Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Co-79-2020.pdf
PDF · 96.38 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/79/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu, sudcov : JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne - D. H. nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, v zastúpení právne - JUDr. Wieslaw Firl, advokát so sídlom P. XXXX, C., proti žalovanému - P. X., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX/X, N., v zastúpení právne - Burian & partners s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, Žilina, IČO: 47 254 483, o zaplatenie 2.944,52 eur, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 7C/29/2019-99 zo dňa 3.2.2020 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku:
- o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 377,48 eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku,
- o nároku žalovaného na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 77,08%.
N e d o t k n u t ý m o s t á v a výrok rozsudku, podľa ktorého súd prvej inštancie zamietol žalobu vo zvyšku.
Odvolací súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe čiastočne a priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na peňažné plnenie v sume 377,48 eur s uložením povinnosti žalovanému túto sumu žalobkyni zaplatiť do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti čo do sumy 2.567,04 eur žalobu zamietol z dôvodu účinne a opodstatnene vznesenej námietky premlčania žalovaným.
2. Žalobou sa domáhala žalobkyňa voči žalovanému náhrady : bolestného vo výške 1.716 eur, liečebných nákladov v celkovej výške 118,02 eur, straty na zárobku za obdobie trvania práceneschopnosti vo výške 733,02 eur, všetko titulom poškodenia svojho zdravia úmyselným konaním žalovaného dňa 21.5.2016, ktorý ju napadol a spôsobil jej zranenia. Žalobkyňa si uplatnila aj sumu 377,48 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia právnym zástupcom Mgr. Dr. Antonom Kušnírom v trestnom konaní vedenom u okresného súdu pod sp. zn. 22T/61/2018.
3. Okresný súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný sa dňa 21.5.2016 dopustil prečinu ublíženia na zdraví a výtržníctva podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., za ktorý bol rozsudkom OS Žilina sp. zn. 22T/61/2018-306 zo dňa 19.3.2019 uznaný podľa § 364 ods. 1 písm. a/ vinným a odsúdený, rozsudok nadobudol právoplatnosť 19.3.2019. Predmetným rozsudkom ohľadne spáchania skutku žalovaným sa cítil byť okresný súd v zmysle ustanovenia § 193 CSP viazaný, zároveň konštatoval, že skutok
žalovaného za ktorý bol uznaný vinným, napĺňa znaky jeho občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 OZ.
4. Pri právnom posúdení žalobou uplatneného nároku vychádzal aj z ustanovení § 442 ods. 1, § 444, § 445 až § 449 Občianskeho zákonníka, pri hodnotení vznesenej námietky zaujatosti žalovaným postupoval podľa § 100 ods.1, § 106 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Považoval za preukázané, že žalovaný svojim zavineným protiprávnym konaním spôsobil žalobkyni škodu na zdraví a majetkovú škodu. Protiprávny úkon žalovaného spočíval v tom, že inému úmyselne ublížil na zdraví a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadol iného. Súd vyhodnotil za nesporné, že v trestnom konaní vedenom proti žalovanému bola žalobkyňa ako poškodená pri vyšetrovacích úkonoch, aj v konaní pred súdom právne zastúpená advokátom Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, ktorý si vyúčtoval za úkony právnej pomoci žalobkyni celkovú sumu 377,48 eur, výšku ktorej súd nepovažoval za spornú. Osobitne zdôraznil, že strany sporu poučil o sudcovskej koncentrácii konania, žalovaný ale ani vo vyjadrení k žalobe a ani v duplike k replike žalobkyne výslovne nepoprel výšku vyúčtovanej sumy a voči nej nevzniesol žiadne námietky. Pokiaľ právny zástupca žalovaného až na pojednávaní dňa 3.2.2020 poukázal na nesprávne vyčíslenú náhradu trov právneho zastúpenia, okresný súd postupujúc podľa § 153 ods.1 CSP na túto námietku neprihliadol, dôvodil, že ju žalovaný neuplatnil včas a neuviedol ani žiadne relevantné dôvody, ktoré mu v tom bránili. Okresný súd neakceptoval ani argumentáciu žalovaného, že žalobkyňa práva na náhradu škody vzdala. Podľa názoru súdu z vyjadrenia žalobkyne pri svojom výsluchu dňa 12.1.2018 keď uviedla, že si neuplatňuje právo na náhradu škody a súčasne nenavrhuje, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil páchateľovi povinnosť nahradiť jej spôsobenú škodu, nakoľko jej žiadna škoda nevznikla a všetko bolo len psychického charakteru,- nemožno vyvodiť, že sa vzdala práva na náhradu škody. Neosvojil si ani ďalší názor žalovaného, že pokiaľ si žalobkyňa neuplatnila náhradu škody v trestnom konaní, nevznikol jej nárok ani na náhradu trov trestného konania. V predmetnej otázke pre súd bolo významné, že žalobkyňa v trestnom konaní ako poškodená na ochranu svojich práv a záujmov využila právo dať sa právne zastúpiť, v súvislosti s týmto zastúpením jej vznikli náklady vo výške 377,48 eur a nebyť protiprávneho konania žalovaného, by jej tieto nevznikli. Zároveň o uvedené náklady sa majetok žalobkyne zmenšil, vznikla jej majetková ujma v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, za ktoré bol právoplatne uznaný vinným a odsúdený. Z týchto dôvodov žalobe v časti o zaplatenie sumy 377,48 eur ako skutkovo a právne opodstatnenej vyhovel.
5. Žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie náhrady bolestného vo výške 1716 eur, náhrady nákladov v súvislosti s liečením v celkovej výške 118,02 eur, straty na zárobku vo výške 733,02 eur okresný súd zamietol, mal za to, že žalovaný vzniesol voči tejto časti žaloby/peňažného nároku kvalifikovanú námietku premlčania. Stotožnil sa s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného, že žalobkyňa sa o škode na zdraví dozvedela ihneď ako jej bola spôsobená, teda dňa 21.5.2016. Vzhľadom na jednoznačnosť zranení bolo možné ihneď zistiť aj výšku bolestného, taktiež výšku nákladov, ktoré jej vznikli s liečením (ošetrenia v dňoch 21.5.2016, 22.5.2016 vo FNP Žilina a 23.5.2016, 27.5.2016, 10.6.2016, 24.6.2019 v Univerzitnej nemocnici Martin), nákup liekov dňa 24.5.2016 zistila ihneď v uvedených dňoch keď ich vynaložila, výšku straty na zárobku mohla objektívne vyčísliť po skončení PN, ktorá trvala od 23.5.2016 do 31.5.2019. Žalobkyňa najneskôr dňom 8.12.2016, kedy ako poškodená požiadala o nazretie do vyšetrovacieho spisu ( v rámci toho jej bol poskytnutý dostatočný priestor na jeho preštudovanie a boli jej vydané kópie z vyšetrovacích úkonov ) získala nespochybniteľnú vedomosť o mene osoby páchateľa, čo vyplýva aj z jej výpovede pred vyšetrovateľom dňa 16.2.2017, aj o výške bolestného, ktoré si uplatnila práve na základe odborného vyjadrenia znalca MUDr. Trgiňu, pre účely trestného konania, teda najneskôr ku dňu 8.12.2016 disponovala všetkými potrebnými informáciami pre uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá jej vznikla v dôsledku poškodenia zdravia. Subjektívna dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody z ublíženia na zdraví žalobkyni začala plynúť najneskôr dňom 8.12.2016, žaloba bola podaná na súd dňa 29.3.2019, t.j. už po uplynulí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby - táto uplynula dňom 8.12.2018. Okresný súd poznamenal, že v prípade nároku na náhradu škody na zdraví v trestnom konaní nedošlo k spočívaniu subjektívnej premlčacej doby v zmysle ust. § 112 Občianskeho zákonníka, žalobkyňa totiž v trestnom konaní si tento svoj nárok kvalifikovane neuplatnila, súd v odsudzujúcom rozsudku ani o náhrade škody nerozhodoval.
6. Žalobkyňa si uplatňovala nárok na sumu 2.944,52 eur, bola jej priznaná suma 377,48 eur ako dôvodná, v spore tak bola úspešná iba v rozsahu 11,46 %, úspech žalovaného bol 88,54 %, jeho čistý úspech
77,08 % a zodpovedajúco tomuto čistému úspechu mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, dodal zároveň, že o výške náhrady trov rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
7. Proti rozsudku, do jeho výrokov I. a III. sa odvolal v zákonnej lehote žalovaný. Namietal nárok žalobkyne na sumu 377,78 eur priznaný jej súdom titulom náhrady trov právneho zastúpenia v trestnom konaní. V tejto otázke odvolateľ argumentoval najmä tým, že žalobkyňa vo svojom výsluchu ako svedka - poškodeného zo dňa 12.1.2018 sa vyjadrila, že si neuplatňuje právo na náhradu škody v trestnom konaní a súčasne nenavrhuje, aby súd uložil v odsudzujúcom rozsudku páchateľovi povinnosť nahradiť jej spôsobenú škodu. Tiež uviedla, že jej žiadna škoda nevznikla a všetko bolo len psychického charakteru. Keďže si žalobkyňa v trestnom konaní neuplatnila právo na náhradu škody do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania podľa § 46 ods. 3 Trestného zákona a dokonca sa vyslovene tohto práva pri výsluchu vzdala, nárok na náhradu škody jej priznaný nebol. Keďže jej nebol priznaný nárok na náhradu škody ani sčasti, následne jej nevznikol nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie nároku v trestnom konaní. Odvolateľ je názoru, že žalobkyni nárok na trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní by vznikol iba v prípade riadneho uplatnenia nároku na náhradu škody v rámci trestného konania, pričom on/žalovaný nenesie zodpovednosť za skutočnosť, že si žalobkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, advokáta, nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnila.
8. Napokon náhrada trov právneho zastúpenia žalobkyne v trestnom konaní ňou uplatňovaná bola podľa názoru odvolateľa vyčíslená v nesprávnej výške, nakoľko sa analogicky použije ustanovenie § 553 ods. 4 Trestného poriadku. Navyše, predmetný nárok ňou nebol dostatočne preukázaný, predložila iba listiny
- výkaz úkonov a zmluvu o poskytovaní právnej pomoci a nepreukázala, že jednotlivé úkony boli aj skutočne zaplatené. Listinné dôkazné prostriedky predložené žalobkyňou v rovine práva predstavujú len výzvu na zaplatenie, kedy z ich obsahu nevyplýva reálna úhrada ňou. Z obsahu žaloby a z predložených dôkazov nemožno prijať spoľahlivý záver, či náhrada trov právneho zastúpenia v sume uvedenej v predmetnom vyúčtovaní úkonov naozaj žalobkyni vznikla ako škoda (teda či došlo k úhrade), pritom túto časť žalovanej pohľadávky musí preukázať žalobkyňa. Odvolateľ žiada, aby odvolací súd v odvolaním napadnutej časti rozsudok okresného súdu zmenil, prípadne vec inak právne posúdil.
9. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiada potvrdenie rozsudku v odvolaním napadnutých výrokoch. S odvolacou argumentáciou/argumentáciami žalovaného nesúhlasí, považuje ich za účelovo vytrhnuté z celého kontextu vykonaných dôkazov v konaní na súde prvej inštancie. Zdôrazňuje, že ona bola v trestnom konaní zastúpená advokátom, na výsluchu dňa 16.2.2017 si uplatnila právo na náhradu škody a súčasne navrhla, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil páchateľovi povinnosť nahradiť jej spôsobenú škodu. Výsluchu svedka - poškodeného dňa 12.1.2018 v trestnom konaní sa zúčastnila sama bez svojho advokáta, na predmetnom výsluchu podpísala všetky strany zápisnice, nevediac čo podpísala. Uvedené skutočnosti súdu prvej inštancie na prvom pojednávaní mala vysvetliť, avšak po uplatnení sudcovskej koncentrácii konania k jej výsluchu pristúpené nebolo. Podľa jej názoru okresný súd logicky, jasne a zrozumiteľne sa vyjadril v dôvodoch rozhodnutia, prečo jej priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v trestnom konaní (ako majetkovú škodu), s týmito závermi okresného súdu sa ona v celom rozsahu stotožňuje. V konkrétnostiach odkazuje na bod 32 odôvodnenia rozsudku, v ňom súd poukázal na skutok za ktorý bol žalovaný uznaný vinným, čo napĺňa znaky jeho občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V bodoch 35, 36 sa okresný súd konkrétne zaoberal aj výškou priznanej sumy, v bode 37 odôvodnenia súd konštatoval jej právo dať sa v trestnom konaní zastúpiť advokátom, napokon s týmto zastúpením jej vznikli náklady vo výške 377,48 eur, o túto sumu sa jej zmenšil majetok a nebyť protiprávneho konania žalovaného, tieto náklady by jej nevznikli. Osobitne zvýrazňuje, že suma vo výške 377,48 eur jej súdom priznaná z titulu právnej pomoci v trestnom konaní nebola v konaní na súde prvej inštancie sporná, preto považuje za irelevantné odvolacie tvrdenie žalovaného o nesprávnej výške trov právneho zastúpenia.
10. Žalobkyňa zdôrazňuje, že žalovaný až v odvolaní používa spôsob procesnej obrany, v ktorej namieta, že nárok na náhradu trov právneho zastúpenia dostatočne nepreukázala a spochybňuje aj tú skutočnosť, či za jednotlivé úkony právnej služby skutočne zaplatila. Uvedenú odvolaciu argumentáciu preto hodnotí za neopodstatnenú, pretože ju žalovaný mohol uplatniť už v rámci konania na súde prvej inštancie, ak by konal starostlivo vzhľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Žalovaná poukazuje ďalej na to, že okresný súd konštatoval v bode 35 odôvodnenia tú skutočnosť, že žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe a v duplike k replike žalobkyne nevzniesol žiadne námietky voči vyúčtovanej sume, preto ak právny zástupca na pojednávaní dňa 3.2.2020 namietal nesprávne vyčíslenú výšku trov právneho zastúpenia,
na uvedenú námietku s poukazom na § 153 ods. 1 CSP súd neprihliadal, nakoľko ju žalovaný neuplatnil včas a neuviedol súdu ani žiadne relevantné dôvody, ktoré mu v tom bránili.
11. V ďalšom štádiu odvolacieho konania strany sporu ostali nečinné.
12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“), po zistení že odvolanie v zákonom stanovenej lehote podala na to oprávnená procesná strana, proti rozhodnutiu ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupujúc podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku (I.) a v súvisiacom výroku (III.) potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP pre vecnú správnosť. Odvolaním nenapadnutého výroku II. sa odvolací súd nedotýkal.
13. V celom rozsahu sa stotožnil s písomným odôvodnením rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP) a iba v záujme zvýraznenia jeho vecnej správnosti sa vyjadruje k zásadným odvolacím argumentáciám.
14. Nebolo sporné, že v súdenej veci sa domáhala žalobkyňa náhrady škody, ktorá jej vznikla v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného. Občiansko-právnou žalobou uplatnila voči žalovanému nárok na náhradu škody nielen titulom poškodenia svojho zdravia ( v tejto časti jej žaloba bola zamietnutá v dôsledku účinne vznesenej námietky premlčania žalovaným ) ale uplatnila nárok na náhradu tzv. majetkovej/ materiálnej škody, ktorá jej vznikla titulom trov právneho zastúpenia v trestnom konaní vedenom voči žalovanému. V trestnom konaní žalobkyňa vystupovala ako strana konania v procesnom postavení poškodenej, bola zastúpená splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, na takéto zastúpenie jej vznikol právny nárok. Skutočnosť, že sa vzdala práva na náhradu škody voči žalovanému v trestnom konaní, inak povedané, že netrvala na tom, aby okresný súd rozhodoval v trestnom rozsudku o povinnosti žalovaného uhradiť jej náhradu škody na zdraví ešte nevylučuje jej nárok/ ako poškodenej na náhradu trov právneho zastúpenia advokátom v trestnom konaní/ ako majetkovej škody. Za skutočnú škodu na majetku poškodeného treba považovať aj náklady vzniknuté žalobcovi ( poškodenému ) pri uplatnení nároku v trestnom konaní ( R 71/1971). Odvolací súd pri konštatovaní právneho základu tohto nároku považuje v súdenej veci za určujúce, že žalobkyňa ako strana /poškodená v trestnom konaní udelila plnomocenstvo na zastupovanie splnomocnenému zástupcovi - advokátovi, v procesnom postavení poškodenej realizovala/ vykonávala procesné práva - priznané jej Trestným poriadkom, trvala na trestnom stíhaní žalovaného, na jeho odsúdení za protiprávny čin - za skutok čoho sa voči nej dopustil,
- čo sa napokon podľa právoplatného trestného rozsudku aj preukázalo. Správne uzavrel okresný súd, že nebyť protiprávneho konania žalovaného, jeho skutku voči žalobkyni, by ani trovy trestného konania ( titulom trov právneho zastúpenia ) jej nevznikli, predmetný nárok - má charakter nedobrovoľnej majetkovej ujmy zároveň charakter skutočnej škody o ktorú sa znížila majetková sféra žalobkyne.
15. Odvolaciu námietku podľa ktorej sa usiluje žalovaný/ odvolateľ spochybniť žalobou uplatnenú výšku náhrady trov právneho zastúpenia v trestnom konaní odvolací súd odvolaciemu prieskumu už nemohol podrobiť. Dôkazná situácia pred súdom prvej inštancie preukazuje, že žalovaný ani v písomnom vyjadrení k žalobe, ani v duplike k replike žalobkyne nevzniesol žiadne konkrétne námietky voči výške náhrady trov právneho zastúpenia v trestnom konaní/ ako škody majetkovej, preto okresný súd v predmetnej otázke správne aplikoval zásadu sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 Civilného sporového poriadku. Strana sporu má totiž procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky.
16. Pokiaľ odvolateľ spochybňuje v odvolaní či a vôbec vynaložila/zaplatila žalobkyňa náklady na trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške v žalobe uplatnenej, namietajúc, že v tomto smere neuniesla dôkaznú povinnosť, - činí tak odvolateľ až v odvolacom konaní, v tejto časti odvolania ide o nový prostriedok procesného útoku, o tzv. neprípustnú novotu v odvolacom konaní, na ktorú odvolací súd prihliadnuť už nemohol.
17. V súhrnne všetkých uvádzaných súvislostí krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 377, 48 eur potvrdil. Obdobne z dôvodu vecnej správnosti
potvrdil rozsudok v bezprostredne súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, okresný súd správne vychádzal zo zásady pomerovania úspechu/neúspechu strán v spore a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu zodpovedajúcom jeho čistému úspechu v spore.
18. V odvolacom konaní žalovaný úspešný nebol, úspešná bola v celom rozsahu žalobkyňa, z tohto dôvodu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému. Dodáva, že aj o výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne okresný súd postupom podľa § 262 ods. 2 CSP .
19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.