Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27C-234-2015.pdf
PDF · 92.94 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/234/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu KOMA Consulting, s. r. o., so sídlom v Českej republike, Dohalická 949, Klánovice, Praha 9, IČ: 265 04 081, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka s. r. o., so sídlom v Púchove, F. Urbánka 797/14, IČO: 47 254 181, za ktorú koná JUDr. Jaroslav Čibenka, proti žalovanému V. V., narodenému XX. 3. XXXX, bytom v O. nad I., K. E. XXX/X, právne zastúpenému Mgr. Erikou Ranušovou, advokátkou v Dubnici nad Váhom, Moyzesova 1200/12, o zaplatenie 4 605,00 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe, takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a.
II. Vzájomná žaloba žalovaného o zaplatenie 3.659,51 eur s príslušenstvom s a v y l u č u j e na samostatné konanie.
III. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 4 605,00 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1 149,00 eur od 2. 6. 2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 3 456,00 eur od 8. 8. 2018 do zaplatenia. Uviedol, že žalovaný dňa 16. 11. 2012 v Dubnici nad Váhom prevzal k používaniu hnuteľnú vec, notebook Lenovo Thinkpad Edge E530 (ďalej notebook). Tento mal vrátiť 27. 4. 2014 žalobcovi, doposiaľ tak neurobil. Podľa názoru žalobcu tak konanie žalovaného má znaky bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného ako majetkový prospech, získaný bez právneho dôvodu. Žalovaný na opakované výzvy, písomné aj ústne na žiadosť žalobcu na vrátenie veci nereagoval. Pretože vrátenie veci in natura je podľa žalobcu ekonomicky neúčelné a žalovanému vznikol majetkový prospech užívaním cudzej veci, žalobca si uplatnil nárok na peňažnú náhradu, ktorá zodpovedá sumám, vynakladaným obvykle na danom mieste a v čase užívania veci, teda nárok na peňažnú náhradu vo výške obvyklej ceny nájomného za používanie notebooku odo dňa 28. 4. 2014, kedy mal žalovaný notebook vydať, v cene prenájmu 3,00 eurá denne.
2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Potvrdil, že predmetný notebook prevzal na základe odovzdávajúceho protokolu dňa 16. 11. 2012. So žalobcom mal uzavretú dohodu o spolupráci zo dňa 6. 10. 2005, táto bola účinná do dňa 11. 3. 2014. V rámci tejto dohody fakturoval žalobcovi províziu za sprostredkovanie činnosti, žalobca jeho faktúry uhrádzal pravidelne až do júna 2012, od tej doby už nie v plnom rozsahu, preto doposiaľ dlhuje celkovú sumu 3 659,51 eur. Hoci žalobca bol vyzvaný k úhrade tejto dlžnej sumy, doposiaľ tak neurobil. Žalobcu informoval, že hneď ako dôjde k uvedenej úhrade, notebook mu odovzdá, do tej doby si uplatnil zádržné právo, aby si zabezpečil svoju splatnú
pohľadávku. Okrem toho považoval žalobcom uplatnenú pohľadávku za neprimerane vysokú, žalobca žiadal sumu, ktorá prevyšuje zásadným spôsobom hodnotu notebooku.
3. Žalovaný na základe neplnenia záväzkov zo strany žalobcu na základe dohody o vzájomnej spolupráci uplatnil vzájomnú žalobu, v ktorej žiadal od žalobcu zaplatiť mu 3 659,51 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 65,00 eur od 16. 11. 2012 do zaplatenia, zo sumy 100,00 eur od 16. 12. 2012 do zaplatenia, s 9,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 100,00 eur od 16. 4. 2013 do zaplatenia, s 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 100,00 eur od 16. 5. 2013 do zaplatenia, zo sumy 199,00 eur od 16. 6. 2013 do zaplatenia, zo sumy 332,00 eur od 16. 7. 2013 do zaplatenia, zo sumy 222,00 eur od 16. 8. 2013 do zaplatenia, zo sumy 332,00 eur od 16. 9. 2013 do zaplatenia, zo sumy 222,00 eur od 16. 10. 2013 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 164,00 eur od 16. 11. 2013 do zaplatenia, zo sumy 332,00 eur od 16. 12. 2013 do zaplatenia, zo sumy 264,00 eur od 16. 1. 2014 do zaplatenia, zo sumy 328,00 eur od 16. 2. 2014 do zaplatenia, zo sumy 664,00 eur od 16. 3. 2014 do zaplatenia, zo sumy 235,51 eur od 16. 4. 2014 do zaplatenia.
