Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Sa-31-2018.pdf
PDF · 139.57 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/31/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobcu H. D., bytom W., S. XXXX/XX, proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Bratislava, Špitálska 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 9. novembra 2018 č. s. ÚPS/US1/ SSZOSK/BEZ/2018/292, č. z. 2018/182111, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 09.11.2018 žalovaný ako príslušný odvolací orgán preskúmal rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, č. k.: HE2/RSO/ZAM/2018/8442 zo dňa 31.07.2018 („rozhodnutie úradu práce“), ktorým v zmysle § 36 ods. 2 písm. b), ods. 3, ods. 5 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) vyradil účastníka konania H. D. z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 25.06.2018, a podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutie úradu práce potvrdil a odvolanie účastníka konania zamietol.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný poukázal, že úrad práce svojím rozhodnutím zo dňa 31.07.2018 v zmysle § 36 ods. 2 písm. b) , ods. 3, ods. 5 písm. e) zákona o službách v zamestnanosti účastníka konania vyradil z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 25.06.2018 z dôvodu nespolupráce -nedostavenie sa na úrad alebo miesto určený úradom na účely podľa § 34 ods. 6 a ods. 8 bez vážnych dôvodov podľa ods. 4 písm. b) až f).
3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote. Argumentoval, že odkedy bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 24.07.2017 do vyradenia na úrad sa vždy dostavil v určenom termíne. Svoje povinnosti vyplývajúce pre neho z postavenia uchádzača o zamestnanie si voči úradu plnil zodpovedne, riadne a včas. Dňa 22.06.2018 na základe dohody o pracovnej činnosti nastúpil na výkon pomocných prác pri kontrole autodielov spoločnosti I., s.r.o. O. - P. a predmetnú dohodu doručil na úrad. Je nepochybné, že nástupom do zamestnania dňa 22.06.2018 v O., ktorá je vzdialená od W. viac ako 500 km vznikla na jeho strane objektívna prekážka, ktorá mu zabránila dostaviť sa na úrad v určenom termíne dňa 25.06.2018. Má za to, že predložením relevantného dokladu o zamestnaní úradu preukázal, že aktívnym spôsobom pristupoval k získaniu zamestnania, aj keď bol vzdialenom meste a len v určenom časovom rozsahu pracovných hodín. Nástup do zamestnania je nespochybniteľne ospravedlniteľným dôvodom jeho nedostavenia sa na úrad dňa 25.06.2018 a je vážnym dôvodom podľa ust. § 36 ods. 4 písm. f) zákona o službách zamestnanosti. Úrad práce sa
uvádzaným dôvodom nedostavenia sa na úrad v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal. Absentuje tu úvaha úradu, akým spôsobom dospel k záveru, že uvádzaný dôvod, nájdenie a výkon práce v O. nepovažoval za vážny dôvod v zmysle citovaného ustanovenia. Zároveň poukázal, že nedostatok finančných prostriedkov na cestovné z O. do W. a späť je ďalším vážnym dôvodom, ktorý mu zabránil ako uchádzačovi o zamestnanie dostaviť sa na úrad dňa 25.06.2018. Dôvodom vážnosti sa úrad nezaoberal, jeho vážnosť neposudzoval, ale veci rozhodoval formálne, bez prihliadnutia na jeho sociálnu situáciu a z tohto dôvodu je rozhodnutie úradu práce nepreskúmateľné.
4. Prvostupňový správny orgán v stanovisku k odvolaniu účastníka konania uviedol, že účastník konania bol odo dňa 24.07.2017 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe osobnej žiadosti zo dňa 28.07.2017, po ukončení vykonávania zárobkovej činnosti v členskom štáte Európskej únie. Bol riadne poučený o právach a povinnostiach uchádzača o zamestnanie, čo potvrdil svojím podpisom dňa 28.07.2017. Dňa 25.06.2018 sa mal účastník konania dostaviť na úrad za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnania. S týmto termínom účasti na úrade bol oboznámený už dňa 30.04.2018. Určený termín vzal na vedomie, čo potvrdil svojím podpisom v záznamoch o kontaktoch uchádzača o zamestnanie. Účastník konania sa v určenom termíne dňa 25.06.2018 nedostavil na úrad za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnania, čo sa v zmysle zákona o službách v zamestnanosti považuje za nespoluprácu. Pred vydaním rozhodnutia sa účastník konania písomne dňa 23.07.2018 vyjadril k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Uviedol, že vykonával práce na základe dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa I. s.r.o. O. - P. K. B. odo dňa 22.06.2018, čo považuje za vážny dôvod svojej neprítomnosti. Dostaviť sa nemohol z časových, ale hlavne z finančných dôvodov v stanovenom termíne. Úrad práce neposúdil tento dôvod ako vážny dôvod nespolupráce s ním. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné zo dňa 31.07.2018 bol účastník konania vyradený z evidencie uchádzačom o zamestnanie dňom 25.06.2018 v súlade s § 36 ods. 2 písm. b), ods. 3, ods. 5 písm. e) zákona o službách zamestnanosti. Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že predložením relevantného dokladu o zamestnaní (dohoda o pracovnej činnosti) úradu preukázal, že aktívnym spôsobom pristupoval k získaniu zamestnania, i keď vo vzdialenom meste a len v určenom časovom rozsahu pracovných hodín. Nástup do zamestnania považuje ako ospravedlniteľný dôvod nedostavenia sa na úrad a je vážnym dôvodom podľa § 36 ods. 4 písm. f) zákona o službách zamestnanosti. Úrad práce neposúdil nedostavenie sa účastníka konania na úrad stanovenom termíne z dôvodu vykonávania prác na základe dohody o pracovnej činnosti ako vážny dôvod. Napriek tomu, že mal uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, aj naďalej bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a teda bol povinný si plniť povinnosti vyplývajúce mu z evidencie. Predložená dohoda o pracovnej činnosti s dohodnutým rozsahom pracovného času 10 hodín týždenne nezakladala vznik pracovného pomeru, iba vznik pracovnoprávneho vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
5. Žalovaný ako odvolací orgán v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval príslušné ustanovenia zákona o službách zamestnanosti a po preskúmaní predloženého spisovného materiálu ako aj listinných dôkazov dospel k záveru, že účastník konania nepreukázal vážny dôvod podľa § 36 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti, pre ktorý sa dňa 25.06.2018 nedostavil na úrad za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnania, čo malo za následok jeho vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 2 písm. b), ods. 3, ods. 5 písm. e) zákona o službách zamestnanosti.
6. Odvolací orgán tiež argumentoval, že posudzovanie vážnosti dôvodov v zmysle ustanovenia § 36 ods. 4 písm. f) zákona o službách zamestnanosti je výlučne v kompetencii jednotlivých úradov ako prvostupňových správnych orgánov, preto odvolací orgán nie je oprávnený do tejto kompetencie vstupovať. Má za to, že účastník konania naplnil skutkovú podstatu ustanovenia, ktorým bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dôvody uvedené v odvolaní nie sú takými, ktoré by mali za následok zmenu alebo zrušenie rozhodnutia vo veci samej.
7. K tvrdeniu účastníka konania, že dňa 22.06.2018 na základe dohody o pracovnej činnosti nastúpil na výkon pomocných prác v spoločnosti I., s.r.o. O. - P. K. B., a preto sa nemohol dňa 25.06.2018 dostaviť na úrad. Dôvodil, že uchádzačovi o zamestnanie vyplývajú zo zákona o službách zamestnanosti nielen práva, ale aj povinnosti. Účastník konania mal ako uchádzač o zamestnanie povinnosť dostaviť sa dňa 25.06.2018 na úradom stanovený termín za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnania, pričom skutočnosť, že počas vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie vykonával zárobkovú
činnosť na základe dohody o pracovnej činnosti ho tejto povinnosti nezbavila. Účastník konania mal dostatočný časový priestor od podpísania dohody o pracovnej činnosti dňa 18.06.2018, aby úradu oznámil, že sa nebude môcť dostaviť dňa 25.06.2018 na úradom určený termín za účelom preukázania hľadania zamestnania. Účastník konania danú skutočnosť úradu odôvodnil až dňa 23.07.2018 v rámci svojho vyjadrenia k podkladom rozhodnutia. Z týchto dôvodov považoval odvolací orgán postup úradu za správny. Ďalej poznamenal, že účastník konania si nesplnil ani povinnosť vyplývajúcu z ust. § 34 ods. 5 písm. b) zákona o službách zamestnanosti, keď nepredložil úradu kópiu dohody o pracovnej činnosti najneskôr deň pred začatím plynutia doby, na ktorú sa táto dohoda uzatvorila. Záverom odvolací orgán poznamenal, že účastník konania môže byť opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie najskôr po uplynutí 6 mesiacov do dňa jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe jeho osobnej písomnej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci, jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobné námietky žalobcu sú zhodné s odvolacími námietkami voči rozhodnutiu úradu práce.
