Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/29/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobkyne: D. H. A.. XX.X.XXXX, W. E. XXX, právne zastúpená: JUDr. Wieslawom Firlom, advokátom so sídlom Májová 1319, Čadca, proti žalovanému: P. X., A.. X.X.XXXX, W. O. XXX/X, Ž., právne zastúpený Burian & partners s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, Žilina, IČO: 47 254 483, o zaplatenie 2.944,52 €, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 377,48 € a to do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 77,08 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.3.2019 domáhala súdneho výroku, v ktorom by súd v žalobe označeného žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť jej sumu 2.944,52 € a trovy konania. 2. Žalobkyňa svoju žalobu skutkovo odôvodňovala tým, že dňa 21.5.2016 ju žalovaný v podniku Enjoy na Mariánskom námestí v čase asi o 02.00 hod. napadol, pričom jej spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní 4 týždne. Úmyselné konanie žalovaného bolo dokazované v trestnom konaní, spis. zn. na Okresnom súde Žilina, pričom na verejnom pojednávaní konanom dňa 19.3.2019 súd vyhlásil rozsudok, ktorý v čase podania tejto žaloby ešte nie je právoplatný a v zmysle ktorého uznal žalovaného vinným, že inému úmyselne ublížil na zdraví, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa . Následkom zranení spôsobených jej žalovaným, žalobkyňa bola nútená navštíviť Univerzitnú nemocnicu v Martine, kde absolvovala vyšetrenia na chirurgicko- stomatologickej ambulancii a to v dňoch 23.5.2016, 27.5.2016, 10.6.2016 a 24.6.2016. Podľa znaleckého posudku č. 135/2016 MUDr. Jozefa Trgiňu zo dňa 29.7.2016 predstavuje náhrada za bolestné žalobkyne sumu 1.716,- €. V súvislosti s liečením vznikli žalobkyni náklady vo výške: a) 101,06 €, pričom táto suma predstavuje cestovnú náhradu za cestu osobným motorovým vozidlom Audi A6, B. O. XXX Y. vo vlastníctve matky žalobkyne, ktorá žalobkyňu na ošetrenia N. E. do Martina viezla, pričom vzdialenosť z E. do mesta Martin predstavuje 49,6 km, späť 99,2 km pri priemernej cene nafty v roku 2016 vo výške 1,07 € za jeden liter pri spotrebe 6,7 km/ha, čo predstavuje vyššie uvedenú sumu, b) 10,36 € za lieky Augmentine, Nalgesin a zubnú vodu, c) 6,60 €, t.j. 2x 3,30 za lekárske ošetrenie dňa 21.5.2016 a dňa 22.5.2016. Žalobkyňa si taktiež uplatnila voči žalovanému náhradu za stratu zárobku za obdobie trvania PN v dôsledku spôsobenej škody na zdraví v sume 733,02 € za obdobie máj až júl 2016, pričom za mesiac máj 2016 bol príjem žalobkyne znížený o sumu 128,87 €, za mesiac jún 2016 o 527,- € a za mesiac júl 2016 o 77.15 €. Žalobkyňa si uplatňuje i náhradu trov právneho zastúpenia právnym

zástupcom Mgr. Dr. Antonom Kušnírom v trestnom konaní spisová zn. , čo predstavuje sumu 377,48 €. 3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 10.6.2019, v ktorom ku skutkovým tvrdeniam žalobkyne uviedol, že dňa 21.5.2016 fyzicky napadol žalobkyňu, za čo bol na základe trestného konania vedeného Okresným súdom Žilina spis. zn. právoplatne odsúdený za prečin ublíženia na zdraví podľa a za prečin výtržníctva podľa , Trestného zák. Čo sa týka uplatňovaných nárokov žalobkyne, žalovaný má za to, že nárok na bolestné vo výške 1.716,- €, nárok na náhradu liečebných nákladov vo výške 118,0 €, nárok na náhradu straty na zárobku za obdobie trvanie PN vo výške 733,02 € sú premlčane, keďže došlo k uplynutiu 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Pokiaľ ide o nárok na bolestné vo výške 1.716,- €, tento žalovaný považuje za premlčaný z dôvodu, že ujma na zdraví bola žalobkyni spôsobená dňa 21.5.2016. Podľa znaleckého posudku MUDr. Jozefa Trgiňu č. 135/2016 zo dňa 29.7.2016 a č. 41/2017 zo dňa 1.4.2017 zranenia, ktoré utrpela žalobkyňa bolo možné kvalifikovať ako ľahké poranenia a ich liečba si vyžadovala PN v období 4 týždne. Žalobkyňa o škode vedela ihneď ako bola spôsobená, vzhľadom na jednoznačnosť zranení bolo takmer ihneď možné zistiť aj výšku bolestného. Žalobkyňa taktiež ihneď vedela kto škodu spôsobil, ako vyplýva z uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 5.6.2017, potom ak došlo k spáchaniu skutku voči žalobkyni, žalobkyňa privolala mestskú políciu Žilina a označila osobu ktorá ju napadla, pričom išlo o žalovaného. Rovnako za premlčaný považuje žalovaný nárok na náhradu za stratu na zárobku v čase trvania PN, práceneschopnosť žalobkyne v dôsledku spôsobenej ujmy na zdraví trvala odo dňa 23.5.2016 do 31.5.2016. Na základe toho opäť žalobkyňa ihneď po ukončení PN mohla určiť výšku škody ktorá jej vznikla. Vyššie uvedené tiež platí ohľadne ďalších nákladov, ktoré žalobkyni vznikli v súvislosti s liečením, keďže žalobkyňa cestu ku lekárovi absolvovala v máji 2016, náklady na lieky rovnako vynaložila počas liečenia zranenia v máji 2016 a poplatok za ošetrenie zaplatila dňa 21.5.2016 a 22.5.2016. Žalobkyňa si pritom neuplatnila nárok na náhradu škody ani v trestnom konaní, na základe čoho nedošlo k zastaveniu uplynutia premlčacej doby. V súvislosti s nárokom ktorým si žalobkyňa uplatňuje aj náhradu za trovy právneho zastúpenia, ktoré si voči nej uplatnil jej práv. zástupca Mgr. Dr. Anton Kušnír za právne zastupovanie v trestnom konaní spis. zn. , ktoré bolo vedené proti žalovanému vo výške 377,48 € uviedol, že žalobkyňa sa pri jej výsluchu ako svedka poškodeného zo dňa 12.1.2018 vyjadrila, že si neuplatňuje právo na náhradu škody v trestnom konaní a súčasne nenavrhuje, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil páchateľovi povinnosť nahradiť mu spôsobenú škodu. Tiež sa vyjadrila, že jej žiadna škoda nevznikla a všetko bolo len psychického charakteru. Keďže si žalobkyňa v trestnom konaní neuplatnila právo na náhradu škody do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, podľa Trestného zák. a dokonca sa vyslovene tohto práva pri výsluchu vzdala, Okresný súd Žilina nepriznal žalobkyni nárok na náhradu škody. Okresný súd tiež podotkol, že žalobkyňa sa vzdala práva na záverečné preštudovanie spisu a nárok na náhradu škody si neuplatnila ani po preštudovaní spisu splnomocneným zástupcom žalobkyne. Keďže Okresný súd Žilina nepriznal nárok na náhradu škody žalobkyni ani sčasti, nevznikol jej nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie jej nároku v trestnom konaní. Z uvedených dôvodov žalovaný považuje tento nárok v plnom rozsahu za neopodstatnený. 