Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-98-2019.pdf
PDF · 129.89 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/98/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnej: F. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., D. XXX/ XX, o vymoženie 430,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 14Er/78/2005-31 z 9. mája 2012, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Návrh oprávneného na prerušenie odvolacieho konania podľa § 162 ods.1 písm. c/ CSP( pôvodne podľa ust. § 109 ods.1 písm. b/ OSP) z a m i e t a.
III. Povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením 9.mája 2012, č. k. 14Er/78/2005-31 vyhlásil exekúciu vedenú pod sp. zn. 14Er/78/2005 za neprípustnú a zastavil exekučné konanie vedené na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14Er/78/2005. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému nepriznal náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 41 ods. 2 písm. c/ a § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že Okresný súd Levice dňa 25. 02. 2005 poveril súdneho exekútora Bc. Ing. Karola Nagya so sídlom Exekútorského úradu Galanta vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica č. N 3841/2004, NZ 77725/2004, napísaná na Notárskom úrade v Bratislave, Gajova 13, notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou. Uznesením č. k. 14Er/78/2005-17, rozhodol súd o zmene súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60. V predmetnej notárskej zápisnici je povinný zastúpený na základe plnej moci Mgr. Tomášom Kušnírom - advokátom, ktorá je v zmluve o úvere, a ktorá je prílohou notárskej zápisnice v mene povinnej osoby a ktorý uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie majúce základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv.
prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu (ide o jednu z náležitostí , ktorú musí notárska zápisnica obsahovať v zmysle § 46 a nasl. Notárskeho poriadku, aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná a bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama o sebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu.
4. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní. Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 134 OSP a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom zastavenie exekúcie, keďže ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Jeho podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o neprípustnosti a o zastavení exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.
5. Exekučný súd považoval za nesporné, že skutkovým a právnym základom exekučného titulu je práve zmluva o úvere uzatvorená účastníkmi konania dňa 14. 04. 2004, ktorou sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému úver v sume 265,55 eura a povinný sa zaviazal zaplatiť mu sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 212,44 eura, t. j. celkovo 477,99 eura v 10 mesačných splátkach po 47,79 eura. Zároveň povinný na formulárovom tlačive podpísal i splnomocnenie pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo v tom čase možné predpokladať.
6. Vzhľadom na neexistujúcu zmluvnú voľnosť povinného pri zvolení si splnomocneného zástupcu, keďže plnomocenstvo bolo zakomponované priamo do predtlače zmluvy o úvere, na existenciu právneho vzťahu medzi splnomocnencom povinného ako dlžníka a oprávneným, ktorý ho splnomocnil i na spísanie notárskej zápisnice, je takéto splnomocnenie pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom. Z tohto dôvodu je aj notárska zápisnica ako exekučný titul absolútne neplatným právnym úkonom. Ak z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekučného konania domáhať. Na základe zákonných ustanovení a uvedených skutočností súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil. Vzhľadom na to, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý vo svojom podaní 12. 04. 2012 uviedol, že si neuplatňuje trovy exekúcie, súd mu ich nepriznal.
7. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie poukazujúc na to, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b/ OSP), svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ OSP), nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Poukázal na to, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Pripomenul, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Tvrdil, že exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 58 ods. 1 EP sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné
preskúmanie exekučného titulu (ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku). Pre prípad, že by sa všeobecný súd nestotožnil s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá v odvolaní, žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR., a to pre rozor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.
8. Všeobecný súd vo veci žalobcu (veriteľa) nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Aj keby bolo pravdou to, čo v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol všeobecný súd, nemalo by to vplyv na vyššie uvedené tvrdenie a to preto, že v čase, keď došlo k spísaniu zápisnice, Slovenská republika bola právnym štátom, a preto žalovanému (dlžníkovi) nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa opravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo sa domáhať náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupoval, nie je možné za súčasného právneho stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Tomuto záveru zodpovedá i platný systém všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich konanie notára, ktorý je výrazom vôle zákonodarcu obmedziť revíziu výkonu notárskej činnosti. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V ďalšom odvolacom dôvode uviedol, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Exekučný súd porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Poukázal na nerovnaké postavenie žalobcu a žalovaného, na nemožnosť žalobcu vyjadriť sa k rozhodovaniu o právach žalobcu v súvislosti s úplnou revíziou notárskej činnosti. Porušením princípu rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení.