4. Žalobca k otázke plnenia povinností žalovaného podľa dohody o vzájomnej spolupráci uviedol, že žalovaný dostal jasné pokyny, že má pravidelne navštevovať jeho súčasných zákazníkov, realizovať u nich objednávky a ďalej získavať nových zákazníkov. Za týmto účelom si obe strany odsúhlasili plán návštev zákazníkov, ktorý vypracoval osobne žalovaný. Žalovaný si prevzal od žalobcu firemný automobil, ktorý bol určený na dopravu k zákazníkom. Vo vozidle bol namontovaný elektronický monitorovací systém GPS, ktorý umožňoval sledovať pohyb vozidla, a to aj spätne. Zo záznamov GPS jasne vyplýva, že žalovaný nielenže nejazdil k zákazníkom podľa vopred schváleného plánu, ale nejazdil k zákazníkom vôbec. Na vozidle žalobcu sa žalovaný pohyboval v mieste svojho bydliska (Dubnica nad Váhom) a v okolí, kde žalobca nemá žiadnych zákazníkov. Dokonca v dobe, keď si mal plniť svoje povinnosti, bol na firemnom vozidle mimo územia Slovenskej republiky, čo žalobcovi zatajil a ani ho spätne o tom neinformoval. Ďalej sa žalobca so žalovaným dohodli na tom, že žalovaný nebude uzatvárať obchody s problémovými subjektmi, najmä s osobami, ktoré majú problém zaplatiť za dodaný tovar. Túto dohodu žalovaný taktiež nerešpektoval, nakoľko vyhotovoval objednávky s problematickými odberateľmi a nechával im vystavovať faktúry s odloženou splatnosťou, pričom nikdy nedošlo k ich úhrade. Žalovaný si uplatňoval svoje provízie nie zo zrealizovaných obchodov, t.j. obchodov, kde odberatelia zaplatili za dodaný tovar, ale faktúry vystavoval na čiastky, ktoré boli zákazníkom vyfakturované bez ohľadu na to, či boli tieto faktúry uhradené alebo nie. Uvedené je v rozpore s dohodou o vzájomnej spolupráci. Žalovaný nechal napríklad konkrétnemu odberateľovi dodať tovar na faktúru s odloženou splatnosťou i napriek tomu, že už v minulosti za odobraný tovar nezaplatil. Žalovaný tiež niekoľko krát spôsobil žalobcovi škodu, ktorú mu do dnešného dňa nezaplatil. Príkladom je vyúčtovanie za služby firemného mobilného telefónu, ktorý si žalovaný prevzal od žalobcu, a v zúčtovacom období za mesiac máj a jún 2013 prišiel účet, na ktorom boli okrem bežných telefónnych hovorov zaúčtované i služby v sume 290,00 eur za hovory AUDIOTEX, t.j. hovory so zvláštnou sadzbou za špeciálne služby (erotické linky a podobne). Ďalším príkladom je prevzatie finančnej hotovosti za dodaný tovar vo výške 661,37 eur od zamestnankyne odberateľa spoločnosti KINEKUS, a to napriek tomu, že nemal oprávnenie na manipuláciu s hotovosťou. Žalovaný tieto peniaze vložil na osobný účet jeho manželky. Žalovaný túto skutočnosť tajil a tvrdil, že spoločnosť KINEKUS pohľadávku neuhradila. Týmto konaním hrubým spôsobom poškodil dobré meno žalobcu. Tiež v auguste 2012 si od žalobcu požičal 500,00 eur, ktoré mu dodnes nevrátil. V zmysle dohody o vzájomnej spolupráci zo dňa 7. 4. 2006 "nárok na províziu vzniká až po splnení obchodného záväzku zo strany zákazníka voči zastúpenému", a vzhľadom k tomu, že k platbám zo strany zákazníkov nedošlo, žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie faktúry v celej výške. Keďže k uvedenej skutočnosti, na ktorú sa viazal nárok na províziu nikdy nedošlo, fakturácia zo strany žalovaného bola neoprávnená.
