Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Csp-31-2018.pdf
PDF · 101.17 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/31/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu EOS KSI Slovensko s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO 36 613 843, za ktorú koná Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovanému Q. P., narodenému XX. XX. XXXX, bytom v E. republike, S. XXXX/X, V., o zaplatenie X 076,65 eur s príslušenstvom takto .
rozhodol:
I. Žaloba sa v časti o zaplatenie istiny 185,27 eur a úrokov z omeškania 427,68 eur z a m i e t a.
II. V zostávajúcej časti sa konanie z a s t a v u j e .
III. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 3 633,71 eur, úroky 128,64 eur, úroky z omeškania 308,30 eur, poplatky 6,00 eur a úroky z omeškania zo zostatku nesplatenej istiny 8 % ročne od 24. 6. 2017 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že 21. 4. 2009 bola medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s., a žalovaným uzavretá zmluva o bežnom účte č. 0364153112/0900, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky, svojim charakterom spotrebiteľský úver, podmienky ich čerpania a ich splácania a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa žalobcu žalovaný neplatil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoje zmluvné povinnosti. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 6. 2017, uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s. ako postupcom a spoločnosťou žalobcu ako postupníkom.
2. Žalovaný k žalobe uviedol, že nenamieta výšku uplatnenej istiny, dlh u pôvodného veriteľa vznikol v dôsledku jeho zlej finančnej situácie. V priebehu konania viackrát písomne oznámil súdu, že podľa svojich možností dlh spláca a predložil doklady o jednotlivých úhradách. Poukázal osobitne na to, že žalobca nepredložil úverovú zmluvu, neobdržal odstúpenie od úverovej zmluvy, nesúhlasil preto so zaplatením poplatkov, zmluvných úrokov, úrokov z omeškania a trov konania, súhlasil len so zaplatením istiny, ktorú v celom rozsahu v priebehu konania zaplatil. Okrem toho poukázal na to, že žalobca uviedol v žalobe zmluvu č. 0364153112/0900, pričom k tejto zmluve nebol viazaný žiadny úver, išlo len o bežný účet, žalobca postúpil pohľadávku zo zmluvy č. 5080799037.
3. Z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca, súd zistil, že 21. 4. 2009 spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaným uzavreli zmluvu o bežnom účte č. 0364153112/0900. V čase uzavretia tejto zmluvy
mal žalovaný necelých 16 rokov, z toho dôvodu bol zastúpený zákonnou zástupkyňou G. Danihelovou. Jej obsahom bolo len zriadenie bežného účtu. 13. 10. 2015 datoval pôvodný veriteľ výzvu na zaplatenie 232,20 eur, sumy dlžnej ku dňu 30. 9. 2015. Išlo o pohľadávku z úveru č. 364153112. Dňa 26. 11. 2015 datoval pôvodný veriteľ oznámenie žalovanému o odstúpení od zmluvy č. 0364153112, na základe ktorej viedol žalovanému účet. Ku dňu nadobudnutia účinnosti odstúpenia od zmluvy evidoval voči žalovanému pohľadávku z titulu povoleného prečerpania 3 789,57 eur. V lehote 7 dní žiadal jej zaplatenie na účet číslo 5080799037/0900. K týmto listinám doklady o ich doručovaní žalovanému predložené neboli. Dňa 22. 3. 2017 datoval pôvodný veriteľ písomné oznámenie žalovanému o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky z čísla úveru/účtu, uzatvoreného dňa 30. 6. 2015, vo výške 4 029,10 eur ku dňu 21. 3. 2017. Doklad o doručovaní tejto listiny predložený nebol. 23. 6. 2017 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok č. 0666/2017/CE medzi Slovenskou sporiteľňou a. s. a žalobcom, podľa prílohy k tejto zmluve bola postúpená pohľadávka voči žalovanému z účtu 5080799037 v celkovej sume 4 076,65 eur, z toho istina bola 3 633,71 eur.
4. V priebehu konania žalovaný doložil platby žalobcovi v celkovej sume 3 891,36 eur. Žalobca potvrdil, že v priebehu konania žalovaný zaplatil celkom 3 891,36 eur, čo vyplýva z akceptácie žalovaným poukazovaných súm v priebežných čiastočných späťvzatiach žaloby. Vzhľadom k priebežným úhradám žalovaného vzal žalobca celkom 5x čiastočne žalobu späť, po poslednom späťvzatí zo dňa 21. 1. 2020 sa žalobca domáhal zaplatenia 185,27 eur istiny a úrokov z omeškania 427,68 eur.
5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
6. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník") účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o bankách"), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
8. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
9. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
10. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
11. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. V prejednávanej veci sa súd zaoberal opodstatnenosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, v prvom rade v súvislosti s aktívnou legitimáciou žalobcu.
14. Nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol zmluvný vzťah, na základe ktorého žalovaný čerpal pre svoju potrebu finančné prostriedky. Toto súd dovodil z toho, že žalovaný dlh voči žalobcovi ako taký nepoprel, dokonca ho v priebehu konania splácal. Žalobca nedoložil žiaden listinný dôkaz, z ktorého by bolo možné zistiť, za akých podmienok pôvodný veriteľ umožnil žalovanému finančné prostriedky čerpať, v akom rozsahu, akým spôsobom mali byť splácané, akú odmenu, úrok, mal žalovaný zaplatiť.
