Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-29-2019.pdf
PDF · 104.82 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/29/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: I. J., nar. XX. XX. XXXX a U. J., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: P. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, zastúpený KATONA - Advokátska kancelária, s. r. o. so sídlom Nové Zámky, M. Matunáka 11 a T. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, zastúpená JUDr. Mária Ančinová, advokátka so sídlom Nové Zámky, Podzámska 29, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22. januára 2019 č. k. 11P/75/2018-291 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh otca na zníženie výživného voči maloletým deťom: I. J., nar. XX. XX. XXXX a U. J., nar. XX. XX. XXXX zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Uviedol, že otec sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom podaným dňa 22. 03. 2018 domáhal, aby bola znížená jeho vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom, na maloletú I. na sumu 100 eur mesačne a na maloletú U. na sumu 100 eur mesačne, od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane. Jeho príjem sa podstatne znížil a na zabezpečenie plnenia vyživovacej povinnosti si musí požičiavať finančné prostriedky. V čase určovania výživného dosahoval príjem z podnikateľskej činnosti 1.000 eur počas letnej sezóny, v súčasnosti je jeho príjem z podnikateľskej činnosti počas letnej sezóny v priemere 350 eur mesačne, mimo podnikateľskej sezóny je jeho príjem nulový, respektíve stratový, pričom je potrebné prihliadnuť aj na výšku výdavkov, ktoré musí vynaložiť na zabezpečenie základného chodu podnikateľskej činnosti a to elektrinu, vodu, stravu pre zvieratá, nevyhnutné opravy, ktoré sú mesačne 300 až 400 eur. Do projektu ranč išiel pre svoju rodinu, aby ju zabezpečil, dostal dotáciu a na zvyšnú časť si zobral pôžičku vo výške 395.000 eur, ktorú nevie splácať a ani nespláca. Otec uviedol, že je poberateľom starobného dôchodku vo výške 320,50 eura a výsluhového dôchodku vo výške 712,48 eura. Zo starobného dôchodku sú mu vykonávané zrážky súdnym exekútorom na bežné výživné a zaostalé výživné a po zrážkach je mu poukazovaná suma starobného dôchodku vo výške 99,74 eura. Zaostalé výživné uhradil, musel si od kamaráta požičať. Jeho nevyhnutné náklady na zabezpečenie základných potrieb sú mesačne 521 až 561 eur, plyn vo výške 198 eur mesačne, elektrina 63,90 eura mesačne, telefón 50 eur mesačne, potraviny 200 až 250 eur mesačne, čo je 8 až 9 eur na deň. Okrem toho musí pokrývať náklady na podnikanie. Podľa názoru súdu prvej inštancie v
danom prípade neprišlo od posledného rozhodnutia o výživnom k žiadnej závažnejšej zmene pomerov na strane maloletých detí a tiež ani na strane rodičov. Maloleté deti majú potreby primerané ich veku. Maloletá I. navštevuje šiesty ročník základnej školy a maloletá U. navštevuje tretí ročník základnej školy. Obe dievčatá aktívne športujú, zúčastňujú sa športových aktivít, chodievajú trikrát do týždňa na tréningy futbalu a na zápasy, s čím sú spojené zvýšené výdavky. S maloletými deťmi sú bežné výdavky na oblečenie, obuv, stravu, školské potreby a pomôcky. Pokiaľ ide o pomery na strane matky, matka je naďalej súkromne hospodáriaci roľník a podniká v oblasti živočíšnej výroby. Jej príjem, podľa jej uvedenia, je 400 eur mesačne. Okrem toho poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 48,68 eura mesačne. Z daňového priznania matky za rok 2017 mal súd preukázané, že matka vykázala príjmy zo živnosti vo výške 5.014,88 eura, výdavky zo živnosti vo výške 3.808,90 a základ dane mala 1.305,98 eura. Matka býva v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi, so svojím priateľom a jeho maloletým synom v rodinnom dome, ktorý patrí jej matke. Príjem matky sa od posledného rozhodovania o výživnom podstatným spôsobom nezmenil, matke nepribudla, ani neubudla žiadna vyživovacia povinnosť. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, tieto sa podstatne nezmenili. Otec je naďalej živnostník, podniká v oblasti ubytovania, vlastní zvieratá a poľnohospodársku pôdu, ktorú obrába. Z daňového priznania otca za rok 2016 mal súd preukázané, že otec vykázal príjmy zo živnosti vo výške 2.149,40 eura, výdavky vo výške 211.524,62 eura a vykázal daňovú stratu vo výške 209.375,22 eura. Z daňového priznania otca za rok 2017 mal súd preukázané, že otec vykázal príjmy zo živnosti vo výške 1.131,19 eura, výdavky vo výške 54.376,35 eura a vykázal daňovú stratu vo výške 53.245,16 eura. Ďalej mal súd preukázané, že otec poberá starobný dôchodok vo výške 320,50 eura mesačne a výsluhový dôchodok vo výške 712,48 eura mesačne. Otec vlastní necelých 10 ha pôdy, poľnohospodársku techniku, tri kone a ďalšie zvieratá. Vlastní ranč, ktorý má na podnikanie, má tam ubytovacie zariadenia a hospodárske budovy pre zvieratá. Okrem toho, otec vlastní dve motorové vozidlá, ktoré sú nepojazdné, tri traktory a dva veterány. Z výpovede otca mal súd preukázané, že otec v roku 2017 predal rodinný dom za sumu 33.000 eur a rodinný dom, ktorý vlastnil v T. pri X. daroval v roku 2017 plnoletému synovi. Otec predložil súdu Notársku zápisnicu č. N 327/2016 zo dňa 06. 04. 2016, v ktorej vyhlásil, že uzatvoril s veriteľom viacero pôžičiek v celkovej výške 459.500 eur. Tieto pôžičky boli splatné do 31. 12. 2015. Keďže pôžičky v plnom rozsahu nevrátil, záväzok vo výške 399.500 eur uznal v plnom rozsahu a zaviazal sa ho splatiť do 31. 12. 2016. V prípade, že nesplní svoj záväzok, výslovne súhlasil, aby táto notárska zápisnica sa stala vykonateľným titulom pre exekúciu a to na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Od posledného rozhodovania o výživnom sa príjem otca, čo sa týka dôchodkov, zvýšil, otcovi nepribudla, ani neubudla vyživovacia povinnosť. Zo živnosti otec vykázal nižšiu stratu ako v roku 2016. Súd skúmal osobné a majetkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletých detí a dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Posledné rozhodovanie o výživnom na maloleté deti bolo v roku 2016, rozsudok v časti výživného nadobudol právoplatnosť v apríli 2017. Príjem otca sa od tohto rozhodovania podstatným spôsobom nezmenil, jeho príjem z dôchodkov, starobného a výsluhového je v súčasnej dobe dokonca vyšší o 30 eur mesačne, ako to bolo v roku 2016. Otec v daňovom priznaní za rok 2017 vykázal rovnako stratu ako v daňovom priznaní v roku 2015. Strata podľa daňového priznania nie je objektívnym znakom zárobkovej solventnosti otca. Príjem matky a jej pomery sa nezmenili. V zmysle ustanovení Zákona o rodine, predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o výživnom súd vychádza z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, pričom maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má navyše prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec maloletých detí je živnostníkom a okrem toho poberá dôchodky, čo má stály príjem vo výške 1.032,98 eura mesačne. Otec má viacero pôžičiek, ktoré mal už aj v čase posledného rozhodovania o výživnom, výživné má však prednosť pred inými výdavkami rodičov. Otec je vlastníkom viacerých budov, ktoré tvoria ranč a v ktorých otec môže ubytovávať turistov. Okrem toho, vlastní motorové vozidlá a hospodársku techniku. V roku 2017 otec daroval nehnuteľnosť plnoletému synovi a druhú nehnuteľnosť predal. Podľa názoru súdu, otec zo svojho súčasného príjmu ktorý dosahuje, jednak z dôchodkov, ale aj zo svojej podnikateľskej činnosti, je schopný prispievať na výživu svojich maloletých detí vo výške stanovenej posledným rozhodovaním o výživnom. Vyživovacia povinnosť otca spolu s vyživovacou povinnosťou matky a rodinnými prídavkami bude pokrývať výdavky na maloleté deti, ktoré sú primerané ich veku. Nie je v záujme maloletých detí, aby bolo znížené výživné aj vzhľadom na to, že tieto výdavky na deti sa fyzickým rastom detí, ich odôvodnenými potrebami, školskou dochádzkou neustále zvyšujú. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym záverom. Súd prvej inštancie neprihliadol na majetkové pomery na strane matky, neposudzoval aj príjem spolužijúcej osoby - priateľa matky z pohľadu znášania životných nákladov, rovnako neprihliadol na skutočnosť, že matka žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázala výšku jednotlivých mesačných nákladov na maloleté deti. Matkou uvádzané výdavky vo výške 984,84 eura na dve maloleté deti nemožno v žiadnom prípade považovať za primerané ich veku a potrebám. Súd neprihliadol na skutočnosť, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane, jeho príjem sa podstatne znížil a na zabezpečenie plnenia vyživovacej povinnosti si musí reálne požičiavať finančné prostriedky. V čase určovania výživného dosahoval príjem z podnikateľskej činnosti cca 1.000 eur mesačne počas letnej sezóny, v súčasnosti jeho príjem z podnikateľskej činnosti počas letnej sezóny je v priemere 350 eur a menej mesačne, pričom je potrebné prihliadať aj na výšku nevyhnutných nákladov, ktoré musí na zabezpečenie základného chodu podnikateľskej činnosti vynaložiť, pričom ide o výdavky nevyhnutné, bez ktorých vynaloženia nie je možné predmetnú podnikateľskú činnosť vykonávať. Jeho mesačný príjem z podnikania je v súčasnosti 0 eur, z čoho je zrejmé, že po odpočítaní všetkých nevyhnutných nákladov na zabezpečenie chodu ranču sa dostáva nedobrovoľne do mínusu, aj napriek jeho enormnému úsiliu. Skutočnosť, že predal dom, z ktorého vyrovnal jednu z pôžičiek, nepreukazuje, že má iný príjem. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní len z jeho príjmov, z toho, že má viacero budov tvoriacich ranč, poľnohospodársku techniku a že je živnostník, nezobral do úvahy skutočnosť, že poľnohospodárska technika má nulovú hodnotu, je odpísaná, že z podnikania nemá reálne príjem, nezobral do úvahy výdavky, ktoré musí vynaložiť, neprihliadol na jeho schopnosti a možnosti, vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a znížil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletým dcéram v súlade s jeho návrhom.
3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že nie je v záujme maloletých detí, aby bolo znížené výživné aj vzhľadom na to, že výdavky na deti v súvislosti s ich fyzickým rastom a školskou dochádzkou sa budú zvyšovať. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v celom rozsahu.
4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že ňou predložené náklady zahŕňajú len výdavky na maloleté dcéry a nie sú v nich zahrnuté náklady na jej podnikanie a ani náklady na ostatných členov v domácnosti. V odvolaní a k nemu priložených tabuľkách otec uvádza náklady na dve deti nereálne, absurdne. Pritom on sám si pre seba vyčíslil mesačné náklady na stravu 200-250 eur, pričom nemá ani len predstavu o tom, čo obnáša starostlivosť a výchova dvoch dievčat, ktoré dospievajú, rastú a aktívne športujú. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol na základe dôkladného preštudovania zabezpečených listinných podkladov, bral do úvahy mesačné príjmy a majetkové pomery rodičov, odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí a správne rozhodol, že návrh otca na zníženie výživného zamietol. Napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a navrhla ho potvrdiť.
5. Otec v písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu matky uviedol, že zotrváva na skutočnostiach uvedených v ňom podanom odvolaní. Je nepravdepodobné, že matkou uvedené výdavky na maloleté deti zodpovedajú realite aj vzhľadom na výšku tvrdených príjmov matky 400 eur mesačne, sám vychoval 3 deti, už toho času dospelé, takže má reálnu predstavu o výške mesačných nákladov na maloleté deti. Opätovne uviedol, že súd neprihliadol na pomery matky, ktorá od času poslednej úpravy výživného dosahuje príjem, žije v spoločnej domácnosti s priateľom a s jeho maloletým synom, neposudzoval aj príjem spolužijúcej osoby z pohľadu znášania mesačných nákladov, ako i rovnako neprihliadol na skutočnosť, že matka žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala výšku mesačných nákladov na dcéry. Nebráni sa plneniu si vyživovacej povinnosti k dcéram, avšak vyživovacia povinnosť musí byť určená primerane potrebám maloletých detí, vzhľadom k ich veku, telesnej a duševnej vyspelosti a zdravotnému stavu a musia sa pri jej určovaní zohľadniť schopnosti, možnosti a majetkové pomery a životná úroveň rodičov.
