Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Cb-24-2015.pdf
PDF · 78.39 KB
Case nature
Subarea
9Cb/24/2015
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu: I & R KONKURZY a REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, ako správca konkurznej podstaty úpadcu ELTOS, s.r.o., so sídlom ul. P. Mudroňa 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 385 808, zastúpenému IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanému: Mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 1989/41, 031 42 Liptovský Mikuláš, IČO: 00 315 524, zastúpenému HADBÁBNA & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina, IČO: 47 249 722, v spore o zaplatenie 19 616,89 EUR s príslušenstvom, o návrhu na pokračovanie v konaní a späťvzatí žaloby, takto
rozhodol:
I. Súd p o k r a č u j e v konaní prerušenom uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/24/2015 zo dňa 23. 05. 2019.
II. Konanie s a z a s t a v u j e.
III. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 100 %, o výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 16. 01. 2015 žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáha zaplatenia pohľadávky vo výške 19 616,89 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Uznesením sp. zn. 9Cb/24/2015 zo dňa 23. 05. 2019, právoplatným dňa 24. 05. 2019, súd podľa § 163 ods. 1 Civilného sporového poriadku prerušil konanie z dôvodu, že strany zhodne navrhli odročenie pojednávania.
3. Dňa 22. 07. 2019 doručil žalobca súdu návrh na pokračovanie v konaní spolu so späťvzatím žaloby. V návrhu uviedol, že správcovi bolo zo strany veriteľského výboru úpadcu uložené stanovisko ako ďalej postupovať v prerušenom konaní. Navrhol, aby súd žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Argumentoval tým, že má osobitné postavenie ako správa v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, ktorý konajúc s odbornou starostlivosťou na základe dokumentácie vedenej úpadcom za obdobie pred vyhlásením konkurzu, ako aj z obsahu reštrukturalizačného spisu vyhodnotil, že úpadca má voči žalovanému dôvodne uplatnenú pohľadávku v predmetnom konaní. V čase podania žaloby na súde nemal vedomosť o ďalšom prebiehajúcom konaní (9Cb/137/2014). Ani o tom, že pohľadávka, ktorej zaplatenia sa domáha mala byť v období pred vyhlásením konkurzu postúpená z úpadcu na iný subjekt (spoločnosť AKT, s.r.o.) na základe zmluvy o postúpení zo dňa 03. 01. 2012. Správca touto zmluvou v relevantnom období nedisponoval. Nebola súčasťou dokumentácie odovzdanej správcovi zo strany úpadcu. Za daných okolností sa nemal ako preukázateľne dozvedieť, že pohľadávky mala byť postúpená úpadcom na inú osobu ešte v roku 2012. Disponoval listinami, ktoré odôvodnene vyvracali postúpenie pohľadávky. Žalovaný mu neposkytol informáciu, že by úpadca
nebol veriteľom pohľadávky. Z výsledku právoplatne skončeného konania 9Cb/137/2014 je zrejmé, že pohľadávka bola dôvodná a tunajším súdom priznaná v rozsahu, v akom sa žalobca domáhal jej priznania v predmetnom konaní. Samotný nárok bol dôvodný, avšak z dôvodu jeho postúpenia, o ktorom nemali strany sporu vedomosť, nepatril úpadcovi. Ďalej žalobca poukázal na to, že ak by v relevantnom období mal preukázateľne vedomosť o postúpení pohľadávky úpadcu na tretiu osobu pred vyhlásením konkurzu, žalobu by na súd nepodal. Uvedené skutočnosti považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby súd žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
4. K návrhu na pokračovanie a späťvzatiu žaloby sa vyjadril žalovaný podaním doručeným dňa 22. 08. 2019, v ktorom uviedol, že dôvod na prerušenie konania pominul. Súhlasí so zastavením konania na základe späťvzatia žaloby, ale trvá na priznaní nároku na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Žalobca berie žalobu späť z dôvodu, že by v spore s najväčšou pravdepodobnosťou nemal úspech. Skonštatoval, že sú naplnené dôvody podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z ktorých možno vyvodiť, že stranou, ktorá zavinila zastavenie konania je žalobca. Dôvody uvádzané žalobcom ako dôvody hodné osobitného zreteľa neobstoja. Nemožno ich považovať za dôvody v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku. Fakt, že žalobca vystupuje ako správca nič nemení na jeho procesných povinnostiach vo vzťahu k výsledku konania. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že mal mať správca iné, favorizované procesné postavenie, pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania. Žalovaný uviedol, že v predmetnom konaní mu vznikli trovy a nie je spravodlivé ani zákonné, aby ich znášal len z dôvodu, že žalobca začal súdne konanie, v ktorom nemohol byť úspešný, keď nemal k dispozícii všetky podklady. To, že žalobca nemal k dispozícii potrebnú dokumentáciu o postúpení pohľadávky, je len v rovine jeho tvrdení, bez predloženia relevantného dôkazu. Žalovaný nemal právnu povinnosť informovať žalobcu, že mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky a že si ju voči nemu uplatňuje iný subjekt. Postúpenie pohľadávky je vecou veriteľa. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd v konaní pokračoval a súčasne konania zastavil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. § 163 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) (1) Ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace. (2) Ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.
