Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-121-2019.pdf
PDF · 80.5 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/121/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, proti povinnej: D. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, XXX XX M., o zaplatenie 1 512,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 18Er/342/2017-35 zo dňa 11. 10. 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 18Er/342/2017-35 zo dňa 11. 10. 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 243d, § 44 ods. 2 veta tretia, § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 23. 03. 2017 súdny exekútor žiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V danom prípade exekučné konanie začalo dňa 20. 03. 2017, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený exekútorovi (podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, nakoľko oprávnený sa domáhal voči povinnej vykonania exekúcie, predmetom ktorej je spotrebiteľský spor spĺňajúci podmienky osobitného zákona č. 315/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Exekúciu žiadal oprávnený vykonať na podklade vykonateľného rozhodnutia rozhodcovského súdu vydaného dňa 27.06.2016. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol doručený exekútorovi, t. j. exekučné konanie začalo dňa 20. 03. 2017. Súd zo zistených skutočností mal za to, že boli naplnené zákonom stanovené podmienky § 243d Exekučného poriadku, a teda rozhodcovské rozhodnutie ako exekučný titul prestáva účastníkov zaväzovať a nie je možné na základe neho udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, keďže nie je splnený predpoklad uvedený v § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, a to, že existuje exekučný titul, ktorým je vykonateľný rozhodcovský rozsudok.
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí a odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú
doložku. Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Cdo 159/2009. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Je tu teda prekážka „res iudicata“ a uvedeným konaním dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že oprávnený Poštová banka, a. s. postupovala v súlade s § 93 b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Poukázal aj na porušenie zákazu retroaktivity aplikáciou ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal aj na odlišný postup iných súdov v tejto oblasti. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí a odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Uvedené skutočnosti oprávnený konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v tejto oblasti a na ich podklade navrhol zmenu napadnutého rozhodnutia tak, že odvolací súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, príp. napadnuté uznesenie v celom rozsahu zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a v súlade s § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 07. 03. 2017 sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná, sp. zn. IA-A/1214/0054 zo dňa 27. 06. 2016, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 02. 12. 2016 a vykonateľnosť dňa 06. 12. 2016 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 1 512,90 eura s príslušenstvom. Súdny exekútor žiadosťou doručenou dňa 23. 03. 2017 na Okresný súd Nové Zámky požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
7. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18. 01. 2012 sp. zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.
8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).
11. Podľa § 243d Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (vydaného pred 1. januárom 2015), možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
12. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie. Z uvedeného vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s príslušnými právnymi predpismi je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.
13. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné a je potrebné ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia je vždy dôvodom na jeho zrušenie. Súd prvej inštancie zaťažil napadnuté uznesenie vadou nepreskúmateľnosti, keď v jeho odôvodnení nevysvetlil, prečo sa nezaoberal prípadnou absolútnou neplatnosťou rozhodcovskej doložky z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. Naopak, súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie § 243d Exekučného poriadku rozhodol, že rozhodcovský rozsudok bol predložený po lehote 3 mesiacov v zmysle uvedeného ustanovenia a z tohto vyvodil záver, že exekučný titul neexistuje. Takýto postup súdu prvej inštancie nebol správny. Súd prvej inštancie postupoval podľa ustanovenia, ktoré sa na predmetnú vec nevzťahuje, keďže ust. § 243d EP sa týka rozhodcovských rozsudkov vydaných pred dňom 01. 01. 2015. Rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého navrhuje oprávnený vykonať exekúciu, bol vydaný až dňa 27. 06. 2016 z čoho vyplýva, že bol vydaný po dátume 01. 01. 2015. Trojmesačná lehota na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, ktorá sa týka rozhodcovských rozsudkov vydaných pred dňom 01. 01. 2015 sa vo vzťahu k „novším“ rozhodcovským rozsudkom (rozsudky vydané po 01. 01. 2015) neuplatní. Práve preto, že súd prvej inštancie zohľadnil vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ustanovenie, ktoré sa v zmysle vyššie uvedeného na vec nevzťahuje a týmto svojím nesprávnym postupom odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom, bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec súdu prvej inštancie vrátiť.
14. Z ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov Slovenskej republike vyplýva, že súdy sa v obdobných veciach vždy primárne zaoberajú preskúmaním rozhodcovskej zmluvy alebo doložky za účelom posúdenia, či na jej základe mohol vydať príslušný rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok a až následne súdnym prieskumom rozsudku. V danom prípade súd prvej inštancie tento krok nevykonal a podrobil samotný rozhodcovský rozsudok ustanoveniu, ktorému (v súvislosti s podaním návrhu v 3- mesačnej lehote od účinnosti zákona) nepodlieha, pričom tento postup nijako nevysvetlil.
15. V intenciách vyššie uvedených skutočností, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. či spĺňa zákonné požiadavky platnosti a opätovne rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie súd riadne a presvedčivo odôvodní.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.