9. Poznamenal, že povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal záväzok z úveru podľa zmluvy o úvere tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedeným dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením splnomocnenia povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, a preto toto splnomocnenie nemohlo spôsobiť pre oprávnenú nepomernú výhodu oproti stavu, keby splnomocnenie dojednané nebolo vôbec. Vzhľadom na to udelenie splnomocnenia tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá by z pohľadu spotrebiteľa spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jeho neprospech. Splnomocnenie nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ, splnomocnenie nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok. Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení splnomocnenia sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Odvolateľ sa odvoláva na argumentáciu prvoinštančného súdu, ktorý predmetné splnomocnenie považuje za neplatný právny úkon, nakoľko sa povinný vzdáva svojich práv skôr ako mu vznikli. Oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvoinštančnému u súdu na ďalšie konanie.
10. Po podaní odvolania podal oprávnený na Okresný súd Levice dňa 09. 08. 2012 návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Tvrdil, že v danom prípade je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie, ktorému by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov konania zbavilo neistotiy vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej komunikácii vnútroštátnymi súdmi. Žiadal konanie prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: 1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny
úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy, 2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré, aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?
11. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
12. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) , ktorý uznesením zo dňa 29.novembra 2013, č. k. 5CoE/225/2013-60 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol a povinnej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu považoval za preukázané, že exekučný titul, ktorým bola v tomto prípade notárska zápisnica, ktorá bola spísaná na základe zmluvy o úvere, pričom jej obsahom bola aj dohoda o plnomocenstve, bola v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, nebol spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky § 41 ods.2 písm. c/ Exekučného poriadku. U uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k uznaniu právneho záväzku, a teda ani k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice. Odvolací súd konštatoval, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, je exekúcia neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania, a preto prvostupňové rozhodnutie o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods.1 OSP potvrdil.
13. K žiadosti oprávneného na položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev a prerušeniu konania podľa § 109 ods.1 písm. c/ OSP odvolací súd uviedol, že nevidel význam pre postup v zmysle čl.267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Konštatoval, že oprávnený nemal záujem na zabezpečení jednotného výkladu komunitárneho práva, ale rozhodnúť spor, ktorý patrí do výlučnej kompetencie všeobecných súdov Slovenskej republiky a otázky navrhnuté oprávneným považoval za neopodstatnené a irelevantné, preto jeho návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods.1 písm. c/ OSP zamietol.
14. Oprávnený podal proti uzneseniu odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcom výroku dovolanie, dôvodiac tým, že a/ súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. § 241 ods.2 písm. a/ OSP v spojení s § 237 písm. a/ OSP v znení účinnom do 1. januára 2015, b/ v konaní vystupoval účastník, ktorý nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237 písm. b/ OSP), c/ v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo ( § 241 ods.2 písm. a/ OSP v spojená s ust. § 237 písm. d/ OSP, d/ súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 241 ods.2 písm. a/ OSP v spojení s ust. § 237 písm. f/ OSP), e/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie (ust. § 241 ods.2 písm. b/ OSP) a f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 241 ods.2 písm. c/ OSP)
15. Oprávnený dovolateľ navrhol uznesenie súdu prvej inštancie spolu s uznesením odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie; zároveň žiadal dovolacie konanie prerušiť podľa ust. § 109 ods.1 písm. c/ OSP v spojení s ust. § 243c OSP a Súdnemu dvoru EÚ položiť prejudiciálne otázky, ktoré špecifikoval v dovolaní.
16. O dovolaní oprávneného rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ako dovolací súd v zmysle ust. § 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok , ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 30.apríla 2019 sp. zn.2XEObd/26/2017 tak, že: I. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania zamieta a II. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. Novembra 2013, č. k. 5CoE/225/2013-60, v napadnutej časti zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
17. K návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods.1 písm. c/ v spojení s § 243c OSP a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a k predloženiu ním navrhovaných prejudiciálnych otázok dovolací súd uviedol, že konanie pred Súdnym dvorom EÚ o predbežnej otázke má povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, o ktorom Súdny dvor EÚ má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Európskej únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov
orgánov zriadených aktom Rady Európskeho spoločenstva. Toto konanie je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože Súdny dvor EÚ v ňom vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.
18. Poukázal na to, že ust. § 162 ods.1 písm. c/ CSP ukladá povinnosť súdu prerušiť konanie len vtedy, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republiky viazaná, pretože dospel k záveru, že je potrebné podať výklad práv Európskej únie, ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny.
19. Vyriešenie právnych otázok nastolených dovolateľom v tomto konaní patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Nie sú interpretované právne normy komunitárneho práva, ktorých výkladu sa dovolateľ domáhal. Podľa názoru dovolacieho súdu nie je otázka výkladu komunitárneho práva pre riešenie daného prípadu rozhodujúca, preto návrh na prerušenie konania zamietol.