6. Matka v písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu otca uviedla, že výšku výživného, vzhľadom na vek a vyspelosť dcér, považuje za primeranú. Opakovane uviedla, že do výdavkov na deti nezahrnula výdavky spojené s jej podnikaním. Súd o návrhu otca správne rozhodol, keď pri rozhodovaní prihliadol na to, že poľnohospodársku pôdu, ktorú vlastní, riadne neužíva, poberá na ňu dotácie a
túto skutočnosť súdu neuviedol. Jeho daňové straty súvisia s odpismi na nehnuteľnosti postavenej a vybudovanej z eurodotácií. Jeho pôžičky od fyzických osôb, ktoré navyšuje, sú fiktívne, súd pri rozhodovaní bral do úvahy, že otec je živnostník, a okrem toho poberá dôchodky vo výške 1.032,98 eura, je vlastníkom viacerých budov, poľnohospodárskej pôdy, niekoľkých motorových vozidiel, vrátane veteránov a poľnohospodárskej techniky.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Predmetom konania je návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým dcéram I., nar. XX. XX. XXXX a U., nar. XX. XX. XXXX, podaný otcom na súd prvej inštancie dňa 22. 03. 2018, ktorým žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej I. zo sumy 250 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne a k maloletej U. zo sumy 200 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, počnúc od podania návrhu a tým zmenil, v rozsahu vyživovacej povinnosti, rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21. 06. 2016 č. k. 11P/260/2015-133. Otec v návrhu dôvodil, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane, jeho príjem sa podstatne znížil a na zabezpečovanie plnenia si vyživovacej povinnosti v rozsahu 450 eur mesačne si musí požičiavať finančné prostriedky. Jeho príjem z podnikateľskej činnosti je stále nižší a stratovejší. V čase určovania výživného dosahoval príjem z podnikateľskej činnosti počas letnej sezóny 1.000 eur mesačne, v súčasnosti je jeho príjem z podnikateľskej činnosti počas letnej sezóny v priemere 350 eur mesačne, mimo letnej sezóny je jeho príjem z podnikateľskej činnosti nulový, resp. stratový, pričom je potrebné prihliadať aj na výšku výdavkov, ktoré musí vynaložiť na zabezpečenie základného chodu podnikateľskej činnosti, ktoré sú mesačne vo výške 300-400 eur. Do projektu ranč išiel pre svoju rodinu, aby ju zabezpečil, dostal dotáciu a na zvyšnú časť si zobral pôžičku vo výške 395.000 eur, ktorú nevie splácať a ani nespláca. Uviedol, že je poberateľom starobného dôchodku vo výške 320,50 eura a výsluhového dôchodku vo výške 712,48 eura, zo starobného dôchodku sú mu pritom vykonávané exekučné zrážky na výživné. Jeho nevyhnutné náklady na zabezpečenie základných potrieb sú mesačne 521-561 eur, pričom tiež musí pokrývať náklady na podnikanie.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia aj ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd, vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ktoré považuje za dostačujúce pre rozhodnutie v danej veci, sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako i s jeho odôvodnením. Keďže súd prvej inštancie starostlivo prihliadol na všetky skutočnosti v konaní uvedené a tieto správne vyhodnotil, odvolací súd je toho názoru, že jeho rozhodnutie je vecne správne a na jeho správnosť nemali žiaden vplyv ani dôvody uvádzané otcom v podanom odvolaní.
13. K zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného, tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane, či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako i majetkovými pomermi rodičov. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Navyše, súd prihliadne i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
14. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu bolo len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne, zmenili okolnosti na strane oprávneného, alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
15. Vychádzajúc zo súdom prvej inštancie riadne zisteného skutkového stavu, dospel odvolací súd k rovnakému záveru (ako súd prvej inštancie), že v prejednávanej právnej veci nie je možné konštatovať takú zmenu pomerov, ktorá by mala za následok zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca.