9. Žalobca v žalobe poukázal na skutkový stav veci, odvolacie námietky, rozhodnutie úradu a žalovaného. Je toho názoru, že na úrad sa dňa 25.06.2018 nedostavil z dôvodu výkonu práce, ktorú si našiel v rámci plnenia jeho povinností ako uchádzača o zamestnanie aktívne si hľadať prácu, a táto skutočnosť je ospravedlniteľným a vážnym dôvodom, ktorý mu zabránil dostaviť sa na úrad v uvedený deň. Prácu v spoločnosti I., s.r.o. O. - P. K. B. si našiel sám s odstupom takmer jedného roka od jeho zaradenia do evidencie nezamestnaných. Pritom nie je bezvýznamné, že poberá dávku v nezamestnanosti a je bez akýchkoľvek finančných prostriedkov. Cestovné do O. si zaplatil z finančných prostriedkov svojej matky. Je preto pochopiteľné, že nemohol v tak krátkom čase, tri dni od nástupu do zamestnania docestovať do W. a dostaviť sa na úrad dňa 25.06.2018, a preto požiadal svojho otca, aby dňa 25.06.2018 doručil úradu dohodu o pracovnej činnosti a tým oznámil aj vážny dôvod mojej neprítomnosti. Žalobca má za to, že tým si splnil svoju povinnosť ustanovenú v § 34 ods. 6 zákona o službách zamestnanosti. Záver žalovaného, že existencia pracovnoprávneho vzťahu žalobcu nezbavila povinnosť dostaviť sa na úrad práce, nakoľko mal dostatočný časový priestor od podpísania dohody o pracovnej činnosti dňa 18.06.2018, aby oznámil, že dňa 25.06.2018 sa nebude môcť dostaviť na úrad, je nesprávny.
10. Ďalej žalobca namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko bolo vydané v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Argumentoval, že použitiu aplikácie správnej úvahy pri posúdení iných vážnych dôvodov vo vzťahu k posúdeniu dôvodov nedostavenia sa na úrad, musí zodpovedať jej náležité zdôvodnenie, a to v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu a to na oboch stupňoch. Poznámka žalovaného, že posudzovanie vážnosti dôvodov v zmysle § 36 ods. 4. písm. f) zákona o službách zamestnanosti je výlučne v kompetencii jednotlivých úradov ako prvostupňových správnych orgánov, do ktorej ako odvolací orgán nie je oprávnený vstupovať, je nesprávna, nemajúca oporu v právnom poriadku SR. V zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán je povinný napadnuté rozhodnutie preskúmať v celom rozsahu z hľadiska skutočností, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, úvahami správneho orgánu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úpravu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
11. V závere žaloby žalobca uviedol, že jeho vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie došlo k popretiu jeho základného práva na prácu garantovaného článkom 35 ods. 3 Ústavy SR, ktoré je realizované aj prostredníctvom § 11 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. Právne posúdenie veci žalovaným je nesprávne, v dôsledku čoho bol nezákonne vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a tým bol ukrátený na svojich právach.
12. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 15.03.2019, v ktorom zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí, navrhol, aby súd žalobu zamietol. Zároveň súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
13. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 27.01.2020, v ktorom uviedol, že aj keď sa na úrad nedostavil v stanovenom termíne, svoju neprítomnosť dňa 25.06.2018 ospravedlnil
predložením kópie dohody o pracovnej činnosti zo dňa 18.06.2018 uzatvorenej medzi ním ako zamestnancom a spoločnosťou I., s.r.o. O. - P. K. B. ako zamestnávateľom, a to prostredníctvom svojho otca, keďže v uvedený deň už pracoval v tejto spoločnosti v O.. Z jeho strany preto nešlo o svojvoľné, a ani o protiprávne konanie, ktoré by malo byť posúdené ako porušenie jeho povinností, nedostavenie sa na úrad v určený deň, o ktorých bol riadne poučený a ktorého právnym následkom by malo byť vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie s účinnosťou odo dňa 25.06.2018 pre nespoluprácu s úradom bez vážnych dôvodov. Výkon práce v O. nie je možné posudzovať za nespoluprácu s úradom, nakoľko ide o vážny dôvod, ktorý mu objektívne bránil v osobnej účasti na úrade v určený deň. Žalobca dôvodil, že jednosmerná cesta z O. do W. rýchlikom trvá približne 10,5 hodín, ak mal na úrade určený termín 25.06.2018, z O. by musel cestovať už dňa 24.06.2018 a dňa 25.06.2018 po absolvovaní účasti na úrady by musel cestovať späť do O. rýchlikom, čo je neúnosná záťaž na psychickú a fyzickú dispozíciu pri plnení pracovných úloh. Ku argumentácii žalovaného, že mal možnosť požiadať o dávku v hmotnej núdzi, prípadne iných dávok, či cestovného v zmysle zákona, žalobca uviedol, že žiadnu z uvedených dávok by nedokázal vybaviť pred jeho vycestovaním do O. a tieto dávky by mu nepostačovali na pokrytie zvýšených nákladov na cestovnom v súvislosti s jeho účasťou dňa 25.06.2018, ubytovanie a stravu počas doby výkonu jeho práce. Žalobca zotrváva na názore, že došlo k naplneniu vážneho dôvodu, pre ktorý sa nemohol dostaviť na úrad dňa 25.06.2018. Argumentoval, že skutočne pracoval každý deň u zamestnávateľa I., s.r.o. v rozsahu dvoch hodín v súlade s jeho prevádzkovými potrebami. Aj v prípade absencie takéhoto dôkazu v zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Žalovaný preto pochybil, keď opomenul komplexne vyhodnotiť ním uvádzané dôvody, ktoré v odvolaní označil ako vážne dôvody, pre ktoré sa nedostavil na úrad v určený deň. Žalobca je si plne vedomý skutočnosti, že uzatvorením dohody o pracovnej činnosti datovanej zo dňa 18.06.2018 bol aj naďalej uchádzačom o zamestnanie a práve z tohto dôvodu dňa 25.06.2018 prostredníctvom svojho otca ospravedlňoval svojou neprítomnosť na úrade spolu s doručením dohody o pracovnej činnosti.
