Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/342/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu B.. S. T., C.. XX.X.XXXX, bytom I., D. XX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Košice, Užhorodská 21, IČO: 47 231 785, proti žalovanej Generali Poisťovňa, a.s., Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., Michalovce, Štefánikova 8, IČO: 47 236 183, o zaplatenie 23.501,28 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku -84 z 18.5.2018 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalovanú zaviazal do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 23.501,28 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 18.4.2015 až do zaplatenia a žalobcovi proti žalovanej priznal aj nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia poistného plnenia vo výške 23.501,28 € s príslušenstvom s odôvodnením, že s právnym predchodcom žalovanej dňa 19.9.2003 uzavrel zmluvu o úrazovom poistení a po utrpenom úraze z dňa 27.2.2014 mu žalovaná titulom trvalých následkov priznala iba znížené poistné plnenie vo výške 18 % s čím nesúhlasil, keďže samotný posudkový lekár žalovanej B.. B. K. na podklade konštatovaných trvalých následkov úrazu tieto ohodnotil podľa tabuliek na 65 %. Vzal do úvahy obranu žalovanej, ktorá namietala, že žalobcovi priznala a vyplatila poistné plnenie v rozsahu 18 % za trvalé následky úrazu, keďže so závermi B.. B. K. nesúhlasila a pre posúdenie nároku žalobcu bolo nevyhnutné ďalej preskúmavať jeho zdravotný stav priamo lekárskou prehliadkou a k tejto žalobca neposkytol potrebnú súčinnosť. Popísal ďalej zistenia vyplývajúce z listinných dôkazov predložených žalobcom a to z poistnej zmluvy o úrazovom poistení z dňa 19.9.2003, z lekárskeho posudku vyhotoveného B.. B. K., ako aj zo súkromného znaleckého posudku č. 02/2018 vyhotoveného B.. B. N., znalcom z odboru zdravotníctva a to na objednávku žalobcu a právne vec posúdil podľa , až 3 a Obč. zákonníka, ako aj podľa . Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca uzatvoril s právnym predchodcom žalovanej dňa 19.9.2003 poistnú zmluvu o úrazovom poistení, že dňa 27.2.2014 utrpel úraz, ktorý na ňom zanechal trvalé následky a keďže jeho povinnosťou podľa článku 18 bodu 1 Všeobecných poistných podmienok bolo dať sa vyšetriť lekárom určeným poistiteľom, teda žalovanou, dal sa žalobca vyšetriť u lekára B.. B. K. a tento vo svojom posudku vychádzajúc z trvalých následkov úrazu zanechaných na žalobcovi vo forme kývavosti kolenného kĺbu pre nedostatočnosť

predného krížového väzu a pre poúrazové poškodenie chrbtovej kosti, miechových koreňov s trvalými objektívnymi príznakmi celkovú výšku poškodenia stanovil na 65 %. Z uvedeného mu vyplynulo, že žalobca postupoval presne podľa poistnej zmluvy, ako aj podľa samotných pokynov žalovanej a táto mu napriek tomu priznala a vyplatila poistné plnenie iba v rozsahu 18 % za trvalé následky úrazu - 2.389,96 €, čo odôvodnila tým, že popisovaný úraz z odborného hľadiska nezodpovedal následkom, ktoré žalobca voči nej deklaroval a neuznala preto nárok na doplatenie poistného plnenia. Mal za to, že žalovaná svoje tvrdenia však ničím nepodložila a vychádzajúc zo znenia a , bol toho názoru, že žalovaná od vyhotovenia lekárskeho posudku B.. K., t.j. od 11.5.2015 mala dostatok času, aby predložila ďalšie dôkazy na preukázanie skutočnosti, že úraz popísaný žalobcom nezodpovedá deklarovaným následkom. Žalovaná však do dňa pojednávania žiaden takýto dôkaz nepredložila. Uviedol, že žalovaná požadovala od žalobcu opätovné vyšetrenie a tento po vzájomnej komunikácii deklaroval svoju ochotu v júni, ako aj v júli 2015 dať sa opätovne vyšetriť odborným lekárom zabezpečeným žalovanou, ktorá však takýchto lekárov nezabezpečila. Naopak sám žalobca si objednal súkromný znalecký posudok u B.. B. N., znalca z odvetvia chirurgie - traumatológie a tento v posudku č. 2/2018 stanovil mieru jeho funkčnej poruchy a stupeň zdravotného postihnutia, čím potvrdil závery uvedené v lekárskom posudku B.. K. a deklaroval, že aktuálny stav žalobcu je priamym pričinením následkov úrazu.