16. Tak, ako odvolací súd zdôraznil vyššie, právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu bolo len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne, zmenili okolnosti na strane oprávnených osôb, alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Podľa názoru odvolacieho súdu, žiadna takúto zmena pomerov tak na strane maloletých detí, ako ani na strane otca ako osoby povinnej platiť výživné v prejednávanej veci nenastala, čo správne konštatoval súd prvej inštancie. Vo vzťahu k maloletým dcéram možno vo všeobecnosti konštatovať to, že plynutím času, zvyšovaním ich veku sa ich životné potreby budú úmerne zvyšovať, teda v tomto ohľade nemožno predpokladať takú zmenu pomerov, ktorá by naopak odôvodňovala zníženie výživného. Je však potrebné uviesť i to, že i keď v rámci konania o zmene vyživovacej povinnosti súd nie je oprávnený preskúmavať výšku výživného stanovenú už právoplatným rozhodnutím, ale len posúdiť, či tu došlo k takej kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá by túto zmenu odôvodňovala, podľa názoru odvolacieho súdu, výživné na maloletú I. vo výške 250 eur mesačne a na maloletú U. vo výške 200 eur mesačne je nastavené tak, že je spôsobilé i do budúcnosti (spolu s výživným zo strany matky) v dostatočnom rozsahu pokrývať ich odôvodnené potreby.
17. Rovnako nie je možné konštatovať žiadnu takú zmenu pomerov na strane otca, ktorá by bola dôvodom na zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Tak, ako v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom (rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21. 06. 2016 č. k. 11P/260/2015-133 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 18. 01. 2017 č. k. 5CoP/55/2016-186, právoplatným vo vzťahu k výživnému dňa 24. 04. 2017), i v súčasnosti je otec naďalej poberateľom starobného dôchodku a výsluhového dôchodku (s miernym zvýšením oproti poslednej úprave výživného o cca 30 eur), ako i je naďalej živnostníkom. Pokiaľ otec poukazuje na jeho stratové podnikanie, je potrebné uviesť, že rovnako podnikal stratovo i v dobe rozhodnej pre určenie výšky jeho vyživovacej povinnosti spolu 450 eur mesačne na obe dcéry, dokonca v roku 2015 s vyššou stratou (- 57.878 eur) ako v roku 2017 (- 53.245 eur). To, prečo v súvislosti s podnikaním otca došlo k poklesu jeho príjmov, aké objektívne, resp. subjektívne faktory toto ovplyvnili, otec nijak relevantne nevysvetlil, pričom táto okolnosť nie je tou, ktorá by mala negatívne ovplyvniť uspokojovanie základných životných potrieb maloletých detí. Taktiež nemožno konštatovať, že by sa zmenili majetkové pomery otca, ktorý naďalej vlastní poľnohospodársku pôdu v rozsahu cca 10 ha, poľnohospodársku techniku, tri kone, ako i dva veterány. I keď otec predal nehnuteľnosť, z jej predaja uspokojil svoj záväzok vo forme dlhu voči banke, čo má nepochybne dopad na výšku jeho výdavkov.
18. Vzhľadom na takto zistené pomery otca, je potrebné konštatovať, že nie sú splnené zákonné podmienky na zmenu jeho doteraz určenej vyživovacej povinnosti. Treba mať na zreteli i to, že je to otec, ktorý nemá deti vo svojej osobnej starostlivosti, pričom skutočne jeho primárnou povinnosťou ako rodiča
je tak uspokojiť ich potreby formou platenia výživného, pričom naopak u matky ako rodiča druhého, sa najmä v závislosti na veku dieťaťa len mení pomer tzv. osobného a peňažného podielu na plnení si vyživovacej povinnosti takýmto rodičom. Pokiaľ otec poukazuje na zmenu pomerov na strane matky, i v prípade, že by nastala (nemožno však konštatovať, že by došlo k podstatnej zmene pomerov na strane matky, tak ako správne uviedol súd prvej inštancie), táto by nemala vplyv na možnosti a schopnosti otca dieťaťa vyživovať maloleté deti, ani na konštatovanie zmeny týchto jeho možností a schopností, ale na to, v akom rozsahu je matka schopná prispievať na výživu maloletých detí.
19. Zohľadniac všetky skutkové okolnosti zistené dokazovaním v tejto veci, je potrebné konštatovať, že relevantná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie určenej vyživovacej povinnosti preukázaná nebola. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).