15. Nie je rovnako sporné, že ide o vzťah spotrebiteľský, pretože zmluva úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej vystupuje právny predchodca žalobcu v postavení dodávateľa v rámci predmetu svojej obchodnej podnikateľskej činnosti a žalovaný v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetnú zmluvu je preto potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách.
16. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Predmetná zmluva o úvere, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, túto charakteristiku spĺňa.
17. V prvom rade sa súd zaoberal tým, či boli splnené zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky.
18. Zákon o bankách predstavuje lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorý čo sa týka inštitútu cesie sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. V danej veci išlo o postúpenie úveru z banky na nebankový subjekt a výkladom ustanovenia § 92, ods. 8 zákona o bankách súd má za to, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
19. Skutočnosti uvedené v odseku 8 § 92 Zákona o bankách sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozsudkoch Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/119/2013, 19 Co/194/2015). Splnenie uvedených osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.
20. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka prechádza pre neplatnosť zmluvy.
21. Zo znenia citovaného § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že prvá obligatórna podmienka pre platnú cesiu bankovej pohľadávky je písomná výzva banky, ktorá má byť klientovi banky doručená a napriek tejto písomnej výzve je klient banky v kvalifikovanom omeškaní (nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní). Až po preukázaní, že klientovi banky bola takáto výzva zo strany banky doručená,
prichádza do úvahy postúpenie bankovej pohľadávky, zodpovedajúcej omeškanému záväzku inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Písomná výzva, ktorá spĺňa vymedzené kritériá je základným a prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu. Takáto výzva nebola predložená. Korešpondencia z roku 2015 dokladuje zánik zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy č. 0364153112. Podľa aktivity pôvodného veriteľa evidoval pôvodný veriteľ ďalší zmluvný vzťah, čo možno dovodiť len z toho, že žalovanému bola listom zo dňa 22. 3. 2017 oznámená mimoriadna splatnosť pohľadávky z čísla úveru/účtu 5080799037. Doklad o doručení tohto oznámenia súdu predložený nebol, rovnako ani dôkaz o tom, že tomuto oznámeniu predchádzala písomná výzva na zaplatenie dlžnej sumy s následkom zosplatnenia celého zostatku pohľadávky pre prípad nezaplatenia zročného dlhu.
22. Po splnení podmienky písomnej výzvy môže banka pristúpiť k postúpeniu pohľadávky, s ktorou je dlžník v omeškaní. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách totiž vyplýva, že ak je klient banky napriek jej písomnej výzve v kvalifikovanom omeškaní "čo len s časťou svojho peňažného záväzku" voči banke môže banka svoju "pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku" postúpiť písomnou zmluvou inej osobe. Pokiaľ veriteľ postupuje celý zostatok pohľadávky pred dohodnutou lehotou splatnosti, musí dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti zostatku úveru. Žalobca doložil dôkaz o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ale bez dôkazu o jeho doručení.
23. Povinnosťou strán sporu je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Dôkazné bremeno určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obo/52/2010 zo dňa 24.06.2010 ).
24. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania.
25. Zákonné podmienky pre postúpenie splatnej pohľadávky za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy § 92 ods. 8 Zákona o bankách sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
26. Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Žalobca si odvodzoval svoju vecnú aktívnu legitimáciu od zmluvy o postúpení pohľadávok a pripojenej prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. V tejto prílohe je špecifikovaná pohľadávka vymáhaná v tomto konaní, teda 4 076,65 eur s príslušenstvom.
27. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania.
28. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorý pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinností dlžníka. Žalobca nepredložil dôkazy o tom, že takáto
výzva bola vyhotovená a následne doručená. Ak úver nebol platne zosplatnený, následné postúpenie pohľadávky z celého úveru je v rozpore s § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
29. Opomenutím postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka aj s poukazom na účel daného ustanovenia, ktorým je umožnenie spotrebiteľovi dať mu určitú poslednú možnosť k splateniu dlhu predtým, ako dodávateľ využije svoje právo, ktorým žiada o zaplatenie celého dlhu naraz, nemohlo zo strany právneho predchodcu žalobcu dôjsť k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, čo v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka zakladá neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto konaní od jeho právneho predchodcu, súd žalobu o zaplatenie istiny 185,27 eur a úrokov z omeškania 427,68 eur (po predchádzajúcich späťvzatiach) zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu sa súd už nezaoberal samotnou výškou nároku.
30. Podľa § 144, § 145 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
31. Vzhľadom k prejavu vôle žalobcu súd konanie v zostávajúcej časti zastavil.
32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v časti o zaplatenie istiny 185,27 eur a úrokov z omeškania 427,68 eur, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v tejto časti neúspešný, keďže súd žalobu zamietol. V zostávajúcej časti bolo konanie zastavené v dôsledku späťvzatia časti žaloby, teda zavinením žalobcu. Pre súd bolo podstatné, že žaloba by bola zamietnutá v celom rozsahu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, preto úhrady žalovaného v priebehu konania neboli pre rozhodovanie o trovách konania relevantné. Žalovaný si neuplatnil žiadne trovy konania, preto mu ich náhrada nebola priznaná.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie