Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-376-2019.pdf
PDF · 97.92 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/376/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne E.. P. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. 33X/XX, XXX XX J. F. R., proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, zastúpená AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, 2/ Dražobník, s.r.o., IČO: 36 764 281, so sídlom Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, o neplatnosť zmluvy a ochranu práv spotrebiteľa, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 30. mája 2019, č. k. 2Csp/50/2018 - 315
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalovanému v 2. rade priznáva proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Stranám sporu vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením konanie zastavil (I) a žalovaným v 1. a 2. rade priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia (II).
2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa domáhala neplatnosti zmluvy a ochrany práv spotrebiteľa, pričom v priebehu konania žalobkyňa vzala svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Žalovaní v 1. aj 2. rade so späťvzatím žaloby vyjadrili súhlas. Súd prvej inštancie s poukázaním na ust. § 470 ods. 1, § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) akcentoval, že došlo zo strany žalobkyne k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu, preto konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2 v spojení s § 256 ods. 1, 2 CSP, vychádzajúc zo zásady zavinenia za stavenie konania.
3. Uznesenie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Formálne uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. písm. a), b), d), e), f) a h) CSP. Uviedla, že pred začatím pojednávania konaného 26. mája 2019 doručila súdu prvej inštancie krátkou cestou čiastočné späťvzatie žaloby a doplnenie žalobného petitu. Po stabilizovaní jej zdravotného stavu a podrobnom vysvetlení a následne pochopení absolútnej nesprávnosti späťvzatia žaloby podala 30. mája 2019 do podateľne súdu odvolanie späťvzatia žaloby. V čase predmetného pojednávania a späťvzatia žaloby bola v zlom psychickom stave (k odvolaniu pripojila lekárske správy z 20.9.2018 a z 18.7.2019, vydané psychiatrom MUDr. Františkom Hamrákom), preto zastáva názor, že jej prejav vôle so späťvzatím žaloby bol urobený v rozrušení, preto nemôže byť braný ako určitý, zrozumiteľný a nepochybný. Zároveň vytýka súdu prvej inštancie,
že neposúdil spotrebiteľskú zmluvu z úradnej povinnosti a nerozhodol o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve. V súvislosti s tým poukázala na skutkové dôvody, na základe ktorých uplatnila svoj nárok touto žalobou, ako aj na svoju právnu argumentáciu vo veci samej, vrátane názoru vysloveného v rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. novembra 2012, sp. zn. 18Co/109/2011 a na rozhodnutie Súdneho dvora zo 16. novembra 2010 vo veci Pohotovosť proti Ivete P. a na smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 19993. Nakoľko súd prvej inštancie nerozhodol vo veci samej, podľa názoru žalobkyne týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Má tiež za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže súd prvej inštancie neprihliadol na záväzné medzinárodné zmluvy. Zároveň podľa názoru odvolateľky súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, z ktorého dôvodu ide o arbitrárne rozhodnutie. V tejto súvislosti poukázala tiež na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, okrem iných tiež na rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 79/02. Okresný súd podľa názoru žalobkyne neprihliadal na vzájomné vzťahy jednotlivých do úvahy pripadajúcich argumentov a ich úlohu v konkrétnom prípade nevyvážil s ohľadom na špecifikum danej veci, pričom kritériá iba mechanicky aplikoval (I. ÚS 243/07). Výklad aplikácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade a odkláňa sa od ustálenej judikatúry bez toho, aby tento odklon bol dostatočne zdôvodnený. Žalobkyňa ako občan - spotrebiteľ je diskriminovaná postupmi dodávateľa, o čom sa nemá ako dozvedieť a spolieha sa na profesionalitu a odbornosť dodávateľa pri uzavieraní zmluvy a nemá inú možnosť ako domôcť sa svojich práv prostredníctvom všeobecného súdu SR. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež nebol úplne zistený stav vo veci, lebo súd sa nevysporiadal s námietkami a tieto neodôvodnil. Podľa názoru odvolateľky je uznesenie súdu prvej inštancie príliš formalistické a odopiera spravodlivosť, pretože s poukázaním na smernicu Rady 93/13/EHS je súd povinný podrobiť súdnej kontrole každú spotrebiteľskú zmluvu. Zo všetkých uvedených dôvodov žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Žalovaná v 1. rade sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.
