Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Cob-212-2019.pdf
PDF · 148.59 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/212/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: Emil Gonšor - EGO, s miestom podnikania 029 56 Zákamenné 766, IČO: 37 388 304, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Luciou Krausovou, advokátkou, so sídlom O. XXX/XX, XXX XX K., proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, v konaní o zaplatenie 1.509,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/12/2018-203 zo dňa 25. apríla 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/12/2018-203 zo dňa 25. apríla 2019 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému voči žalobcovi právo na 100% náhradu trov konania. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.509,40 Eur s príslušenstvom na tom základe, že dňa 27.6.2014 uzatvoril so žalovaným Poistnú zmluvu č. 511015761, predmetom ktorej bolo poistenie prevádzkovej zodpovednosti za škodu v znení poistnej zmluvy a Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú právnickými a podnikajúcimi fyzickými osobami. Počas prác vykonávaných pre spoločnosť INKUR Martin spol. s r.o. došlo dňa 8.12.2016 ku škodovej udalosti
- poškodeniu brány pohyblivou pracovnou plošinou vedenou zamestnancom žalobcu Q. I.. Tento zamestnanec disponuje dokladom obsluhy zdvíhacieho zariadenia a súčasne všetci zamestnanci žalobcu absolvovali školenie BOZP a OPP a boli oboznámení s pracoviskom, vrátane pravidiel pre pohyb po objektoch investora, aj s prevádzkou automatických brán. Spôsobená škoda bola odstránená a oprava bola vyfakturovaná v sume 1.509,40 Eur generálnemu dodávateľovi stavby spoločnosti SKANSKA SK a.s., ktorý predmetnú čiastku refakturoval spoločnosti INKUR Martin s.r.o. a táto následne refakturovala škodu žalobcovi. Žalovaný odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie. Žalovanému bola poistná udalosť nahlásená 9.12.2016 a dôvodom neuspokojenia nároku bola výluka z poistenia v zmysle čl. IV. ods. 1, písm. e) a r) poistných podmienok s tým, že podľa žalovaného je škoda krytá povinným zmluvným poistením. Žalobca uviedol, že pohyblivá plošina nenapĺňa znaky motorového vozidla, na dané zariadenie sa nevydáva žiadne osvedčenie ani iný obdobný preukaz.
2. Žalovaný sa v podanom odpore bránil tým, že žalobca nepreukázal zodpovednosť za škodu, pretože zo zápisu o škodovej udalosti vyplýva, že brána bola otvorená a v čase, keď cez ňu prechádzal Q. I. s plošinou, sa brána začala z neznámeho dôvodu zatvárať a pri svojom pohybe zachytila pracovnú plošinu, s ktorou už nestihol vyjsť. Z tohto zápisu nie je zrejmé pochybenie na strane zamestnanca, ktorý
riadil pracovnú plošinu. Žalovaný uviedol, že na škodovú udalosť sa vzťahuje výluka z poistenia podľa čl. IV., ods. 1, písm. e) a r) Všeobecných poistných podmienok, predmetná pracovná plošina má vlastný motor, a preto sa na ňu vzťahuje povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie.
3. Okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1.509,40 Eur titulom poistného plnenia, pričom argumentoval uzavretou poistnou zmluvou a tým, že došlo k škodovej udalosti prevádzkou plošiny, ktorá nepodlieha povinnému zmluvnému poisteniu, a uzavretá poistná zmluva sa tak na túto poistnú udalosť vzťahuje. Okresný súd primárne zdôraznil, že v danom konaní neboli odstránené pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu, pretože dokazovaním vykonaným výsluchom svedkov, ale predovšetkým videozáznamom a fotodokumentáciou, ktorá bola priložená do spisu, bolo preukázané, že došlo ku kontaktu plošiny s bránou. W. I., zamestnanec žalobcu, vypovedal, že týmto kontaktom k poškodeniu brány nedošlo, teda okresný súd nevedel ustáliť, či sa brána začala otvárať, lebo z dokumentácie a z charakteru preliačenia na bráne vyplýva, že ak bola plošina opretá o bránu a brána sa začala dvíhať, tak vtedy došlo k poškodeniu. Teda jednoznačne pri otváraní brány, ale vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, či brána ako taká bola poruchová, či ju diaľkovým ovládaním otvoril niekto iný ako samotný zamestnanec žalobcu, prípadne, či je možné, že kontaktom plošiny s bránou sa tá brána začala otvárať.
4. Okresný súd ďalej uviedol, že pokiaľ by aj žalobca bol aktívne legitimovaný, tak sa na danú poistnú udalosť v zmysle všeobecných poistných podmienok poistenie nevzťahuje, pretože spadá do výluk uvedených v čl. IV., ods. 1, písm. e), r). Podľa okresného súdu podlieha plošina povinnému zmluvnému poisteniu podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 381/2001 s použitím ust. § 23 ods. 3 zákona č. 725/2004 Z.z. a § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. s tým, že podľa § 2 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. sa motorovým vozidlom rozumie samostatné nekoľajové vozidlo s vlastným pohonom, čo je podľa okresného súdu daný prípad, ako aj iné nekoľajové vozidlo bez vlastného pohonu, pre ktoré sa vydáva osvedčenie o evidencii, technické osvedčenie vozidla alebo obdobný preukaz. Podľa okresného súdu sa na plošinu vydáva práve technické osvedčenie podľa § 23 ods. 3 zákona č. 275/2004, podľa ktorého osvedčenie o evidencii časť 1, osvedčenie o evidencii časť 2 sa vydáva vozidlám, ktoré podliehajú prihláseniu do evidencie vozidiel. Technické osvedčenie vozidla sa vydáva vozidlám, ktoré nepodliehajú prihláseniu do evidencie vozidiel. Obdobne bolo vyslovené aj stanovisko Ministerstva financií SR, a preto je v danom prípade na škodovú udalosť aplikovaná výluka v čl. IV., ods. 1, písm. r), že plošina podlieha povinnému zmluvnému poisteniu, ale aj výluka podľa čl. IV, ods. 1, písm. e), pretože plošina je motorové vozidlo určené na prevádzku na pozemných komunikáciách. Vo vzťahu k definícii pozemnej komunikácie si okresný súd pomohol definíciou zo zákona č. 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách. Pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na diaľnice, cesty, miestne komunikácie, účelové komunikácie. Tento zákon v § 22 ods. 1 hovorí, čo je účelová komunikácia, a síce, že účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch a objektoch. Uvedený záver podporne vyplýva aj z normy STN č. 736100 s tým, že pozemná komunikácia je komunikácia určená najmä na pohyb dopravných prostriedkov, cyklistov a chodcov a podľa dopravného významu a technickej hodnoty sa pozemné komunikácie triedia na diaľnice, rýchlostné cesty, cesty, miestne komunikácie a účelové komunikácie a pozemná komunikácia umožňuje dopravné spojenie výrobného závodu v uzavretých priestoroch, osamelých objektoch a podobne so sieťou pozemných komunikácií. Podľa okresného súdu, ak by aj žalobca bol aktívne legitimovaný, tak sa na poistnú udalosť vzťahujú vyššie citované výluky, a preto bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Vo výroku o trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalobcovi právo na 100%-nú náhradu trov konania.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca cestou právnej zástupkyne odvolanie. Podľa žalobcu sa nemožno stotožniť so záverom okresného súdu, že z vykonaného dokazovania nemožno ustáliť skutočnosť, či škoda bola spôsobená zamestnancom žalobcu Q. I.. Podľa žalobcu bolo výsluchmi svedkov ustálené, že s výnimkou Q. I. nikto nebol priamym svedkom poistnej udalosti a priebeh škodovej udalosti nebolo možné ustáliť ani videozáznamom z bezpečnostnej kamery. Jediným dôkazom je teda výsluch Q. I., z ktorého je zrejmé, že v čase škodovej udalosti bol operátorom pracovnej plošiny, pred bránou plošinu zabrzdil, čím sa vysunula vrchná časť plošiny a došlo k dotyku plošiny s bránou. Následným pohybom brány v kontakte s plošinou došlo k poškodeniu brány. Svedok ani raz nepoprel, že by k vzniku škodovej udalosti došlo práve jeho konaním. Svedok Q. I. taktiež potvrdil, že na ovládanie pracovnej plošiny a bezpečné nakladanie s ňou bol riadne vyškolený a napriek tomu vrchnú časť plošiny
pre potreby jej presunu nezaistil, čím pri brzdení došlo k jej posunu a následnému kontaktu s bránou. Podľa žalobcu nie je rozhodujúce, ako a kým bola brána uvedená do pohybu, ale to, že svedok Q. I., porušujúc podmienky prevádzkovania plošiny, priblížil túto k bráne natoľko, že došlo k dotyku plošiny a brány. Ak by svedok I. postupoval v súlade so všetkými bezpečnostnými pravidlami a zastavil plošinu v dostatočnej vzdialenosti od brány, bez ohľadu na to, či sa brána otvorila samovoľne, otvoril ju svedok Q. I., alebo bola otvorená niekým, kto disponoval diaľkovým ovládačom, nedošlo by k poškodeniu brány, pretože plošina by nebola v dotyku s bránou. Škoda tak bola spôsobená porušením povinností na strane zamestnanca žalobcu a tým je daná aktívna legitimácia žalobcu. Okresný súd tak z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
6. Žalobca ďalej v odvolaní zdôraznil, že pracovná plošina nie je motorové vozidlo, ani dopravný prostriedok, ale pracovný stroj, konkrétne technické zdvíhacie zariadenie skupiny A. Takéto zariadenie nie je určené na cestnú premávku a nie je možné ho schváliť na prevádzku v cestnej premávke, ani preň vydať osvedčenie o evidencii vozidla (technický preukaz), technické osvedčenie vozidla ani iný obdobný doklad. Zariadeniu sa vydáva len osvedčenie o zhode, čo však nie je doklad, ktorý zariadenie oprávňuje na prevádzku v cestnej premávke, ale doklad, v ktorom výrobca vyhlasuje, že zariadenie je bezpečné na používanie. Predmetný záver je vyslovený aj v liste Ministerstva dopravy a výstavby SR zo dňa 17.05.2017, ktorý okresný súd v odôvodnení rozsudku nevyhodnotil. Okresný súd vyhodnotil len list Ministerstva financií SR, v ktorom ministerstvo