Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/194/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 37 724 803, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovaným: 1. M. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., L. X, toho času V., F. XX a 2. L. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. P., B. X, toho času Ústav pre výkon trestu odňatia slobody P., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpené JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, v konaní o zaplatenie 4 635,91 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -219 zo dňa 19. 03. 2015 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol.

Mení rozsudok vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom tak, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 1 019,65 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaným a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva a žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu tak, že žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 1 222,49 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že medzi Slovenskou sporiteľňou a. s. a žalovanými bola dňa 02. 03. 2005 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej veriteľ z tejto zmluvy poskytol v prospech žalovaných finančné prostriedky vo výške 6 638 eur. Pohľadávka zo zmluvy bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 28. 06. 2011 postúpená na žalobcu, ktorý následne ku dňu 01. 08. 2011 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a žiadal, aby súd uložil žalovaným zaplatiť mu sumu 4 635,91 eura s kapitalizovaným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 21. 10. 2010 do 06. 08. 2011 vo výške 33,87 eura a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4 635,91 eura od 07. 08. 2011 do zaplatenia.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nároku, ktorý bol predmetom konania. Na požiadavku súdu nepreukázal, že by postupca,

Slovenská sporiteľňa a. s., doručila žalovaným výzvu na úhradu nezaplateného splatného záväzku ako predpokladu pre postúpenie pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne a. s. na žalobcu. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. o bankách, o spotrebiteľských úveroch a a

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav súdom prvého stupňa. Podľa žalobcu ust.§ 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupcu pohľadávky. Účelom tohto ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva toto ustanovenie nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalobca uviedol, že postupca, Slovenská sporiteľňa, a. s., neukončil záväzkovo-právny vzťah zo zmluvy, ktorá bola uzatvorená so žalovanými, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, k predčasnému ukončeniu zmluvy došlo až zo strany žalobcu oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 06. 08. 2011. Tak postupca, ako aj žalobca boli oprávnení, nie však povinní, predčasne ukončiť záväzkovo-právny vzťah. Postúpením pohľadávky sa stal žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle ust. právo na plnenie od dlžníka zo záväzkového vzťahu.

Žalobca taktiež uviedol, že nesúhlasí s priznaním trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka z dôvodu, že v prípade trov vedľajšieho účastníka nie je možné hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Vedľajší účastník môže sa dať v konaní zastupovať advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Vedľajší účastník, ktorým je združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Musí reálne disponovať odpovedajúcou materiálnou, ale aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Pre vstup združenia, zastúpeného advokátom, do konania nebol žiadny dôvod, zbytočne iba navyšuje trovy konania navodzujúc dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu alebo rozsudok súdu prvého stupňa zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na právnu argumentáciu, ktorá bola aj obsahom jeho vyjadrenia k žalobe, t. j. na to, že žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou, keďže zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná pre nesplnenie zákonných predpokladov uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Čo sa týka jeho vstupu do konania, poukázal na to, že žaloba bola zamietnutá, čo znamená, že bol daný dôvod pre jeho vstup do konania.

Krajský súd v Prešove (v ďalšom len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa preskúmal rozsudok v rozsahu, v akom bol napadnutý, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a . Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 19. 08. 2015 (, ) a zistil, že odvolanie žalobcu voči výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol vo veci samej, dôvodným nebolo.

Základným charakteristickým znakom občianskeho súdneho konania je kontradiktórnosť, čo znamená, že pokiaľ chce byť účastník v konaní úspešný, musí tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé následky a k tvrdeným skutočnostiam musí predložiť alebo označiť dôkazy.

Z veta druhá vyplýva, že súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Slovenská sporiteľňa, a. s., na výzvu súdu z 10. 02. 2015 k tomu, aby predložila výzvu, prípadne iný doklad o tom, že žalovaní boli pred postúpením pohľadávky na žalobcu vyzvaní na zaplatenie omeškaných splátok, reagovala oznámením o začatí výkonu mandátnej činnosti; podľa tohto oznámenia Slovenská sporiteľňa a. s. žalovaným oznámila, že zverila správu a vymáhanie pohľadávky zo zmluvy, ktorú s ňou uzatvorili mandatárovi, ktorým je Intrum Justitia Slovakia s. r. o. Súdom žiadanú výzvu nepredložil ani žalobca s argumentom, že išlo o štandardný postup, podľa neho oznámenie Slovenskej sporiteľne a. s. znamená a predpokladá, že boli doručované aj výzvy na splácanie záväzku, keďže nebolo by pristupované k vymáhaniu, pokiaľ by táto výzva nebola doručená.