14. Námietky žalovaného, že si nesplnil svoju povinnosť predložiť dohodu o pracovnej činnosti v zákonom stanovenej lehote podľa § 34 ods. 5 písm. b) zákona, zmeškanie ktorej je sankcionované vyradením z evidencie uchádzačov pre nespoluprácu s úradom v zmysle § 36 ods. 5 písm. h) zákona, a že na túto okolnosť nepredložil žiaden dôkaz, sú irelevantné, nakoľko podkladom prejednania a rozhodnutia jeho vyradenia pre nespoluprácu s úradom malo byť nedostavenie sa na úrad dňa 25.06.2018 bez vážnych dôvodov, nie nedodržanie povinnosti podľa § 34 ods. 5 zákona bez vážnych dôvodov. Podľa názoru žalobcu ide zo strany žalovaného o dodatočné rozširovanie dôvodov jeho nespolupráce s úradom až v odvolacom konaní, ktoré však neboli predmetom prejednania a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v správnom konaní, ku ktorým sa nemohol vyjadriť a navrhovať vykonanie dokazovania. Týmto spôsobom došlo k porušeniu zásad správneho konania, najmä zásady zákonnosti a zásady úzkej súčinnosti s účastníkom konania, ktorá mala za následok, že prvostupňový správny orgán sa dôvodmi nepredloženia dohody o pracovnej činnosti v zákonom stanovenej lehote nezaoberal, a to ani v rámci správnej úvahy vo vzťahu k posúdeniu vážnosti dôvodov striktne vychádzajúc z § 36 ods. 5 písm. e) zákona, čím došlo k porušeniu jeho procesných práv. Na základe vyššie uvedených skutočností považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné a navrhuje, aby správny súd rozhodol v zmysle jeho žalobného návrhu.
15. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
18. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
19. Podľa § 199 ods. 1 písm. c/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
20. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
21. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
22. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
23. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože rozhodnutie a postup žalovaného sú v súlade so zákonom.
24. Podľa § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na citované ustanovenie, upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3 SSP) dňa 30.01.2020.
25. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu o vyradení žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie.
26. Právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti, ku ktorým patrí aj vedenie evidencie uchádzačov o zamestnanie, prípadne ich vyradenie z evidencie, upravuje zákon č.5/2004 Z.z. Tento zákon zakotvuje v § 36 ods.2 písm. b) oprávnenie úradu vyradiť uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia nespolupráce s úradom.
27. Podľa § 36 ods. 2 písm. b) zákona o službách zamestnanosti, úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia nespolupráce s úradom.
28. Podľa § 36 ods.5 písm. e) zákona o službách zamestnanosti, za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom podľa ods.2 písm. b) sa považuje nedostavenie sa na úrad alebo na miesto určené úradom na účely podľa ustanovenia § 34 ods.6 a 8 bez vážnych dôvodov podľa odseku 4 písm. b) až f).
29. Podľa § 36 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti za vážny dôvod podľa odseku 5 písm. a) až e) a h) sa považuje: a) ak miesto výkonu zamestnania a povaha zamestnania manžela alebo ak miesto výkonu zamestnania a povaha zamestnania neumožňujú zabezpečiť sprevádzanie dieťaťa do desiatich rokov veku do predškolského zariadenia alebo do školy, a b) zdravotný stav uchádzača o zamestnanie posúdený podľa § 19 ods. 1, c) dočasná pracovná neschopnosť uchádzača o zamestnanie, ktorej začiatok a skončenie sa úradu preukazuje potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a pracovným dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti; skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti preukazuje uchádzač o zamestnanie osobne, d) zdravotný stav blízkych osôb,42) ktorý si na základe písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia vyžaduje osobnú starostlivosť, ošetrovanie alebo sprevádzanie; písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutie zdravotníckeho zariadenia o začatí osobnej starostlivosti alebo ošetrovania predkladá uchádzač o zamestnanie do troch pracovných dní odo dňa vystavenia písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia, písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutie zdravotníckeho zariadenia o skončení osobnej starostlivosti alebo ošetrovania predkladá uchádzač o zamestnanie nasledujúci pracovný deň
po skončení osobnej starostlivosti alebo ošetrovania a doklad o sprevádzaní predkladá uchádzač o zamestnanie nasledujúci pracovný deň po skončení sprevádzania, e) výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu,13ba) vykonávanie pravidelného cvičenia alebo plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu,13bb) ktorých začatie a skončenie sa úradu preukazuje najneskôr jeden pracovný deň pred ich začatím a tri pracovné dni po ich skončení, f) iné dôvody, ktorých vážnosť posudzuje úrad.
