Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-19-2020.pdf
PDF · 144.17 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/19/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., so sídlom Praha 4, Želetavská 1525/1, Česká republika, IČO: 64 948 242, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky so sídlom Bratislava, Šancová 1/A, IČO: 47 251 336, proti žalovanej: L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, zastúpená JUDr. Ladislavom Krčmárikom, advokátom, so sídlom Nitra, Smetanova 365/1, IČO: 41 846 508, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 13C/47/2019 -104 z 15. októbra 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok , ďalej len „CSP“) uznesením č. k. 13C/47/2019 -104 z 15. októbra 2019, nariadil neodkladné opatrenie a žalovanej uložil, aby sa zdržala nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX pre k. ú. U., a to parcely registra "C": parcelné č. XXX/X - orná pôda o výmere 1501 m2, parcelné č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 216 m2, parcelné č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 244 m2, parcelné č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2, parcelné č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 782 m2, parcelné č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 69 m2, parcelné č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 15 m2, parcelné č. XXX - záhrada o výmere 1004 m2; ako aj stavby: rodinný dom so súpisným číslom XXXX na parcele č. XXX/X a rodinný dom so súpisným číslom XXXX na parcele č. XXX/XX, najmä aby tieto nehnuteľnosti nepreviedla, nedarovala, nezaťažila záložným právom, vecným bremenom alebo iným vecným právom, neprenajala alebo iným spôsobom nescudzila alebo nezaťažila, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 325 ods. 1 , 2 , § 326 ods. 1 a 2 2 CSP .
3. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že žalobca dňa 16. 09. 2019 doručil Okresnému súdu Nitra žalobu, ktorou sa domáhal určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorou O.. W. J. a E.. P. J., rod. T., ako predávajúci previedli v prospech žalovanej ako kupujúcej nehnuteľnosti špecifikované v návrhu. Vklad uvedenej kúpnej zmluvy bol povolený katastrálnym odborom Okresného úradu Komárno pod V-2786/2019 z 23. 08. 2019. Odporovanie kúpnej zmluve žalobca odôvodnil tým, že dlžníkovi - spoločnosti C.E.G. invest, spol. s r.o., IČO: 44131356, obchodné meno ktorej od 28. 08. 2019 je MALEUS corporation s.r.o., na základe Zmluvy o úvere č. 000629/CORP/2016 z 25. 07. 2016, v znení dodatku č. 1 z 23. 06. 2017, v znení dodatku č. 2 z 04. 09. 2017 (ďalej len „zmluva o úvere č. 1“) poskytol ako veriteľ
úver vo výške 250 000 eur (úver 1). Žalobca a dlžník uzatvorili aj Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 000630/CORP/2016 zo dňa 25. 07. 2016 v znení dodatku č. 1 z 23. 06. 2017, v znení dodatku č. 2 z 04. 09. 2017 (ďalej len „zmluva o úvere č. 2“), na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi úver vo výške 340 000 eur (úver 2). Žalobca a dlžník uzatvorili aj Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 000367/CORP/2018 z 25. 07. 2016 v znení dodatku č. 1 z 23. 06. 2017, v znení dodatku č. 2 z 04. 09. 2017 (ďalej len „zmluva o úvere č. 3“), na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi úver vo výške 250 000 eur (úver 3).
4. Vzhľadom na pretrvávajúce dôvody na vyhlásenie predčasnej splatnosti úverov 1, 2, žalobca oznámil dlžníkovi ich predčasnú splatnosť k 17. 09. 2019 a dlžníka vyzval na úhradu celého zostatku oboch úverov, pričom výška vymáhateľnej pohľadávky k 11. 09. 2019 zo Zmluvy o úvere 1 je vo výške 129 736,34 eura a zo Zmluvy o úvere 2 je vo výške 341 631,05 eura. Keďže dlžník neuhradil svoje záväzky zo zmluvy o úvere 3 v deň splatnosti, t.j. k 30. 06. 2019, žalobca ho vyzval na úhradu celého zostatku úveru 3 s príslušenstvom výzvou z 04. 07. 2019, avšak dlžník do 11. 09. 2019 neplnil, a tak výška vymáhateľnej pohľadávky k 11. 09. 2019 zo Zmluvy o úvere 3 je vo výške 247 618,64 eura. Na zabezpečenie uspokojenia pohľadávok žalobcu zo všetkých troch úverových zmlúv žalobca ako veriteľ uzavrel s O.. W.om J.m ako ručiteľom Dohodu o ručení č. 000630B/CORP/2016 z 23. 06. 2017 (v súvislosti s úvermi 1, 2) a Dohodu o ručení č. 000367D/CORP/2018 z 11. 05. 2018 (v súvislosti s úverom 3), v ktorých sa ručiteľ zaviazal uhradiť banke záväzky z jednotlivých úverových zmlúv v celom rozsahu dlžníka nesplneného záväzku.
5. Dlžník do podania žaloby neuhradil ani časť svojho záväzku, preto žalobca podal žalobu na zaplatenie vymáhateľnej pohľadávky voči ručiteľovi, ktorý v čase existencie vymáhateľnej pohľadávky vlastnil sporné nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v podiele 1/1, pričom žalobca zistil, že kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený katastrálnym odborom Okresného úradu P. pod V-2786/2019 z 23. 08. 2019, ručiteľ spolu s manželkou previedli vlastnícke právo na žalovanú, ktorá je rodičom manželky ručiteľa. Vzťah medzi ručiteľom a žalovanou je vzťahom osôb sebe navzájom blízkych, pričom ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, druhá by pociťovala ako vlastnú. Úmysel ručiteľa, resp. vedomosť žalovanej o úmysle ručiteľa ukrátiť veriteľa netreba preukazovať, lebo sa predpokladá. S prihliadnutím na majetkové pomery dlžníka možno predpokladať, že vymáhateľná pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi by sa z tohto majetku neuspokojila v plnom rozsahu.
