Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/44/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Antóniou Ďuranovou v právnej veci žalobcu: Lota s.r.o., so sídlom Rybníky, 038 43 Kláštor pod Znievom, IČO: 45 308 063, právne zastúpeného: AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711 a tiež Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 858 501, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, zastúpenému: CONSULTA v.o.s., so sídlom Šafárikovo námestie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 318 495, o zaplatenie 352.288,72 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.01.2015 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že žalobca si mohol na elektrinu vyrobenú v zariadení nachádzajúcom sa v obci Y., názov zdroja: E. (ďalej aj „Zariadenie“) v roku 2015 uplatniť právo podľa ustanovenia a o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

2. Na odôvodnenie podanej žaloby uviedol, že je výrobcom elektrickej energie z obnoviteľného zdroja energie. Energetické zariadenie, ktorého je vlastníkom, bolo uvedené do prevádzky 17.05.2011. Žalobca v ňom vyrába elektrinu s právom na podporu podľa , ktorá spočíva v doplatku a v odbere elektriny za cenu elektriny na straty. Podpora trvá do roku 2028. Podpora mu je poskytovaná prostredníctvom žalovaného, s ktorým na každý kalendárny rok uzatvára zmluvu o doplatku a zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát. Prílohou uvedených zmlúv je vždy aj cenové rozhodnutie, v žalobcovom prípade rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) č. 0848/2014/E-OZ zo dňa 29.11.2013, ktorým je stanovená cena, za ktorú sa má od žalobcu elektrina vykupovať (ďalej len „Cenové rozhodnutie“). Cenovým rozhodnutím ÚRSO schválilo pre žalobcu na roky 2014 až 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 €/MWh. Cenové rozhodnutie bolo vydané na základe žiadosti žalobcu, súčasťou ktorej bolo aj predpokladané množstvo elektriny vyrobenej v období rokov 2014 až 2026. Zo samotného Cenového rozhodnutia vyplýva aj predpokladané množstvo elektriny vyrobené v Zariadení žalobcu v roku 2015. Listom zo dňa 17.12.2014 oznámil žalovaný žalobcovi, že nemá nárok na podporu na rok 2015 z dôvodu, že porušil v uložené povinnosti. Žalobca sa domnieva, že si svoje povinnosti podľa splnil.

Osobitne k oznamovacej povinnosti podľa žalobca uviedol, že voči ÚRSO si oznamovaciu povinnosť splnil tým, že dňa 30.05.2014 zaslal ÚRSO emailom tabuľku ORKA. Oznámenie následne zaslal aj poštou. Voči žalovanému si oznamovaciu povinnosť splnil tým, že dňa 01.08.2014 mu zaslal poštou oznámenie o predpoklade výroby elektriny na rok 2015. Žalobca taktiež pred vydaním Cenového rozhodnutia poskytol ÚRSO doklady o predpokladanej výrobe v nasledujúcich rokoch a žalovanému poskytol doklady požadované pre uzatvorenie zmlúv, medzi ktorými boli aj doklady, ktorými si žalobca splnil oznamovaciu povinnosť. Žalobca má za to, že žalovaný ani nie je osobou oprávnenou rozhodnúť o tom, či žalobcovi podpora podľa patrí alebo nie. Žalobca tiež v žalobe uviedol, že hoci novelou účinnou od 01.01.2014 došlo k zmene ustanovenia , do ktorého bola doplnená sankcia straty možnosti uplatniť si právo na podporu na obdobie nasledujúceho kalendárneho roka, zároveň bolo touto novelou do doplnené ustanovenie , v zmysle ktorého platí, že podmienky podpory pri zariadení výrobcu, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 01.01.2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov. Nakoľko žalobca uviedol svoje Zariadenie do prevádzky pred 01.01.2014, strata podpory sa na neho nevzťahuje.

3. Spolu so žalobou predložil žalobca tieto listinné dôkazné prostriedky:

- výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre okres P., obec V., katastrálne územie V.

- Zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby

- Zmluvu o doplatku č. XXX/XXXX/D s prílohami: Cenové rozhodnutie, Potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie č. XXXX/XXXX/PoP-OZE zo dňa 06.02.2012, Potvrdenie zo dňa 09.06.2011 o splnení oznamovacej povinnosti o začiatku výkonu činnosti a Plán dodávky na rok 2014

- Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát č. XXX/XXXX s prílohami

- Návrh ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre roky 2014 až 2026

- emailovú správu zo dňa 30.05.2014 zaslanú ÚRSO

- oznámenie Slovenskej pošty, a.s. o výsledku reklamačného konania zo dňa 22.01.2015, týkajúce sa zásielky podacie číslo Y.- list žalovaného zo dňa 17.12.2014 - oznámenie o nemožnosti zaradiť Zariadenie žalobcu do systému podpory na rok 2015

- odvolanie žalobcu zo dňa 30.12.2014

- Zmluvu o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXXX spolu s Dodatkom č. X

- Zmluvu o pôžičke zo dňa 28.09.2011

- článok „Mnohé zdroje v roku 2015 nedostanú podporu“

- stanovisko žalovaného zo dňa 26.01.2015

- list žalobcu opatrený podacou pečiatkou žalovaného zo dňa 22.12.2014 označený ako „Opätovné zaslanie dokumentu“

- stanovisko žalovaného zo dňa 26.01.2015.

4. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.10.2015 (č. l. 296 spisu) a čiastočne aj v podaniach súvisiacich s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia (č. l. 116 a 167 spisu). V nich uviedol, že na základe mu bola určená povinnosť poskytovať podporu výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie formou doplatku a formou výkupu elektriny na straty. Na to, aby mal žalovaný na poskytnutie podpory finančné zdroje, určil ÚRSO osobitnú tarifu (nový poplatok) - tarifu za prevádzkovanie systému (TPS). Žalovaný účtuje odberateľom pripojeným k distribučnej sústave popri distribučných poplatkoch aj TPS tarifu, ktorú určuje ÚRSO na kalendárny rok ako pevnú cenu, a to v závislosti od toho, koľko výrobcov elektriny a v akom množstve si bude uplatňovať nárok na podporu. Pre správne určenie TPS, a teda vytvorenie dostatočných finančných zdrojov pre žalovaného na poskytovanie podpory výrobcom elektriny, je potrebná súčinnosť zo strany výrobcov elektriny spočívajúca v splnení oznamovacej povinnosti podľa . Žalovaný teda účtovaním TPS vyzbiera od odberateľov finančné prostriedky, ktoré následne uhradí výrobcom elektriny z titulu poskytnutia podpory. Poskytovanie podpory vo forme doplatku znamená, že za všetku elektrinu, ktorú výrobca s právom na podporu vyrobí, mu prináleží platba vo forme doplatku. Podpora vo forme výkupu elektriny na straty spočíva v tom, že za elektrinu, ktorú výrobca reálne dodá žalovanému do distribučnej sústavy, mu prináleží pevná cena, ktorú určí svojím rozhodnutím ÚRSO. Základný rozpor medzi žalobcom a žalovaným spočíva v splnení, resp. v nesplnení oznamovacej povinnosti žalobcu stanovenej v . Žalobca sa domnieva, že svoju notifikačnú povinnosť si v roku 2014 splnil riadne a včas. Žalobca mal odovzdať oznámenie o predpokladanej výrobe elektriny na rok 2015 na poštovú prepravu dňa 01.08.2014. Na základe interného šetrenia žalovaného bolo zistené, že k 15.08.2014 žalovaný oznámením žalobcu nedisponoval. V

