Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5Csp-38-2019.pdf
PDF · 153.37 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/38/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Luciou Šupenovou v spore žalobcu: C. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: X. Y. XXX/XX, XXX XX S., štátny občan SR proti žalovanému 1/: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom: Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31318916, zast.: R.. Y. N., zamestnanec žalovaného v rade 1/ a žalovanému v rade 2/: Aukčná spoločnosť, s.r.o., so sídlom: Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 141 341, zast.: Advokátska kancelária - Marek Piršel, s.r.o., so sídlom: Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 47 255 498, o určenie neplatnosti právnych úkonov takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a. II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovaným v rade 1/ a v rade 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovaným v rade 1/ a v rade 2/.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa vo svojej žalobe doručenej tunajšiemu súdu dňa 10.04.2019 dovolával určenia neplatnosti právnych úkonov, ktoré boli urobené po podaní žaloby o zaplatenie na súd, t.j. od 18.04.2018. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.07.2013 podpísal so žalovaným v rade 1/ zmluvu s OTP Bankou Slovensko, a.s. refinanc úver č. XXX/XXXX/XXSU, pričom predmetom tejto zmluvy je úver vo výške 20.960,-Eur. K predmetnej zmluve bola dňa 04.07.2013 uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, pričom zálohom bola nehnuteľnosť - bytový dom zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie: S., okres: N., obec: S., správa katastra: N., v jeho vlastníctve a vo vlastníctve jeho manželky E. I., rod. F.. Záložný veriteľ, t.j. žalovaný v rade 1/ vzhľadom na to, že nedošlo podľa neho k úhrade celého dlhu, pristúpil prostredníctvom dražobnej spoločnosti k výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby na predmet zálohu, pričom podľa žalobcu ide o nepravdivé tvrdenia. Ešte pred začatím výkonu záložného práva veriteľ, t.j. žalovaný v rade 1/, vyhlásil úver za predčasne splatný, a to dňa 09.04.2015. V predmetnom oznámení žalovaný v rade 1/ žalobcu upovedomil, že v prípade neuspokojenia pohľadávky využije všetky práva, ktoré vyplývajú zo zmluvy, a to predajom založenej nehnuteľnosti, príp. súdnym vymáhaním. Žalovaný v rade 1/ podal dňa 18.04.2018 na Okresný súd N. žalobu o zaplatenie 21.379,60 Eur s príslušenstvom, ktoré je pod sp.zn. XXCsp/XX/XXXX. Predmetným rozsudkom bol žalovaný zaviazaný spoločne a nerozdielne so svojou manželkou zaplatiť istinu vo výške 17.579,47 Eur, úrok z úveru vyčíslený do 30.04.2015 vo výške 372,03 Eur, úrok z omeškania vo výške 1.980,96 Eur do 05.04.2018, spolu s 3,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 17.579,47 Eur od 06.04.2018 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V žalobe sa žalovaný v rade 1/ domáhal aj zaplatenia úroku z úveru vo výške 1.819,17 Eur do 05.04.2018 a následne úroky z úveru vo výške 2,79 % ročne od 06.04.2018 z istiny 17.579,47 Eur. Súd bol v odôvodnení tohto rozsudku toho názoru, že zmluvné úroky z poskytnutého úveru patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Po podaní žaloby na súd žalovaný v rade 1/ doručil žalobcovi oznámenie o začatí
výkonu záložného práva hneď dvakrát, a to dňa 10.03.2016 a dňa 30.03.2016. Zo strany žalovaného v rade 2/ bolo oznámenie o začatí výkonu záložného práva doručené dňa 21.05.2018, t.j. až po podaní žaloby na súd zo strany žalovaného v rade 1/. V predmetnom oznámení vystupuje žalovaný v rade 2/ ako splnomocnený zástupca záložného veriteľa OTP Banky, a.s., t.j. žalovaného v rade 1/, a to na základe rámcovej zmluvy o vykonávaní dražieb uzavretej dňa 27.10.2017. Žalobca má za to, že začatie uplatňovania záložného práva prostredníctvom inštitútu dobrovoľnej dražby, a to až po podaní žaloby o zaplatenie na súd a nedodržanie lehoty na rozhodnutie o podanej žalobe, je v zjavnom rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, nakoľko v jednej veci nemôžu prebiehať podľa jeho názoru súčasne dva konania. Prvé kolo dobrovoľnej dražby sa uskutočnilo dňa 24.10.2018 o 13:30 v salóniku na prízemí hotela Z. v N.. V deň konania dražby, už bolo vydané rozhodnutie Okresného súdu N. sp.zn. XXCsp/XX/ XXXX, v ktorom bol žalobca zaviazaný zaplatiť pohľadávku žalovanému v rade 1/ vo výške 17.579,47 Eur. Predmetná dražba bola neúspešná. Druhé kolo dražby sa konalo dňa 01.02.2019 o 10:00 hod, v rovnakých priestoroch ako v prípade prvého kola dražby. Táto dražba však už bola úspešná. Zároveň žalobca poukázal na § 19 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka. Ďalej vo svojej žalobe konštatuje, že záložný veriteľ môže využiť možnosť predaja zálohu na dražbe, avšak tento spôsob by mal predstavovať prostriedok ultima ratio. Práve z tohto dôvodu veriteľ správne podal žalobu na okresnom súde, avšak v rozpore poveril dražobnú spoločnosť vykonaním dobrovoľnej dražby. Žalobca ďalej konštatuje, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Dobrovoľná dražba sa odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku. Vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, nie je dôvodom pre ktorý sa dobrovoľná dražba vykonáva, ale iba jedným z jej predpokladov. V tomto prípade absolútne nesúhlasí s predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, nakoľko nie sú naplnené všetky predpoklady k tomu, aby bol uskutočnený predaj zálohu formou dobrovoľnej dražby.