4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 23.7.2019, v ktorom poukazovala na ust. , Obč. zákonníka, pričom uviedla, že pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a nielen z jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode. Ak nárok na náhradu škody tvorí neoddeliteľný celok, premlčacia doba začína plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie o celej škode. Ďalšou podmienkou bola vedomosť poškodeného o tom (kto, konkrétny subjekt) za škodu zodpovedá. Obe podmienky sú súčasne podmienkami, aby si poškodený mohol uplatniť právo na náhradu škody na súde, až od tohto momentu môže začať plynúť 2-ročná tzv. subjektívna premlčacia doba. V zmysle uvedených skutočnosti má za to, že námietka premlčania žalovaného je len spôsob, ako sa zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorú úmyselne spácha. Pokiaľ sa týka trov právneho zastúpenia, v tomto prípade nedošlo k premlčaciu, nakoľko v tomto prípade plynie všeobecná 3-ročná lehota v súlade s ust. Obč. zák. 5. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaný vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 2.9.2019, v ktorom uviedol, že s tvrdeniami žalobkyne v jej vyjadrení sa nestotožňuje a v plnom rozsahu trvá na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k žalobe zo dňa 7.6.2019. Pokiaľ ide o nárok na bolestné, nárok na náhradu liečených nákladov a nárok na náhradu straty na zárobku za obdobie trvania PN, tieto sú premlčané, keďže uplynula 2-ročná subjektívna premlčacia doba. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov

práv. zastúpenia v trestnom konaní, žalobkyni nevznikol nárok na ich náhradu vzhľadom na to, že v trestnom konaní neuplatnila právo na náhradu škody a dokonca sa tohto práva vyslovene vzdala. 6. Na pojednávaní dňa 3.2.2020 sporové strany prostredníctvom svojich práv. zástupcov zotrvali na svojich písomných vyjadreniach. 7. Práv. zástupkyňa žalobkyne uviedla, že námietku premlčania považuje za nedôvodnú a to najmä z dôvodu, že žalobkyňa nevedela o tom, kto škodu spôsobil. Dozvedela sa o tom až v rámci keď jej bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 5.6.2017, ktoré bolo žalobkyni doručené 9.6.2017. V zásade aj v tejto časti až po vykonaní rekognície, kde 3 osoby označili tú istú osobu ako páchateľa, až v tomto čase sa dalo predpokladať, že páchateľom ktorý spôsobil škodu žalobkyni je žalovaný. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že si žalobkyňa neuplatnila škodu v trestnom konaní, toto považoval za irelevantné, nakoľko podľa je civilný súd viazaný odsudzujúcim rozsudkom výlučne v tom smere, že je ním preukázané spáchanie trestného činu a osoba páchateľa civilný súd nie je viazaný výškou škody. 8. Práv. zástupca žalovaného uviedol, že pri práve na náhradu škody plynie subjektívna 2-ročná premlčacia doba a jej začiatok je daný dňom, keď sa poškodený dozvie o škode a tom, kto za ňu zodpovedá. V danom prípade je právo žalobkyne na náhradu škody premlčané, nakoľko o výške škody sa dozvedela už v roku 2016, tak ako to vyplýva z dôkazov ktoré žalobkyňa predložila v súvislosti s uvedením dňa, kedy sa dozvedela o tom kto za ňu zodpovedá, poukázal na trestný spis a to konkrétne na záznam o nazretí do vyšetrovacieho spisu zo dňa 8.12.2016, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobkyni boli poskytnuté dokumenty, boli vyhotovené konkrétne kópie, v rámci ktorých sa dozvedela a mohla jednoznačne identifikovať žalovaného. Uvedené dokumenty zahŕňali aj uznesenie o začatí trestného stíhania voči žalovanému, zápisnicu o výsluchu obvineného, teda žalovaného. Okrem argumentácie spojenej s premlčaním poukázal ďalej vo vzťahu k cestovným náhradám uplatňovaných žalobkyňou na to, že z predložených dôkazov v žiadnom prípade nevyplýva, žeby žalobkyňa využila predmetný dopravný prostriedok za účelom návštev nemocnice v Martine. Vo vzťahu k nároku týkajúceho sa náhrady trov práv. zastúpenia v trestnom konaní poukázal na argumentáciu uvedenú v písomných vyjadreniach, pričom má za to, že nárok na náhradu týchto trov práv. zastúpenia nevznikol, nakoľko tento by jej vznikol v prípade riadneho uplatnenia nároku na náhrady škody v rámci trestného konania. Hypoteticky, ak by súd mal za to, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu škody z titulu trov práv. zastúpenia poukázal na nesprávnu výšku trov práv. zastúpenia uplatnených žalobkyňou, nakoľko v tomto prípade sa analogicky použije ust. , v zmysle ktorého zástupca z radov advokátov ktorí bol ustanovený poškodenému podľa má voči štátu nárok na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom. Vzhľadom na uvedené by žalobkyni prislúchala za jeden úkon práv. služby v rámci predmetného trestného konania odmena vo výške 34,86 €, pričom v zmysle výkazu úkonov zo dňa 27.3.2019 advokát vykonal 6 úkonov práv. služby a teda v tomto prípade by vznikol nárok na tieto trovy v rámci trestného konania vo výške 209,16 €, pričom tento nárok by prislúchal aj p. Štekláčovi ako druhému klientovi advokáta Mgr. Antona Kušníra a vzhľadom na to by bola táto náhrada trov práv. zastúpenia podstatne nižšia. 9. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav. 10. Rozsudkom Okresného súdu Žilina, spis. zn. -306 zo dňa 19.3.2019 bol žalovaný uznaný vinným, že dňa 21.5.2016 v čase asi 02.00 hod. v Žiline na Mariánskom námestí v podniku Enjoy fyzicky napadol D. H. Y. P. Š. tým spôsobom, že po tom ako upozornil D. H., aby nevynášala sklenenú fľašu z podniku von, po čom ju chytil za ruku a sklenenú fľašu jej z ruky vytrhol, následne D. H. chcela ísť naspäť do podniku, avšak P. X. - žalovaný - ju chytil za ruku a bránil jej vo vstupe dnu, kedy sa jej zastal jej priateľ P. Š., načo ho P. X. udrel päsťou do brady, P. Š. potom udrel P. X. päsťou do obočia, po čom k nim pristúpila D. H. a kričala na P. X. nech prestane a P. X. ju jedenkrát udrel päsťou do oblasti pravého kĺbu sánky a pravej ušnice, následkom čoho spadla na zem, čím svojím konaním spôsobil D. H. zranenia

- prasknutie kĺbového výbežku sánky vpravo, pomliaždenie v oblasti záhlavia, odreninu kože v dolnom úseku hrudnej chrbtice, otras ušného labyrintu vpravo, poranenie rovnovážneho orgánu sluchu vpravo charakterizované akútnou jednostrannou vnútroušnou poruchou sluchu podľa Fowlera 25,30% s ušným šelestom, ktoré si vyžiadali PN v trvaní 4 týždne a P. Š.Á. spôsobil zranenia - tržnú ranu 3 cm dlhú na brade a pomliaždenie pravého kolena ľahkého stupňa, ktoré si vyžiadali PN v trvaní 5 dní, teda inému úmyselne ublížil na zdraví, dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadol iného, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, písm. a) Tr. zák., za čo bol odsúdený na úhrnný peňažný trest vo výmere 400,- € a pre prípad úmyselného zmareniu výkonu peňažného trestu súd ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 dní. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.3.2019.

11. Z potvrdeniek vystavených Fakultnou nemocnicou s poliklinikou Žilina, Úrazová chirurgia predložených žalobkyňou (č.l. 25 spisu) súd zistil, že za ošetrenie dňa 21.5.2016 žalobkyňa uhradila sumu 3,30 € a za ošetrenie dňa 22.5.2016 sumu 3,30 €. 12. Z potvrdení Univerzitnej nemocnice Martin - Chirurgická-stomatologická amb. predložených žalobkyňou (č.l. 5 až 7 spisu) súd zistil, že žalovaná absolvovala vyšetrenia na chirurgicko- stomatologickej amb. a to v dňom 23.5.2016, 27.5.2016, 10.6.2016 a 24.6.2016. Z lekárskej správy zo dňa 23.5.2016 vyplýva, že žalobkyni bolo odporučené ATB Augmentin a Corzodil výplachy úst. 13. Z pokladničného dokladu predloženého žalobkyňou (č.l. 22 spisu) súd zistil, že za lieky Augmentin a ústnu vodu Corzodil žalobkyňa uhradila sumu 10,39 € dňa 24.5.2016. 14. Z odborného vyjadrenia č. 135/2016 znalca MUDr. Jozefa Trgiňu zo dňa 29.7.2016 predloženého žalobkyňou, ktoré bolo vypracované pre účely trestného konania, súd zistil, že znalec vykonal obodovanie zranení, ktoré utrpela žalobkyňa za bolesť a to položka 15a - zlomenina sánky bez posunu úlomkov vo výše 50 bodov a pod položkou 60-otras stredoušia vo výške 50 bodov, spolu 100 bodov. Jeden bod podľa v dobe vzniku poranenia mal hodnotu 17,60 €, teda celkovo bolestné predstavovalo sumu 1.716,- €. 15. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne spoločnosti Exact systems Slovakia s.r.o. zo dňa 23.5.2018 predloženého žalobkyňou (č.l. 26 spisu) mal súd za preukázané, že žalobkyňa bola v čase od 23.5.2016 do 6.7.2016 PN a mala vyplatenú základnú mzdu nižšiu o sumu 733,02 €: v máji 2016 v sume 128,87 € (základná mzda 405,- €/22 prac.dní x 7 dní PN počas prac. týždňa), jún 2016 v sume 527,- € (základná mzda 405,- € + pohyblivá zložka 122,- €), júl 2016 v sume 77,15 € (základná mzda 405,- €/21 prac.dní x 4 dni PN počas prac. týždňa), menovanej bola vyplatená počas PN náhrad príjmu. Z potvrdenia ktoré je prílohou tohto potvrdenia vyplýva, že žalobkyňa bola PN od 23.5.2016 do 6.7.2016, poberala náhradu príjmu od 23.5.2016 do 1.6.2016 v sume 85,38 €. 16. Z mandátnej zmluvy na poskytovanie právnej pomoci predloženej žalobkyňou (č.l. 29 až 30 spisu) súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi žalobkyňou ako mandantom a Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom ako mandatárom dňa 16.2.2017 a jej predmetom bolo poskytovanie právneho poradenstva a zastupovania pri právnych úkonov v súvislosti práv a povinnosti mandanta na území SR, najmä v konaní vedenom na OR PZ Žilina pod spis. zn. ČVS: ORP-1517/ZZ-ZA-2016 vo veci prečinu ublíženia na zdraví. 17. Z mandátnej zmluvy na poskytovanie právnej pomoci predloženej žalobkyňou (č.l. 31 až 34 spisu) súd zistil, že táto bola uzatvorená dňa 11.3.2019 medzi žalobkyňou a P. Š. ako mandantmi a Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom ako mandatárom, na základe ktorej sa mandatár zaviazal pre mandantov na poskytovanie právneho poradenstva, zastupovania pri právnych úkonoch v súvislosti práv a povinnosti mandantov na území SR, najmä v trestnej veci vedenej OS Žilina pod spis. značkou , v ktorom mandanti sú v postavení poškodených. 18. Z výkazu úkonov zo dňa 27.3.2019 vystaveného Mgr. Dr. Antonom Kušnírom vyplýva, že bolo vykonané vyúčtovanie za vykonané úkony od 16.2.2017 do 19.3.2019 vo veci ČVS:ORP-1517/ZZ- ZA-2016 v spojení s konaním - spis. zn. : 1U=100,- € + RP 8,84 € (za každého klienta od 16.2.2017 podľa MZ), od 14.3.2019 1U=150,- € (spolu za oboch podľa MZ) + RP 9,80 € za rok 2019. V špecifikácii úkonov je uvedené: 1.prijatie veci vrátane prvej porady H. 16.2.2017-108,84, 2.prijatie veci vrátane prvej porady Š. 16.2.2017 vo výške 108,84 €, 3.výsluch svedka poškodeného H. 16.2.2017 vo výške 108,84 €, 4.výsluch svedka poškodeného Š. 16.2.2017 vo výške 108,84 €, 5.nahliadnutie do spisu 14.3.2019 vo výške 159,80 €, 6.hlavné pojednávanie dňa 19.3.2019 vo výške 159,80 € - spolu 754,96 €. 19. Zo záznamu o nazretí do vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-1517/ZZ-ZA-2016 zo dňa 8.12.2016 (dôkaz na č.l. 161 vyšetrovacieho spisu vykonaný na návrh žalovaného ) súd zistil, že na základe žiadosti poškodenej D. H. bolo dňa 8.12.2016 o 16.10 hod. na OO PZ v Žiline-západ za prítomnosti povereného príslušníka PZ umožnené v zmysle nazrieť do vyšetrovacieho spisu. D. H. bol predložený na nazretie vyšetrovací spis a bol jej poskytnutý dostatočný priestor na preštudovanie spisu, bola vypracovaná kópia textovej časti záznamu o podaní oznámenia - D. H., záznam o podaní oznámenia - P. Š., záznam o podaní oznámenia - P. X., kópia odborného vyjadrenia č. 135/2016, kópia hlásenie úrazu a zdravotná dokumentácia -. X., kópia ÚZ - Mestskej polície, kópia - odovzdanie spisového materiálu, kópia uznesenia podľa a , kópia RT, kópia zápisnice o výsluchu obvineného, kópia zápisníc výsluchov svedkov - poškodených - iba textové časti, sťažnosť voči uzneseniu a doplnenie sťažnosti - kópia. 20. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného - D. H. zo dňa 16.2.2017 (č.l. 72 až 79 pripojeného vyšetrovacieho spisu) súd zistil, že žalobkyňa ako poškodená bola poučená o právach poškodeného v zmysle k čomu uviedla, že súhlasí s trestným stíhaním, uplatňuje si právo na náhradu škody a súčasne navrhla, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil páchateľovi povinnosti nahradiť jej spôsobenú škodu. Ďalej vo svojej výpovedi k osobe páchateľa uviedla, že túto osobu

by opoznala, zranenia jej spôsobil P. X., ktorého meno pozná z vyšetrovacieho spisu. Dovtedy ho nepoznala, ani nikdy nevidela, žiadna iná osoba do fyzického konfliktu nevstúpila, okrem jej priateľa, ktorá by jej mohla spôsobiť tieto zranenia. Medzi priateľom a ňou ku žiadnemu fyzickému kontaktu nedošlo. Po incidente zavolala políciu, kde hliadke polície potom označila tohto účastníka, ktorí si jeho osobné údaje poznačili a poslali ho na ošetrenia. Uplatňovala si náhradu škody ktorú bude vedieť upresniť pod ukončení znaleckého dokazovania s presným vyčíslením sťaženia spoločenského uplatnenia, ďalšiu príp. škodu si uplatní v občianskoprávnom konaní. 21. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného - D. H. zo dňa 12.1.2018 (č.l. 216 až 252 pripojeného vyšetrovacieho spisu) súd zistil, že žalobkyňa bola opätovne poučená o právach poškodeného v zmysle , k svojmu právu na náhradu škody uviedla, že súhlasí s trestným stíhaním, neuplatňuje si právo na náhradu škody a súčasne nenavrhuje, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil páchateľovi povinnosť nahradiť jej spôsobenú škodu, nakoľko jej žiadna škoda nevznikla a všetko to bolo len psychického charakteru. 22. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 23. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 24. Podľa pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. 25. Podľa účinného do 31.7.2004 náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného je rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským. 26. Podľa pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením. 27. Podľa veta tretia ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt, postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom , kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave vzniku alebo zániku spoločnosti. 28. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 29. Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 30. Podľa najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 31. Súd v konaní postupoval v zmysle CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením , podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 32. Zistený skutkový stav ohľadom zavineného protiprávneho konania žalovaného, vzniku škody, jej výšky nebol medzi stranami konania sporný. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný sa dopustil prečinu ublíženia na zdraví a výtržníctva, za ktorý bol vyššie uvedeným právoplatným rozsudkom Okresného súdu Žilina uznaný za vinného a odsúdený. Uvedeným rozsudkom ohľadom spáchania trestného činu žalovaným je súd v zmysle ust. viazaný. Zároveň skutok žalovaného, za ktorý bol uznaný vinným napĺňa znaky občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného za škodu zmysle ust. . 33. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať zo zmlúv, alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda je treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného a pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody. Pri škodách spôsobených na zdraví sa uhradzuje škoda v zmysle špeciálnych zákonných ustanovení §,445 - 449 . Príčinná súvislosť,

ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodu musí byť vzťah príčiny a následku. 34. Žalovaný svojim zavineným protiprávnym konaním, za ktoré bol uznaný vinným a odsúdený, spôsobil žalobkyni škodu na zdraví a majetkovú škodu. Protiprávny úkon žalovaného spočíval v tom, že inému úmyselne ublížil na zdraví a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadol iného. 35. Súd v konaní nepovažoval za sporné , že v trestnom konaní vedenom proti žalovanému bola žalobkyňa ako poškodená pri vyšetrovacích úkonoch ako aj v konaní pred súdom právne zastúpená Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom, ktorý si vyúčtoval za úkony právnej pomoci žalobkyni celkovú sumu 377,48 Eur, ktorej výšku súd nepovažoval za spornú. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v danom prípade po podaní žaloby postupoval v súlade s ust. , pričom strany konania boli zároveň poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe a dupliky k replike žalobkyne uvedené skutkové tvrdenia žalobkyne výslovne nepoprel a nevzniesol žiadne námietky voči vyúčtovanej sume. Namietal, že nárok na náhradu trov konania, ktoré vznikli v trestnom konaní považuje za neopodstatnený. Pokiaľ právny zástupca na pojednávaní dňa 3.2.2020 namietal nesprávne vyčíslenú výšku trov právneho zastúpenia, ktoré v prípade, že by vznikol nárok na ich zaplatenie by mali predstavovať u obidvoch poškodených sumu 209,16 Eur, súd na uvedenú námietku s poukázaním na ust. neprihliadal, nakoľko ju žalovaný neuplatnil včas a ani súdu neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré mu v tom bránili. 36. Tvrdenie žalovaného, že sa žalobkyňa práva na náhradu škody vzdala nebolo v konaní preukázané. Pokiaľ žalobkyňa pri svojom výsluchu dňa 12.1.2018 uviedla, že si neuplatňuje právo na náhradu škody a súčasne nenavrhuje aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil páchateľovi povinnosť nahradiť jej spôsobenú škodu, nakoľko jej žiadna škoda nevznikla a všetko bolo len psychického charakteru, nemožno z toho vyvodiť, že sa vzdala práva na náhradu škody. 37. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že pokiaľ si žalobkyňa neuplatnila náhradu škody v trestnom konaní nevznikol jej ani nárok na náhradu trov konania v trestnom konaní. Žalobkyňa v trestnom konaní ako poškodená na ochranu svojich práv a záujmov využila svoje právo dať sa v tomto konaní právne zastúpiť. V súvislosti s týmto zastúpením jej vznikli náklady vo výške 377,48 Eur, ktoré nebyť protiprávneho konania žalovaného, by jej nevznikli a ktoré predstavujú zmenšenie majetku žalobkyne, majetkovú ujmu, ktorá bola v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, za ktoré bol právoplatne uznaný vinným a odsúdený. Súd preto žalobe žalobkyne v časti o zaplatenie 377,48 Eur ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel. 38. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní vzniesol kvalifikovanú námietku premlčania v časti uplatneného nároku na náhradu bolestného vo výške 1716,- Eur, náhrady nákladov v súvislosti s liečením v celkovej výške 118,02 Eur, straty na zárobku vo výške 733,02 Eur súd dokazovanie prednostne zameral na skúmanie zachovania a plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie predmetného nároku v zmysle ustanovenia . 39. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním teda právo samo o sebe nezaniká, iba sa oslabuje a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám o sebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Na premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 40. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna premlčacia doba má osobitný význam vo vzťahu ku škode na zdraví, pri ktorej neexistuje žiadna objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek, a to kedy sa poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť v žalobnom návrhu na súde, pričom tento okamih sa nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním a druhá zložka je, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Poškodený „ dozvie sa o

tom, kto za škodu zodpovedá“ hneď, ako získa informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda len čo získa vedomosť o skutkových okolnostiach rozhodujúcich pre vymedzenie zodpovedného subjektu. Nemusí ísť pritom o zistenie ( istotu v bežnom slova zmysle ), stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, boli spôsobilé urobiť záver o tom, kto zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla. Rozhodujúce teda je, kedy sa o takých skutkových okolnostiach preukázateľne dozvedel a nie či a kedy si na ich základe utvoril právny záver o zodpovednosti určitej osoby. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nezávisí od toho, či a kedy si poškodený obstará dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí preňho priaznivejšia procesná situácia na to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať. Zákon vychádza z predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody, možno požadovať, aby nárok na súde uplatnila, len čo má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, vo svetle , ktorých sa javí dostatočne pravdepodobná zodpovednosť určitej konkrétnej osoby. 41. Súd sa stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného, že žalobkyňa sa o škode na zdraví dozvedela ihneď ako jej bola spôsobená dňa 21.5.2016 a vzhľadom na jednoznačnosť zranení bolo možné ihneď zistiť aj výšku bolestného, taktiež výšku nákladov, ktoré jej vznikli s liečením - ošetrenia v dňoch 21.5.2016, 22.5.2016 vo FNP Žilina a 23.5.2016,27.5.2016,10.6.2016, 24.6.2019 v Univerzitnej nemocnici Martin, nákup liekov dňa 24.5.2016 - zistila ihneď v uvedených dňoch keď ich vynaložila, výšku straty na zárobku mohla objektívne vyčísliť po skončení PN, ktorá trvala od 23.5.2016 do 31.5.2019. Žalobkyňa taktiež ihneď vedela o tom, kto jej škodu spôsobil, označila osobu ktorá ju napadla, pričom išlo o žalovaného. Podľa názoru súdu žalobkyňa najneskôr dňom 8.12.2016, kedy ako poškodená požiadala o nazretie do vyšetrovacieho spisu, kde jej bol poskytnutý dostatočný priestor na jeho preštudovanie a boli jej vydané kópie z vyšetrovacích úkonov, získala nespochybniteľnú vedomosť o mene osoby páchateľa, ktorého označila, čo vyplýva aj z jej výpovede pred vyšetrovateľom dňa 16.2.2017, ako aj o výške bolestného, ktoré si uplatnila práve na základe odborného vyjadrenia znalca MUDr. Trgiňu, ktoré bolo vypracované na účely trestného konania, a teda najneskôr k tomuto dňu 8.12.2016 disponovala všetkými potrebnými informáciami, pre uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá jej vznikla v dôsledku poškodenia zdravia. V danej veci teda subjektívna dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody z ublíženia na zdraví začala plynúť najneskôr dňom 8.12.2016, žaloba bola podaná na súd dňa 29.3.2019, t.j. po uplynulí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 8.12.2018. Žalobkyňa si v trestnom konaní kvalifikovane neuplatnila nárok na náhradu škody, súd v odsudzujúcom rozsudku ani o náhrade škody nerozhodoval a teda nedošlo k spočívaniu subjektívnej premlčacej doby v zmysle ust. . Z uvedeného dôvodu preto súd návrh žalobkyne na náhradu škody na zdraví v celkovej výške 2567,04 Eur ako premlčaný zamietol a preto sa už ďalej meritom veci nezaoberal. 42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. v spojení s CSP. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatňovala nárok vo výške 2944,52 Eur. Súd žalobkyni priznal sumu 377,48 Eur, v tejto časti bol teda nárok uplatnený dôvodne.. Pri percentuálnom vyjadrení úspechu žalobkyňa mala úspech 11,46% , jej neúspech predstavuje 88,54 % čo je úspech žalovaného , žalobkyňa čistý úspech nemala, čistý úspech žalovaného predstavuje 77,08% ( od jeho úspechu 88,54% súd odpočítal jeho neúspech 11,46%), v ktorej výške súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).