Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-107-2019.pdf
PDF · 141.27 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/107/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcov: 1. M. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, 2. CE MEDIA s. r. o., so sídlom Nitra, Staničná 8, IČO: 36 614 670, obaja zastúpení JUDr. Máriou Jakubíkovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu 43 a Advokátskou kanceláriou STOKLASA & STOKLASOVÁ s. r. o., so sídlom Nitra, Farská 25, IČO: 36 856 282, proti žalovanému: V.. I. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., Y. XX, zastúpený Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom, so sídlom Nitra, Farská 34, o zaplatenie 66.500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 24. mája 2018 č. k. 17C/200/2009-515 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcom v 1. a 2. rade sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade sumu 66.500 eur spolu s 9,25% úrokom z omeškania ročne, počnúc od 21. 04. 2009 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalobcov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť plnenia druhému zo žalobcov. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcom v 1. a v 2. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 470 ods. 1, 2 veta prvá, § 154 CSP, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že z dohody o urovnaní uzavretej medzi stranami sporu dňa 12. 02. 2007 bolo zistené, že žalobca ako dlžník M. K. v 1. rade a žalobca v 2. rade ako CE MEDIA s. r. o. uzavreli s veriteľmi V.. I. Q. a žalovaným V.. I. D. dohodu o urovnaní. V článku III. ods. 2 predmetnej dohody sa žalovaný V.. I. D. zaviazal počas troch rokov nepodnikať v oblasti regionálneho televízneho vysielania vo všetkých smeroch na území, kde je šírený TV CENTRAL, prípadne jej nástupníckej televízie. Ďalej sa mu zakazuje spolupracovať s televíziami priamo alebo nepriamo, cez iné spoločnosti, ktoré môžu mať sídlo aj mimo regiónu, kde vysiela TV CENTRAL alebo majú záujem sa presadiť na trhu, kde pôsobí TV CENTRAL. Toto sa netýka STV, Markízy, TV JOJ a TA3. Tento zákaz sa týka aj rodinných príslušníkov V.. I. Q. a V.. I. D.. V prípade porušenia uvedeného zákona sú V.. I. Q. a V.. I. D. povinní zaplatiť pokutu 17.000.000 Sk každý z nich po 8.500.000,-Sk. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti SOPHIA production s. r. o. bolo zistené, že spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra 25. 10. 2006, spoločníkmi spoločnosti sú V.. I. D. od 25. 10. 2006 a C. Y. od 17. 07. 2007, konateľmi spoločnosti sú V.. I. D. od 25. 10. 2006 a C. Y. od 17. 07. 2007, pričom konatelia konajú v mene spoločnosti každý samostatne. Zo zmluvy o spolupráci a výkone reklamných činností uzavretej medzi zmluvnými stranami 2M Media, s. r. o. so
sídlom Nitra, Staničná 8 a SOPHIA production, s. r. o., so sídlom Nitra, Kamenná 81 bolo zistené, že medzi nimi došlo k uzavretiu zmluvy o spolupráci, kde spoločnosť SOPHIA production podľa článku II. bod 1 mala vykonávať realizáciu riadiacich organizačných a kreatívnych prác a činností súvisiacich s prácou marketingového poradcu na základe pracovnej náplne a povinnosti, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy, pričom podľa bodu 2 spoločnosť 2Media sa zaväzuje za vykonanú činnosť zaplatiť spolupracujúcej osobe dohodnutú odmenu podľa článku III tejto zmluvy. Podľa článku V. bod 2 predmetnej zmluvy spolupracujúca osoba, t. j. SOPHIA production s. r. o. je vo funkcii marketingového poradcu CETV, ďalej povinná zabezpečovať predaj reklamného času u reklamných partnerov do TV CENTRAL, výrobu komerčných relácií, marketingové a reklamné poradenstvo, plánovanie cenotvorby po konzultácii s CETV pre reklamných partnerov, monitoring médií. V článku VII. bod 1 sa hovorí, že predmetná zmluva sa môže kedykoľvek v celom rozsahu vypovedať, výpovedná lehota je jeden mesiac, podľa bodu 2 predmetného článku výpoveď musí mať písomnú formu a musí byť druhej strane doručená, inak je neplatná. Podľa bodu 3 predmetnej zmluvy, ak dôvodom vypovedania zmluvy zo strany 2Media bude skutočnosť, že spolupracujúca osoba úmyselne, podstatným spôsobom, alebo opakovane porušuje povinnosti vyplývajúcich z tejto zmluvy, je možné zo strany 2Media okamžité zrušenie zmluvy. Z okamžitého zrušenia zmluvy o spolupráci a výkone reklamných činností, ktorá bola daná 16. 05. 2007 a k zrušeniu zmluvy došlo medzi zmluvnými stranami a to 2M media s. r. o. a SOPHIA production s. r. o., pričom dôvodom bola okamžitá výpoveď zo zmluvy o spolupráci z dôvodu porušenia článku V. s odôvodnením, že spolupracujúca osoba porušuje zmluvu tým, že spolupracuje so spoločnosťou PTK - pro a. s. C. Y. a týmto poškodzuje záujmy 2Media a TV CENTRAL. Ďalej SOPHIA production s. r. o. nevykonáva žiadnu účinnosť marketingového poradcu ako jej vyplývalo zo zmluvy. Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť 2M media s. r. o. bolo zistené, že spoločnosť bola zapísaná 19. 07. 2004, štatutárnym orgánom a konateľom spoločnosti je M. K.. Z dôkazu navrhnutého žalobcami, a to dotazom na spoločnosť SATRO ohľadom zistenia rozsahu pôsobnosti a šírenia TV CENTRAL bolo zistené, že programová služba CENTRAL TV bola digitálne vysielaná v rokoch 2006 až 2008 prostredníctvom KDS v mestách Nitra, Galanta, Topoľčany, Myjava, Brezová pod Bradlom. Zároveň programová služba bola šírená aj prostredníctvom mikrovlnnej sieti, teda šírená analógovo aj digitálne vzduchom, pričom predmetnú službu je možné prijímať nielen v mestách Nitra a Galanta, ale vlastne na celom území podľa pokrytia vysielačov Veľká Javorina a Zobor. Ďalej bolo zistené, že programovú službu TV Karpaty nikdy nevysielali a neponúkali ich klientom, nie je to ich produkt, podľa všetkého TV Karpaty bola vysielaná z kóty stožiaru nad Piešťanmi. Čo sa týka programovej služby KREA TV, tá bola v ich programovom balíku od roku 2007 do roku 2008 na základe zmluvy, pričom predmetná programová služba bola vysielaná z mesta Nitra, Galanta, Topoľčany, Myjava, Brezová pod Bradlom, a tak isto bola šírená ako služba TV CENTRAL. Zo zmluvy o retransmisii televíznej programovej služby zo dňa 29. 01. 2007 bolo zistené, že prevádzkovateľ retransmisie SATRO s. r. o. a vysielateľ KREATIV GA spol. s r. o. uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bola spolupráca zmluvných strán pri retransmisii programové služby v distribučných sieťach prevádzkovaných spoločnosťou SATRO. Z dopytu na Hlohoveckú televíziu s. r. o. bolo zistené, že SOPHIA PRODUCTION odvysielali reklamu v roku 2007, čo zistili na základe faktúry číslo 2007/468 na celkovú finančnú čiastku 3.000,-Sk, pričom z predloženej faktúry číslo 2007/468 bolo zistené, že Hlohovecká televízia s. r. o. vyfakturovala spoločnosti SOPHIA PRODUCTION sumu 3.000,- Sk, pričom faktúra bola vystavená dňa 18. 12. 2007. Z dotazu na spoločnosť TV Poprad s. r. o. bolo zistené, že predmetná spoločnosť bola so spoločnosťou SOPHIA PRODUCTION s. r. o. v roku 2007 v obchodnom vzťahu, o čom predložili do spisu faktúru, na základe čoho im bola v spoločnosti SOPHIA PRODUCTION vyfakturovaná čiastka 12.000,-Sk, pričom faktúra bola vyhotovená dňa 30. 11. 2007. Z faktúr predložených televíznou spoločnosťou KREATIV GA spol. s r. o. bolo zistené, že predmetná televízna spoločnosť vystavila dňa 18. 12. 2007 spoločnosti SOPHIA PRODUCTION faktúru na sumu 3.000,-Sk, dňa 31. 12. 2008 faktúru na sumu 11.900,-Sk a dňa 24. 10. 2008 faktúru na sumu 45.700,-Sk. Bardejovská televízna spoločnosť s. r. o. oznámila súdu, že trvalá spolupráca medzi ich spoločnosťou a spoločnosťou SOPHIA PRODUCTION do júla 2009 a to na základe zmluvy, ktorá bola pripojená a z ktorej bolo zistené, že spoločnosť SOPHIA PRODUCTION v zastúpení pána D. a spoločnosť Bardejovská televízna spoločnosť s. r. o. uzavreli dňa 25. 07. 2007 zmluvu o spolupráci pri umiestnení televízneho programu, pričom išlo o relácie POLEPOSITION, DOM BYT a ZÁHRADA, pričom zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti SOPHIA PRODUCTION s. r. o. bolo zistené, že predmetná spoločnosť bola zapísaná dňa 25. 10. 2006, pričom spoločníkom bol žalovaný a v čase od 17. 07. 2007 do 19. 05. 2014 spoločníkom bol aj C. Y. a štatutárny orgán, teda konateľom spoločnosti od 25. 10. 2006 je žalovaný a v čase od 17. 07. 2007 do 19. 05. 2014 bol konateľom spoločnosti aj C. Y., ktorému funkcia skončila ku dňu 16. 04. 2014. Z predmetu činnosti bolo zistené, že predmetná spoločnosť sa zaoberá reklamnou a propagačnou činnosťou, podnikateľské
poradenstvo v oblasti obchodu, reklamy a služieb, výroba a distribúcia videa, producentská činnosť v oblasti televíznej filmovej a divadelnej tvorby, poradenská služba a dodávanie programového vybavenia, počítača, software.
1.2. Z obsahu spisu, ako aj z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania a V.. I. Q. došlo v Dohode o urovnaní zo dňa 12. 02. 2007 k dohode o tom, že V.. I. Q. a V.. I. D. sa zaviazali počas 3 rokov nepodnikať v oblasti regionálneho televízneho vysielania vo všetkých smeroch na území, kde je šírený signál TV CENTRAL, prípadne jej nástupníckej televízie. V zmysle dohody sa im zakázalo spolupracovať s televíziami priamo alebo nepriamo cez iné spoločnosti, ktoré môžu mať sídlo aj mimo regiónu, kde vysiela TV CENTRAL, ale majú záujem sa presadiť na trhu, kde pôsobí TV CENTRAL. Toto sa netýka STV, Markízy, TV JOJ a TA3. Tento zákaz sa týka aj rodinných príslušníkov V.. I. Q. a V.. I. D.. V prípade porušenia uvedeného zákazu sú V.. I. Q. a V.. I. D. povinní zaplatiť pokutu 17.000.000,-Sk, každý z nich 8.500.000,-Sk. Keďže podľa tvrdenia žalobcu došlo konaním žalovaného k porušeniu tejto zmluvnej povinnosti, žalobcovia sa svojim podaním domáhajú od žalovaného zaplatenia zmluvnej pokuty.
