Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Cob-78-2018.pdf
PDF · 105.8 KB
Case nature
Subarea
6Cob/78/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: Z.. N. O., N. N. K.H. XX, XXX XX K., správca konkurznej podstaty úpadcu: GasOil engineering, a.s. " v konkurze ", so sídlom Tatranská 742, 059 34 Spišská Teplica, IČO: 36 471 224, proti žalovanému: K. N..M.., N. N. N. XX, T. H.. K., XX- XXX K., K. V., zastúpenému JUDr. Ireneuszom Piotrom Giebelom, advokátom, so sídlom Sladovnícka 22, 917 01 Trnava, IČO: 31770584, o vydanie európskeho platobného rozkazu na zaplatenie sumy 6.528.028,13 PLN s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 22Cb/44/2015-221 zo dňa 21.8.2018, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto:
„I. V y h l a s u j e , že nemá právomoc na prejednanie a rozhodnutie sporu.
II. Konanie z a s t a v u j e .
III. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.9.2015 sa žalobca domáhal vydania európskeho platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.528.028,13 PLN s príslušenstvom.
3. Na základe predložených listín vydal súd dňa 7.2.2017 v konaní európsky platobný rozkaz.
4. Dňa 7.4.2017 žalovaný vzniesol námietku nedostatku právomoci slovenského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu, ktorú odôvodnil tým, že strany zmluvne a písomne dohodli, pre prípad sporu, na rozhodovanie príslušnosť súdu v sídle žalovaného a zároveň sa dohodli, že sa bude rozhodovať podľa poľského práva. Prílohu tohto podania okrem iného tvorila zmluvy o vykonaní projektových prác uzavreté medzi sporovými stranami, v poľskom jazyku a čiastočný overený preklad z poľského jazyka do slovenského jazyka (č.l. 186 spisu a č.l. 191, 195 a 199 spisu), z ktorých je zrejmé, že v prípade, keď v lehote 30 dní odo dňa vzniku sporu sa strany úplne nedohodnú ohľadne všetkých jeho aspektov, čo bude mať odraz v zmieri, ktorý podpísali, strany súhlasne odovzdajú spor na vyriešenie všeobecnému súdu príslušnému pre miesto sídla K. (žalovaného). Príslušným právom pre zmluvu je právo Poľskej republiky.
5. Aplikujúc čl. 2 ods. 1, 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. XXXX/XXXX z 12.12.2006 súd prvej inštancie uviedol, že pri skúmaní právomoci slovenských súdov sa súd predovšetkým musel vysporiadať s otázkou, či sa na predmetný spor vzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. XXXX/XXXX z 12.12.2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze. V prvom rade možno skonštatovať, že sa jedná o cezhraničný spor, ktorého cezhraničná povaha je daná miestami sídla sporových strán, nachádzajúcich sa v rôznych členských štátoch. Medzi stranami však bola sporná otázka, či možno konanie považovať za konkurzné, resp. konanie vyvolané osobitnou povahou konkurzného konania, či iné podobné konanie.
6. Za konanie vyvolané konkurzom sa v zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní považujú konanie o určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky (§ 23), resp. v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii konanie o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky (§ 32 ods. 6), konanie o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty (§ 19 ods. 2), resp. konanie o vylúčenie majetku zo súpisu (§ 78 ods. 3), osobitne aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, príp. aj konanie o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Za konania súvisiace s konkurzom možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich z uvedených právnych predpisov, príp. z iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku, ako napr. konanie o náhradu škody vzniknutej porušením povinností správcu, či iné konanie o náhradu škody v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ak však žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania, ako je tomu v tomto prípade, samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce z konkurzu alebo s ním súvisiace (viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 9.11.2011, sp. zn. 6Ndc/33/2011). V zmysle uvedeného sa teda na predmetné konanie vzťahuje tak nariadenie č. XXXX/XXXX, ako aj Nariadenie Rady (ES) č. XX/XXXX z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, účinné v čase vzniku zmluvného vzťahu.
7. Následne aplikujúc čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 23 ods. 1, čl. 24 a 25 všetko Nariadenia Rady (ES) č. XX/ XXXX z 22.12.2002 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskoprávnych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“) podľa súdu prvej inštancie v zmysle listín tvoriacich obsah súdneho spisu sa sporové strany písomne dohodli, že v prípade vzniku sporu strany súhlasne odovzdajú spor na vyriešenie všeobecnému súdu príslušnému pre miesto sídla K. (žalovaného), teda v Poľskej republike, pričom príslušným právom pre zmluvu je právo Poľskej republiky.
8. S poukazom na účinnú voľbu právomoci účastníkov zmluvy, ktorí sa písomne dohodli, že právomoc na riešenie prípadných sporov majú poľské súdy, súd prvej inštancie v súlade s citovanými ustanoveniami vyhlásil, že nemá právomoc na prejednanie a rozhodnutie sporu, keďže výlučnú právomoc majú súdy Poľskej republiky. Súd zároveň uvádza, že aj v prípade absencie voľby právomoci, by slovenský súd nemal založenú právomoc na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu vychádzajúc z čl. 2 a 3 nariadenia, keďže osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 kapitoly II nariadenia, pod ktoré predmetný spor nebolo možné subsumovať.
9. Absencia právomoci na prejednanie a rozhodnutie veci je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania, ktorú je súd povinný skúmať ex offo, a preto rozhodol tak, že konanie v zmysle § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku zastavil.
10. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že ich náhradu v súlade s § 256 ods. 1 CSP priznal v celom rozsahu žalovanému, keďže dospel k záveru, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, ktorý napriek účinnej dohode o voľbe právomoci poľských súdov návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu podal na tunajší súd. O výške náhrady trov konania súd podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
11. Proti tomuto uzneseniu ako celku podal žalobca včas odvolanie, a to z odvolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a h/.
12. Žalobca mal za to, že podľa ustanovenia čl. 25 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. XXXX/ XXXX z 12.12.2012 je zrejmé, že ak sa zmluvné strany dohodli na právomoci a rozhodnom práve, tak v prípade vzniku sporu medzi zmluvnými stranami, zmluvnými stranami zvolená právomoc bude výlučnou právomocou a súd sa jej musí držať a vziať ju do úvahy. Súd prvej inštancie avšak nesprávne na prejednávanú vec aplikoval článok 25 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2012, keďže podľa čl. 1 ods. 2 písm. b/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. XXXX/ XXXX zo dňa 12.12.2012 sa uvedené nariadenie nepoužije na konkurzné konania, konania týkajúce sa vyrovnania zadlžených obchodných spoločností alebo iných právnických osôb a podobné konania. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. XXX/XXXX Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súdy pri výkone súdnictva v Slovenskej republike rozhodujú v ďalších právnych veciach ustanovených zákonom, právne záväzným aktom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
13. Podľa čl. 4 ods. 2 písm. b/ Nariadenia Rady (ES) č. XXXX/XXXX z 29.5.2000 o konkurznom konaní, ktoré sa vzťahuje aj na konkurz vedený na majetok žalobcu, príslušným právom v ktorom sa konanie začne, teda právo Slovenskej republiky, stanoví podmienky pre zahrnutie majetku do konkurznej podstaty a spôsob s jeho zaobchádzaním. V prejednávanej veci ide podľa žalobcu o majetok úpadcu, keďže ide o pohľadávku úpadcu zahrnutú do konkurznej podstaty správcom.
14. Ak žalovaný namieta právomoc súdu, bol podľa žalobcu povinný svoju námietku uplatniť už pri svojom prvom procesnom úkone, teda odpore, k čomu však nedošlo. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nemal na námietku žalovaného prihliadať. Navyše, žalobcovi nebol do dnešného dňa doručený odpor proti vydanému európskemu platobnému rozkazu, na základe ktorého by bol európsky platobný rozkaz zrušený. V zmysle uvedeného mal žalobca zato, že vydaný európsky platobný rozkaz z dôvodu nepodania odporu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, keďže do dnešného dňa nebol podaný odpor a európsky platobný rozkaz ani napokon súdom zrušený nebol.
15. Prejednávaná vec je podľa žalobcu nevyhnutne vecou spojenou s konkurzným konaním. Žaloba bola podaná správcom majetku úpadcu, a to na základe ustanovenia § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Skutočnosť, že prejednávaná vec je vecou nevyhnutne spojenou s konkurzným konaním je podľa žalobcu potvrdená tým, že vymáhaná pohľadávka je súčasťou konkurznej podstaty, konanie bolo iniciované konkurzným správcom za dodržania špecifík konania (oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, vylúčenie trov účastníkov z uspokojenia a pod.). Je nepochybné, že pohľadávka úpadcu je zložkou majetku, ktorá podlieha konkurzu v zmysle § 67 ods. 1 ZKR.
16. Následne podľa § 91 ods. 1 ZKR sa speňažovaním rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov. Za speňažovanie sa považuje aj zabezpečenie peňažnej hotovosti úpadcu, prijímanie plnení z úpadcových peňažných pohľadávok a odplatný prevod úpadcovho podniku alebo jeho časti. V nadväznosti na uvedené teda možno podľa žalobcu uviesť, že vymáhanie peňažných pohľadávok úpadcu správcom predstavuje imanentnú súčasť procesu speňažovania majetku úpadcu. Niet pochýb o tom, že proces speňažovania a následného prerozdeľovania výťažku medzi jednotlivých veriteľov tvorí samú podstatu konkurzného konania. Teda ak správca v rámci procesu speňažovania peňažnej pohľadávky úpadcu pristúpi k súdnemu vymáhaniu takejto pohľadávky, konanie takto iniciované každopádne podľa žalobcu súvisí s konkurzným konaním, tak ako to ma na mysli ustanovenie článku 1 odsek 2 písm. b/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. XXXX/XXXX z 12.12.2012 a následne aj ustanovenia § 20 písm. d/ CSP, keďže je samou súčasťou speňažovania ako základného a najpodstatnejšieho štádia konkurzného konania.
17. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol v zmysle európskych nariadení, ako aj v zmysle slovenského právneho poriadku, v prípade, že súd nemá založenú právomoc vec prejednať a rozhodnúť, čo je povinný ex offo skúmať po celú dobu súdneho konania, je následne povinný v ktoromkoľvek štádiu súdneho konania konanie zastaviť a vyhlásiť, že takúto právomoc nemá a nesmie ďalej v konaní pokračovať.
18. V zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, samotná skutočnosť, že žalobcom je správca (pozn. žalobcom je stále úpadca, správca len koná v jeho mene) nemení
charakter a povahu súdneho konania.
19. Žalovaný považuje odvolanie žalobcu len za účelové, a zároveň zmätočné, nakoľko si žalobca aj vo svojich ústnych aj písomných prednesoch, ako aj v samotnom odvolaní, zamieňa pojmy právomoc s príslušnosťou a ich aplikáciu a účinky, cituje nariadenia, ktoré nie je možné vo veci použiť, povahu konkurzného konania chce rozšíriť na konania, ktoré s konkurzom nemajú nič spoločné (nad rámec zákona o konkurze, atď.) a týmito argumentmi zavádza súdy, pričom opomína povinnosť súdov dodržiavať zákony a nariadenia EÚ v prípade neodstrániteľných procesných podmienok na vedenie súdneho konania a rozhodnutia Najvyššie súdu Slovenskej republiky. Zároveň sa jeho tvrdenia vylučujú, nakoľko všemožne tvrdí, že ide o konkurzné konanie a konanie súvisiace s konkurzom, a na strane druhej žiadal vydať európsky platobný rozkaz, pričom Nariadenie o európskom platobnom rozkaze zakazuje vydať takéto rozhodnutie v konkurzných a obdobných veciach. Zároveň poukazujeme na skutočnosť, že do súdneho spisu boli doložené riadne úradne preklady do slovenského jazyka ustanovení zmlúv o dohode strán o právomoci poľských súdov a rozhodnom práve Poľskej republiky v prípade vzniku sporov medzi stranami, nakoľko nie je chybou žalovaného, že sa s uvedenými listinami z nepochopiteľných dôvodov neoboznámil, nakoľko súdne konanie prebieha od roku 2015. Zároveň žalovaný uviedol, že súdy listiny skúmajú a posudzujú podľa ich obsahu a nie ich názvov.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný žiada, aby odvolací súd rozhodol tak, že odvolaním napadnuté uznesenie: Uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 21.8.2018 pod č.k. 22Cb/44/2015-221, IČS: 8115223607, potvrdí a žalobcu zaviaže na náhradu trov aj odvolacieho konania tak, ako budú vyčíslené právnym zástupcom žalovaného a doručené súdu prvej inštancie.
21. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že žalobca opätovne poukazuje na skutočnosť, že ak žalovaný namieta právomoc súdu, bol povinný svoju námietku uplatniť už pri svojom prvom procesnom úkone, teda odpore, k čomu však nedošlo. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nemal na námietku žalovaného prihliadať. Navyše, žalobcovi nebol do dnešného dňa doručený odpor proti vydanému európskemu platobnému rozkazu, na základe ktorého by bol európsky platobný rozkaz zrušený. V zmysle uvedeného mal žalobca zato, že vydaný európsky platobný rozkaz z dôvodu nepodania odporu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, keďže do dnešného dňa nebol podaný odpor a európsky platobný rozkaz ani napokon súdom zrušený nebol.
22. Žalovaný vo svojej duplike k replike žalobcu uviedol, že žalovaný sa pridržiava všetkých doterajších písomných aj ústnych prednesov a vyjadrení vykonaných pred súdom prvej inštancie, vrátane vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu.
23. Poukázal na skutočnosť, že zisťovanie a zachovanie právomoci súdu je obligatórnou podmienkou začatia a vedenia súdneho konania, tzn. je obligatórnou „náležitosťou“ súdneho konania, ktorú súd musí ex offo skúmať vždy = počas celého konania, a ak zistí, že ju nemá, je súd povinný kedykoľvek počas súdneho konania súdne konanie zastaviť.
24. Na margo toho, opätovne žalovaný poukázal na žalobcove zamieňanie si pojmov právomoc súdu a príslušnosť súdu, nakoľko namietať príslušnosť súdu je možné len pri prvom úkone, avšak to neplatí pri právomoci, nakoľko súd túto neodstrániteľnú procesnú podmienku skúma sám ex offo kedykoľvek počas celého konania, a to aj bez návrhu zo strany strán sporu.
25. Žalovaný sa vyjadril podaním - Námietka žalovaného o nedostatku právomoci slovenského súdu na prejednanie a rozhodnutie o veci zo dňa 4.4.2017, okrem námietky právomoci aj k tomu, že absolútne neuznáva žalobcom na súde uplatnenú pohľadávku, pričom všetky listiny sa posudzujú podľa obsahu.
26. Tiež poukázal na skutočnosť, že súd môže vytýčiť pojednávanie, ak si potrebuje ozrejmiť skutočnosti súvisiace so súdnym konaním, pričom stále je zachovaná jeho povinnosť, že keď zistí, že nemá právomoc vec prejednať a rozhodnúť, musí konanie hneď zastaviť, a to tak v zmysle všetkých na vec sa vzťahujúcich Nariadení EÚ, ako aj v zmysle slovenského právneho poriadku.
27. Zároveň žalovaný odmietol nesprávnu argumentáciu a nesprávny výklad práva zo strany žalobcu (správcu konkurznej podstaty), ktorý odvodzuje právomoc Okresného súdu Prešov len od toho, že údajná pohľadávka má byť súčasťou konkurznej podstaty, avšak to absolútne vôbec neznamená, že
žalobca (správca) má porušiť zákon, ktorý prikazuje rešpektovať dohodnutú právomoc súdu medzi stranami, a teda rešpektovať konkrétnu zmluvnú dohodu strán o dohodnutej právomoci poľského súdu a dohodnutom rozhodnom poľskom práve. Žiaden právny predpis žalobcu (správcu) neoprávňuje na nedodržiavanie týchto dohôd. Ak zákonodarca zaviazal dohodnutú právomoc medzi stranami striktne akceptovať a dodržiavať zo strany všetkých súdov s tým, že v prípade zistenia takéhoto nedostatku musia súdy konania ihneď zastaviť, nakoľko takúto vadu označuje ako neodstrániteľnú procesnú vadu konania, tak prečo by podľa žalovaného zákonodarca pri správcovi mal urobiť výnimku, pričom podotkol, že žiaden právny predpis , ani nariadenia EÚ, takúto výnimku správcovi konkurznej podstaty neudeľujú. V žiadnom prípade podľa žalovaného nejde o konkurzné konanie ani o konanie s konkurzom súvisiace (t.j. nejde ani o náhradu škody od správcu, ani o incidenčné konania, ktoré sú zákonom taxatívne určené), tak ako to už sám Najvyšší súd Slovenskej republiky vysvetlil a právne vyložil.
