Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Csp-49-2019.pdf
PDF · 87.61 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/49/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovanému: H. P., F.. XX.XX.XXXX, T. W. Q. XXXX/XX, XXX XX A. o zaplatenie 329,11 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.02.2019 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 329,11 € s prísl. Uplatnenú pohľadávku mal nadobudnúť postúpením od Slovenskej sporiteľne a.s. zmluvou zo dňa 21.05.2018.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 297 písm.b) C.s.p. pričom zistil nasledujúce: Právny predchodca žalobcu (ďalej len žalobca) uzavrel so žalovaným dňa 10.02.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere s názvom „Zmluva o Kreditnej karte“. 3.1. Z tejto zmluvy vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úverový rámec vo výške 300 €. Súčasťou zmluvy boli aj VOP Slovenskej sporiteľne, a.s. 3.2. Žalobca ďalej súdu predložil listinu s názvom „Zníženie Celkového úverového rámca na nulu a výpoveď Zmluvy o Kreditnej karte“ zo dňa 11.06.2016, ktorým sa žalovanému oznamuje, že z dôvodu omeškania so splácaním sa mu celkový úverový rámec ku dňu 21.06.2016 znižuje na nulu a zároveň sa zmluva vypovedá ako aj „Výzvu“ zo dňa 25.07.2016, ktorou je žalovaný vyzývaný na zaplatenie omeškanej sumy ku dňu 30.06.2016 vo výške 413,03 €. 3.3. Listom zo dňa 21.11.2019 požiadal súd žalobcu o preukázanie doručenia listiny „Zníženie Celkového úverového rámca na nulu a výpoveď Zmluvy o Kreditnej karte“ žalovanému a o preukázanie postupu podľa § 92 ods.8 zákona o bankách. 3.4. Na výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 20.12.2019, v ktorom uviedol svoj názor, že ani porušenie § 92 ods.8 zákona o bankách neznamená neplatnosť postúpenia pohľadávky ako aj to, že súdu neprináleží skúmať platnosť postupnej zmluvy. Súdom požadované skutočnosti uvedené v bode 3.3 odôvodnenia však nepreukázal.
4. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval okrem predpisov citovaných nižšie nasledujúco:
Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
K námietkam žalobcu o nemožnosti skúmania platnosti postúpenia pohľadávky.
5. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka - veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka - postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi, alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 5.1. V súvislostí s postúpením pohľadávky sa zvykne postupník odvolávať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Obo210/01 publikované v periodiku Zo súdnej praxe pod číslom 66/2003, ktorého právna veta znie: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku, skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.“ 5.2. V tejto súvislosti procesný súd uvádza, že Najvyšší súd SR v novšom rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/76/2007, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod č. 46/2009 uviedol, že: „ Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca ale dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukázal. Na takého rozlišovanie v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno činiť záver, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. V ustanovení § 526 a ani na inom mieste Občiansky zákonník nerozlišuje takéto dve postavenia dlžníka z hľadiska jeho možností namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Najvyšší súd ďalej uviedol, že v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie, kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo. Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona a od počiatku sa na dotknutý právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by znamenal obchádzanie ustanovení o absolútnej neplatnosti právnych úkonov.“ 5.3. Procesný súd má teda za to, že je oprávnený zaoberať sa platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.
K výkladu § 92 ods.8 zákona o bankách žalobcom
6. Otázka podmienok postúpenia bankovej pohľadávky bola vyriešená judikatúrou Najvyššieho súdu SR odlišne od právneho názoru žalobcu, keď NS SR v rozhodnutí 1Cdo/147/2017 - R 60/2018 uviedol - Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. 6.1. Aj keď zákon o bankách neupravuje náležitosť písomnej výzvy podľa § 92 ods.8 zákona, má súd za to, že táto výzva (a zvlášť v spotrebiteľských vzťahoch) musí zodpovedať § 37 ods.1 OZ, teda musí byť určitá a zrozumiteľná. Uvedenému môže zodpovedať iba taká výzva, ktorá po upozornení na omeškanie s uvedením omeškanej sumy obsahuje poučenie, že ak toto omeškanie bude trvať nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, tak môže dôjsť k jej postúpeniu. Iba takáto výzva zaručuje, že dlžník bude zrozumiteľne poučený o možných následkoch omeškania vo vzťahu k možnej zmene osoby veriteľa.
6.2. Na prípadnú námietku, že splnením § 92 ods.8 zákona o bankách je predčasné zosplatnenie úveru, súd nesúhlasí, pretože toto má iný právny následok a to, že dlžník stráca právo splácať úver v splátkach. Aj KS v Prešove vo veci sp. zn. 10Co/34/2019 uviedol - vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu nemožno podľa odvolacieho súdu považovať za výzvu ako má na mysli vyššie uvedené ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách.
K (ne)doručeniu rozhodujúcich listín žalovanému
7. Podľa § 45 ods.1 OZ - Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. 7.1. Z povahy veci vyplýva, že právny úkon ako prejav vôle ktorejkoľvek zo zmluvných strán pôsobí ihneď len vtedy, keď je adresát prítomný (inter presentes). Z tohto dôvodu však bolo treba určiť aj okamih, v ktorom prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy pôsobí voči neprítomnej osobe (inter absentes). Účinnosť prejavu vôle voči neprítomnej osobe nastáva od okamihu, keď jej dôjde. Podľa názoru súdnej praxe a v súlade s teoretickými poznatkami prejav vôle je voči neprítomnej osobe účinný od okamihu, keď sa dostane do sféry jej dispozície. Situácia sa posudzuje objektívne a ak sa preukáže, že adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, dochádza k pôsobeniu tohto jednostranného právneho úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. To znamená, že od okamihu, keď mal adresát možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú účinky jeho doručenia. 7.2. Žalobca nepreukázal, že listiny vyššie uvedené sa dostali do dispozičnej sféry žalovaného a nepreukázal ani ich odoslanie na adresu žalovaného, preto nemôžu mať právne účinky. 7.3. Súd tak robí záver, že k platnému skončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu nedošlo a žalovanému nebola doručená ani výzva na úhradu dlžnej sumy.
Neplatnosť postúpenia pohľadávky
8. Dňa 21.05.2018 malo dôjsť k postúpeniu uplatnenej pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu. Uvedené „postúpenie pohľadávky“ spôsobilo, že žalobe nemôže byť vyhovené ani čiastočne. Podstatnou otázkou pri každej žalobe je to, či je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, určujúci či strany sporu boli zároveň účastní aj hmotnoprávneho vzťahu, nárokov z ktorého sa žalobca domáha. Postup a teda aj podmienky platnosti postúpenia takejto pohľadávky sú uvedené v § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. podľa ods. 1, ktorého práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a: a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona, alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 8.1. Podľa § 92 ods.8 zákona o bankách - Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 8.2. Ak v prejednávanej veci dospel súd k záveru, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo, nemohla byť pohľadávka z neho predmetom postúpenia a tak aktívna vecná legitimácia žalobcovi nesvedčí.
9. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 9.1. Žalobca v konaní neúspešný, nárok na náhradu trov konania nemá a úspešnému žalovanému súd tento nárok nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.