1.3. Z výsledkov vykonaného dokazovania, ako aj z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, súd mal za preukázané, že v konaní nebola medzi stranami sporu sporná dohoda o urovnaní, pričom aj krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že dohoda o zmluvnej pokute, ktorá bola včlenená do dohody o urovnaní, je dostatočne určitá, jasná a zrozumiteľná, a preto je platná. V konaní takisto nebola sporná výška zmluvnej pokuty dohodnutá stranami sporu v dohode o urovnaní. Sporná medzi stranami sporu bola skutočnosť, či došlo a hlavne akým spôsobom došlo k porušeniu dohody, kto porušil dohodu o urovnaní, čoho následkom bolo práve zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty a práve vyriešenie spornosti v tejto časti bolo predmetom konania a následne aj vykonaného dokazovania.
1.4. Právny zástupca žalobcov, ako aj žalobcovia v 1. a 2. rade v konaní navrhli vykonať výsluchy svedkov, ktorých výpoveď by mala preukazovať skutočnosť, že práve žalovaný porušil dohodu o urovnaní a to hlavne článok III. ods. 2 predmetnej dohody, kde sa žalovaný zaviazal počas troch rokov nepodnikať v oblasti regionálneho vysielania vo všetkých smeroch na území, kde je šírený TV CENTRAL, prípadne jej nástupníckej televízie. Ďalej sa v predmetnej dohode zakazuje spolupracovať priamo alebo nepriamo cez iné spoločnosti, ktoré môžu mať sídlo aj mimo regiónu, kde vysiela TV CENTRAL alebo majú záujem sa presadiť na trhu, kde pôsobí TV CENTRAL. To, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu článku III ods. 2 dohody o urovnaní bolo v konaní preukázané výpoveďami svedkov, a to svedka V.. C. Y. a C. X.. Svedok V.. C. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že mu spoločnosť SOPHIA PRODUCTION, a to pán D. spolu s pánom C. ponúkli reláciu, ktorá bola aj odvysielaná, vysielaná bola niekoľko mesiacov, čo bolo aj riadne odfakturované v rokoch 2007 až 2008. Svedok C. vo svojej výpovedi uviedol, že so žalovaným nejaké 2 - 3 mesiace v roku 2007 spolupracovali, pričom spolupráca bola taká, že ich žalovaný nakontaktoval a pomohol, aby relácia bola v určitých televíziách odvysielaná. Ďalší svedok vypočutý v konaní a to C. X. vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2008 prišiel za ním pán D. a ponúkol mu reláciu, ktorú robil so spoločnosťou ADLO - bezpečnostné dvere. Svedok uviedol, že pán D. prišiel len sám za seba, vždy to bolo len za spoločnosť SOPHIA PRODUCTION, pričom TV Zobor a TV CENTRAL nikdy nespomenul, a tak isto uviedol, že počas spolupráce so spoločnosťou SOPHIA PRODUCTION neprišiel do kontaktu s pánom Y., všetko riešil so žalovaným. Čo sa týka zmluvy o spolupráci a výkone reklamných činností, uzavretej medzi spoločnosťou 2M media s. r. o., ktorej konateľom je žalobca a spoločnosťou SOPHIA production s. r. o., ktorej konateľom je žalovaný, bolo zistené, že žalovaný ako spolupracujúca osoba bude pre 2M media vykonávať činnosti ako je realizácia riadiacich, organizačných a kreatívnych prác a činností súvisiacich s prácou marketingového poradcu, na základe pracovnej náplne a povinností, ktoré sú spolu s dojednanou odmenou neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy. Čo sa týka povinnosti zmluvných strán, spolupracujúca osoba, teda žalovaný, bol na základe zmluvy povinný vykonávať činnosť, na ktorú sa v zmluve zaviazal osobne, chrániť záujmy a dobré meno 2M media a CETV, zachovať obchodné tajomstvo, neposkytovať tretím osobám, ani zverejňovať žiadne informácie, ktoré získal pri činnosti v zmysle zmluvy, ak by tým mohlo dôjsť k poškodeniu záujmov 2M media a CETV. Žalovaný ako spolupracujúca osoba vo funkcii marketingového poradcu CETV je povinná zabezpečovať predaj reklamného času u reklamných partnerov do TV Central, výrobu komerčných relácií, marketingové a reklamné poradenstvo, plánovanie cenotvorby po konzultácii s CETV pre reklamných partnerov, monitoring médií. Predmetná zmluva bola uzavretá dňa 19. 02. 2007, dohoda o urovnaní bola uzavretá dňa 12. 02. 2007 a spoločnosť žalovaného SOPHIA production s. r. o. bola zapísaná do obchodného registra dňa 25. 10. 2006. K okamžitému zrušeniu zmluvy o spolupráci
a vykonávaní reklamnej činnosti došlo dňa 16. 05. 2007, kde ako dôvod ukončenia spolupráce bolo uvedené, že žalovaný porušil zmluvu tým, že spolupracuje so spoločnosťou PTK - pro a. s. a s C. Y. a taktiež aj z dôvodu, že žalovaný nevykonával žiadnu činnosť marketingového poradcu, ako mu vyplýva zo zmluvy.
1.5. Žalobcovia v 1. a 2. rade dostatočným spôsobom preukázali, že na strane žalovaného došlo k porušeniu uzavretej dohody o urovnaní zo dňa 12. 02. 2007 a to tým spôsobom, že žalovaný počas troch rokov, teda po uzavretí predmetnej dohody spolupracoval s televíziami, čo bolo jednoznačne preukázané výsluchmi svedkov ako V.. C. Y., C. X., svedka C., ktorí vo svojich výpovediach jednoznačne preukázali, že žalovaný spolupracoval aj s inými televíziami v rokoch 2007 a 2008, teda v období po uzavretí dohody o urovnaní, o čom svedčia aj predložené faktúry, na základe ktorých boli žalovanému vyplatené finančné čiastky za reklamu, ako napríklad Hlohovecká televízia s. r. o. a KREATIV GA s. r. o., pričom podľa vyjadrenia spoločnosti SATRO (č. l. 417) bolo zistené, že programovú službu KREA TV mali v programovom balíku od roku 2007 až do roku 2009, teda programovú službu vysielali v mestách Nitra, Galanta, Topoľčany, Myjava, Brezová pod Bradlom, čiže išlo o rovnaké šírenie, aké mal v tom čase žalobca. V konaní bolo preukázané, že žalovaný porušil dohodu o urovnaní, a to časť zmluvnej pokuty, pričom žalovaný na svoju obranu neuviedol žiadne skutkové tvrdenia a neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o tom, že neporušil žiadnym spôsobom dohodu o urovnaní, čoho následkom by bolo nezaplatenie zmluvnej pokuty, taktiež nepredložil súdu ani vyžiadané doklady, a to originály vystavených a prijatých faktúr za roky 2007 až 2009, pričom predložením týchto dokladov mohol vyvrátiť tvrdenia žalobcov, že v danom čase, teda v dobe troch rokov po uzavretí dohody o urovnaní nespolupracoval s televíziami priamo alebo nepriamo cez iné spoločnosti, a to teda v tom regióne, kde vysielal aj TV CENTRAL, a vzhľadom na to, že na svoju obranu nepredložil žiadne listinné dôkazy, súd mal za to, že neuniesol bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno, pričom táto jeho procesná pasivita má za následok, že súd žalobe žalobcov v 1. a 2. rade v celom rozsahu vyhovel, poukazujúc na jednak predložené listinné dôkazy, na výsluch svedkov a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
1.6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 CSP, a vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia v 1. a v 2. rade boli v konaní úspešní, súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietol arbitrárnosť konajúceho súdu vo vzťahu k rozsudku a jeho odôvodneniu. Podľa jeho názoru, súd postupoval v rozpore so základným princípom upraveným v úvodných článkoch CSP, rozhodnutie v intenciách dôkazov vykonaných v rámci konania odôvodnil nedostatočne a nesprávne, v rozpore s objektívnym skutkovým a právnym stavom. Žalovaný je presvedčený, že z jeho strany nedošlo a ani nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti v zmysle čl. III dohody o urovnaní zo dňa 12. 02. 2007. Žalovaný od začiatku sporu tvrdil, že neporušil sporný článok dohody o urovnaní. Tento článok zaväzoval žalovaného nepodnikať v oblasti regionálneho televízneho vysielania počas 3 rokov vo všetkých smeroch na území, kde je šírený signál TV CENTRAL. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalovaný už v čase uzavretia písomnej dohody o urovnaní bol spoločníkom a konateľom spoločnosti SOPHIA production, s. r. o. Je nesporné, že spoločnosť SOPHIA production, s. r. o. po podpise spornej dohody o urovnaní uzatvorila so spoločnosťou 2M Media, s. r. o. zmluvu o spolupráci, kde spoločnosť SOPHIA producion, s. r. o. mala vykonávať realizáciu riadiacich, organizačných a kreatívnych práv a činností súvisiacich s prácou marketingového poradcu. Z logického a gramatického výkladu povinnosti, na ktorú sa mal zaviazať žalovaný, je evidentné, že táto povinnosť sa mala vzťahovať na televízne vysielanie vo všetkých smeroch, pričom táto bola aj lokalizačne ohraničená na územie, kde sa šíril signál TV CENTRAL. Z uvedeného možno spraviť záver, že predmetná povinnosť, na ktorú sa mal zaviazať žalovaný sa vzťahoval na podnikanie, na ktoré je nevyhnutné disponovať licenciou. Žalovaný takouto licenciou nedisponoval, žalobcovia opak nepreukazovali. Dokazovanie žalobcov bolo zamerané na výlučne producentskú činnosť, na ktorú sa daný záväzok v spornej dohode ani nemohol aplikovať. Z výkladu sporného článku je jasné, že obmedzenie sa malo vzťahovať na podnikanie v oblasti šírenia televízneho signálu, čo však žalovaný nijakým spôsobom neporušil. Ak teda žalovaný mal porušiť svoju povinnosť v zmysle sporného článku dohody o urovnaní, potom by k tomu muselo dôjsť už po uzatvorení druhej dohody o spolupráci medzi spoločnosťou SOPHIA production, s. r. o. so spoločnosťou 2M Media, s. r. o. S touto skutočnosťou však museli byť uzrozumení aj žalobcovia,
avšak v tom čase na porušenie sporného článku dohody nerozporovali. Ak teda žalobcovia chceli uplatniť za porušenie záväzku žalovaného zmluvnú pokutu, museli by preukazovať úplne inú oblasť a druh porušenia povinnosti žalovaného. Žalovaný výsluchom svedkov, ktorých v konaní navrhol vypočuť, jednoznačne preukázal, že sporný článok dohody o urovnaní neporušil. Dôkazná povinnosť bola v tomto smere na žalobcoch, dôkazy navrhnuté žalobcami a vykonané pred súdom prvej inštancie nepreukázali, že by žalovaný porušil záväzok počas 3 rokov nepodnikať v oblasti regionálneho televízneho vysielania vo všetkých smeroch a na území, kde je šírený signál TV CENTRAL. Zdôraznil, že nepodnikal v oblasti regionálneho televízneho vysielania vo všetkých smeroch na území, i kde je šírený signál TV CENTRAL. Žalovaný je tiež presvedčený, že bez ohľadu na uvedené, je článok III. dohody o urovnaní ako taký neplatný z dôvodu rozporu s Ústavou SR čl. 35. Uviedol tiež, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie ohľadne nároku žalobcov nespĺňa náležitosti predpísané zákonom, ktoré má obsahovať odôvodnenie rozsudku, aby bolo preskúmateľné. Ak súd svoj skutkový a naň nadväzujúci právny záver v rozhodnutí riadne neodôvodní, jeho rozsudok nemožno považovať za preskúmateľný. Súd pri hodnotení dôkazov zhrnul obsah vykonaného dokazovania, avšak gro odôvodnenia pre priznanie nároku žalobcov bola podľa názoru súdu pasivita žalovaného spočívajúca v tom, že na svoju obranu nepredložil žiadne listinné dôkazy. Z pohľadu hodnotenia dôkazov je prinajmenšom výpoveď svedka C. možné hodnotiť ako výpoveď v prospech žalovaného, nie v jeho neprospech. V ostatnom súd opakovane poukázal na pasivitu žalovaného z hľadiska nepredloženia listinných dokladov, ktoré by preukazovali, že dohodu neporušil. Žalovaný nedisponoval licenciou, ktorá by ho oprávňovala podnikať v oblasti regionálneho televízneho vysielania, a preto nemohol predložiť taký dôkaz, ktorý by ho mohol vyviniť z konania, ktoré neučinil. Takýto postup z hľadiska dôkaznej povinnosti bol v konaní pre žalovaného nemožný a presun dôkaznej povinnosti v tomto smere na žalovaného, ktorú súd v napádanom rozsudku opakovane konštatuje je pohľadu žalovaného postup procesne nemožný, keďže žalovaný nemôže predložiť taký dôkaz, ktorý by mal preukázať v tomto prípade neporušenie povinnosti. Argumenty žalovaného nakoniec potvrdili svedkovia. Súd prvej inštancie v tomto smere nijakým spôsobom neuviedol, ako dôkazy vyhodnotil, akými konkrétnymi úvahami sa riadil pri ich hodnotení. V rámci hodnotenia dôkazov súd žiadnym spôsobom neprihliadol na vyjadrenia a dôkazy predložené žalovaným a v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia si z celého vykonaného dokazovania, a najmä v prospech žalobcov, vytiahol len tie časti, ktoré sa mu podľa jeho úvah hodili na odôvodnenie svojho rozhodnutia. Súd nerešpektoval základné zásady civilného procesu a skutkový stav vyhodnotil jednostranne v jeho neprospech, čím podmienil zmätočnosť a nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia, pričom takýto procesný postup súdu znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa zo všetkých vyššie uvedených dôvodov javí vo vzťahu k žalovanému ako nepresvedčivo a nedostatočne odôvodnené v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že argumenty žalovaného uvedené v odvolaní majú za cieľ len zahmlievať aktuálny stav a nemajú vo vzťahu k právnej argumentácii žalobcami uplatneného nároku žiaden význam. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku dostatočným spôsobom vysporiadal s právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu a svoje rozhodnutie náležite odvodnil. Súd konštatoval, že žalobcovia dostatočným spôsobom preukázali, že na strane žalovaného došlo k porušeniu dohody o urovnaní zo dňa 12. 02. 2007 a to tým spôsobom, že žalovaný počas troch rokov po uzavretí dohody spolupracoval s televíziami, ktoré boli konkurenčnými subjektami vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade, čo bolo jednoznačne preukázané výsluchom svedkov ako V.. C. Y., C. X., svedka C., ako aj predloženými listinnými dôkazmi. V konaní bolo preukázané, že žalovaný porušil dohodu, pričom takéto porušenie je sankcionované platne dohodnutou zmluvnou pokutou. Pokiaľ ide o nepredloženie dôkazov žalovaným, ktoré navrhli žalobcovia, a to originálov vystavených a prijatých faktúr za roky 2007 až 2009, teda za obdobie troch rokov po uzavretí dohody, žalovaný mal možnosť v rámci procesnej obrany vyvrátiť ďalšie žalobcami tvrdené porušenia dohody, čo neurobil. Aj bez takéhoto prostriedku procesného útoku a procesnej obrany je nepochybné, že súdom vykonané dokazovanie dostatočne preukazuje porušenie záväzku sankcionovaného zmluvnou pokutou. Žalobcovia tak uniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu existencie záväzku žalovaného, existencie dohody o zmluvnej pokute pre prípad porušenia tohto záväzku a porušenia záväzku žalovaným. Žalovaný len z dôvodu, že súd prvej inštancie zaujal právny názor odlišný od právneho názoru žalovaného, obviňuje súd z arbitrárnosti. Žalovaný v odôvodnení účelovo vytrháva z kontextu a cituje len časť ustanovenia dohody, týkajúcu sa samotného televízneho vysielania, pričom opomenul, že záväzok vyplývajúci z dohody sa vzťahoval
aj na priamu, či nepriamu spoluprácu žalovaného s inými televíziami, ktoré pôsobia na trhu spoločne so žalobcom v 2. rade, t. j. aj na výrobu televíznych relácií, ktoré následne za odplatu poskytol tretím osobám, ktoré boli v konkurenčnom vzťahu k žalobcovi v 2. rade. Nie je jasné, z akého jazykového, či iného výkladu dohody žalovaný vyvodzuje záver, že jeho záväzok nevykonávať po dohodnutú dobu konkurenčnú činnosť sa vzťahoval len na šírenie televízneho signálu. Z jazykového aj logického výkladu dohody je nepochybné, aký bol zámer účastníkov dohody. Porušenie záväzku uvedeného v dohode a sankcionovaného dohodnutou zmluvou pokutou bolo v konaní bez pochybností preukázané. Jedným z dôkazov je aj zoznam televíznych relácií uvedených na webovej stránke subjektu ovládaného žalovaným, kde tento sám uvádza výrobu takýchto relácií pre iné subjekty pôsobiace na rovnakom trhu ako žalobca v 2. rade v rozhodujúcom časovom období. Opätovné spochybňovanie platnosti článku III. dohody žalovaným, napriek už skôr vyslovenému záväznému právnemu názoru odvolacieho súdu v konaní, považuje za nenáležité. Ak platí zásada pacta sunt servanda, žalovaný nemôže chcieť čerpať len výhody záväzkového vzťahu. Právo podnikať zaručované Ústavou SR nijakým spôsobom nekoliduje so zmluvnou voľnosťou strán dohodnúť sa v obchodnom záväzkovom vzťahu na konkurenčnej doložke, ktorá bola naviac vyvážená peňažným plnením vo výške miliónov slovenských korún, ktoré obdržal žalovaný aj za tento svoj záväzok po isté časové obdobie nekonkurovať činnosti televízie CENTRAL TV. Ohľadne nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku poukázal na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu. Z uvedených dôvodov považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a navrhol ho potvrdiť a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť, keď súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného dokazovaním vykonaným súdom a navrhnutým stranami sporu a urobil z neho aj správny právny záver.
