotknutej osoby vecným bremenom. Vlastník je povinný rešpektovať zákonom zriadené vecné bremeno v nevyhnutnej miere a rozsahu, a za obmedzenie svojho
vlastníckeho práva má právo žiadať náhradu. V prípade vecného bremena, za ktoré úhradu žiada žalobca, ide vo svojej podstate o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľností. Vzhľadom k uvedenému nie je teda možné požadovať opakované plnenia. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.04.2016 sp. zn. 3Cdo 49/2014 a rozsudok sp. zn. 7Cdo 26/2014. Podľa žalovaného žalobca nemá morálny nárok na ďalšie plnenie a uvedené potom možno kvalifikovať ako priečenie sa dobrým mravom v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka a súd má možnosť posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva.
3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 08.11.2019 a žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že žalovaný nespochybňuje všeobecnú hodnotu vecného bremena, medzi stranami nie je sporné, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti (pozemkov), a že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností postavených na uvedených pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, a že užíva z vyššie uvedených pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalobcu spolu 9662 m2. Žalovaný tiež nenamietal, že stavbu získal do svojho vlastníctva podľa § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, a že je potrebné uplatniť právnu úpravu podľa zákona č. 66/2009 Z.z. Žalobca nepovažoval za relevantné pri stanovení výšky plnenia tvrdenie žalovaného, že pozemky v spoluvlastníctve žalobcu slúžia na verejný účel. Žalobca nie je subjektom, ktorý by mal na svoje náklady plniť verejné funkcie a verejnoprospešné funkcie. Takýmto subjektom je žalovaný, ktorý na ten účel disponuje právomocou ako prostriedkami z verejných zdrojov. Žalobca žiadne takéto prostriedky nepoberá. Odplatu nemôžu určovať interné rozhodnutia žalovaného. Samotná skutočnosť, že uznesenie Mestského zastupiteľstva M. P. X. W. č. 628/2001 zo dňa 28.06.2001, na základe ktorého je mesto formálne pripravené kúpiť pozemok od žalobcu za cenu 35Sk/m2 t.j. 1,16 eur/m2 iba potvrdzuje, že žalovaný nemá záujem na reálnom usporiadaní vzťahov. Faktom je že sám žalovaný stanovil hodnotu pozemkov žalobcu na sumu 2.808 Sk/m2, čo zodpovedá sume 93,21 eur/m2. Žalovaný opomína, že ako protihodnotu za prenajatie stavby Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky získava žalovaný do užívania iné nehnuteľnosti (na M. J. v W. a rekreačnú chatu v X.) a naviac ekonomický profit zo stavby postavenej na cudzom pozemku nemôže byť rozhodujúcim pre práva žalobcu. K povinnosti žalovaného platiť odplatu za zriadené vecné bremeno už zaujal v obdobných veciach aj Krajský súd v W.. Zákon č. 66/2009 Z. z. má iba dočasný charakter a jeho účelom bolo dočasne upraviť právne vzťahy medzi obcou a vlastníkom pozemku, na ktorom má obec postavené stavby v jej vlastníctve. Žalobca poukázal na pasivitu žalovaného, ktorý nepodnikol žiadne kroky na vyporiadanie vlastníctva aj napriek výzvam žalobcu. Zákon č. 66/2009 Z.z. má iba dočasný charakter a jeho účelom bolo dočasne upraviť právne vzťahy medzi obcou a vlastníkom pozemku, na ktorom má obec postavené stavby v jej vlastníctve. Zákon č. 66/2009 Z.z. priamo tiež uvádza akým spôsobom sa toto vlastníctvo zmení tak, aby vlastník pozemku zastavaného stavbou nadobudol namiesto tohto pozemku vlastníctvo k inému pozemku a stavba obce tak bola postavená na pozemku v jej vlastníctve. Vzhľadom k uvedenému teda s tvrdením žalovaného ohľadom jednorazového plnenia z vecného bremena nemožno súhlasiť. Vzhľadom na dočasný charakter vecného bremena nie je možné ustáliť dobu jeho trvania, teda ani hodnotu odplaty. V zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. ide o časovo obmedzené vecné bremeno, keď podľa § 4 ods. 2 predmetného zákona dĺžka trvania závisí najmä od aktivity obce, t.j. žalovaného. V tomto prípade je možné určiť výšku odplaty až na základe skutočného užívania pozemku do momentu usporiadania vlastníctva zákonným spôsobom. Žalobca práve čas skutočného užívania pozemku považoval za rozhodujúci pre začiatok plynutia premlčacej doby, t.j. žalobou doručenou súdu dňa 19.06.2019 si uplatnil nárok za obdobie vecného bremena 28.12.2016 - 28.12.2018, teda v rámci plynutia premlčacej doby. Celkový postoj žalovaného žalobca považuje, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca opakovane uviedol, že zákonom č. 66/2009 Z.z. nedošlo k vyvlastneniu pozemku, žalobca je stále jeho podielovým spoluvlastníkom. Vlastníkovi sa má v zmysle uvedeného zákona platiť kompenzácia po dobu obmedzenia vlastníctva resp. do vysporiadania vzťahov. Po túto dobu nemôže totiž vlastník (žalobca) užívať pozemok a užíva ho žalovaný. Právnym titulom odplaty za vecné bremeno je obmedzenie vlastníctva a jeho výška je priamoúmerná dĺžke jeho obmedzenia. Odplatu nemožno zamieňať s kúpnou cenou za prevod vlastníctva.