konštatuje zákonné podmienky pre povinné zmluvné poistenie motorového vozidla, nie pracovného stroja. Zákon č. 381/2001 Z.z. preto nemožno aplikovať na pracovnú plošinu, nakoľko táto nie je motorovým vozidlom. Žalovaná strana na podporu svojich tvrdení o tom, že pracovná plošina podlieha povinnému zmluvnému poisteniu, nepredložila ani jednu poistnú zmluvu. Žalobca naopak predložil vyjadrenia popredných predajcov týchto pracovných strojov, ktorí potvrdili, že povinné zmluvné poistenie pre pracovné stroje nezabezpečujú. Obdobnou otázkou sa zaoberal Okresný súd Bratislava II. a následne Krajský súd v Bratislave vo veci sp. zn. 14Co/68/2011 (v súvislosti so vysokozdvižným vozíkom, ktorý však z hľadiska kategorizácie patrí rovnako tak medzi pracovné stroje v skupine technických zdvíhacích zariadení skupiny A) a skonštatovali, že takéto zariadenie nie je motorovým vozidlom v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. a zaraďovanie takéhoto zariadenia medzi motorové vozidlá je v rozpore so zákonným ustanovením § 2 písm. a) tohto zákona. Súdy konštatovali, že týmto zariadeniam sa osvedčenie o evidencii vozidla, technické osvedčenie vozidla ani iné obdobné doklady nevydávajú a tieto zariadenia sú zaraďované do kategórie pracovných strojov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je podľa žalobcu zrejmé, za základe akých dôkazov dospel okresný súd k úplne opačnému záveru napriek tomu, že žalobca na predmetné rozhodnutia poukázal. Podľa žalobcu preto výluky z poistenia na danú škodovú udalosť nemožno aplikovať, pretože plošina, ktorou bola škoda spôsobená, nie je motorovým vozidlom, ale pracovným strojom, na ktorý sa povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel nevzťahuje. Rozhodnutie okresného súdu preto vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a s ohľadom na neodôvodnený odklon od ustálenej súdnej praxe považuje žalobca rozsudok za arbitrárny. Žalobca tak navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobe vyhovel.
7. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu nesúhlasil s dôvodmi podaného odvolania žalobcu. Vo vzťahu k výpovedi svedka - zamestnanca žalobcu žalovaný zvýraznil, že svedok uviedol, že ...„Ako ja som zabrzdil a tá horná časť sa vysunula z tej plošiny, tak došlo k dotyku s bránou, ktorá sa začala dvíhať. V tom čase, ako došlo k dotyku plošiny s bránou, tam nenastala žiadna škoda. Škoda nastala až vtedy, keď sa tá brána začala dvíhať... Tá brána išla samovoľne hore, ja som ju nezdvihol, diaľkový ovládač som ani nemal... Dotykom tejto plošiny s touto bránou sa určite nezačala brána dvíhať, nesúviselo to s týmto dotykom, vtedy ani žiadna škoda nenastala". Ani z videozáznamu sa nedal vyhodnotiť priebeh škodovej udalosti, a preto nie je možné tvrdiť, že Q. I.kodu spôsobil. Žalovaný poukazuje aj na zápis o škodovej udalosti, v ktorom zamestnanec žalobcu uviedol, že brána bola otvorená a v čase, keď cez ňu prechádzal, sa z neznámeho dôvodu začala zatvárať a pri svojom pohybe zachytila pracovnú plošinu, s ktorou už nestihol vyjsť. Žalovaný ďalej uviedol, že ak predmetná pracovná zdvíhacia plošina má vlastný pohon, podlieha nielen podľa názoru žalovaného, ale aj podľa názoru Ministerstva financií SR povinnosti uzavrieť na ňu PZP, pričom žalobcovi aj odporučilo uzavrieť PZP alebo iný typ zodpovednostného poistenia, a teda sa na predmetnú škodovú udalosť v zmysle Všeobecných poistných podmienok vzťahuje výluka uvedená v ČI. IV. ods. 1 písm. e) a r). Podľa žalovaného pohyblivá plošina v zmysle zákonnej definície podkategórie PS prílohy č. 1 k zákonu č. 725/2004 Z.z. je zaradená do kategórie pracovných strojov, čo odzrkadľuje aj metodika žalovaného. Motorové vozidlá s vlastným pohonom alebo bez vlastného pohonu v zmysle zákona č. 315/1996 Z.z. z konštrukčného hľadiska a technicko-
prevádzkových podmienok zodpovedajú prevádzke na pozemných komunikáciách s podmienkou, že podliehajú evidencii vozidiel. Motorovým vozidlom sú zásadne nekoľajové vozidlá bez vlastného pohonu, pre ktoré sa vydáva osvedčenie o evidencii vozidla, technické osvedčenie alebo obdobný preukaz bez ohľadu na to, či toto nekoľajové motorové vozidlo má či nemá evidenčné číslo. Z hľadiska posúdenia motorového vozidla za motorové vozidlo nie je rozhodné, na ktorom druhu pozemnej komunikácie sa vozidlo obvykle používa, to znamená, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje aj na motorové vozidlá, ktoré sú ich držiteľmi určené k prevádzke v uzavretých priestoroch a objektoch organizácií. Pohyblivá pracovná plošina, ktorá sa pohybuje v interiérových priestoroch (sklad, hala), nemusí síce byť zapísaná do evidencie vozidiel, no v zmysle § 23 ods. 3 zákona č. 725/2004 Z.z. o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách by jej malo byť vydané technické osvedčenie vozidla, pričom od okamihu jeho vydania ide o motorové vozidlo v zmysle zákona o PZP. Žalovaný je presvedčený, že vlastník, držiteľ, prevádzkovateľ plošiny je povinný uzavrieť poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom a škoda spôsobená plošinou je predmetom akéhokoľvek povinného, zákonného alebo povinne zmluvného poistenia, ale nie je možné si ju nárokovať a spravodlivo požadovať z PZ č. 511074920 žalobcu, keď sa jedná o výluku z poistenia. Žalobca tak žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Martin potvrdil a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100%.