zásielke, ktorú žalobca odoslal dňa 01.08.2014 a ktorá bola žalovanému doručená dňa 05.08.2014, sa oznámenie nenachádzalo. V uvedenej obálke boli umiestnené faktúry č. 2410 a 2409. Žalovaný tiež poukázal na to, že výsledok reklamačného konania pošty, na ktorý sa odvoláva žalobca, sa netýka spoločnosti žalobcu, keďže z predloženého dokumentu vyplýva, že žiadateľom v reklamačnom konaní bola spoločnosť EMU elektrosystéma s.r.o. a ide o vyjadrenie pošty P., ktorá nie je podacou poštou žalobcu. K 15.08.2014 tak žalovaný od žalobcu nemal vykázané doručenie oznámenia o predpokladanej výrobe elektriny na rok 2015. Že si žalobca nesplnil notifikačnú povinnosť vyplýva podľa žalovaného aj zo zoznamu výrobcov zverejneného ÚRSO-m. K tvrdeniam žalobcu, že predpokladané množstvo vyrobenej elektriny pre rok 2015 vyplýva aj z jeho žiadosti o vydanie Cenového rozhodnutia žalovaný uviedol, že žiadosť bola adresovaná ÚRSO a nie žalovanému. Podanie žiadosti je povinnosťou vyplývajúcou z o regulácii v sieťových odvetviach, nakoľko v opačnom prípade by ÚRSO cenové konanie ani nezačalo. Podanie žiadosti nie je možné zamieňať s oznamovacou povinnosťou podľa . Ako účelové označil žalovaný aj tvrdenia žalobcu o tom, že predpokladané množstvo vyrobenej elektriny vyplýva aj z iných písomností, napr. žiadosti o vydanie cenového rozhodnutia a Cenového rozhodnutia. Ani nimi nemožno obísť zákonnú povinnosť žalobcu uloženú mu v . K tvrdeniu žalobcu, že sankčný mechanizmus osobitnej oznamovacej povinnosti zavedený novelou ustanovenia sa na neho s poukazom na nevzťahuje žalovaný uviedol, že novelou , ktorá nadobudla účinnosť 01.01.2014, sa do zákona zaviedlo, že v prípade nesplnenia povinností výrobcu elektriny si tento nemôže uplatniť právo na podporu na nasledujúci kalendárny rok. Ustanovenie hovorí o podmienkach podpory výrobcov elektriny, ktoré upravuje , resp. upravujúci podmienky podpory biometánu. Naproti tomu upravuje práva a povinnosti výrobcov elektriny. Podľa žalovaného teda obsahujúci notifikačnú povinnosť výrobcu elektriny a sankčný následok jej nesplnenia nemožno zahrnúť pod podmienky podpory upravené v a , teda na notifikačnú povinnosť, ktorá nie je podmienkou podpory, ale povinnosťou výrobcu elektriny, sa nemôže vzťahovať prechodné ustanovenie . Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle, aby sa notifikačná povinnosť a sankčný následok jej nesplnenia vzťahovali len na výrobcov elektriny, ktorých výrobné zariadenie bolo uvedené do prevádzky po 01.01.2014, obsahovalo by ustanovenie aj skutočnosť, že práva a povinnosti výrobcov elektriny (a nielen podmienky podpory), ktorých výrobné zariadenie bolo uvedené do prevádzky pred 01.01.2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov. Toto by však podľa žalovaného nedávalo logiku, nakoľko prevažná väčšina výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie uviedla svoje výrobné zariadenie do prevádzky pred 01.01.2014 a účelom novely bolo prinútiť výrobcov elektriny, aby si svoju oznamovaciu povinnosť splnili včas, nakoľko toto bolo v minulosti z ich strany často porušované. K argumentácii žalobcu, že žalovaný nie je subjektom oprávneným rozhodovať o tom, či žalobcovi zaniklo právo na podporu žalovaný uviedol, že sa v žiadnom prípade nestavia do pozície orgánu verejnej moci, avšak je povinný rešpektovať legitímne požiadavky na poskytnutie podpory stanovené . Žalovaný ako subjekt povinný dodržiavať a ako subjekt prísne regulovaný nemá inú možnosť ako postupovať v súlade so zákonom.

5. Žalovaný spolu s vyjadrením predložil faktúru č. 2410 opatrenú svojou podacou pečiatkou zo dňa 05.08.2014 spolu s výpisom z evidencie pošty a faktúru č. 2409 opatrenú rovnako jeho podacou pečiatkou zo dňa 05.08.2014 spolu s výpisom z evidencie pošty. S podaním z č. l. 116 predložil vyjadrenie spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s. zo dňa 17.02.2015 o možnosti uzatvoriť zmluvu o výkupe elektriny za trhovú cenu.

6. Uznesením č. k. - 312 zo dňa 01.06.2016 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. . Po rozhodnutí Ústavného súdu SR vo veci nálezom zo dňa 22.03.2015 (ďalej len „Nález“) súd pokračoval v konaní.

7. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 20.10.2017 (č. l. 331 spisu), v ktorom odkázal aj na svoju argumentáciu uvedenú už vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného voči uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia (č. l. 231 spisu). K notifikačnej povinnosti uviedol, že túto si voči žalovanému splnil listom zaslaným 01.08.2014, v ktorom žalovanému zaslal oznámenie o uplatnení podpory na rok 2015 a predpokladanom množstve dodanej elektriny na tento rok spolu s faktúrami č.

2410 a 2409. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia navrhol vykonať výsluch svedkov H. a Q. a navrhol tiež zabezpečiť odborné vyjadrenie odborne znalej osoby z odboru metrológia k posúdeniu skutočnosti koľko listín sa v predmetnej obálke nachádzalo, a to na podklade podacieho hárka o váhe predmetnej zásielky. Žalobca poukázal na nedostatky v internej evidencii pošty žalovaného, nakoľko žalovaný zaslal tretej osobe zásielku, ktorá mu nebola určená. Žalovaný mal k dispozícii vedomosť o množstve žalobcom vyrobenej elektrickej energie v roku 2015 aj prostredníctvom štátnej spoločnosti OKTE, a.s., ktorá bola založená práve na účely spravodlivého prerozdeľovania informácii a peňazí získaných pri predaji elektriny a ktorá prevádzkuje špecializovaný informačný systém, do ktorého výrobcovia i žalobca vkladajú požadované informácie. Žalovaný tak mal k 15.08.2014 preukázateľnú vedomosť o tom, že žalobca si uplatňuje právo na podporu pre rok 2015 a vo vzťahu k akému predpokladanému množstvu ním dodanej elektriny. K námietke žalovaného, že výsledok reklamačného konania ohľadom zásielky zo dňa 01.08.2014 sa netýka žalobcu, ale spoločnosti EMU elektrosystéma s.r.o. žalobca uviedol, že v označení adresáta reklamácie je preklep a správne ide o spoločnosť EMU elektrosystems, s.r.o. (táto spoločnosť predala v roku 2016 svoj podnik spoločnosti EMU elektro s.r.o., následne zmenila svoje obchodné meno na ETM energy s.r.o. a zanikla zlúčením). Tejto spoločnosti bola udelená generálna plná moc, ktorá ju oprávňovala k zaslaniu zásielky a vybavovaniu reklamácie. Žalobca zdôraznil, že nestanovuje žiadnu konkrétnu záväznú formu požadovaného splnenia oznamovacej povinnosti a tiež, že nie je stanovená ani najskoršia doba, v ktorej je možné oznamovaciu povinnosť splniť. K názoru žalovaného, ktorý za splnenie oznamovacej povinnosti pokladá výlučne listinu takto označenú, chýba podľa žalobcu akýkoľvek zákonný podklad a je účelovým výkladom zákona. K žalobca uviedol, že sa nestotožňuje so zužujúcim výkladom pojmu podmienky poskytovania podpory použitým žalovaným. Podmienkami podpory výroby elektriny sú všetky podmienky rozhodujúce pre vznik, obsah a trvanie/zachovanie nároku na podporu. Sú nimi ako podmienky vzniku nároku na podporu, tak aj podmienky formulujúce obsah práva na podporu a podmienky zániku práva na podporu, a to aj dočasného. Podmienky uvádzané v a sú len jedným druhom podmienok, a to podmienkami pre získanie práva/nároku na uplatnenie podpory. Toto dokladá aj ustanovenie , kde sa uvádza, že „výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa , má právo na ...“ Toto ustanovenie tak definuje pojem výrobca elektriny s právom na podporu, t. j. výrobcu, ktorý splnil prvotné podmienky potrebné pre jej získanie a ktorý musí splniť ďalšie zákonom stanovené podmienky, aby si získané právo udržal. Z uvedenej definície predmetného pojmu použitého aj v ustanovení vyplýva, že podmienky podľa , resp. nie sú jedinými podmienkami podpory podľa . Keby tomu tak bolo, nebolo by v predmetnom ustanovení potrebné uviesť na čo má výrobca, ktorý splnil podmienky na získanie podpory podľa , nárok. Vtedy by stačilo, keby bolo v predmetnom ustanovení uvedené len „výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky podpory“ a nie „výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa “. Podľa žalobcu tak medzi podmienky podpory výroby elektriny, ktoré spomína , jednoznačne patrí aj splnenie oznamovacej povinnosti podľa .

8. Žalobca k svojmu vyjadreniu pripojil:

- text s názvom Sieťové poplatky a TPS (stručné vysvetlenie)

- zoznam výrobcov, ktorí si splnili/nesplnili oznamovaciu povinnosť

- výzvu žalovaného adresovanú W. na vrátenie chybne doručenej zásielky spolu s listom, ktorým bola zásielka vrátená

- článok s názvom Základné informácie o obchodnej spoločnosti OKTE, a.s.,

- výpis z obchodného registra obchodných spoločností: ETM energy s.r.o., IČO: 44 499 426 a EMU elektro s.r.o., IČO: 36 867 322.

9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril v podaní zo dňa 11.12.2017 (č. l. 359 spisu), v ktorom zotrval na tom, že žaloba je nedôvodná. V zásielke, ktorú žalobca odoslal 01.08.2014, sa dokument preukazujúci splnenie oznamovacej povinnosti nenachádzal, v obálke boli výlučne faktúry. Notifikačná povinnosť nemohla byť splnená ani zaslaním žiadosti o uzatvorenie zmlúv o doplatku a o výkupe elektriny na straty na rok 2014, ani zaslaním údajov tretiemu subjektu - spoločnosti OKTE a.s.. Žalovaný taktiež v podaní zhrnul závery, ku ktorým dospel vo svojom Náleze ústavný súd, a to, že § 4 ods. 3

je v súlade s SR a Dodatkovým protokolom, že vzťah vyplácania podpory v súlade so medzi žalovaným a výrobcami elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je súkromnoprávnej povahy, že novelizácia zakladá nepravú retroaktivitu, ktorá je v danom prípade žiaduca a že spôsob, ktorým žalovaný žalobcovi oznámil nemožnosť uplatnenia si podpory na rok 2015 je dostatočný.

10. K vyjadreniu žalovaný pripojil ÚRSO-m mu zaslaný zoznam výrobcov elektriny s právom na podporu na rok 2015.

11. Podaním doručeným súdu dňa 21.12.2018 (č. l. 377 spisu) učinil žalobca návrh na zmenu žaloby s poukazom možnosť už vyčísliť sumu, ktorú by mu mal žalovaný zaplatiť v súvislosti s právom na podporu v roku 2015. Žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 352 288,72 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 20.12.2018 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že v roku 2015 vyrobil vo svojom výrobnom zariadení 1 012,353 MWh elektriny (január 2015 - 22,941 MWh, február 2015 - 40,572 MWh, marec 2015 - 94,047 MWh, apríl 2015 - 123,396 MWh, máj 2015 - 101,115 MWh, jún 2015 - 123,696 MWh, júl 2015 - 147,189 MWh, august 2015 - 138,162 MWh, september 2015 - 87,327 MWh, október 2015 - 55,089 MWh, november 2015 - 46,638 MWh, december 2015 - 32,181 MWh). Množstvo vyrobenej elektriny v Zariadení je žalovanému známe, vyplýva aj z emailových správ od spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s., IČO: 36 403 008, zasielaných v súvislosti s uzavretou Zmluvou o výkupe elektriny zo dňa 20.11.2015, ktorú žalobca uzavrel za účelom minimalizovania finančných strát. Na základe tejto zmluvy spoločnosť Stredoslovenská energetika, a.s. odkúpila spätne od žalobcu elektrinu vyrobenú v roku 2015 za cenu vo výške 34,61 € bez DPH za 1 MWh, teda za cenu o 9,40 €/1MWh nižšiu ako cena elektriny na straty. Doplatok vo výške 338,59 €/1MWh za energiu vyrobenú v roku 2015 nebol žalobcovi zaplatený ani z časti. Právo na doplatok podľa žalobcu nie je viazané na existenciu zmluvy o dodávke elektriny ani na existenciu zmluvy o doplatku. Vzhľadom na to, že žalobca si splnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce z , mal v roku 2015 právo na doplatok vo výške podľa skutočného množstva elektriny vyrobenej v Zariadení. Keďže v roku 2015 vyrobil 1 012,353 MWh elektriny, vzniklo mu právo na doplatok vo výške 342 772,60 € (338,59 € x 1 012,353 MWh). Žalobca uviedol, že jeho nárok na doplatok je možné právne posúdiť aj ako nárok na náhradu škody, a to v prípade, že súd bude toho názoru, že na vznik práva žalobcu na doplatok za rok 2015 bolo potrebné uzatvorenie zmluvy o doplatku. Žalobca totiž žiadosťou zo dňa 09.01.2015 požiadal žalovaného o uzatvorenie zmluvy o doplatku na rok 2015. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil. V príčinnej súvislosti s porušením tejto povinnosti potom žalobcovi vznikla škoda. Rovnako žalobca žiadosťou zo dňa 09.01.2015 požiadal žalovaného aj o uzatvorenie zmluvy o výkupe (dodávke) elektriny na krytie strát na rok 2015. Žalovaný si svoju povinnosť uzavrieť so žalobcom zmluvu nesplnil. Ak by si žalovaný povinnosť splnil, odobral by žalovaný v roku 2015 1 012,353 MWh elektriny, za ktorú by žalobcovi uhradil sumu 44 553,65 € bez DPH. Keďže Stredoslovenská energetika, a.s. odkúpila od žalobcu vyrobenú elektrinu za cenu 35 037,53 €, vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného podľa škoda vo výške 9 516,12 € (44 553,65 € - 35 037,53 €). Žalobca zároveň v podaní upravil aj svoje skutkové tvrdenia a uviedol, že jeho predchádzajúci právny zástupca vo vyjadrení zo dňa 20.10.2017 len omylom uviedol, že v poštovej zásielke zaslanej žalovanému dňa 01.08.2014 boli spolu s oznámením o predpokladanej výrobe na rok 2015 aj faktúry č. 2410 a 2409. Poštová zásielka zo dňa 01.08.2014 obsahovala len oznámenie o predpokladanej výrobe na rok 2015 a faktúry neobsahovala. Táto poštová zásielka bola pritom doručená žalovanému dňa 04.08.2014 a nie dňa 05.08.2014, ako to tvrdí žalovaný. Skutočnosť, že poštová zásielka zo dňa 01.08.2014 bola žalovanému doručená dňa 04.08.2014 nespochybniteľne vyplýva z oznámenia o výsledku reklamačného konania. Keďže táto poštová zásielka bola žalovanému doručená dňa 04.08.2014, je evidentné, že neobsahovala faktúry č. 2410 a 2409, ktoré žalovaný eviduje vo svojej evidencii ako doručené dňa 05.08.2014. Faktúry č. 2410 a 2409 boli žalovanému doručené samostatnou poštovou zásielkou. Žalobca ďalej bližšie popísal spôsob akým bolo žalovanému zaslané oznámenie a faktúry. Oznámenie bolo žalobcom zaslané žalovanému dňa 01.08.2014 prostredníctvom spoločnosti EMU elektrosystems, s.r.o. doporučenou poštovou zásielkou s podacím číslom Y., podanou na pošte P.. Faktúry č. 2410 a 2409 boli zaslané žalovanému dňa 04.08.2014 účtovníčkou žalobcu obyčajnou poštovou zásielkou prvou triedou z Kláštora pod Znievom. Preto boli faktúry doručené žalovanému až dňa 05.08.2014. Prax u žalobcu bola a aj je taká, že faktúry boli a aj sú zasielané účtovníčkou spoločnosti z S. a oznámenia o uplatnení podpory a o predpokladanej výrobe boli a aj sú každoročne zasielané žalobcom prostredníctvom spoločnosti EMU elektrosystems, s.r.o., resp. EMU elektro s.r.o., keďže

spoločnosť EMU elektrosystems, s.r.o. predala svoj podnik spoločnosti EMU elektro s.r.o.. Spoločnosti pre žalobcu zabezpečovali (spoločnosť EMU elektro s.r.o. aj naďalej zabezpečuje) servis výrobného zariadenia, všetky technické záležitosti ohľadom výrobného zariadenia, komunikáciu s príslušnými orgánmi a aj komunikáciu s ÚRSO-m a so žalovaným. Tieto spoločnosti okrem oznámení o uplatnení podpory a o predpokladanej výrobe zasielali žalovanému každoročne aj zmluvy podpísané žalobcom. Konateľkou spoločnosti EMU elektro s.r.o. je Ing. Zuzana Letková, ktorá je zároveň aj spoločníkom žalobcu. Jej úlohou je zabezpečovať komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným.

12. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení okrem už skôr označených dôkazných prostriedkov, označil aj tieto dôkazné prostriedky:

- výsluch svedka H.

- výsluch svedkyne S., účtovníčky žalobcu

- faktúry č. 2411, 2412, 2501, 2502, 2506, 2507, 2601, 2602, 2715, 2716, 2018001 a 2018002 a pokladničné doklady, príp. podacie lístky s pečiatkou pošty S.

- emailové správy ohľadom množstva vyrobenej elektrickej energie v roku 2015

- Zmluvu o výkupe elektriny č. R. zo dňa 25.11.2015

- faktúry č. 2513 a 2522 vystavené na základe Zmluvy o výkupe elektriny za obdobie 01/2015 až 12/2015

- faktúry vystavené žalovanému za obdobie január až apríl 2015, vrátane dobropisov

- oznámenia o uplatnení podpory pre roky 2016, 2017 a 2018 formou emailových správ i listov s doručenkami

- pokladničný doklad o úhrade poštovného zo dňa 04.08.2014 na pošte S.

- list žalobcu zo dňa 15.01.2015 spolu so žiadosťou o uzatvorenie zmlúv na rok 2015

- poštový podací hárok

- oznámenie o uplatnení podpory pre rok 2015.

13. Uznesením č. k. - 457 zo dňa 03.07.2019 pripustil súd zmenu žaloby v navrhovanom znení.

14. Žalovaný vo vyjadrení k zmene žaloby (č. l. 488 spisu) nad rámec už skôr uvedeného uviedol, že na základe opakovaného interného šetrenia bolo zistené, že k 15.08.2014 oznámením žalobcu podľa nedisponoval. V zásielke, ktorú žalobca podal na poštovú prepravu dňa 01.08.2014 sa žiadny dokument preukazujúci splnenie oznamovacej povinnosti nenachádzal, v obálke sa nachádzali výlučne faktúry č. 2410 a 2409. Podľa žalovaného sú tvrdenia žalobcu účelové a protichodné, nakoľko žalobca mení svoju argumentáciu, keď v konaní najskôr tvrdil, že v poštovej zásielke zo dňa 01.08.2014 sa spolu s oznámením podpory nachádzali aj faktúry č. 2410 a 2409, následne však toto tvrdenie zmenil a uviedol, že zásielky boli dve, pričom jedna bola doručená žalovanému dňa 04.08.2014 a druhá dňa 05.08.2014. Z tohto dôvodu považuje argumentáciu žalobcu za nepresvedčivú. Zásielka, ktorú žalobca podal na pošte 01.08.2014 bola žalovanému doručená dňa 05.08.2014. Žiadna iná zásielka žalobcu v mesiaci august 2014 žalovanému doručená nebola. Opätovne poukázal na adresáta predloženého výsledku reklamačného konania. Týmto dôkazom nie je preukázané komu mala byť reklamovaná zásielka doručená ani obsah reklamovanej zásielky. Žalovaný taktiež uviedol, že ak by aj teoreticky pripustil, čo rezolútne odmieta, že by mu bolo oznámenie predložené žalobcom doručené, konštatuje, že toto oznámenie podľa neho nespĺňa požiadavku jednoznačného prejavu vôle uplatniť si konkrétny druh podpory. V oznámení predloženom žalobcom sa uvádza „...oznamujeme, že pre rok 2015 predpokladáme uplatniť si podporu na nižšie uvedené množstvá pre naše výrobné zariadenie...“. Z tejto listiny vyplýva len to, že žalobca predpokladal uplatniť si podporu. Nevyplýva z nej jednoznačný prejav vôle o tom, že žalobca si podporu skutočne uplatňuje. Taktiež z listiny nevyplýva, či si uplatňuje podporu doplatkom, podporu odberom elektriny na krytie strát, prípadne obidvoma druhmi podpory.

15. Na pojednávaní konanom dňa 29.11.2019 (č. l. 517 spisu) sa nad rámec už skôr uvedeného žalobca vyjadril k tvrdeniu žalovaného, že žalobca si oznamovaciu povinnosť nesplnil, nakoľko to vyplýva zo zoznamu výrobcov, ktorí si nesplnili oznamovaciu povinnosť. Toto podľa žalobcu neobstojí, keďže ÚRSO pri zostavovaní zoznamu vychádzal z údajov poskytnutých od distribučných spoločností. Námietku žalovaného, že predložené oznámenie o uplatnení podpory na rok 2015 nespĺňa požiadavky jednoznačného prejavu vôle o tom, že žalobca si podporu skutočne uplatňuje, považuje žalobca za účelovú, nakoľko žalobca zasielal oznámenia v rovnakom znení žalovanému aj v predchádzajúcich rokoch, pričom žalovaný obsah týchto oznámení nenamietal a žalobcovi podporu vyplatil.

Žalovaný nad rámec už skôr uvedeného poukázal na uplatnenie tzv. negatívnej dôkaznej teórie, v zmysle ktorej nie je prípustné zaťažovať žalovaného preukazovaním skutočnosti, ktorá sa nestala.

16. Žalobca na pojednávaní predložil interný predpis Slovenskej pošty, a.s. týkajúci sa označovania zásielok a zväzkov, ďalej dokument preukazujúci dodatočne vykonané zmeny v zozname výrobcov elektriny, oznámenie žalobcu o uplatnení podpory pre rok 2014 a oznámenie o uplatnení podpory pre rok 2014 spoločnosti INSTA - PL s.r.o., ktorá podľa vyjadrenia žalobcu zaslala v roku 2014 oznámenie o uplatnení podpory v takmer totožnom znení ako žalobca.

17. Žalovaný na pojednávaní predložil súdu všetky zásielky, ktoré mu podľa jeho vyjadrenia boli od žalobcu v období od 01.01.2014 do 15.08.2014 doručené.

18. Vo vyjadrení zo dňa 23.12.2019 (č. l. 563 spisu) žalovaný opätovne poukázal na meniacu sa argumentáciu žalobcu, ako v predsúdnej komunikácii, tak aj v priebehu súdneho konania. Poukázal na list žalobcu zo dňa 30.12.2014, z ktorého vyplýva, že žalobca pred podaním žaloby najskôr tvrdil, že svoju notifikačnú povinnosť si splnil voči spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s. zásielkou odoslanou poštou 08.08.2014 a voči žalovanému zásielkou odoslanou dňa 18.12.2014. Taktiež poukázal na to, že žalovaný podací lístok k zásielke doručil súdu až dodatočne, po tom ako predniesol svoju argumentáciu žalovaný. Žalovaný zdôraznil, že podací lístok nepreukazuje obsah zásielky. Taktiež poukázal na to, že v zmysle má oznamovaciu povinnosť výrobca elektriny s právom na podporu a nie iná osoba. Žalobca nepreukázal na akom základe alebo právnej skutočnosti mala za žalobcu podávať oznámenie o uplatnení podpory iná spoločnosť. Žalovaný vyslovil podozrenie, že žalobca sa snaží k podaciemu lístku zásielky, ktorá mala byť odoslaná tretím, od žalobcu nezávislým subjektom, priradiť listinu - oznámenie o uplatnení podpory, ktoré však žalovanému nikdy nedoručil.

19. Žalovaný spolu s vyjadrením doručil súdu zoznam jeho došlej pošty zo dní 04.08.2014 a 05.08.2014. K nemu uviedol, že sa v ňom spoločnosť EMU elektrosystems, s.r.o. vôbec nenachádza. Dotknuté faktúry žalobcu sa nachádzajú pod položkami č. XXX a XXX.

20. Na pojednávaní konanom dňa 10.01.2020 žalobca uviedol, že v prípade dátumu 08.08.2014 uvedeného v liste žalobcu zo dňa 30.12.2014 ide len o chybu v písaní. To preukazuje aj skutočnosť, že v bezprostredne nadväzujúcom liste žalobcu zo dňa 15.01.2015 žalobca uviedol, že si voči žalovanému splnil oznamovaciu povinnosť 01.08.2014. Taktiež, pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že oznamovaciu povinnosť si má splniť výrobca a nie iná osoba, žalobca zdôraznil, že oznámenie o uplatnení podpory pre rok 2015 je vyhotovené pod hlavičkou žalobcu. Právny úkon teda uskutočnil žalobca, nie tretia osoba a je právne irelevantné koho pečiatka bola na obálke. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný na predchádzajúcom pojednávaní nepredložil všetky zásielky, ktoré mu boli zo strany žalobcu v období od 01.01.2014 do 15.08.2014 doručené. Faktúra č. 2402 bola žalovanému zaslaná dvakrát (prvýkrát s nesprávne uvedenou cenou za doplatok elektriny a potom opravená) a faktúra č. 2406 bola žalovanému posielaná tiež dvakrát, prvýkrát s faktúrou č. 2405. Žalobca predložil aj doklady z pošty z S. o odoslaní týchto faktúr. Zároveň žalobca poukázal na to, že v uvedenom období doručil žalovanému aj žiadosť o uzatvorenie zmlúv na rok 2014. Žalovaný teda podľa žalobcu buď zavádza, alebo v roku 2014 naozaj nedôsledne viedol evidenciu svojej pošty. Tým je podľa žalobcu spochybnená vierohodnosť došlej pošty žalovaného. Žalobca poukázal aj na to, že knihu došlej pošty vo forme ako ju viedol žalovaný je možné kedykoľvek opraviť, resp. vypustiť z nej určitý záznam.

21. Žalobca založil do spisu faktúry, ktoré boli žalovanému v rozhodnom období doručované dvakrát. Taktiež súdu predložil čestné prehlásenie p. B. zo dňa 09.01.2012, v ktorom prehlásil, že H. je od uvedenia Zariadenia žalobcu do prevádzky v roku 2011 splnomocnená, aby za spoločnosť komunikovala s ÚRSO-m, žalovaným, ako aj so spoločnosťou Stredoslovenská energetika, a.s. a inými inštitúciami a aby zabezpečovala splnenie povinností spoločnosti podľa , vrátane uplatňovania podpory a tiež prehlásil, že v roku 2014 mala H. miesto výkonu práce v spoločnosti EMU elektrosystems, s.r.o. na adrese Matúškova 2575, 026 01 Dolný Kubín. Žalobca založil do spisu aj pracovnú zmluvu svedkyne H. so spoločnosťou EMU elektrosystems, s.r.o. s Dodatkom č. X.

22. Svedkyňa H. v rámci svojho výsluchu uviedla, že v spoločnosti žalobcu je od roku 2011 menšinovým spoločníkom. Oznámenie o uplatnení podpory pre rok 2015 vyhotovovala ona, celé ho napísala, opečiatkovala, podpísala, vložila do obálky a dala ho na ekonomické oddelenie spoločnosti EMU

elektrosystems, s.r.o., kde následne pracovníčky tohto oddelenia vypísali podací hárok a zaniesli ho na poštu. Oznámenie bolo posielané doporučene dňa 01.08.2014, čo vie, nakoľko má šanón, ktorý vedie na spoločnosť Lota s.r.o. a v ňom si našla zopnuté oznámenie spolu s kópiou podacieho hárku, pričom v podacom hárku bola dotknutá zásielka orámikovaná. Adresáta na obálku vypisovala ona. Na obálku dala pečiatku spoločnosti EMU elektrosystems, s.r.o. preto, že to bolo jednoduchšie pre ňu aj pre ekonomické oddelenie, nakoľko sa nemusel vypisovať osobitný podací hárok. V uvedenej spoločnosti bola v roku 2014 zamestnaná a bola v nej aj spoločníčkou a konateľkou. V roku 2014 vykonávala svoju prácu v sídle spoločnosti Matuškova 2575, Dolný Kubín. Spoločnosť EMU elektrosystems, s.r.o. poskytovala takýto servis aj pre iné spoločnosti, bolo to okolo desať spoločností, líšilo sa to podľa toho, o aké služby išlo. Nevie presne, či spoločnosť EMU elektrosystems, s.r.o. podávala oznámenia o uplatnení podpory v roku 2014 aj v mene iných spoločností, od roku 2015 to už robila. Ako menšinový spoločník žalobcu má na starosti spravovanie legislatívy, komunikáciu s úradmi, s ÚRSO-m aj so žalovaným. Komunikáciu s ÚRSO-m a so žalovaným pre žalobcu zabezpečuje od pripojenia Zariadenia žalobcu do siete. Faktúry pre žalobcu vystavuje p. S. z S., ktorá je jeho účtovníčkou rovnako od počiatku. Nevie, či v roku 2014 spoločnosť EMU elektrosystems, s.r.o. zabezpečovala komunikáciu s ÚRSO- m a so žalovaným aj pre iných výrobcov elektrickej energie, na sto percent to vie od roku 2015. Vie, že v roku 2014 sa zazmluvňovali nejaké elektrárne, ale nevie v ktorom časovom období. Niektoré činnosti sa začali vykonávať na začiatku roka, niektoré počas roka. Nepamätá si v ktorom časovom období sa ktoré činnosti preklenuli do firmy EMU elektrosystems, s.r.o., teda veci, ktoré sa týkali právnej kancelárie. Ona osobne v roku 2014 nebola poverená komunikáciou s ÚRSO-m a so žalovaným pre iných výrobcov elektrickej energie. Poverená pre iných výrobcov bola v roku 2015, na to si spomína a vie to z dôvodu, že má o tom doma založenú zložku. V doručovanej zásielke nemohli byť faktúry, pretože faktúry nevystavovala ona, ale účtovníčka v S. Všetky zásielky uvedené v predloženom podacom hárku sú zásielky, ktoré odosielala spoločnosť EMU elektrosystems, s.r.o..

23. Právny zástupca žalovaného výpoveď svedkyne spochybňoval. Poukázal na jej vzťah k žalobcovi a tiež na to, že svedkyňa nevedela uviesť, pre ktoré spoločnosti spoločnosť EMU elektrosystems, s.r.o. poskytovala právny servis, na druhej strane si pamätala presne, že práve 01.08.2014 adresovala žalovanému zásielku, predmetom ktorej malo byť oznámenie o uplatnení podpory.

24. Právny zástupca žalobcu poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v zmysle ktorých, ak žalovaný tvrdí, že zásielka neobsahovala predmetné oznámenie, je na ňom preukázať, že v zásielke sa oznámenie nenachádzalo, resp. čo sa v nej nachádzalo.

25. Podľa , , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

26. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

27. Podľa , tento zákon ustanovuje a) spôsob podpory a podmienky podpory výroby 1. elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, 2. elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, 3. biometánu, b) práva a povinnosti výrobcov 1. elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, 2. elektriny kombinovanou výrobou, 3. elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, 4. biometánu, c) práva a povinnosti ďalších účastníkov trhu s elektrinou a plynom, d) práva a povinnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá uvádza na trh pohonné látky a iné energetické produkty používané na dopravné účely.

28. Podľa v znení účinnom do 31.12.2018, podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje a) prednostným 1. pripojením zariadenia na výrobu elektriny 1) do regionálnej distribučnej sústavy, 2. prístupom do sústavy, 3. prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny, b) odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty, c) doplatkom, d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy.

29. Podľa v znení účinnom do 31.12.2018, výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa má právo na odber elektriny podľa vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny.

30. Podľa v znení účinnom do 31.12.2018, výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa , má právo na doplatok podľa na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa , aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje.

31. Podľa v znení účinnom do 31.12.2018, výrobca elektriny s právom na podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa a , vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa , ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona.

32. Podľa v znení účinnom do 31.12.2018, výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.

33. Podľa v znení účinnom do 31.12.2018, prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy je povinný uzatvoriť s výrobcom elektriny s právom na podporu písomnú zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát vo svojej distribučnej sústave, ak o jej uzatvorenie takýto výrobca elektriny požiadal; súčasťou tejto zmluvy je aj prevzatie zodpovednosti za odchýlku výrobcu elektriny s právom podpory podľa .

34. Podľa v znení účinnom do 31.12.2018, prevádzkové poriadky prevádzkovateľov distribučných sústav obsahujú pre podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a) podmienky rozšírenia distribučnej sústavy podľa odseku 4, b) náležitosti zmluvy o dodávke elektriny podľa odseku 6 písm. a), c) spôsob a termíny odovzdávania skutočne nameraných údajov podľa , spôsob uplatnenia podpory podľa .

35. Podľa , podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.

36. Podanou žalobou sa žalobca po jej zmene domáha zaplatenia sumy 352.288,72 EUR s príslušenstvom, a to vo výške 342.772,60 EUR titulom nároku na doplatok podľa v znení účinnom do 31.12.2018 a vo výške 9.516,12 EUR titulom náhrady škody z dôvodu, že žalovaný porušil svoju povinnosť uzavrieť so žalobcom zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát, vyplývajúcu mu z v znení účinnom do 31.12.2018. Súd na rozdiel od žalobcu aj uplatnený nárok na doplatok právne posúdil ako nárok na náhradu škody, a to s poukazom na v znení účinnom do 31.12.2018, podľa ktorého prevádzkové poriadky prevádzkovateľov distribučných sústav obsahujú spôsob uplatnenia podpory doplatkom. V zmysle o regulácii v sieťových odvetviach sú rozhodnutia ÚRSO (vrátane rozhodnutia o schválení prevádzkového poriadku prevádzkovateľa sústavy) záväzné pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou, ktorým je aj žalobca. Podľa bodu 6.2.22 prevádzkového poriadku žalovaného platného v rozhodnom čase (rozhodnutie ÚRSO č. 0056/2014/E- PP) má výrobca nárok na získanie doplatku na základe zmluvy o doplatku.

37. Úlohou súdu tak bolo preskúmať, či sú splnené predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, pričom primárne súd skúmal, či žalovaný mal právnu povinnosť uzavrieť so žalobcom pre rok 2015 zmluvu o doplatku a zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát, ktorú porušil. V tejto súvislosti bolo nevyhnutné zistiť, či žalobcovi vznikol nárok na podporu na rok 2015, teda, či si žalobca voči žalovanému splnil spornú oznamovaciu povinnosť. Súd uvádza, že medzi stranami bolo nesporné, že žalobca je výrobcom elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie s právom na podporu podľa , ďalej, že žalobca si oznamovaciu povinnosť pre rok 2015 splnil voči ÚRSO a nesporným tiež bolo množstvo vyrobenej elektrickej energie v zariadení žalobcu v roku 2015.

38. V počiatočnej fáze sporu žalobca dôvodnosť žaloby opieral nielen o tvrdenie, že si oznamovaciu povinnosť splnil zaslaním osobitnej zásielky dňa 01.08.2014, ale aj o ďalšie skutočnosti, z ktorých splnenie tejto povinnosti vyplývalo, a tiež argumentáciou, že následok nesplnenia oznamovacej povinnosti v podobe straty nároku na podporu sa na neho nevzťahuje. V záverečnej fáze sporu sa žalobca sústredil výlučne na preukázanie splnenia si oznamovacej povinnosti odoslaním listovej zásielky. Súd sa vyjadrí k všetkým žalobcom uvádzaným argumentom.

39. K tvrdeniu žalobcu, že si oznamovaciu povinnosť splnil pri uzatváraní zmlúv so žalovaným na rok 2014

Žalobca poukazoval na to, že prílohou zmlúv, ktoré so žalovaným uzatváral na rok 2014, bolo aj Cenové rozhodnutie, z ktorého vyplýva predpokladané množstvo elektriny vyrobené v jeho Zariadení v roku 2015. Notifikačná povinnosť upravená v v znení účinnom do 31.12.2018 predpokladá jednoznačný prejav vôle vo vzťahu k prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy a tento nemožno nahradiť poukázaním na iné podanie, z ktorého požadovaný údaj vyplýva. Obchádzal by sa totiž účel uloženej notifikačnej povinnosti. Súd preto konštatuje, že poukázanie na cenové rozhodnutie nemôže nahradiť notifikačnú povinnosť výrobcu.

40. K tvrdeniu žalobcu, že oznamovaciu povinnosť si splnil uplatnením nároku na podporu pri podávaní žiadosti o vydanie cenového rozhodnutia na ÚRSO

Žalobca v žalobe uviedol, že súčasťou jeho žiadosti o vydanie cenového rozhodnutia bolo predpokladané množstvo vyrobenej elektriny v období rokov 2014 až 2026. Odhliadnuc od toho, že išlo o podanie smerom k ÚRSO a nie smerom k žalovanému ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, ani toto nemôže byť, z dôvodov rovnakých ako je uvádzané vyššie, považované za splnenie notifikačnej povinnosti.

41. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nie je osobou oprávnenou rozhodnúť o priznaní či nepriznaní nároku na podporu

K právnej povahe vzťahu medzi výrobcami elektrickej energie a prevádzkovateľmi distribučnej sústavy sa vyjadril vo svojom Náleze ústavný súd. V ňom uviedol, že vzťah medzi výrobcami elektrickej energie a prevádzkovateľmi distribučnej sústavy je vzťahom súkromno-právnym a nie je tu potreba žiadneho orgánu verejnej moci, ktorý by o strate nároku na podporu rozhodoval. Uvedený argument preto neobstojí. Strata nároku na podporu nastupuje ex lege.

42. K splneniu oznamovacej povinnosti odkazom na spoločnosť OKTE, a.s.

Žalobca v jednom zo svojich podaní poukázal na spoločnosť OKTE, a.s., ktorá bola podľa žalobcu založená práve na účely spravodlivého prerozdeľovania informácií a peňazí získaných pri predaji elektriny a ktorá prevádzkuje špecializovaný informačný systém, do ktorého výrobcovia vrátane žalobcu vkladajú požadované údaje. Žalovaný mal teda v rozhodnom čase vedomosť o množstve žalobcu vyrobenej elektrickej energie v roku 2015. Podľa názoru súdu však ani táto skutočnosť nemôže nahradiť zákonom výslovne uloženú oznamovaciu povinnosť. Ak by tomu tak bolo, jej uloženie v zákone by nemalo žiadne opodstatnenie.

43. K argumentácii §-om 18e ods. 1

Žalobca tiež tvrdí, že s poukazom na znenie prechodného ustanovenia sa na neho sankcia v podobe straty nároku na podporu nevzťahuje, keďže svoje Zariadenie uviedol do prevádzky pred 1. januárom 2014, teda pred účinnosťou novely , ktorá sankciu straty nároku na podporu v na jeden rok zaviedla. Podľa názoru súdu však ani tento argument žalobcu neobstojí. Ustanovenie upravuje spôsob a podmienky podpory výroby elektriny, teda upravuje, aké podmienky podpory výroby musia byť splnené. Naopak, ustanovenie hovorí o právach a povinnostiach výrobcov elektriny. Rozlišovanie medzi podmienkami podpory a právami a povinnosťami výrobcov vyplýva aj z , ktorý upravuje členenie zákona. Prechodné ustanovenie sa týka výlučne podmienok podpory výroby elektriny, nie práv a povinností výrobcu elektriny. Z tohto dôvodu sa sankcia v podobe straty nároku na podporu na nasledujúci kalendárny rok, uvedená v medzi právami a povinnosťami výrobcov, na žalobcu vzťahuje. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na závery ústavného súdu uvedené v Náleze, podľa ktorých v prípade ustanovenia v znení od 01.01.2014 ide o novozavedenú sankciu, ktorá sa viaže na povinnosti výrobcov rovnako upravené v zákone aj pred 01.01.2014. Ide teda o sankciu viazanú na nesplnenie povinností výrobcu, nie na nedodržanie podmienok podpory. Súd poukazuje na túto časť odôvodnenia Nálezu: „V nadväznosti na vymedzenie predmetu a účelu sú v ustanovené (okrem iného) spôsoby a podmienky podpory výroby elektriny a v sú ustanovené práva a povinnosti výrobcu elektriny.“ .... „Na právnu úpravu práv výrobcov elektriny z (ich práv na podporu) bezprostredne nadväzuje úprava ich povinností v “ ... „Právne účinky uplatnenia sankčného mechanizmu ustanoveného v z dôvodu nesplnenia povinností ustanovených v tohto zákona sa vzťahuje totiž len na príslušný kalendárny rok, pričom nárok ustanovený v v prvej vete (v ďalších kalendárnych rokoch) tým nie je dotknutý. Rovnako považuje Ústavný súd za vhodné poukázať tiež na to, že namietaný sankčný mechanizmus bol súčasťou už pôvodného znenia , aj keď v inej podobe právneho vyjadrenia a v (podstatne) užšom rozsahu. (k tomu pozri časť III. 1. a III. 3. tohto nálezu).“ Ústavný súd Slovenskej republiky sa v Náleze zaoberal aj nepravou retroaktivitou ustanovenia a uzavrel, že zavedením nepravej retroaktivity v tomto prípade je nielen akceptovateľné, ale aj žiaduce. Ak by platilo, že v dôsledku znenia sa sankcia uvedená v nevzťahuje na výrobcov, ktorých zariadenia boli uvedené do prevádzky pred účinnosťou novely (01.01.2014), boli by úvahy a závery Ústavného súdu v tomto smere bezpredmetné.

Z dikcie je podľa názoru súdu zrejmé, že prechodná úprava tohto ustanovenia sa výslovne vzťahuje k podmienkam podpory a nie k povinnostiam výrobcu elektriny, na nesplnenie ktorých je naviazaný sankčný mechanizmus. V prípade v žalobcom prezentovaného výkladu ustanovenia by sa vytvorili dve kategórie výrobcov elektriny, čo by zakladalo ich ničím neodôvodnenú nerovnosť.

44. K splneniu oznamovacej povinnosti zásielkou odoslanou dňa 01.08.2014

44.1. Žalobca už v žalobe uviedol, že dňa 01.08.2014 zaslal poštou žalovanému oznámenie o predpoklade výroby elektriny na rok 2015. V reakcii na to žalovaný uviedol, že v podaní, ktoré mu žalobca odoslal 01.08.2014 a ktoré mu bolo doručené 05.08.2014, sa nachádzali iba faktúry č. 2410 a 2409. Žiadne oznámenie o uplatnení podpory nebolo súčasťou zásielky. Následne žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.10.2017 uviedol, že oznámenie o uplatnení podpory na rok 2015 zaslal žalovanému dňa 01.08.2014 v listovej zásielke spolu s faktúrami č. 2410 a 2409. Na preukázanie tohto svojho skutkového tvrdenia žalobca okrem výsluchov svedkov H. a Q. navrhol zabezpečiť aj odborné vyjadrenie odborne znalej osoby z odboru metrológia k posúdeniu hmotnosti zásielky. Žalovaný zotrval na tvrdení, že dňa 05.08.2014 mu boli doručené v zásielke iba dve faktúry a žiadne oznámenie o uplatnení podpory v nej nebolo. V podaní, ktorým žalobca navrhol zmenu žaloby, žalobca zároveň pozmenil predchádzajúce skutkové tvrdenie a uviedol, že v zásielke odoslanej 01.08.2014 sa faktúry nenachádzali a nachádzalo sa v ňom iba oznámenie o uplatnení podpory. Faktúry boli žalovanému odoslané osobitnou zásielkou z Kláštora pod Znievom. Zásielka odoslaná 01.08.2014 z pošty P. bola žalovanému doručená 04.08.2014. Faktúry, ako tvrdí aj žalovaný, mu boli doručené dňa 05.08.2014. Žalobca uviedol, že odlišné tvrdenie v podaní zo dňa 20.10.2017 uviedol jeho predchádzajúci právny zástupca iba omylom.

44.2. Žalobca svoje skutkové tvrdenie o odoslaní oznámenia o uplatnení podpory pre rok 2015 žalovanému dňa 01.08.2014 preukazoval týmito dôkaznými prostriedkami:

44.2.1. Listom označeným ako „Vec: Uplatnenie podpory“ (č. l. 434 spisu), v ktorom sa uvádza, že: „V súlade s ustanovením o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Vám týmto oznamujeme, že pre rok 2015 predpokladáme uplatniť si podporu na nižšie uvedené množstvá pre naše výrobné zdroje: Názov zdroja: Fotovoltaická elektráreň Párnica (obec Párnica, okres Dolný Kubín), Ročné množstvo: 982,476 MWh.“ Žalovaný namietal, že oznámenie v takomto znení nespĺňa požiadavku jednoznačného prejavu vôle uplatniť si podporu a jej konkrétny druh. Podľa žalovaného z neho vyplýva len to, že žalobca si predpokladá uplatniť podporu. Súd sa však s názorom žalovaného nestotožnil. Podľa názoru súdu z textu predloženého listu jednoznačne vyplýva vôľa žalobcu uplatniť si v roku 2015 podporu podľa , pričom slovo „predpokladáme“ sa logicky viaže k množstvu vyrobenej energie a nie k uplatneniu podpory ako takej. Žalovaný svojím výkladom pripisuje obsahu uvedeného právneho úkonu význam, ktorý celkom zjavne nemal mať. Nakoľko súd nemal pochybnosti o v liste uvedenom prejave vôle žalobcu uplatniť si podporu, zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazu - vyžiadanie správy od spoločnosti INSTA - PL, s.r.o., ktorá si mala uplatniť podporu u žalovaného obdobnou formuláciou a jej nároku bolo vyhovené. Taktiež sa súd nestotožnil s názorom žalovaného, že z listu nevyplýva aký druh podpory si žalobca uplatňuje. Keďže žalobca použil pojem podpora, ktorý zahŕňa oba druhy podpory podliehajúce notifikačnej povinnosti, je podľa názoru súdu zrejmé, že si mienil uplatniť oba druhy.

44.2.2. Podacím lístkom (č. l. 433 spisu), v ktorého prvom riadku sa uvádza podacie číslo zásielky: XXXXXXXX, adresát: SSE-D a.s., Žilina a pečiatka pošty P. s dátumom 01.08.2014.

44.2.3. Listom Slovenskej pošty, a.s. označeným ako „Výsledok (rozhodnutie) reklamačného konania“, z ktorého vyplýva, že na reklamáciu podanú dňa 13.01.2015 Slovenská pošta, a.s. oznamuje spoločnosti EMU elektrosystéma s.r.o., že doporučený list 1. trieda, podacie číslo RP613288817SK, podaný 01.08.2014 na podacej pošte P. bol dodaný dňa 04.08.2014.

44.2.4. Výsluchom svedkyne IK.j, ktorá mala oznámenie o uplatnení podpory pre rok 2015 vyhotoviť.

44.3. Žalobca uvedenými listinami a svedeckou výpoveďou H. preukazoval, že oznámenie o uplatnení podpory pre rok 2015 bolo vyhotovené a odoslané dňa 01.08.2014 z pošty P. a žalovanému bolo

doručené dňa 04.08.2014. Žalobca zároveň v podaní, ktorým zmenil žalobu uviedol, že faktúry, ktoré boli žalovanému doručené dňa 05.08.2014, boli odosielané z pošty v S., čo preukazoval dokladmi o úhrade poštovného a navrhol aj výsluch účtovníčky žalobcu S., ktorá faktúry odosielala. Zo samotných dokladov o úhrade poštovného nevyplýva kto, komu a aké zásielky posielal, súd však nepovažoval za potrebné bližšie tieto okolnosti skúmať, nakoľko z prezentovaných tvrdení žalobcu i žalovaného bolo zrejmé, že žalobca a žalovaný hovoria o dvoch rozdielnych zásielkach. Zásielka, ktorou si žalobca podľa svojich tvrdení splnil oznamovaciu povinnosť, bola žalovanému doručená 04.08.2014 (spoľahlivo to preukazuje poštový podací hárok v spojení s výsledkom reklamačného konania (č. l. 432 - 433)). Faktúry boli žalovanému doručené dňa 05.08.2014 (čo nebolo sporné a čo nakoniec preukazujú aj žalovaným predložené faktúry opatrené jeho podacou pečiatkou zo dňa 05.08.2014 a výpisy z jeho došlej pošty (č. l. 179-182)). Ak žalovaný v jeho skorších podaniach tvrdil, že zásielka, ktorá bola odoslaná žalobcom dňa 01.08.2014 mu bola doručená dňa 05.08.2014, zrejme vychádzal z toho, že nakoľko mu v mesiaci august podľa jeho tvrdení iná zásielka od žalobcu doručená nebola, musela byť zásielka doručená mu 05.08.2014 odoslaná práve 01.08.2014. Pre rozhodnutie vo veci bola relevantná iba zásielka doručená žalovanému dňa 04.08.2014. Preto súd nepovažoval za potrebné skúmať kto a odkiaľ odoslal žalovanému zásielku s faktúrami. Z tohto dôvodu súd zamietol návrh žalobcu na výsluch jeho účtovníčky Kataríny Gerátovej.

44.4. Z podacieho hárku v spojení s oznámením o výsledku reklamačného konania mal súd teda preukázané, že dňa 01.08.2014 bola žalovanému z P.a odoslaná zásielka s podacím číslom XXXXXXXX a že táto zásielka bola žalovanému doručená dňa 04.08.2014. Odosielateľom zásielky podľa obálky bola spoločnosť EMU elektrosystems, s.r.o.. Uvedené dve listiny však nepreukazujú čo bolo obsahom tejto zásielky. O obsahu zásielky vypovedala svedkyňa H., ktorá uviedla, že ním bolo žalobcovo uplatnenie podpory pre rok 2015. Túto listinu mala sama vyhotoviť, založiť do obálky, obálku vypísať, opatriť pečiatkou spoločnosti EMU elektrosystems, s.r.o. a následne ju mala odovzdať na ekonomickom oddelení uvedenej spoločnosti, ktoré vypísalo podací hárok a zásielku podalo na pošte.

44.5. Výsluch svedkyne H. súd dôsledne vyhodnocoval, a to predovšetkým s prihliadnutím na jej vzťah k žalobcovi a k prejednávanej veci a tiež s prihliadnutím na okolnosti, o ktorých svedkyňa vypovedala a na jej schopnosti odpovedať na položené otázky. Žalovaný od počiatku namietal vykonanie tohto dôkazu argumentujúc, že svedkyňa má titulom svojej účasti v spoločnosti žalobcu záujem na pozitívnom skončení sporu. Iba samotný vzťah k predmetu sporu však svedkyňu z výsluchu nediskvalifikuje. Súd musí starostlivo vyhodnoť prípadnú zaujatosť svedka v kontexte celkového vyznenia jeho výsluchu. Preto súd považoval za správne svedkyňu vypočuť. Svedkyňa má bezpochyby vzťah k strane sporu i k prejednávanej veci. Svedkyňa je od roku 2011 spoločníčkou žalobcu, aktuálne s vkladom vo výške 800 eur k základnému imaniu vo výške 15 200 eur. Svedkyňa bola podľa predloženého čestného vyhlásenia konateľa žalobcu B. zároveň osobou zodpovednou za uplatnenie podpory žalobcom. O okolnostiach týkajúcich sa vyhotovenia a odoslania oznámenia svedkyňa vypovedala bez výraznejšieho zaváhania. Výpoveď svedkyne nepôsobila však presvedčivo keď sa mala vyjadriť k tomu, či spoločnosť EMU elektrosystems, s.r.o. poskytovala obdobné služby v roku 2014 aj pre iných výrobcov elektriny a či v ich mene uplatňovala v tomto roku nárok na podporu. Svedkyňa si pamätala, že spoločnosť tak robila od roku 2015, k roku 2014 sa však vyjadriť nevedela. Neskôr uviedla, že v roku 2014 spoločnosť už zazmluvňovala nejaké elektrárne, ale nevedela v ktorom časovom období. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že svedkyňa bola v tom čase jedným z dvoch spoločníkov a jedným z dvoch konateľov spoločnosti EMU elektrosystems, s.r.o.. Podľa predloženej pracovnej zmluvy bola v tejto spoločnosti aj zamestnaná. Stratou podpory na rok 2015 prišiel žalobca o nezanedbateľné množstvo finančných prostriedkov, čo nakoniec vyústilo do podania tejto žaloby. Takáto zásadná skutočnosť u žalobcu bezpochyby minimálne na prelome rokov 2014 a 2015 intenzívne rezonovala. Vnímať ju musela aj svedkyňa, ktorá je nielen spoločníkom žalobcu, ale bola za uplatnenie podpory pre žalobcu priamo zodpovedná a ktorá ohľadom nepriznania nároku na podporu so žalovaným aj komunikovala, ako vyplýva z listu zo dňa 30.12.2014 (č. l. 65 spisu). Navyše, je všeobecne známe, a žalobca založil do spisu aj článok pojednávajúci o tejto skutočnosti (č. l. 85 spisu), že problém so stratou podpory pre rok 2015 sa týkal značného množstva výrobcov, a teda medzi výrobcami išlo v tom čase o veľkú tému. S poukazom na všetky tieto okolnosti sa potom súdu javí len ako veľmi málo pravdepodobné, že by si svedkyňa ako osoba z „fachu“ nepamätala, či spoločnosť EMU elektrosystems, s.r.o. v tomto kritickom roku poskytovala služby aj pre iných výrobcov a predovšetkým teda to, či pre nich zabezpečovala, resp. mala zabezpečiť aj uplatnenie podpory pre rok 2015. Ak áno, namieste by potom bola otázka či oznamovacia povinnosť bola splnená alebo nie, čo by malo istú výpovednú hodnotu aj vo vzťahu k tvrdenému splneniu oznamovacej

povinnosti žalobcom. Súd v tejto súvislosti poukazuje napríklad na to, že žiaden z výrobcov, pre ktorých spoločnosť EMU elektrosystems, s.r.o. v nasledujúcom roku 2015 uplatňovala podporu (JOMAX SK s. r. o., KOMAX SK s. r. o., TAMAX SK s. r. o., RYBÁRSTVO KLÁŠTOR s. r. o. - č. l. 418) si podľa predloženého zoznamu výrobcov v roku 2014 pre rok 2015 svoju oznamovaciu povinnosť nesplnil (č. l. 338, 342 spisu). Taktiež súd poukazuje na to, že oznámenie žalobcu o uplatnení podpory pre rok 2015 voči ÚRSO bolo odoslané dňa 30.05.2014 z emailu subjektu označeného ako Rybárstvo Kláštor (č. l. 60 spisu). Uvedené skutočnosti síce nepreukazujú, že spoločnosť EMU elektrosystems, s.r.o. v rozhodnom čase poskytovala služby vrátane uplatňovania podpory aj týmto subjektom, s poukazom na nejasné odpovede však vnášajú do obsahu výpovede svedkyne isté pochybnosti. Vzhľadom na pomer svedkyne k žalobcovi a k predmetu sporu, v kombinácii s jej neschopnosťou odpovedať na otázky týkajúce sa roku 2014, ktoré by mohli eventuálne vyústiť do pre žalobcu nepriaznivého výsledku, vyhodnotil súd svedkyňu ako zaujatú a jej výpoveď ako nevierohodnú.

45. Žalobca poukazoval aj na to, že ak žalovaný tvrdí, že mu oznámenie o uplatnení podpory doručené nebolo, nesie dôkazné bremeno ohľadom preukázania, čo sa teda v dotknutej zásielke nachádzalo. Podľa podacieho lístku bola odosielateľom zásielky spoločnosť EMU elektrosystem, s.r.o.. Koho sa obsah zásielky týkal však podací lístok nepreukazuje. Súd poukazuje na to, že z podacieho hárku vyplýva, že spoločnosť EMU elektrosystems, s.r.o. dňa 07.08.2014 zasielala spoločnosti SSE-D, a.s. ďalšiu zásielku. Žiadna ďalšia zásielka od žalobcu však žalovanému v období od 05.08.2014 do 15.08.2014 doručená nebola, čo je zrejmé z predloženej pošty žalovaného za obdobie od 01.01.2014 do 15.08.2014, a to aj po vykonanej korekcii zo strany žalobcu a vyplýva to tiež zo skutkového tvrdenia žalovaného, že od žalobcu mu v mesiaci august 2014 iná zásielka ako faktúry doručená nebola (č. l. 489 rub), ktoré žalobca poprel len vo vzťahu k zásielke doručenej žalovanému dňa 04.08.2014. Z toho je zrejmé, že spoločnosť EMU elektrosystems, s.r.o. komunikovala so žalovaným aj v mene iných výrobcov, príp. vo vlastnom mene. Nebolo teda preukázané koho sa obsah zásielky odoslanej dňa 01.08.2014 týkal. Táto zásielka sa mohla týkať hociktorého subjektu, ktorý sa uvádza v zozname došlej pošty žalovaného zo dňa 04.08.2014. Za takejto skutkovej situácie je potom nemožné, aby žalobca preukázal čo bolo obsahom zásielky. Súd preto nevidel priestor na prenesenie dôkazného bremena na žalovaného.

46. Súd zdôrazňuje, že všetky vykonané dôkazy vyhodnocoval individuálne i vo vzájomnej súvislosti. Nepriaznivý výsledok sporu pre žalobcu prinieslo predovšetkým vyhodnotenie svedeckej výpovede ako nevierohodnej. Treba však poukázať aj na to, že pochybnosť o oprávnenosti žalovaného nároku vniesla do sporu aj meniaca sa argumentácia žalobcu, na ktorú poukazoval aj žalovaný. Žalobcom uvádzaný omyl jeho predchádzajúceho právneho zástupcu pôsobí dosť nepresvedčivo, príčinu jeho vzniku žalobca nijako neobjasnil. Predchádzajúci právny zástupca žalobcu na preukázanie skutkového tvrdenia, že oznámenie o uplatnení podpory malo byť žalovanému doručené spolu s faktúrami navrhol vykonať dôkazy vážením zásielky a výsluchom dvoch svedkov. Súdu sa preto zdá ako menej pravdepodobné, že by uvádzal skutkové tvrdenia bez toho, aby mali oporu v žalobcom mu poskytnutom opise skutkového stavu, inými slovami, že by si ich vymyslel. V liste žalobcu žalovanému zo dňa 30.12.2014 (č. l. 65 spisu), vyhotovenom H., sa uvádza, že žalobca si svoju oznamovaciu povinnosť splnil dňa 08.08.2014 písomnou formou (zásielka zaslaná poštou). Uvádza sa v ňom teda dátum odlišný od v žalobe uvádzaného 01.08.2014. Žalobca uviedol, že ide o chybu v písaní. Uvedené nie je možné vylúčiť, avšak chybovosť žalobcu, resp. osôb oprávnených v jeho mene konať, vzbudzuje pochybnosti.

47. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že si v roku 2014 svoju oznamovaciu povinnosť voči žalovanému splnil, a teda nebolo preukázané, že by žalovaný mal a porušil svoju právnu povinnosť uzavrieť so žalobcom príslušné zmluvy. Preto súd žalobu zamietol.

48. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu t. j. 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).