5. K odvolaniu žalobkyne podal písomné vyjadrenie žalovaný v 2. rade, v ktorom spochybňuje existenciu v odvolaní uvedených všetkých odvolacích dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP, s výnimkou odvolacieho dôvodu podľa písm. c) predmetného ustanovenia CSP. Pokiaľ ide o odôvodnenie údajnej existencie odvolacích dôvod, žalobkyňa bližšie nekonkretizovala, prečo má za to, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie neboli splnené procesné podmienky pre konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie, preto sa k uvedenému odvolaciemu dôvodu nebude ani vyjadrovať. Pre úplnosť žalovaný v 2. rade uviedol, že pre úspešné odvolanie je nevyhnutné, aby strana konania nielen formálne poukázala na ustanovenia zákona (jednotlivé odvolacie dôvody), ale aby súčasne vzhľadom na priebeh konania pred súdom prvej inštancie poukázala a konkretizovala, v čom má spočívať dôvodnosť ňou namietaného odvolacieho dôvodu. K uvedenému zo strany žalobkyne pri tomto odvolacom, ako aj pri niektorých ďalších odvolacích dôvodoch, nedošlo. Žalobkyňa vytýkala súdu prvej inštancie nesprávny postup na pojednávaní uskutočnenom 16. mája 2019, keď súd napriek neprítomnosti žalovaného v 2. rade v priebehu pojednávania vydal uznesenie o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby a o úprave žalobného návrhu (petitu), ktoré konajúcemu súdu žalobkyňa predložila na predmetnom pojednávaní, ako aj to, že súd prvej inštancie bol povinný prejednať žalobu a rozhodnúť o neprijateľných zmluvných podmienkach, na ktoré žalobkyňa v žalobe poukazovala, a to všetko ex offo, pretože mal k dispozícii potrebné dôkazy. Záverom žalobkyňa poukázala aj na údajnú nepreskúmateľnosť napádaného rozhodnutia, keď podľa jej názoru sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s tým, prečo konanie zastavil a tiež s tým, prečo neposudzoval neprijateľnosť žalobkyňou napádaných zmluvných podmienok. K uvedenému odvolaciemu dôvodu žalobkyňa uviedla, že tento má byť daný tým, že súd prvej inštancie neprihliadol na záväzné medzinárodné zmluvy. Okrem uvedeného žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by neboli subsumovateľné pod uplatnené ostatné odvolacie dôvody a súčasne žiadnym spôsobom nekonkretizovala, v čom má spočívať nesprávnosť napádaného rozhodnutia s prihliadnutím na žalobkyňou urobené späťvzatie žaloby. Vzhľadom na uvedené má žalovaný v 2. rade za to, že nie je účelné a žiaduce sa bližšie vyjadrovať k predmetnému odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) CSP, pričom pre úplnosť dodáva, že údajné neaplikovanie záväzných medzinárodných zmlúv nemôže byť tzv. inou vadou konania. Žalobkyňa k uvedenému odvolaciemu dôvodu v zásade neuviedla žiadnu vecnú argumentáciu, ktorá by preukazovala danosť tohto odvolacieho dôvodu. Z uvedených dôvodov považuje žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) CSP za nedôvodný.
Z podaného odvolania nevyplýva, k akým nesprávnym skutkovým zisteniam mal súd prvej inštancie dospieť pri vydaní napádaného rozhodnutia, a preto má žalovaný v 2. rade za to, že ani odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP nie je dôvodný. Žalobkyňa neidentifikovala žiadne ďalšie prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany, ktoré by mali byť prípustné a z dôvodu ktorých by nemal obstáť zistený skutkový stav. Uvedené platí o to viac, že k vydaniu napádaného rozhodnutia došlo po späťvzatí žaloby žalobkyňou. Žalobkyňa v odvolaní uvádzala právnu argumentáciu týkajúcu sa posúdenia ňou uzatvorenej zmluvy o úvere a ďalších s ňou súvisiacich zmlúv, avšak rezignovala na skutočnosť, že napádané rozhodnutie bolo vydané v dôsledku žalobkyňou vykonaného späťvzatia žaloby v celom rozsahu, a teda napádané rozhodnutie záviselo výlučne od právneho posúdenie toho, či sú splnené predpoklady na to, aby súd prvej inštancie pristúpil k zastaveniu konania v dôsledku predmetného úkonu žalobcu. Žalovaný v 2. rade považuje za nesporné, že žalobkyňa na pojednávaní konanom 16. mája 2019 vzala podanú žalobu v celom rozsahu späť. Uvedený procesný úkon bol riadne zaznamenaný v zápisnici z predmetného pojednávania, na ktorom bola navyše žalobkyňa zastúpená osobne Bc. Monikou Makeľovou (pozn. v zápisnici o pojednávaní je menovaná uvedená ako zástupca Centra právnej pomoci Košice, avšak máme za to, že ide o chybu v písaní, pričom táto osoba bola predstaviteľkou občianskeho združenia - Centrum správnej pomoci Košice, ktoré si žalobkyňa zjavne dobrovoľne vybrala ako svojho zástupcu). Pre úplnosť poukazuje na skutočnosť, že k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu došlo zo strany žalobkyne po zjavne uváženom konaní, ktorému predchádzalo krátke 3- minútové prerušenie pojednávania, o ktoré požiadala konajúci súd samotná splnomocnená zástupkyňa žalobkyne, ktorá bola na pojednávaní taktiež osobne prítomná. Z podaného odvolania ďalej vyplynulo, že žalobkyňa sa mala snažiť podaním, údajne doručeným konajúcemu súdu dňa 30.05.2019, odvolať ňou skôr urobené späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Uvedený postup podľa názoru žalovaného v 2. rade nemá oporu v zákone a ak by aj došlo k reálnemu doručeniu podania, obsahom ktorého by bolo odvolanie späťvzatia žaloby, takéto podanie nemohlo mať žiaden vplyv na vydanie napádaného rozhodnutia. V uvedenej súvislosti odkazuje na rešpektovanú odbornú literatúru Števček, M., Ficová, S., Barincová, J., Mesiarkinová, S. Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 532, v ktorej sa uvádza, že po späťvzatí žaloby nemôže žalobca dodatočne namietať, že jeho vôľa smerovala k inému následku, že konal v omyle, prípadne, že si nebol vedomý účinkov tohto úkonu a podobne (tzv. teória prejavu). Civilné procesné právo je odvetvím verejného práva a doktrinálna procesualistika nepripúšťa analogickú aplikáciu hmotnoprávnych ustanovení o vadách právnych úkonov na procesné úkony strán v sporovom konaní. Prípadné vady úkonov posudzuje súd vždy podľa predpisov procesného práva. Účinky späťvzatia žaloby nastavajú jeho doručením súdu. Späťvzatie žaloby nemôže žalobca následne odvolať, ani iným spôsobom negovať jeho právne následky. Z uvedeného vyplýva, že berúc do úvahy platnú a účinnú právnu úpravu, resp. ustanovenia Civilného sporového poriadku, po späťvzatí žaloby v celom rozsahu nebolo možné zo strany žalobkyne toto jej konanie následne odvolať. Súčasne nie je možné, aby sa žalobca účinne dovolával akejkoľvek neplatnosti takéhoto svojho procesného úkonu s odvolaním sa na to, že údajne konal v rozrušení alebo v omyle. Navyše, pokiaľ ide o lekársku správu, ktorá má byť prílohou odvolania, žalovanému v 2. rade nie je zrejmé, ako sa mohol lekár ex post vyjadrovať k stavu žalobkyne ku dňu 16.05.2019 na základe vyšetrení, ktoré mali byť urobené zjavne až neskôr. Navyše, žalovanému v 2. rade nie je tiež zrejmé, že by došlo k akémukoľvek obmedzeniu spôsobilosti žalobkyne, či už pred predmetným pojednávaním alebo po ňom. Berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti sa javí byť snaha žalobkyne o zrušenie napádaného rozhodnutia ako účelová a bez akejkoľvek opory v zákone. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie sa mal, napriek späťvzatiu žaloby v celom rozsahu, ex offo venovať posúdeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok úverovej zmluvy, takýto záver je právne nesprávny a nereflektuje tú skutočnosť, že predmetné sporové konanie bolo vedené na základe ňou podanej žaloby, pričom súd v konaní nemôže pokračovať v prípade, ak žalobca využije svoje dispozičné oprávnenie a žalobu vezme v celom rozsahu späť. Navyše, so späťvzatím žaloby a následným zastavením konania súhlasil tak žalovaný v l. rade, ako ja žalovaný v 2. rade, ktorý svoj súhlas vyjadril v písomnom vyjadrení po predmetnom pojednávaní uskutočnenom dňa 16.05.2019. Procesný postup súdu bol teda v tejto časti plne v súlade s ustanovením § 154 ods. 1 a nasledujúcimi ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Posledná výhrada žalobkyne spočívala v tom, že napádané rozhodnutie súd prvej inštancie riadne neodôvodnil. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že súd prvej inštancie bol povinný odôvodniť toto rozhodnutie iba vo vzťahu k výroku rozhodnutia, a teda v tomto prípade iba vo vzťahu k dôvodom zastavenia konania a k výroku o trovách. Z odôvodnenia napádaného rozhodnutia jasne vyplýva, že súd prvej inštancie konanie zastavil v dôsledku toho, že žalobkyňa vzala podanú žalobu v celom rozsahu späť a žalovaní so zastavením konania súhlasili. Súd prvej inštancie súčasne uviedol, podľa akých ustanovení zákona postupoval, pričom odôvodnenie napádaného rozhodnutia je jasné, zrozumiteľné a
dostatočné. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má žalovaný v 2. rade za to, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné, a preto odvolaciemu súdu navrhujeme, aby napádané rozhodnutie potvrdil a žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
6. Na vyjadrenie žalovaného v 2. rade k odvolaniu reagovala žalobkyňa replikou, v ktorej zopakovala dôvody svojho odvolania a zotrvala na návrhu, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 387 CSP).
8. Žalobkyňa formálne uplatnila viaceré odvolacie dôvody, ale svojimi konkrétnymi odvolacími námietkami nastolila predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho posúdenia rozhodnutia súdu prvej inštancie pri zastavení konania [ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP]. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
9. Tento odvolací dôvod nebol naplnený, nakoľko súd prvej inštancie na vzniknutú procesnú situáciu použil správnu právnu normu a túto aj správne interpretoval, nebolo zistené ani žiadne porušenie procesných práv žalobkyne, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
10. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie pri aplikácii ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, 2 CSP akcentoval, že došlo zo strany žalobkyne k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu, preto po súhlase žalovaných v 1. a 2. rade so späťvzatím a zastavením konania toto konanie zastavil.
11. Žalobkyňa v odvolaní namieta, že v čase predmetného pojednávania a späťvzatia žaloby bola v zlom psychickom stave, preto jej prejav vôle so späťvzatím žaloby bol urobený v rozrušení, a nemôže byť braný ako určitý, zrozumiteľný a nepochybný.
12. Vychádzajúc z obsahu spisu možno nepochybne uzavrieť, že žalobkyňa splnomocnila na svoje zastupovanie na pojednávaní nariadenom Okresným súdom Spišská Nová Ves v konaní 2Csp/50/2018 na deň 16. mája 2019, Centrum správnej pomoci Košice, IČO: 51847124, Tomášikova 3, Košice, pričom prijatie splnomocnenia svojím podpisom potvrdila Monika Makeľová, predseda o. z. Centrum správnej pomoci Košice; listina je podpísaná aj žalobkyňou a nie je datovaná (č. listu 293 spisu).
13. Z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom 16. mája 2019 (č. l. 305, 306 spisu) vyplýva, že na pojednávaní bola okrem žalobkyne prítomná aj jej zástupkyňa Monika Makeľová z Centra správnej pomoci Košice. Splnomocnená zástupkyňa žalobkyne požiadala o prerušenie pojednávania za účelom porady s klientkou, ktorej žiadosti súd prvej inštancie vyhovel a uznesením vyhlásil prerušenie pojednávania o 9,00 hod.; v pojednávaní následne pokračoval o 9,03 hod., pričom splnomocnená zástupkyňa žalobkyne po porade s klientkou dala na vedomie súdu, že klientka berie žalobu v celom rozsahu späť. Žalovaná v 1. rade hneď na pojednávaní prejavila súhlas so späťvzatím žaloby a so zastavením konania. Žalovaný v 2. rade prejavil svoj súhlas so späťvzatím písomným podaním až následne po pojednávaní.
14. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
15. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
16. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
17. Späťvzatie je jednostranným procesným úkonom strany v konaní, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. Ak účastník vzal procesný úkon (návrh) späť tam, kde zákon takéto späťvzatie pripúšťa, nemožno toto späťvzatie ďalším úkonom odvolať. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája. Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho zákonníka dôsledky úkonov urobených v omyle neupravuje. Verejnoprávna povaha procesných vzťahov tiež vyžaduje podstatne vyššiu mieru právnej istoty účastníkov a tretích osôb, pričom právna istota by bola oslabená možnosťou spochybňovať dodatočne už urobené procesné úkony odkazom na vady vôle. Rozhodujúce je, že vyhlásenie o späťvzatí návrhu bolo urobené určite, zrozumiteľne a spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Ak vezme účastník svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. Uplatnený nárok však späťvzatím návrhu nezaniká a možno ho uplatniť znova (R 54/1992). Ak žalobca vzal žalobu späť, nemôže späťvzatie odvolať (R 60/1999) (pozri tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2013, sp. zn. 10Sžr 45/2012). Podobne, aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení z 29. septembra 2016, sp. zn. II. ÚS 727/2016-15 konštatoval, že Ústavnému súdu je, prirodzene, známe, že späťvzatie späťvzatia judikatúra nedovoľuje.
18. Pokiaľ žalobkyňa súdu prvej inštancie vytýka, že nerozhodol vo veci samej, ktorým postupom podľa názoru žalobkyne znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd sa plnen stotožňuje s názorom žalovaného v 2. rade, vyslovenom vo vyjadrení k odvolaniu, že žalobkyňa v odvolaní rezignovala na skutočnosť, že napádané rozhodnutie bolo vydané v dôsledku ňou vykonaného späťvzatia žaloby, preto napádané rozhodnutie záviselo výlučne od právneho posúdenie toho, či sú splnené predpoklady na zastaveniu konania súdom prvej inštancie v dôsledku predmetného úkonu žalobcu. Nakoľko Civilný sporový poriadok v takom prípade vyžaduje iba, aby žalovaná strana vyjadrila svoj súhlas so späťvzatím žaloby, súdu prvej inštancie v ním uskutočnenom postupe skutočne nič nebránilo, nakoľko tak žalovaný v 1. rade, ako aj žalovaný v 2. rade so späťvzatím žaloby a so zastavením konania súhlasili.
19. Preto prvoinštančný súd nepochybil, keď na základe späťvzatia konanie v súlade s ustanovením § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP zastavil. Na základe uvedeného sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a toto potvrdil ako vecne správne, a to vrátane súvislého výroku o trovách konania (§ 387 ods. 1 CSP).
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá proti neúspešným žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný žalovaný v 1. rade si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, a ani z obsahu spisu žalovanému v 1. rade vznik trov odvolacieho konania nevyplýva, preto odvolací súd stranám sporu vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Na druhej strane, úspešný žalovaný v 2. rade si náhradu trov odvolacieho konania riadne uplatnil, preto mu odvolací súd priznal proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorých sa konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.