2.Z rozsudku Okresného súdu N. č.k. XXCsp/XX/XXXX-XX má súd za preukázané, že žalobca in hoc casu a jeho manželka (žalovaní v č.k. XXCsp/XX/XXXX) boli zaviazaní k povinnosti zaplatenia spoločne a nerozdielne žalobcovi ( žalovaný v rade 1/ in hoc casu) istiny vo výške 17.579,47 Eur, úroku z úveru vyčísleného do 30.04.2015 vo výške 372,03 Eur, úroku z omeškania vo výške 1.980,96 Eur do 05.04.2018, spolu s 3,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 17.579,47 Eur od 06.04.2018 do zaplatenia, všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti zaplatenia vyčíslených úrokov z úveru vo výške 1.447,14 Eur a 2,79 % ročného úroku z úveru zo sumy 17.579,47 Eur od 06.04.2018 do zaplatenia súd zamietol. Žalobcovi sa priznala od žalovaných náhrada trov konania v pomere 86,40 %.
3.Žalovaný v rade 1/ vo svojom vyjadrení, resp. replike zo dňa 08.03.2019, doručenej tunajšiemu súdu dňa 30.05.2019 uviedol nasledovné: Medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade bola dňa 04.07.2013 uzavretá Zmluvu o OTP refinanc úvere číslo XXX/XXXX/XXSU. Žalovaný v rade 1/ v zmysle čl. 1, bod 1 zmluvy o úvere poskytol v prospech žalobcu účelový spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou v sume 20.960,-Eur a žalobca sa zaviazal za poskytnutý úver žalovanému v 1/ rade vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky podľa zmluvy o úvere za podmienok uvedených v zmluve o úvere. Podľa čl. 1 bod 2 zmluvy o úvere bol úver poskytovaný za pohyblivú úrokovú sadzbu, ktorá pozostáva zo základnej sadzby pre OTP REFINANC úvery s fixáciou na 3 roky a hrubej marže 0,40 % p.a. pričom základná úroková sadzba je ku dňu podpísania zmluvy stanovená vo výške 4.59 % p.a., t.j. výsledná úroková sadzba spotrebného úveru ku dňu podpísania zmluvy predstavuje 4,69 %. Podľa čl. VII. bod 1 v spojení s čl. VII. bod 2 písm. e) zmluvy o úvere v prípade porušenia povinnosti žalobcu uhradiť svoje splatné záväzky v termíne ich splatnosti, ako aj porušovanie ďalších podmienok uvedených v zmluve o úvere, súvisiacich zmluvách bol žalovaný v 1/ rade oprávnený vyhlásiť úver za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti, ako aj odstúpiť od zmluvy o úvere. Žalovaný v l. rade si v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde N. pod číslom konania: XXCsp/XX/XXXX uplatnil dlžnú sumu a navrhol, aby súd rozhodol nasledovne: Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 17.579,47 Eur, sumu úrokov vyčíslených za obdobie do 05.04.2018 vo výške 1.819,17 Eur, sumu úrokov z omeškania za obdobie do 05.04.2018 vo výške 1.980,96 Eur, úroky vo výške 2,79 % p.a. zo sumy 17.579,47 Eur do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 3 % p.a. zo sumy 17.579,47 Eur od 06.04.2018 do zaplatenia, ako aj nahradiť žalobcovi trovy konania, to všetko do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu. Žalobca, ako uvádza žalovaný v rade 1/, žiada, aby súd určil, všetky
úkony, ktoré boli urobené po podaní žaloby o zaplatenie na súd, t.j. od 18.04.2018 za neplatné. K dražbe, ktorá bola uskutočnená uvádza žalovaný v rade 1/ nasledovné: Dražbou bol dňa 04.05.2018 poverený žalovaný v rade 2/. Prvé kolo dražby sa konalo dňa 24.10.2018 za vyvolávaciu cenu 22.300,-Eur, dražba bola neúspešná. Druhé kolo dražby sa konalo dňa 01.02.2019 a nehnuteľnosť bola vydražená za sumu 16.725,-Eur. Výťažok z dražby bol použitý na uhradenie trov dražby vo výške 2.490,73 Eur, na čiastočné splatenie pohľadávky žalovaného v 1./ rade vo výške 10.835,16 Eur a na uspokojenie pohľadávky prednostného veriteľa vo výške 3.399,11 Eur. Podľa § 37 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní, počítaní, ak je jeho význam nepochybný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočností, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Žalobca sa všeobecne neplatnosti úkonov začal domáhať až po zosplatnení úveru a po vykonaní dražby. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úverovej zmluvy došlo z dôvodu, že žalobca si neplnil svoje povinnosti včas a riadne, neuhrádzal úver v zmysle úverovej zmluvy. Na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bol upozornený žalovaným v rade 1/. Do doby uskutočnenia dražby sa žalobca nedomáhal neplatnosti úverovej zmluvy, od zmluvy neodstúpil tak, ako mu to umožňujú úverové podmienky. Nepreukázal, že právny úkon neurobil slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, ani že jeho predmetom je nemožné plnenie alebo je úkon neplatný pre chyby v písaní a počítaní. Žalobca sa domáhal určiť, že všetky úkony, ktoré boli urobené po podaní žaloby o zaplatenie na súd, t.j. od 18.04.2018 sú neplatné. Žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval o aké úkony sa má jednať. V danom prípade je ním navrhnutý petit súdneho rozhodnutia neurčitý a nevykonateľný. Uvedené navrhované petity žaloby sú neurčité bez uvedenia akéhokoľvek konkrétneho úkonu, ktorý žalobca žiada vyhlásiť za neplatný a z akého dôvodu, a teda žalobca ani neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal žiadnym spôsobom svoje tvrdenia. Ďalej uvádza, že výkon záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe je plne v súlade so zákonom i s uzavretou úverovou zmluvou. S ohľadom na výšku úveru, ktorý bol žalobcovi poskytnutý predmetné zabezpečenie pohľadávky nie je neprimerané. Žalovaný v 1/ rade si dovoľuje vyjadriť sa k argumentácii žalobcu týkajúcej sa spôsobu výkonu záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe. Výkon záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe je plne v súlade so zákonom ako aj zmluvou. S ohľadom na výšku úveru poskytnutého žalobcovi na základe zmluvy, predmetné zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 1/ rade zo zmluvy rozhodne nie je neprimerané. Práve naopak, ide o štandardný postup, ktorý vyplýva každej banke z predpisov upravujúcich povinnosti pri výkone činnosti bánk. Pri obdobných prípadoch, ako aj práve predmetný úverový vzťah medzi žalobcom a žalovaným v l/ rade, je teda zabezpečenie návratnosti pohľadávky zriadením záložného práva k nehnuteľnosti nielen právom ale dokonca povinnosťou žalovaného v l/ rade. Žalovaný v l/ rade si riadne plnil všetky svoje právne povinnosti voči žalobcovi vyplývajúce mu zo zmluvy. Žalobca dostal od žalovaného v l/ rade ním požadované finančné prostriedky a žalovaný mal len jeho slovo, že ich aj s príslušenstvom v dohodnutej dobe vráti. Je potrebné zdôrazniť, že dobrovoľná dražba prebieha prísne formalizovaným postupom na základe osobitnej normatívnej právnej úpravy, ktorej základom je Zákon o dobrovoľných dražbách, pričom záložca sa vždy na začiatku dobrovoľne zaviaže, že v prípade, že nebude zabezpečená pohľadávka uhradená riadne a včas, strpí speňaženie zálohu v rámci výkonu záložného práva. Rozhodujúcim dôvodom, prečo dôjde k uplatneniu záložného práva je porušenie povinnosti druhého účastníka právneho vzťahu závažným spôsobom. Veriteľ je ten, ktorý sa domáha svojho práva, ktoré bolo porušené. Podľa názoru žalovaného v 1/ rade zo žiadnych ústavnoprávnych a medzinárodných noriem nie je možné odvodiť existenciu inštitucionálnej garancie, ktorá by vytvárala právo, garanciu na zotrvanie v určitom obydlí. Žalovaný poukazuje aj na interpretáciu článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kde Európsky súd pre ľudské práva dospel k záveru, že efektívna ochrana súkromného života nemôže ísť tak ďaleko, aby zaisťovala každej rodine vlastný domov (prípad Velosa Barreto proti Portugalskej republike). Skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie záložcu nemôže samo o sebe predstavovať prekážku platného zriadenia záložného práva, a teda ani jeho následného výkonu, nakoľko by to bolo rozporné so samotným zmyslom a s účelom tohto inštitútu. Opätovne treba zdôrazniť, že pri vzniku záložného práva strany sporu dobrovoľne, na základe princípu zmluvnej voľnosti uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva. Pohľadávka žalovaného v rade 1/ je v tomto prípade nesporná pokiaľ ide o právny dôvod a výšku
istiny s príslušenstvom - žalobca iba vo všeobecnosti rozpoľoval dôvodnosť, existenciu nároku žalovaného v rade 1/. V súvislosti s prípadnou existenciou neprijateľných zmluvných podmienok žalovaný v rade 1/ poukazuje na to, že by to mohlo mať za následok neplatnosť niektorých zmluvných dojednaní, nie však zmluvy ako celku. Žalovaný v rade 1/ v tejto súvislosti upozorňuje na rozhodnutie súdneho dvora EÚ C34/13, kde bol pripustený výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou aj vtedy, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Následné nesplácanie úveru žalobcom podľa ním uzatvorenej Zmluvy s následkom uspokojovania pohľadávky žalovaného v rade 1/ výkonom záložného práva, je porušením práva zo strany žalobcu a nie zo strany žalovaného v rade 1/, nech už k tejto situácii došlo z akýchkoľvek dôvodov. Taktiež žalovaný v rade 1/ poukazuje na to, že pohľadávka žalovaného v 1/ rade voči žalobcovi zo zmluvy predstavovala len pokiaľ ide o jej istinu sumu cez 17.000,- Eur, ktorá výrazne prevyšuje sumu 2.000,-Eur v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. S ohľadom na vyššie uvedené žalovaný v 1/ rade má za to, že výkon záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe je v súlade so zákonom i zmluvou. Navrhol predmetnú žalobu zamietnuť v plnom rozsahu a žiadal o priznanie trov v rozsahu 100 %.
4.Z vyjadrenia žalovaného v rade 2/ zo dňa 08.04.2019 žalobca uvádza: V kontexte s obsahom žaloby a vzhľadom na existenciu objektívnych skutočností žalovaný v rade 2/ nie je ani nebol zmluvnou stranou úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, na základe ktorej vznikla pohľadávka žalovanému v 1/ rade voči žalobcovi, čo nie je medzi stranami sporné. Žalovaný v 2/ rade nie je ani nebol zmluvnou stranou záložnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1./ rade, na základe ktorej vzniklo záložné právo - čo nie je medzi stranami sporné. Žalovaný v 2./ rade nie je ani účastníkom konania vedenom na Okresnom súde N. pod sp.zn.XXCsp/XX/XXXX, vedenie ktorého žalobca rozporuje kvôli súčasnému priebehu výkonu záložného práva dražbou - čo nie je medzi stranami sporné. Žalobca a žalovaný v 2/ rade nie sú vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ. Ďalej uvádza, podľa uznesenia ÚS SR z 15.12.2016 sp.zn.: II ÚS 922/2016: Otázka posudzovania (ne)platnosti alebo (ne)existencie právneho úkonu je kategóriou objektívnou a súvisí s tým, ako relevantná právna úprava normatívne reguluje určitú časť ľudského konania, a preto jej autoritatívne právne posúdenie nezávisí od subjektívnych predstáv účastníkov tohto právneho úkonu, ktoré súvisia s jeho právnym hodnotením, t.j. vnútorné presvedčenie účastníka právneho úkonu nijakým spôsobom neovplyvňuje otázku platnosti alebo existencie tohto právneho úkonu. Žalovaný v 1./ rade ako veriteľ a oprávnený zo záložného práva uzavrel so žalobcom a spoludlžníkom E. I. zmluvu o OTP refinanc úvere č. XXX/XXXX/ XX SU, na základe ktorej poskytol žalobcovi a spoludlžníkovi finančné plnenie - úver, pričom prípadné neuhradenie úveru zabezpečil záložným právom k nehnuteľnosti - bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXX, vchod XX, na Ulici X.mája XXX/XX vo S., postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X (právny vzťah domu k parcele XXXX/X nie je evidovaný na liste vlastníctva), pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X o výmere 165 m2, druh pozemku
- zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X o výmere 202 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie (právny vzťah domu k parcele XXXX/X je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX), pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X o výmere 46 m2, druh pozemku
- zastavaná plocha a nádvorie (právny vzťah domu k parcele XXXX/X je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX) spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti 8002/91994, tak ako je zapísaný v evidencií Okresného úradu N., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, okres N., obec S., katastrálne územie S., v podiele 1/1, a to zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1 k ÚZ č. XXX/XXXX/XXSU, uzavretou dňa 04.07.2013 so žalobcom a spoludlžníkom. Po tom ako došlo k porušeniu podmienok úverovej zmluvy žalovaný v 1/ rade vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Podľa ust. § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník: Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Podľa ust. § 151b ods. 1 OZ: Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. Podľa ust. § 151j OZ: Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ „Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Podľa ust. § 7 ods. 2 ZoDD: „Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona.“ Dražbu, ktorou bola nehnuteľnosť speňažená (dve kolá dražby) žalovaný v 2/ rade uskutočnil v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, pričom počas jej priebehu nenastal dôvod na upustenie od dražby podľa ust. § 19 ZoDD, tak ako tvrdí žalobca. Žalovaný v 2/ rade trvá na tom, že žalobca neuviedol žiaden dôkaz, ktorý by bol dôvodom na upustenie od dražby, či určenia jej nezákonnosti. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby súd v právnej veci vyššie uvedených strán sporu žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalovaného k úhrade náhrady trov konania.
5.Vo svojom vyjadrení (replike) žalobca k vyjadreniu žalovaných v rade 1/ a v rade 2/ poprel skutkové tvrdenia protistrán, pričom uviedol, že nepovažuje za spornú skutočnosť, že so žalovaným v rade 1/ bola uzavretá zmluva a taktiež nepovažuje za sporné, že mu bol poskytnutý úver vo výške 20.960,30 Eur. Čo sa týka úrokov, úrokovej sadzby, k tomuto sa žalobca nevie vyjadriť, nakoľko mu pri uzatváraní zmluvy nebolo vysvetlené nič, čo by sa týkalo výšky úrokov a spôsobu úročenia. Zo zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ vyplýva, že v prípade neuspokojenia pohľadávky, žalovaný môže svoje právo vymáhať prostredníctvom predaja založenej nehnuteľnosti, príp. súdnym vymáhaním. Žalovaný využil obidva tieto inštitúty, čo je v zjavnom rozpore s ustanoveniami zmluvy. Žalobca má naďalej za to, že začatie uplatňovania záložného práva prostredníctvom inštitútu dobrovoľnej dražby, a to až po podaní žaloby o zaplatenie na súd a nedodržanie lehoty na rozhodnutie o podanej žalobe, je v zjavnom rozpore nielen so zmluvou, ale aj so zákonom a s dobrými mravmi, nakoľko v jednej veci podľa jeho názoru nemôžu prebiehať súčasne dva konania tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Žalobca popiera skutkové tvrdenie žalovaného, že neuviedol, nešpecifikoval aké predpoklady musia byť splnené, aby bol uskutočnený predaj zálohu formou dobrovoľnej dražby. Je to uvedené priamo v žalobe, podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Dobrovoľná dražba sa teda odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku. Vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, nie je dôvodom, pre ktorý sa dobrovoľná dražba vykonáva, ale iba jedným z jej predpokladov. Žalobca popiera skutkové tvrdenie, že žalovaný mal k dispozícii právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, nakoľko sám žalovaný podal voči predmetnému rozhodnutiu odvolanie, nemohlo byť ani právoplatné, ani vykonateľné. Podľa žalobcu nie je pravdou, že na jednu vec, kde je predmetom konania, či už rovnaká nehnuteľnosť, alebo rovnaký úver, ktorý bol touto nehnuteľnosťou zaťažený, môžu prebiehať súčasne dve konania. Zároveň uviedol, že žiada, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
6.Žalovaný v rade 1/ vo svojej duplike zo dňa 15.08.2019, doručenej tunajšiemu súdu dňa 19.08.2019 uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojom poslednom písomnom stanovisku a k veci nemá žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by chcel doplniť.
7.Žalovaný v rade 2/ vo svojej duplike konštatoval, že nevidí logickú súvislosť medzi závermi žalobcu a platnou legislatívnou úpravou ohľadom dobrovoľných dražieb a vymáhania pohľadávky prostredníctvom súdneho konania. Žalobca opomenul podľa jeho názoru, že súčasťou platnej legislatívy je aj výkon záložného práva záložným veriteľom podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, nie len samotným vlastníkom predmetu dražby § 7 ods. 1 ZoDD: „Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ“), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.“ Žalovaný v 2/ rade má za to, že argumenty žalobcu bez legislatívnej podpory neobstoja a rozsudok, ako ho žiada žalobca, nie je možné voči žalovaným nariadiť ani vykonať z dôvodov, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 29.05.2019. Zároveň poukazuje na to, že žalobca nerozporoval existenciu dlhu voči žalovanému v 1/ rade, ani to, že ho doposiaľ neuhradil, dokonca nemal budúci zámer ho dobrovoľne uhradiť. Na základe vide infra a v súvislosti s ich predchádzajúcim vyjadrením zo dňa 29.05.2019 navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu k úhrade trov konania v jeho prospech.