6. Uznesením zo dňa 23. 05. 2019, právoplatným dňa 24. 05. 2019, bolo predmetné konanie prerušené. Keďže dňa 22. 07. 2019 podal žalobca návrh na pokračovanie v konaní, súd rozhodol o pokračovaní v konaní, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
Žalobca môže vziať žalobu späť.
Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 21. 08. 2019 vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol o zastavení konania (výrok II. tohto uznesenia).
9. § 262 ods. 1 CSP
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Späťvzatie žaloby predstavuje subjektívnu (t. j. zavinenú) skutočnosť, s ktorou zákon spája zastavenie konania. Súd pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania vychádzal z § 256 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania je však povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Žalobca v späťvzatí ako dôvod uviedol, že v čase podania žaloby nemal vedomosť, ani dokumentáciu o postúpení pohľadávky úpadcu na tretiu osobu pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Preto navrhuje, aby súd žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania (§ 257 CSP). S tým žalovaný nesúhlasí, trvá na priznaní nároku voči žalobcovi v rozsahu 100 % (§ 256 ods. 1 CSP). Argumentuje tým, že dôvody uvádzané žalobcom nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. Za daných okolností možno pričítať procesné zavinenie na zastavení konania žalobcovi. Nárok na náhradu trov konania tak vznikol protistrane (žalovanému). Preto súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia. O výške trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím.
11. Súd sa pred rozhodnutím o priznaní nároku na náhradu trov konania (výrok III. uznesenia) zaoberal, či existujú 1./ dôvody hodné osobitného zreteľa (napr. neprimeraná tvrdosť, podiel strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu) a 2./ výnimočné okolnosti, aby súd náhradu trov konania nepriznal žalovanému (§ 257 CSP) vo vzťahu k a/ k druhu konania (charakteru konania) alebo b/ určitej procesnej situácii. Žalobca argumentoval osobitosťou subjektu na strane žalobcu (správca konkurznej podstaty úpadcu) a informáciami, ktorými disponoval správca od úpadcu pred podaním žaloby (pôvodný veriteľ pohľadávky). Predmetom sporu bolo zaplatenie pohľadávky úpadcu (zhotoviteľa) zo zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným (objednávateľom) titulom časti ceny diela (odplaty). Ide o bežný druh sporu v agende obchodných vecí. Žalobca sa najneskôr 8. 9. 2015 (čl. 65/rub) medzi 1. a 2. pojednávaním dozvedel, že podľa tvrdenia obchodnej spoločnosti AKT s.r.o. (IČO: 45 954 496) mala byť pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená úpadcom vyššie uvedenej spoločnosti (z návrhu žalovaného na prerušenie a zastavenie konania). V konaní Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/137/2014, v ktorom sa prejednávala žaloba obchodnej spoločnosti AKT s.r.o. proti mestu Liptovský Mikuláš mal žalobca právne postavenie intervenienta na strane žalovaného. Súd nezistil v správaní žalovaného osobitný podiel na vzniku a priebehu sporu okrem uplatňovania práv strany v konaní pred súdom. Právne postavenie žalobcu vyplýva zo zákona, keďže správca konkurznej podstaty úpadcu koná za úpadcu (súdne konania týkajúce sa majetku úpadcu je možné po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, či na návrh podaný proti správcovi § 47 ods. 5 z. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii). Obe strany sporu je možné považovať za osobitné subjekty, čo zákonodarca prejavil osobným oslobodením od platenia súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. b/, p/ z. č. 71/1992 Z. o súdnych poplatkoch). Na rozhodnutie súdu o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému súd nemal preukázané výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení (II.) a nároku na náhradu trov (III.), možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš (písomne v štyroch vyhotoveniach). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 355 ods. 2, § 357 ods. 1 písm. a/, m/, § 359, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o pokračovaní v konaní (I.), odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 CSP).