8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 05.08.2019 uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi uvedenými žalovaným v jeho vyjadrení. Stanovisko Ministerstva financií je fakultatívne, teda nie povinné. Žalovaný nenapadol stanovisko Dopravného úradu, ktorý napísal, že na dané vozidlo sa nevydáva osvedčenie ani iný doklad. Uvedené vyplýva z vyjadrenia riaditeľa tohto úradu zo dňa 20.6.2019. Podmienka evidencie sa na daný stroj nevzťahuje, keďže nepodlieha evidencii. Žalobca tak žiadal v zmysle § 366 písm. c) a d) zobrať do úvahy e-mail riaditeľa dopravného úradu zo dňa 20.6.2019 a e-mail a následné vyjadrenie Ministerstva financií SR zo dňa 27.6.2019, ktoré dôkazy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, pretože mu boli doručené až po termíne odvolacieho konania.
9. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu poukázal na to, že žaloba bola podaná na Okresnom súde v Martine dňa 02.02.2018 a uznesením zo dňa 25.05.2018 okresný súd zrušil platobný rozkaz a vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili, uviedli ďalšie skutočnosti, označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pretože na neskôr predložené dôkazy a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Následne Okresný súd Martin vo veci nariadil pojednávanie na 10.01.2019, ktoré bolo odročené na termín 21.02.2019 s tým, že stanovil lehotu na použitie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany do 31.01.2019 s poučením, že na neskôr predložené súd nemusí prihliadať. Pojednávanie zo dňa 21.02.2019 bolo odročené na 22.03.2019 z dôvodu výsluchu svedka a zabezpečenia kamerového záznamu, ktoré pojednávanie bolo z dôvodu nepredloženia kamerového záznamu odročené na 25.04.2019. Na pojednávaní dňa 25.04.2019 bol prehratý kamerový záznam, bol daný stranám priestor na vyjadrenie, súd dal poučenie podľa § 153 CSP, bolo vyhlásené uznesenie, ktorým bolo dokazovanie skončené, a bol vyhlásený rozsudok, ktorým Okresný súd Martin žalobu zamietol. Žalobca proti rozsudku podal odvolanie zo dňa 21.06.2019, v ktorom sa vyjadril k nedostatku aktívnej legitimácie a výluke z poistenia a žiadal, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Martin zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, pričom opäť nezobral do úvahy skutočnosť, že žalobca žalobou žiadal viac, keď nezohľadnil spoluúčasť dohodnutú v poistnej zmluve. Žalobca podaním zo dňa 15.08.2019 zaslal doplnenie dôkazov (e-mailová komunikácia z obdobia 20. jún 2019 - 27. jún 2019). Žalovaný poukazuje na to, že žaloba bola zamietnutá predovšetkým z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie. Len v prípade, že by aktívna legitimácia bola daná, okresný súd zastáva názor, že sa na poistnú udalosť poistenie nevzťahuje v zmysle všeobecných poistných podmienok. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že ak na pojednávaní dňa 10.01.2019 súd stanovil záväznú procesnú lehotu do 31.01.2019 na procesné úkony strán, procesným následkom nedodržania koncentrovanej sudcovskej lehoty nastala procesná preklúzia práva žalobcu uplatniť v prebiehajúcom konaní ako aj po skončení konania skutkové tvrdenia či nové dôkazy. Žalovaný má za to, že žalobca bol povinný označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností najneskôr do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým sa vyhlasuje dokazovanie za skončené. Žalobca najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania predmetné listinné dôkazy nepreukázal, pritom mohol. Odvolací súd podľa názoru žalovaného nemôže prihliadať na dôkazy predložené alebo označené v odvolacom konaní, keďže skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, nemôžu byť v zásade odvolacím dôvodom. Z tohto dôvodu nie je možné v danom prípade aplikovať § 366 ods. c) a d) CSP, nakoľko nové dôkazy sú z obdobia po vyhlásení rozsudku, žalobca mal možnosť, dostatok času, aby si predmetný dôkaz zabezpečil v priebehu
celého konania, aby ešte pred skončením dokazovania navrhol a požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu zabezpečenia predmetného dôkazu, čo neučinil, a o predmetnom dôkaze sa počas celého konania ani nezmienil.