3. Poukázal ďalej na to, že žalovaná síce navrhovala sprvu ako dôkaz vypočutie B.. Q. A., ale jeho účasť na pojednávaní nezabezpečila a následne ho nenavrhla ako svedka vypočuť. Navrhla síce odročiť pojednávanie za účelom vykonania kontrolného znaleckého posudku, resp. poskytnutia lehoty na jeho zabezpečenie, avšak dospel k záveru, že žalovanej nič nebránilo dať vypracovať súkromný znalecký posudok, prípadne predložiť do spisu kvalifikované odborné vyjadrenie, avšak tak neurobila a tak ďalšie odročenie pojednávania za účelom vykonania kontrolného znaleckého dokazovania, resp. poskytnutia lehoty na predloženie súkromného znaleckého posudku pokladal za nehospodárne a v rozpore s ust. , ktoré ukladá poisťovni povinnosť vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov. Zdôraznil, že žalobca si splnil všetky povinnosti kladené mu jednak poistnou zmluvou ako aj všeobecnými poistnými podmienkami, po úraze na výzvu žalovanej sa dal riadne vyšetriť a žalovaná napriek tomu, že nepreukázala žiaden zákonný ani zmluvne dojednaný dôvod pre zníženie poistného plnenia mu vyplatila namiesto jej lekárom vypočítaného poškodenia zdravia vo výške 65% iba poistné plnenie vo výške 18%, hoci aj súkromný znalecký posudok vyhotovený na objednávku žalobcu potvrdil správnosť postupu a výpočtov určených lekárom B.. K.. Nakoľko trvalé následky úrazu boli posudkovým lekárom ohodnotené na 65% patrí žalobcovi suma poistného zodpovedajúca 65% z poistnej zmluvy vynásobené tromi, čo po zohľadnení čiastky už žalovanou vyplatenej predstavuje sumu 23.501,28 €. Citoval , a Obč.zák. ako aj a nar. vl. č. a žalobcovi priznal nárok aj na úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne a to od 18.4.2015, od kedy už žalovanou bolo ukončené šetrenie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti plniť. O trovách konania rozhodol podľa a a úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu vo výške 100%.

4. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, navrhla ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie s použitím odvolacích dôvodov v zmysle , a . Zrekapitulovala priebeh konania a uviedla, že s rozsudkom okresného súdu nesúhlasí, keďže žalobcovi priznala a vyplatila poistné plnenie v rozsahu 18% za trvalé následky úrazu, pričom poistné plnenie bolo poskytnuté v rozsahu, ako bol nárok žalobcu preukázaný v danom čase a mieste a to s prihliadnutím na dostupné odborné informácie a po konzultácii s posudkovým lekárom B.. A.. Poistné plnenie ňou bolo priznané podľa položiek č. 1969 - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtovej kosti ľahkého stupňa a 0891 - obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu - ľahký stupeň. Trvalé následky úrazu boli posudzované jej posudkovým lekárom B.. K. a to na základe osobnej prehliadky, avšak s jeho závermi nesúhlasil druhý posudkový lekár B.. A. a v záujme odstránenia týchto rozporov navrhla žalobcovi absolvovať aj dvojdňovú hospitalizáciu v nemocnici v O., čo však odmietol. Neposkytol tak potrebnú súčinnosť za účelom určenia výšky doplatku poistného plnenia a jeho nárok je nutné považovať za nepreukázaný. Pokiaľ ide o súkromný znalecký posudok vyhotovený na žiadosť žalobcu, tak tam popísaný úraz podľa nej z odborného hľadiska vôbec nezodpovedal jeho následkom a išlo len o všeobecné konštatovanie, pričom posudok bol vyhotovený znalcom z odvetvia chirurgia - traumatológia. Upozornila, že na pojednávaní dňa 18.5.2018 navrhla vykonanie kontrolného znaleckého posudku, resp. poskytnutie lehoty 60-tich dní na vypracovanie súkromného znaleckého posudku a navrhla, aby tento vyhotovil znalec z odboru ortopédie a neurológie. Súd prvej inštancie však tento návrh neakceptoval, čo

mohlo mať zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci. Takýmto postupom bola postavená do nevýhodnejšej pozície ako žalobca.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, keďže tento je správny a zákonný. Poukázal na to, že sa podriadil lekárskym vyšetreniam požadovaným žalovanou a túto skutočnosť preukazuje lekársky posudok vypracovaný B.. B. K., z ktorého jasne vyplynuli trvalé následky úrazu popísané aj v žalobe. Ohradil sa proti tvrdeniu, že sa odmietal podrobiť ďalším vyšetreniam, keď naopak v letných mesiacoch v roku 2015 po rokovaniach so žalovanou aj zrušil dovolenku kvôli dohodnutému vyšetreniu, ale žalovaná opakovane viackrát tieto vyšetrovania zmarila, čo nakoniec ani nespochybnila. Má za to, že od neho ako od spotrebiteľa nemožno spravodlivo požadovať, aby sa opakovane a dookola zúčastňoval lekárskych vyšetrení len preto, že žalovaná nesúhlasí s výsledkami vyšetrenia absolvovaného u jej posudkového lekára. Závery B.. B. K. potvrdil aj ním objednaný lekársky posudok vypracovaný znalcom B.. B. N., ktorý ako zamestnanec ortopedicko-traumatologickej kliniky bol úplne zrejme kompetentný na posudzovanie následkov ním utrpeného úrazu. Žalovaná nepredložila do konania žiaden relevantný dôkaz vyvracajúci skutkový stav, resp. odborné otázky vyplývajúce z ním predložených dôkazov a to napriek tomu, že na to mala dostatok času - žaloba bola podaná 21.4.2016 a súd rozhodol 18.5.2018, teda po vyše dvoch rokoch. Bolo výsostným právom súdu posúdiť, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie a s prihliadnutím na to, že žalovaná úplne zrejme nepredložila žiaden dôkaz spochybňujúci skutkové okolnosti, je rozhodnutie konajúceho súdu správne. V konaní nepostačovalo len označiť dôkaz, ktorý teoreticky mohol zmeniť už vykonané zistenia, ale strana sporu okrem označenia dôkazu je povinná aj odôvodniť, prečo by nový dôkaz mal vyvrátiť, či spochybniť doterajšie dôkazy, najmä, ak malo ísť o dôkaz rovnakej právnej sily - znalecký posudok.

6. Žalovaná vo vyjadrení k stanovisku žalobcu zo dňa 31.10.2018 zotrvala na odvolacích námietkach a na svojej argumentácii, podľa ktorej už priznaná suma poistného plnenia vo výške 2.389,96 € je v súlade s poistnou zmluvou a v súlade s trvalými následkami, ktoré žalobca pri úraze skutočne utrpel.

7. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z , (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní) a , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok vrátane výroku o trovách konania potvrdil podľa , lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (, ).

9. Žalovaná podala odvolanie z dôvodov podľa , a , t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

10. Odvolací dôvod podľa je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa SR sa každý môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

11. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

12. Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom . Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

13. Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi daný vtedy, ak strana sporu oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky v súlade s a z týchto skutočností vyplynie skutkový stav, ktorý je v rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriacim základ napadnutého rozhodnutia, t.j. je zrejmé, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý ako základ rozhodnutia neobstojí.

14. Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

15. Z uvedeného je zrejmé, že zákon pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom sa napáda rozhodnutie vynesené v prvoinštančnom konaní, iba v obmedzenom rozsahu. Strana sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v základnom konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd. V zmysle citovaných ustanovení právo tzv. novôt v odvolacom konaní je nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len v prípadoch uvedených v .

16. Podstata odvolacej argumentácie žalovanej, subsumovanej pod tri rôzne odvolacie dôvody predstavuje jej názor, že poistné plnenie žalobcovi za preukázaný nárok vyplatila a ďalšie poistné mu vyplatiť nemohla, keďže jej neposkytol potrebnú súčinnosť a nepodrobil sa ďalšej lekárskej prehliadke pod dohľadom, pričom konajúci súd jej neposkytol 60-dňovú lehotu na vypracovanie súkromného znaleckého posudku, keďže súkromný znalecký posudok predložený žalobcom - vypracovaný znalcom MUDr. Huňárom neobsahoval všetky zdravotné postihnutia.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu tieto odvolacie dôvody neboli naplnené. Samotná okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý stranou sporu, nemôže byť bez ďalšieho v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Odvolací

súd má za to, že prvoinštančný súd vykonal všetky dôkazy mu predložené pred ukončením dokazovania potrebné na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva a posúdenia nároku žalobcu, boli významné. Žalovaná v rámci odvolania nepredložila a mimo navrhovaného nového znaleckého dokazovania neoznačila nové dôkazy, t.j. neuplatnila nové dôkazné prostriedky v súlade s , z ktorých by vyplynul skutkový stav, ktorý by bol v rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriacim základ napadnutého rozhodnutia, t.j. nepreukázala, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav, ktorý ako základ rozhodnutia neobstojí.

18. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku ,v ktorých sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok strán konania.

19. Podľa ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

21. Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobcovi bol priznaný uplatnený nárok má všetky atribúty vyžadované ustanovením . Okresný súd uviedol, ktoré dôkazy boli vykonané, ako ich zhodnotil, aké skutkové závery z výsledkov vykonaného dokazovania prijal a nadväzne na to vec aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom vyjadril, prečo nevykonal dôkazy označené, resp. navrhnuté žalovanou.

22. Nemožno súhlasiť ani s odvolacím dôvodom žalovanej, že nevykonaním dôkazu, a to nariadením kontrolného znaleckého posudku, resp. nevytvorením priestoru na predloženie súkromného znaleckého posudku by došlo k zásahu do práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Krajský súd vo všeobecnosti považuje za potrebné poukázať na to, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , , ). Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca, ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom degenatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). K zásahu do práva na spravodlivý súdny proces dochádza vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožní strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vyžaduje sa, aby miera porušenia procesných práv niektorej zo strán sporu nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces (uznesenie NS SR sp. zn. ). K danej situácii vzhľadom k priebehu a postupu konania pred súdom prvej inštancie, vo vzťahu k právu žalovanej na spravodlivý súdny proces nedošlo.

23. Krajský súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu konštatuje, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzala činnosť súdu prvej inštancie, ktorá neznemožnila žalovanej ako sporovej strane realizáciu jej procesných oprávnení a ani žalovanej nebola zmarená možnosť aktívnej účasti na konaní, súčasťou ktorej je aj navrhovanie dôkazov. V konečnom dôsledku právo žalovanej na označovanie, navrhovanie dôkazov bolo ňou zrealizované, uplatnené, avšak je potrebné zvýrazniť, že v

konečnom dôsledku je to len súd, ktorý rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, resp. nevykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv sporovej strany nie je postupom, ktorým by malo byť porušené právo na spravodlivý proces, pretože rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovej strane ( ). Nevykonaním dôkazu označeného žalovanou preto okresný súd takýmto postupom nevylúčil žalovanú z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré jej priznáva. Vadou konania sa rozumie len taký závadný procesný postup, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. K takejto vade konania pred okresným súdom v spôsobe vykonávania, resp. nevykonávania dôkazov označených žalovanou nedošlo, pretože žalovaná svoje právo v navrhovaní dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnila, ktoré právo žalovanej nie je možné zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, prípadne nevykoná.

24. Niet pochybností o tom, že žalobca sa domáhal na podklade platnej zmluvy u žalovanej poistného plnenia za utrpený úraz, že časť poistného plnenia mu žalovaná vyplatila a ďalšie plnenie odmietla s odôvodnením, že žalobcom popisovaný úraz z odborného hľadiska nezodpovedal deklarovaným následkom a nárok tak nebol preukázaný. Nie je sporné ani to, že rozhodnutie o nároku žalobcu bolo podmienené posúdením rozsahu jeho trvalých následkov spôsobených úrazom zo dňa 27.2.2014, ku ktorým sa musel vyjadriť odborník - lekár. Je pochopiteľná snaha žalovanej zabezpečiť si čo najúplnejšie a presvedčivé podklady ku zdravotnému stavu žalobcu, no táto snaha nemôže a nesmie vyústiť do neprimerane dlhého procesu bezdôvodne odďaľujúceho vyplatenie poistného plnenia, približujúceho sa až ku šikanóznemu výkonu práva.

25. V danom prípade žalobca úraz utrpel 27.2.2014 a keďže strany sporu sa nezhodli na rozsahu trvalých následkov ním spôsobených, absolvoval žalobca na výzvu žalovanej u ňou určeného zmluvného posudkového lekára B.. B. K. A. B. na oddelení úrazovej chirurgie vyšetrenie, na podklade ktorého B.. B. K. (na tlačive žalovanej) vypracoval lekársky posudok, v ktorom konštatoval pod položkou 0895 kývavosť kolenného kĺbu pre nedostatočnosti predného skríženého väzu a pod položkou 0679 poúrazové poškodenie chrbtovej kosti, miechových koreňov s trvalými objektívnymi príznakmi ťažkého stupňa a stanovil pri týchto poškodeniach percentá poškodenia 15 a 50, čiže spolu 65%.

26. Keďže v poistnej zmluve bolo dohodnuté tiež pripoistenie progresívneho plnenia za dojednaný násobok pre trvalé následky úrazu, uplatňoval si žalobca u žalovanej vyčíslený nárok.

27. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná plniť odmietla a požadovala, aby sa žalobca podrobil ďalším vyšetreniam v Skalici (vzdialenej od jeho miesta bydliska cca 420 km), a to v rámci dvojdňovej hospitalizácie. Podľa odvolacích námietok žalovanej žalobca hospitalizáciu odmietol a neposkytol tak potrebnú súčinnosť. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že žalovaná uznala námietky žalobcu a navrhla mu vyšetrenie u neho na pracovisku (viď e-mail zástupkyne žalovanej z 24.6.2015 B.. X..I.), ku ktorému však už nedošlo.