5. Z listinných dôkazov vyplynulo, že dňa 7.4.2006 uzavreli strany dohodu o vzájomnej spolupráci, podľa ktorej žalovaný bude pre žalobcu vykonávať za dohodnutú odmenu funkciu obchodného zástupcu. Žalovaný fakturoval žalobcovi mesačne dohodnutú odmenu, podľa jeho tvrdení žalobca faktúry uhrádzal čiastočne v období od júna 2012 do ukončenia ich obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý skončil 11.3.2014. Listom zo dňa 21.05.2014 požiadal žalovaný žalobcu o úhradu celkovej dlžnej sumy 3659,5 eur. Žalobca síce spochybnil kvalitu dodaných služieb od žalovaného, k jednotlivým čiastočným úhradám sa konkrétne nevyjadril. Žalovaný prevzal predmetný notebook 16.11.202, táto skutočnosť sporná nebola. 3.10.2014 žalobca prvýkrát vyzval žalovaného na vrátenie notebooku. 2.4.2015 žalovaný
písomne reagoval na žiadosť o vrátenie notebooku s tým, že ho vráti, pokiaľ žalobca uhradí jeho pohľadávku.
6. Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.
7. Obchodný zákonník zádržné právo bližšie neupravuje. Preto treba subsidiárne použiť ustanovenia § 151s a nasledujúce Občianskeho zákonníka.
8. Podľa § 151s ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú. Zádržné právo nemá ten, komu oprávnená osoba pri odovzdaní veci uložila, aby s ňou naložil spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva. Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch.
9. Zádržné právo má význam vo všetkých právnych vzťahoch, v ktorých jedna zmluvná strana prenecháva z akéhokoľvek právneho titulu druhej zmluvnej strane do dočasného užívania hnuteľnú vec. Môže ísť aj o zmluvu o spolupráci, na základe ktorej objednávateľ tovaru resp. služieb prenecháva dodávateľovi určité pracovné prostriedky potrebné na splnenie zmluvy. Peňažná pohľadávka, ktorú veriteľ zabezpečuje zadržaním veci, nemusí súvisieť s právnym titulom, na základe ktorého veriteľ drží cudziu vec. Na oprávnenie veriteľa vec zadržať sa vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých nasledujúcich podmienok: ide o hnuteľnú vec (zadržať nemožno nehnuteľnosť alebo pohľadávku); veriteľ je povinný vec vydať (zádržné právo nemôže vzniknúť pred tým, ako vznikne povinnosť veriteľa vec vrátiť); veriteľ má voči tomu, komu je povinný vec vydať, splatnú peňažnú pohľadávku (pohľadávka musí byť peňažná a musí byť splatná v momente, keď vznikne veriteľovi povinnosť vec vydať); veriteľ má vec v oprávnenej detencii (na základe určitého právneho titulu), nejde teda o vec "svojvoľne alebo ľstivo odňatú". Zádržné právo vzniká faktickým zadržaním veci namiesto jej vydania, t.j. jej nevydaním oprávnenej osobe. Vznik a výkon zabezpečovacieho práva v tomto prípade splývajú. Na vznik zádržného práva sa nevyžaduje dohoda zmluvných strán ani akákoľvek forma oznámenia. Veriteľ je síce povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch, takéto oznámenie má však len informačnú funkciu a porušenie tejto povinnosti nemá vplyv na samotné oprávnenie veriteľa vec zadržať. Zádržné právo možno uplatniť výlučne voči osobe, ktorej je veriteľ povinný zadržiavanú vec vydať. Veriteľ má na základe zádržného práva oprávnenie mať vec u seba až do času, kým dlžník riadne nesplatí peňažný záväzok alebo kým veriteľovi neposkytne inú dostatočnú zábezpeku.
10. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
11. Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Zákon subjektívne práva nielen priznáva, ale poskytuje aj ochranu ich výkonu. Nechráni však taký výkon práva, ktorý sa prieči zásadám poctivého obchodného styku. Takýmto výkonom práva sa prekračujú medze zmluvnej voľnosti, ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch. Zásady poctivého obchodného styku sú právne relevantné pri výkone práva. Tu sú kritériom právnej ochrany výkonu práva v tom zmysle, že pokiaľ výkon práva je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona, nepožíva právnu ochranu. Tým, že Obchodný zákonník v § 265 všeobecne odkazuje na zásady poctivého obchodného styku, tieto zásady majú v tomto prípade právnu záväznosť. Postihuje sa tu aj tzv. šikanovanie pri výkone práva v obchodných vzťahoch. Ide o zneužitie práva, o tzv. šikanu, keď účelom výkonu práva nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov a hospodárskeho cieľa determinovaného obchodným záväzkom, ale ide o snahu výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Na takomto výkone práva nie je žiadny záujem. Preto mu ani Obchodný zákonník nepriznáva právnu ochranu a súd v takomto prípade výkon práva odmietne.
12. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
13. Pokiaľ ide o spôsob vrátenia bezdôvodného obohatenia, zákon uprednostňuje naturálnu reštitúciu. Peňažná náhrada prichádza do úvahy iba subsidiárne, pokiaľ sú splnené podmienky ustanovené v druhej vete. Podľa prvej vety sa musí vydať všetko, čo bolo nadobudnuté bezdôvodným obohatením. Ak boli nadobudnuté určité veci, musia sa vydať so všetkými súčasťami a príslušenstvom, ktoré k veci patria. Naturálna reštitúcia veci neprichádza do úvahy v situáciách, kedy došlo k zániku, strate alebo odcudzeniu veci, alebo v prípade, keď bezdôvodné obohatenie spočíva vo výkonoch. Pre tieto prípady sa v zmysle druhej vety ráta s peňažnou náhradou, ak naturálna reštitúcia nie je dobre možná najmä preto, lebo obohatenie spočívalo vo výkonoch (ide však len o príklad, keďže zákonodarca použil slovo "najmä"). Zákon síce neustanovuje, v akej výške sa má peňažná náhrada poskytnúť, avšak vzhľadom na to, že peňažná náhrada predstavuje peňažný ekvivalent hodnoty veci alebo výkonu, ktorý sa mal vrátiť, treba vychádzať z toho, že peňažná náhrada má byť ekvivalentom hodnoty veci alebo výkonu, ktorú tieto veci majú v čase vrátenia.
14. Žalobca sa titulom bezdôvodného obohatenia domáhal zaplatenia žalovanej sumy s poukazom na to, že vrátenie veci nie je ekonomicky účelné. Za 1 deň užívania notebooku žiadal 3,- eurá, čo bola podľa jeho názoru priemerná trhová cena za prenájom notebookov. Žalobca žiadnym spôsobom nezdôvodnil, z akých dôvodov je neekonomické žiadať vrátenie notebooku. Súd z dostupných zdrojov (internetových stránok) zistil, že typ notebooku, ktorý dostal žalovaný do užívania, mohol v čase odovzdania mať hodnotu cca 700,- eur, kúpna cena predmetného notebooku bola podľa faktúry, doloženej žalobcom, zo dňa 14.11.202, 27.600,- Kč vrátane DPH. Súd mal za to, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení o bezdôvodnom obohatení žalobca nemá zákonný nárok žiadať peňažnú náhradu za užívanie veci, predmetný notebook doposiaľ existuje a je v držaní žalovaného. Žiadaná peňažná náhrada je navyše v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku, suma 4.605,- eur niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu nového prístroja v čase jeho nadobudnutia. Okrem uvedeného ale podľa názoru súdu je základným dôvodom, pre ktorý žaloba nebola dôvodná, skutočnosť, že žalovaný si v zákonom stanovenom rámci uplatnil voči žalobcovi k predmetnej veci zádržné právo. Žalovaný vykazuje titulom neuhradených faktúr za dohodnuté služby voči žalobcovi splatnú pohľadávku.
15. Vzájomnú žalobu žalovaného súd vylúčil na samostatné konanie s použitím § 147 ods. 1, 4 Civilného sporového poriadku.
16. O trovách konania rozhodoval súd podľa zásady úspechu (§255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ) žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku v časti výroku I., III. možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku II. odvolanie nie je prípustné.