8.Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 03.02.2020, na ktoré sa dostavil splnomocnený zástupca žalovaného v rade 1/, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas, taktiež
sa dostavil právny zástupca žalovaného v rade 2/, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie tiež vykázané riadne a včas, keď predvolanie na pojednávanie si obidvaja žalobcovia prevzali dňa 21.11.2019. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas v súlade s § 111 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „CSP“), svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal pojednávanie odročiť. Za týchto procesných podmienok potom súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 CSP, vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.
9.Na pojednávaní žalovaný v rade 1/ prostredníctvom svojho zástupcu konštatoval, že sa vyjadril k žalobe žalobcu, a to podaním zo dňa 08.03.2019 v ktorom žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov. Čo sa týka žaloby, považuje ju za nedôvodnú. Medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade bola uzatvorená zmluva o OTP refinanc úvere dňa 04.07.2013 pod číslom XXX/ XXXX/XX SU. Úver, ktorý bol poskytnutý v prospech žalovaného v 1/ rade bol účelovým spotrebným úverom, zabezpečeným nehnuteľnosťou v sume 20.960,-Eur a žalobca sa zaviazal, že poskytnutý úver žalovanému v 1/ rade vráti, zaplatí úrok, príslušenstvo, poplatky podľa zmluvy o úvere. V zmysle článku 4, bodu 1 boli určené splátky aké mal žalobca žalovanému v 1/ rade splácať. Splatnosť bola určená u každej splátky 1 x mesačne s tým, že prvá až tristopäťdesiata ôsma splátka mala byť vo výške 94,16 Eur a tristopäťdesiata deviata splátka vo výške 88,63 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca si neplnil svoje povinnosti, došlo k výzvam zo strany žalovaného v 1/ rade a následne k výzve na úhradu celej dlžnej pohľadávky žalobcom, na základe toho, že žalobca závažne porušil svoje povinnosti a konal v rozpore s článkom 7 bodom 1 a s článkom 7 bodom 2 písmena e) zmluvy o úvere. Žalovaný v 1/ rade bol teda oprávnený vyhlásiť celý jeho úver za splatný, vrátane úrokov a poplatkov, a to jednorázovo pred termínom splatnosti. Čo sa týka ďalších skutočností žalovaný v 1/ rade poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu č.k. 8Cdo/251/2015 zo dňa 29.03.2016, vo vzťahu k neplatnosti právneho úkonu. Mal za to, že tak záložné právo, ako aj dobrovoľná dražba boli realizované v súlade so zákonom.
10.Právny zástupca žalovaného v 2/ rade zotrval na svojich písomných vyjadreniach. Žalobný návrh žiadal zamietnuť a priznať žalovanému v 2/ rade trovy konania v rozsahu 100 %. Poukázal na neurčitosť, a z toho vyplývajúcu nevykonateľnosť žalobného petitu. Usúdil, že pravdepodobne ide o určovaciu žalobu, ktorá musí spĺňať určité náležitosti podľa ustanovenia § 137 CSP, teda musí byť preukázaný buď naliehavý právny záujem, ktorý nevyplýva z uvedenej žaloby, alebo teda musí vyplývať určenie istej právnej skutočnosti priamo z právneho predpisu. Keby vzal v úvahu extenzívny výklad, išlo by napr. o neplatnosť dražby, ktorá je zakotvená v osobitnom právnom predpise, v zákone o dobrovoľných dražbách. Táto žaloba bola podaná už po uplynutí prekluzívnej lehoty troch mesiacov po dražbe. Poukázal aj na skutočnosť, že nezodpovedá takémuto podaniu ani okruh účastníkov, keďže vydražiteľ nie je na strane žalovaných. V spojitosti s obranou žalobcu, že nedal súhlas k dobrovoľnej dražbe, v tomto smere takýto súhlas ani nie je potrebný, pretože ten je priamo obsiahnutý už v úverovej zmluve, kde v prípade nesplácania sa žalobca zaväzuje uhradiť svoju neuhradenú pohľadávku zo zálohu. Svoj právny názor oprel o rozhodnutie Ústavného súdu, záver a konštatovanie plenárneho rozhodnutia Ústavného súdu SR č.k. PL. ÚS 23/2014, z ktorého vyplýva, že už samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku, určitým spôsobom regulovaným právom, t.j. v súčasnosti ustanovenie § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojitosti s ustanoveniami zákona č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách. Čo sa týka opakovane žalobcom namietanej nezákonnosti súbehu konaní, in concreto konania ktoré prebiehalo na Okresnom súde N. sp.zn. XXCsp/XX/XXXX a konania dobrovoľnej dražby, v tomto smere vyjadril právny zástupca žalovaného v rade 2/ nesúhlasné stanovisko so žalobcom, nakoľko výkon záložného práva nie je totožný ako prebiehajúce súdne konanie.
11.Podľa § 137 písm. a/ až d/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Žalobca sa žalobou domáhal okrem iného určenia neplatnosti výkonu záložného práva ako právneho úkonu. Právny úkon je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a povinností. Z tohto vyplýva, že pre účely § 137 CSP je potrebné predmetnú žalobu vnímať ako žalobu o určenie právnej skutočnosti (137 písm. d/ CSP). V kontexte procesnej prípustnosti žaloby podľa súčasného znenia § 137 CSP súd pri svojom rozhodnutí v danej veci poukazuje na osobitnú časť dôvodovej správy k § 137 CSP, podľa ktorej: „Ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje. Úplne nová koncepcia je zakotvená v písmene c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“. Vychádzajúc tak zo znenia § 137 písm. c/ a písm. d/ CSP s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu súd konštatuje možnosť vyvodenia záveru, že CSP zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77), zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2), OZ (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 6. Pre tieto výnimky (podľa § 137 písm. d/ CSP) je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti (napr. znenie § 77 zákona č. 311/2001 Z.z., podľa ktorého „Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.“, znenie § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., podľa ktorého vety prvej: „V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.“ a znenie ust. § 711 ods. 5 OZ, podľa ktorého: „Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu“).
12.Ako prvú súd v konaní riešil otázku, či je žaloba vo všetkých požadovaných výrokoch správnym prostriedkom ochrany práv žalobcu a či je z procesného hľadiska vo všetkých výrokoch prípustná. Za jednu z podmienok konania možno označiť aj prípustnosť podanej žaloby (žalobného návrhu) v zmysle § 137 CSP, kde je uvedený demonštratívny výpočet druhov žalôb. Význam tohto ustanovenia zákona pritom nie je len popisný, ale predovšetkým normatívny - vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. O akú žalobu v tej - ktorej veci ide, je možné určiť podľa žalobného petitu, ale aj podľa právneho zdôvodnenia uplatneného nároku. Zákon tak stanovuje najprv základné členenie žalôb, prípustných v súdnom (civilnom) sporovom konaní a následne pre niektoré z týchto druhov žalôb určuje aj ďalšie kritérium prípustnosti (pri určení či tu právo je alebo nie je, musí byť daný naliehavý právny záujem, pri určení právnej skutočnosti musí byť taká možnosť daná iným právnym predpisom). Žalobca sa vo veci samej domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby a určenia neplatnosti výkonu záložného práva. Výrok o určení neplatnosti výkonu záložného práva je určovacím výrokom, keď sa žalobca domáha určenia právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP). Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle Občianskeho zákonníka. Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady, že súd má určiť aktuálny právny stav. Určenie existencie právnej skutočnosti, napríklad, že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej podstate tejto zásade. Z tohto dôvodu CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti výlučne za predpokladu, že táto možnosť vyplýva z právneho predpisu (napr. zo Zákonníka práce, zákona o dobrovoľných dražbách a pod.). Určenie existencie právnej skutočnosti vo svojej podstate odporuje zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav, pretože pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti. Zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti výkonu záložného práva.
13.Určovacie žaloby majú v zásade len preventívnu funkciu a smerujú k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Vecná legitimácia (aktívna či pasívna) je stav vyplývajúci z hmotného práva. To znamená, že strana sporu je nositeľom práva, resp. povinností, o ktoré v súdnom konaní ide a je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby na určenie. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Treba zdôrazniť, že vecná legitimácia (ako aj naliehavý právny záujem na strane žalobcu) musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že kto je stranou sporu, vymedzuje procesné právo. Kto je vecne legitimovaným, vymedzuje výlučne právo hmotné. Vecná legitimácia (aktívna či pasívna) je teda stav vyplývajúci z hmotného práva. To znamená, že strana sporu je nositeľom práva, resp. povinností, o ktoré v súdnom konaní ide. Pre posúdenie otázky vecnej legitimácie je rozhodujúce to, ako je vymedzený predmet konania v žalobe. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom (výlučným nositeľom) hmotnoprávneho oprávnenia, alebo o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom (výlučným nositeľom) hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom (výlučným nositeľom) hmotnoprávneho oprávnenia alebo hmotnoprávnej povinnosti, o ktoré v konaní ide. To, či žalobca a žalovaný sú nositeľmi hmotnoprávneho oprávnenia a hmotnoprávnej povinnosti, sa ukáže až v samotnom konaní. Ak nebola strana aktívne alebo pasívne legitimovaná, žaloba sa zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca domnieva, že subjekt, proti ktorému návrh smeruje, je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním objektívne je alebo nie je.