20. Ďalej dovolací súd bez nariadenia dovolacieho konania skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa a s prihliadnutím na obsah dovolania sa najskôr osobitne zameral, či oprávnenému bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 237 písm. f/ OSP a uviedol, že o procesnú vadu v zmysle tohto ustanovenia ide aj vtedy, ak súd nerozhodol o procesnom návrhu účastníka konania.
21. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, oprávnený vo svojom odvolaní (č.l. 33 spisu), podanom proti uzneseniu súdu prvej inštancie navrhol, aby súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP konanie prerušil a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 práva veta Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený uviedol, že pre exekučný súd by malo byť otázne aj to, či je v súlade s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok možné opakované uskutočnenie revízneho postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a to aj bez akejkoľvek časovej limitácie.
22. Z obsahu spisu dovolací súd tiež zistil, že odvolací súd o tomto procesnom návrhu oprávneného na prerušenie konania nerozhodol a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré sa s uvedeným návrhom na prerušenie konania nezaoberal. Uvedeným postupom tak odvolací súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ OSP. Zistená vada konania, súčasne zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ OSP. Táto procesná vada je zároveň dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť, pretože rozhodnutie postihnuté takouto procesnou vadou nie je možné považovať za správne. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcom výroku zrušil podľa § 449 ods. 1, § 450 CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa ďalšími námietkami oprávneného uvedenými v dovolaní nezaoberal. Záverom dovolací súd uviedol, že v ďalšom konaní odvolací súd posúdi návrh oprávneného na prerušenie konania podľa 162 ods. 1 písm. b/ CSP (pôvodne ust. § 109 ods. 1 písm. b/ OSP) a rozhodne o ňom.
23. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP), po zistení že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § v zmysle § 385 ods.1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a návrh oprávneného na prerušenie odvolacieho konania podľa § 162
ods.1 písm. c/ CSP( pôvodne podľa ust. § 109 ods.1 písm. b/ OSP) a predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods.2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku s článkom 1 ods.1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok zamietol.
24. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
25. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
26. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
27. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
28. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
29. Podľa § 58 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
30. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
31. Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
32. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
33. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
34. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
35. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený sa svojím návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 17. 02. 2005 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na sumu 12 960,- Sk (430,19 eura) s príslušenstvom. Ako exekučný titul označil Notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N 3841/2004, NZ 77725/2004, ktorú vyhotovila notárka JUDr. Jarmila Kováčová. Súdny exekútor Bc. Karol Nagy doručil dňa 22. 02. 2005 súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil návrh na vykonanie exekúcie, Notársku zápisnicu označenú ako exekučný titul, splnomocnenie. Okresný súd Levice, ako súd prvej inštancie (exekučný súd), poveril dňa 25. 02. 2005 súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
36. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol uznesením zo dňa 21.júna 2007, č. k. 14Er/78/2005-17 tak, že vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 62. Následne exekučný súd napadnutým uznesením č. k. 14Er/78/2005-31 z 9. mája 2012, vyhlásil exekúciu vedenú pod sp. zn. 14Er/78/2005 za neprípustnú a zastavil exekučné konanie vedené na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14Er/78/2005. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému nepriznal náhradu trov konania. Predmetné rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním oprávneného, v dôsledku čoho vo veci rozhodoval odvolací súd, ktorý uznesením č. k. 5CoE/225/2013-60 z 29. novembra 2013, uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Ďalším výrokom zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania a povinnej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu bolo napadnutým dovolaním oprávneného, v dôsledku ktorého o vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu rozhodoval súd dovolací. Dovolací súd uznesením č. k. 2XRObd/26/2017 z 30. apríla 2019, zamietol návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania a ďalším výrokom zrušil uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 5CoE/225/2013-60 z 29. novembra 2013 a v napadnutej časti mu vec vrátil na ďalšie konanie.
37. Odvolací súd k veci uvádza, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).
38. Súdy v danom prípade v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Skúmali, či bol exekučný titul - notárska zápisnica vydaný v súlade so zákonom, realizovali len svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie táto povinnosť pre exekučný súd nezaniká, naopak, aj počas exekučného konania (po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie) je súd povinný skúmať, či exekučný titul bol vydaný v súlade so zákonom. Je potrebné uviesť, že exekučný súd nevykonáva dokazovanie tak, ako je to v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekučný súd v danom prípade preskúmal exekučný titul - notársku zápisnicu a Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným, zistený skutkový stav podriadil príslušnej právnej úprave a vo veci rozhodol. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými otázkami a závery vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu.
39. V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je zmluva o úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 14. 04. 2004, ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ poskytnúť povinnej ako dlžníkovi úver a povinná sa zaviazala zaplatiť mu tento úver zvýšený o príslušné poplatky a trovy. Zároveň povinná ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.
40. Vzhľadom na to, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti a musí byť spísaná predpísaným spôsobom, je potrebné pri tomto exekučnom titule skúmať, či povinná, ktorá notársku zápisnicu osobne nespísala, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnila ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra), bola pri tomto úkone riadne zastúpená, a či povinnú takéto vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. V prípade splnenia zákonných náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak.
41. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne preskúmaval plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr. Tomáš Kušnír mohol zastupovať povinnú pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. § 22 ods. 2 OZ, podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, pretože právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 OZ spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V tomto smere odvolací súd ,rovnako ako súd prvej inštancie, prijal
záver, že plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, v dôsledku čoho Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 1 OZ. Uvedený rozpor podľa názoru odvolacieho súdu spočíval v tom, že právny zástupca povinnej, ktorý ho pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, v dôsledku čoho v prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a zvolenú výlučne oprávneným, bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinnou. Ďalej je potrebné uviesť, že zmluvná voľnosť povinnej pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej Zmluvy o úvere, nemožno hovoriť o žiadnej slobodnej vôli. Odvolací súd poukazuje aj na to, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinná nemohla ani dlh uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie, pretože nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Z uvedených dôvodov treba túto dohodu považovať v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo udelené platne, nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených splnomocneným zástupcom vzniknúť právne účinky pre osobu v mene ktorej konal. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinnej, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Navyše je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinnej o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinnej sám ,bez toho, aby mu povinná udelila na takýto úkon plnú moc. Následkom uvedeného konania zástupcu povinnej je, že povinná bola zaviazaná na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemala vedomosť, rovnako ako nemala vedomosť ani o výške, ktorú má zaplatiť.
42. V preskúmavanej veci exekučný súd v exekučnom konaní správne konštatoval , že notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Podstatnou a z hľadiska posúdenia správnosti úvahy súdu prvej inštancie dôležitou skutočnosťou je aj to, že splnomocnenie, ktoré udelila povinná v Zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinná splnomocnila tretiu osobu, aby v jej mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinná vzdala svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnej bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Pretože splnomocnenie, koncipované tak, ako je obsiahnuté v Zmluve o úvere, vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, správne ho odvolací považoval za neplatné.
43. Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvej inštancie, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, za správny, pričom nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa v tomto rozhodnutí so všetkými argumentmi uvádzanými oprávneným v písomne podanom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, preto s poukazom aj na dôvody uvedené v tomto rozhodnutí odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
44. Odvolací súd z podaného odvolania oprávneného zistil, že oprávnený pre prípad, ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá v jeho argumentácii v odvolaní, žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa ust. § 109 ods.1 písm. b/ OSP ( od 1.7.2015 podľa § 162 ods.1 písm. b/ CSP) prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods.2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. I ods.1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Odvolací súd tento návrh oprávneného na prerušenie konania, obdobne ako aj jeho už uznesením odvolacieho súdu zo dňa 29. novembra 2013, č. k. 5CoE/225/2013-60 právoplatne zamietnutý návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods.1 písm. c/
OSP a na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na predloženie dvoch prejudiciálnych otázok, zamietol, keď dospel k záveru, že nie je potrebné prebiehajúce exekučné konanie prerušiť ani z dôvodu, aby podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.
45. Podľa § 109 ods.1 písm. b/ OSP účinného do 30.6.2015 ( teda účinného v čase podania návrhu oprávneného na prerušenie konania), súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
46. Vzhľadom na ustanovenie § 470 ods.1 CSP bolo potrebné o tomto návrhu oprávnenho rozhodnúť podľa § 162 ods.1 písm. b/ CSP, v zmysle ktorého súd konanie preruší ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky ( ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania.
47. Odvolací súd nie je toho názoru, že by predmetné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo v rozpore s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, čo by bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Navyše podľa predmetného ustanovenia súd prvej inštancie v tomto prípade ani nerozhodoval.
48. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
49. Podľa § 453 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane použijú na dovolacie konanie.
50. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania ako aj o nároku na náhradu trov dovolacieho konania a v konaní vo veci samej úspešnej povinnej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho ani dovolacieho konania, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne trovy neuplatnila.
53. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).