10. Žalobca v dodatočnom vyjadrení zo dňa 27.09.2019 uviedol, že tvrdenie okresného súdu, že dokazovaním nebolo preukázané, či brána ako taká bola poruchová, je nesprávne, pretože žalobca predložil platnú revíznu správu o bezporuchovosti a funkčnosti brány. Svedok I. sám vypovedal, že nemal diaľkové ovládanie a mohol teda bránu otvoriť a zablokovať a odblokovať len ručne, kedy je nemožné bránu akýmkoľvek spôsobom dať do pohybu. Brána je konštruovaná tak, že ak zacíti odpor, začne sa otvárať, aby niekoho nepritlačilo, čo je aj tento prípad. Pri náraze sa brána dala do pohybu hore, p. I. začal cúvať, zachytila za výstupok na zábradlí a urobila preliačinu. Ak by p. I. bránu ručne zablokoval, nemohla sa dať do pohybu ani žiadnym ovládaním. Škoda sa stala kontaktom plošiny, ktorú ovládal p. I., ktorý nezosadol z plošiny, nezablokoval ju a predpokladal, že ju zrejme prejde v čase, kedy bola otvorená, ale keď prišiel k bráne, plošina narazila, brána zacítila odpor a začala sa dvíhať a zachytila o výstupok na zábradlí. Samotný p. I.kodu nahlásil a chcel sa s údržbou dohodnúť na oprave, čo oni odmietli a následne kontaktovali žalobcu. Okresný súd nezobral za dostačujúci ani list Ministerstva dopravy zo dňa 17.5.2017, ale sa odvoláva na odporúčacie stanovisko Ministerstva financií, ktoré však nie je záväzné. Žalobca preto opätovne požiadal o výklad Ministerstvo dopravy, ktoré potvrdilo, že na uvedenú plošinu sa nevydáva žiadne osvedčenie, a teda sa ani neeviduje, ani nepoisťuje. Na Slovensku je cca 20.000 takýchto plošín a ani jedna nemá PZP. Žiadny súd nemôže rozhodnúť v rozpore so zákonom, že na plošinu sa vydáva technické osvedčenie o evidencii, či prihlásenie do evidencie, keď úrady, ktoré to majú v kompetencii, to odmietajú, pretože im to nedovoľuje zákon. Žalobca tak žiadal žalobe vyhovieť.
11. Na doručené vyjadrenie žalobcu žalovaný písomne nereagoval.
12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
13. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/212/2019-275 zo dňa 20.01.2020 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
14. Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
15. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
16. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov, ktoré v podanom odvolaní vymedzil žalobca, keď namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K
tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak odvolateľ v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov". Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.". Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.
19. Žalobca v odvolaní nesúhlasil s konštatovaním okresného súdu, že z vykonaného dokazovania nemožno ustáliť, že by škoda bola spôsobená zamestnancom žalobcu Q. I., ktorý, ak by zastavil plošinu v dostatočnej vzdialenosti od brány, tak by nedošlo k jej poškodeniu bez ohľadu na to, či sa dala do pohybu samovoľne alebo bola ovládaná niekým iným. Krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom a za viazanosti okresným súdom zisteným skutkovým stavom v zmysle ust. § 383 CSP dospel k obdobnému záveru ako súd prvej inštancie. Krajský súd zvýrazňuje, že podľa zápisu o škodovej udalosti zo dňa 08.12.2016 (č.l. 14 spisu) bol vznik škodovej udalosti popísaný tak, že pri presune pohyblivej pracovnej plošiny vychádzal p. I. s plošinou cez bránu haly von - k miestu práce, brána bola otvorená a v čase, keď cez ňu prechádzal, sa z neznámeho dôvodu brána začala zatvárať a pri svojom pohybe zachytila pracovnú plošinu, s ktorou už nestihol vyjsť. Svedok Q. I., ktorý bol vypočutý v konaní pred okresným súdom (Zápisnica z pojednávania zo dňa 21.2.2019, č.l. 161 - 163 spisu), uviedol, že po tom, ako zabrzdil pred bránou, tak sa horná časť plošiny vysunula, došlo k dotyku s bránou, ktorá sa začala dvíhať. Ďalej výslovne uviedol, že ...„v tom čase, ako došlo k dotyku plošiny s bránou, tam nenastala žiadna škoda. Škoda nastala až vtedy, keď sa brána začala dvíhať." Svedok ďalej uviedol, že pri tom, ako sa tá brána začala dvíhať, tak horná časť zavadila o niečo na plošine a brána sa poškodila, a že dotykom plošiny s bránou sa určite nezačala brána dvíhať, nesúviselo to s tým dotykom, vtedy ani žiadna škoda nenastala. Poukázať možno tiež na výpoveď svedka Y. O. na tom istom pojednávaní pred okresným súdom, ktorý uviedol, že síce nebol svedkom škodovej udalosti, ale pozeral kamerový záznam, z ktorého videl, že plošina je v blízkosti brány, pravdepodobne chceli s tou plošinou vychádzať von a brána sa začala otvárať. Svedok predpokladal, že niekto dal pokyn na otvorenie brány buď cez diaľkové ovládanie alebo fyzicky tú bránu otvoril. Svedok ďalej uviedol, že ten, kto pracoval na plošine, takýto ovládač nemal, pretože to boli externí zamestnanci. Ďalej uviedol, že na zázname nebolo vidieť,
že by ten, kto ovládal plošinu, do tej brány buchol, je tam vidieť, že plošina prišla do blízkosti brány a tá sa začala otvárať.
