Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8CoP-54-2019.pdf
PDF · 118.7 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/54/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci spôsobilosti na právne úkony E. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. Y., G. B.. XXX/XX, zastúpená opatrovníkom: Domov sociálnych služieb a špecializované zariadenie so sídlom Liptovský Hrádok, Pod lipami č. 105/16, za účasti Krajského prokurátora v Žiline, o návrhu opatrovníka na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1Ps3/2019-44 zo dňa 20. júna 2019, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 1Ps/3/2019-44 zo dňa 20.06.2019 zrušil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 13Nc/821/98-18 zo dňa 17.02.1999 a navrátil spôsobilosť na právne úkony E. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. Y., G. B. XXX/XX (výrok I.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Štátu náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že opatrovník E. K. podal návrh na navrátenie jej spôsobilosti na právne úkony na základe jej vlastnej žiadosti. Súd v konaní ustanovil znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorého vypočul i na pojednávaní. Rovnako vypočul aj E. T.., zástupkyňu opatrovníka, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu ako aj pripojených spisov Okresného súdu Liptovský Mikuláš, najmä sp. zn. OP/43/99 (sp. zn. 13Nc 821/98), sp. zn. P/36/2015 a 1P/80/2016). V tomto smere mal zistené, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 13Nc 821/98-18 zo dňa 17.02.1999 bola E. K. pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Od doručenia uvedeného rozsudku menovanej bolo upustené. Z obsahu uvedeného spisu a odôvodnenia rozsudku vyplýva, že u menovanej sa vyšetrením v danom čase zistilo, že trpí mentálnou retardáciou stredne ťažkého stupňa, s intelektovými schopnosťami v pásme debility ťažkého stupňa. Išlo o stav po prekonaní ataky duševnej poruchy v popôrodnom období, mala eretické poruchy v správaní, epilepsiu GM, mala nízku úroveň základných informácií, čo podľa znaleckého posudku, mohlo svedčiť aj pre málo podnetné prostredie, v ktorom žila. Nevydržala pri systematickej činnosti, mala sklon k túlavosti, zlyhávala v oblasti nielen pracovného, ale aj v oblasti rodinného a spoločenského života. Nedodržiavala režim pri užívaní liekov. Bola sugestibilná, jej schopnosť logického uvažovania bola oslabená. V aktuálne prebiehajúcom konaní bolo podľa súdu jednoznačne a bez pochybností preukázané, že u E. K. došlo ku zlepšeniu zdravotného stavu. Zo zistení a záverov znaleckého posudku vyplýva, že u nej došlo k posunu v sociálnej zrelosti, zmierneniu prejavov organickej poruchy osobnosti, nebola zaznamenaná progresia organického poškodenia mozgu, intelektové schopnosti sú v pásme ľahkej mentálnej retardácie. U menovanej prevažujú emočné faktory nad racionálnymi a tieto skutočnosti vedú k zvýšenej ovplyvniteľnosti inými osobami. I z vyjadrenia znalkyne na pojednávaní vyplýva, že k zlepšeniu u E. K. mohlo dôjsť v dôsledku nastavenia režimu v domove sociálnych služieb, tiež pravidelným užívaním liekov, dodržiavaním životosprávy, ako aj nadobudnutím sociálnej zrelosti v priebehu rokov. V súčasnosti sa jedná u nej
o mierny postih. Z vyjadrenia zástupkyne opatrovníka vyplynulo, že prihliadajúc ku je schopnostiam, E. K. nevyužíva svoj potenciál úplne. Mimo chráneného prostredia je schopná postarať sa o seba s istým dohľadom, má priateľa, u ktorého ako vyplýva z vyjadrenia E. K. môže bývať. V priebehu konania opatrovník opakovane vyslovil súhlas s návrhom na navrátenie spôsobilosti na právne úkony. E. K. sa v rámci svojho prednesu na pojednávaní jednoznačne vyjadrila, že sa túži osamostatniť, byť na slobode. Navrhla vyhovieť návrhu na navrátenie spôsobilosti právne úkony. Prokurátor v záverečnom návrhu uviedol, že s poukazom na vykonané dokazovanie, najmä závery znaleckého posudku navrhuje nevyhovieť návrhu navrhovateľky. Splnené boli podmienky pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v rozsahu záverov znaleckého posudku. Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 231, § 239, § 240 ods. 3, § 241 ods. 1, 2, § 242, § 243 ods. 1, 2 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „C. m. p.“. Konštatoval, že v rámci dokazovania považuje znalecký posudok za závažný dôkaz, avšak tento hodnotí i vo vzájomných súvislostiach s ďalšími vykonaným dôkazmi. V konaní bolo jednoznačne a bez pochybnosti znaleckým posudkom preukázané, že u E. K. došlo ku zlepšeniu zdravotného stavu. Znalkyňou u nej bola konštatovaná ľahká mentálna retardácia, zdravotný stav je stabilizovaný od roku 2010, neboli u nej zaznamenané epileptické záchvaty ani nedošlo k prehlbovaniu prejavov organického poškodenia mozgu. Zo záverov znalkyne tiež vyplýva hodnotenie, že nepovažuje za vhodné, aby E. K. preberala pôžičky, úvery a iné záväzky, ku ktorým sa vzťahuje písomná forma. Je u nej zvýšená sugestibilita, ovplyvniteľnosti, mohlo by dôjsť ku zneužitiu. Nie je dostatočne informovaná o cenách služieb, ktoré súvisia s bývaním, stravovaním, avšak na druhej strane sa znalkyňa vyjadrila, že pokiaľ by bola v tejto oblasti zaangažovaná, je schopná zorientovať sa. Je schopná tiež rozhodovať o mieste svojho pobytu. S prihliadnutím ku zníženému intelektovému potenciálu a zvýšenej ovplyvniteľnosti, nie je spôsobilá vykonávať mejetkovoprávne úkony týkajúce sa nakladania s nehnuteľným majetkom, preberať pôžičky, úvery a iné záväzky spočívajúce v peňažnom plnení. Napriek uvedeným odporúčaniam znalkyňa tiež vyslovila názor, že je na zodpovednosti menovanej, ako bude v ďalšom živote konať, postupovať a zvažovať svoje rozhodnutia. Istá miera rizika existuje. Z vyjadrenia zástupkyne opatrovníka vyplýva, že E. K. má záujem udržiavať svoje obydlie v čistote, poriadku, má schopnosti, avšak tieto nevyužíva úplne. Je schopná postarať sa o seba, i mimo chráneného prostredia, s určitým dohľadom. Aj za situácie, ak by súd vyhovel návrhu na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, môže v ich zariadení zotrvať. V súvislosti s odporúčaním znalkyne o disponovaní maximálne so sumou peňažných prostriedkov vo výške 250 eur súd zdôraznil, že uvedené vyplýva zo skutočnosti, že E. K.ila 20 rokov v chránených podmienkach a nemala možnosť získať skúsenosti s disponovaním finančných prostriedkov, keďže tieto je boli prísne vyčleňované. Aj podľa vyjadrenia znalkyne menovaná nadobudla sociálnu zrelosť v priebehu rokov, dodržiava životosprávu, pravidelne užíva lieky, jedná sa u nej o mierny postih. Ďalej konštatoval, že hoci bolo preukázané, že E. K. trpí ľahkou mentálnou retardáciou, uvedená skutočnosť neoprávňuje k automatickému záveru o potrebe obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Prejavila celkom jednoznačne vôľu osamostatniť sa, „byť na slobode“, čím súčasne vlastnými vyjadrovacími prostriedkami dala najavo svoju vedomosť o existencii jej základných práv slobôd. Znalkyňa tiež vyslovila názor, že je na zodpovednosti E. K. ako bude v ďalšom živote konať, postupovať a zvažovať svoje rozhodnutia a tu súd podotkol, že uvedené konštatovanie znalkyne sa už týka inej roviny hodnotenia schopností E. K. posudzovať mieru rizika pri nakladaní so svojim majetkom než zo psychiatrického hľadiska. Bolo preukázané, že je vlastníčkou nepatrnej masy majetku vo forme peňažných úspor. Podľa vyjadrenia opatrovníka nezávisle na spôsobe rozhodnutia súdu E. K. má zachované právo využívať ubytovanie a služby domova sociálnych služieb s čím je spojená i povinnosť pravidelných platieb a pri zaangažovaní do tejto činnosti je podľa znalkyne schopná zorientovať sa. Z vyjadrenia znalkyne tiež vyplýva, že dodržiavanie potrebnej životosprávy a pravidelné dodržiavanie liečebných opatrení má význam pri stabilizácii zdravotného