5. Žalobcovia sa podaným návrhom domáhali od žalovaného zaplatenia sumy 66.500 eur titulom zmluvnej pokuty z Dohody o urovnaní zo dňa 12. 02. 2007. V priebehu konania návrh rozšírili o zaplatenie príslušenstva a domáhali sa zaplatenia sumy 66.500 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy od 21. apríla 2009 do zaplatenia. Súd prvej inštancie rozšírenie návrhu uznesením pripustil. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie návrhu žalobcov vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. V dôsledku odvolania žalovaného je napadnutý rozsudok predmetom preskúmania odvolacím súdom.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
8. Z dôvodov odvolania žalovaného vyplýva, že napáda jednak porušenie práva podnikať v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, napáda neurčitosť ustanovenia o zmluvnej pokute v dohode o urovnaní a nesprávnosť záverov súdu v tom, že z jeho strany došlo k porušeniu jeho záväzku nepodnikať v oblasti regionálneho televízneho vysielania počas 3 rokov a tiež hodnotenie dôkazov a výpovedí svedkov súdom prvej inštancie.
9. K odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd považuje za potrebné dodať, že posúdením otázky práva podnikať zaručeného čl. 35 ods. 1 Ústavy SR sa odvolací súd zaoberal už vo svojom skoršom rozhodnutí a k tomu dodáva, že základné právo podnikať sa Ústavou priznáva ako hospodárske právo. Účelom ústavnej ochrany práva podnikať je umožniť každému, aby sa stal strojcom svojho životného šťastia v rozsahu voľby spôsobu, akým bude zabezpečovať prostriedky na svoju ekonomickú existenciu. Pomocou práva podnikať každý dostáva voľnú ruku pre rozhodovanie, či zdroj obživy bude
získavať „voľne“, svojimi znalosťami, zručnosťami, invenciou, vlastnou ekonomickou aktivitou nezávislou od možností, príležitostí a pokynov od zamestnávateľa alebo, či zdroj obživy bude získavať závislou činnosťou s pomocou zamestnávateľa ako zamestnanec viazaný jeho rozhodnutiami a pokynmi. Podľa toho, či fyzická osoba túto možnosť využije, sa ten, kto uplatní voľbu v prospech podnikania, stane subjektom ďalších oprávnení implikovaných v slobode podnikania a ten, kto sa rozhodne voľbu podnikania nevyužiť, sa stane zamestnancom a stratí ďalšie oprávnenia implikované v práve podnikať. Účelom tohto práva nie je zaručiť každému, kto podnikať chce, že bude podnikať, dokiaľ bude mať vôľu podnikať. Účelom práva podnikať je poskytnúť každej oprávnenej osobe náležitú príležitosť pokúsiť sa podnikať. Pre uskutočňovanie podnikania má zásadný význam individuálna spôsobilosť podnikať aspoň tak úspešne, aby sa osoba uplatňujúca právo podnikať udržala na trhu, aby v konkurenčnom prostredí osvedčila svoju danosť podnikať. Účel, obsah aj rozsah základného práva na slobodu podnikania sa hľadá a vymedzuje ako prípadové právo s osobitným významom postupu od prípadu k prípadu.
10. Prvým predpokladom uplatnenia práva podnikať je voľnosť vstupu do podnikateľskej činnosti. Vstup na trh nemožno stotožniť s absolútne neobmedzeným prístupom k zvolenej podnikateľskej činnosti rýdzo na základe vlastného uváženia a rozhodnutia, bez akýchkoľvek podmienok. Rovnakú kvalitu majú aj požiadavky na záruky poskytované štátom po vstupe na trh, počas uskutočňovania podnikateľských aktivít. Ani pôsobenie pri výkone podnikateľských aktivít sa ústavou nechráni v absolútnej podobe. Podmienky výkonu povolaní a činností, ktorými sa uskutočňuje právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť možno podľa čl. 35 ods. 2 ustanoviť zákonom.
11. Významnou úlohou základného práva na slobodu podnikania je vytvoriť každému možnosť vstúpiť na trh, začať podnikať. To neznamená, že v slobode podnikania nie je implikovaná ochrana po vstupe na trh, po začatí podnikania. Účelom základného práva na slobodu podnikania je poskytnúť ústavnú ochranu poctivému podnikaniu. Z toho dôvodu sú podnikatelia povinní strpieť zákonom ustanovené obmedzenia dané právom proti nekalej súťaži. Úprava nekalej súťaže v § 44 až § 55 OBZ predstavuje prostriedok obmedzenia podnikateľských činností podľa článku 35 ods. 2 Ústavy. V súlade s účelom základného práva na slobodu podnikania je množstvo ďalších obmedzení ustanovených zákonom.
12. V danej veci sa právny nárok žalobcov odvíja od dohody o urovnaní uzavretej podľa § 585 Občianskeho zákonníka, v ktorej si strany tejto dohody, teda žalobcovia, žalovaný, ako aj Ing. I. Q. upravili vzájomné práva a povinnosti. Dohoda o urovnaní uzavretá v zmysle ustanovenia § 585 Občianskeho zákonníka je jednou z právnych skutočností, spôsobujúcich zánik záväzku bez uspokojenia veriteľa a na zmluvnom základe. Na rozdiel od iných právnych skutočností, ktoré v zmysle Občianskeho zákonníka spôsobujú zánik záväzku, dohoda o urovnaní súčasne nahrádza doterajší záväzok novým. Základným účelom dohody o urovnaní je autonómna úprava práv a povinností, ktoré sú medzi účastníkmi záväzkového vzťahu sporné alebo pochybné. Strany, prípadne aj bez zisťovania skutočného stavu veci, navzájom ustúpia zo svojich požiadaviek tým, že niečo dajú, konajú, strpia alebo sa niečoho zdržia, aby sa vyhli možnému sporu alebo, aby ukončili už začatý spor. Vzájomné ústupky z doterajších práv však nie sú nevyhnutnou podmienkou urovnania.
13. Na určenie spornosti alebo pochybnosti práva je rozhodujúce individuálne vnímanie účastníka. Predpokladom urovnania nie je to, aby sa právo v konkrétnom prípade javilo ako sporné alebo pochybné každému, prípadne aby bolo predmetom súdneho konania. Spornosť a pochybnosť ako subjektívnej kategórie môžu vyvolávať tak skutkové, ako aj právne okolnosti. Omyl strán o tom, čo je medzi nimi sporné alebo pochybné, nemá v zásade žiadnu právnu relevanciu. Práve existencia sporného alebo pochybného práva a snaha strán o jeho úpravu vzájomnými ústupkami odlišuje urovnanie od ďalších obdobných právnych inštitútov.
14. Na práva a povinnosti vyplývajúce pre účastníkov zo záväzkového vzťahu založeného takouto dohodou, ktoré v nej nie sú výslovne upravené, nemožno ani analogicky použiť ustanovenia niektorého z nominátnych kontraktov. Pri absencii explicitnej úpravy medzi stranami sú subsidiárne použiteľné výlučne všeobecné ustanovenia o záväzkoch. Prednosť má však vždy špeciálna úprava obsiahnutá v § 585 a nasl. a platné individuálne dojednania medzi kontrahentmi. Keďže Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu dohody o urovnaní, aplikujú sa príslušné normy Občianskeho zákonníka v nevyhnutnom rozsahu aj na obchodné záväzky.
15. Dohoda o urovnaní ako dvojstranný, prípadne viacstranný právny úkon, musí spĺňať elementárne náležitosti právnych úkonov v zmysle § 34 a nasl. Z hľadiska určitosti jej obsahu je potrebné vymedziť, ktorý doterajší záväzok sa urovnáva a nahrádza. Popri identifikácii strán dohody o urovnaní, riadnom označení predmetu pokonávky a podpisov strán ako vyjadrení ich vôle zákon pre tento úkon žiadne ďalšie osobitné náležitosti nevyžaduje. Strany takejto dohody o urovnaní nie sú objektívnym právom nijako limitovaní v úprave vedľajších dojednaní.
16. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd zotrváva na svojom skoršom závere, vyjadrenom v zrušujúcom uznesení, že pokiaľ v danej veci došlo medzi stranami sporu a V.. I. Q. v Dohode o urovnaní zo dňa 12. 02. 2007 k dohode o tom, že Ing. I. Q. a Ing. I. D. sa zaviazali počas 3 rokov nepodnikať v oblasti regionálneho televízneho vysielania vo všetkých smeroch na území, kde je šírený signál TV CENTRAL, prípadne jej nástupníckej televízie, ďalej sa im zakázalo spolupracovať s televíziami priamo alebo nepriamo cez iné spoločnosti, ktoré môžu mať sídlo aj mimo regiónu, kde vysiela TV CENTRAL, ale mali záujem sa presadiť na trhu, kde pôsobí TV CENTRAL (toto sa netýkalo STV, Markízy, TV JOJ a TA3), pričom tento zákaz sa týkal aj rodinných príslušníkov V.. I. Q. a V.. I. D. a pre prípad porušenia uvedeného zákazu sa V.. I. Q. a V.. I. D. zaviazali zaplatiť pokutu 17.000.000,-Sk, každý z nich 8.500.000,-Sk, takéto ich dojednanie je dostatočne určité, jasné a zrozumiteľné, a preto nie je z tohto dôvodu neplatné. Čo sa týka porušenia článku 35 Ústavy SR, týmto ustanovením dohody o urovnaní, z dôvodu porušenia práva podnikať, k tomu odvolací súd dodáva, že z dohody o urovnaní vyplýva, že sa ňou riešili obchodnoprávne vzťahy súvisiace s prevodmi obchodného podielu V.. I. Q. a V.. I. D. na žalobcov v obchodných spoločnostiach PROVIDEO, s. r. o., Televízia Z, s. r. o., TV Z, s. r. o., TV Zobor, s. r. o. a 2M media, s. r. o., ako aj práva zo zmeniek vystavených vystaviteľom M. K. a právne spory, ktoré v tom čase prebiehali medzi týmito osobami. Všetky tieto ich vzťahy súviseli s podnikaním v oblasti regionálneho televízneho vysielania prostredníctvom TV CENTRAL a do všetkých vzťahov s tým spojených vstúpili na základe zmlúv o prevodoch obchodných podielov namiesto V.. I. Q. a V.. I. D. žalobcovia. V citovanom bode III. dohody o urovnaní si V.. I. Q. a žalovaný vedľajším dojednaním dobrovoľne obmedzili svoje právo podnikať v oblasti regionálneho televízneho vysielania vo všetkých smeroch, teda len v oblasti, ktorá súvisela bezprostredne s dohodou o urovnaní a zmluvami o prevodoch obchodných podielov. Takýmto spôsobom nebolo obmedzené ich právo podnikať v tejto oblasti v celom rozsahu (mohli spolupracovať s STV, Markízou, TV JOJ a TA3 a tiež na území, kde nebol šírený signál TV CENTRAL), teda vychádzajúc z celkového obsahu dohody o urovnaní, odvolací súd dospel k záveru, že takýmto dojednaním nedošlo zo strany žalovaného a V.. I. Q. k vzdaniu sa ich práva na podnikanie a k porušeniu ich práva, vyplývajúceho im z čl. 35 Ústavy SR, ale k prípustnému individuálne dojednanému čiastkovému obmedzeniu ich podnikania na základe záväzkového vzťahu založeného nimi uzavretou dohodou o urovnaní.
17. Odvolací súd sa nestotožňuje ani so záverom žalovaného a jeho odvolacím dôvodom v tom, že žalovaný článok III. dohody o urovnaní neporušil, pretože ten zaväzoval žalovaného nepodnikať v oblasti regionálneho televízneho vysielania, teda v podnikaní, na ktoré je nevyhnutné disponovať licenciou a žalovaný takouto licenciou nedisponoval. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetné ustanovenie sa týkalo nepodnikania v oblasti regionálneho televízneho vysielania vo všetkých smeroch, spolupráce (akejkoľvek) s televíziami priamo alebo nepriamo cez iné spoločnosti, teda netýkalo sa len činností, na ktoré je potrebná licencia, ale všetkých s tým spojených činností. Pokiaľ aj bolo dokazovanie zamerané na producentskú činnosť, odvolací súd dospel k záveru, že aj aktivity žalovaného v tejto oblasti a spolupráca s inými televíziami spadá pod rozsah činností, v ktorých sa žalovaný zaviazal nepodnikať. Na takomto závere nič nemení ani to, že žalovaný ako konateľ spoločnosti SOPHIA production, s. r. o. uzavrel s obchodnou spoločnosťou žalobcu v 1. rade, 2M media, s. r. o., v ktorej bol žalobca v 1. rade jediným konateľom zmluvu o spolupráci a výkone reklamných činností zo dňa 19. 02. 2007.
18. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu, a to odôvodneniu napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie, hodnoteniu dôkazov súdom prvej inštancie a s tým spojeného práva na spravodlivý súdny proces odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv, pričom do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
19. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005 je súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky aj právo na odôvodnenie, pričom táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Keďže prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo odvolacím súdom zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, odvolací súd vo veci rozhodol v zmysle ustanovenia § 390 CSP sám, pričom na podporu správnosti záveru súdu prvej inštancie doplnil aj ďalšie dôvody, pričom so záverom súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi v ňom uvedenými sa stotožňuje, pričom vychádzal zo skutkového stavu, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby dokazovanie dopĺňať alebo opakovať v odvolacom konaní. Prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska predmetu konania jeden celok (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).
20. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, odvolací súd na podporenie správnosti záveru súdu prvej inštancie o porušení záväzku žalovaného v zmysle bodu III. dohody o urovnaní ešte dodáva, že tento záver okrem dôkazov, a to výsluchu svedkov V.. C. Y., C. X. a svedka C., na ktoré poukázal aj súd prvej inštancie, vyplýva aj z faktúr založených v spise, ktoré boli fakturované spoločnosti SOPHIA production, s. r. o. a ktoré dokazujú, že táto spoločnosť, ktorej konateľom bol najskôr len sám žalovaný a neskôr žalovaný s pánom Y., podnikala v rozhodnom období v tejto oblasti. Z výpovede svedka Y. tiež vyplýva, že po tom, ako sa stal spoločníkom a konateľom spoločnosti SOPHIA production, s. r. o. vyrábal reklamy a relácie, a keď aj fakticky bez žalovaného, avšak právne išlo o spoločnosť aj žalovaného, a teda aj týmto dochádzalo k porušovaniu záväzku žalovaného, a to nepriamo cez inú spoločnosť. To, že všetkým stranám dohody o urovnaní bolo zrejmé, k čomu sa žalovaný a V.. Q. v bode III. tejto dohody zaviazali, vyplýva aj z výpovede svedka Q., ktorý uviedol, že vedel o klauzule, čo sa týka podnikania a podľa toho sa zariadil. Vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, dospel odvolací súd k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobe vyhovel, jeho záver je správny, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Ostatnými, s vecou súvisiacimi otázkami, ktoré neboli odvolacími dôvodmi, sa odvolací súd vo svojom rozhodnutí nezaoberal.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalobcom v 1. a 2. rade priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).