20. Z takto vykonaného dokazovania potom krajský súd dospel k obdobným záverom ako súd prvej inštancie, a síce, že nebolo zistené, že by k poškodeniu brány došlo len samotným kontaktom plošiny, ktorú obsluhoval svedok I., s bránou. Z vykonaného dokazovania plynie, že k poškodeniu brány došlo až po tom, ako sa brána začala otvárať, pričom v konaní nebola ustálená príčina, prečo v danom čase došlo k otvoreniu brány. V tejto súvislosti považuje za potrebné krajský súd zvýrazniť ďalšie vyjadrenie svedka I., ktorý uviedol, že brána sa nezačala dvíhať z dôvodu dotyku plošiny s bránou a vtedy ani žiadna škoda nenastala. Žalobca, ktorý v konaní uplatňoval nárok na plnenie z poistnej zmluvy, ktorú mal uzatvorenú so žalovaným, bol povinný v konaní preukázať existenciu predpokladov, na základe ktorých by žalovanému ako poisťovni vznikla povinnosť z uzatvorenej poistnej zmluvy plniť. Jedným z takýchto predpokladov je aj preukázanie zodpovednosti žalobcu za spôsobenú škodu, ktorá okolnosť však vykonaným dokazovaním preukázaná nebola.
21. Žalobca v písomnom vyjadrení po uplynutí odvolacej lehoty (vyjadrenie z č.l. 257, datované dňa 27.09.2019) uviedol, že ak by p. I., ktorý obsluhoval predmetnú plošinu, bránu ručne zablokoval, tak by sa nedala do žiadneho pohybu, a to ani diaľkovým ovládaním. Žalobca tak v tomto dodatočnom vyjadrení uviedol tvrdenie, že svedok I., ktorý obsluhoval predmetnú plošinu, mal predtým, ako prešiel cez bránu s plošinou, bránu ručne zablokovať, aby nedošlo k jej pohybu počas prejazdu plošiny. Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu žalobcu uvádza krajský súd, že sa jedná o tvrdenie, ktoré nebolo žalobcom uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie, a zároveň sa nejedná o tvrdenie, ktoré by zo strany žalobcu bolo uvedené ako odvolací dôvod do okamihu uplynutia lehoty na podanie odvolania. Krajský súd v tomto smere zvýrazňuje ust. § 365 ods. 3 CSP, podľa ktorého možno odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Zároveň vo vyvolanom odvolacom konaní môžu byť z odvolacích dôvodov žalobcu vzaté do úvahy len tie, ktoré nemali charakter novo tvrdených skutočností neuvádzaných žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie. Rozsudok okresného súdu mohol byť preto posudzovaný na základe podaného odvolania len v medziach tých odvolacích dôvodov, ktoré nemali charakter skutočností neuplatnených pred súdom prvej inštancie. V prejednávanom prípade nebol daný žiaden z dôvodov v zmysle ust. § 366 CSP, len za naplnenia ktorých by v odvolaní bolo možné použiť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na zákonnú koncentráciu konania, upravenú v ust. § 154 CSP, v zmysle ktorého možno uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, ktoré uznesenie bolo okresným súdom vyhlásené na pojednávaní dňa 25.04.2019 (zápisnica založená na č.l. 195 - 197 spisu). Krajský súd ako súd odvolací bol preto v zmysle ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Krajský súd zvýrazňuje, že koncepcia odvolacieho konania vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, v ktorom je obmedzené právo strany použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli stranou včas uplatnené pred súdom prvej inštancie. Žalobca mal v konaní pred okresným súdom vytvorené možnosti tieto prostriedky použiť a ak túto možnosť nevyužil, nebol pre krajský súd vytvorený priestor, aby v rámci odvolacieho konania tieto novo tvrdené prostriedky procesného útoku preskúmaval.
22. K argumentácii žalobcu v dodatočne podanom vyjadrení zo dňa 27.09.2019, podľa ktorej sa brána dala do pohybu hore po náraze, keďže je konštruovaná tak, že ak zacíti odpor, tak sa začne otvárať, aby niekoho nepritlačilo, je potrebné, obdobne ako vo vzťahu k jeho tvrdeniu o povinnosti svedka I. zablokovať bránu pred tým, ako cez ňu prešiel plošinou, zvýrazniť, že sa jedná o tvrdenie, ktoré nebolo žalobcom uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Napriek tomu uvádza krajský súd, že táto argumentácia je spochybnená vyjadrením svedka I., že dotykom plošiny s bránou sa určite brána nezačala dvíhať. K záveru o spochybnení aktívnej legitimácie žalobcu v kontexte jeho zodpovednosti za spôsobenú škodu krajský súd poukazuje aj na ďalšie skutočnosti vyplývajúce z výpovede svedka I. na pojednávaní, ktorý uviedol, že k opretiu plošiny o bránu došlo vo výške zhruba štvrtej lamely a brána sa až následne začala dvíhať a poškodila tretiu lamelu zospodu.