6. Súčasťou žaloby je aj návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd až do právoplatného meritórneho rozhodnutia vo veci samej uložil žalovanej, aby sa zdržala nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX pre k. ú. U. v návrhu špecifikovaným spôsobom. Návrh odôvodnil tým, že má dôvodnú obavu, že prípadný výkon súdneho rozhodnutia by mohol byť ohrozený snahami žalovanej zbaviť sa nehnuteľností alebo ich zaťažiť. Tým je ohrozené vymoženie pohľadávky žalobcu, v dôsledku čoho žalobcovi hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, keď ručiteľ prevedením nehnuteľností na žalovanú ukrátil žalobcu, pričom na LV č. XXXX je evidovaná plomba na základe návrhu na vklad V2787/2019. Žalobca má jedinú možnosť zabrániť predaju alebo zaťaženiu nehnuteľností nariadením neodkladného opatrenia. Ak žalovaný prevedie vlastnícke právo na tretiu osobu, žalobca sa už voči ďalšiemu nadobúdateľovi nebude môcť dovolávať odporovateľnosti právneho úkonu, čím bude vymožiteľnosť jeho pohľadávky ohrozená.
7. Ručiteľ ako konateľ a spoločník dlžníka mal vedomosť o existencii vymáhateľnej pohľadávky 3, nielen z výzvy na úhradu splatného záväzku, ale aj z osobného rokovania s dlžníkom a ručiteľom. Ďalší nehnuteľný majetok vo vlastníctve ručiteľa nie je speňažiteľný, je v menších podieloch viacerých spoluvlastníkov. Dlžník nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, a tak možno predpokladať, že vymáhateľná pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi a ručiteľovi by sa z tohto majetku neuspokojila, navyše podnikateľská činnosť dlžníka bola prevedená na novozaloženú spoločnosť C.E.G INVESTMENT a.s., IČO 52100278, pričom ručiteľ ako spoločník dlžníka previedol svoj podiel na spoločnosť MALEUS COMPANY s.r.o., bez súhlasu žalobcu. Toto konanie vytvára odôvodnený predpoklad a obavu, že dlžník ani ručiteľ nemajú poctivý záujem uspokojiť veriteľa na jeho oprávnených a dôvodných nárokoch. Žalovaná je s ručiteľom v rodinnom pomere a žalobca predpokladá, že takýto postup bol koordinovaný a vopred dohodnutý.
8. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. U. vyhotoveného 14. 05. 2019, vlastníkmi nehnuteľností uvedených vo výroku tohto rozhodnutia boli O.. R. J. a E.. P. J., rod. T. v podiele 1/1. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. U. vyhotoveného 09. 09. 2019, vlastníkom uvedených nehnuteľností je žalovaná v
podiele 1/1 na základe kúpnej zmluvy V-2786/2019 z 23. 08. 2019, pričom v LV bola vyznačená aj plomba na základe V-2787/2019. Na vyhotovení výpisu z LV zabezpečeného súdom z verejne dostupného katasterportálu dňa 07. 10.2019 už plomba vyznačená nie je a žalovaná je naďalej výlučným vlastníkom evidovaných nehnuteľností.
9. Zo Zmluvy o úvere č. 000629/CORP/2016 z 25. 07. 2016 vyplýva, že túto žalobca uzatváral s klientom - spoločnosťou C.E.G. invest, spol. s r.o., ako aj spoločnosťou C.E.G. invest plus, s.r.o., ako spoludlžníkom 1 a spoločnosťou BAU center, s.r.o., ako spoludlžníkom 2, pričom konateľom všetkých troch uvedených spoločností bol O.. W. J.. Predmetom uvedenej zmluvy bol úver vo výške 250 000 eur (úver 1). Dodatkom č. 1 z 23. 06. 2017 bolo v zmluve aj zmenené a doplnené zabezpečenie ručiteľskými záväzkami ručiteľov O.. W. J., spoločnosťou C.E.G. invest plus, s.r.o., a spoločnosťou BAU center, s.r.o., a blankozmenkou. Dodatkom č. 2 z 04. 09. 2017 bol v uvedenej zmluve rozšírený okruh spoludlžníkov aj o spoločnosť Desicon spol. s.r.o., ako spoludlžníkom 3. Konateľom spoločnosti bol tiež O.. W. J..
10. Zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000630/CORP/2016 z 25. 07. 2016 vyplýva, že ju žalobca uzatváral s klientom - spoločnosťou C.E.G. invest, spol. s r.o., ako aj spoločnosťou C.E.G. invest plus, s.r.o., ako spoludlžníkom 1 a spoločnosťou BAU center, s.r.o., ako spoludlžníkom 2, pričom konateľom všetkých troch spoločností bol O.. W. J.. Predmetom uvedenej zmluvy bol úverový limit vo výške 300 000 eur (úver 2). Dodatkom č. 1 z 23. 06. 2017 bola v uvedenej zmluve aj zmenená výška úverového limitu na 340 000 eur a doplnené zabezpečenie ručiteľskými záväzkami ručiteľov O.. W. J., spoločnosťou C.E.G. invest plus, s.r.o., a spoločnosťou BAU center, s.r.o., a blankozmenkou. Dodatkom č. 2 z 04. 09. 2017 bol v uvedenej zmluve rozšírený okruh spoludlžníkov aj o spoločnosť Desicon spol. s.r.o., ako spoludlžníkom 3. Konateľom uvedenej spoločnosti bol tiež O.. W. J..
11. Zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000367/CORP/2018 z 11. 05. 2018 vyplýva, že túto žalobca uzatváral s klientom - spoločnosťou C.E.G. invest, spol. s r.o., ako aj spoločnosťou C.E.G. invest plus, s.r.o., ako spoludlžníkom 1 a spoločnosťou BAU center, s.r.o. ako spoludlžníkom 2, spoločnosť Desicon spol. s.r.o., ako spoludlžníkom 3, pričom konateľom všetkých štyroch uvedených spoločností bol O.. W. J.. Predmetom uvedenej zmluvy bol úverový limit vo výške 250 000 eur (úver 3). Dodatkom č. 1 z 19. 06. 2018 bol v uvedenej zmluve zmenený deň splatnosti na 11. 05. 2019, ktorý bol Dodatkom č. 2 z 30. 04. 2019 zmenený na 30. 06. 2019.
12. Žalobca listom z 04. 07. 2019 vyzýval dlžníka a spoludlžníkov na úhradu pohľadávky vo výške 247 611,46 eura zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000367/CORP/2018 z 11. 05. 2018 v znení dodatkov, ktorá je po lehote splatnosti. Žalobca listom z 11. 09. 2019 vyhlásil predčasnú splatnosť úverov čerpaných na základe Zmluvy o úvere č. 000629/CORP/2016 z 25. 07. 2016 v znení dodatkov a Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000630/CORP/2016 z 25. 07. 2016 v znení dodatkov a súčasné oznamoval, že eviduje nezaplatenú pohľadávku zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000367/CORP/2018 z 11. 05. 2018 v znení dodatkov.
13. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keď bez tejto úpravy súdom by žalobcovi hrozila ťažko napraviteľná ujma. Z dôvodu obavy zo zmarenia účelu konania vo veci odporovacej žaloby je v danom prípade potrebné neodkladným opatrením v požadovanom rozsahu zabrániť vzniku ťažko napraviteľného stavu, ktorý by mohol nastať dispozíciou žalovanej s nehnuteľnosťami uvedenými vo výroku tohto rozhodnutia, pričom z výpisu z listu vlastníctva vyhotoveného 09. 09. 2019 je zrejmé, že v tom čase žalovaná už nejaký úkon s nehnuteľnosťami nadobudnutými kúpnou zmluvou od žalobcu spravila, keďže pri jednotlivých nehnuteľnostiach evidovaných v uvedenom liste vlastníctva bola aj podľa údajov platných k 06. 09. 2019 vyznačená v katastri nehnuteľností na základe vkladového konania V-2787/2019 plomba. V prípade realizovania akejkoľvek dispozície žalovanej s nehnuteľnosťami uvedenými vo výroku uznesenia, bol by reálne zmarený účel konania, v ktorom žalobca ako veriteľ, ktorý má voči predpokladanému príbuznému žalovanej ako ručiteľovi pohľadávku, odporuje právnemu úkonu ručiteľa O.. W. J., ktorý sa zbavil svojho majetku. Keďže žalobca osvedčil právny záujem na primeranom poskytnutí ochrany pred zmarením účelu konania o odporovacej žalobe, súd nariadil vo veci neodkladné opatrenie v navrhnutom rozsahu, ktorým sa zabráni zhoršeniu postavenia žalobcu. Dočasnosť trvania neodkladného opatrenia súd vymedzil do právoplatného skončenia konania vo veci samej, na základe odporovacej žaloby.
14. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Namietala, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný, pretože žalobca zámerne neuviedol skutočnosť, že O.. W. J. nie je v zmysle priložených úverových zmlúv jediným ručiteľom, z ktorého by sa žalobca mohol v prípade exekúcie uspokojiť. Ďalším ručiteľom je DESICON s. r. o., ktorá vlastní areál využívaný predovšetkým na podnikanie spoločnosti dlžníka MALEUS corporation s. r. o. (C.E.G. Invest spol. s r. o.). Žalobca 07. 10. 2019 adresoval spoločnosti Desicon spol. s r. o. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Zamlčanie existencie ďalšieho ručiteľa tak vyvolalo bezdôvodnú obavu ohrozenia exekučného konania. Hrozba ujmy nie je reálna, pretože v prípade exekúcie by sa predajom nehnuteľností patriacich ďalšiemu ručiteľovi spoločnosti Desicon spol. s r. o., by svoj nárok uspokojil v celosti. Ďalej dodala, že dlžník mal záujem o preloženie úverov na nové spoločnosti o čom jednal aj so žalobcom, ktorý deklaroval iný postoj než aký použil v konaní. Pri stretnutí so žalobcom v sídle žalobcu bol dojednaný návrh na uzavretie dohody a dlžník svoje záväzky riadne splácal v zmysle uzatvorených zmlúv. Zdôraznil, že Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru z 11. 09. 2019 bola doručená žalovanej až o dva týždne. V súvislosti s plombou, na ktorú poukazoval žalobca na základe návrhu na vklad č. V2787/2019 uviedol, že sám ručiteľ O.. W. J. vzal návrh v celosti späť, čím sa konanie o návrhu na vklad zastavilo. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav a takto zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku pretože žalobca zámerne neuviedol všetky skutočnosti a doklady, aby vyvolal dojem nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Žalobca neuviedol ani existenciu ďalšieho záložného práva na LV č. XXXX, vedených Okresným úradom v P., katastrálny odbor, nachádzajúci sa v kat. úz. U., obec U., okres P.. Vyššie uvedené vkladové konanie, na ktoré žalobca poukazoval bolo zastavené a všetky úvery, na ktoré žalobca poukazoval sú riadne splácané v pravidelných mesačných splátkach. Žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, dôvodnosť neodkladného opatrenia a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
15. Žalovaná ďalej zdôraznila, že súd prvej inštancie opomenul predbežne posúdiť platnosť právnych úkonov zakladajúcich vzťah medzi žalobcom a ručiteľom O.. W.om J., a to Dohoda o ručení č. 000630B/ CORP/2016 z 23. 06. 2017 a Dohoda o ručení č. 000367D/CORP/2018 z 11. 05. 2018, avšak pri oboch dohodách o ručení absentuje súhlas manželky ručiteľa E.. P. J., preto právne úkony zaväzujú len ručiteľa a nie jeho manželku.
16. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia mal v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov účastníkov jednoznačne posúdiť právne úkony - dohody o ručení cez prizmu dobrých mravov, keďže môže ísť o úkon priečiaci sa dobrým mravom (contra bonos mores), a teda neplatný. Do pozornosti odvolacieho súdu dal aplikáciu § 145 ods. 1 a § XX Občianskeho zákonníka . Tým, že súd tieto ustanovenia neaplikoval, dospel vo svojom rozhodnutí k záverom, ktoré výrazným a extrémne nespravodlivým spôsobom zasahujú do vlastníckych práv žalovanej. Poukázal na nález Ústavného súdu SR z 8.12.2010, č. k. I. ÚS 26/2010 -26.
17. Je dôležité tiež uviesť, že ručiteľ O.. W. J. realizoval podnikateľskú činnosť nie vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, ale účasťou na podnikaní právnickej osoby. Z nálezu Ústavného súdu SR z 8.12.2010, č. k. I. ÚS 26/2010 -26: „Kým spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom, spoločník ručí za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Podnikateľské riziko spojené s prípadnou platobnou neschopnosťou teda zaťažuje v zásade spoločnosť a ručenie spoločníka je zákonom limitované. Za týchto okolností sa javí aj ako odporujúce dobrým mravom, keď spoločník (fyzická osoba) bez súhlasu svojho manžela (manželky) dohodou s veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti, a teda sa stane spoločným a nerozdielnym dlžníkom popri spoločnosti, pričom predpokladaným cieľom tohto konania je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM, keďže ani spoločnosť a ani pristupujúci dlžník nie sú reálne schopní korelujúci záväzok splniť a nemajú ani vo výlučnom vlastníctve relevantný majetok postihnuteľný exekúciou.“ Aj napriek existencii dohôd o ručení uzavretých medzi žalobcom a O.. W.om J.om, neboli predávajúci O.. W. J. a manželka E.. P. J., rod. T., nijako obmedzení v nakladaní s majetkom spadajúcim do BSM, preto návrh žalobcu, ktorým sa domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy, ktorou O.. W. J. a manželka E.. P. J., rod. T., previedli na žalovanú sporné nehnuteľnosti a návrh, ktorým sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, je nedôvodný. Kúpna zmluva, ktorou žalovaná nadobudla nehnuteľnosti do
svojho vlastníctva netrpí žiadnou právnou vadou. Žalobca, ako právnická osoba a banka, má v rámci svojej podnikateľskej činnosti, aj vzhľadom na množstvo zmluvných vzťahov, ktoré má uzavreté s tretími osobami a svoje dlhoročné postavenie na obchodnom trhu, povinnosť konať pri uzatváraní týchto vzťahov a pri uplatňovaní si práv z týchto úkonov s odbornou starostlivosťou. Domáhania sa uspokojovania z predaja spoločnej veci manželov, keď absentuje súhlas s ručením jedného z manželov považujeme za konanie žalobcu bez odbornej starostlivosti. Nehnuteľnosti, ktoré boli prevedené na žalovanú na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou ako kupujúcou a O.. W. J. a E.. P. J., rod. T. ako predávajúci, boli pred ich prevodom na žalovanú predmetom BSM manželov.
18. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, uvádzajúc, že podané odvolanie nemá oporu v skutkovom stave ani v platných právnych predpisoch, preto ho považuje za nedôvodné. Je presvedčený, že preukázal nebezpečenstvo hroziacej ujmy a ohrozenia úspešnosti vymoženia pohľadávok žalobcu v exekučnom konaní z majetku patriaceho ručiteľovi. Ručiteľ sa účelovo zbavuje majetku, vykonáva úkony vo vnútri spoločnosti, ktorých sa zbavuje a tieto prepisuje na žalobcovi neznáme osoby a tiež nie je pravdivé tvrdenie, že žalobca je schopný uspokojiť svoje pohľadávky v exekučnom konaní z nehnuteľností na LV č. XXXX. Žalovaný zamieňa inštitút výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby s inštitútom exekučného konania. Žalobca má platne zriadené záložné právo k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, kat. úz. U., ku ktorej aktuálne vykonáva záložné právo formou dobrovoľnej dražby. Nejde však o ďalší majetok na uspokojenie v exekučnom konaní a po predaji zálohu nebudú uspokojené v celosti pohľadávky. Uvedené je zrejmé z výšky pohľadávok zabezpečených predmetným záložným právom a hodnotou zálohu. Za nepravdivé považuje aj tvrdenie ohľadom zamlčania ďalšieho ručiteľa. Hodnota zálohu bola znaleckým posudkom č. 94/2014 určená vo výške 505 000 eur a č. 59/2016 vo výške 552 000 eur. Hodnota zálohu určená znaleckým posudkom nepredstavuje mieru uspokojenia pohľadávky v prípade výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Potvrdil priebeh rokovaní ohľadom riešenia vzniknutej situácie, avšak k dohode neprišlo. Z rokovaní vyplynulo, že dlžník nemá úprimnú snahu nájsť riešenie vzniknutého problému, ktoré by bolo akceptovateľné pre banku, ale len získaval čas na presun obchodnej činnosti na novozaložené spoločnosti, ktoré nezabezpečovali pohľadávky žalobcu, čo sa aj potvrdilo. Ručiteľ začal prevádzať exekvovaný majetok na blízke osoby a vykonával zmeny vo vlastníckej štruktúre spoločnosti bez vedomia a súhlasu banky, utlmoval obchodnú činnosť dlžníka a spoludlžníka a bol v omeškaní so splácaním záväzkov zo zmlúv o úvere. V súvislosti s doručovaním Oznámenia o predčasnej splatnosti zdôraznil, že k vyzdvihnutiu zásielky prišlo až v posledný deň odbernej lehoty, preto bolo doručené až s odstupom času dvoch mesiacov. Nestotožnil sa s názorom žalovanej, že O.. W. J. nemohol mať úmysel ukrátiť žalobcu prevodom nehnuteľností, ide o tvrdenie ničím nepodložené. Rovnako nie je pravdivé ani tvrdenie žalovanej, že úvery sú riadne splácané. Ku dňu podania odvolania žalovanej boli všetky úvery po splatnosti a ich splácanie v pôvodných mesačných splátkach nie je možné.
19. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej, že súd mal skúmať platnosť dohôd o ručení, toto nie je povinnosťou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia skúmať platnosť právneho úkonu. Navrhovateľ má povinnosť osvedčiť svoj nárok. Pokiaľ ide o vybavovanie bežných vecí medzi manželmi, nesúhlasil s argumentáciou žalovanej. Tieto tvrdenia sú účelové, tendenčné, nedôvodné a nemajú oporu v zákonných ustanoveniach ani rozhodovacej praxi. Nález Ústavného súdu SR, na ktorý poukazovala v odvolaní nemožno na predmetnú vec aplikovať. Z rozhodovacej praxe je zrejmé, že za predmet bezpodielového spoluvlastníctva sa nepovažujú pohľadávky a záväzky. Za úkony týkajúce sa spoločných vecí sa nepovažujú zmluva o pôžičke uzavretá jedným z manželov (R 71/1994) ani ručiteľský záväzok jedného z manželov (R 61/1973). Ak teda ručiteľ a p. E.. P. J. boli v čase vykonania právneho úkonu v manželskom zväzku a manželia nemali rozdelené BSM, ručením ručiteľa nevznikol spoločný záväzok manželov, pretože nešlo o vybavovanie záležitosti týkajúcej sa spoločných vecí. Z uvedeného dôvodu k takémuto právnemu úkonu nebol potrebný súhlas manželky ručiteľa (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obo 44/97 z 15. mája 1997). Takýto právny úkon je teda platný bez toho, aby mal na to súhlas druhého manžela a druhý manžel nie je oprávnený namietať relatívnu neplatnosť právneho úkonu aj napriek tomu, že právny úkon manžela ho zaväzuje, a teda ak by manžel neplnil, v rámci výkonu rozhodnutia môže dôjsť k uspokojeniu pohľadávky veriteľa aj majetku patriaceho do BSM. Žalobca je presvedčený, že len možnosť exekučného postihu celého majetku v BSM na vymoženie pohľadávky len jedného z manželov nezakladá rozpor právneho úkonu s dobrým mravmi, pretože ide o zákonom výslovne predpokladanú možnosť založenú v § 147 ods. 1 OZ . Ak chceli ručiteľ a jeho manželka zabrániť nepriaznivým dôsledkom takéhoto konania, zákon im dával možnosť zmeniť rozsah BSM za trvania manželstva, prípadne zrušenie BSM za trvania manželstva. Ďalej poukázal na to, že závery žalovanej z
citovaného nálezu Ústavného súdu SR nemožno na danú vec aplikovať s ohľadom na odlišné skutkové okolnosti. S poukazom na uvedené skutočnosti považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne.
20. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá zdôraznila, že predpokladom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavý právny záujem na jeho vydaní, resp. akútna hrozba ohrozenia vymožiteľnosti práva. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, keďže záložné právo je zriadené aj na iné nehnuteľnosti. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že hoci majú nehnuteľnosti hodnotu postačujúcu na uspokojenie celého nároku žalobcu, vydražia sa za zlomok ceny, keďže v súčasnosti hodnota nehnuteľností rastie. Opätovne poukázal na jednania medzi žalobcom a dlžníkom, ručiteľom a veriteľom o uzatvorenie dodatkov k pôvodným zmluvám, ktoré však neboli bankou akceptované. Banka v danej veci postupovala nepomerne drasticky. Banka sa snaží o urýchlený výkon záložného práva a uspokojenie finančných nárokov banky. Poznamenal, že žalobca nemal dôvod zaslať ručiteľovi ako aj dlžníkovi Oznámenie o predčasnej splatnosti úverov a výzvu na úhradu zostatkov úveru, pretože na to nemal zákonný dôvod. Žalovaná priznala, že po doručení Oznámenia nemohol dlžník ani ručiteľ splácať úvery v celosti, pretože nemali dostatok finančných prostriedkov. Splatenie úverov v celosti by bolo likvidačné pre ich podnikateľskú činnosti, pretože by nemali ani na mzdy zamestnancov. Nestotožnila sa s argumentáciou žalobcu ohľadom ručiteľského záväzku a bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vyhlásenie ručiteľa je právny úkon, ktorý bezprostredne zasahuje do práv druhého manžela a má vážne dopady na spoločný majetok manželov. V predmetnej veci ide o ručenie za právnickú osobu, ktorej žalobca poskytol úver v hodnote niekoľko tisíc eur, čo nemožno považovať za bežnú vec manželov. Ak by uvedené považoval súd za bežnú vec medzi manželmi, na ktorú by nebol potrebný súhlas druhého manžela, mohlo by to mať na druhého manžela extrémne nespravodlivý dopad, zasahujúci do práv garantovaných Ústavou SR. Ručenie fyzickou osobou je síce bežný zabezpečovací inštitút, ale každé využívanie inštitútu musí mať svoje hranice. Do pozornosti dal Nález Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 26/2010 , v súlade s ktorým by mal súd rozhodnúť.
21. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 , § 380 CSP ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
22. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobkyňa sa Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu prvej inštancie dňa 16. 09. 2019 doručil Okresnému súdu Nitra žalobu, ktorou sa domáhal určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorou O.. W. J. a E.. P. J., rod. T., ako predávajúci previedli v prospech žalovanej ako kupujúcej nehnuteľnosti špecifikované v návrhu. Vklad uvedenej kúpnej zmluvy bol povolený katastrálnym odborom Okresného úradu P. pod V-2786/2019 z 23. 08. 2019. Odporovanie kúpnej zmluve žalobca odôvodnil tým, že dlžníkovi - spoločnosti C.E.G. invest, spol. s r.o., IČO: 44131356, obchodné meno ktorej od 28. 08. 2019 je MALEUS corporation s.r.o., na základe Zmluvy o úvere č. 000629/CORP/2016 z 25. 07. 2016, v znení dodatku č. 1 z 23. 06. 2017, v znení dodatku č. 2 z 04. 09. 2017 (ďalej len „zmluva o úvere č. 1“) poskytol ako veriteľ úver vo výške 250 000 eur (úver 1). Žalobca a dlžník uzatvorili aj Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 000630/CORP/2016 zo dňa 25. 07. 2016 v znení dodatku č. 1 z 23. 06. 2017, v znení dodatku č. 2 z 04. 09. 2017 (ďalej len „zmluva o úvere č. 2“), na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi úver vo výške 340 000 eur (úver 2). Žalobca a dlžník uzatvorili aj Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 000367/CORP/2018 z 25. 07. 2016 v znení dodatku č. 1 z 23. 06. 2017, v znení dodatku č. 2 z 04. 09. 2017 (ďalej len „zmluva o úvere č. 3“), na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi úver vo výške 250 000 eur (úver 3). Súčasťou žaloby je návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd až do právoplatného meritórneho rozhodnutia vo veci samej uložil žalovanej, aby sa zdržala nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX pre k. ú. U. tak, že zakáže ich prevod, darovanie, zaťaženie záložným právom, vecným bremenom alebo iným vecným právom, prenájom alebo aby ich iným spôsobom scudzila alebo zaťažila.
23. Podľa § 387 ods. 1 , 2 CSP , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
24. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
25. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP ).
26. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
27. Podľa § 326 ods. 1 CSP , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
28. Podľa § 328 ods. 1 CSP , ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
29. Podľa § 328 ods. 2 CSP , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 .
30. Podľa § 329 ods. 1 CSP , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
31. Podľa § 329 ods. 2 CSP , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
32. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
33. Odvolací súd poznamenáva, že účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch medzi stranami nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci). Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy strán sporu iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Predbežné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou).
34. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 CSP . Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že strany nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len
skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na žalobcovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
35. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len na návrh. Vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania a po skončení konania.
36. V zmysle čl. 51 Ústavy SR je CSP zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“ právo na súdnu ochranu do všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní tohto práva postupuje podľa menovaného predpisu. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť dočasná ochrana strane sporu/navrhovateľovi neodkladného opatrenia a má sa zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia; vytvorí sa stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie môže mať charakter trvalej úpravy pomerov strán alebo dočasného opatrenia súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým títo nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu. Preventívno-výchovné pôsobenie predbežného opatrenia je zamerané na usmerňovanie subjektov, aby zachovávali a plnili práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych skutočností. Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní sporovom, teda aby sa zabezpečila ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti ohrozené. Inštitút predbežných opatrení má teda pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešenie situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné vymedziť predpoklady jeho nariadenia, aby nedochádzalo k neprimeranému a nenapraviteľnému zásahu zas do práv žalovaného alebo tretej osoby, a tým k vytvoreniu ťažko obnoviteľného predchádzajúceho stavu.