28. Dňa 14.3.2018 žalobca súdu doručil znalecký posudok č. 02/2018 vypracovaný znalcom B.. B. N. pre odvetvie chirurgia - traumatológia, podľa ktorého úraz žalobcu zo dňa 27.2.2014 zanechal na ňom trvalé následky, a to ťažkú poruchu statokinetiky driekovej chrbtice a kývavosť a obmedzenie pohyblivosti pravého kolena stredne ťažkého stupňa, ktoré následky spolu predstavujú obmedzenia ťažkého stupňa a žalobca je tak osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70 %. Tento posudok súd prvej inštancie oboznámil na pojednávaní 18.5.2018. Náležitosti súkromného znaleckého posudku upravuje ust. . Znalec je osoba, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje určité skutočnosti, pričom v znaleckom posudku uvádza subjektívny výsledok takéhoto posúdenia. Znalec sa však vo svojom posudku nesmie obmedziť len na podanie svojho odborného záveru, ale aby súd mohol znalecký posudok zodpovedne posúdiť, musí byť z neho zrejmé, z akých zistení znalec vychádzal, akým postupom k svojim zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel znalec k svojmu záveru. Pokiaľ ide o obsah znaleckého posudku, rozhodujúce je, či posudok obsahuje logickú analýzu skutočností, z ktorých znalec vychádzal, ktoré zistil z vlastného vyšetrovania a rozborom relevantných poznatkov, či analyzoval všetky skutočnosti, ktoré mohli byť hodnotené a či nález obsahuje špecifikáciu metód a postupov, ktoré znalec pri spracovaní posudku použil. Ak ide o obsah záveru posudku, súd zhodnotí, či tento je logickým a prirodzeným vyústením rozboru skúmaného objektu,

prípadne javov a skutočností, ku ktorým znalec prihliadal. V tomto smere súd prvej inštancie posudok spracovaný znalcom B.. B.Á. N. (str. 45 až 65 spisu), svedčiaci v prospech žalobcu pokladal za úplný a presvedčivý a s jeho hodnotením súhlasí aj odvolací súd. Žalovaná síce nesúhlasila s týmto posudkom, ktorý podľa nej „neobsahoval všetky zdravotné postihnutia, resp. celú oblasť“, avšak inak zásadnú vecnú argumentáciu spochybňujúcu jeho správnosť neposkytla. Uviedla síce, že posudok mal spracovať znalec z odboru ortopédie a neurológie, čo však opätovne nepodporila relevantnými dôvodmi, keď aj jej zmluvný lekár B.. B. K. pôsobil na oddelení úrazovej chirurgie.

29. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepochybil, ak neakceptoval návrh žalovanej poskytnúť jej lehotu 60 dní na vypracovanie súkromného znaleckého posudku. Žaloba žalovanej spolu s prílohami bola doručená 13.5.2016 a znalecký posudok B.. B. N. žalovaná prevzala 16.4.2018. Do termínu pojednávania a rozhodnutia súdu prvej inštancie (18.5.2018), tak žalovaná mala dostatok času reagovať na dôkaznú situáciu a na podporu svojej argumentácie predložiť dôkazy. Súd prvej inštancie správne a dôvodne nevyhovel návrhu žalovanej na poskytnutie ďalšej 60 dňovej lehoty na vypracovanie súkromného znaleckého posudku. Skutkový stav bolo možné z doteraz vykonaných dôkazov bezpečne ustáliť a žalovaná ho nespochybnila samotným navrhovaním vypracovania súkromného znaleckého posudku, ktorý ešte len mal byť vypracovaný, preto nevykonanie navrhovaného dôkazu nemožno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle (pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ).

30. Keďže platná procesná úprava preferuje rýchlosť a hospodárnosť postupu súdu a vedie ho k rozhodnutiu spravidla na jednom pojednávaní (viď ) bolo vecou žalovanej reagovať v reálnom čase na návrhy žalobcu a neodďaľovať bez rozumných dôvodov uspokojenie jeho riadne uplatnených nárokov z úrazu utrpeného 27.2.2014. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal opodstatnenosť svojho nároku vyplývajúceho z poistnej zmluvy, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v súvislosti s jej tvrdením, že žalobcovi patrilo poistné plnenie len v rozsahu 18 %, že trvali preukázané následky úrazu a z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil, a to vrátane príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania odvíjajúcich sa od doby, kedy žalovaná podľa nej šetrenie ukončila) a trov prvoinštančného konania.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a . Neúspešnej žalovanej nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a takýto nárok vznikol úspešnému žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( ).

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).