Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-164-2018.pdf
PDF · 108.88 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/164/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovanej X.. F. X., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 03. 02. 2020 vo Zvolene, takto
rozhodol:
obžalovaná X.. F. X., rod. V., nar. XX. XX. XXXX vo C., trvale bytom A., V. XXX,
uznáva sa za vinnú, preto že
dňa 20. 08. 2018 v čase o 13.19 h v meste C. viedla po ulici M. W., ako vodič po vedľajšej ceste osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČV: U. XXXBG, kde v križovatke s ulicou F.. Š. označenou dopravným značením ako hlavná cesta vošla do križovatky z vedľajšej cesty pričom nerešpektovala dopravnú značku „Daj prednosť v jazde!", vošla s vozidlom Škoda Octavia EVČ: U. XXXBG do križovatky, kde nedala prednosť v jazde vozidlu zn. Peugeot 301, EVČ: C. XXXCO, ktoré vtom čase viedol X. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. po hlavnej ceste, následkom čoho došlo ku zrážke ľavou prednou časťou vozidla Škoda Octavia a pravou bočnou stranou vozidla Peugeot 301, čím ako vodič porušila dôležitú povinnosť uloženú jej v ustanovení § 20 ods. 1 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a pri dopravnej nehode osobe sediacej na pravom zadnom sedadle vozidla Peugeot 301 a to N. Z. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., Z. Č.. XXXX/XX, spôsobila zrazenia podľa znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Jaroslavom Gregom trieštivú zlomeninu kĺbového spojenia v úrovni VI. a VII krčného stavca vpravo s vylomením kosteného trojuholníkového fragmentu veľkosti 7x3,4 mm so zúžením otvorov pre miechové nervové korene, roztrhnutie medzistavcovej platničky medzi VI. a VII. krčným stavcom, tlakové zúženie miechového kanála bez poškodenia krčnej miechy, parciálne traumatické poškodenie vodivých vlákien miechového koreňa C-7 s obrazom motoricko senzitívnej poruchy n.radialis s dobou PN v trvaní 183 dní,
teda
inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,
čím spáchala
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanej určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených:
- N. Z., nar. XX. XX. XXXX v R., trvale bytom Z. XXXX/XX, C.,
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Q. G. X, XXX XX M. - X. Č. Q., E.: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal dňa 27. 12. 2018 na tunajší súd pod sp. zn. 1Pv/382/18/6611 obžalobu S. X.. F. X. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.
Obžalovaná X.. F. X. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravila vyhlásenie o tom, že je vinná. Po tomto vyhlásení obžalovaná kladne odpovedala na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, prokurátor preto v súlade s § 257 ods. 6 Trestného poriadku navrhol vyhlásenie obžalovanej prijať. Vzhľadom na súhlasné stanovisko prokurátora súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovanej a v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná uznala vinu nevykoná, a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody, alebo o ochrannom opatrení.
Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č. 119/2018 MUDr. Jaroslava Gregu, ohľadne zranení poškodenej N. Z., zo záverov ktorého v podstate vyplýva, že poškodená utrpela pri dopravnej nehode trieštivú zlomeninu kĺbového spojenia v úrovni VI. a VII krčného stavca vpravo s vylomením kosteného trojuholníkového fragmentu veľkosti 7x3,4 mm so zúžením otvorov pre miechové nervové korene s potrebou operácie, roztrhnutie medzistavcovej platničky medzi VI. a VII. krčným stavcom s potrebou jej operačného odstránenia a s potrebou spondylodézy stavcov VI. - VII., tlakové zúženie miechového kanála bez poškodenia krčnej miechy, parciálne traumatické poškodenie vodivých vlákien miechového koreňa C-7 s obrazom motoricko senzitívnej poruchy n.radialis, pričom sa jedná o ťažké zranenia. Znalec stanovil dobu liečenia a PN na 6 mesiacov, teda 183 dní, a zranenia ohodnotil na 325 bodov, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 6.201,- Eur.
V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: správa o povesti (č.l. 185), evidencia priestupkov (č.l. 186), odpis registra trestov obžalovanej (č.l. 222).
Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Vina obžalovanej bola vzhľadom na vykonané dokazovanie, a najmä na jej vyhlásenie o vine bez akýchkoľvek dôvodných pochybností jednoznačne preukázaná, súd preto aj prijal vyhlásenie obžalovanej a v zmysle zákona vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení. Vzhľadom na uvedené preto súd uznal vinu obžalovanej v zmysle podanej obžaloby, aj so zachovaním právnej kvalifikácie skutku.
Podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. h) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.
Obžalovaná X.. F. X. tak svojím konaním naplnila všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, pretože inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala závažnejším spôsobom konania -porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovanej prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, t.j. že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život, a podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa k spáchaniu trestného činu priznala a tento úprimne oľutovala. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi musel súd v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody tak v prejednávanom prípade predstavuje 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov.
Obžalovaná je z miesta trvalého bydliska hodnotená všeobecne. Z evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že doposiaľ spáchala jeden priestupok, na úseku cestnej premávky. Z odpisu registra trestov obžalovanej je zrejmé, že doposiaľ nebola súdne trestaná.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce prípadné mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 Trestné zákona. Súd zároveň rozhodol o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu, za súčasného určenia skúšobnej doby vo výmere 12 mesiacov. Takto uložený trest je potom podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanej v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jej prevýchovu. Takýto trest zároveň postihuje len obžalovanú. Súd pri výmere trestu, ako aj skúšobnej doby, prihliadol na to, že trestný čin bol spáchaný z nedbanlivosti, ako aj na to, že obžalovaná je bezúhonná osoba.
S poukazom na skutočnosť, že ku spáchaniu trestného činu došlo v súvislosti s vedením motorového vozidla, a následkom trestného činu bola ťažká ujma na zdraví, súd obžalovanej uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 12 mesiacov.
V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody poškodení N. Z. a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., ktorí svoje nároky aj riadne vyčíslili. Vzhľadom k tomu, že ku spôsobeniu škody došlo v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, pričom spôsobená škoda v zmysle zákona bude hradená z povinného zmluvného poistenia, ktoré má obžalovaná uzatvorené, súd preto poškodených s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces, a to z nasledovných dôvodov.
Základná právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a následná povinnosť náhrady škody, je obsiahnutá v § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, a najmä v lex specialis, ktorým je v tomto prípade zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZPZP“).
Podľa § 4 ods. 1 ZPZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 ZPZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
Podľa § 4 ods. 4 ZPZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.
Podľa § 5 ods. 1 písm. d) ZPZP ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorú poistený uhradil alebo sa zaviazal uhradiť nad rámec ustanovený osobitnými predpismi alebo nad rámec právoplatného rozhodnutia súdu o náhrade škody, alebo na základe rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená dohoda účastníkov konania, ak poisťovateľ nebol jedným z týchto účastníkov.
Podľa § 5 ods. 2 ZPZP ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ je oprávnený plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť, ak poistený a) bez súhlasu poisťovateľa uzná povinnosť nahradiť škodu alebo jej časť nad rámec poistného plnenia, ktoré by inak poisťovateľ bol povinný poskytnúť podľa tohto zákona, b) sa zaviaže uhradiť premlčanú pohľadávku, c) neposkytne poisťovateľovi potrebnú súčinnosť v súdnom konaní.
Podľa § 10 ods. 3 ZPZP poistený je povinný bez zbytočného odkladu poisťovateľovi písomne oznámiť, že a) bol proti nemu uplatnený nárok na náhradu škody a vyjadriť sa k požadovanej náhrade a jej výške, b) v súvislosti so škodovou udalosťou sa začalo trestné stíhanie alebo konanie o priestupku a zabezpečiť, aby bol poisťovateľ informovaný o ich priebehu a výsledkoch; ak má poistený právneho zástupcu, je povinný oznámiť poisťovateľovi jeho meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo jeho obchodné meno a sídlo, c) právo na náhradu škody bolo riadne uplatnené; v takomto prípade je poistený povinný postupovať podľa pokynov poisťovateľa.
Podľa § 10 ods. 5 ZPZP na žiadosť poškodeného je poistený povinný bez zbytočného odkladu poskytnúť údaje potrebné pre poškodeného na uplatnenie nároku na náhradu škody, najmä a) meno, priezvisko a trvalý pobyt poisteného alebo jeho obchodné meno a sídlo, b) obchodné meno a sídlo poisťovateľa, u ktorého bolo uzavreté poistenie zodpovednosti, c) číslo poistnej zmluvy.
Podľa § 11 ods. 7 ZPZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 11 ods. 10 ZPZP ak nie je ohrozené trestné konanie podľa osobitného predpisu alebo prejednávanie priestupku, oznamuje orgán činný v trestnom konaní alebo orgán prejednávajúci priestupok poisťovateľovi alebo kancelárii na požiadanie údaje o dopravnej nehode v rozsahu podľa osobitného predpisu, alebo mu umožní nahliadať do spisu a vyhotovovať z neho výpisy vo veci týkajúcej sa škodovej udalosti.
Podľa § 15 ods. 1 ZPZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 823 OZ náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
Podľa § 440 OZ kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.
Z citovaných zákonných ustanovení potom vyplýva, že z PZP sa poškodenému hradí škoda na zdraví (teda bolestné, prípadne sťaženie spoločenského uplatnenia), škoda vzniknutá poškodením veci (teda škoda spôsobená na motorovom vozidle), a ušlý zisk. Taktiež sa z PZP hradia uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, teda prípadné uplatnené nároky na náhradu škody z titulu vynaložených liečebných nákladov na ošetrenie poškodeného (v prípade zdravotných poisťovní), ako aj prípadné uplatnené nároky na náhradu škody z titulu vyplatených nemocenských dávok (v prípade Sociálnej poisťovne). Z PZP sa teda v zmysle zákona hradia všetky nároky na náhradu škody uplatnené všetkými poškodenými, ktorí v prípade ublíženia na zdraví v súvislosti s vedením motorového vozidla prichádzajú do úvahy. Z citovaných zákonných ustanovení ďalej vyplýva, že náhradu škody uhrádza poisťovateľ (teda príslušná poisťovňa, s ktorou má obžalovaný uzatvorenú zmluvu o PZP) poškodenému, pričom poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Posˇkodeny´ si teda mo^zˇe pra´vo na na´hradu sˇkody uplatnitˇ budˇ u osoby, ktora´ zodpoveda´ za sˇkodu spo^sobenu´ preva´dzkou motorove´ho vozidla (preva´dzkovateľ a vodicˇ), alebo priamo u poistˇovatelˇa sˇkodcu (§ 15 PZP), alebo u sˇkodcu a jeho poistˇovatelˇa su´cˇasne. Posˇkodeny´ ma´ v pri´pade priameho na´roku do^kaznu´ povinnostˇ o tom, zˇe za sˇkodu zodpoveda´ sˇkodca, ktory´ je poisteny´ u zˇalovane´ho poistˇovatelˇa (pra´vny za ´klad pre plnenie poistˇovatelˇa) a musi´ poistˇovatelˇovi preuka´zatˇ vy´sˇku sˇkody. V tejto súvislosti je potrebné akcentovať, že pre uplatnenie na´roku postacˇuje, ak z vykonane´ho dokazovania v trestnom konani´ vyply´va dostatocˇne odo^vodneny´ za´ver o zodpovednosti konkre´tnej osoby (v tomto prípade teda výpoveď obžalovanej v prípravnom konaní, znalecký posudok a pod.), v konečnom dôsledku potom napr. výrok o vine v rozsudku vo veci samej, alebo výrok z unesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania.
Uvedené závery vyplývajú aj z ustálenej judikatúry, kedy napr. v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/256/2012 zo dňa 17. 10. 2013, poistˇovatelˇ vykona´vaju´ci PZP ma´ pri uplatneni´ na´roku posˇkodene´ho na na´hradu sˇkody rovnake´ pra´vne postavenie ako osoba, ktora ´ sˇkodu priamo spo^sobila. Posˇkodeny´ mo^zˇe priamo od neho pozˇadovatˇ na su´de alebo mimo neho na´hradu sˇkody. Pra´vo posˇkodene´ho na uspokojenie jeho na´roku na na´hradu sˇkody priamo proti poistˇovatelˇovi (action directe), s ktory´m sˇkodca uzavrel poistnu´ zmluvu, je z tohto do^vodu najvysˇsˇou formou ochrany posˇkodene´ho. Posˇkodeny´ nemusi´ pozˇadovatˇ na´hradu sˇkody najsko^r od sˇkodcu, mo^zˇe ho „obi´stˇ“ a doma´hatˇ sa (aj zˇalobou podanou v obcˇianskom su ´dnom konani´) na´hrady sˇkody priamo proti poistˇovatelˇovi, je vsˇak povinny´ preuka´zatˇ svoj na´rok, t.j. vsˇetko to, cˇo by inak bolo povinnostˇou poistene´ho: sˇkodu (§ 4 ods. 2 za´kona cˇ. 381/2001 Z.z.), vznik poistnej udalosti (§ 797 ods. 2 Obcˇianskeho za´konni´ka), pri´cˇinnu´ su´vislostˇ medzi poistnou udalostˇou a vznikom sˇkody (§ 5 ods. 1 pi´sm. h/ za´kona cˇ. 381/2001 Z.z.), ako aj skutocˇnostˇ, zˇe k sˇkode dosˇlo v cˇase trvania poistenia (§ 4 ods. 3 za´kona cˇ. 381/2001 Z.z.).
Možno teda zhrnúť, že poškodení si už mohli uplatniť nárok na náhradu škody priamo u príslušnej poisťovne bez toho, aby čakali na právoplatné rozhodnutie vo veci samej, keď už z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní bolo zrejmé, kto v tomto prípade škodu spôsobil, a teda za ňu aj zodpovedá (teda obžalovaná). Už v prípravnom konaní bola aj výška spôsobenej škody jednoznačne preukázaná, a to vypracovaným znaleckým posudkom ohľadne bolestného, ako aj vyčíslením vynaložených liečebných nákladov. V zmysle zákona je pritom poisťovňa povinná poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa, nemusí teda čakať na právoplatné rozhodnutie súdu o výške náhrady škody. V prípade sporných otázok súvisiacich s poistným plnením ešte pred právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej, sú OČTK povinné poskytnúť poisťovni na požiadanie údaje o dopravnej nehode v rozsahu podľa osobitného predpisu, alebo sú povinné umožniť poisťovni nahliadať do spisu a vyhotovovať z
neho výpisy vo veci týkajúcej sa škodovej udalosti. Tu je potrebné uviesť, že v rámci tohto trestného konania vystupovali v procesnom postavení poškodených aj X. X. a F. X., ktorým bola obžalovanou spôsobená škoda na ich motorovom vozidle, pričom náhrady škody bola v zmysle zákona riešená cez PZP obžalovanej, a už v rámci prípravného konania im aj všetka spôsobená škoda zo strany poisťovne bola uhradená, preto si už v rámci trestného konania žiadnu škodu neuplatnili (oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti na č.l. 128). Obdobným spôsobom teda mohla postupovať aj poškodená Tatiana Kováčová, najmä za stavu, keď jej obžalovaná poslala formou sms číslo poistnej udalosti, teda si obžalovaná aj splnila svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu jej z § 10 ods. 3, ods. 5 ZPZP. V prípade potreby zistenia výšky bolestného má pritom poškodená, a v zmysle § 11. ods. 10 ZPZP aj poisťovňa, právo nahliadnuť do spisu.
V prípade, ak by súd v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovanú k povinnosti nahradiť poškodeným spôsobenú škodu, došlo by k situácii, že poškodení by mali exekučný titul priamo vo vzťahu ku obžalovanej, teda by bola povinnou v prípade vedeného exekučného konania, pričom poisťovňa by v zmysle § 5 ods. 1 písm. d), ods. 2 ZPZP mohla odmietnuť poistné plnenie (napr. ak by sa obžalovaná zaviazala uhradiť škodu nad rámec ustanovený osobitnými predpismi alebo nad rámec právoplatného rozhodnutia súdu o náhrade škody, alebo na základe rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená dohoda účastníkov konania, ak poisťovateľ nebol jedným z týchto účastníkov, alebo ak by napr. obžalovaná bez súhlasu poisťovne uznala povinnosť nahradiť škodu alebo jej časť nad rámec poistného plnenia, ktoré by inak poisťovňa bola povinná poskytnúť podľa ZPZP). Preto ani výška spôsobenej škody v prípade ublíženia na zdraví v súvislosti s dopravnou nehodou nebýva súčasťou skutkovej vety podanej obžaloby
- inak by musel súd ex lege uložiť obžalovanej povinnosť nahradiť poškodeným spôsobenú škodu. V prípade rozhodovania o náhrade škody v adhéznom konaní by preto mal súd ako účastníka konania na túto časť trestného konania prizvať príslušnú poisťovňu, s ktorou má obžalovanú uzatvorenú poistnú zmluvu. Rovnako tak by mohlo dôjsť k situácii, že v čase do vyhlásenia rozsudku, resp. nadobudnutia právoplatnosti takého rozsudku, by poisťovňa už realizovala poistné plnenie vo vzťahu k poškodenému, ale rovnako tak aj po právoplatnosti takého rozsudku, ale obžalovaná by vo výroku rozsudku bola zaviazaná k povinnosti nahradiť škodu, teda by bola stále povinnou v rámci exekučného titulu.
