Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/167/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Juraja Považana v právnej veci žalobcu: E. P., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. L. XXXX/XX, S. K. G., v zast.: Mgr. Juraj Kornhauser, advokát, so sídlom Suché Mýto 6, Bratislava, IČO: 52 864 651, proti žalovaným 1/ S. O., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. K. XXXX/X, G., 2/ M. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. X. XXXX/X, S., obaja zast.: ALMOND LEGAL s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 47 248 653, o zaplatenie 24.435 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti II. a III. výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. -165 zo dňa 20.04.2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaným p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 5.000 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Zároveň žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami a , , a (ďalej len „“) a ustanoveniami a (ďalej len „“). V odôvodnení napadnutého rozsudku súd uviedol, že žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 22.07.2021 vzala žalobu čiastočne späť v časti uplatnenia istiny 5.000 eur titulom vrátenia bezúročnej pôžičky poskytnutej poručiteľovi. Zároveň žalobkyňa návrhom na zmenu žaloby rozšírila svoju žalobu o nárok na zaplatenie sumy 480 eur titulom úhrady nákladov spojených s pohrebom poručiteľa. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie o čiastočnom späťvzatí žaloby vo vzťahu k sume 5.000 eur titulom vrátenia bezúročnej pôžičky poskytnutej poručiteľovi rozhodol podľa v rozhodnutí vo veci samej, a to tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 5.000 Eur zastavil. Po zmene žaloby a čiastočnom späťvzatí žaloby tak predmetom konania zostal uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 16.435 eur titulom úhrady plnenia za iného a nárok na zaplatenie sumy 480 Eur titulom úhrady nákladov spojených s pohrebom poručiteľa. Aplikáciou vyššie uvedených ustanovení, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

3. Žalobkyňa pritom svoj uplatnený nárok vo vzťahu k sume 16.435 eur v žalobe špecifikovala tým spôsobom, že táto pohľadávka vznikla tak, že uhradila namiesto poručiteľa ako kupujúceho priamo na účet predávajúceho finančné prostriedky za prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, ktorú sumu poručiteľ do dňa jeho smrti žalobkyni nezaplatil. Na pojednávaní však žalobkyňa v rámci svojho výsluchu uviedla, že v prípade úhrady kúpnej ceny za motorové vozidlo išlo o pôžičku. Žalobkyňa

pritom tvrdila, že poručiteľ chcel, aby mu žalobkyňa požičala finančné prostriedky na kúpu motorového vozidla, pričom tieto peniaze poručiteľ žalobkyni vráti z predaja chaty a BSM. Následne však právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči uviedol, že žalobkyňa v konaní preukázala, že poručiteľovi a v jeho mene uhradila plnenie, ktoré mal platiť sám, čím sa bezdôvodne obohatil a žalobkyňa toto bezdôvodné obohatenie uplatňuje od žalovaných ako jeho dedičov, v príslušnom dedičskom podiele. Medzi žalobkyňou a poručiteľom nebola uzatvorená žiadna zmluva či písomná, alebo ústna, ktorá by preukazovala vznik alebo existenciu iného právneho titulu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti skonštatoval zjavný rozpor v tvrdeniach žalobkyne, keď na jednej strane tvrdí, že poručiteľovi a v jeho mene uhradila plnenie, ktoré mal platiť sám, čím sa bezdôvodne obohatil a na strane druhej tvrdí, že v predmetnom prípade malo ísť o pôžičku. Tvrdenie žalobkyne, že v uvedenom prípade malo ísť o pôžičku považuje súd za účelové a dodatočne vykonštruované, pričom súd zdôraznil, že pokiaľ by predmetná suma bola poskytnutá ako pôžička, žalobkyňa bola povinná túto skutočnosť uviesť už v žalobe. Súd poukázal na to, že síce žalobca nemusí svoj nárok právne kvalifikovať, a ak tak urobí, nie je súd jeho právnym názorom viazaný, keďže posúdenie nároku po právnej stránke je úlohou súdu. Na to, aby však súd mohol vec právne posúdiť, je žalobca povinný v zmysle v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností. V žalobe pritom žalobkyňa žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikovala, z akého dôvodu plnila za poručiteľa to, čo podľa práva mal plniť sám, následkom čoho by sa poručiteľ mal bezdôvodne obohatiť. O bezdôvodné obohatenie v zmysle by sa mohlo jednať napríklad vtedy, keď niekto omylom plní za iného, pretože sa domnieva, že má sám povinnosť plniť. Žalobkyňa však neuviedla žiadny dôvod, pre ktorý plnila za poručiteľa, t. j. či išlo o omyl, alebo to bolo z iného dôvodu, a teda neopísala v tejto súvislosti súdu pravdivo a úplne rozhodujúce skutočnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené súd tvrdenia žalobkyne vyhodnotil ako účelové, vnútorné rozporné a nekonzistentné, keď žalobkyňa nebola schopná dať jednoznačnú odpoveď na otázku či poručiteľovi predmetné finančné prostriedky požičala, alebo nie a ak nie, tak z akého dôvodu v danom prípade za poručiteľa plnila. Skutočnosť, že medzi žalobkyňou a poručiteľom nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke potvrdil napokon aj právny zástupca žalobkyne vo svojej záverečnej reči, keď uviedol opakovanie, že medzi žalobkyňou a poručiteľom neexistoval iný právny titul, žiadna písomná ani ústna zmluva ohľadne poskytnutia týchto peňazí. S ohľadom na uvedené mal súd za to, že uzavretie zmluvy o pôžičke nebolo v konaní preukázané.

4. Súd prvej inštancie ďalej posúdil výsluch žalobkyne a svedkýň (dcér žalobkyne), ktoré boli plné vzájomných rozporov. Jedna zo svedkýň, L. P. tvrdila, že poručiteľa poznala, pravidelne sa stretávali a riešil s ňou aj to ako hospodári so svojimi financiami, pričom svedkyňa nevedela uviesť krstné meno poručiteľa a nebola si istá ani tým aké bolo poručiteľovo priezvisko. Na základe uvedeného, súd dospel k záveru, že vzťah medzi svedkyňou a poručiteľom nebol tak intenzívny, aby sa o svojej finančnej situácií zveroval svedkyni. Výpovede samotnej žalobkyne mali isté vzájomné rozpory, nakoľko vo svojej výpovedi na jednej strane uviedla, že poručiteľ údajne použil 60.000 eur v hotovosti na kúpu bytu v S. K. G., následne obdržal takmer 40.000 eur z vyporiadania BSM s bývalou manželkou, vlastnil nehnuteľnosť v G., každý mesiac dostával pomerne slušný dôchodok, synovi mal splácať údajnú pôžičku na byt splátkami vo výške 1.000-1.200 eur, na druhej strane však žalobkyňa uvádza, že poručiteľ údaje „trochu peňazí si nechal na dlhy, ktoré mal, lebo nemal veľa peňazí“, bol teda nútený vziať si od nej pôžičku na kúpu nového motorového vozidla, a to napriek tomu, že mal vlastné - funkčné motorové vozidlo. Žalobkyňa a svedkyňa pritom potvrdili, že poručiteľ bol veľmi šetrný a dôsledne sledoval svoje výdavky. Vo vzťahu k údajným dlhom poručiteľa žalobkyňa tieto vôbec nešpecifikovala, pričom z dedičského konania nevyplýva, že by sa prihlásili tretie osoby, ktoré by si uplatňovali akékoľvek pohľadávky voči poručiteľovi. V tejto súvislosti zároveň súd poukázal na to, že v čase smrti mal poručiteľ na svojom bankovom účte finančné prostriedky vo výške viac ako 16.500 eur.

5. Žalovaní počas celého konania konzistentne tvrdili, že v prípade motorového vozidla poručiteľa išlo o dar zo strany žalobkyne, pričom poukázali, že žalobkyňa a poručiteľ spolu žili ako pár, a to niekoľko rokov pred smrťou poručiteľa, spoločne znášali náklady na svoje potreby a pravidelne navštevovali žalovaných a ich rodiny. Poručiteľ ani žalobkyňa sa nikdy nezmienili, že by mal poručiteľ akýkoľvek záväzok voči žalobkyni, pričom vzhľadom na svoje majetkové pomery na to ani nebol odkázaný. Tvrdenia žalovaných boli pritom potvrdené aj výpoveďou svedka V. O., ktorý potvrdil, že žalobkyňa s poručiteľom spolu žili harmonicky a ako pár navštevovali nielen žalovaných, ale aj ich rodiny, ktorým navyše žalobkyňa poskytla rôzne dary. Vo vzťahu k samotnému automobilu svedok uviedol, že keď k nim poručiteľ prvýkrát prišiel na aute, tak sa potešil, že má nové auto, na čo mu poručiteľ povedal, že „áno E. mi kúpila k narodeninám auto“. Z výpovede svedka navyše vyplýva, že poručiteľ nemal žiadne finančné problémy,

práve naopak ponúkol rodine 1/ žalovanej pôžičku vo výške 8.000 eur na nákup solárnych panelov na ich rodinný dom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie mal za preukázané, že v predmetnom prípade išlo o dar žalobkyne poručiteľovi, ktorá však namietala, že žalovaní nešpecifikovali či malo ísť o darovanie peňazí, alebo hnuteľnej veci, t. j. motorového vozidla a že v zmysle zákona ani jeden z týchto prípadov nemohol vzniknúť. Nakoľko žalobkyňa nikdy žiadne peniaze poručiteľovi neodovzdala, dar finančných prostriedkov je vylúčený a zároveň je tak vylúčené aj darovanie hnuteľnej veci (motorového vozidla), nakoľko žalobkyňa nikdy predmetné vozidlo nevlastnila, preto túto vec nemohla ani darovať. Zo skutkového stavu vyplýva, že automobil vlastnil predajca a prevodovou zmluvou ho previedol priamo do vlastníctva právneho predchodcu žalovaného.

6. Ako vyplýva z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nie je podľa neho vylúčené, aby partneri, ktorí spolu žijú, sa mohli vzájomne obdarovať aj takým spôsobom, že uhradia kúpnu cenu na účet tretej osoby, pričom táto skutočnosť nebráni uzatvoreniu darovacej zmluvy. Samotné obdarovanie môže prebiehať viacerými spôsobmi. Podľa názoru súdu nie je vylúčené ani možné darovanie peňazí na zaplatenie kúpnej ceny. V tejto súvislosti súd odkázal na rozhodnutie Najvyššie súdu ČR sp. zn. zo dňa 19.04.1984. V danom prípade mal súd za preukázané, že k obdarovaniu poručiteľa došlo zo strany žalobkyne tým spôsobom, že žalobkyňa uhradila kúpnu cenu za predmetné osobné motorové vozidlo na účet tretej strany. Vzhľadom na uvedené súd považoval nárok uplatnený žalobkyňou titulom bezdôvodného obohatenia za nedôvodný a žalobu v tejto časti zamietol.

7. Vo vzťahu k nákladom, ktoré si žalobkyňa uplatnila z titulu údajných nákladov spojených s pohrebom vo výške 480 eur, aj v tejto časti považoval súd žalobu za nedôvodnú. Súd mal za to, že kúpa nového náhrobného kameňa nepredstavuje nevyhnutné náklady na pohreb, keďže náklady na pohreb v plnej miere hradili žalovaní. V tomto prípade pritom išlo o nový náhrobný kameň, ktorý z vlastnej iniciatívy objednala žalobkyňa, pričom rodina poručiteľa uhradila prevažnú väčšinu jeho ceny, t. j. 1.000 eur z celkovej ceny 1.480 eur. Vo svojej výpovedi pritom žalobkyňa potvrdila, že naň chcela prispieť, a keďže šilo o jej vlastný záväzok voči kamenárstvu, neexistuje žiadny právny dôvod, aby tieto náklady hradili žalovaní. Žalobkyňa tiež nevysvetlila, prečo si uplatňuje sumu vo výške 480 eur, keď samotná žalobkyňa potvrdila, že bola ochotná prispieť na uvedený kameň minimálne vo výške 100 eur. Súd prvej inštancie uvedený uplatnený nárok žalobkyňou za nedôvodný a žalobu aj v tejto časti zamietol.

8. O náhrade a výške trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle v spojení s .

9. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie, ktorým odvolací súd žiadala, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napádanej časti (výroku II. a III.) vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby zmenil napádaný rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100 %.

10. Žalobkyňa svojím odvolaním zo dňa 04.05.2022 namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom má za to, že samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň absentuje riadne odôvodnenie. Z odvolania žalobkyne vyplýva, že z jej strany došlo k dostatočnému preukázaniu rozhodujúcich skutočností, a to najmä úhrady sumy 16.435 eur, ktorú vykonala zo svojich finančných prostriedkov na účet predávajúceho, od ktorého nadobudol poručiteľ vlastnícke právo k motorovému vozidlu. Ako ďalej uviedla, na pojednávaní už len bližšie špecifikovala, prečo plnila aj keď takúto povinnosť nemala. Zároveň uvádza, že nemala žiaden dôvod akokoľvek konštruovať skutkový stav veci. V súvislosti s posúdením súdu prvej inštancie, ktorý vo svojom odôvodnení označil výpoveď žalobkyne za rozpornú, nekonzistentnú a účelovú, sa v odvolaní uvádza, že vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne bolo dezinterpetované a on len vyjadroval svoj názor na právne posúdenie veci, ktoré malo byť podľa názoru právneho zástupcu vyhodnotené ako bezdôvodné obohatenie s odkazom na znenie .

11. Odvolaním sa ďalej napáda posúdenie výpovedí svedkýň (dcéry žalobkyne), nakoľko podľa jej názoru nešlo o rozporné tvrdenia, nakoľko obe z dcér, t. j. svedkýň zhodne vypovedali, že peniaze z vyporiadania BSM poručiteľ dal svojim deťom. Z odvolania vyplýva, že sa nestotožňuje s názorom súdu, podľa ktorého výpovede žalobkyne a jej dcér v postavení svedkýň mali byť plné vzájomných rozporov.

Svedkyňa L. P. na otázku právnej zástupkyne žalovaných uviedla, že si nie je istá či sa poručiteľ volal H. alebo H., avšak z tohto vyjadrenia svedkyne L. nemožno ustáliť, že by poručiteľa nepoznala alebo to, že nemali natoľko intenzívny vzťah, aby sa rozprávali o finančných problémoch poručiteľa, resp. o nakladaní s majetkom, ktorý získal vyporiadaním BSM s bývalou manželkou poručiteľa. Rovnako nemožno považovať za rozporné to, že svedkyňa L. P. uviedla, že finančné prostriedky z BSM poručiteľ rozdelil medzi svoje deti a žalobkyňa následne uviedla, že synovi dal 10.000 eur a dcére 7.000 eur, pričom zvyšok si ponechal ako rezervu. V odvolaní sa ďalej uvádza, že je prirodzené, že žalobkyňa ako osoba žijúca s poručiteľom v jednej domácnosti vedela viac o hospodárení poručiteľa s financiami ako svedkyňa L. P..

12. Žalobkyňa ďalej namieta, že sa súd v rozsudku nevysporiadal s výpoveďou svedkyne H. G. a ani neidentifikoval údajne existujúce rozpory. Žalobkyňa má za to, že jej výpoveď vôbec nebola v rozpore s výpoveďou svedkyne, ktorá naopak potvrdila tvrdenia žalobkyne.

13. V odvolaní ďalej uviedla, že v samotnom konaní bolo ustálené, že poručiteľ poberal dôchodok v približnej výške 580 eur. Poručiteľ tak disponoval financiami vo výške 98.000 eur, z čoho časť mal darovať a časť použiť na kúpu bytu od syna. Poručiteľovi tak malo zostať 21.000 eur, pričom dôchodok vo výške 580 eur mu objektívne mohol pokryť mesačné životné náklady a náklady na lieky. Žalobkyňa v tejto súvislosti uviedla, že poručiteľ mal mať mimoriadne výdavky na údržbu svojho staršieho motorového vozidla zn. N. a bol na niekoľkých dovolenkách so žalobkyňou. Zároveň ako vyplýva z odvolania, poručiteľ mal mať uzatvorenú zmluvu o úvere s bankou W. G. N. M.. N..

14. Zo samotného odvolania vyplýva, že v konaní bolo preukázané, že poručiteľ bol šetrný a sledoval svoje výdavky, a preto si celkom zrejme ponechal rezervu na účte vo výške 16.515,66 eur. Podľa žalobkyne súd nezmyselne poukazoval na to, že poručiteľ mal finančné prostriedky na kúpu motorového vozidla, a preto si údajne nemusel brať pôžičku od žalobkyne. Súd pritom konštatoval, že z dedičského konania nevyplýva, že by mal poručiteľ dlhy, avšak je zrejmé, že mal záväzok plniť splátky úvere pre žalovaného 2/, ktorý bol zároveň účastníkom dedičského konania po poručiteľovi.

15. Nakoľko žalobkyňa v odvolaní uvádza, že si s poručiteľom nedávali žiadne veľké dary, považuje akékoľvek vyjadrenia žalovaných za účelové. Navyše uviedla, že mala vyššie výdavky, a preto nebolo možné predpokladať, že by dala finančné prostriedky poručiteľovi formou daru. V tejto súvislosti uviedla, že harmonické spolužitie nepreukazuje, že v tomto prípade malo ísť o darovanie nového auta, pričom zdôraznila, že žalovaní ani svedok V. O. neboli pri tom, keď žalovaná mala údajne darovať poručiteľovi peniaze vo výške 16.435 eur a vychádzali len z údajného tvrdenia poručiteľa, že nové auto mal dostať k narodeninám.

16. Vo vzťahu k sume 480 eur, ktorej sa žalobkyňa domáha v odvolaní uviedla, že existovala dohoda o tom, že kúpi náhrobný kameň a peniaze, ktoré na toto vynaložila jej budú vrátené, a teda nekonala z vlastnej iniciatívy.

17. V závere odvolania uviedla, že ak súd nemal za preukázané, že medzi poručiteľom a žalobkyňou išlo o pôžičku, tak rovnako nemohol mať za preukázané bez akýchkoľvek skutkových pochybností, že malo ísť o darovanie. Výpovede žalobkyne so svedeckými výpoveďami dcér a žalovaných spolu so svedkom boli v rozpore, a preto mal súd v prípade týchto rozporov právne posúdiť vec, ako bezdôvodné obohatenie.

18. K odvolaniu žalobkyne sa dňa 14.07.2022 vyjadrili žalovaní. Predmetným vyjadrením žiadajú súd, aby napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Z vyjadrenia žalovaných vyplýva, že ak by skutočne išlo o pôžičku finančných prostriedkov na kúpu motorového vozidla pre poručiteľa, potom by žalobkyňa túto skutočnosť uviedla v podanej žalobe. Žalobkyňa sa však v podanej žalobe obmedzila len na konštatovanie, že za poručiteľa uhradila kúpnu cenu za motorové vozidlo bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia.

20. Žalovaní ďalej uviedli, že žalobkyňa zmenila svoje tvrdenie ohľadne poskytnutia sumy vo výške 16.435 eur, keď jej právny zástupca v rámci záverečnej reči opakovanie uviedol, že medzi žalobkyňou a poručiteľom nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy či písomnej, alebo ústnej, ktorá by preukazovala vznik

alebo existenciu právneho titulu, resp. že má za jednoznačne preukázané, že nešlo „o darovanie, ani pôžičku, ale výlučne titul plnenia za iného“.

21. Zo samotného vyjadrenia žalovaných je zrejmé, že sa stotožňujú so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil tvrdenia žalobkyne o poskytnutí pôžičky ako účelové a dodatočne vykonštruované, resp. jej skutkové tvrdenia vo vzťahu k tomuto nároku vyhodnotil ako vzájomne rozporné. Je totiž zrejmé, že tvrdenia žalobkyne ohľadne uplatneného nároku sa v priebehu konania menili, a to nielen vo vzťahu k časti nároku vo výške 16.435 eur, ale aj vo vzťahu k sume vo výške 480 eur, ktorú uplatnila z titulu „úhrady nákladov spojených s pohrebom poručiteľa“. Žalobkyňa nepoprela, že objednala náhrobný kameň na hrob poručiteľa za sumu vo výške 1480 eur, ktorej prevažnú časť vo výške 1.000 eur uhradila rodina poručiteľa.

22. Žalovaní vo vyjadrení opätovne poukázali na skutočnosť, že obe svedkyne sú dcéry žalobkyne, a preto je možné pochybovať o ich nezaujatosti. V tejto súvislosti poukazujú najmä na to, že z výpovede L. P. je zrejmé, že nemala blízky vzťah s poručiteľom, nakoľko nepoznala ani jeho meno.

23. V závere svojho vyjadrenia žalovaní uviedli, že v čase smrti mal poručiteľ finančné prostriedky v sume, ktorá prevyšovala sumu, ktorú mal vziať od žalobkyne ako pôžičku, s ohľadom na poručiteľovu šetrnosť je zrejmé, že by sa dobrovoľne nezadlžoval, ak mal vedomosť o tom, že má dostatok finančných prostriedkov.

24. Odvolací súd, viazaný rozsahom ( ) a odvolacími dôvodmi odvolania ( ), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.

25. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (, a ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil ( a ).

26. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle , pričom sa vo svojom odôvodnení zaoberá aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie a podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní v zmysle .

27. Podľa odvolacieho súdu žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, aby jednoznačne preukázala, že došlo u poručiteľa k bezdôvodnému obohateniu alebo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi poručiteľom a žalobkyňou. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. z 9. júna 2020 „Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednávacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.“ Žalobkyňa tým, že neuniesla dôkazné bremeno, a teda nepreukázala existenciu právneho dôvodu, nevylúčila, že mohlo ísť o dar. Odvolací súd sa pritom stotožňuje so záverom súdu, že nie je vylúčené, aby partneri, ktorí spolu žijú, sa mohli vzájomne obdarovať aj takým spôsobom, že uhradia kúpnu cenu na účet tretej osoby, pritom táto skutočnosť nebráni uzavretiu darovacej zmluvy. Samotné obdarovanie môže prebiehať viacerými spôsobmi.

28. Odvolací súd vyhodnotil svedecké výpovede svedkýň, t. j. dcér žalobkyne ako účelové, ktoré jednak vychádzajú zo sprostredkovaných informácií žalobkyne a jednak nie je možné tieto informácie overiť, nakoľko ako uviedla vo svojej výpovedi H. G., poručiteľ povedal, že pôžičku na auto musí vrátiť, no nie je možné overiť pravdivosť tohto vyjadrenia, nakoľko je zrejmé, že išlo o rozhovor výlučne medzi svedkyňou a poručiteľom.

29. Nakoľko na základe dokazovania nebolo preukázané či išlo o poskytnutie finančných prostriedkov na kúpu motorového vozidla vo forme bezdôvodného obohatenia, pôžičky alebo daru, nie je možné návrhu vyhovieť.

30. Vo vzťahu k nákladom, ktoré si žalobkyňa uplatnila z titulu údajných nákladov spojených s pohrebom vo výške 480 eur, odvolací súd sa stotožňuje s tým, že ide aj v tejto časti o nedôvodnú žalobu. Súd prvej inštancie správne posúdil, že kúpa nového náhrobného kameňa nepredstavuje nevyhnutné náklady na pohreb, nakoľko náklady na pohreb v plnej miere hradili žalovaní. Zo strany žalobkyne nedošlo v rámci konania k preukázaniu a vysvetleniu toho, prečo žiada sumu vo výške 480 eur.

31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( ).

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s . V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, žalovaným priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ).

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( , o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).