stavu menovanej. Bez ohľadu na to, či E. K. poskytne ubytovanie jej terajší priateľ, právo bývania jej zostáva zachované v terajšom prostredí, rovnako jej zostáva zachované právo na poskytovanie pravidelných výplat invalidného a vdovského dôchodku a aj pokiaľ ide o nadobudnuté úspory v rámci sociálnych zručností, ktoré nadobudla, tieto by mala pri právoplatnom navrátení spôsobilosti na právne úkony využívať s primeranou obvyklou opatrnosťou hospodára sledujúc i prípadné vplyvy iných osôb, ktoré by boli v rozpore s jej záujmami. V tejto súvislosti súd zdôraznil, že eliminovanie istej miery rizika ovplyvniteľnosti E. K.o i len obmedzením jej spôsobilosti na právne úkony by bolo hrubým, neadekvátnym zásahom do jej práva na slobodu rozhodovania sa. Na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania preto vyhovel návrhu opatrovníka a E. K. a rozhodol o navrátení jej spôsobilosti na právne úkony zrušením rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 13Nc/821/98-18 zo dňa 17.02.1999. Súčasne rozhodol v súlade s ust. § 52 C. m. p., že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a v súlade s ust. § 251 ods. 1 C. m. p. o tom, že štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.
2. Proti rozsudku okresného súdu v časti, ktorou súd zrušil rozsudok a navrátil spôsobilosť na právne úkony, podal odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši a to odkazom na znenie § 365 ods. 1 písm. f/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“ v spojení s § 2 ods. 1 C. m. p. Podľa názoru prokurátora na závery písomného znaleckého posudku ako aj obsah výpovede súdnej znalkyne na súdnom pojednávaní súd nedostatočne prihliadol. Napriek konštatácii súdom ustanovenej znalkyne, že E. K. trpí na trvalú duševnú poruchu - organickú poruchu osobnosti a správania, kombinovanú s ľahkou mentálnou retardáciou, teda zdravotnými obmedzeniami nepochybne majúcimi vplyv na rozsah jej spôsobilosti na právne úkony v zmysle § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd na závery písomného znaleckého posudku a obsah výpovede súdom ustanovenej znalkyne podľa názoru prokurátora nedostatočne pri meritórnom rozhodovaní prihliadal. V tejto súvislosti dal do osobitnej pozornosti, že rovnaké zdravotné obmedzenia E. K. boli pre súd postačujúce na to, aby ju súd rozsudkom zo dňa 17.02.1999 č. k. 13Nc/821/19-18 pozbavil spôsobilosti na právne úkony. K čiastočnej náprave zdravotného stavu pritom podľa znalkyne prispelo chránené prostredie, v ktorom už dve desaťročia žije, v jeho rámci má nastavený režim, pravidelne užíva lekárom naordinované lieky a dodržiava vhodnú životosprávu. Už zo samotného textu návrhu na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, podávaného síce Domovom sociálnych služieb a špecializovaným zariadením Liptovský Hrádok, avšak na popud E. K. pritom vyplýva, že táto mieni chránené prostredie opustiť a vrátiť sa do domáceho prostredia, ktorým však nedisponuje. Vzhľadom na vyššie uvádzané sa teda domnieva, že súd pri svojom rozhodovaní vo veci samej nedostatočne prihliadal aj na túto skutočnosť. Z vyjadrení zamestnankyne opatrovníka ďalej vyplynulo, že táto mieni chránené prostredie opustiť v súvislosti so známosťou, ktorú nadviazala s príslušníkom rómskeho etnika žijúceho v Liptovskej Porúbke. Ide pritom o poberateľku invalidného dôchodku vo výške presahujúcej sumu 400 eur mesačne s tým, že súdom ustanovený opatrovník cestou svojej zamestnankyne verbalizoval podozrenie z účelového konania priateľa E. K., keďže tento súhlasí s tým, aby sa k nemu nasťahovala len pod podmienkou, že jej bude spôsobilosť navrátená v plnom rozsahu. Aj toto konštatovanie pritom súd ponechal podľa jeho názoru bez náležitej pozornosti. Ďalej prokurátor považoval za nepochybné, že rozhodovací proces vo veciach spôsobilosti na právne úkony je viazaný na odborné posúdenie, či a ak áno, akou duševnou chorobou, či