30. Podľa § 36 ods. 3 zákona o službách zamestnanosti v prípade vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu podľa odseku 1 písm. n) úrad znovu zaradí občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie najskôr po uplynutí troch mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie. V prípade vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodov podľa odseku 2 úrad znovu zaradí občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie.
31. Podľa § 34 ods. 5 písm. b) zákona o službách zamestnanosti, uchádzač o zamestnanie je povinný predložiť úradu kópiu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa § 6 ods. 2 písm. a) najneskôr deň pred začatím plynutia doby, na ktorú sa táto dohoda uzatvorila.
32. Podľa § 70 ods. 5 zákona o službách zamestnanosti právoplatné rozhodnutia úradu sú preskúmateľné súdom v správnom súdnictve.
33. Podľa § 70 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti na konanie podľa § 12 písm. l), t), af aj a § 13 ods. 1 ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. b) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok) ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
35. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
36. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
37. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobca bol pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie informovaný a poučený o právach a povinnostiach uchádzača o zamestnanie, vrátane následkov nesplnenia si svojich povinností, ako aj zverejnení dokumentu „poučenie o právach a povinnostiach uchádzača o zamestnanie“ na portáli www.upsvar.sk a na výveskách úradu. Sám žalobca zobral tieto informácie na vedomie a túto skutočnosť potvrdil svojim vlastnoručným podpisom dňa 28.07.2017.
38. Správny orgán prvého stupňa vyradil žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 25.06.2018, pretože v tento deň úrad zistil, že došlo k právnej skutočnosti, ktorú predvída zákon o službách zamestnanosti, a s ktorou aj spája príslušné právne následky. Touto skutočnosťou bolo nedostavenie sa žalobcu na úrad v termín stanovený úradom. Žalobcovi bol dňa 30.04.2018 stanovený termín dostavenia sa na úrad na 25.06.2018, čo žalobca potvrdil svojím vlastnoručným podpisom v zázname o kontaktoch uchádzača o zamestnanie, t.j. s termínom dostavenia sa na úrad dňa 25.06.2018 bol žalobca preukázateľne oboznámený minimálne pri podpisovaní záznamu v kontaktoch uchádzača o zamestnanie. Nie je pochýb o vedomosti žalobcu o potrebe splniť túto povinnosť- dostaviť sa na úrad a vzhľadom na predchádzajúce poučenia, nie je pochybnosť ani o vedomosti žalobcu o následkoch jej nesplnenia. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca sa na úrad v termíne určenom úradom, t.j. dňa 25.06.2018 nedostavil, pričom túto skutočnosť sám žalobca ani nepopiera, ba naopak v žalobe poukazuje na skutočnosť, že sa v tom čase mal nachádzať v O. a nemohol sa z toho dôvodu na úrad dostaviť.
39. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd poukazuje na právny následok predmetnej právnej skutočnosti (nedostavenie sa na úrad v stanovený termín), ktorým je v zmysle § 36 ods. 2 písm. b), ods. 3, ods. 5 písm. e) zákona o službách zamestnanosti, vyradenie žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ dôjde k naplneniu „nespolupráce s úradom“, je úrad v zmysle uvedeného ustanovenia povinný vyradiť uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Jediným možným ospravedlnením takej nespolupráce s úradom môže byť iba existencia vážnych dôvodov podľa § 36 ods. 4 písm. b) až f) zákona o službách zamestnanosti, ktoré uchádzač o zamestnanie musí preukázať zákonom stanoveným spôsobom. K takémuto preukázaniu zo strany žalobcu však nedošlo.
40. Podľa ustanovenia § 36 ods. 2 písm. b) zákona o službách zamestnanosti: „Úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia nespolupráce s úradom.“ A podľa § 36 ods. 5 písm. e) zákona o službách zamestnanosti: „Za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom podľa odseku 2 písm. b) sa považuje nedostavenie sa na úrad.... bez vážnych dôvodov podľa odseku 4 písm. b) až f).“
41. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v danom prípade nedošlo k naplneniu vážnych dôvodov podľa § 36 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti. Žalobca namietal, že v jeho prípade bol daný ospravedlniteľný dôvod nedostavenia sa na prvostupňový správny orgán (úrad) dňa 25.06.2018, no žalovaný sa s relevantnosťou tohto dôvodu nestotožnil. Žalobca tvrdil, že na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 18.06.2018 uzatvorenej medzi žalobcom ako zamestnancom a spoločnosťou I., s.r.o. ako zamestnávateľom, nastúpil do zamestnania odo dňa 22.06.2018, pričom z dôvodu veľkej vzdialenosti medzi miestom výkonu práce a jeho bydliskom, ako aj vzhľadom na krátky časový odstup od uzavretia predmetnej dohody a nedostatku finančných prostriedkov na cestovné, sa žalobca na úrad v stanovený termín nemohol dostaviť.
42. Správny súd zhodne so žalovaným konštatuje, že ak občan využije svoje právo byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a úrad ho zaradí, tak tento občan nadobúda status uchádzača o zamestnanie, a s tým nadobúda nielen určité výhody spojené s evidenciou, ale zároveň aj niektoré záväzky, ktoré je povinný si voči úradu plniť, pričom akékoľvek aktivity uchádzača o zamestnanie (napr. vykonávania práce na dohodu) nesmú byť v rozpore s nadobudnutými povinnosťami, ktoré má vo vzťahu k úradu. Napriek tomu, že žalobca mal uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, aj naďalej požíval status uchádzača o zamestnanie a bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Predložená dohoda o pracovnej činnosti nezakladala vznik pracovného pomeru, ale iba pracovnoprávneho vzťahu na práce vykonávané mimo pracovného pomeru podľa ust. § 6 ods. 2 písm. a) zákona o službách zamestnanosti, čo nebolo samo o sebe dôvodom na vyradenie žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca bol naďalej uchádzačom o zamestnanie a bol aj naďalej povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu z evidencie.
43. Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti: „Uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len „evidencia uchádzačov o zamestnanie“) a ktorý nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru12) alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu,13) ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.“
44. Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. a) zákona o službách zamestnanosti: „Uchádzač o zamestnanie môže byť v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru,12) ak trvanie tohto pracovnoprávneho vzťahu nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku a ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu13a) platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny, u zamestnávateľa, 1. u ktorého bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, 2. ktorý ho v predchádzajúcich šiestich mesiacoch pred uzatvorením tohto pracovnoprávneho vzťahu neodmietol prijať do zamestnania sprostredkovaného úradom.“
45. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia bol žalobca aj naďalej povinný plniť si svoje povinnosti vo vzťahu k úradu, vrátane povinnosti dostaviť sa na úrad v stanovený termín kontaktu podľa ust. § 34 ods. 6 zákona o službách zamestnanosti, ako aj povinnosti predložiť úradu kópiu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru najneskôr deň pred začatím plynutia doby, na ktorú sa táto dohoda uzatvorila vyplývajúcej mu z ust. § 34 ods. 5 písm. b) zákona o službách zamestnanosti.
46. Dôvodom vyradenia žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie bola jeho nespolupráca spočívajúca v jeho nedostavení sa na úrad v určený deň. Žalobca bol z evidencie vyradený podľa § 36 ods.2 písm.b), ods.5 písm.e) zákona o službách zamestnanosti.
47. Správny súd nie je toho názoru, že žalovaný podľa tvrdenia žalobcu dodatočne rozšíril dôvody nespolupráce žalobcu s úradom až v odvolacom konaní, ktoré však neboli predmetom prejednania a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v správnom konaní, ku ktorým sa žalobca nemohol vyjadriť a navrhovať vykonanie dokazovania, a že tým došlo k porušeniu zásad správneho konania, najmä zásady zákonnosti a zásady úzkej súčinnosti s účastníkom konania. Správny súd poukazuje, že konanie na prvom a druhom stupni tvorí jeden celok. V zmysle § 59 ods.1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia postupoval v zmysle § 59 ods.1 Správneho poriadku a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keď uviedol, že žalobca síce na preukázanie svojho tvrdenia (že si svoju povinnosť dostaviť sa na úrad v stanovený termín nesplnil z dôvodu výkonu práce v O.) predložil úradu dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 18.06.2018, no urobil tak až po lehote stanovenej v § 34 ods. 5 písm. b) zákona o službách zamestnanosti. To napriek tomu, že žalobca s predmetnou dohodou musel disponovať už odo dňa 18.06.2018, kedy došlo k uzatvoreniu danej dohody. Táto dohoda bola pritom uzatvorená týždeň pred stanoveným termínom kontaktu na úrade a štyri dni pred začatím výkonu práce. Vzhľadom na danú skutočnosť je nutné konštatovať, že žalobca mal dostatočný časový priestor na predloženie predmetnej dohody na úrad a mal možnosť si tak splniť svoju povinnosť stanovenú v ust. § 34 ods. 5 písm. b) zákona o službách zamestnanosti - predložiť úradu kópiu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru najneskôr deň pred začatím plynutia doby, na ktorú sa táto dohoda uzatvorila. Žalobca mal možnosť danú dohodu v lehote zaslať aj prostredníctvom pošty alebo inými telekomunikačnými spôsobmi, pričom žalobca úradu neuviedol žiadnu prekážku, ktorá by mu v tom bránila. Pokiaľ žalobca z neznámych dôvodov nepredložil úradu kópiu dohody prostredníctvom pošty alebo inými telekomunikačnými spôsobmi, stále mal možnosť danú dohodu preložiť v lehote úradu aj osobne, pričom žalobca neuviedol okrem finančnej otázky žiadnu inú príčinu, prečo sa nemohol v období medzi uzavretím predmetnej dohody a začatím výkonu práce dostaviť na úrad. Taktiež žalobca svojou finančnou situáciou odôvodňuje nemožnosť dostaviť sa na úrad v stanovenom termíne, no žalobca predmetnú finančnú námietku pritom nezdokladoval žiadnym dôkazom preukazujúcim jeho zlú finančnú situáciu. Ak by bol žalobca reálne v takej situácií, že by si nemohol dovoliť pokryť cestovné výdavky do miesta jeho bydliska, tak mal jednak túto skutočnosť úradu preukázať a jednak mal možnosť požiadať o posúdenie priznania dávky v hmotnej núdzi, prípadne iných dávok, ako aj cestovných príspevkov v zmysle zákona o službách zamestnanosti. Žalobca tak však neurobil.
48. Žalobca uviedol ako dôvod nedostavenia sa na úrad v stanovenom termíne - výkon práce na základe dohody. Z predmetnej dohody vyplýva, že rozsah pracovného času bol dohodnutý na maximálne 10 hodín týždenne, pričom nebol určený konkrétny rozpis dní s počtom hodín, ktoré mal žalobca pre zamestnávateľa odpracovať. Keďže sa jedná o celkom malý maximálny počet hodín, ktoré mal žalobca v týždni odpracovať, nie je rozumné predpokladať, že by mal vykonávať prácu každý deň v týždni, resp. že by tento rozsah hodín nemohol odpracovať aj za jeden pracovný deň. Žalobca vo svojich vyjadreniach nepreukázal, že by v deň stanoveného kontaktu, t.j. dňa 25.06.2018 aj reálne vykonával pracovnú činnosť pre vyššie uvedeného zamestnávateľa a nemohol sa tak v stanovený termín dostaviť na úrad. Správny súd argumentuje, že žalobca ako účastník správneho konania mal nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia mal súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti malo za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podľa ust. § 34 ods. 3 Správneho poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov nie je možné akceptovať danú námietku žalobcu za takú, ktorá by bola spôsobilá ospravedlniť jeho nedostavenie sa na úrad v stanovenom termíne. Vzhľadom na to, že žalobca dôvod nedostavenia sa na úrad v stanovenom termíne (uzavretie dohody a z nej vyplývajúci samotný výkon pracovnej činnosti) nepreukázal úradu ako prvostupňovému správnemu orgánu spôsobom a v lehote stanovenej v § 34 ods. 5 písm. b)
zákona o službách zamestnanosti, nemožno vzhľadom na ust. § 36 ods. 5 písm. h) zákona o službách zamestnanosti (ktoré považuje už samotné nepredloženie dohody v uvedenej lehote za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom) považovať taký dôvod za skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá vyvolať právne následky spočívajúce v ospravedlnení jeho nedostavenia sa na úrad v stanovený termín.
49. Správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Sžr/38/2011 zo dňa 08.novembra 2011, z ktorého vyplýva, že „ práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dodatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení.
50. Námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, považuje správny súd za nedôvodnú. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom zdôvodnil skutočnosť, prečo dôvod nedostavenia sa žalobcu na úrad v stanovený termín nemožno považovať za vážny v zmysle § 36 ods. 4 písm. f) zákona o službách zamestnanosti. Žalovaný popisom stanoviska prvostupňového správneho orgánu v napadnutom rozhodnutí konkretizoval správnu úvahu prvostupňového orgánu ohľadom nenaplnenia intenzity vážnosti dôvodu uvedeného žalobcom, pre ktorý sa nedostavil v stanovený termín na úrad. Navyše je v napadnutom rozhodnutí uvedené, že dôvod nedostavenia sa žalobcu na úrad v stanovený termín nemožno považovať za vážny v zmysle § 36 ods. 4 písm. f) zákona o službách zamestnanosti ani kvôli tomu, že existencia dohody o pracovnej činnosti nezbavuje žalobcu povinnosti dostaviť sa na úrad v stanovený termín. Napriek tomu, že žalobca mal uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, aj naďalej bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, teda bol si povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu z evidencie. Predložená dohoda o pracovnej činnosti nezakladala vznik pracovného pomeru, iba pracovnoprávneho vzťahu vykonávaného mimo pracovného pomeru, a to iba na 10 hodín týždenne. Žalovaný v súlade s § 47 ods.3 Správneho poriadku uviedol na základe akých dôvodov nepovažoval dôvod uvádzaný žalobcom za vážny v zmysle § 36 ods. 4 písm. f) zákona o službách zamestnanosti.
51. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie je zákonnou povinnosťou správneho orgánu vysporiadať sa so všetkými námietkami žalobcu, ale len s tými, ktoré považoval vzhľadom na ich obsah za dôležité, rozhodujúce a určujúce pri posudzovaní merita veci (napr. Nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 2/2009).
52. Tvrdenia žalobcu ohľadom namietaného porušenia čl. 35 ods. 3 Ústavy sú nedôvodné, nakoľko zo strany žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu predmetného článku Ústavy SR.
53. Podľa čl. 35 ods. 3 Ústavy SR: „Občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon.“
54. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR: „ Domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. „
55. Správny súd dôvodí, že citované ustanovenie Ústavy SR môže byť vykonané iba v medziach a rozsahu všeobecne záväzného právneho predpisu vykonávajúceho uvedený čl. 35 ods. 3 Ústavy SR, a ktorý v tomto prípade predstavuje zákon o službách zamestnanosti. Z uvedeného vyplýva, že „právo na prácu a sociálnu pomoc“ nie je automaticky priznaným právom každého občana, ale domáhať sa ho môže len ten občan, ktorý spĺňa podmienky ustanovené v príslušnom všeobecne záväznom právnom predpise, t.j. v zákone o službách zamestnanosti, ktorý v danom prípade vykonáva čl. 35 ods. 3 Ústavy SR. Pokiaľ žalobca naplnil podmienky pre vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa zákona o službách zamestnanosti, tak nie je možné v danom prípade hovoriť o porušení čl. 35 ods. 3 Ústavy SR zo strany žalovaného.
56. Napriek tomu, že žalobca naplnil podmienky pre jeho vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa zákona o službách zamestnanosti, tento zákon mu aj naďalej umožňoval prístup
k službám zamestnanosti na základe postavenia záujemcu o zamestnanie podľa § 38 predmetného zákona. To znamená, že ak mal žalobca záujem o sprostredkovanie vhodného zamestnania, o poskytovanie informačných a poradenských služieb (informácie o voľných pracovných miestach a o možnostiach vyhľadávania voľných pracovných miest) alebo odborných poradenských služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, tak mohol využiť svoje právo podľa § 38 predmetného zákona a byť vedený v evidencii záujemcov o zamestnanie. Túto možnosť však žalobca nevyužil, a preto nie je opodstatnené žalobcovo namietanie porušenia práva na prístup k zamestnaniu.
57. Zápis do evidencie uchádzačov o zamestnanie je dobrovoľný. Štát prostredníctvom príslušných orgánov štátnej správy poskytuje uchádzačovi o zamestnanie služby zamestnanosti len v rozsahu, spôsobom a za podmienok stanovených v zákone o službách zamestnanosti. Medzi tieto podmienky patrí okrem iného aj plnenie povinností zákonom uložených evidovanému uchádzačovi o zamestnanie. Neplnenie takýchto povinností uchádzačom o zamestnanie je legitímnym dôvodom na jeho vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca nepreukázal zákonným spôsobom existenciu vážnych dôvodov podľa § 36 ods. 4 písm. b) až f) zákona o službách zamestnanosti, na základe ktorých by bolo možné ospravedlniť jeho nedostavenie sa na úrad v stanovený termín.
58. Správny súd poznamenáva, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán je pri výkone svojej činnosti podriadený ústave a zákonom a má určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Žalovaný nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť kedy a za akých podmienok bude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom, a kedy tak konať nebude. Podľa uvedeného článku Ústavy SR bol teda žalovaný povinný postupovať v intenciách platného a účinného zákona o službách zamestnanosti, ktorý mu neumožňoval postupovať inak, ako vyradiť žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 2 písm. b) citovaného zákona. Z tohto dôvodu a v zmysle § 3 ods. 5 Správneho poriadku nebolo možné, aby prvostupňový správny orgán a žalovaný porušili zásadu rovnakého zaobchádzania a udelili žalobcovi výnimku tým, že ho ponechajú zaradeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Umožnením tejto výnimky vo vzťahu k žalobcovi by došlo k neprimeranému zvýhodneniu žalobcu vo vzťahu k ostatným uchádzačom, ktorí boli vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že sa nedostavili v stanovenom termíne na miesto určené úradom.
59. Správny súd dáva do pozornosti ustanovenie § 27 ods. 2 SSP, podľa ktorého pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (po bodkočiarku). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu vyslovený v rozsudku sp. zn. 6Sžo 146/2010, podľa ktorého ... „limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, preto súd nemôže preskúmavať vhodnosť a účelnosť obsahu výrokov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Posudzovanie vhodnosti a účelnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy správnemu súdnictvu nepatrí, lebo súdy by takýmto posudzovaním nahradzovali orgány verejnej moci a zasahovali by nedovoleným spôsobom do otázok voľnej úvahy správneho orgánu. Zákonnosťou rozhodnutia a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky“.
60. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil a postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. Z uvedených dôvodov žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
61. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod priznať žalovanému právo na náhradu trov konania uvedený v § 168 SSP, preto náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).