4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 29.11.2019 a uviedol, že vo veci sa už vyjadril a na svojom stanovisku zotrváva a nemá návrhy na dokazovanie.
5. Súd vykonal stranami všetky označené dôkazy oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi - znalecký posudok číslo 2/2019 zo dňa 05.03.2019 vypracovaný znaleckou organizáciou AUDING, s.r.o., výpis z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. T. výpis z listu vlastníctva č. XXX k.ú. T., výzva na úhradu odplaty za užívanie pozemkov zo dňa 08.03.2019.
6. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodných tvrdení strán sporu a tvrdení, ktoré protistrana nesporovala za preukázané, že 6.1. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava G., obec W.-m.č. T., katastrálne územie T. vyplýva, že parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu ako pozemok parcela č. XXXX vo výmere 457 m2 - trvalý trávnatý porast a parcela č. XXXX vo výmere 9205 m2 - orná plocha sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v podiele 8/210. 6.2. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre okres Bratislava G., obec W.-m.č. T., katastrálne územie T. vyplýva, že stavba súpisné číslo XXXX popis stavby - oblastná pož. stan., pumpa na parcele registra „C“ evidované na katastrálnej mape č. XXXX/XX,XXXX/XX,XXXX/XXX,XXXX/XXX, sú vo vlastníctve žalovaného. 6.3. Z identifikácie parciel zo dňa 30.05.2008 vypracovanej Katastrálnym úradom v W., Správa katastra pre M. P. X. W. č. zák. 214/1022/08 a z grafickej identifikácie parciel vyplýva, že parcela registra „C“ parcela č. XXXX/XX je časťou totožná s parcelou registra „E“ parcela č. XXXX, č. XXXX. 6.4. Z písomného materiálu žalovaného vypracovaného na rokovanie Mestského zastupiteľstva M. P. X. W. dňa 06.07.2006 označeného ako Návrh na majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov v W., k.ú. T. vyplýva, že pozemky PK stav: parcelné číslo XXXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 457 m2, parcelné číslo XXXX - orná pôda o výmere 12 623 m2, parcelné číslo XXXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 586 m2 a pozemky KN stav: parcela číslo XXXX/X - zastavaná plocha o výmere cca 8 300 m2, parcela číslo XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere cca 2 400 m2, parcela číslo XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere cca 85 m2 sa v časti 10 785 m2 prekrývajú. Na pozemkoch sa nachádza Požiarna zbrojnica a mestská polícia v T.. Materiál bol prerokovaný v mestskej rade dňa 22.06.2006, kde pri hlasovaní nezískal dostatočný počet hlasov na prijatie uznesenia. 6.5. V znaleckom posudku číslo 2/2019 zo dňa 05.03.2019 vypracovanom znaleckou organizáciou AUDING, s.r.o. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty vecného bremena na pozemkoch parcely registra „E“ č. XXXX, XXXX k.ú. T., obec Bratislava pre právny účel - vecné bremeno od 28.12.2016 do 28.12.2018 bola stanovená všeobecná hodnota práv a závad - odplata za vecné bremeno za 1 m2 v sume 8,21 eur, spolu v sume 79.300,00 eur (8,21 eur/m2 x 9662 m2 /457+9205/) 6.6. Žalobca ako jeden z podielových spoluvlastníkov parcely registra „E“ parcela č. XXXX vo výmere 457 m2 a parcela č. XXXX vo výmere 9205 m2 výzvou na úhradu odplaty za užívanie pozemkov zo dňa 08.03.2019 vyzval žalovaného na zaplatenie pomernej časti odplaty za užívanie predmetných pozemkov za obdobie 28.12.2016 až 28.12.2018 do 15.03.2019 a to v prípade žalobcu v sume vo výške 3.020,95 eur.
7. Súd základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 3.020,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.020,95 eur odo dňa 16.03.2019 do zaplatenia je dôvodná, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. 8.1. Medzi stranami nebolo sporné, keď žalovaný nijakým spôsobom tvrdenia žalobcu nesporoval, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX okres Bratislava G., obec Bratislava m.č. T. katastrálne územie T., parcela č. XXXX vo výmere 457 m2, parcela č. XXXX vo výmere 9.205m2 a to v podiele 8/210, že na predmetných pozemkoch sa nachádzajú stavby
- Požiarna zbrojnica a Mestská polícia v T., vrátane vecí slúžiacich na užívanie spolu s touto stavbou
- parkovisko a príjazdové komunikácie, že žalovaný užíva z uvedených pozemkov spolu 9662 m2, teda rozsah - výmera pozemkoch, ktoré žalovaný užíva a nebola ani sporná žalobcom uplatnená výška náhrady titulom náhrady za vecné bremeno v sume 3.020,95 eur a ani uplatnené príslušenstvo.
9. Súd mal za preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemkov parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu ako pozemok parcela č. XXXX vo výmere 457 m2 a parcela č. XXXX vo výmere 9205 m2, oba zapísané na liste vlastníctva pre katastrálne územie T. č. XXXX. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností postavených na uvedených pozemkoch, ktoré sú v spoluvlastníctve žalobcu
a to Požiarna zbrojnicu a Mestská polícia v T., stavba s jedným súpisným číslom, vrátane vecí slúžiacich na užívanie spolu s touto stavbou - parkovisko a príjazdové komunikácie. Na základe grafickej identifikácie vypracovanej žalovaným je zrejmé, že žalovaný užíva z uvedených pozemkov spolu 9662 m2. Žalovaný je teda nositeľom povinnosti v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu. Táto skutočnosť medzi stranami ani nebola sporná. 9.1. Žalobca si nárok na zaplatenie žalovanej sumy uplatnil titulom odplaty za vecné bremeno, ktoré žalovanému vzniklo k predmetným pozemkom zo zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný má k pozemkom, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu právny vzťah, keď pozemok žalobcu užíva na základe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu podľa zákona č. 66/2009 Z.z. 9.2. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. 9.3. V zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. vzniklo odo dňa 01.07.2009 t.j. odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. žalovanému k predmetným pozemkom v podielovom spoluvlastníctve žalobcu právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie predmetného pozemkov (§ 4 zákona č. 66/2009 Z.z.). Žalobcovi vznikol v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. nárok na to, aby mu žalovaný zámennou zmluvou poskytol náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 330/1991 (§ 2 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z.). Zákon č. 66/2009 Z.z. žiadnym spôsobom neupravuje stav do doby, než je vlastníkovi pozemku pridelený náhradný pozemok, resp. než sa usporiadajú vlastnícke vzťahy k pozemku pod stavbou v konaní o pozemkových úpravách. Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav (§ 4 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z.). V zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. vzniklo dňom účinnosti zákona t.j. dňom 01.07.2009 v prospech žalovaného ako obci právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu a žalobcovi nárok na odplatu za vecné bremeno, ktoré vzniklo zo zákona.
10. Vo vzťahu k výške uplatneného nároku na náhradu za zákonné vecné bremeno súd uvádza, že žalovaný výšku uplatneného nároku žalobcu nijakým spôsobom nesporoval a spôsob výpočtu uplatnenej náhrady nenamietal. 10.1. Žalobca sa domáhal zaplatenia ním uplatnenej sumy 3.020,95 eur vychádzajúc zo znaleckého posudku číslo č. 2/2019 zo dňa 05.03.2019 vypracovanom znaleckou organizáciou AUDING, s.r.o. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty vecného bremena na pozemkoch parcely registra „E“ č. XXXX, XXXX k.ú. T., obec Bratislava pre právny účel - vecné bremeno od 28.12.2016 do 28.12.2018. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu práv a závad za obdobie od 28.12.2016 do 28.12.2018, odplatu za vecné bremeno za 1 m2 v sume 8,21 eur t.j. spolu za parcelu registra „E“ č. XXXX, č. XXXX spolu vo výmere 9662 m2 v sume 79.300,00 eur. Žalobca sa domáhal náhrady vo výške 3.020,95 eur vychádzajúc zo znalcom stanovenej odplaty. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 8/210, a teda jeho podiel predstavuje za uvedené obdobie žalovanú sumu 3.020,95 eur t.j. 8/210 zo sumy 79.300,00 eur. 10.2. V zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. vzniklo odo dňa 01.07.2009 žalovanému za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie predmetného pozemku (§ 4 zákona č. 66/2009 Z.z.). Vlastník pozemku je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav (§ 4 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z.), pričom však nie je možné vykladať citované ustanovenie tak, že vlastníkovi pozemku do pridelenia náhradného pozemku, resp. do vykonania pozemkových úprav nevzniká právo na poskytnutie náhrady za vecné bremeno, ktorým je jeho pozemok zo zákona zaťažený. Bolo by v rozpore so zásadou ochrany vlastníckeho práva, ak by vlastníkovi pozemku neprislúchala náhrada za zákonom zriadené vecné bremeno zaťažujúce jeho pozemok. Zákon č. 66/2009 Z.z. neustanovuje obci resp. vyššiemu územnému celku žiadnu lehotu, v ktorej obec či územný celok môže vlastníkovi pozemku poskytnúť náhradný pozemok a ani lehotu, v ktorej musí dôjsť k pozemkovým úpravám v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. čo znamená, že v prípade neposkytnutia náhradného pozemku, či v prípade, že konanie o pozemkových úpravách by trvalo po dlhú dobu, by bol vlastník pozemku nútený po vopred neurčenú dobu trpieť užívanie pozemku v jeho vlastníctve zo strany obce z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu bez nároku na akúkoľvek náhradu. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 66/2009 Z.z. nevyplýva, že vecné bremeno vzniká bezodplatne a z toho dôvodu je potrebné vychádzať zo všeobecnej úpravy. Zriadenie vecného bremena k pozemkom je núteným obmedzením vlastníckeho práva a takéto obmedzenie nemôže byť bezodplatné ako to vyplýva i z Ústavy Slovenskej republiky konkrétne z Článku 20 ods. 4.
11. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že žalobca ako vlastník pozemku má voči žalovanému nárok na jednorázovú náhradu za zákonom zriadené vecné bremeno, teda že odplata náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku zriadeného zákonom č. 66/2009 Z.z. je jednorázová. Žalovaný uviedol, že ak zákon č. 66/2009 Z.z. formu náhrady za zákonom zriadené vecné bremeno nedefinoval, platí, že ide o jednorázovú náhradu. Inštitút jednorázového vecného bremena sa uplatňuje vždy pri trvalo zaťažených nehnuteľnostiach. 11.1. Súd sa s tvrdením žalovaného ohľadne nároku na jednorázovú odplatu náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku zriadeného zákonom č. 66/2009 Z.z. nestotožnil. Žalovaný, ako už súd uviedol, užíva pozemok na základe práva vecného bremena zriadeného zákonom č. 66/2009 Z.z., a to až do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Zákon č. 66/2009 Z.z. nedáva vlastníkovi pozemku možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku zaťaženým zákonným vecným bremenom a ponecháva usporiadanie výlučne na vôli užívateľa pozemku (obce). Vlastník pozemku má právo na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, keď zákon stanovuje dobu platnosti vecného bremena na dobu do vykonania pozemkových úprav, teda na dobu neurčitú. Nie je možné v súlade s dobrými mravmi rozhodnúť, že výška odplaty v takomto prípade je jednorázová a konečná. Súd sa v tomto smere v celom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu. 11.2. Zákon č. 66/2009 Z. z. má iba dočasný charakter a jeho účelom bolo dočasne upraviť právne vzťahy medzi obcou a vlastníkom pozemku, na ktorom má obec postavené stavby v jej vlastníctve. Zákon č. 66/2009 Z.z. má iba dočasný charakter a jeho účelom bolo dočasne upraviť právne vzťahy medzi obcou a vlastníkom pozemku, na ktorom má obec postavené stavby v jej vlastníctve. Zákon č. 66/2009 Z.z. priamo tiež uvádza akým spôsobom sa toto vlastníctvo zmení tak, aby vlastník pozemku zastavaného stavbou nadobudol namiesto tohto pozemku vlastníctvo k inému pozemku a stavba obce tak bola postavená na pozemku v jej vlastníctve. Vzhľadom k uvedenému teda s tvrdením žalovaného ohľadom jednorazového plnenia z vecného bremena nemožno súhlasiť. Vzhľadom na dočasný charakter vecného bremena nie je možné ustáliť dobu jeho trvania, teda ani hodnotu odplaty. V zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. ide o časovo obmedzené vecné bremeno, keď podľa § 4 ods. 2 predmetného zákona dĺžka trvania závisí najmä od aktivity obce, t.j. žalovaného. V tomto prípade je možné určiť výšku odplaty až na základe skutočného užívania pozemku do momentu usporiadania vlastníctva zákonným spôsobom. Zákonom č. 66/2009 Z.z. nedošlo k vyvlastneniu pozemku, žalobca je stále jeho podielovým spoluvlastníkom. Vlastníkovi sa má v zmysle uvedeného zákona platiť kompenzácia po dobu obmedzenia vlastníctva resp. do vysporiadania vzťahov. Po túto dobu nemôže totiž vlastník (žalobca) užívať pozemok a užíva ho žalovaný. Právnym titulom odplaty za vecné bremeno je obmedzenie vlastníctva a jeho výška je priamoúmerná dĺžke jeho obmedzenia. Odplatu nemožno zamieňať s kúpnou cenou za prevod vlastníctva. Žalovaný však pre vysporiadanie vlastníctva k predmetným pozemkom žiadne kroky nevykonal, a teda práve postoj žalovaného možno považovať, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. 11.3. Vo vzťahu k rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 49/2014 zo dňa 14.04.2016 a sp. zn. 7Cdo 26/2014, na ktoré poukázal žalovaný s tým, že tieto riešia zriadenie vecného bremena k pozemkom pod bytovými domami, teda situáciu rovnakú, nakoľko ide o zákonné vecné bremeno, s tým, že odplata nebola zákonom riešená, a teda je možné argumentáciu v nich uvedenú použiť analogicky, súd uvádza, že uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu boli vydané v súvislosti so
zákonom č. 182/1993 Z.z., ktorý má iný charakter ako zákon č. 66/2009 Z.z. a nejde o analogickú vec. Zákon č. 182/1993 Z.z. mal vo všeobecnosti legalizovať stavby bytových domov na pozemkoch, keďže v dôsledku právnej úpravy pred rokom 1989 boli bytové domy a byty v nich, vo vlastníctve štátu alebo štátom riadených subjektov a bytové domy boli postavené na pozemkoch vo vlastníctve štátu, keďže štátne vlastníctvo pozemkov malo prakticky výlučný charakter. Takéto byty mali byť prevádzané do vlastníctva ich nájomcov, teda do vlastníctva iných subjektov ako vlastníka pozemkov, na ktorých boli bytové domy postavené. Bez toho, aby na pozemkoch zastavaných stavbou bolo zriadené právo stavby by nebolo možné vykonať transformáciu vlastníctva bytov v bytových domoch. Vzhľadom na konštrukciu zákona č. 182/1993 Z.z. a s prihliadnutím na účel a spôsobom transformácie vlastníctva je zrejmé, že aj právo stavby malo byť definitívnym riešením právnych vzťahov medzi vlastníkmi pozemkov a stavby na nej postavenej. Odplata za zriadenie takého práva sa mala zohľadniť pri predaji bytov, teda jednorázovo. 11.4. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Podľa § 151n ods.1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. 11.5. Žalovanému dňom 01.07.2009 vzniklo k predmetným pozemkom v jeho prospech právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie predmetných pozemkov a žalobcovi ako spoluvlastníkovi pozemkov vznikol v zmysle uvedeného zákona nárok na to, aby žalovaný mu zámennou zmluvou poskytol náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve, prípadne neuplatnenia takéhoto postupu usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu. Zákon č. 66/2009 Z.z. neupravuje stav do doby pokiaľ je vlastníkovi pozemku pridelený náhradný pozemok resp. sa usporiadajú vlastnícke vzťahy k pozemku v konaní o pozemkových úpravách. V zmysle uvedeného je zrejmé, že vlastník takto dotknutého pozemku má právo na poskytnutie náhrady za vecné bremeno, ktorým je pozemok zo zákona zaťažený na vopred neurčiteľnú dobu. Keďže vlastník pozemku je nútený po vopred neurčiteľnú dobu trpieť užívanie pozemku v jeho vlastníctve zo strany obce z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, má bezpochybne nárok za celú dobu na náhradu/odplatu. Zákon stanovuje dobu platnosti vecného bremena na dobu neurčiteľnú, keď ju stanovuje na dobu do vykonania pozemkových úprav, a teda nie je ani možné túto dobu vopred do budúcna stanoviť. Sumarizáciou uvedeného má súd teda za to, že výška odplaty za zo zákona vzniknuté vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z. nemá formu jednorázovej náhrady a žalobca ako spoluvlastník pozemkov má nárok na opakujúce sa finančné plnenie po celú dobu obmedzenia jeho vlastníckeho práva.
12. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania a uviedol, že finančná náhrada za zákonné vecné bremeno je majetkové právo a podlieha premlčaniu podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vecné bremeno na pozemku žalobcu vzniklo ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. t.j. k 01.07.2009, a preto právo na náhradu si vlastník pozemku mohol uplatniť v trojročnej premlčacej dobe t.j. ku dňu 01.07.2012. Žalobca si nárok na náhradu za zriadené vecné bremeno uplatnil žalobou doručenou súdu dňa 19.06.2019, teda po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby. 12.1. Súd sa so žalovaným vznesenou námietkou premlčania nestotožnil a mal za to, že uplatnený nárok žalobcu na náhradu za zákonné vecné bremeno za obdobie od 28.12.2016 do 28.12.2018 nie je premlčaný.
12.2. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 12.3. Uplatnený nárok žalobcu na náhradu za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.z. nie je nárokom vo forme jednorázovej náhrady ale ide o opakujúce sa finančné plnenie za pretrvávajúce obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu za zriadenie vecného bremena zo zákona za obdobie od 28.12.2016 do 28.12.2018. Žalobu žalobcu podal na súde dňa 19.069.2019. Finančná náhrada za zákonné vecné bremeno je majetkové právo a podlieha premlčaniu podľa Občianskeho zákonníka s trojročnou premlčacou dobou. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na náhradu za vecné bremeno od 28.12.2016 a žalobu podal dňa 19.06.2019, nárok žalobcu nie je premlčaný.
13. Žalobca sa voči žalovanému domáhal i zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.020,95 eur odo dňa 16.03.2019 do zaplatenia 13.1. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 13.2. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.020,95 eur odo dňa 16.03.2019 do zaplatenia, keď žalobca relevantne vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady za vecné bremeno výzvou na úhradu odplaty za užívanie pozemkov zo dňa 08.03.2019 a žiadal, aby mu odplata za užívanie za obdobie od 28.12.2016 do 28.12.2018 bola zaplatená do 15.03.2019. Výzva žalobcu bola žalovanému doručená dňa 08.03.2019.
14. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Strany sporu musia tiež svoje tvrdenie preukázať, keď existencia tvrdenej skutočnosti je podmienená existenciou dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany predložiť resp. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti sa prejaví v rozhodnutí vo veci vo forme neúspechu strany v spore. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v konaní preukázal dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenia žalovanej sumy 3.020,95 eur titulom náhrady za zákonné obmedzenie jeho vlastníckeho práva t.j. titulom náhrady za vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z.z. Žalovaný v konaní neuniesol ani bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že nárok žalobcovi na uplatnenú náhradu nevznikol. Žalovaný tiež neuniesol dôkazné bremeno ohľadne popretia tvrdení protistrany t.j. žalobcu vo veci.
15. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15.1. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa úspechu žalobcu v spore. Žalobca mal v konaní úspech v celom rozsahu a teda súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.