Preto odkázanie poškodených s ich nárokmi na náhradu škody na civilné konanie (pokiaľ si neuplatnili už nárok na náhradu škody voči poisťovni v prípravnom konaní v zmysle vyššie uvedeného zákonného postupu), sa v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení javí ako procesne „najčistejší“ spôsob. V prípade rozhodnutia o povinnosti obžalovanej nahradiť poškodeným spôsobenú škodu v rámci trestného konania by bol totiž civilný súd týmto výrokom viazaný, preto by výšku škody nemohol ani modifikovať, a teda aj prípadné ďalšie nároky na náhradu škody by sa javili ako sporné (napr. objavenie sa trvalých následkov, dodatočne zistená škoda na ďalších veciach poškodených pri dopravnej nehode a pod). V rámci civilného konania potom bude súd konať ako s účastníkmi konania s poškodenými, obžalovanou, a najmä poisťovňou, s ktorou má obžalované uzatvorenú poistnú zmluvu. V zmysle zákona má potom zase poisťovňa právo regresu voči obžalovanej, ktorá škodu spôsobila. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/54/2009 zo dňa 31. 08. 2010, poisťovňa má (podľa § 12 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.) nárok na náhradu poistného plnenia, okrem poistníka, proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Poisťovňa má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t. j. aj proti vodičovi motorového vozidla.
Právny poriadok pritom nie vždy ukladá povinnosť nahradiť škodu tej osobe, ktorá ju konkrétne spôsobila. Práve za účelom ochrany poškodeného sa priznáva nárok na náhradu škody tomu, u koho je väčší predpoklad, že bude schopný uspokojiť nárok na náhradu škody, teda v takýchto prípadoch poisťovňa. Ak je jedna osoby povinná nahradiť škodu spôsobenú inou osobou, má voči tejto osobe postih (§ 440 OZ). V prejednávanom prípade teda bude spôsobenú škodu hradiť poisťovňa, ktorá si vo vzťahu k obžalovanej môže následne uplatniť postih, a to aj na základe výroku o vine z tohto rozsudku.
Pokiaľ by teda súd v rámci adhézneho konania chcel zaviazať obžalovanú k povinnosti nahradiť poškodeným spôsobenú škodu, musel by do konania ako účastníka prizvať Generali Poisťovňu, a.s., (v zmysle § 5 ods. 1 písm. d) ZPZP), musel by zisťovať obsah samotnej poistnej zmluvy uzatvorenej medzi obžalovanou a poisťovňou, skúmať všeobecné obchodné podmienky z účelom zistenia maximálneho poistného krytia, aby sa odstránilo riziko, že poisťovňa odmietne plniť za obžalovanú, v prípade, ak by napr. vyčíslené liečebné náklady neboli konečné, musel by vykonať aj dokazovanie k výške takto
uplatnenej škody, tiež by musel zisťovať, či do budúcna nehrozia poškodenej nejaké trvalé následky z titulu spôsobenej škody na zdraví, čo je podľa názoru súdu ďalšie pomerne rozsiahle dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, najmä v procesnej situácii, kedy sa obžalovaná ku spáchaniu trestného činu priznala a na hlavnom pojednávaní aj spravila vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, preto súd rozhodol tak, že v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodených s ich nárokom na náhradu škody odkázal na civilné konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.