23. V ďalšej časti podaného odvolania žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie ohľadom charakteru pracovnej plošiny s tým, že podľa žalobcu sa nejedná o motorové vozidlo, vo vzťahu ku ktorému by bolo potrebné uzatvorenie zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. Krajský súd k tejto odvolacej argumentácii žalobcu považuje za
potrebné poukázať na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý pri zamietnutí žaloby žalobcu prioritne vychádzal zo záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, keď uviedol, že ak by aj žalobca bol aktívne legitimovaný, tak sa poistenie v zmysle všeobecných podmienok na danú udalosť nevzťahuje. S ohľadom na tento záver, s ktorým sa v zmysle vyššie uvedených konštatovaní stotožnil aj krajský súd, je potom bez právnej relevancie zaoberať sa otázkou, či sa v prípade predmetnej pohyblivej pracovnej plošiny jednalo o motorové vozidlo, vo vzťahu ku ktorému by bola daná povinnosť uzatvoriť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení v zmysle uvedeného zákona. Napriek tomu však krajský súd považuje za potrebné uviesť, že otázka skúmania, či sa na predmetnú plošinu vzťahujú povinnosti uzavrieť povinné zmluvné poistenie, má relevanciu len vo vzťahu k posúdeniu, či na danú udalosť dopadá výluka zakotvená v čl. 4 ods. 1. písm. r) Všeobecných poistných podmienok. V zmysle tohto ustanovenia Všeobecných poistných podmienok sa poistenie nevzťahuje na škodu, z ktorej vyplývajúce nároky sú predmetom akéhokoľvek povinného zákonného alebo povinne zmluvného poistenia. Žalovaný však v konaní namietal aj existenciu ďalšej výluky z poistenia podľa čl. 4 ods. 1. písm. e) Všeobecných poistných podmienok, podľa ktorej sa poistenie nevzťahuje na škodu spôsobenú alebo vyplývajúcu z vlastníctva, správy alebo prevádzky akéhokoľvek motorového vozidla poisteným alebo ním poverenou osobou. Pre posúdenie otázky, či sa na predmetnú udalosť vzťahuje výluka podľa tohto článku, je relevantná definícia motorového vozidla, ktorá je súčasťou Všeobecných poistných podmienok v čl. 2 bod 2., ktorý motorové vozidlo definuje ako akýkoľvek pozemný dopravný prostriedok s vlastným pohonom, príves alebo náves (vrátane akéhokoľvek zariadenia na ňom pripevnenom), ktoré je používané alebo je určené na používanie na pozemných komunikáciách. Žalobca pritom svoju odvolaciu argumentáciu sústredil do námietky, že predmetná pracovná plošina nie je motorovým vozidlom, na ktoré by sa vzťahovala povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie, čím svoje námietky koncentroval do nepreukázania existencie výluky z poistenia v zmysle čl. 4 ods. 1. písm. r) Všeobecných poistných podmienok. Okresný súd ale v odvolaním napadnutom rozsudku konštatoval, že vo veci je aplikovateľná aj výluka podľa čl. 4 ods. 1. písm. e) Všeobecných poistných podmienok, pretože plošina je motorové vozidlo a je určená na prevádzku na pozemných komunikáciách, s odkazom na čl. 2. bod 2. Všeobecných poistných podmienok. Tento záver okresného súdu žalobca v podanom odvolaní nenapadol a za viazanosti odvolacím súdom žalobcom vymedzenými odvolacími dôvodmi, tak tento záver ani nepodlieha prieskumu krajského súdu ako súdu odvolacieho. Z uvedeného, za situácie, kedy existenciu výluky podľa tohto ustanovenia všeobecných poistných podmienok žalobca v podanom odvolaní nenamietal, je bez právnej relevancie aj jeho odvolacia námietka, s poukazom na rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II a Krajského súdu v Bratislave, v ktorých malo byť konštatované, že takéto zariadenie nie je motorovým vozidlom v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. Pre posúdenie otázky danosti výluky podľa čl. 4 ods. 1. písm. e) Všeobecných poistných podmienok je právne irelevantné, či sa na predmetnú pracovnú plošinu vzťahuje alebo nevzťahuje povinnosť uzavretia povinného zmluvného poistenia a relevantné je len to, či táto plošina spĺňa definíciu motorového vozidla, ktorá je obsiahnutá v čl. 2 ods. 2. Všeobecných poistných podmienok, ktorá definícia je odlišná od definície v ust. § 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z.
24. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 05.08.2019 argumentoval odkazom na vyjadrenie riaditeľa dopravného úradu zo dňa 20.6.2019 a odkazom na e-mail a následné vyjadrenie Ministerstva financií SR zo dňa 27.6.2019, ktoré dôkazy podľa svojho vyjadrenia nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, pretože mu boli doručené až po termíne odvolacieho konania a ktoré tak žiadal pripustiť v zmysle úpravy § 366 CSP. Vo vzťahu k tejto žiadosti žalobcu krajský súd uvádza, že z odvolacích dôvodov žalobcu môžu byť v odvolacom konaní vzaté do úvahy len tie, ktoré nemali charakter novotvrdených skutočností neuvádzaných žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré boli odvolateľom použité najneskôr v podanom odvolaní.
25. V prejednávanom prípade, ako už bolo krajským súdom konštatované, nie je daný žiadny z dôvodov v zmysle vyššie uvedeného ust. § 366 CSP, keď z vyjadrenia žalobcu nevyplýva, prečo tieto doklady nemohol zabezpečiť skôr. Konanie vo veci začalo podaním žaloby datovanej dňa 31.01.2018. Z uvedených žalobcom predložených listín ale je zrejmé, že žalobca o stanovisko dopravného úradu žiadal až po doručení rozsudku okresného súdu a tieto dôkazy, dodatočne predložené žalobcom ako príloha jeho podania zo dňa 05.08.2019, boli ako prostriedky procesného útoku žalobcu uplatnené až po uplynutí lehoty na podanie odvolania. V danom prípade preto ani nie je namieste skúmať naplnenie predpokladov pre ich uplatnenie zakotvených v ust. § 366 CSP, keď zároveň toto ustanovenie dopadá len na prostriedky procesného útoku uplatnené v podanom odvolaní, keďže v zmysle ust. § 365 ods. 3 CSP je možné odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Odvolací súd bol potom v zmysle ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Okrem toho je potrebné zvýrazniť, že tieto dodatočne predložené listiny mali preukázať žalobcom tvrdenú skutočnosť, že na predmetný stroj nedopadá povinnosť uzatvorenia povinného zmluvného poistenia, ktorá skutočnosť však, s ohľadom na vyššie uvedené závery krajského súdu, nemala dopad na vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu.
26. Žalobca v podanom odvolaní uviedol tiež námietku, že rozhodnutie okresného súdu predstavuje odklon od ustálenej súdnej praxe a z tohto dôvodu považuje žalobca rozsudok za arbitrárny. Krajský súd vo vzťahu k tejto námietke zvýrazňuje, že s ohľadom na záver o nepreukázaní aktívnej legitimácie žalobcu a na záver o danosti výluky z poistenia v zmysle čl. 4 ods. 1. písm. e) Všeobecných poistných podmienok neboli v danom prípade aplikovateľné závery rozsudkov Okresného súdu Bratislava II a Krajského súdu v Bratislave, na ktoré žalobca poukazoval. Okrem toho je potrebné zvýrazniť, že za ustálenú súdnu prax možno považovať výlučne rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, kam patria predovšetkým rozhodnutia dovolacieho súdu, vyjadrené predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu, prípadne ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 6/2017). Ak teda žalobca v podanom odvolaní namietal odklon od rozhodnutí Okresného a Krajského súdu v Bratislave, tak nie je možné konštatovať, že by sa malo jednať o odklon od ustálenej súdnej praxe.
27. K námietkam žalobcu, ktorý spochybňoval závery súdu prvej inštancie a ich odôvodnenie v odvolaním napadnutom rozsudku s konštatovaním o jeho arbitrárnosti, krajský súd uvádza, že nezistil opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nepochybne patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Zároveň však judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký argument, ktorý pre rozhodnutie vo veci samej nie je podstatný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd SR opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným a dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Neobstojí námietka, že by v rozhodnutí okresného súdu chýbalo logické vysvetlenie, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol relevantné skutkové zistenia a uviedol právne predpisy, na základe ktorých posudzoval uplatnený nárok žalobcu. Rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keď sa súd v skutkovej a právnej rovine zaoberal nosnou argumentáciou sporových strán a túto argumentáciu, aj pokiaľ išlo o tvrdenia žalobcu, riadne vyhodnotil. Okresný súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel a význam v kontexte relevantných zistení o skutkovom stave vo veci. Z judikatúry ÚS SR vyplýva, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo o arbitrárnosti rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06). Okrem toho krajský súd považuje za potrebné poukázať, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (Stanovisko občiansko-právneho kolégia NS SR č. 2 zo dňa 03. decembra 2015, Zbierka Stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016). V danom prípade napadnutý rozsudok okresného súdu i čo do odôvodnenia spĺňal kritériá vecne správneho rozhodnutia za dostatočného rešpektovania ust. § 220 ods. 2 CSP.
28. Krajský súd na základe uvedeného odvolacie dôvody žalobcu nevyhodnotil ako dôvodné a pristúpil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP k potvrdeniu rozsudku okresného súdu vo výroku I., ktorým okresný súd žalobu zamietol. Výrok II. tohto rozsudku okresného súdu, ktorým bola žalovanému voči žalobcovi priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%, nebol odvolaním žalobcu osobitne napadnutý, a preto tento výrok, ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej, bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne správny.
29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov tohto odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.