poruchou, fyzická osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, trpí a s akými jej prejavmi navonok. Z pohľadu zodpovedania odborných otázok súdom ustanovenou znalkyňou je vo veci možné a potrebné dospieť k záveru, že E. K. trpí trvalou duševnou poruchou s prejavmi navonok presahujúcimi rámec odborný a zasahujúcimi do rámca právneho. Situáciu vo veci ďalej komplikuje zistenie, že zdravotný stav menovanej je síce od roku 2010 možné hodnotiť ako stabilizovaný, avšak k jeho stabilizácii nepochybne v nemalej miere prispelo chránené prostredie, v ktorom táto už dve desaťročia žije s tým, že toto sa podľa tvrdení prezentovaných v podanom návrhu chystá opustiť. Pre preukázateľnú zvýšenú ovplyvniteľnosť inými osobami, idealizáciu budúcnosti a jej emočne skreslené posudzovanie, je pritom podľa jeho názoru nevyhnutné zachovať v primeranej časti obmedzenia E. K. v právnych úkonoch, ktoré je táto oprávnená uskutočňovať. Ak stabilita zdravotného stavu E. K. zostane zachovaná aj po tom, čo chránené prostredie opustí, nič jej nebráni v tom, aby sa ďalším návrhom domáhala vrátenia spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. Za aktuálneho skutkového a dôkazného stavu považoval preto rozhodnutie súdu za predčasné. Nespochybňuje pritom aktuálnu rozhodovaciu prax, ani dôvody, ktoré k nej viedli, avšak inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby slúži ako na jej ochranu tak na ochranu tretích osôb, ktoré vo sfére právnych úkonov prídu s takouto osobou do kontaktu. V tejto súvislosti sa teda domnieva, že ani ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nemôže a nesmie byť uplatňovaná bezmyšlienkovite a plošne, ale vždy s odkazom na osobitosti toho ktorého prípadu. Je nesporné, že zásahy do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, nech už sú akékoľvek, majú povahu zásahov vážnych, avšak ani toto konštatovanie nemôže a nesmie byť na ujmu ochrany práv a právom chránených záujmov ako dotknutej fyzickej osoby, tak tretích osôb, ktoré s ňou môžu prísť vo sfére právnych úkonov do kontaktu. Prokurátor preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že sa ruší rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 17.02.1999 č.k. 13Nc 821/98-18 a E. K. sa obmedzuje v spôsobilosti na právne úkony tak, že je spôsobilá nakladať s peňažnou hotovosťou neprevyšujúcou sumu 250 eur a vecami s hodnotou nepresahujúcou sumu 250 eur, nie je spôsobilá uzatvárať zmluvy, dohody alebo preberať na seba záväzky, ktorých hodnota presahuje sumu 250 eur, nie je spôsobilá uzatvárať zmluvy, dohody alebo preberať na seba záväzky, ktoré so zákona alebo na základe dohody zmluvných strán vyžadujú písomnú formu. Za opatrovníka E. K. sa ustanovuje Domov sociálnych služieb
a špecializované zariadenie Liptovský Hrádok, IČO: 00 647 764, Pod lipami 105/16, Liptovský Hrádok, okres Liptovský Mikuláš.
3. Opatrovník E. K. vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora poukázal na to, že ako už na pojednávaní uviedol, návrh podal na žiadosť E. K. ako súdom pôvodne ustanovený opatrovník, pričom s navrátením spôsobilosti menovanej nie je úplne stotožnený a uvedomuje si riziká s tým súvisiace. Uviedol, že E. K. udržuje dlhodobý kontakt s priateľom v Liptovskej Porúbke, ktorý pre upresnenie nie je príslušník rómskeho etnika. Vyjadrila pocit potreby opustiť zariadenie sociálnych služieb a žiť s ním bez obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Súhlasil s vyjadrením súdnej znalkyne čo sa týka zdravotného stavu a sklonov menovanej, ale vzhľadom na súčasný príjem menovanej vo výške 413,80 eur (invalidný dôchodok 160,70 eur a vdovský dôchodok 253,10 eur) sa mu navrhnutá maximálna suma 250 eur na disponovanie javí privysoká. Menovaná má veľký sklon k nakupovaniu a suma 163,80 eur (413,80 eur
- 250 eur), ktorá jej zostane ako chránená, je podľa jeho názoru príliš nízka na pokrytie základných životných potrieb.
4. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Žiline, ktorý prebral vstup do označeného konania, vykonávajúci a doposiaľ realizovaný prokurátorom Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši v replike (reakcii na vyjadrenie opatrovníka) uviedol, že sa s ním v podstate stotožňuje. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že k stabilizácii zdravotného stavu E. K. prispelo predovšetkým chránené prostredie, v ktorom dlhodobo žila, v rámci ktorého však nemala možnosť získať skúsenosti s disponovaním finančných prostriedkov vo väčšom rozsahu a finančné prostriedky jej boli prísne vyčleňované. E. K. sa však chystá toto prostredie opustiť a žiť s priateľom, čo však vzhľadom k zníženému intelektovému potenciálu a zvýšenej ovplyvniteľnosti vyvoláva dôvodné obavy o riadne zabezpečenie jej základných životných potrieb a možný vznik ujmy v jej majetkovej sfére. Podľa záverov znalkyne nie je E. K. spôsobilá vykonávať majetkovo právne úkony týkajúce sa nakladania s nehnuteľným majetkom, preberať pôžičky, úvery a iné záväzky spočívajúce v peňažnom plnení a preto odporučila, aby mesačne disponovala sumou maximálne vo výške 250 eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa preto stotožnil so záverom prokurátora okresnej prokuratúry prezentovanom v odvolaní považujúc rozsudok okresného súdu za predčasný a nemajúci oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Navrhol preto rozsudok okresného súdu zmeniť a obmedziť spôsobilosť na právne úkony menovanej v súlade so závermi znaleckého posudku tak, že je oprávnená disponovať so sumou maximálne vo výške 250 eur mesačne.
5. Opatrovník E. K. v duplike t.j. k vyjadreniu k replike prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline uviedol, že s jeho vyjadrením súhlasí. Upresnil však, že sa mu suma 250 eur mesačne na disponovanie javí ako vysoká. Ako už uviedol, menovaná má veľký sklon k nakupovaniu. V prípade, že by sa aj naďalej E. K. rozhodla zostať umiestnená v ich zariadení (prípadne v budúcnosti chcela byť umiestnená) je jej aktuálna mesačná úhrada v ich zariadení vo výške 304,50 eur mesačne, prípadne 314,55 eur mesačne (závisiac od počtu kalendárnych dní v mesiaci) pri jej súčasnom príjme 413,80 eur a disponibilnej časti 250 eur mesačne, nezostala by jej suma potrebná na pokrytie úhrady nákladov za poskytnuté sociálne služby.
6. Krajský súd ako súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p. ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p. v spojení s § 62 ods. 1 C. m. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 C. m. p.) a dôvodmi odvolania (§ 66 C. m. p.), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 C. m. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. c/, § 391 ods. 1 C. s. p.) z nasledovných dôvodov:
7. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že podaným návrhom došlým súdu dňa 04.02.2019 Domov sociálnych služieb a špecializované zariadenie Liptovský Hrádok ako opatrovník E. K. podal návrh na vrátenie jej spôsobilosti na právne úkony. V návrhu uviedol, že menovaná bola z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu pozbavená spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 13Nc 821/98 zo dňa 17.02.1999 a následne umiestnená v jeho zariadení, ktoré zariadenie vykonáva funkciu jej opatrovníka. Menovaná chce zrušiť poskytované sociálne služby a vrátiť sa do domáceho prostredia, na základe čoho žiada o vrátenie spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu.
8. Predmetom tohto konania je tak vrátenie spôsobilosti na právne úkony E. K.. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu opatrovníka menovanej. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že v konaní bolo jednoznačne a bez pochybností znaleckým posudkom preukázané, že u E. K. došlo ku zlepšeniu zdravotného stavu, znalkyňou u nej bola konštatovaná ľahká mentálna retardácia, zdravotný stav je stabilizovaný od roku 2010, neboli u nej zaznamenané epileptické záchvaty, ani nedošlo k prehlbovaniu prejavov organického poškodenia mozgu. V súvislosti s odporúčaním znalkyne o disponovaní maximálne so sumou peňažných prostriedkov vo výške 250 eur súd zdôraznil, že uvedené vyplýva zo skutočnosti, že E. K. žila 20 rokov v chránených podmienkach a nemala možnosť získať skúsenosti s disponovaním finančných prostriedkov, keďže tieto je boli prísne vyčleňované.
9. Prokurátor v odvolaní nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu v odvolaní a domáhal sa toho, aby odvolací súd rozsudok prvej inštancie zmenil pretože je dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u menovanej. Vytýkal súdu, že napriek konštatácii znalkyne, že E. K. trpí na trvalú duševnú poruchu - organickú poruchu osobnosti a správania, kombinovanú s ľahkou mentálnou retardáciou - na závery písomného znaleckého posudku a obsah výpovede súdom ustanovenej znalkyne nedostatočne pri meritórnom rozhodovaní prihliadal. Poukázal na to, že E. K. mieni chránené prostredie opustiť, vrátiť sa do domáceho prostredia, ktorým však nedisponuje, na ktorú skutočnosť súd pri rozhodovaní vo veci samej nedostatočne prihliadol. Ďalej s ohľadom na známosť, ktorú menovaná nadviazala, poukázal aj na vyjadrenie opatrovníka, ktorý na pojednávaní verbalizoval podozrenie účelového konania jej priateľa, keďže tento súhlasí s tým, aby sa k nemu nasťahovala len pod podmienkou, že jej bude spôsobnosť navrátená v plnom rozsahu. Aj toto konštatovanie súd ponechal podľa názoru prokurátora bez náležitej pozornosti. Okrem toho podľa prokurátora k stabilizácii zdravotného stavu menovanej v nemalej miere prispelo chránené prostredie, v ktorom táto už dve desaťročia žije a ktoré sa chystá opustiť. Pre preukázateľnú zvýšenú ovplyvniteľnosť inými osobami, idealizáciu budúcnosti a jej emočne skreslené posudzovanie, je pritom podľa jeho názoru nevyhnutné zachovať v primeranej časti obmedzenia menovanej v právnych úkonoch, ktoré je táto oprávnený už uskutočňovať. Prokurátor preto za aktuálneho skutkového a dôkazného stavu považoval rozhodnutie súdu za predčasné a navrhol u menovanej obmedziť spôsobilosť na právne úkony. 10. Podľa § 10 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.
11. Podľa ust. § 231 C. m. p. v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a/ obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, b/ zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c/ navrátenie spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
12. Podľa ust. § 249 ods. 1 C. m. p., ak sú dôvody na zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, súd rozsudkom skôr vydaný rozsudok zmení alebo zruší.
13. Ak bol občan spôsobilosti k právnym úkonom zbavený nie je vylúčené, aby pozdejšie, ak dôjde k zmene rozhodujúcich skutočností, mu bola spôsobilosť k právnym úkonom vrátená, poprípade aby pozbavenie spôsobilosti k právnym úkonom bolo premenené len v obmedzenie spôsobilosti, poprípade aby ďalej obmedzujúcim spôsobom bolo upravené už trvajúce obmedzenie v spôsobilosti k právnym úkonom. Dôvodom k začatiu konania (či už na návrh alebo bez návrhu) sú totiž i skutočnosti, ktoré môžu znamenať zmenu dôvodov, ktoré viedli k dosiaľ trvajúcemu pozbaveniu či obmedzeniu spôsobilosti. Na rozdiel od podmienok zmeny rozhodnutia podľa § 163 ods. 1 (O. s. p.), u ktorých sa vyžaduje podstatná zmena pomerov, postačuje tu i menej výrazná zmena dôvodov, ak môže napr. odôvodniť zmenu v rozsahu obmedzenia spôsobilosti k právnym úkonom (R 3/1979, str. 40). Pretože i konanie o vrátenie spôsobilosti k právnym úkonom je konaním, ktoré možno začať i bez návrhu, nie je súd viazaný návrhom na začatie konania (§ 153 ods. 2 O. s. p.), pokiaľ ide o rozsah vrátenia spôsobilosti k právnym úkonom (R 3/1979, str. 43). Preto môže, ak sa rozhoduje o návrhu na vrátenie spôsobilosti k právnym úkonom (poprípade na základe podnetu smerujúceho k tomu istému cieľu), zrušiť pôvodné rozhodnutie o zbavení či obmedzení občana k právnym úkonom a rozhodnúť, či už to bolo v návrhu či podnete požadované, o inom zodpovedajúcom obmedzení spôsobilosti k právnym úkonom (R 2/1984, str. 13).
14. Pri rozhodovaní o spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony súd berie do úvahy základné práva a slobody, založené na spôsobilosti každého mať práva, na nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia, na nedotknuteľnosti osobnej slobody a na zachovaní ľudskej dôstojnosti. Rozhodnutím súdu o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony sú tieto práva ohrozené, preto pri rozhodovaní o navrátenie spôsobilosti na právne úkony súd musí skúmať nielen zmenu či odpadnutie dôvodov, ktoré viedli k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony, ale aj to, či určené obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neprimerane nezasahuje do základných práv a slobôd fyzickej osoby. Hoci základným predpokladom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je duševná porucha, ktorá nie je prechodná, samotná existencia duševnej poruchy nie je bez ďalšieho dôvodom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ani dôvodom pre zotrvanie určeného obmedzenia v konaní o navrátenie spôsobilosti na právne úkony osobe, ktorej spôsobilosť je obmedzená. Potrebné je vždy skúmať, aký má táto choroba vplyv na spoločenský a rodinný život, zdravie a majetkové záujmy osoby, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ktorej ide. Primárne sa sleduje záujem dotknutej osoby a až následne záujem verejný či tretích osôb (nález Ústavného súdu SR I. ÚS 313/2012-52 zo dňa 28. novembra 2012).
15. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom rozhodnutia okresného súdu, odvolaním prokurátora, vyjadreniami opatrovníka ako i celého spisového materiálu mal za to, že odvolanie prokurátora je dôvodné a teda, že závery súdu nemajú oporu v znaleckom dokazovaní a nevysporiadajúce sa s tým, či s ohľadom na prejavy menovanej nie je nevyhnutné zachovať v primeranej časti obmedzenia menovanej v právnych úkonoch, ktoré je táto oprávnená už uskutočňovať.
16. V prvom rade odvolací súd uvádza, že znalec psychiater po odbornej stránke je ten kto pripravený posúdiť zdravotný stav vyšetrovanej osoby a v tejto veci vykonať porovnanie so stavom v čase, keď bola spôsobilosti pozbavená v celom rozsahu. Aj preto je znalecký posudok jedným z dôležitých dôkazov v konaní o vrátenie spôsobilosti na právne úkony. Dôkaz znaleckým posudkom je súd oprávnený hodnotiť podľa zásad vyjadrených v § 191 C. s. p. V tomto smere okresný súd znalecké závery a výpoveď znalkyne nevyhodnotil v súlade s ich obsahom. Inak povedané s konštatovaním znalca, že E. K. trpí na trvalú, duševnú poruchu, jedná sa o organickú poruchu osobnosti a správania, nasadajúcu na ľahkú duševnú zaostalosť. V porovnaní z r. 1999 kedy bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu došlo k zlepšeniu zdravotného stavu (v dôsledku sociálnej zrelosti, zmierneniu prejavov, intelektové schopnosti sú naďalej v pásme ľahkej mentálnej retardácie). Okrem toho sa vyjadrila v tom, že ďalšie zlepšovanie zdravotného stavu už nie je pravdepodobné, naopak pri nedodržiavaní liečebných opatrení môže dôjsť k epileptickým záchvatom a tým aj zhoršovaniu celkového somatopsychického stavu. Podľa znalkyne zlepšenie zdravotného stavu odôvodňuje u nej menej obmedzujúce opatrenia v zásahu do spôsobilosti na právne úkony. Nakoľko E. K. bola v chránenom zariadení 20 rokov, v ktorom dodržiavala životosprávu, užívala predpisovú medikamentóznu liečbu, peňažné prostriedky jej boli vyčleňované, pričom toto prostredie mieni opustiť a žiť v domácom prostredí inej osoby, súd dostatočne nezisťoval či je aj následne schopná postarať sa každodenne o seba, spravovať majetok, hospodáriť s financiami a schopná robiť právne úkony. Nevysporiadal sa tak dostatočne s ďalšími závermi ohľadom jej schopností keď aj z vyjadrenia opatrovníka na pojednávaní pred okresným súdom vyplýva, že je schopná postarať sa o seba, i mimo chráneného prostredia, avšak s určitým dohľadom. Neprihliadol dostatočne na to, že bola v chránenom zariadení značne dlhú dobu (20 rokov). Aj s prihliadnutím na uvedené bez náležitého a zrejmého zdôvodnenia zostalo zaujatie súdu k záveru znalkyne, že E. K. nie je spôsobilá vykonávať majetkovoprávne úkony týkajúce sa nakladania s nehnuteľným majetkom, preberať pôžičky, úvery a iné záväzky spočívajúce v peňažnom plnení a jej doporučením, aby mesačne disponovala sumou maximálne vo výške 250,- eur mesačne. Tiež k zotrvaniu vyjadrenia znalkyne a to v rámci výsluchu na tom, že nepovažuje za vhodné, aby preberala pôžičky, úvery a iné záväzky, ku ktorým sa vzťahuje písomná forma, je u nej zvýšenie sugestibilita, ovplyvniteľnosť mohlo by dôjsť k zneužitiu. Napokon odvolací súd poukazuje aj na to, že pokiaľ sa súd v rozhodnutí opieral aj o vyjadrenie opatrovníka, tento v odvolacom konaní sa už vyjadril, že s navrátením spôsobilosti menovanej nie je úplne stotožnený a uvedomuje si riziká s tým súvisiace. Naviac dodal, že táto má veľké sklony k nakupovaniu. Mal aj výhrady k výške sumy, s ktorou by menovaná mala mesačne disponovať.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu, ktorého závery nemajú oporu v zistenom skutkovom stave a ktorý tiež nie je úplný, zrušil a vec vrátil mu vrátil na ďalšie konanie.
18. V ďalšom konaní by okresný súd mal opätovne dôslednejšie vyhodnotiť závery písomného znaleckého posudku a výsluchu znalkyne z hľadiska ich obsahu so zameraním sa na to, či došlo od posledného rozhodnutia k zmene rozhodujúcich skutočností a prečo tieto sú dôvodom k pozbaveniu, prípadne obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony a v akom rozsahu. S uvedeným súvisí aj zistenie do akého prostredia by mala menovaná ísť nakoľko doposiaľ žila 20 rokov v chránenom zariadení.
Treba preto zistiť z vyjadrenia opatrovníka, čo je mu o novom prostredí známe, či sa v ňom menovaná zdržiavala, odkedy, ako často, či by sa v tomto prostredí vedela o seba postarať alebo len pod dohľadom inej osoby a teda konkrétne priateľa. V tejto súvislosti možno preto odporučiť súdu aj výsluch jej priateľa, u ktorého by mala bývať, ako sa v jeho domácnosti správala, ako nakladala s finančnými prostriedkami a okrem iného i na vysvetlenie toho aké dôvody ho vedú k podmieňovaniu bývania u neho za stavu, že bude mať menovaná plnú spôsobilosť na právne úkony.
19. V závere rozhodnutia odvolací súd poukazuje aj na to, že návrh na vrátenie spôsobilosti na právne úkony podával súdom ustanovený opatrovník menovanej odvolávajúc sa na to, že ním prejavuje vôľu E. K. a to napriek tomu, že návrh mohol byť podaný aj ňou samotnou a to s poukazom na ust. § 233 vety druhej C. m. p. Podľa tohto ust. totiž návrh na začatie konania môže podať aj ten, o koho spôsobilosti sa má konať. Zmyslom tejto úpravy je totiž to, aby sa mohla osoba spôsobilosti zbavená, domáhať zmeny tohto rozhodnutia i proti vôli svojho ustanoveného opatrovníka. Za súčasného stavu z vyjadrenia opatrovníka vyplýva, že nie je stotožnený s navrátením spôsobilosti menovanej uvedomujúc si riziká s tým súvisiace a teda prezentuje inú vôľu ako menovaná. Za tohto stavu by mal okresný súd zvážiť možnosť ustanovenia kolízneho opatrovníka menovanej.
20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s . p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).