37. Odvolací súd preskúmajúc dôvodnosť podaného odvolania vychádzajúc pritom z listinných dôkazov a zo súdneho spisu dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, majúc za dostatočne osvedčenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako to žiadal žalobca v Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol súdu prvej inštancie doručený dňa 16. 09. 2019. Neodkladným opatrením žiadal, aby súd voči žalovanej nariadil neodkladné opatrenie, ktorým mu uloží povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami evidovanými v kat. úz. U., obec U., okres P., zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom P., katastrálny odbor, najmä aby tieto nehnuteľnosti nepreviedla, nedarovala, nezaťažila záložným právom, vecným bremenom alebo iným vecným právom, neprenajala alebo iným spôsobom nescudzila alebo nezaťažila.
38. Uloženie povinnosti podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ CSP je zásahom aj do vlastníckeho práva (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR) ako aj do iných ústavou zaručených práv (nedotknuteľnosť osoby a súkromia v zmysle čl. 16 ods. 1 ústavy , právo brániť sa pred neoprávneným zásahom do rodinného, súkromného života čl. 19 ods. 2 Ústavy SR). Z tohto dôvodu je treba pred nariadením neodkladného opatrenia venovať pozornosť tomu, či uložením zákazu nakladať s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych ako aj do iných práv strany sporu nad nevyhnutnú mieru, prípadne až k znemožneniu uspokojenia osobných potrieb povinnej strany ako aj plnenia povinnosti voči protistrane, ktorá podala návrh na neodkladné opatrenie alebo voči tretím osobám. Obsahom neodkladného opatrenia sa nesmie neprimerane zasiahnuť do základných práv a slobôd garantovaných Ústavou SR a Listinou základných práv a slobôd (Ústavný zákon č. 23/1991 Zb. ), ktorá je súčasťou Ústavného poriadku SR, ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd (uvedený v Zbierke zákonov SR oznámením pod č. 209/1992 Zb. a zák. č. 102/1999 Z. z. ). Pokiaľ je navrhované neodkladné opatrenie svojim dopadom
neprimerane tvrdým zásahom do práv žalobkyne, resp. pokiaľ neprimeraným spôsobom zasahuje do práv dotknutej strany, teda ak by protistrana bola obmedzená spôsobom neprimeraným k povahe veci, takémuto návrhu nemožno vyhovieť pre prekročenie medzí určených predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia.
XX. Odvolací súd sa absolútne stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vec správne právne posúdil a rozhodnutie náležitým spôsobom v zmysle § 167 ods. 2 CSP aj odôvodnil. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd v ďalšom odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia (§ 387 ods. 2 CSP ).
40. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru, a to, že navrhovanému neodkladnému opatreniu bolo potrebné vyhovieť, a to preto, že žalobca osvedčil naliehavosť a nutnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Zmluvy o úvere uzavreté medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosť MALEUS s. r. o., so sídlom U., Komárňanská 236/158, ako dlžník, a to Zmluva o úvere č. 000629/ CORP/2016 z 25. 07. 2016, v znení dodatku č. 1 z 23. 06. 2017, v znení dodatku č. 2 z 04. 09. 2017 (ďalej len „zmluva o úvere č. 1“), Zmluva o kontokorentnom úvere č. 000630/CORP/2016 zo dňa 25. 07. 2016 v znení dodatku č. 1 z 23. 06. 2017, v znení dodatku č. 2 z 04. 09. 2017 (ďalej len „zmluva o úvere č. 2“) a Zmluva o kontokorentnom úvere č. 000367/CORP/2018 z 25. 07. 2016 v znení dodatku č. 1 z 23. 06. 2017, v znení dodatku č. 2 z 04. 09. 2017 (ďalej len „zmluva o úvere č. 3 sú Dohodami o ručení, ktoré žalobca ako veriteľ uzavrel s O.. W.om J.m ako ručiteľom, Dohoda o ručení č. 000630B/ CORP/2016 z 23. 06. 2017 (v súvislosti s úvermi 1, 2) a Dohodu o ručení č. 000367D/CORP/2018 z 11. 05. 2018 (v súvislosti s úverom 3), v ktorých sa ručiteľ zaviazal uhradiť banke záväzky z jednotlivých úverových zmlúv v celom rozsahu dlžníka nesplneného záväzku. Dlžník do podania žaloby neuhradil ani časť svojho záväzku. Ručiteľ v čase existencie vymáhateľnej pohľadávky voči ručiteľovi vlastnil sporné nehnuteľnosti v BSM. Ručiteľ však kúpnou zmluvou spolu s manželkou previedli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovanú, vklad bol povolený katastrálnym odborom Okresného úradu P. pod V-2786/2019 z 23. 08. 2019 na rodinných príslušníkov, a to matke manželky ručiteľa. Takéto konanie ručiteľa primälo žalobcu podať žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu, keďže z konania ručiteľa sa možno dôvodne domnievať, že vykonáva úkony smerujúce k zbaveniu sa majetku tak, aby znemožnil žalobcovi ako veriteľovi uspokojiť sa z predmetných nehnuteľností pokiaľ ide o jeho splatnú pohľadávku voči dlžníkovi, za ktorú ručiteľ zodpovedá v zmysle vyššie uvedených Dohôd o ručení. Rovnako tak poukázal na plombu evidovanú na LV č. XXXX ohľadom vkladu V-2787/2019. Ručiteľ je konateľ a spoločník dlžníka a mal vedomosť o existencii vymáhateľnej pohľadávky 3, pričom sám v konaní tvrdil, že s veriteľom viedol osobné rokovania ohľadom vyriešenia vzniknutej situácie. Aj napriek vedomosti o svojom záväzku vo vzťahu k veriteľovi, realizoval spolu s manželkou úkony smerujúce k prevodu majetku patriaceho do BSM, v dôsledku čoho sa predmetné konanie vedie proti matke manželky ručiteľa, ktorá na základe kúpnej zmluvy tieto sporné nehnuteľnosti nadobudla.
41. V predmetnej veci má odvolací súd nad mieru všetkých pochybností za preukázané, že ručiteľ svojim konaním preukázateľne realizuje úkony, ktorými prevádza svoj majetok na iné osoby, ktorým majetkom zodpovedá za ručiteľský záväzok žalobcovi (veriteľovi), čím vzniká odôvodnená obava žalobcu, že sa takýmto konaním snaží ručiteľ žalobcovi znemožniť uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. V konaní vo veci samej sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu, ktorým je práve kúpna zmluva, ktorou nadobudla žalovaná nehnuteľnosti pôvodne patriace ručiteľovi a jeho manželke. Keďže na liste vlastníctva týkajúcom sa uvedených nehnuteľností bola opätovne zaevidovaná plomba v dôsledku vedenia vkladového konania (konanie V-2787/2019), dôvodne nadobudol žalobca dojem o zámere ďalej nehnuteľnosti previesť, čo odôvodňuje aj jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V prípade prevodu nehnuteľností v súčasnosti vo vlastníctve žalovanej, avšak pôvodne patriacich ručiteľovi, by žalobcovi hrozila ťažko napraviteľná ujma, keďže by prišlo aj k zmareniu účelu žaloby vo veci samej, ktorou sa žalobca domáha určenia odporovateľnosti právneho úkonu a jeho následnej neúčinnosti voči žalobcovi. Žalobcovi takéto konanie ručiteľa a následne žalovanej zvyšuje riziko neuspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky.
42. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovanej, odvolací súd ich považuje za nedôvodné a vo vzťahu k predmetnému za irelevantné. Žalovaná namietala, že nie je nevyhnutné, aby sa žalobca uspokojoval v prípade výkonu exekúcie z majetku pôvodne patriaceho ručiteľovi, pretože je záložné právo vedené aj na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX, vedených Okresným úradom v P., katastrálnym
odborom, kat. úz. U., obec U., okres P.. V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že predmetom tohto konania nie je výkon záložného práva, ale vo veci samej sa žalobca domáha neúčinnosti právneho úkonu, ktorý považuje za odporovateľný, a to kúpnu zmluvu uzavretú medzi O.. W. J. a E.. P. J., rod. T. ako predávajúci a L. T., rod. U., ako kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod sporných nehnuteľností. Vzhľadom k uvedenému je nariadenie neodkladného opatrenia dôvodné, pretože ďalším prevodom uvedených nehnuteľností môže byť žalobcovi spôsobená nenahraditeľná ujma a zmarený účel podanej žaloby vo veci samej.
43. Ďalšie námietky smerovali k povinnosti súdu predbežné skúmať platnosť právnych úkonov medzi žalobcom a ručiteľom, teda konkrétne Dohôd o ručení, a to s poukazom na to, že ručenie je zabezpečené nehnuteľnosťami patriacimi do BSM ručiteľa a jeho manželky, pretože absentuje súhlas manželky. Taktiež pokiaľ ide o splnenie si povinnosti žalobcu ako veriteľa riadne doručiť ručiteľovi, ako aj dlžníkovi Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzvu na splatenie dlhu v celku, nemožno v tomto konaní skúmať. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že uvedené skutočnosti budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, pretože v konaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma len to, či navrhovateľ neodkladného opatrenia, v tomto prípade žalobca, osvedčil odôvodnenosť podaného návrhu, teda či sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako je to uvedené v návrhu.
44. Za podstatné je potrebné dodať, že pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že ručiteľ O.. W. J. a jeho manželka E.. P. J. neboli v nakladaní s nehnuteľnosťami nijako obmedzovaní, preto sa nemožno domáhať neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorou boli nehnuteľnosti prevedené na žalovanú, že v danej veci nikto nespochybňuje možnosť ručiteľa O.. W. J. a jeho manželky E.. P. J. disponovať týmito nehnuteľnosťami, ale podstatou žaloby vo veci samej je ochrana nároku žalobcu ako veriteľa a možnosť uspokojiť sa z majetku ručiteľa. Vzhľadom na konanie ručiteľa a jeho dispozíciu s majetkom ako aj dispozície s majetkom žalovanou, je nad mieru všetkých pochybností nariadenie neodkladného opatrenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej dôvodné.
45. Odvolací súd záverom konštatuje, že žalobca osvedčil splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho žiadal nariadiť v podanom návrhu a zároveň zdôrazňuje, že skutočnosti týkajúce sa dôvodnosti určenia neúčinnosti právneho úkonu - kúpnu zmluvu uzavretú medzi O.. W. J. a E.. P. J., rod. T. ako predávajúci a L. T., rod. U., ako kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod sporných nehnuteľností, budú predmetom konania vo veci samej, preto sa odvolací súd uvedenými skutočnosťami v konaní o nariadenie neodkladného opatrenie nezaoberal a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 , 2 CSP potvrdil.
46. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
47. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na § XX6 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu voči procesne neúspešnej žalovanej.
48. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ XX3 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP ).