Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoKR/33/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: PBG S.A., Ul. Skórzewska 35, Wysogotowo k. Poznania, 62-081 Przežmierowo, Poľská republika, IČO: 631048917, právne zastúpený: JUDr. Ireneusz Piotr Giebel, advokát, Sladovnícka 22, 917 01, Trnava, IČO: 31 770 584, proti žalovanému: JUDr. Slavomír Dubjel, správca podstaty úpadcu GasOil engineering a.s. „v konkurze“, so sídlom Tatranská č. 742, 059 34 Spišská Teplica, IČO: 36 471 224, so sídlom kancelárie správcu: Puškinova 16, 080 01 Prešov, právne zastúpený: bodnarlegal s. r. o., Žriedlová 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré mesto, IČO: 51 865 459, o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. –75 z 31. mája 2022, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. –75 z 31. mája 2022.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto: I. Určuje, že pohľadávka žalobcu proti úpadcovi vo výške 21.804,73 eura, je nesporná čo do výšky a pravosti ako pohľadávka proti konkurznej podstate v konkurze vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. , pričom právnym dôvodom tejto pohľadávky je právo na náhradu trov konania, ktoré žalobcovi vzniklo na základe právoplatného uznesenia vydaného Okresným súdom Prešov pod sp. zn. - 291 zo dňa 9.7.2020. II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 12.11.2021 sa domáhal, aby súd určil, že pohľadávka proti podstate vo výške 21.804,73 eura žalobcu, v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu GasOil engineering a. s. pod sp. zn. správcom konkurznej podstaty: JUDr. Slavomírom Dublejom, neuznaná v plnom rozsahu bola uznaná ako pohľadávka proti podstate v plnom rozsahu čo do právneho dôvodu a výšky 21.804,73 eura.

3. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 27.1.2014 sp. zn. , ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 23/2014 dňa 4.2.2014 pod č. K002302 súd zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi GasOil engineering a.s. so sídlom Tatranská 742, 059 34 Spišská Teplica, IČO: 36 471 224 (ďalej iba dlžník, alebo úpadca) a začal konkurzné konanie s tým, že zároveň vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 16.5.2014 sp. zn. , ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č.97/2014 dňa 23.5.2014 pod č. K009811

bol pôvodný správca konkurznej podstaty odvolaný z funkcie a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Slavomír Dubjel (ďalej len žalovaný). 3.1. Žalobca k vzniku pohľadávky uplatnenej v konkurznom konaní ako pohľadávky proti podstate uviedol, že návrhom doručeným Okresnému súdu Prešov dňa 11.9.2015, v spore vedenom pod sp. zn. žalovaný t. j. správca konkurznej podstaty, ktorý koná v mene a na účet úpadcu vystupoval v postavení žalobcu, sa domáhal vydania európskeho platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalobcovi spoločnosti PBG S.A. (v spore sp. zn. v postavení žalovaného) povinnosti zaplatiť úpadcovi sumu 6.528.028,13 PLN s príslušenstvom. 3.1.1. Výsledkom predmetného súdneho sporu bol neúspech žalovaného t. j. neúspech správcu konkurznej podstaty konajúceho v mene a na účet úpadcu, keď súdny spor v postavení žalobcu prehral k čomu predložil žalobca právoplatné a vykonateľné uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 21.8.2018 č. k. -221, ktorým súd vyhlásil, že nemá právomoc na prejednanie a rozhodnutie sporu, konanie zastavil a spoločnosti PBG S.A. v postavení žalovaného priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % a zároveň predložil právoplatné a vykonateľné uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 4.2.2020, č. k. -270, ktorým odvolací súd potvrdil predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie a zároveň priznal žalobcovi v postavení žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 3.1.2. Žalobca zároveň poukázal na právoplatné a vykonateľné uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 9.7.2020 č. k. -291, ktorým súd nariadil správcovi konkurznej podstaty v postavení žalobcu povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 21.804,73 eura. 3.2. Žalobca si uplatnil predmetnú pohľadávky vo výške 21.804,73 eura ako pohľadávku proti podstate. Žalovaný neuznal predmetnú pohľadávku v celom rozsahu a dôvodil, že uplatnená pohľadávka proti podstate nie je uvedená v ustanovení o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ) a nemožno ju považovať za pohľadávku proti podstate, keďže ju takto neoznačuje zákon a uplatnená pohľadávka proti podstate je v súlade s ustanovením vylúčená z uspokojenia v konkurze a vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní sa obrátil na súd so žalobou proti správcovi a domáhal sa určenia právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate. 3.3. Žalobca považoval popretie pohľadávky proti podstate zo strany žalovaného ako nedôvodné a dostatočne neodôvodnené. Zdôraznil, že v spore vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. , bolo v rozhodnutiach súdov jednoznačne konštatované, že predmetné súdne konanie nie je konkurzným konaním a ani nesúvisí s konkurzným konaním a preto trovy konania, ktoré vznikli a boli priznané žalobcovi ako úspešnej strane sporu nie sú trovami v zmysle ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

4. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Zdôraznil, že neuznanie uplatnenej pohľadávky proti podstate zo strany žalovaného bolo dôvodné a dostatočne odôvodnené. 4.1. Poukázal na znenie a dodal, že z ustanovenia žalobcom uplatnený nárok nie je a ani žiadnym iným ustanovením Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je vymedzený ako pohľadávka proti podstate a z toho dôvodu predmetný nárok žalobcu nemožno považovať za pohľadávku proti podstate. Žalobca ani v predmetnej žalobe neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť možnosť subsumovať žalobcom uplatnený nárok pod niektoré z ustanovení alebo pod akékoľvek iné ustanovenie . Žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru nemožno súdnym rozhodnutím určiť pohľadávku proti podstate, ktorej právny základ spočíva v nároku, ktorý nie je v ustanovení ani žiadnym iným ustanovením definovaný ako pohľadávka proti podstate. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia , upravujúceho pohľadávky proti podstate, špecifikáciu pohľadávok proti podstate, postup v prípade popretia pohľadávok proti podstate zo strany správcu podstaty úpadcu, podľa ustanovenia , upravujúceho špecifikáciu pohľadávok vylúčených z uspokojenia v konkurze.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že ustanovenie vymedzuje podmienky, ktoré musia byť obligatórne splnené, aby bolo možné pohľadávku považovať za pohľadávku proti podstate. Jednou z obligatórnych podmienok je okamih vzniku predmetnej pohľadávky po vyhlásení konkurzu. Ide o tzv. pokonkurzné nároky veriteľa. Jedným z rozhodujúcich kritérií pre zaradenie pohľadávky medzi pohľadávky proti podstate je čas jej vzniku a to bez ohľadu na jej splatnosť. Okamih vzniku pohľadávky

a termín jej splatnosti nie je možné stotožňovať a tieto časové momenty je potrebné navzájom odlišovať a nezamieňať.

7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok v tomto konaní je dôvodný. Konštatoval, že pohľadávka žalobcu vznikla na základe rozhodnutia súdu č. k. –291, ktorým súd nariadil žalobcovi (úpadcovi) povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 21.804,73 eura pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 14.837,73 eura a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 6.967,00 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 4.9.2020 a vykonateľnosť dňom 8.9.2020 v spojení s uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 11.8.2020 č. k. -299, z titulu priznaných trov konania ako úspešnému účastníkovi je pohľadávkou, ktorá nie je vylúčená z uspokojenia v konkurze, nakoľko zo žaloby žalobcu jednoznačne vyplýva, že konanie bolo iniciované zo strany žalovaného pred Okresným súdom Prešov a bolo sporom o zaplatenie pohľadávky úpadcu a preto tento spor (sp. zn. ) nebol konaním súvisiacim s konkurzom.

8. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel v celom rozsahu a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti neúspešnému žalovanému s tým, že o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to v celom rozsahu, z dôvodov uvedených v , a , pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 9.1. Uviedol, že spor vedený pod sp. zn. bol iniciovaný zo strany žalovaného, ako správcu podstaty úpadcu za účelom ochrany a vymáhania majetkových práv, ktoré podliehajú konkurzu a preto takto iniciované spory súvisia s konkurzným konaním vedeným Okresným súdom Prešov pod sp. zn. . Opäť poukázal na . 9.2. Konštatoval, že trovy žalobcu v spore vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. vznikli ako výsledok sporu, ktorý bol iniciovaný na základe žaloby správcu, keďže žalovaná pohľadávka je súčasťou konkurznej podstaty, pričom prípadný úspech žalobcu ako správcu v konaní, by znamenal plnenie v prospech konkurznej podstaty, čím by sa v tomto konaní v konečnom dôsledku rozhodovalo o právach a povinnostiach účastníkov konkurzného konania, ktorí by z prípadného plnenia do konkurznej podstaty boli uspokojovaní. 9.3. Zároveň poukázal aj na a dodal, že taxatívne vymedzuje prípady, kedy nároky veriteľov proti konkurznej podstate možno považovať za pohľadávky proti podstate. Súd prvej inštancie v napádanom rozsudku určil, že právnym dôvodom pohľadávky proti podstate, ktorá je predmetom konania o určenie pohľadávky proti podstate je právo žalobcu na náhradu trov konania, ktoré žalobcovi vzniklo na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Prešov, č. k. -291 zo dňa 9.7.2020. 9.3.1. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že pohľadávka proti podstate, ktorej právny dôvod a výška bola napádaným rozsudkom určená, nie je vymedzená ani v jednom z taxatívnych zákonom predpokladaných prípadov, kedy právny nárok možno považovať za pohľadávku proti podstate. Napadnutý rozsudok v zmysle uvedeného nie je pre potreby konkurzného konania vedeného na majetok žalovaného vykonateľný, keďže súd určil právny dôvod pohľadávky proti podstate, ktorý nepozná, keďže sa v taxatívnom výpočte pohľadávok proti podstate v ustanovení nenachádza a judikovaný právny dôvod žalovanej pohľadávky sa nenachádza ani v žiadnom inom ustanovení . 9. 4. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby zmenil predmetné rozhodnutie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alebo aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní a konštatoval, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že predmetné súdne konania vedené Okresným súdom Prešov pod sp. zn. a Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. neboli konaniami súvisiacimi s konkurzným konaním, a preto priznané trovy konania vo výške 21.804,73 eura uplatnené v konkurznom konaní ako pohľadávka proti podstate boli zo strany žalobcu uplatnené dôvodne.

10.1. Poukázal na to, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a dôkazy, ktoré by neboli prezentované už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí sa dostatočne a náležite vysporiadal. 10.2. Žalobca preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako vecne správny.

11. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené 15.8.2022, žalovaný odvolaciu repliku nepodal.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa

- a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

14. Žalovaný odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v , a Odvolací súd je toho názoru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

15. K odvolaciemu dôvodu v zmysle , odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod , , , ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

16. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. z. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

18. Odvolací súd k odvolaciemu dôvodu udáva, že nebol naplnený a zároveň dodáva, že žalovaný v odvolaní ani neuviedol inú vadu, ktorá mala mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia.

19. Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

20. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

21. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalovaného proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu, keď dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu vo výške 21.804,73 eura, ktorá vznikla titulom trov konania vedeného pod sp. zn. a trov odvolacieho konania sp. zn. , je pohľadávkou proti podstate, pretože predmetné konania neboli konaniami vyvolanými konkurzom a ani konaniami súvisiacimi s konkurzom.

22. K tvrdeniam žalovaného, že spor vedený pod sp. zn. (a následne aj odvolacie konanie sp. zn. ) boli iniciované zo strany žalovaného, ako správcu podstaty úpadcu za účelom ochrany a vymáhania majetkových práv, ktoré podliehajú konkurzu a preto takto iniciované spory súvisia s konkurzným konaním vedeným Okresným súdom Prešov pod sp. zn. , a preto trovy týchto konaní sú vylúčené z uspokojenia podľa udáva, že tieto tvrdenia žalovaného nie sú dôvodné.

23. Podľa ustanovenia , sú z uspokojenia v konkurze vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že každý spor iniciovaný zo strany správcu podstaty úpadcu je iniciovaný práve za účelom ochrany a vymáhania majetkových práv, ktoré podliehajú konkurzu, pretože v prípade úspechu v takom spore, a teda uloženie povinnosti žalovaného zaplatiť na účet úpadcu žalovanú sumu, je príjmom do konkurznej podstaty úpadcu, z ktorého budú následne uspokojení veritelia úpadcu prihlásení do konkurzného konania. 24.1. Správca je povinný správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonávať s odbornou starostlivosťou a je povinný využívať aj všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu. Za tým účelom je oprávnený viesť spory v prípade vymáhania nárokov úpadcu. Je pritom zodpovednosťou správcu, aby pred samotným podaním žaloby posúdil mieru pravdepodobnosti úspechu v tomto spore, pretože je jednou zo strán sporu a ako strana sporu musí znášať aj riziko vzniku trov konania, ktoré vzniknú úspešnej strane v spore v prípade, ak správca nebude v spore úspešný. Je zároveň zodpovednosťou správcu voči veriteľom úpadcu, aby neviedol celkom zjavne neúspešné spory, ktoré by iba odčerpávali finančné prostriedky určené na uspokojenie veriteľov úpadcu.

25. Odvolací súd konštatuje, že v predmetných súdnych sporoch žalovaný, ako správca podstaty úpadcu bol žalobcom, teda jednou zo strán sporu a preto je - rovnako ako akýkoľvek iný subjekt uplatňujúci si svoje práva v súdnom konaní – povinný znášať riziko vzniku a úhrady trov konania v prípade svojho neúspechu v spore.

26. To, že žalobcom je správca podstaty úpadcu, samo o sebe ešte nepostačuje na konštatovanie, že ide o konanie vyvolané alebo súvisiace s konkurzným konaním. Medzi spory vyvolané konkurzom, v ktorých správca vystupuje ako žalobca patria spory o odporovateľnosť právnych úkonov, pričom v prípade neúspechu správcu v takýchto sporoch, sú vylúčené z uspokojenia trovy strán sporu, ktoré im vznikli účasťou v týchto sporoch.

27. Odvolací súd konštatuje, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný listom zo dňa 15.10.2021 oznámil žalobcovi neuznanie pohľadávky vo výške 21.804,73 eura uplatnenej zo strany žalobcu ako pohľadávky proti podstate. Rovnako neboli sporné ani tvrdenia žalobcu týkajúce sa sporu vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn. a rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v odvolacom konaní . Rovnako nebola sporná ani výška trov konania sp. zn. priznaná právoplatným a vykonateľným uznesením Okresného súdu Prešov z 9.7.2020, č. k. –291.

28. Odvolací súd zároveň konštatuje, že sporné medzi stranami sporu bolo iba posúdenie, či predmetná pohľadávka proti podstate žalobcu vo výške 21.804,73 eura je vylúčená z uspokojenia v konkurznom konaní úpadcu v zmysle . Sporné medzi stranami sporu bolo aj posúdenie, či spor vedený pod sp. zn. a následné odvolacie konanie sp. zn. sú konania vyvolané, alebo súvisiace s predmetným konkurzom.

29. Odvolací súd zistil (v zhode so súdom prvej inštancie), že žalovaný, ako správca podstaty úpadcu v postavení žalobcu sa v spore sp. zn. domáhal vydania európskeho platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalobcovi spoločnosti PBG S.A. v postavení žalovaného povinnosti zaplatiť úpadcovi sumu 6.528.028,13 PLN s príslušenstvom a súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.8.2018 č. k. -221, vyhlásil, že nemá právomoc na prejednanie a rozhodnutie sporu, konanie zastavil a spoločnosti PBG S.A. v postavení žalovaného priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 4.2.2020, č. k. -270 potvrdil predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie a zároveň priznal žalobcovi v postavení žalovaného náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

30. Odvolací súd z obsahu žaloby vedenej pod sp. zn. zistil, že predmetná žaloba bola podaná po vyhlásení konkurzu práve žalovaným ako správcom konkurznej podstaty úpadcu a svojou povahou bola žalobou autonómnou, nebola založená na konkurznom práve a na začatie predmetného typu konania nebolo potrebné, aby bolo začaté, alebo prebiehalo konkurzné konanie.

31. K tvrdeniu žalovaného, že uplatnený nárok nemôže byť pohľadávkou proti podstate, pretože nie je uvedený v odvolací súd udáva, že ani toto tvrdenie žalovaného nie je dôvodné.

32. Podľa pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí.

33. Odvolací súd udáva, že aj vedenie súdneho sporu zo strany žalovaného (ako žalobcu) za účelom zaplatenia sumy 6.528.028,13 PLN s príslušenstvom od žalobcu (ako žalovaného) ako domnelého dlžníka úpadcu do konkurznej podstaty úpadcu je činnosťou, ktorá predstavuje správu konkurznej podstaty a zároveň trovy konania titulom nákladov na zaplatenie právnej pomoci žalovanej strany sú nákladmi súvisiacimi so správou konkurznej podstaty, a preto ide o pohľadávku pod .

34. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že prihlásená pohľadávka proti podstate nie je vylúčená z uspokojenia podľa , pretože spory vedené Okresným súdom Prešov pod sp. zn. a odvolacie konanie vedené Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. , nie sú spormi vyvolanými konkurzom a preto ich trovy nie sú vylúčené z uspokojenia v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi, v konkurze vedenom pod sp. zn. . Trovy vzniknuté žalobcovi v týchto sporoch sú pohľadávkami proti podstate podľa .

35. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, pretože odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. Odvolací súd taktiež potvrdil závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, pre úspešného žalobcu, ako vecne správny.

36. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).