Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/46/2019

Potvrdené rozhodnutím 11CoP/20/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, X., toho času bytom K. č. XXX, zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matka: K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, X., a otec: S. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, právne zastúpený Mgr. Ladislavom Švaňom, advokátska kancelária so sídlom X., E. M. XX, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/46/2019-322, zo dňa 30.01.2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 37P/46/2019-376, zo dňa 04.12.2020, opravným uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 37P/46/2019-385, zo dňa 07.01.2021 a opravným uznesením Okresného súdu Žilina 37P/46/2019-392, zo dňa 27.04.2021, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

C. J., nar. 1. 9. XXXX,

trvale bytom X. XXXX/XX, X., t.č. bytom K. XXX, dieťa rodičov - matky: K. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, X., t.č. bytom K. č. XXX, a otec: S. J., nar. XX. 4. XXXX, trvale bytom K. XX, právne zastúpený Mgr. Ladislavom Švaňom, advokátska kancelária so sídlom Žilina, Veľká Okružná 39, o zvýšenie výživného na mal. dieťa, takto

rozhodol:

I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. C. sumou XXX € mesačne od 1.3.2019, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

II. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.3.2019 do 29.2.2020 v sume 540 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.

III. Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

IV. Týmto m e n í Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. - 209 zo dňa 29.5.2017 v časti úpravy výživného na mal dieťa.

V. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1) Návrhom doručeným súdu dňa 28. 2. 2019 sa matka domáhala zvýšenia výživného na mal. dieťa na sumu 300 € mesačne od septembra 2018 s odôvodnením, že maloletý v septembri 2018 začal navštevovať 8. ročník, čím sa zvýšili jeho výdavky a tiež tým, že sa matka s dieťaťom museli odsťahovať z domu v K.. XXX, ktorý patrí otcovi a našli si podnájom, kde mesačne platia 200 €. Vzhľadom k tomu, že otec vlastní dva rodinné domu a žije s novou priateľkou, pričom pracuje ako vodič kamiónu, je tento návrh odôvodnený. Zároveň žiadala náhradu trov konania.

2) Otec so zvýšením výživného nesúhlasil vzhľadom na krátkosť času, po ktorom matka návrh podala. Naďalej maloletý je na druhom stupni základnej školy a jeho výdavky matka nepreukázala, pričom aj výdavky matky sú nepreukázané alebo nadhodnotené. Poukázal na to, že matkou tvrdené výdavky boli uhradené za sumu 5.000 €, ktorú otec poukázal podľa ostatného rozsudku na účet zriadený v prospech maloletého. Matka si po odsťahovaní z domu č. 136 v obci K. vzala v podstate všetky veci, ktoré neboli upevnené. Otec nepracuje ako vodič kamiónu, vykonáva len príležitostnú zárobkovú činnosť ako vodič dodávky. Pre zhoršený zdravotný stav a po operácii chrbtice je otec poberateľom čiastočného

invalidného dôchodku vo výške 133 €. Otec vlastní iba jeden rodinný dom. Spätné zvýšenie výživného z dôvodu neexistencie dôvodov hodných osobitného zreteľa navrhol otec zamietnuť.

3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:

4) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

5) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

6) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

7) Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

8) Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

9) Súd v prvom rade zdôrazňuje, že za najdôležitejší parameter pre určenie výživného považuje bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s potenciálom povinného rodiča. Výživné je totiž určené povinnému rodičovi na základe jeho možností a schopností. Je síce zrejmé, že deti majú zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, avšak samotná okolnosť, že rodič, ktorému je dieťa zverené, má vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného rodiča zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť (a spravidla býva) totiž výsledkom lepšieho vzdelania, zvýšenej snahy pracovať alebo i pracovať na sebe samom (viac pracovných aktivít a nadčasov, služobný postup na základe predchádzajúcich dobrých výsledkov, neustále vzdelávanie a pod.). Preto by bolo nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha a zvýšené úsilie jedného rodiča bola dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti druhého rodiča (najmä ak tento osobnú snahu nevyvíja). Okrem toho rodič, ktorému je dieťa zverené, sa o dieťa aj osobne stará a zabezpečuje mu bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť už plní naturálnym spôsobom. V neposlednom rade je úplne bežné, že takýto rodič, ak má lepšie pomery, deťom dopraje vyšší štandard bez ohľadu na to, aké výživné druhý rodič platí. V našej spoločnosti dokonca deväťdesiat percent rodičov je ochotných sa uskromniť, aby mohli splniť potreby svojich detí.

10) Uvedený názor platí aj naopak; ak rodič, ktorému je dieťa zverené, má nižší životný štandard, neznamená to, že by životný štandard detí nemohol byť zlepšený práve z výživného povinného rodiča, ktorému to pomery dovoľujú. Zároveň však výživné oprávnených detí nemá byť určené ani použité na

plnenie potrieb iných osôb, a to ani rodiča, ktorý sa o deti osobne stará; tento nemôže na výživnom mal. detí parazitovať.

11) S poukazom na uvedené súd teda konštatuje, že pomery oprávneného rodiča, do rúk ktorého sa výživné platí, sú pri určovaní vyživovacej povinnosti sekundárne a nie je potrebné ich dokazovať v takom rozsahu ako príjem a majetkové pomery rodiča povinného na platenie výživného. Súd preto pri rodičoch, ktorí sa o deti starajú, zisťuje len ich bežný príjem a základné majetkové pomery, či majú ďalšie vyživovacie povinnosti, avšak podrobné dokazovanie už ďalej nevykonáva.

12) Ďalším parametrom pre určenie výživného, ktorý súd pri určovaní výživného skúma, sú potreby mal. detí. V tejto súvislosti súd vyslovuje názor, že v rámci dokazovania považuje za hospodárne a účelné skúmať len tú okolnosť, či ide o dieťa v štandardnej sociálnej skupine alebo naopak, či dieťa pochádza z nadštandardnej sociálnej vrstvy alebo žije v chudobných pomeroch (subštandard). Uvedené súd vyhodnotí podľa pomerov zistených u rodičov. Súd nepovažuje za hospodárne, účelné ani potrebné dokazovať výdavky mal. detí nad uvedený rozsah, nakoľko presnosť dokazovania je i tak relatívna, a to z nasledovných dôvodov:

13) Na základe vlastnej praxe súd zistil, že aj keď každé dieťa je iné a má iné potreby, vo všeobecnosti sú ich potreby - v určitom veku a v sociálnej skupine - v celkovom vyčíslení približne rovnaké, rozdiely sú často len v jednotlivých položkách. Výnimku tvoria situácie, ak mal. deti majú výrazne zhoršený zdravotný stav, prípadne, ak sú veľmi talentované a venujú sa nejakej nákladnej športovej či umeleckej činnosti; v takom prípade je nutné podrobnejšie skúmanie, ktoré výdavky sú nevyhnutné na vynaloženie, prípadne zodpovedať otázku, či si dieťa vzhľadom na pomery rodičov môže takúto nákladnú činnosť dovoliť. V ostatných prípadoch pokiaľ niektoré dieťa má napr. vyššie nároky na stravu, je možné uvedený zvýšený náklad kompenzovať zníženými výdavkami na iné položky, ako sú napr. ošatenie, záujmy, kultúra a podobne. Veľmi veľa detí má dnes oslabenú imunitu, trpí alergiami, takže ide už o bežný zdravotný stav. Ďalšie výdavky na zdravotnú starostlivosť variujú, či už je to zubný strojček, okuliare, apod., a aj v týchto prípadoch je nutné potreby dieťaťa uhradiť len v primeranej výške, podľa pomerov rodičov. Podobne je tomu pri záujmovej, vzdelávacej a rekreačnej činnosti. V konečnom dôsledku aj oprávnené potreby dieťaťa môžu byť uspokojené len do takej miery a v takej kvalite, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov, tie isté potreby dieťaťa môžu byť uspokojované v rôznych štandardoch (tričko sa dá kúpiť za 5 €, ale aj za 50 €), aj v niektorých prípadoch sa môže stať, ak nejde o nevyhnutnú potrebu, že sa neuspokojí vôbec.

14) V poslednom období sa tak dokazovanie pri určení výživného začína podobať podrobnej vyšetrovacej činnosti závažného trestného činu. Súd je v rámci svojej praxe konfrontovaný s predkladaním dôkazov (pokladničných dokladov) už aj o tých najbežnejších potrebách dieťaťa ako je strava, ošatenie, hygiena. Relevantnosť týchto dôkazov je limitovaná tým, že nedokazujú samy osebe, či boli použité priamo na potreby mal. dieťaťa a neboli povedzme použité pre iného člena domácnosti. Rovnako je často možné namietať ich účelnosť a primeranosť; ak životnej úrovni dieťaťa nezodpovedajú, súd ich i tak nemôže akceptovať. Často sa tiež stáva, že povinný rodič pred skončením konania alebo rozhodnutím vo veci platí len nevyhnutné výživné, alebo dokonca neplatí výživné vôbec, a teda druhý rodič môže plniť potreby maloletých detí len v obmedzenom rozsahu, teda nie v takej miere, ktorá zodpovedá oprávneným potrebám dieťaťa. V takých prípadoch teda rodič veci zakúpi, avšak reálne nemôže preukázať vyššie výdavky, pretože ich nedokázal vynaložiť; ak by len na takomto základe bolo určené výživné súdom, bolo by to nespravodlivé tak voči rodičovi, ktorý supluje vyživovaciu povinnosť druhého rodiča, ako aj voči dieťaťu samotnému. Súd teda nemôže určovať výživné len na základe predložených dôkazov, musí vychádzať z vlastnej praxe a svoje úvahy o oprávnených výdavkoch dieťaťa korigovať tak, aby zodpovedali sociálnym pomerom účastníkov konania.

15) Súd má za to, že podrobné skúmanie nezodpovedá účelovému výkladu ustanovení § 62 Zákona o rodine, ktoré ohľadne potrieb mal. dieťaťa ustanovuje len to, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Preto ohľadne výdavkov dieťaťa súd považuje za hospodárne a účelné vykonávať dokazovanie len do takej miery, či sa životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov výrazne vymykajú zo všeobecného priemeru spoločnosti alebo nie.

16) Súd tiež poukazuje na inú stránku veci, ktorá sa týka situácie na súdoch a v spoločnosti všeobecne. V súčasnosti vládne spoločenský trend, že sa mimo manželstva rodí jedna tretina všetkých novorodencov

a každé druhé manželstvo sa rozvádza. Tým pádom sa rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností začína týkať štatisticky takého významného počtu mal. detí, že je nutné prijať určitý úzus a štandard pri určovaní výživného z hľadiska rozhodovacej činnosti tak, aby neboli príliš veľké rozhodovacie odlišnosti od sudcu k sudcovi a zároveň, aby pri takom počte vecí na rozhodnutie konanie netrvalo neprimerane dlho. Je zrejmé, že podrobné dokazovanie zbytočne predlžuje konanie a s ohľadom na už vyššie uvedené, výsledky dokazovania nemusia zodpovedať reálnemu stavu, potrebám detí. Súčasne súd je názoru, že základným pilierom spravodlivosti je predvídanie práva (súdneho rozhodnutia), a preto za podobných okolností by výživné malo byť určené rovnako. Bohužiaľ zákonodarca na uvedené spoločenskú potrebu zatiaľ nereflektoval a všeobecnú normu v tomto smere nevydal, ako je to napr. pri živnostníkoch, ktorí sú nad určitý príjem a podľa jeho výšky (bez ohľadu na zisk) povinní platiť odvody do sociálnych fondov. Preto aj vo veci konajúca sudkyňa pristúpila k určovaniu výživného v podstate tabuľkovým systémom, podľa príjmu povinného rodiča, počtu vyživovacích povinností; ide o základné činitele ovplyvňujúce výšku výživného. Ďalej súd prihliada ku skutočnosti, či povinná osoba vlastní nehnuteľnosť na bývanie. Súd je totiž názoru, že je rozdiel medzi rodičom, ktorý už vlastní nehnuteľnosť vhodnú na bývanie a ktorý súčasne nie je zaťažený úverom na jej obstaranie, a rodičom, ktorý si na zabezpečenie bývania úver vziať musel. Takýto majetok vplýva na možnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť, keďže ho odbremeňuje od podstatného výdavku. Ide teda tiež o podstatnú okolnosť.

17) Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je daná vecná legitimácia na zmenu výživného vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -209 zo dňa 29. 5. 2017. Výživné bolo určené v sume 120 € mesačne a to počnúc 1. 10. 2016; zároveň bol maloletému ako náhrada rodinných prídavkov, ktoré otec poberal v zahraničí, vyplatená suma 5.000 €. V tom čase bol maloletý v 6. ročníku základnej školy, matka dosahovala čistý mesačný príjem 470 €, otec od augusta 2016 nepracoval a bol poberateľom invalidného dôchodku vo výške 125 €. Odvtedy došlo k zmene pomerov tak ako ich súd podrobne opíše nižšie - na strane otca, ktorému sa zvýšil potenciál dosahovať príjem, došlo aj k zvýšeniu príjmu matky a čiastočne sa zvýšili aj potreby dieťaťa. Tým boli splnené vecné podmienky pre zmenu doterajšej úpravy výživného.

Príjmové, sociálne a majetkové pomery otca

18) V prvom rade súd pri určovaní výživného vychádzal z príjmových a majetkových pomerov otca. Tento pracuje oficiálne len na základe dohôd o pracovnej činnosti, v roku 2018 dosiahol celkový príjem 110 € a v roku 2019 príjem 55 €. Dohodu o pracovnej činnosti uzatvoril na vykonávanie funkcie vodiča motorového vozidla pre účel zastupovania pri výpadku zamestnancov na trvalý pracovný pomer. Zároveň je otec poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 133 € mesačne. Otec je vlastníkom jedného rodinného domu súp. č. XX6 kat. územie K., okres Žilina. Od októbra 2015 je otec v intenzívnej liečbe praktického lekára - neurológa pre ťažkosti vertebrogénneho pôvodu, pre ktoré bol následne v marci 2016 operovaný. Napriek operačnej liečbe pretrváva klinická symptomatológia, preto bol následne uznaný invalidný, klinický stav značne limituje jeho celkovú výkonnosť, podľa nálezu neurológa je neschopný vykonávať sústavnú zárobkovú činnosť.

19) Otec žije v spoločnej domácnosti so svojím bratom a nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

20) Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -153 zo dňa 21. 3. 2019, právoplatným dňa 10.4.2019, bola matke ako žalovanej uložená povinnosť zaplatiť otcovi ako žalobcovi sumu 11.167 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 22. 6. 2018 do zaplatenia; zároveň otcovi bola priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu. Uvedená povinnosť bola matke uložená z titulu, že bez právneho dôvodu užívala nehnuteľnosť - rodinný dom č. súp. XX6 v kat. území K., ktorý patrí otcovi, a to za obdobie od 1. 6. XXXX do 15. 3. 2018. Suma nájomného za uvedenú nehnuteľnosť bola určená znaleckým posudkom v sume 519,40 € mesačne.

Oprávnené výdavky maloletého dieťaťa

21) Životná úroveň maloletého musí kopírovať životnú úroveň rodičov. Matka dosahuje podpriemerný príjem a nevlastní žiaden majetok; naproti otec je vlastníkom majetku, ale jeho zdravotný stav znižuje jeho spôsobilosť dosahovať príjem z pracovnej činnosti. Na základe vykonaného dokazovania a z

vlastnej praxe súd ustálil výdavky maloletého v priemernej mesačnej sume 225 € (bez bytových potrieb), teda znížený o 10 percent oproti bežnému štandardu, ktorý vzhľadom na skúsenosť súdu je v sume 250 € mesačne. Maloletý sa venuje intenzívne futbalu, nemá zhoršený zdravotný stav.

Príjmové, sociálne a majetkové pomery matky

22) Matka je zamestnaná s čistým mesačným príjmom 543 € v 10-11/2018 a 460 € v roku 2019. Matka iný príjem nemá, nevlastní žiaden majetok, býva v nehnuteľnosti - v rodinnom dome príbuzných, ktorý bola nútená rekonštruovať. Matka nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Určenie výživného (vyhodnotenie zisteného skutkového stavu)

23) Od posledného určenia výživného uplynuli len necelé dva roky. Maloletý podstatne za toto obdobie síce vyrástol, avšak naďalej navštevuje druhý stupeň základnej školy. K nárastu výdavkov došlo len mierne.

24) Z vykonaného dokazovania vyplýva, že hlavným dôvodom, pre ktorý matka podala návrh na zvýšenie výživného, bola okolnosť, že bola nútená odsťahovať sa z rodinného domu vo vlastníctve otca, v ktorom bývala pri poslednom určení výživného. Súd musí v tejto veci konštatovať, že zmenou bývania došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom matka v rodinnom dome patriacom otcovi hradila len náklady spojené s bývaním, a teda nájom nehradila, resp. v čase rozhodnutia súdu o výživnom otec od matky nájomné nepožadoval. Pri poslednom určení výživného otec teda zabezpečoval bytové potreby dieťaťa. Až následne v roku 2018 otec podal návrh v civilnom konaní a dožadoval sa bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti v sume 520 € mesačne, ktorému návrhu podľa už citovaného rozsudku tunajšieho súdu bolo vyhovené. Týmto rozhodnutím tak došlo k zvýšeniu výdavkov matky spätne, s ktorými ona pri dohode o výške výživného nepočítala, a je pravdepodobné, že by k takejto výške výživného zrejme ani nepristúpila, ak by si bola vedomá tejto požiadavky otca. Súd, ako už správne uviedol otec, nemôže spätne revidovať rozhodnutie o výške výživného, avšak práve uvedenou spätnou požiadavkou na platenie nájomného, ktorej bolo súdom i vyhovené, otec nadobudol pohľadávku, teda nový majetok, čím došlo k zmene pomerov na jeho strane zlepšením jeho majetkovej situácie. Keďže istina dosahuje 11.167 €, spolu s príslušenstvom je táto zmena pomerov podstatná. Teda aj v prípade, že by otec skutočne nemohol zlepšiť svoj príjem pracovnou činnosťou (ktorou okolnosťou sa súd zaoberá nižšie), je uvedená pohľadávka majetkom, z ktorého môže novo určené výživné otec plniť počas minimálne 67 mesiacov (5 a pol roka), čo je v podstate predpokladané obdobie, počas ktorého bude maloletý študovať.

25) Za ďalšiu okolnosť, ktorá odôvodňuje zmenu výšku výživného a predstavuje zmenu pomerov, je aj uvoľnenie rodinného domu súp. č. 1XX v obci K., ktorý matka bola nútená na základe návrhu otca o jeho vypratanie opustiť; konanie o vypratanie sa viedlo na tunajšom súde pod spis. zn. a bolo zastavené právoplatne ku dňu 11.5.2018. Jednak tým došlo k zvýšeniu nákladov matky na zabezpečenie bytových potrieb maloletého, ale zvýšil sa aj potenciál otca dosahovať príjem z komerčného prenájmu uvedenej nehnuteľnosti. Pokiaľ otec sa snažil v tomto konaní preukázať, že uvedenú nehnuteľnosť nie je možné prenajímať vzhľadom na nedostatočný dopyt v tejto oblasti, takúto obranu súd vyhodnocuje ako účelovú. Pokiaľ by tomu tak bolo, nebolo by mu priznané bezdôvodné obohatenie v civilnom konaní a v takej výške, keďže reálny dopyt má aj vplyv na trhové ceny nájomného. Pokiaľ otec v civilnom konaní preukazoval výšku potencionálneho nájmu, o ktorý prišiel tým, že v dome bývala matka, nebolo by spravodlivé, ak by súd k rovnakej okolnosti - potenciálnemu nájmu -neprihliadal v tomto konaní. V neposlednom rade listinné dôkazy, ktorými otec preukazoval, že nebola žiadna ponuka ani dopyt na nájom rodinného domu v uvedenej oblasti, nevylučujú možnosť prenájmu rodinného domu, pokiaľ by ho otec do ponuky dal. Divina ako obec je v bezprostrednej blízkosti Žilina ako priemyselného a administratívneho centra Slovenska a teda je predpoklad, že o uvedený dom by záujem bol. Pokiaľ otec tvrdí, že nemôže dom prenajať z dôvodu, že v prípade žiadosti svojho brata bude musieť jeho rodinný dom opustiť, uvedená okolnosť nie je na mieste, nie je aktuálna a preto sa s ňou súd nemohol zaoberať. Nie je tiež na mieste, aby súd vychádzal aj z inej výšky potenciálneho nájomného (a to bez nákladov na bývanie), ako tomu bola v civilnom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom cena bola preukázaná znaleckým posudkom. Súd teda v súhrne musí konštatovať zlepšené pomery otca, ktoré zvýšenie výživného odôvodňujú. Súd konštatuje u otca potenciálny príjem minimálne 650 € mesačne z titulu nájmu a dôchodku.

26) Taktiež sa súd musel zaoberať okolnosťou, či otec je schopný sústavnej zárobkovej činnosti. Súd považoval za preukázané zdravotné ťažkosti otca, aj keď ťažkosti s chrbticou sú pomerne frekventovaným fenoménom v dnešnej dobe. Podľa predložených zdravotných nálezov otec nie je schopný sústavnej pracovnej činnosti. Nakoľko však otcovi bol priznaný len čiastočný invalidný dôchodok, znamená to, že by sa mohol zamestnať minimálne na čiastočný úväzok alebo dosahovať príjem nepravidelnou pracovnou činnosťou, prípadne si nájsť prácu nezaťažujúcu pohybový aparát. V danom prípade je celkom zjavne neprimerané, ak otec ročne zarobí 55 € (v roku 2019) až 110 € (v roku 2018), resp. že žije z úspor. Otec by mal vyvinúť zvýšené úsilie, aby zlepšil svoje pomery, inak tu vyvstáva podozrenie, že tvrdenia matky o tom, že otec pracuje „na čierno“ bez oficiálnej pracovnej zmluvy, sú pravdivé. Súd nemohol uveriť tvrdeniu, že otcovi dlhodobo (od roku 2017) pomáha jeho rodina, pretože z vlastnej praxe je súdu známe, že aj rodinná výpomoc má svoje hranice (časové, kvantitatívne). Podľa názoru súdu by otec mohol dosiahnuť pracovnou činnosťou príjem vo výške poloviny minimálnej mzdy, t. j. 260 € brutto.

27) Vzhľadom k uvedenému za primerané výživné súd považuje sumu 165 €, ktorým otec bude kompenzovať aj okolnosť, že nad rámec výživného maloletému neprispieva a neprejavuje o neho osobný záujem, a to bez ohľadu na to, že uvedená okolnosť môže byť spôsobená veľkými rozpormi medzi rodičmi, ktorých dôsledkom sú aj medzi rodičmi vedené súdne konania. Nemení to nič na okolnosť, že maloleté dieťa nemôže za uvedené niesť zodpovednosť a výživné je jeho osobným právom. Matka si plní vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou, ktorá je vzhľadom na vek maloletého a jeho záujmy ešte veľmi intenzívna, ako aj zabezpečovaním bytových potrieb dieťaťa. Vo zvyšnej časti bol návrh matky zamietnutý.

28) Výživné súd zvýšil od marca 2019, t. j. odo dňa nasledujúceho po podaní návrhu. Už v tom čase boli totiž majetkové pomery otca zlepšené. Osobitné okolnosti pre to, aby súd zvýšil výživné na maloletého pred podaním návrhu súd nezistil, matke nič nebránilo podať návrh aj skôr, najmä, ak v danom čase sa zúčastňovala iných súdnych konaní.

29) Nakoľko osobitný návrh ohľadne sporiacej zložky výživného podaný nebol, pričom matka tvrdila použitie týchto prostriedkov na zabezpečenie primeraných bytových dieťaťa, súd nepovažoval za potrebné v tomto smere vykonávať ďalšie dokazovanie, keďže by to nemenilo rozsah vyživovacej povinnosti otca, zvýšenej najmä na základe zvýšeného potenciálu dosahovať príjem z majetku.

Nedoplatok na zvýšenom výživnom

30) Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

31) Podľa a , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

32) Nakoľko otec nad rámec dosiaľ určeného výživného neprispieval, za zročné obdobie od 1. 3. 2019 do 29. 2. 2020 mu vznikol nedoplatok 540 €, čo predstavuje rozdiel medzi dosiaľ určeným výživným 120 € a zvýšeným výživným 165 € za uplynulé obdobie 12 mesiacov. Tento je otec povinný uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Vzhľadom na aktuálnu právnu úpravu, ktorá pri už zročnom výživnom vylučuje plnenie v splátkach, ako i na výšku nedoplatku, súd otca zaviazal na jeho úhradu jednorazovo, v štandardnej lehote. Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť. 33) Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. k zmene ostatného rozsudku o určení výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku.

34) Nakoľko súd nezistil žiadne osobitné okolnosti, o trovách konania rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

35) Po vyhlásení rozsudku sa matka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina. V odvolaní je potrebné uviesť:

- všeobecné náležitosti podania ( a ), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,

- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo

- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.