28. Zároveň žalovaný poukázal na ust. § 366 CSP, kde zákon zakazuje podávať odvolanie, ktoré obsahuje dôvody = novoty, ktoré strana sporu , a teda žalobca, mohol v rámci konania pred súdom prvej inštancie použiť, avšak neurobil tak. Na takéto odvolanie nie je možné prihliadať.
29. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správne.
30. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetom konania je uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6.528.028,13 PLN (poľských zlotých) s príslušným úrokom z omeškania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že sa má jednať o pohľadávku z obchodnoprávneho vzťahu medzi pôvodným veriteľom GasOil engineering a.s., IČO: 36 471 224 a žalovaným.
31. Žalovaný v konaní namietal právomoc slovenských súdov dôvodiac, že strany si zmluvne a písomne dohodli pre prípad sporu na rozhodovanie príslušnosť súdu v sídle žalovaného a zároveň sa dohodli, že sa bude rozhodovať podľa poľského práva.
32. Zo zmluvy o vykonaní projektových prác uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 5.1.2009, od ktorej žalobca odvíja svoj nárok uplatnený v tomto konaní, a to konkrétne z § 36 bodu 2 predmetnej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade súdneho sporu príslušným na rozhodovanie bude súd v sídle objednávateľa, čiže sídla žalovaného. V § 37 ods. 1 predmetnej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že vzájomné zmluvné vzťahy sa budú riadiť poľským právom.
33. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
34. Podľa čl. 23 ods. 1 nariadenia, ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jeden alebo viacerí majú bydlisko v členskom štáte, dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Takáto dohoda o voľbe právomoci musí byť buď: a) písomná alebo písomne potvrdená, alebo b) vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo c) v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah.
35. Povinnosťou súdu počas celého konania je skúmať existenciu svojej právomoci, ktorej nedostatok spôsobuje tzv. neodstrániteľnú podmienku konania. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný podal námietku nedostatku právomoci oneskorene a nie pri prvom úkone, ktorý mu patrí, odvolací súd uvádza, že k takejto vade ex officio prihliada každá inštancia súdnej sústavy Slovenskej republiky. Súd neskúma, či sú splnené ďalšie podmienky konania pred súdom, vzhľadom na to skúmanie pre nedostatok právomoci mu už neprislúcha, pričom právnym následkom existencie takejto neodstrániteľnej podmienky konania je zastavenie konania (§ 161 ods. 2 CSP), a to v každom štádiu konania.
36. Pri posudzovaní právomoci musia súdy zohľadniť prípadnú existenciu prorogačnej dohody, teda dohody o voľbe právomoci, ktorá môže tak založiť, ale aj derogovať právomoc súdov Slovenskej republiky, vo veci konať a rozhodnúť.
37. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor o nedostatku právomoci, pričom skúmať platnosť tejto doložky je potrebné podľa odvolacieho súdu nie ku okamihu začiatku konania, resp. okamihu, kedy sa platnosťou tejto klauzuly začal súd zaoberať na námietku niektorej z procesných strán, ale je potrebné posudzovať náležitosti voľby práva k okamihu, kedy k takémuto dojednaniu došlo, t.j. v okamihu, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy, v ktorej bola prorogačná doložka súčasťou.
38. Pokiaľ žalobca namietal výlučnú príslušnosť argumentujúc čl. 2 ods. 2 písm. b/ a teda, že Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. XXXX/XXXX, ktorým sa zavádza Európske konanie o platobnom rozkaze sa nevzťahuje na konkurzné konanie, tak je nepochybné, že v danej veci sa nejedná o konkurzné konanie ani o spor vyvolaný konkurznom v zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, keď v bode 11 odôvodnenia svojho rozhodnutia explicitne súd prvej inštancie uviedol, aké konania možno považovať za konania vyvolané v súvislosti s konkurznom.
39. Pokiaľ ide o výlučnú právomoc, na základe ktorej, a to čl. 2 ods. 2 písm. b/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. XXXX/XXXX založil žalobca svoju odvolaciu argumentáciu, je potrebné poukázať na rozhodnutie D. A. Z., podľa ktorého sa výlučná právomoc zakladá podľa špecifického predmetu sporu, pričom treba zdôrazniť, že väzba na tento predmet sporu musí byť dostatočne úzka, nezávislá na bydlisku a štátnej príslušnosti strán. V prejednávanej veci je nepochybné, ak sa žalobca svojho nároku nedomáha z dôvodu, že tento nárok vznikol z titulu, že sa proti nemu vedie konkurzné konanie, kde tohto nároku by sa bezpochyby domáhal bez ohľadu na to, či bol voči nemu vyhlásený konkurz. Vyhlásený konkurz má v prejednávanej veci len ten následok, že žalobcu v tomto konaní zastupuje jeho správca, keďže je insolventný. Zároveň je potrebné poukázať na rozhodnutie ESD vo veci A., ktorým ESD vyslovil, že musí ísť len o reštriktívne posúdené prípady podľa účelov ustanovení výlučnej právomoci nariadenia Brusel 1, keď uvedené je aplikovateľné aj na Nariadenie o Európskom konaní o platobnom rozkaze. Reštriktívny prístup je úplne na mieste, nakoľko ide o to, že týmito ustanoveniami o výlučnej právomoci je stranám sporu odňatá možnosť zvoliť si súd a naviac pôjde niekedy o prípady, kedy rozhoduje súd, kde nemá ani jedna strana zároveň svoje bydlisko.
40. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o rozsah oblasti spadajúcej do výlučnej právomoci a vylučujúcej voľbu súdu, je treba ho tak ako to vyplýva z Ústavnej judikatúry vykladať reštriktívne. Súdny dvor vo svojej judikatúre (rozsudok zo dňa 18.5.2006 vo veci Land Oberösterreich vs ČEZ as, C-343/04) opakovane uviedol, že je pripravený obmedziť rozsah oblasti spadajúcich do výlučnej príslušnosti až na samotné jadro, v danom prípade preto aplikácia čl. 2 ods. 2 písm. b/ nariadenia č. XXXX/XXXX z 12.12.2006 nemá opodstatnenie. Táto by prichádzala v úvahu výlučne v prípade vyvolania sporu z dôvodu vyhláseného konkurzu na niektorú zo sporových strán a nemôže byť extenzívne vykladaná, tak ako to urobil žalobca. Súdny dvor EÚ rázne odmietol rozširovanie výlučnej príslušnosti (porovnaj napr. rozhodnutie vo veci Berliner Verkehrsbetriebe (BVG), - rozsudok zo dňa 12.5.2011, Berliner Verkehrsbetriebe (BVG), vs JPMorgan Chase Bank NA, Frankfurt Branch, C-144/10).
41. Podľa odvolacieho súdu reštriktívne použitie citovaného čl. 2 ods. 2 písm. b/ nariadenia č. XXXX/ XXXX by toto zbavilo zmluvné strany akejkoľvek autonómie pri voľbe súdu. Súdny dvor tak obmedzil pravidlá výlučnej príslušnosti vzhľadom na to, aby strany mohli mať maximálny možný priestor pre voľbu súdu.
42. Z uvedeného potom nepochybne vyplýva, že odvolacie námietky žalobcu nie sú dôvodné, keď odvolací súd bez ohľadu na tieto odvolacie námietky, nakoľko do úvahy prichádza aj ex offo prieskum odvolacieho súdu, kedy súdy sú povinné skúmať svoju právomoc aj bez námietky strany sporu, konštatuje nedostatok právomoci tuzemského súdu na konanie v tejto veci.
43. Podstatným pre posúdenie otázky právomoci bolo preto podľa odvolacieho súdu posúdeného právneho dôvodu uplatnených nárokov žalobcu, keď tieto nepochybne vyplývajú zo zmluvy o vykonaní projektových prác zo dňa 5.1.2009 č. XXXXXXXXX/XXXXXXX, ktorej prorogačná klauzula bola súčasťou, keď dokonca žalobca vo faktúrach, ktoré vystavil žalovanému za projektové práce uvádza
nielen číslo zmluvy, ale aj dátum jej uzatvorenia (5.1.2009). Preto z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1, keď žalobca napriek účinnej dohode o voľbe právomoci podal žalobu na súd, ktorý konštatujúc jej nedostatok musel okrem iného konanie zastaviť. Z uvedeného vyplýva, že zastavenie konania zapríčinil žalobca, a preto má žalovaný nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).