14.V časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výkonu záložného práva nie je žaloba z procesného hľadiska prípustná a súd ju v tejto časti zamietol. Súd pre úplnosť dodáva, že v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výkonu záložného práva, súd považoval žalobu za nedôvodnú aj pre nedostatok aktívnej legitimácie. V konaní bolo preukázané, že žalobca ako dlžník a jeho manželka E. I.Á., nar. XX.XX.XXXX ako spoludlžník, uzatvorili dňa 04.07.2013 Zmluvu o OTP refinanc úvere so žalovaným v rade 1/, čo spôsobuje nedôvodnosť žaloby pre nedostatok aktívnej legitimácie, hoc est nedostatočného okruhu strán na strane žalobcov.
15.Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon č. 527/2002 Z.z.“), dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.
16.Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti.
17.Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ“), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.
18.Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
19.Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného
predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.
20.Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z., účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
21.Podľa § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.
22.Podľa § 78 ods. 1 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
23.Podľa § 78 ods. 2 CSP, súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.
24.V časti žaloby, kde žalobca namieta neplatnosť dražby súd skúmal či na strane žalovaných je okruh strán sporu, ktorý určuje zákon o dobrovoľných dražbách v prípade, ak ide o určenie neplatnosti dražby. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že bol začatý výkon záložného práva s tým, že sa vykonalo dražobné konanie dňa 24.10.2018, kedy bola dražba neúspešná a druhé kolo dražby sa konalo dňa 01.02.2019, pričom táto dražba bola úspešná. Súd poukazuje na skutočnosť, že konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sa musia zúčastňovať všetky osoby, ktoré zákon o dobrovoľných dražbách za účastníkov konania označuje teda navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá porušením zákona o dobrovoľných dražbách. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby musia mať všetky zúčastnené osoby možnosť uplatnenia ochrany ich práv a právom chráneným záujmov. Tá z nich, ktorá podáva žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, sa musí neplatnosti domáhať voči všetkým ostatným vymenovaným osobám, takže pokiaľ niektorá z uvedených osôb nevystupuje na strane žalobcov, musí vystupovať na strane žalovanej. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcov, tu mal súd za opätovne preukázaný nedostatok aktívnej legitimácie, a síce absencie uvedenia manželky žalobcu, z dôvodu vide infra ako bývalého bezpodielového spoluvlastníka predmetu dražby. In hoc casu na strane žalovaných sú ako strany sporu označení navrhovateľ dražby - žalovaný 1/, dražobník
- žalovaný 2/, pričom absentuje vydražiteľ na strane pasívne legitimovaných, v dôsledku čoho teda nie sú splnené ani zákonné predpoklady pre vyhovenie žalobe o určenie neplatnosti dražby, pretože stranami sporu nie sú všetky subjekty práva, ktoré sú nositeľom hmotného práva podľa osobitného právneho predpisu. Žalobca neuplatnil právo na určenie neplatnosti dražby voči všetkým subjektom taxatívne uvedeným v zmysle ustanovenia § 21 ods. 4 Zákona o dražbách, neboli tak splnené podmienky nedostatočného okruhu strán konania ani ohľadom pasívnej legitimácie. Súd kladie akcent, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby ide o nútené spoločenstvo v zmysle dikcie § 78 ods. 1 CSP, ktoré vyplýva z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb a tiež z toho, že účinok rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka. V prípade žaloby o neplatnosť dražby je rozhodujúce, aby nútené spoločenstvo podľa § 21 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách existovalo v čase vyhlásenia rozsudku o neplatnosti dražby. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov uvedených v § 21 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách.
25.Vzhľadom na uvedené preto súd žalobu žalobcu aj v časti určenia neplatnosti dražby konanej dňa 01.02.2019 z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie, a teda nedostatočného okruhu strán, zamietol.
26.Z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie, hoc est nedostatočného okruhu strán sporu sa súd už meritom veci nezaoberal vzhľadom k tomu že ide o neodstrániteľnú vadu konania.
27.V súvislosti s vyššie uvedeným súd konštatuje, že otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva a nesprávne určenie okruhu strán v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle § 160 CSP. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, lebo súd je povinný poskytnúť strane iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva stranou; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 160 CSP
a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti strán (viď. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 197/2010 zo dňa 31.07.2012).
28.Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
29.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30.Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
31.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32.Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33.O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení s poukazom na to, že žalovaný v rade 1/ a v rade 2/ boli v konaní plne úspešní, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
34.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo 222/2016).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať: a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.