Podľa o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom

Dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa žalobu zamietol bolo neunesenie dôkazného bremena žalobcom o tom, že pred postúpením pohľadávky zo záväzkového vzťahu, ktorý vznikol medzi Slovenskou sporiteľňou a. s. a žalovanými boli žalovaní písomne vyzvaní v zmysle citovaného ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, na zistený skutkový stav správne aplikoval právne predpisy a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi závermi súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu odkazuje v súlade s ust. . Preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Okrem odvolania vo veci samej podal žalobca odvolanie aj voči rozhodnutiu, ktorým mu súd uložil zaplatiť náhradu trov konania vedľajšieho účastníka poukazujúc na neúčelnosť týchto trov.

Súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa ust. a žalobcovi uložil zaplatiť náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby.

Vedľajší účastník vstúpil do konania podľa ust. s tým, že podľa ust. má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, pričom koná iba sám za seba

v ust. a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť aj advokát. vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby sa vedľajší účastník mohol dať zastúpiť zástupcom a aby mu mohla byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením. Služba advokáta je pochopiteľná, nakoľko úspech v súdnom konaní závisí nielen od toho, kto a aké právo má, t. j. od hmotnoprávneho aspektu, ale aj od schopnosti toto právo uplatniť, t.. j. od aspektu procesnoprávneho. Náklady s tým spojené sú účelné. Uvedené sa v plnej miere vzťahuje aj možnosť vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť advokátom. Ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nevidí žiadny dôvod na neposkytnutie právnej ochrany aj právnickej osoby. „Zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená

v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nie vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovania advokátom“ (z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).

Vychádzajúc z uvedeného, nemal odvolací súd pochybnosti o tom, že vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na strane žalovaných má právo na náhradu trov, ktoré mu s konaním vznikli, čo však neznamená, že účelnými sú vždy všetky trovy, o náhradu ktorých tento vedľajší účastník požiada.

Žalobca poukázal na neúčelnosť trov vedľajšieho účastníka.

Vedľajší účastník si uplatnil náhradu za 5 úkonov právnej služby v konaní pred súdom prvého stupňa. Je nesporné, že účelným úkonom právnej služby bolo prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní 18. 12. 2014, účasť na pojednávaní dňa 02. 02. 2015 a účasť na pojednávaní dňa 19. 03. 2015. Súd prvého stupňa žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena nepreukázaním písomnej výzvy žalovaným pred postúpením pohľadávky. Vo vyjadrení vedľajšieho účastníka zo dňa 27. 05. 2014 táto argumentácia, t. j. dôvod, pre ktorý bola žaloba zamietnutá, absentuje vyjadrenie okrem všeobecného citovania právnych predpisov, zákona o bankách, citovania ustanovení je vo svojej podstate len kompilátom viacerých rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. K argumentácií, ktorá bola dôvodom pre zamietnutie žaloby, pristúpil vedľajší účastník až po začatí pojednávania, ktoré súd na prejednanie veci nariadil. Pre uvedené má odvolací súd vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobe zo dňa 27. 05. 2014 za neúčelný úkon právnej pomoci.

Čo sa týka rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách konania, nebol dôvod, ani na potvrdenie, ani na zrušenie rozhodnutia, preto odvolací súd rozhodnutie zmenil (§ 220 O. s. s. p.), po odpočítaní neúčelného úkonu právnej pomoci, vyjadrenia z 27. 05. 2014, je žalobca povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 1 019,65 eura ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. v spojení s ust. a . Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, neúspešní žalovaní náhradu trov konania ani nežiadali, túto náhradu si v zmysle ust. neuplatnili. Vedľajší účastník žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Vzhľadom na to, že obsahom vyjadrenia k odvolaniu bol len súhrn tých istých právnych argumentov, skutkových okolností a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, na ktoré vedľajší účastník poukazoval vo vyjadrení k žalobe, ktoré súd hodnotil ako neúčelný úkon právnej pomoci, mal súd za neúčelný úkon aj vyjadrenie vedľajšieho účastníka k odvolaniu žalobcu, preto vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.